21. schôdza

Ďakujem. Pán Sulík, ste povedali, že pán Mičovský heroizuje štátne podniky. No, ja by som len, ja som to tam nezachytil z toho, čo hovoril. Ale minimálne ja ako predkladateľ si dovolím povedať, že určite ja neheroizujem... (Rečníkovi zlyhal mikrofón.)

Ešte raz. Nech sa páči. Je tam, elektriku pustiť do toho mikrofónu? (Reakcia z pléna.) Kadúc. Kadúc to je. Miroslav Kadúc. Chlapci, vy tam máte prístup k tej? To je len pre povolené osoby. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.

Výborne. Tak ja sa pokúsim na to nadviazať. No, minimálne ja nie som zástancom štátnych podnikov, by som povedal, že ja som proti štátnym podnikom. Ale je tu nastavená nejaká koncepcia, nejaké historické, historické zriadenie, ktoré tie štátne podniky vytvorilo a udržiavalo. Ja si nedokážem predstaviť, že by sa teraz tá koncepcia mávnutím čarovného prútika len tak zmenila. Že by, že by tu štátne podniky neexistovali. A toto ani nebolo naším úmyslom. My sme chceli ísť, chceli sme dať taký návrh, ktorý by bol, ktorý by prispôsobil súčasnú situáciu alebo by upravil súčasnú situáciu tak, aby, aby, aby bola lepšia. Ja si fakt nedokážem predstaviť, že by, že by prišlo k privatizácii Lesov. To, to fakt, proste neviem si to predstaviť. A vy ste teda, ak som správne pochopil, libertarián a zároveň ste povedali, že, implicitne v jednej vete, že ste za to, nech sa to rozdelí, nech sa to sprivatizuje medzi viacerých vlastníkov. Ale potom nerozumiem tomu, ako zabránite tomu, aby sa tie podniky potom zlúčili do jedného veľkého, keď teda vlastnícke právo by malo byť v zásade neobmedzené. Čiže tuto si možno trošku odporujete.
Spomenuli ste ešte kšeftovanie s funkciami. No. Opäť je tu ten istý princíp, aký tu je teraz. Aký, som hovoril, že máme tu koncepciu, do ktorej zasahujeme a ktorú chceme zmeniť. Opäť tu je nejaké menovanie, nejaké odvolávanie. Beriem, to riziko kšeftovania tam je. Ale je tu jeden obrovský rozdiel, ktorý, ktorý tu doteraz nebol, a to je zodpovednosť. Zodpovednosť tých ľudí za tie funkcie, ktoré vykonávajú. To tu doteraz nebolo. Ak toto bude, trúfam si povedať, že sa veci zmenia naozaj rapídne k lepšiemu.

Nech sa páči, Richard Sulík.
Vypadlo to z displeja. S reakciou Richard Sulík. Môžte? V prvom rade sedí.

Ďakujem pekne. Tak. Pán poslanec Huba, hovoríte, že zle sa hospodári aj v súkromných lesoch. Áno, to môže byť. Ale to nie je problém, ktorý by nás trápil. To je problém vlastníka, toho súkromného vlastníka. Kdežto keď sa zle hospodári v štátnych lesoch, tak to trápi mňa osobne, lebo skôr či neskôr sa budem na to musieť cez moje dane poskladať, tak ako sa musím skladať na straty spôsobené Robertom Ficom v Cargu. To po prvé. A po druhé. Aj keby všetky opatrenia, ktoré pán Mičovský aj pán Kadúc, určite nemám, to nemám najmenšie pochybnosti, že ich navrhujú v dobrej viere. Ale uvedomte si, aj keď tie opatrenia hneď začnú fungovať, vymení sa garnitúra, príde banda zlodejov, opatrenia zruší a bude mať čo kradnúť. Toto si uvedomte! Vy nedokážete vaše opatrenia inštalovať na najbližších dvesto rokov. Preto vždy treba zvážiť, a teraz k vám, pán Kadúc, vždy treba zvážiť, kedy štát niečo má vlastniť. Nepovažujem sa za libertariána, a to ale neznamená, že štát má veľa vlastniť. Určite si nemyslím, že mali by sme sprivatizovať súdy napríklad, to netvrdím. Libertariáni by sprivatizovali súdy. Neviem posúdiť, čo by sa stalo, ale nie je to moje presvedčenie, že treba sprivatizovať súdy.
A netvrdím, že vy heroizujete štátne podniky. Ale pán Mičovský už mal dva prejavy a kde, kde to v podstate ospevoval. Tak preto som nazval, že heroizuje, ale myslel som to v dobrom. Nie urážlivo. To, keď si vy neviete predstaviť privatizáciu Lesov, to vôbec nevadí, že si to teraz vy v tomto momente neviete predstaviť, ale možnože stálo by za to naozaj podiskutovať o tom. Možnože spraviť nejakú konferenciu alebo iný druh verejnej diskusie a možnože by sme dospeli k záveru, že dobre, seknime s tým. Aj tých veľa vlastníkov by sa zrejme dalo vyriešiť. Ono môže kúpiť, že keď sa Lesy rozbijú na 50 častí, skrátka by bolo 50 jednotlivých drážb. Áno, môže niekto vydražiť viac, ale to by predsa nemuselo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Juraj Droba. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, zbytok kolegov v sále. V stručnosti a v skratke budem prezentovať pozíciu nás piatich poslancov z Liberálnej dohody. A v podstate zhrniem argumenty pre to, prečo si myslíme, že napriek dobrému zámeru predkladateľa vnímame jeho návrh ako veľmi riskantný, problémový a ktorý môže viesť k ešte väčšiemu neporiadku v tejto organizácii namiesto toho, aby sa tie problémy vyriešili. Takže dôvodom a zámerom rozumieme, zdieľame, zdieľame túžbu po transparentnosti, avšak niektoré z predkladaných opatrení vnímame ako kontraproduktívne. Súhlasíme s tým, aby v tejto oblasti došlo k takým zmenám vzťahov a nastaveniu takých kontrolných mechanizmov, aby sa sprísnila zodpovednosť vrátane politickej zodpovednosti a aby sa čo najviac zamedzilo podozrivým aktivitám. Vyslovujeme však pochybnosť nad tým, či je práve tento navrhovaný model to, čo posúva celú vec dopredu.
Súhlasíme s verejným výberovým konaním v réžii dozornej rady. Nie je však jasné, aký prínos bude mať to, že riaditeľ nemá byť zamestnancom, ale bude vykonávať svoju funkciu v podobnom právnom postavení ako napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, obmedzeným.
Zodpovednosť za škodu, táto povinnosť bude prinášať to, že riaditelia budú žiadať poistenie voči podobnej zodpovednosti za škodu, čo bude generovať problémy, tak ako sme ich nedávno videli pri Národnej diaľničnej spoločnosti.
Spôsob navrhovania členov dozornej rady, to znamená funkčné obdobie na sedem rokov, spôsob ich menovania robí zo štátneho podniku, to znamená z určitej ekonomickej entity, pomaly ako keby orgán verejnej moci a na takéto priblíženie vôbec nie je dôvod a nevidíme, nevidíme vôbec v tom žiadny posun vpred. Navrhovať prezidentovi republiky dvoch kandidátov na každé miesto, dohromady teda štrnásť kandidátov, a ten bude zo štrnástich menovať sedem, je model, ktorý platí na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Máme za to, že tento model nie je vhodný pri štátnom podniku a už samotné zainteresovanie prezidenta republiky do chodu štátneho podniku hospodáriaceho s lesným materiálom sa nám zdá nenáležité. Mimochodom, menovanie všetkých sudcov Ústavného súdu naraz na celé funkčné obdobie sa veľmi neosvedčilo, ale to je úplne iná téma. Dozorná rada má veľa priamych rozhodovacích kompetencií, čo z nej vlastne robí iný orgán, akým by dozorná rada zo svojej podstaty mala byť. Svojimi kompetenciami sa blíži k predstavenstvu akciovej spoločnosti a z hľadiska efektivity manažovania podniku takéto miešanie kompetencie a zodpovednosti vôbec nevidíme ako prínos. Zákonná zodpovednosť členov dozornej rady ako pri riaditeľovi, platí to isté. Vzniká tam problém s poisťovaním zodpovednosti, na ktorom by určite títo manažéri trvali, a tiež môžu nastávať situácie, že takýto orgán radšej nebude chcieť rozhodnúť, ako by mal rozhodnúť tak, že jednotliví členovia budú potom braní na zodpovednosť vrátane finančnej náhrady, ak by spôsobili galibu v tomto podniku, čo sa v minulosti opakovane stávalo.
Vytvorenie nových orgánov etickej rady a spoločenskej rady; síce chápeme, že ide iba o poradné orgány, na druhej strane tu vidíme dve možné nebezpečenstvá. Spôsob ich zloženia bude kreovať široké a veľmi rôznorodé záujmy, ktoré budú chcieť byť uplatnené, presadené a podobne. V prípade, že sa to nebude dariť, nastane problém s tým, že na čo vlastne tieto dva orgány existujú a na čo tam sú. Takže jeden aj druhý orgán môžu mať opäť negatívny vplyv na riadenie podniku a môžu spôsobovať komplikácie. Konečným dôsledkom môže byť aj to, že sa bude dávať priveľký pozor na vnútorné a zodpovednostné vzťahy, na súboj o kompetencie, avšak samotný dôvod existencie podniku - to znamená vyvíjanie ekonomickej činnosti - pôjde do úzadia.
Náš názor je teda taký, že motivácia pri predkladaní tohto návrhu je v poriadku. Cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, je v poriadku. Otázne však je, že či tie navrhované nástroje nespôsobia viac komplikácií a neprinesú viacej problémov, ako by riešili. V prípade, ak tento návrh postúpi do druhého čítania, bude veľmi potrebné zamyslieť sa nad niektorými navrhovanými inštitútmi a zmeniť ich tak, aby samotnému podniku neškodili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujeme aj my.
Kadúc Miroslav sa prihlásil s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem. Ja z toho, čo som zachytil teda také tie vecné, že prečo tu nie je v pracovnoprávnom vzťahu, ale je to ako keby konateľ. Odpoveď je veľmi jednoduchá, to je zodpovednosť. Dosah zodpovednosti zamestnanca alebo osoby v pracovnoprávnom vzťahu je pomerne iný a teda omnoho, omnoho užší ako rozsah zodpovednosti človeka, ktorý pracuje na mandátnu zmluvu. Spomenul si, že miešame kompetencie ako keby akciovej spoločnosti alebo dávame tam prvky súkrom... alebo obchodných spoločností do štátneho podniku, ak som správne pochopil. Presne o to išlo, pretože práve teda minimálne ja som presvedčený o tom, že súkromné podniky sú nastavené tak, že tie vzťahy sú vytvárané tiež nejakou históriou, tak aby bolo riadenie čo najefektívnejšie. Preto chceme tieto prvky prevziať do štátneho podniku, aby aj v tom štátnom podniku bolo riadenie efektívne. Trošku som neporozumel tomu, že prečo je negatívny jav zapojenie poradných orgánov. Predsa ide o poradný orgán, kde aj široká verejnosť, sú to isté prvky priamej demokracie, čo aj vy, teda ak sa nemýlim, sa pokúšate presadzovať, aby ľudia mohli participovať a dávať návrhy, stanoviská alebo čokoľvek iné, čím môžu prispieť. Dobre vieme obidvaja, že medzi ľuďmi sú šikovní ľudia, ktorí majú čo povedať, len nemajú možno ten drajv, aby sa presadili do politiky. Čiže chceme dať ľuďom zo záujmových združení alebo iných právnických osôb alebo aj bežným ľuďom možnosť vyjadriť sa k tomu, ako sa, ako sa riadi štátny podnik.

Nech sa páči s reakciou, Juraj Droba.