23. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Mne sa argumentácia pána poslanca Madeja, vecná argumentácia, celkom pozdávala. A myslím si, že dá sa súhlasiť s tou, s tým leitmotívom, že ozaj je tu na stole konflikt dvoch záujmov, oprávnených záujmov: záujmu na ochrane spotrebiteľa a záujmu veriteľa, aby jeho pohľadávka bola primerane naplnená aj povedzme s nejakým tým servisom. A ja si myslím, že tu sme povinní neskončiť, ale práve hľadať ďalej. A je tu zázračné slovíčko, ktoré je síce zázračné, ale nie je tak ľahké, a to je otázka alebo slovíčko "miera". My musíme nájsť mieru. A mne sa vidí, že práve tu by sme mali zamerať našu pozornosť. Ja samozrejme teraz za dve minúty nedám recept, ale myslím si, že by tu akýsi signalizačný bod mohol byť, nejaká kontrolka. Tá miera bude naplnená vtedy, keď sa nám podarí zastaviť ten obludný nárast subjektov, ktoré tak dobre žijú z tých malých písmenok na tých podvodných zmluvách, a zároveň zastaviť aj nárast ľudí, ktorí prichádzajú o základné životné istoty, o svoje domovy. Ak sa nám zvrátia tieto dva čísla, že začne klesať jeden aj druhý počet, ja si myslím, že tam bude presne to miesto, ktoré budeme môcť nazvať mierou, ktorá by sa tu mala dosiahnuť. Ak bude narastať biznis, my tu nenájdeme podľa môjho názoru vôbec nič na to, aby sme mohli ochranu spotrebiteľa premeniť na realitu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj predrečníkom za ich príspevky. Lepší záver ako príspevok pána poslanca Mičovského som si ani nemohol želať. Plne sa s ním stotožňujem. A ďakujem aj ostatným kolegom. No môžem povedať, ako na jednej strane okrem rozprávania treba aj preukázať samozrejme činmi. Myslím si, že za ostatné obdobie, a prídu ďalšie návrhy zákonov, to budeme s vymožiteľnosťou práva myslieť skutočne vážne a predkladať návrhy, ktoré ju zlepšia.
Dámy a páni, ja som v svojom príspevku skutočne chcel poukázať na to, že na jednej strane musíme hájiť záujmy a ochraňovať záujmy spotrebiteľa, ale na druhej strane to musí byť v rovnováhe v miere takej, aby sme zabezpečili dostatočnú vymožiteľnosť práva na Slovensku. O toto sa musíme snažiť. A myslím si, že je to viacej odborná téma ako téma politických prehlásení a výkrikov, pretože potrebujeme pracovať na každom jednom jednotlivom paragrafe v mnohých návrhoch zákonov.
Ja verím, že ešte prídu. A bez ohľadu na to, že či sú tu zmysluplné alebo menej zmysluplné pripomienky, si myslím, že musíme urobiť všetko pre to, aby na Slovensku sa zvýšila vymožiteľnosť práva. Keď niekto si zoberie, či už úver, alebo v rámci podnikania od niekoho zoberie tovar na faktúru, musí sa cítiť zodpovedný zaplatiť za svoj záväzok, ktorý prevzal. Na druhej strane, spotrebiteľ tiež musí byť zodpovedný za svoje záväzky, avšak nemôže byť šikanovaný záväzkami, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. A v tomto musíme, dámy a páni, všetci hľadať mieru. A verím, že napriek mnohým vyjadreniam konštruktívne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som jednak zhodnotil diskusiu a zároveň aj odpovedal na viaceré otázky, prípadne reagoval na príspevky, ktoré tu zazneli, takým spôsobom, aby ste dostali možno nejaký obraz ucelený. Pán spravodajca samozrejme naznačil niečo, ale z tej kuchyne priamo od nás možno bude najlepšie, keď dostanete informáciu, ako postupujeme a v akom časovom horizonte čo chystáme.
V prvom rade chcem zareagovať na výčitku, že chystáme tento návrh zákona, alebo aj ten ďalší, veľmi pomaly. Tak chcem upozorniť, že legislatívny plán úloh, ktorý bol schválený vládou, hovoril o Exekučnom poriadku v roku 2014. Samozrejme vzhľadom na situáciu, aká je neradostná, tak ja som rozhodol o tom, že prehodnotíme tento plán úloh a mimo tohto plánu zaradíme novelu Exekučného poriadku v prvom, teda v tom, v tej časti statusovej, aby mohla ísť čím skôr. Nechcem už k samotnému textu alebo k samotnému obsahu tej novely hovoriť. Myslím, že pán poslanec Madej to opísal, aj viacerí v príspevkoch. A myslím si, že je prínosom pre spoločnosť, ale aj pre exekútorov nakoniec samotných, tým, že sa zvýši ich disciplína a možno sa aj určitým spôsobom oddelí zrno od pliev.
Čo je dôležité, je treba povedať, že pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že už to bolo nachystané všetko a tak ďalej. No, prepáčte, ale nebolo to nachystané. Mám presnú informáciu, v akej forme bolo čo nachystané. To, čo bolo nachystané, ani zďaleka nenapĺňa to, čo sme predložili, a to nielen v tejto statusovej, ale aj to, čo chystáme v procesnej novele, pretože bolo tu spomenuté, okrem iného aj problém rozhodcovských rozhodnutí, ich nevykonávanie, problémy, ktoré to spôsobuje, samozrejme, a zavalené súdy, ktoré nikto nerieši.
Čiže my sme museli jednoducho rozdeliť Exekučný poriadok na dve novely s tým, že tú, ktorú pripravujeme, takzvanú procesnú novelu, a pevne verím, že uzrie svetlo sveta ešte v tomto roku, tak na ňu sa veľmi tesne, nadväzuje alebo viaže aj zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý rieši otázku spotrebiteľského rozhodcovského konania a oddeľuje ho od štandardného doteraz známeho rozhodcovského konania pre podnikateľov. To je veľmi dôležité. Pretože ak by sme toto neurobili, tak by nastal úplný chaos. A to si, samozrejme, nemôže nikto dovoliť, ja zvlášť nie.
Čiže riešime týmto jeden obrovský a vypuklý problém, ktorý tu máme, a to je rozhodcovské konanie so spotrebiteľmi, rozhodnutia, ktoré nemajú žiadnu kontrolu, ktoré potvrdzujú rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, ktoré sú absolútne nemorálne, protiprávne a tak ďalej, a ktoré nikto neriešil doteraz.
Čiže to je jeden veľký balík, ktorý potrebujeme predložiť spolu s takzvanou procesnou novelou, pretože jedno bez druhého jednoducho nejde. A hovorím, bude to ešte do konca tohto roku.
Ďalej, čo sa týka otázky, pani poslankyňa mi dala otázku - dúfam, že toto som vám odpovedal, čo sa týka času - čo sa týka vykonateľnosti, nie celkom som porozumel, pretože tá novela, ktorá je dneska predmetom prerokovania, predsa bude riadne platná, účinná a týka sa takzvaného statusu exekútorov a akým spôsobom jednak vo vzťahu ku komore, vo vzťahu k občanom, či už povinným alebo oprávneným, exekútor vystupuje, čo môže robiť, aké sú jeho práva a povinnosti. Toto bude účinné dňom, keď vyjde tento zákon v Zbierke zákonov, alebo keď bude určený termín. Takže nerozumel som celkom presne tej otázke, ospravedlňujem sa.
Pán poslanec Lipšic naznačil, že trh by mal vyriešiť počet exekútorov. A myslím si, že v tom sa absolútne nemôžme zhodnúť, pretože Ústavný súd jasne povedal, že notári a exekútori nie sú podnikatelia. Z tohto dôvodu žiaden trh v tomto prípade neplatí a nefunguje. Tu ide naozaj o prenesený výkon štátnej moci, ktorý tieto dve profesie, na rozdiel od advokátov, vykonávajú. Čiže tu je úplne iný systém, čo sa týka exekútorov a advokátov. Ústavný súd, ešte raz opakujem, judikoval, že exekútor a notár nie je podnikateľ. Takže aby sme tomu rozumeli, prečo to takto je.
Ak hovoríme o tom, že v rámci balíka spotrebiteľských problémov sú tu problémy aj s úžerou, áno, sú tu a je to predmetom prípravy novely Občianskeho zákonníka, ktorý chystáme tak isto, a chceme túto jeseň mať hotovú. Okrem iného sa rieši aj otázka takzvanej civilnej úžery. Čiže, pán poslanec Zajac, nebojíme sa toho a pripravujeme to v spolupráci s ministerstvom financií, aby ste vedeli. Odpovedám samozrejme, aby ste mali informáciu. Takže je to vec, ktorú potrebujeme vyriešiť tak isto, áno.
Samozrejme ukázalo sa, že RPMN asi nebol najvhodnejší nástroj, pretože neriešil všetky druhy a typy úverov, keďže úvery môžu byť jednodňové až niekoľkoročné, takže, takže tým pádom je to otázka riešenia možno nie paušálneho, kde sa dá povedať, že, ja neviem, 20 %, 30 %, lebo dobre viete, že v roku 1992 - 1993 boli úroky v bankách okolo 30 percent. Je to cena peňazí, je to jednoducho cena peňazí. Dnes je cena peňazí toľko, zajtra bude toľko, určuje to trh finančný a nie zákonodarci v ktorejkoľvek krajine. Čiže toto potrebujeme nastaviť. Je to veľmi zložité, ale určite to chceme urobiť tak, aby to bolo jednoduché aj pre spotrebiteľov, aby tomu rozumeli, lebo samozrejme, ak to bude čím zložitejšie, tým menej tomu bude bežný občan, spotrebiteľ rozumieť.
Takže to je asi trošku taký rébus, ktorý teraz riešime, aby ste vedeli.
Neviem, či ešte nejaké, nejaké poznámky. Ja som veľmi rád, že tento návrh zákona tu máme a že pokiaľ sa toto plénum rozhodne schváliť tento návrh zákona, tak pevne verím, že napomôže kvalitnému výkonu, alebo aspoň kvalitnejšiemu výkonu rozhodnutí, minimálne zodpovednosti, zodpovednosti exekútorov vo vzťahu nielen k vlastnému povolaniu, ale hlavne k oprávneným a povinným osobám, čo majú zo zákona povinnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne poslankyne, poslanci, tentokrát predkladám posledný bod, ktorý mám dneska na programe.
Dovoľujem si teda predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku tohto roka. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období I. polroka vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 8 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2013. Celkom ide o 48 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, z ktorých viaceré už boli aj prijaté. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 593 zo 16. júla 2013 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období bolo prijatých 8 aproximačných nariadení vlády a je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 48 návrhov aproximačných nariadení vlády tak, ako bolo prezentované navrhovateľom. Väčšina z nich bude v pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude nutné v tomto polroku pripraviť nové vnútroštátne predpisy aj nad rámec uvedeného počtu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 27. augusta 2013 na svojej 45. schôdzi a uznesením č. 277 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky informáciu vziať na vedomie.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie podpredsedníčky Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné popoludnie. Dovoľte, aby som uviedol prvý zo štyroch zákonov, ktoré budú predmetom nášho spoločného rokovania, predpokladám, že dnes popoludní, prípadne zajtra.
Prvý zákon, ktorý by som chcel uviesť, je zákon o hmotnej núdzi. Cieľom vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi pozostávajúcej z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.
Návrh zákona vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok definovaných zákonom. Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana pri riešení hmotnej núdze návrh vymedzuje podmienky aktívnej účasti plnoletých, práceschopných občanov, pričom sumy dávky v hmotnej núdzi, alebo suma dávky v hmotnej núdzi bude závislá aj od aktivity občana, a to formou jeho účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo formou dobrovoľníckej činnosti. Základným predpokladom splnenia tejto podmienky bude, že občanovi aktivačné činnosti budú ponúknuté.
Vládnym návrhom zákona sa sprístupňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Tento bude možné získať za vykonávanie menších obecných služieb alebo za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Ustanovuje sa rozsah vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľníckych činností najmenej na 64 hodín mesačne, maximálne 80 hodín mesačne. Pre splnenie nároku na aktivačný príspevok vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti.
V záujme zmiernenia rizika chudoby pracujúcich osôb sa navrhuje motivovať fyzické osoby k uplatneniu na trhu práce a udržať si zamestnanie, keď aj s nízkou mzdou, tým, že budú spĺňať podmienky nároku na aktivačný príspevok. Za účelom podpory vzdelávania a všestranného rozvoja detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, sa navrhuje poskytnúť príspevok pre nezaopatrené dieťa.
Vládny návrh zákona garantuje ochranu osôb zohľadnením takých životných situácií, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ako sú napríklad invalidita, celodenná starostlivosť o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, choroba a podobne. Vládnym návrhom zákona sa zároveň ustanovuje nárok na príspevok na bývanie tak, že ho bude možné poskytnúť okrem bytov a rodinných domov aj do zariadení sociálnych služieb, akými sú útulky, domovy na polceste, zariadenia núdzového bývania alebo sociálnoprávnej ochrany detí.
Navrhuje sa zmena doplnenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší postup výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí, ako je napríklad dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľovi sú vo veľkej, alebo páchateľmi sú v takomto prípade vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, prípadne príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.
Navrhuje sa úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v čl. II, a to umožní výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta v intenciách novely zákona o priestupkoch.
Toľko úvodom. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648, ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 622 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi pár slov k predloženému novému zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Nebudem hovoriť nejako príliš všeobecne. Chcem sa zamerať na v podstate jeden, dva problémy, ktoré mňa osobne asi najviac trápia. Aby som bol teda vecný, prejdem k veci.
Trápi ma to, že zo systému pomoci v hmotnej núdzi budú vylúčené všetky samostatne zárobkovo činné osoby a zároveň celá ich domácnosť, čiže ich rodinní príslušníci, manželka, manžel, deti, nezaopatrené deti. Jednoducho, ak niekto v rodine, jedna zo spoločne posudzovaných osôb má povedzme živnosť, nikoho nebude zaujímať, aký má z tej živnosti príjem, či ju reálne vykonáva, nevykonáva, či sa mu darí, či sa mu nedarí, ale akýsi princíp kolektívnej viny sa rozhodol použiť pán minister a automaticky celá jeho rodina, nielen on sám, ale celá jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keby boli v najväčšej biede, pretože on má skrátka papier, ktorý sa volá živnostenský list.
Tomuto naozaj nerozumiem, prečo kvôli tomu, že máme tu isté podozrenia, že niektorí živnostníci falšujú daňové priznania, že neuvádzajú všetky údaje, čo je teda vecou daňových úradov, daňových kontrol, aby sa s tým vysporiadali, tak možno kvôli pár špekulantom princípom kolektívnej viny všetci, všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čo sú v zásade, čo je v zásade niekoľko stotisíc osôb, a keď k tomu pridáme rodinných príslušníkov, tak je to minimálne milión občanov Slovenskej republiky, stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Nie som odborník na ústavné právo, ale tuším tuto niekde za uchom, že zrejme je takéto niečo protiústavné, pretože z takýchto osôb a ich rodinných príslušníkov robí občanov druhej kategórie, a to ústavné právo na to základné zabezpečenie sa jednoducho stráca len preto, že niekto má živnostenský list.
Pán minister, keď si trošku zhodnotím históriu vášho pôsobenia za ten rok a pol, čo všetko ste urobili v neprospech živnostníkov, aj spolu s niektorými vašimi kolegami, kolegyňami, tak mi to pripadá ako akýsi pogrom. Ako keby tí živnostníci boli nechcení. Poďme ich zlikvidovať. Zvýšili ste im minimálne odvody, namiesto niekdajších 160 eur, čo už to bolo dosť, platia 185 eur tento rok mesačne, na budúci rok budú platiť 190 eur mesačne. Pre mnohých z nich je samo osebe toto absolútne likvidačné.
V daňovej oblasti váš kolega pán minister financií obmedzil paušálne výdavky. Dajme tomu, že sa to týka tých bohatších živnostníkov. Dobre. Zvýšili im sadzbu dane na 25 percent. Dobre. To sú možno tí úspešnejší živnostníci. Vy ste zmenili Zákonník práce, ako hovoríte na prospech zamestnancov, výsledkom je to, že nezamestnanosť na Slovensku sa zvyšuje a znížiť ju pod tých 14 percent neviete, ani keby ste čo robili, pretože robíte jednoducho systémovo zlé opatrenia. A jedno z tých systémovo zlých opatrení je zlý Zákonník práce, ktorý hlavne živnostníkom a týmto malým podnikateľom psychologicky bráni, aj keď sú oni sami úspešní, bráni im prijať nejakých zamestnancov, ktorých by možno aj veľmi potrebovali, pretože ten ich biznis, tá ich živnosť ide a sami to nezvládajú, ale pri súčasnom Zákonníku práce sa neodvážia zobrať nejakého zamestnanca, pretože vedia, že v prípade budúceho neúspechu a straty zákazok by mali obrovský problém pri jeho prepustení. To je úplne jednoduchá matematika.
Vaša kolegyňa pani ministerka zdravotníctva chcela zaviesť ešte na jar povinnú pracovnú zdravotnú službu aj pre všetkých živnostníkov. Úplne nezmysel. Živnostník by mal byť skontrolovaný lekárom na povinnej zdravotnej prehliadke, či je schopný vykonávať tú svoju živnosť. Pani kolegyňa, neviem, ako by to dopadlo vo vašom prípade, ale vy ste vraj už tú živnosť zrušili, takže ono to v niektorých prípadoch vyzerá úplne smiešne, aby živnostník musel absolvovať povinnú zdravotnú prehliadku, či môže vykonávať tú svoju živnosť. Absurdita. Našťastie, to napokon, aj pod naším tlakom, pani ministerka stiahla. Ďalšia vec, živnostníci, ktorí sú poistenci štátu zároveň, čiže napríklad študenti na vysokej škole alebo dôchodcovia, ktorí majú živnosť popri dôchodku, mal za nich štát úplne prestať platiť zdravotné odvody. Čiže na druhej strane ich odvody by sa neúmerne zvýšili. To sa, našťastie, podarilo aj pri našom tlaku zvrátiť tou ostatnou novelou zákona o zdravotnom poistení.
Vy sám, pán minister, respektíve váš pán štátny tajomník Burian pred mesiacom uviedol novelu zákona o rodičovských príspevkoch, za chvíľku sa vlastne o nej budeme baviť, v ktorej navrhoval, aby sa pracujúcim ženám alebo podnikajúcim ženám zobrali rodičovské príspevky. Čiže matka malého dieťaťa vo veku do troch, prípadne šiestich rokov, ktorá by mala živnosť, by stratila tých dvesto eur od štátu v podobe rodičovského príspevku len preto, že má živnosť. Možno by na tú živnosť nemusela mať žiadny príjem. Ale len preto, že má živnosť, by prišla o rodičovský príspevok 200 eur mesačne. A vy teraz navrhujete, aby živnostník, aj keď sa mu nedarí, aj keď má mizerné, resp. žiadne príjmy, možno tú činnosť vôbec nevykonáva, aby prišiel o pomoc v hmotnej núdzi, o dávky v hmotnej núdzi. A nielen on, ale celá jeho rodina. Jeho žena, jeho štyri malé deti. Len preto, že je živnostník, a len preto, lebo si podľa vašej dôvodovej správy údajne určite vie zabezpečiť svoje príjmy nejako pofidérne, nejako pokútne. Lebo tu kriminalizujeme 400 tisíc živnostníkov. Rád by som pripomenul, ja teda používam pojem živnostník, ale aby som bol presnejší, zákon hovorí o tom, že ide o samostatne zárobkovo činné osoby, a zákon tieto osoby definuje cez odkaz na zákon o službách zamestnanosti 5/2004, že sú to vlastne tieto samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú mať nárok so svojimi rodinami na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to všetci spoločníci verejných obchodných spoločností, sú to všetci spoločníci s ručením obmedzeným, konatelia, členovia dozorných rád, členovia predstavenstva eseročiek alebo akciových spoločností. To znamená napríklad, ak niekto má eseročku a je v nej konateľ, bez ohľadu na to, či tá eseročka je takzvane mŕtva a nevykonáva žiadnu činnosť, ale teda konateľa musí mať, pretože inak by v tom Obchodnom registri nemohla byť zapísaná, tak už len z toho titulu, že niekto je konateľ mŕtvej eseročky, nebude mať ani on, ani jeho rodinní príslušníci nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to potom všetci živnostníci, ako stále hovorím, sú osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, veterinárni lekári a podobne.
Ale na čo chcem hlavne upozorniť? Sú to aj osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu. Tak si teraz, prosím, predstavte ľudí napríklad na východnom Slovensku alebo na Gemeri, ktorí majú nejaké malé políčko alebo kus lesa. Na tom políčku hospodária alebo teda starajú sa o ten svoj kúsok lesa. Sú zapísaní na obecnom úrade do evidencie podľa osobitného predpisu, čiže majú tým pádom podľa zákona postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. A teraz týmto nešťastníkom, ktorí sú radi, že si môžu aspoň čo to na tom svojom políčku privyrobiť, zarobiť, a to nie sú tisíce mesačne, tak týmto sa takýmto zákonom berie nárok na dávky v hmotnej núdzi. Trúfam si povedať, že to sú desaťtisíce ľudí na východnom a strednom Slovensku, ktorí ako takzvaní "sahoráci", samostatne hospodáriaci roľníci, sa svojou aktivitou aspoň takto snažia získať aký-taký príjem. Samoživitelia pri tejto vysokej nezamestnanosti si nevedia nájsť prácu v týchto regiónoch. A týmto zákonom im, pán minister, beriete nárok na tých pár desiatok eur dávok v hmotnej núdzi. Tí ľudia sa dostanú do úplnej biedy. Ak takýto zákon v tejto snemovni vašimi poslancami bude schválený, lebo my za to hlasovať nebudeme, tak to bude pre týchto ľudí znamenať, že prídu o tých pár eur štátnej pomoci v podobe sociálnych dávok a budú stáť pred dilemou: zomrieť od hladu alebo zrušiť tú svoju činnosť. To znamená, prestanú sa starať o to svoje políčko, prestanú sa starať o svoj les, pretože výhodnejšie bude, keď si to zvážia, získať tú štátnu pomoc, získať tie dávky, než aby sa trápili na tom svojom poli, aby kopali tie zemiaky niekde na tých Kysuciach alebo aby ťažili z toho svojho hektára lesa nejaké to drevo postupne, pretože sa im to jednoducho neoplatí. Toto bude výsledok takejto legislatívy. Ešte viacej chudobných ľudí na Slovensku.
Nebudem hovoriť stále o tých živnostníkov, pretože je aj mnoho živnostníkov, ktorí ako-tak si zarobia pár stoviek mesačne pre svoju rodinu niekde na východe. Aj tým zoberiete vlastne ich živnosti. Toto chcete docieliť. Tá istá výnimka, ktorá tam je, že samostatne zárobkovo činná osoba môže činnosť prerušiť na šesť mesiacov, na rok, to je síce fakt. Živnostník to možno môže urobiť, ale ten drobný roľník, ktorý sa stará o to svoje pole, keď preruší tú činnosť, ten nemôže sa prestať starať o to svoje políčko. To jednoducho nejde. Toho donútite, toho donútite úplne sa na všetko vykašľať a úplne rezignovať z nejakej aktivity. Takže toto je moja najväčšia výtka k takémuto zákonu. Myslím si, že nad týmto by ste sa mali zamyslieť a v druhom čítaní zriadiť nápravu.
Ešte by som chcel pre obveselenie prítomných spomenúť jednu vec. Ak si pozriete § 10, § 10 definuje dávku, tú základnú dávku. Paragraf 10 ods. 2 písm. c) hovorí o tom, že dávka je 107 eur a 10 centov mesačne, ak ide o dvojicu bez detí. Stosedem eur 10 centov dostane dvojica bez detí. V ods. 3 sa píše,  "dávka podľa ods. 2 sa znižuje o sumu 61 eur 60 centov za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou" a tak ďalej, tých, nazvem to, verejnoprospešných prác. Čiže za každú osobu sa z tej dávky stiahne 61 eur 60 centov. No tak teraz počítajme spolu. Dvaja dospelí sú sami bez detí, majú nárok na dávku potencionálne 107 eur 10 centov. Ak sa nezúčastnia na verejnoprospešných prácach, tak im zoberiete, obidvom po 60 eur 60 centov, čiže zoberiete im 123 eur 20 centov. Zo 107,10 eur im zoberiete 123,20. Výsledok je mínus 16 eur 10 centov. To si mám, pán minister, predstaviť tak, že ten registrovaný nezamestnaný teraz bude každý mesiac chodiť do pokladne na úrad práce zaniesť 16 eur 10 centov? Alebo si to vysvetľujem zle?
Tu máte jednoducho nejakú chybu v takomto triviálnom výpočte. Poprosím opraviť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, teší ma, že to, čo ste povedali, na konci ste popreli a sám ste sa opravili. Pretože ste pred chvíľočkou povedali, že ak niekto bude mať živnostenský list, že je chudák, teda čo on má robiť, ak živnosť nevykonáva, ste povedali, ak nepodniká, tým pádom vlastne tá druhá osoba nedostane tú dávku v hmotnej núdzi. Viete, my tiež musíme trošku brániť tomu, aby ľudia niektoré veci zneužívali.
A poviem len krátko. Často máme prípady, ale netýka sa to práve tohto zákona, že mamičky, ktoré majú deti, prídu na súd a nemôžu preukázať u podnikateľov, teda aby im platil rodičovský, respektíve výživné, z toho dôvodu, že pán podnikateľ má živnosť, nevykazuje, že nepodniká, nemá prostriedky, ale vozí sa na bavoráku. A na dieťa neplatí. Čiže naozaj v tomto treba urobiť poriadok a urobiť to aj v tomto zákone. A pred chvíľočkou ste potom sám povedali, že tú živnosť môže pozastaviť. Trošku ste tak do mňa jemne pichli, že ja som si ju pozastavila a práve aj týmto, som sa týmto zaoberala, že živnosť sa dá pozastaviť. A už ak vás zaujíma môj prípad, tak ja som si živnosť pozastavila v roku 2004. A vtedy bola možnosť si ju pozastaviť do roku 2014 na desať rokov. A zákon hovorí v roku 2010, ak sa o živnosť nezaujímate a neprevádzkujete ju, tak vám bude po troch od roku 2010 zrušená. Takže mi ju automaticky živnostenský úrad zrušil.
Takže ako ste sám nakoniec sa opravil a povedal, živnostník, ktorý živnosť nevykonáva, ju môže pozastaviť, nemusí ju zrušiť, ale ju môže pozastaviť. Čiže v tomto zákone je to uvedené správne. Naozaj ten živnostník tú živnosť môže pozastaviť, ak naozaj neprevádzkuje, ak potrebuje, aby bral dávky v hmotnej núdzi, respektíve aby brala dávky v hmotnej núdzi osoba spolu s ním žijúca.
Ďakujem.

Ja ďakujem, pani kolegyňa, že ste lepšie pripomenuli a osvetlili ten váš dojemný príbeh. Ale ja by som teda rád zdôraznil, že nie všetci živnostníci sú v tej polohe, že majú živnostenský list a nič nerobia a nemajú problém na pol roka pozastaviť živnosť. Na východnom Slovensku je množstvo živnostníkov, ktorí majú živnostenský list, aktívne tú živnosť vykonávajú, zarobia si dvesto alebo tristo eur mesačne. Podľa súčasného zákona majú nárok na dávky v hmotnej núdzi vrátane rodinných príslušníkov, teda rodinní príslušníci. Tam je tá novela k 1. januáru, ale o tom nechcem dlho hovoriť. Ale touto novelou sa týmto aktívnym živnostníkom s takýmito nižšími, nízkymi príjmami, a hovorím hlavne o východnom Slovensku, o Gemeri, sa zoberú štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, a východiskom pre mnohých z nich bude to, že tie živnosti, či pozastavia, či zrušia, skrátka upadnú do úplnej pasivity. Ak nám nestačí 14-percentná nezamestnanosť, ak nám to, pán minister, nestačí, pokojne to môže byť aj 18, 19 percent. Len ďalej predkladajte do parlamentnej snemovne takéto zákony!