23. schôdza

Áno.

Dobre, takže na 19.00 hodinu. A budeme pokračovať 17.20 v rozprave.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovan.
Poprosím navrhovateľa, pána ministra Richtera, a pána poslanca Podmanického, aby ako spravodajca, zaujali svoje miesto.
Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod musím povedať, že, a to chcem, aby pán minister počul, prepáčte, iba chcem, aby ste to počuli, že ja veľmi oceňujem ten zámer vášho návrhu zákona. Napokon aj SaS má v programe prácu namiesto dávok a aj SaS má v programe exekvovateľnosť sociálnych dávok. A vidím, že sa navzájom inšpirujeme, takže ja veľmi vítam to, čo ste nám dnes predostreli.
A ja by som aj povedala, že tento váš návrh zákona je ambicióznym, ale v skutku neviem, čo si mám presne o tom myslieť, hlavne vo svetle vyjadrenia niektorých politikov SMER-u z minulosti.
Určite si pamätáte na náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sme spolu s pánom exministrom Jozefom Mihálom pripravili na ministerstve práce. My sme vtedy začali hovoriť o tom, že štát by mal garantovať ako základnú životnú podmienku jedno teplé jedlo denne, čo bolo v prepočte 38 eur mesačne a celý zvyšok by mal byť... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.
Prepáčte, pani poslankyňa, nech sa páči.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže my sme hovorili o tom, že štát by mal garantovať jedno teplé jedlo denne, čo je v prepočte tých 38 eur mesačne, a celý zvyšok by mal byť závislý od aktivity jednotlivca v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Takýto návrh by podľa nášho názoru, a tak sme to vtedy aj komunikovali, tiež vniesol princíp zásluhovostí do systému pomoci v hmotnej núdzi.
Braňo Ondruš 4. 8. 2011 označil takýto náš návrh za šialený a vrcholne neľudský. Pani Viera Tomanová 3. 8. 2011 povedala: "Predložená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pomsta chudobným, pretože jednoducho bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek dopadov na ich život, znižujú sumy." A pritom tých nami navrhovaných 38 eur mesačne by dostal každý bez ohľadu na to, či by chcel byť aktívny alebo nebol by aktívny, pretože my sme charakterizovali tie základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne a v súlade s ústavou sme chceli, aby toto bola tá čiastka, ktorú by štát garantoval. Samozrejme, tí, čo by podľa nášho návrhu, využili možnosť byť aktívnymi, mohli si zarobiť ešte oveľa viac ako v starom systéme. Jedno teplé jedlo denne však bolo v našom ponímaní ten základ, o ktorý by sa mal štát postarať. My sme to riešili aj v našom programe, v tom systéme práce, namiesto dávok tým, že sme chceli vystavať vývarovne. V tomto našom programe by samozrejme nedostával ten jednotlivec tých 38 eur ale dostával by to tzv. v naturáliách tým, že by v tých vývarovniach dostal to jedno teplé jedlo denne.
Pozrime sa, čo navrhujete vy. Vy navrhujete ako základnú dávku 61 eur 60 centov, ktorá má pokryť jedno teplé jedlo denne a základné ošatenie. Nerátam teraz náklady na bývanie, pretože to pokrývate z príspevku na bývanie. V § 10 však stanovujete, že "dávka v hmotnej núdzi bude znížená o 61 eur 60 centov, ak dospelá osoba nebude sa zúčastňovať na aktivačných prácach, respektíve na malých obecných prácach" a podobne. V prípade samostatne posudzovanej osoby bez nároku na ďalšie príspevky to teda bude znamenať čistú nulu. Dobre tomu rozumiem? Okej. Nehovoriac o tom, že pri dvoch dospelých bez detí ste to nastavili tak, že podľa vášho návrhu by mali dostať 107 eur 10 centov, ale ak nebudú aktívni, budú v mínuse o 16 eur. Na to už upozornil pán poslanec Mihál vo svojom diskusnom príspevku. A tomuto teda naozaj nerozumiem a bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste mi to objasnili, či je to naozaj o tom, že oni ostanú v mínuse, to znamená ešte budú štátu niečo dlžní.
Totiž, aby ste ma všetci pochopili správne, ja som za absolútnu zásluhovosť pri dávkach v hmotnej núdzi. Ten, čo je aktívny, musí mať viac ako ten, čo je pasívny, a preto som hneď na úvod môjho diskusného príspevku povedala, že ja chválim ten zámer. Ale naozaj neviem, ako si mám vysvetliť, že tých garantovaných 38 eur v našom návrhu ste považovali za "protiústavných a šialených" a vašu nulu teraz predkladáte plénu, a tuná vaši najsociálnejší páni poslanci, najsociálnejšie panie poslankyne mlčia. A ja som strašne zvedavá, že ako zahlasujú.
Keď som nad tým uvažovala, tak som, musím povedať, nadobudla pochybnosti. A myslím si, že ten pes je zakopaný inde, že ten pes je zakopaný tiež v tom § 10, v ktorom ste si nechali veľmi múdro, a obávam sa, že veľmi alibisticky, otvorené zadné dvierka. Vy totiž navrhujete, aby ak sa občanovi neponúkne výkon menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, tak k zníženiu dávky nedôjde. A tu ja vidím obrovský priestor na ďalšie zneužívanie systému. Ešte väčšie právomoci a silnejšie postavenie starostov a primátorov, ktorí budú potvrdenia vydávať, a to bezpochyby, a to najmä v hladových dolinách.
V našom návrhu sme koordinovanie a kontrolu aktivačných prác dali do kompetencie úradov práce, obligatórne sme to stanovili. Vy to však nechávate na dohodu úradu a obce a úrad sa môže, ale nemusí rozhodnúť pre poskytnutie súčinnosti pre takúto obec. Pri všetkej úcte, podľa mňa je toto veľmi zlé pre systém a je to veľmi zlé pre aplikačnú prax. A ja sa nemôžem ubrániť pocitu, že ten jediný, pre koho je toto dobré, je, sú preferencie SMER-u, pretože na jednej strane budete za pekného pred majoritou, ktorá samozrejme od vás očakáva, že zatočíte s tými, čo dnes zneužívajú dávky v hmotnej núdzi, čo, povedzme si na rovinu, sú v očiach majority predovšetkým Rómovia, a na druhej strane vám z opačného spektra voličov neubudne, pretože až na zopár výnimiek podľa mňa nikto o svoje peniaze nepríde.
Keď sme my pripravovali náš návrh, mali sme rokovania takmer s každým rezortom, aby pripravil konkrétne ponuky aktivačných prác pre nezamestnaných, pre dlhodobo nezamestnaných a aby ich aj vykvantifikoval. Mali sme k tomu sedenia s ústredím práce a postupne sme úrady práce na úlohy koordinátora aktivačných prác pripravovali. Ja viem, že vy tak chcete urobiť, iba vám dávam do pozornosti, že z tých našich stretnutí s jednotlivými rezortmi, vyšli celkom zaujímavé materiály, kde jednotlivé ministerstvá, ako napr. ministerstvo obrany, vykvantifikovali množstvo možností, ako aktivovať nezamestnaných, predovšetkým dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných v našom systéme. Takže keď už nič iné, možnože len rada, že aj toto je cesta, pretože v rámci jednotlivých rezortov je obrovské množstvo práce, ktoré by zvládali ľudia, ktorí sú dnes na dávkach v hmotnej núdzi. Možno, ak by ste prejavili záujem, tak ako inšpiráciu by som vám tie materiály aj mohla ponúknuť, alebo teda pre vašich kolegov v jednotlivých rezortoch.
Podľa nášho návrhu mali byť obce jedným z pilierov, na ktorých celý systém aktivačných prác stál, ale nie jediným pilierom. Nie tým, kto bude doslova rozhodovať takmer o živote a o smrti. Veď tí, čo sú na dávkach, budú doslova rukojemníkmi starostov, bude na nich, či dostanú od štátu nulu, alebo základnú dávku plus aktivačný príspevok, čo je viac ako 120 eur. Alebo či vydajú potvrdenie o tom, že práce jednoducho nieto. Už teraz máme obce, a vy to veľmi dobre viete, kde sú na aktivačných prácach napr. traja ľudia. A nie je to preto, že by sa nechceli zúčastňovať na aktivačných prácach, ale je to preto, že starosta jednoducho aktivačné práce neorganizuje, pretože to je najjednoduchšie povedať, že proste práce nieto. Všetci, ako tu sedíme, asi vieme, že tej práce je dostatok. Len si myslím, že ak chcete, aby to fungovalo, tak obligatórne by to mali zastrešovať a koordinovať a kontrolovať úrady práce. Ja viem, že aktivačné práce už dnes kontrolujú úrady práce, môžme sa rozprávať o tom, že nakoľko efektívne, ale to tiež súvisí s tým, že sú podvyživené tie odbory služieb zamestnanosti. Ale v každom prípade tá koordinácia, bez ohľadu na to, ako sa rozhodne obec alebo ako rozhodne úrad, by tam mala byť stanovená obligatórne.
Ako som povedala, už teraz máme teda obce, kde zlyhávajú aktivačné práce, česť výnimkám, samozrejme. A ja sa naozaj obávam o to, že v budúcnosti podľa tohto vášho návrhu zákona, keď vstúpi do platnosti, to bude vyzerať asi tak, že bude oveľa jednoduchšie napísať to potvrdenie o tom, že práca nie je, pretože takýmto spôsobom bude ten voličský hlas kúpený.
Vášmu návrhu by som tiež vytkla, že ste nevyňali príspevok na bývanie z dávky v hmotnej núdzi a nesprísnili jeho poberanie. Ja viem, že ste sa o to pokúsili, a podľa mňa veľmi dobre, pretože ste stanovili, že jeden príspevok pôjde na jeden dom alebo byt bez ohľadu na počet domácností. Toto je veľmi správne. Ale myslím si, že kým príspevok na bývanie nebude samostatná štátna sociálna dávka, bude veľmi ťažko kontrolovateľný a jednoducho nebude adresný.
Po ďalšie, nesúhlasím s tým, ako ste nastavili posudzovanie majetku vo vašom návrhu, pretože z môjho pohľadu idete celkom štedro dávať tým, ktorých rodičia napríklad po sebe nič nezanechali, a idete trestať tých, ktorí zdedia nepredateľný dom v hladovej doline, ale i tých, ktorí zdedia pár árov rozdrobenej poľnohospodárskej pôdy, napríklad niekde v blízkosti osady. Toto si myslím, že je nefér voči tým ľuďom, lebo častokrát tá trhová hodnota, na akú bude ocenená tá nehnuteľnosť, v ktorej ale nebudú bývať, ktorú napríklad zdedia, bude ďaleko vyššia ako reálna hodnota, za ktorú budú môcť predať ten dom. To všetci vieme, že stredné, východné Slovensko, sever Slovenska, je veľmi ťažké tam akýkoľvek spôsobom manipulovať s nehnuteľnosťami, predávať ich a podobne. A títo ľudia samozrejme potom nezískajú nárok na dávku v hmotnej núdzi.
A teda to už nehovorím o tom, že podľa mňa tiež diskriminujúco ste vyčiarkli zo systému v pomoci v hmotnej núdzi SZČO, ale o tom už hovoril kolega Jozef Mihál.
Takže, pán minister, ešte raz, ja chápem ten pokus o sprísňovanie tých dávok v hmotnej núdzi. Ešte raz zopakujem, že ja beriem a kvitujem, že ste do toho vniesli ten princíp zásluhovosti, ale veľmi sa obávam o tú aplikačnú prax a o to, čo v konečnom dôsledku ten váš návrh prinesie. Či to naozaj nebude len také výsostné postavenie starostov a primátorov, ktorí budú mať obrovské kompetencie v tom, či niekomu teda priznať tých 60 eur alebo mu priznať nulu.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Podmanický, Galko. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja začnem od konca vášho príspevku, že máte obavy o aplikačnú prax. Ja sa pýtam, pani kolegyňa, kto tú aplikačnú prax bude vykonávať? Na kom budú všetky povinnosti, starosti? No predsa na obciach a na mestách. A vy pred chvíľou poviete, že aké právomoci vy dávate starostom a primátorom. No žiadne. Alebo respektíve my. My dávame skutočnú prácu a skutočné vyhodnotenie toho všetkého. Čiže naozaj pre starostov a primátorov pribudne práca, pretože chceme tú zásluhovosť vo vyplácaní.
Aj aplikačná prax, na konci vidíte už len to, že starosta podpíše, či daný človek bol alebo nebol na tejto, odpracoval si tieto hodiny. No ale však nemôže ten starosta, ani primátor, ani zamestnanec klamať, že niekto nebol v práci, keď tam bol, a opačne. Takže nerozprávajte len o tom, aké sú právomoci. Ale pred chvíľou ste povedali, čo prinesie tá prax, čiže my jednoducho, primátori, ja hovorím za primátorov, budeme musieť tú hmotnú núdzu, aby si naozaj tí ľudia odpracovali, budeme sa musieť nad tým zamyslieť, budeme na to musieť vytvoriť podmienky a budeme musieť nájsť aj na to pracovníkov. To nie je len o nejakom podpise, ako vy hovoríte. Ale na konci ste povedali aplikačná prax, to ma teší.
A čo sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, tak samozrejme zákon dovoľuje si živnosť pozastaviť. To znamená, a ja som to spomínali pri deťoch, ale pri inom zákone, že častokrát podnikateľ má bavoráky a príde na súd, vykonáva živnosť a povie, že nemá žiaden príjem. Tak potom to nie je možné. A tá matka nemá z čoho žiť. Tak musíme naozaj, ako povedal pán poslanec Brocka predtým, musíme po vás poupratovať najprv, kým prejdeme k radikálnym zmenám. Čiže upratujeme to v zákone, čo nie je v poriadku, a snažíme sa nastoliť. A naozaj si počkáme, ako tá aplikačná prax dopadne. Myslím si, a zákon není nejaká nemenná mantra, ale práve tým, že vieme to ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Podmanický.

Pani poslankyňa, ja oceňujem váš konštruktívny príspevok a pri takomto prelomovom zákone aký, o akom teraz Národná rada rokuje, je celkom pochopiteľné, že budú aj diskusie o mnohých technických detailoch, ktoré súvisia s jeho aplikáciou a s jeho vykonaním, čo, opakujem, pri tak zásadnej zmene, aká sa zavádza po mnohých rokoch v Slovenskej republike, môže prinášať určité problémy. A ja som ich už tiež, alebo nejaké obavy, ktoré som ja tiež už aj povedal. Ale na to je druhé čítanie. V prvom čítaní sa bavíme o celkovej filozofii tohto zákona, či áno, či ideme o takomto zákone, o takomto smere rozprávať ďalej. A to si myslím, že ste aj svojím vystúpením podporili. Takže ja vám chcem za to poďakovať. A o tých technických detailoch samozrejme sa budeme baviť v tých ďalších rokovaniach.
Ja len jednu vec chcem upresniť, ktorú ste spomenuli, že tí ľudia, tí poberatelia dávky v hmotnej núdzi budú rukojemníkmi starostov. No nie je to celkom tak, pretože starosta nebude vydávať nejaké potvrdenie, že nemá prácu. Ak starosta alebo ak obec bude chcieť prijať takýchto ľudí do, na tie menšie obecné služby napríklad, tak uzavrie dohodu s úradom práce, to nebude fungovať individuálne, že príde nejaký človek a ja mu dám potvrdenie. Je to tak napísané, je to, že na základe zmluvy, je to v tom texte, v tom normatívnom texte zákona, je to takto uvedené. Takže nebude tu vôbec tak fungovať, že by starostovia nejako mohli, že by tam bola aj nejaká možnosť to zneužívať.
Na druhej strane myslím si, že cesta je zaviesť obligatórnosť, že budú tie obce povinné vytvárať tie pracovné miesta. Ale nielen obce, ja by som to rozšíril, ako som už hovoril, aj na ďalšie subjekty, samosprávne kraje, možno štátna správa, niektoré inštitúcie. Ale o tom môžeme diskutovať.

Pán poslanec Galko.
Kolegovia, poprosím vás. Ďakujem.
Pán poslanec Galko.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť to, čo povedala pani Nicholsonová, jednou poznámkou. Ja si naozaj pamätám, jak sme vtedy rozprávali o tých možnostiach, že by sa rezort obrany podieľal na "poskytovaní" tých prác, pretože pamätám si, že, a to nebolo určite len počas môjho pôsobenia, to muselo byť aj predtým a určite to aj teraz, na tie večné boje, keď vojaci boli naozaj používaní a sú používaní na činnosti, ktoré naozaj by mohli robiť či už nezamestnaní alebo ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. Mám napríklad teraz trebárs na mysli pomoc pri povodniach, vrecovanie a proste ďalšie a ďalšie záležitosti. Čiže toto by som chcel podporiť. A pamätám si, že keď vtedy o tom rozprávali, tak aj úradníci na rezorte, aj z radov samotných vojakov to získalo pomerne, alebo teda malo to pomerne dosť veľkú podporu.
Na druhej strane musím povedať, pán minister, že vo finančnej situácii sa obávam, že ťažko sa vám to bude presadzovať, pretože máte na rezorte človeka, ktorý má úplne iné priority. Je to človek, ktorý sa stará o to, aby naplnil stranícku pokladňu v prvom rade a nie o to, aby nejakým spôsobom pomáhal nejakým nezamestnaným, alebo aby nejakým vojakom ubral prácu, ktorú by naozaj nemali robiť. Ale držím vám palce a možno, že sa dočkáte toho, že raz sa tam dostane taký človek, ktorý by sa pre toto nadchol a, lebo dnes naozaj tá obava je taká, že ešte aj tých nezamestnaných by tam vytunelovali, takže verím tomu, že sa dočkáme aj toho, že raz príde aj k tomu.
Ďakujem pekne.

Vaša reakcia, pani poslankyňa.