23. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Mihál, aj keď oficiálne klub nie je funkčný, za SDKÚ - DS pán poslanec Kaník, za KDH pán poslanec Brocka, za OĽaNO pán poslanec Pollák. Ďalej sú prihlásení do rozpravy, pani poslankyňa Nicholsonová za stranu Sloboda a Solidarita, pán poslanec Matovič za OĽaNO a pán poslanec Novotný za SDKÚ - DS.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi pár slov k predloženému novému zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Nebudem hovoriť nejako príliš všeobecne. Chcem sa zamerať na v podstate jeden, dva problémy, ktoré mňa osobne asi najviac trápia. Aby som bol teda vecný, prejdem k veci.
Trápi ma to, že zo systému pomoci v hmotnej núdzi budú vylúčené všetky samostatne zárobkovo činné osoby a zároveň celá ich domácnosť, čiže ich rodinní príslušníci, manželka, manžel, deti, nezaopatrené deti. Jednoducho, ak niekto v rodine, jedna zo spoločne posudzovaných osôb má povedzme živnosť, nikoho nebude zaujímať, aký má z tej živnosti príjem, či ju reálne vykonáva, nevykonáva, či sa mu darí, či sa mu nedarí, ale akýsi princíp kolektívnej viny sa rozhodol použiť pán minister a automaticky celá jeho rodina, nielen on sám, ale celá jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keby boli v najväčšej biede, pretože on má skrátka papier, ktorý sa volá živnostenský list.
Tomuto naozaj nerozumiem, prečo kvôli tomu, že máme tu isté podozrenia, že niektorí živnostníci falšujú daňové priznania, že neuvádzajú všetky údaje, čo je teda vecou daňových úradov, daňových kontrol, aby sa s tým vysporiadali, tak možno kvôli pár špekulantom princípom kolektívnej viny všetci, všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čo sú v zásade, čo je v zásade niekoľko stotisíc osôb, a keď k tomu pridáme rodinných príslušníkov, tak je to minimálne milión občanov Slovenskej republiky, stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Nie som odborník na ústavné právo, ale tuším tuto niekde za uchom, že zrejme je takéto niečo protiústavné, pretože z takýchto osôb a ich rodinných príslušníkov robí občanov druhej kategórie, a to ústavné právo na to základné zabezpečenie sa jednoducho stráca len preto, že niekto má živnostenský list.
Pán minister, keď si trošku zhodnotím históriu vášho pôsobenia za ten rok a pol, čo všetko ste urobili v neprospech živnostníkov, aj spolu s niektorými vašimi kolegami, kolegyňami, tak mi to pripadá ako akýsi pogrom. Ako keby tí živnostníci boli nechcení. Poďme ich zlikvidovať. Zvýšili ste im minimálne odvody, namiesto niekdajších 160 eur, čo už to bolo dosť, platia 185 eur tento rok mesačne, na budúci rok budú platiť 190 eur mesačne. Pre mnohých z nich je samo osebe toto absolútne likvidačné.
V daňovej oblasti váš kolega pán minister financií obmedzil paušálne výdavky. Dajme tomu, že sa to týka tých bohatších živnostníkov. Dobre. Zvýšili im sadzbu dane na 25 percent. Dobre. To sú možno tí úspešnejší živnostníci. Vy ste zmenili Zákonník práce, ako hovoríte na prospech zamestnancov, výsledkom je to, že nezamestnanosť na Slovensku sa zvyšuje a znížiť ju pod tých 14 percent neviete, ani keby ste čo robili, pretože robíte jednoducho systémovo zlé opatrenia. A jedno z tých systémovo zlých opatrení je zlý Zákonník práce, ktorý hlavne živnostníkom a týmto malým podnikateľom psychologicky bráni, aj keď sú oni sami úspešní, bráni im prijať nejakých zamestnancov, ktorých by možno aj veľmi potrebovali, pretože ten ich biznis, tá ich živnosť ide a sami to nezvládajú, ale pri súčasnom Zákonníku práce sa neodvážia zobrať nejakého zamestnanca, pretože vedia, že v prípade budúceho neúspechu a straty zákazok by mali obrovský problém pri jeho prepustení. To je úplne jednoduchá matematika.
Vaša kolegyňa pani ministerka zdravotníctva chcela zaviesť ešte na jar povinnú pracovnú zdravotnú službu aj pre všetkých živnostníkov. Úplne nezmysel. Živnostník by mal byť skontrolovaný lekárom na povinnej zdravotnej prehliadke, či je schopný vykonávať tú svoju živnosť. Pani kolegyňa, neviem, ako by to dopadlo vo vašom prípade, ale vy ste vraj už tú živnosť zrušili, takže ono to v niektorých prípadoch vyzerá úplne smiešne, aby živnostník musel absolvovať povinnú zdravotnú prehliadku, či môže vykonávať tú svoju živnosť. Absurdita. Našťastie, to napokon, aj pod naším tlakom, pani ministerka stiahla. Ďalšia vec, živnostníci, ktorí sú poistenci štátu zároveň, čiže napríklad študenti na vysokej škole alebo dôchodcovia, ktorí majú živnosť popri dôchodku, mal za nich štát úplne prestať platiť zdravotné odvody. Čiže na druhej strane ich odvody by sa neúmerne zvýšili. To sa, našťastie, podarilo aj pri našom tlaku zvrátiť tou ostatnou novelou zákona o zdravotnom poistení.
Vy sám, pán minister, respektíve váš pán štátny tajomník Burian pred mesiacom uviedol novelu zákona o rodičovských príspevkoch, za chvíľku sa vlastne o nej budeme baviť, v ktorej navrhoval, aby sa pracujúcim ženám alebo podnikajúcim ženám zobrali rodičovské príspevky. Čiže matka malého dieťaťa vo veku do troch, prípadne šiestich rokov, ktorá by mala živnosť, by stratila tých dvesto eur od štátu v podobe rodičovského príspevku len preto, že má živnosť. Možno by na tú živnosť nemusela mať žiadny príjem. Ale len preto, že má živnosť, by prišla o rodičovský príspevok 200 eur mesačne. A vy teraz navrhujete, aby živnostník, aj keď sa mu nedarí, aj keď má mizerné, resp. žiadne príjmy, možno tú činnosť vôbec nevykonáva, aby prišiel o pomoc v hmotnej núdzi, o dávky v hmotnej núdzi. A nielen on, ale celá jeho rodina. Jeho žena, jeho štyri malé deti. Len preto, že je živnostník, a len preto, lebo si podľa vašej dôvodovej správy údajne určite vie zabezpečiť svoje príjmy nejako pofidérne, nejako pokútne. Lebo tu kriminalizujeme 400 tisíc živnostníkov. Rád by som pripomenul, ja teda používam pojem živnostník, ale aby som bol presnejší, zákon hovorí o tom, že ide o samostatne zárobkovo činné osoby, a zákon tieto osoby definuje cez odkaz na zákon o službách zamestnanosti 5/2004, že sú to vlastne tieto samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú mať nárok so svojimi rodinami na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to všetci spoločníci verejných obchodných spoločností, sú to všetci spoločníci s ručením obmedzeným, konatelia, členovia dozorných rád, členovia predstavenstva eseročiek alebo akciových spoločností. To znamená napríklad, ak niekto má eseročku a je v nej konateľ, bez ohľadu na to, či tá eseročka je takzvane mŕtva a nevykonáva žiadnu činnosť, ale teda konateľa musí mať, pretože inak by v tom Obchodnom registri nemohla byť zapísaná, tak už len z toho titulu, že niekto je konateľ mŕtvej eseročky, nebude mať ani on, ani jeho rodinní príslušníci nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to potom všetci živnostníci, ako stále hovorím, sú osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, veterinárni lekári a podobne.
Ale na čo chcem hlavne upozorniť? Sú to aj osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu. Tak si teraz, prosím, predstavte ľudí napríklad na východnom Slovensku alebo na Gemeri, ktorí majú nejaké malé políčko alebo kus lesa. Na tom políčku hospodária alebo teda starajú sa o ten svoj kúsok lesa. Sú zapísaní na obecnom úrade do evidencie podľa osobitného predpisu, čiže majú tým pádom podľa zákona postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. A teraz týmto nešťastníkom, ktorí sú radi, že si môžu aspoň čo to na tom svojom políčku privyrobiť, zarobiť, a to nie sú tisíce mesačne, tak týmto sa takýmto zákonom berie nárok na dávky v hmotnej núdzi. Trúfam si povedať, že to sú desaťtisíce ľudí na východnom a strednom Slovensku, ktorí ako takzvaní "sahoráci", samostatne hospodáriaci roľníci, sa svojou aktivitou aspoň takto snažia získať aký-taký príjem. Samoživitelia pri tejto vysokej nezamestnanosti si nevedia nájsť prácu v týchto regiónoch. A týmto zákonom im, pán minister, beriete nárok na tých pár desiatok eur dávok v hmotnej núdzi. Tí ľudia sa dostanú do úplnej biedy. Ak takýto zákon v tejto snemovni vašimi poslancami bude schválený, lebo my za to hlasovať nebudeme, tak to bude pre týchto ľudí znamenať, že prídu o tých pár eur štátnej pomoci v podobe sociálnych dávok a budú stáť pred dilemou: zomrieť od hladu alebo zrušiť tú svoju činnosť. To znamená, prestanú sa starať o to svoje políčko, prestanú sa starať o svoj les, pretože výhodnejšie bude, keď si to zvážia, získať tú štátnu pomoc, získať tie dávky, než aby sa trápili na tom svojom poli, aby kopali tie zemiaky niekde na tých Kysuciach alebo aby ťažili z toho svojho hektára lesa nejaké to drevo postupne, pretože sa im to jednoducho neoplatí. Toto bude výsledok takejto legislatívy. Ešte viacej chudobných ľudí na Slovensku.
Nebudem hovoriť stále o tých živnostníkov, pretože je aj mnoho živnostníkov, ktorí ako-tak si zarobia pár stoviek mesačne pre svoju rodinu niekde na východe. Aj tým zoberiete vlastne ich živnosti. Toto chcete docieliť. Tá istá výnimka, ktorá tam je, že samostatne zárobkovo činná osoba môže činnosť prerušiť na šesť mesiacov, na rok, to je síce fakt. Živnostník to možno môže urobiť, ale ten drobný roľník, ktorý sa stará o to svoje pole, keď preruší tú činnosť, ten nemôže sa prestať starať o to svoje políčko. To jednoducho nejde. Toho donútite, toho donútite úplne sa na všetko vykašľať a úplne rezignovať z nejakej aktivity. Takže toto je moja najväčšia výtka k takémuto zákonu. Myslím si, že nad týmto by ste sa mali zamyslieť a v druhom čítaní zriadiť nápravu.
Ešte by som chcel pre obveselenie prítomných spomenúť jednu vec. Ak si pozriete § 10, § 10 definuje dávku, tú základnú dávku. Paragraf 10 ods. 2 písm. c) hovorí o tom, že dávka je 107 eur a 10 centov mesačne, ak ide o dvojicu bez detí. Stosedem eur 10 centov dostane dvojica bez detí. V ods. 3 sa píše,  "dávka podľa ods. 2 sa znižuje o sumu 61 eur 60 centov za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou" a tak ďalej, tých, nazvem to, verejnoprospešných prác. Čiže za každú osobu sa z tej dávky stiahne 61 eur 60 centov. No tak teraz počítajme spolu. Dvaja dospelí sú sami bez detí, majú nárok na dávku potencionálne 107 eur 10 centov. Ak sa nezúčastnia na verejnoprospešných prácach, tak im zoberiete, obidvom po 60 eur 60 centov, čiže zoberiete im 123 eur 20 centov. Zo 107,10 eur im zoberiete 123,20. Výsledok je mínus 16 eur 10 centov. To si mám, pán minister, predstaviť tak, že ten registrovaný nezamestnaný teraz bude každý mesiac chodiť do pokladne na úrad práce zaniesť 16 eur 10 centov? Alebo si to vysvetľujem zle?
Tu máte jednoducho nejakú chybu v takomto triviálnom výpočte. Poprosím opraviť.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, teší ma, že to, čo ste povedali, na konci ste popreli a sám ste sa opravili. Pretože ste pred chvíľočkou povedali, že ak niekto bude mať živnostenský list, že je chudák, teda čo on má robiť, ak živnosť nevykonáva, ste povedali, ak nepodniká, tým pádom vlastne tá druhá osoba nedostane tú dávku v hmotnej núdzi. Viete, my tiež musíme trošku brániť tomu, aby ľudia niektoré veci zneužívali.
A poviem len krátko. Často máme prípady, ale netýka sa to práve tohto zákona, že mamičky, ktoré majú deti, prídu na súd a nemôžu preukázať u podnikateľov, teda aby im platil rodičovský, respektíve výživné, z toho dôvodu, že pán podnikateľ má živnosť, nevykazuje, že nepodniká, nemá prostriedky, ale vozí sa na bavoráku. A na dieťa neplatí. Čiže naozaj v tomto treba urobiť poriadok a urobiť to aj v tomto zákone. A pred chvíľočkou ste potom sám povedali, že tú živnosť môže pozastaviť. Trošku ste tak do mňa jemne pichli, že ja som si ju pozastavila a práve aj týmto, som sa týmto zaoberala, že živnosť sa dá pozastaviť. A už ak vás zaujíma môj prípad, tak ja som si živnosť pozastavila v roku 2004. A vtedy bola možnosť si ju pozastaviť do roku 2014 na desať rokov. A zákon hovorí v roku 2010, ak sa o živnosť nezaujímate a neprevádzkujete ju, tak vám bude po troch od roku 2010 zrušená. Takže mi ju automaticky živnostenský úrad zrušil.
Takže ako ste sám nakoniec sa opravil a povedal, živnostník, ktorý živnosť nevykonáva, ju môže pozastaviť, nemusí ju zrušiť, ale ju môže pozastaviť. Čiže v tomto zákone je to uvedené správne. Naozaj ten živnostník tú živnosť môže pozastaviť, ak naozaj neprevádzkuje, ak potrebuje, aby bral dávky v hmotnej núdzi, respektíve aby brala dávky v hmotnej núdzi osoba spolu s ním žijúca.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Mihál.
Nech sa páči

Ja ďakujem, pani kolegyňa, že ste lepšie pripomenuli a osvetlili ten váš dojemný príbeh. Ale ja by som teda rád zdôraznil, že nie všetci živnostníci sú v tej polohe, že majú živnostenský list a nič nerobia a nemajú problém na pol roka pozastaviť živnosť. Na východnom Slovensku je množstvo živnostníkov, ktorí majú živnostenský list, aktívne tú živnosť vykonávajú, zarobia si dvesto alebo tristo eur mesačne. Podľa súčasného zákona majú nárok na dávky v hmotnej núdzi vrátane rodinných príslušníkov, teda rodinní príslušníci. Tam je tá novela k 1. januáru, ale o tom nechcem dlho hovoriť. Ale touto novelou sa týmto aktívnym živnostníkom s takýmito nižšími, nízkymi príjmami, a hovorím hlavne o východnom Slovensku, o Gemeri, sa zoberú štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, a východiskom pre mnohých z nich bude to, že tie živnosti, či pozastavia, či zrušia, skrátka upadnú do úplnej pasivity. Ak nám nestačí 14-percentná nezamestnanosť, ak nám to, pán minister, nestačí, pokojne to môže byť aj 18, 19 percent. Len ďalej predkladajte do parlamentnej snemovne takéto zákony!

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy za klub SKÚ - DS je pán poslanec Kaník.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tento zákon, ktorým sa tu začíname zaoberať, je zákon, ktorý má veľmi veľkú dôležitosť nielen na oblasť samotnú, na ktorú je zacielený, to znamená zabezpečovanie sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi, ale aj tým, ako vplýva na správanie sa týchto skupín, ktoré sú veľmi rozsiahle a, žiaľbohu, v posledných rokoch ich počet rastie. Má vplyv na motivácie ľudí, napr. akým spôsobom si majú zabezpečovať svoje príjmy, či je pre nich dostatočne atraktívne uchádzať sa o prácu v nízko kvalifikovaných oblastiach, pretože väčšina z týchto ľudí nemá kvalifikáciu a iné typy prác sú pre nich nedosiahnuteľné, alebo je pre nich rozumnejšie, výhodnejšie, atraktívnejšie, racionálnejšie len prijímať pomoc cez hmotnú dávku a tak si zabezpečovať príjmy a upraviť svoje správanie takým spôsobom, aby tých príjmov bolo, samozrejme, čo najviac. Takže hmotná núdza a všetky možné sprievodné nadväzujúce dávky reagujú na určitú konkrétnu situáciu rodiny z hľadiska jej počtu a ďalších záležitostí.
Mnohokrát som sa touto témou zaoberal, už sú to roky, kedy som ako minister túto situáciu riešil a naozaj aj veľmi zásadným spôsobom pretvoril, aby systém fungoval, aby pracovať bolo výhodnejšie ako poberať sociálne dávky. Odvtedy uplynulo mnoho času, kedy sa ten systém opäť zmenil a postupne sa opäť obracal na hlavu. Dnes stojí na hlave, nie na nohách, pretože je notoricky známou pravdou, že príjem zo sociálnych dávok je veľmi blízky, keď napočítame všetky možné dávky, príplatky a príspevky, veľmi blízky je sume, ktorú je možné získať, keď jeden z členov rodiny začne pracovať. V niektorých prípadoch je dokonca vyšší. A to nie je normálne. To nie je dobré. To je naozaj situácia, ktorú môžme charakterizovať, že systém je postavený na hlavu, pretože v normálnej spoločnosti od veky vekov platilo a platiť musí, že obživa sa má zabezpečovať poctivou prácou a že spoločnosť sa dohodla na tom, že tí, ktorí napriek svojej enormnej snahe alebo v prípade, že im to neumožňuje zdravotný stav, tak dostanú pomoc od tejto spoločnosti, aby netrpeli krajnou núdzou. Ale čo je úplne logické a na to naozaj stačí len štipka racionálneho uvažovania, táto pomoc v hmotnej núdzi nemôže byť rovná príjmu z práce, pretože akonáhle nastavíte systém tak, že poskytnete toľko prostriedkov, koľko je možné si zabezpečiť prácou, tak každá alebo väčšina ľudských bytostí, pretože ľudia sú racionálne tvory a rozmýšľajú racionálne, uprednostní systém života, kedy dostáva niečo bez toho, aby musel vynaložiť namáhavú činnosť, ktorou práca častokrát je, a jednoducho čaká na túto dávku.
Toto nie je normálne, nie je racionálne, deformuje to celý systém, deformuje to správanie spoločnosti, veľkých skupín, jej obyvateľov, generuje chudobu, vytvára motívy na to, aby chudoba rástla, ako čo do počtu, tak aj čo do zvyku žiť takýmto spôsobom života. A spoločnosť by mala všetko urobiť pre to, aby sme z tohto systému odišli, aby sme prestali podporovať takýto spôsob, pretože takýto spôsob je rakovinou spoločnosti, ktorá ju postupne prerastie a nakoniec zahubí, pretože nebude ani financovateľná a sprievodné negatívne javy, ktoré sa spájajú s takýmto spôsobom života, prerastú únosnú mieru a nebudú zvládnuteľné.
Už dnes sa v mnohých častiach regiónov Slovenska, v mnohých mestách, dedinách, obciach s tým občania potýkajú a trpia týmito javmi. Stačí do tých regiónoch ísť. Ja teraz naozaj veľmi intenzívne chodím po banskobystrickom kraji a keďže pochádzam z tohto kraja, pochádzam z jeho južných častí, pochádzam z okresu Rimavská Sobota, tak aj vidím a vnímam zmeny, ktoré nastali za posledných 20 - 25 rokov, práve v tejto časti územia, v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca. A sú to zmeny negatívne. Zmeny, ktoré znamenajú, že obyvateľstvo, pokiaľ môže, odchádza z týchto regiónov, sťahuje sa niekam inam. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie, sa nevracajú do týchto končín, a zostáva tu len obyvateľstvo, ktoré už nemá kam odísť, respektíve je naučené žiť práve takým spôsobom života, ktorý som tu popísal.
Ja hovorím o tomto a navrhujem zmeny naozaj mnoho rokov. A odvtedy, ako sú pri vláde rôzne typy vlád Roberta Fica, sú moje snahy neúspešné. Napriek tomu to, že sa tu ocitol na pôde tohto parlamentu tento návrh zákona z dielne pána ministra Richtera, dokazuje, že to, čo tvrdím, je pravda, pretože tento návrh zákona sa pokúša riešiť tento problém. Tento návrh zákona tým, čo prináša, potvrdzuje, že všetko to, čo som povedal, je pravda a že tieto negatíva naozaj prerastajú cez únosnú mieru.
Problémom je, že, ako sa často stáva, riešenia, ktorými chce reagovať na túto situáciu, sú sčasti formálne, formalistické, sčasti typu, že vyzerajú na prvý pohľad veľmi razantne a odvážne, ale keď si pozrieme na ich možnosti realizácie a na skutočnú realitu života, ako vysvetlím za malú chvíľu, tak sa ukáže, že nikam nepovedú, že vlastne žiadna zmena nenastane, a okrem toho, že sa niečo má tváriť, že sa niečo mení, nič iné, skutočná realita za tým nebude. Bude to niečo ako divadelná kulisa, ako Potemkinovská dedina, ktorá bude krásne vyzerať, alebo krásne, nebude to vyzerať krásne, bude to vyzerať veľmi razantne a veľmi odvážne, ale bude to len pomaľovaný papier, za ktorým nič konkrétne nie je.
Upozorním na asi tri takéto oblasti. Jednou z týchto vecí, ktoré tento nový zákon prináša, je povinnosť odpracovať si určitý počet hodín v rámci malých obecných služieb alebo aktivačných prác, aby človek získal nárok na sociálnu dávku v plnom rozsahu. Hm, jak to vyzerá veľmi, veľmi rázne a racionálne. Veď to je presne to, čo ja hovorím, že ľudia majú prácou vyvažovať to, čo dostávajú od spoločnosti. Potiaľ by to bolo úplne perfektné. Ale pozrime sa na tú realitu, ako to bude fungovať. Máme tu skoro 400 tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, a týchto 400 tisíc ľudí podľa predstavy tvorcov tohto zákona má odpracovať 32 hodín týždenne, aby získali nárok na sociálnu dávku. A tých 32 hodín týždenne (Hlasy z pléna.), mesačne, pardon, 32 hodín mesačne, a tých 32 hodín mesačne, samozrejme majú podmienky na to vytvoriť obce a mestá. Je to absolútna ilúzia, že obce a mestá môžu pre každého jedného z tých 400 tisícov, zhruba, vytvoriť takéto pracovné príležitosti. Na tom sa všetci zhodneme. Určite to potvrdí aj pán minister, aj ktokoľvek ďalší, lebo nikdy nebolo, aj v tom najväčšom rozmachu aktivačných prác, ktoré fungovali počas môjho pôsobenia, tak v nich bolo zapojených niečo vyše 120 tisíc ľudí, nikdy nie 400 tisíc ľudí. Takže takáto situácia nenastane.
Navyše nedá sa nariadiť, nariadiť obciam a mestám, že musíte tieto aktivačné práce robiť. Vždy treba počítať, že sú to samosprávy, a niekde sa budú robiť viac, niekde menej, niekde vôbec, takže je to veľmi diferencované obec ku obci. A nastáva nám potom samozrejme rôzna situácia. Niekde sa robiť budú, v susednej obci sa robiť nebudú. V jednej obci tí ľudia teda budú fungovať podľa predstáv tohto zákona, že odpracujú tých 32 hodín mesačne, ale vo vedľajšej obci neodpracujú ani hodinu, ale napriek tomu tie dávky dostanú v rovnakej výške. Pretože keď im nebudú ponúknuté tieto pracovné, nazvime to teda v úvodzovkách, pracovné miesta, tak im nikto nemôže siahnuť na dávku. Až ste si to ešte neuvedomili, tak takto to je a pán minister to určite potvrdí. Takže čo? Máme tu Potemkinovskú dedinu. Tvárime sa, že je potrebné odpracovať 32 hodín, ale v reáli nie je potrebné urobiť nič. Všetko ide po starom, resp. tam, kde bude poctivejší starosta, primátor, tak, tak bude vykonávať. A za chviľu sa mu to vráti od jeho obyvateľov. A keďže aj on je závislý, alebo významne ovplyvnený tým, že aj to sú voličské hlasy, a dostane sa pod atak, že v susednej dedine nerobia nič a dostávajú také isté peniaze ako my, čo musíme robiť, lebo ty nás k tomu nútiš, tak ako, kde je tu spravodlivosť? A ty si zlý! Tak nakoniec ako tí, ktorí sa snažia, z toho vycúvajú, pravdepodobne, lebo si povedia: no čo si ja budem páliť prsty, čo si ja budem robiť problémy, keď vlastne to nemá pre mňa žiaden pozitívny význam?
To som vám chcel premietnuť do reality, že čo tie, keď sa od zeleného stola niečo robí a nedomyslia sa súvislosti, tak takto to dopadá. A pritom to, čo je cieľom tohoto návrhu, a to, aby bol tlak na ľudí, ktorí dostávajú sociálne dávky a samozrejme aj aktivačný príspevok, tak na to stačí jedno jediné: vrátiť sa na začiatok, tam, kde, ako to fungovalo, keď som to zavádzal. A to pravidlo bolo jednoduché: počítať s tým, že tí starostovia sú rôzni, že tie podmienky sú rôzne. Niekde je tých aktivačných prác menej, niekde viac a naozaj to významne závisí od schopnosti a od organizačných daností daného obecného úradu alebo konkrétneho starostu. A ľudí jednoducho si nevyčarujeme takých, aby sme ich mali ideálnych. Tak stačilo zaviesť, že keď ten starosta, vďakabohu, je taký, že dokáže veľmi mnoho ľudí zapojiť do týchto prác, tak tí ľudia sú povinní na tieto práce nastúpiť. A keď nenastúpia, keď odmietnu nastúpiť napriek tomu, že sú vyzvaní, aby nastúpili, vtedy tá sankcia môže nastúpiť a má nastúpiť. A vtedy je to čisté, transparentné, jasné. A netvárime sa na niečo, čo sa nedá uskutočniť, ale zavádzame niečo, čo je regulárne, funkčné a jednoducho môže fungovať. Takže to je prvý taký bod, ktorý som chcel len objasniť, ako bude fungovať. A som zvedavý, čo sa s tým ešte stane v druhom čítaní, lebo však sme len v prvom čítaní.
Druhý taký zaujímavý moment a ešte lepšie znejúci pre širokú verejnosť, pokiaľ nevidí pod, za záves alebo pod pokrievku celého toho, je, že sa zavádza pravidlo, že ak poberateľ sociálnych dávok spácha priestupok, tak sa mu tento, pokuta za tento priestupok strhne zo sociálnej dávky. Skvelé! Konečne skoncujeme s priestupkovou imunitou, po čom volám z tohto miesta už neviem koľkýkrát a rozprávam stále, a naozaj je to problém, ktorý treba riešiť. Ale to vaše riešenie je reálne? Je uskutočniteľné? Je v súlade dokonca aj s ďalšími právnymi nadradenými predpismi? Nuž, pokiaľ sa pozeráme na jedinca, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi ako jednotlivec vo výške 60 euro, tak áno, dá sa to zabezpečiť, pretože je to konkrétny jedinec. Ale akonáhle je to skupina osôb, je to rodina rôzne početná, už je to skupina osôb. Jeden z tejto skupiny osôb spácha priestupok. Ale oni nepoberajú na jednotlivca, na každého jedného človeka dávku v hmotnej núdzi, oni poberajú jednu dávku v hmotnej núdzi. A komu ju, z ktorej dávky zoberiete? Ja si myslím, že tu veľmi okamžite narazíte na ústavný problém, to vás na to upozorňujem. Aj keď ja som ten prvý, ktorý požaduje a vie, že je nevyhnutné skončiť s priestupkovou imunitou. Ale toto je slepá ulička, do ktorej ste sa vy dali. To vám hovorím úplne na rovinu.
Preto aj na tejto schôdzi sa znova ocitne notoricky známy môj návrh zákona, ktorý zavádza opäť jednoduché transparentné pravidlo. Spravil si priestupok, nemáš na pokutu, odpracovať! Jednoduché ako facka. A je to vybavené. Nedostávame sa do rozporu s ničím a je to vec, ktorá funguje. Až by aj na ixtýkrát niekto z poslancov SMER-u chcel hovoriť, že ústava zakazuje nútené práce, tak znova zopakujem, že treba si ju poriadne pozrieť, a je tam výnimka priamo v ústave, ktorá hovorí, netýka sa to malých obecných prác. A môj návrh zákona presne odkazuje na malé obecné práce. Takže nič takéto ako rozpor s ústavou v tomto návrhu neexistuje.
Ale znova zopakujem, napriek tomu, že schvaľujem váš úmysel, ktorý len potvrdzuje, že mám pravdu a vždy som ju mal, keď som narážal, upozorňoval a kritizoval tie, túto oblasť, ale upozorňujem, že vaše riešenie nie je správne a nebude, hlavne nebude usku-točni-teľné. To je najväčší problém, že nič z neho nebude. Bude to buchnutie po vode. A výsledkom už dnes, ako keby som videl pána premiéra, ako sa postaví s odhodlaným a dôveryhodným výrazom pred kamery a povie: ´My sme to chceli riešiť, ale Ústavný súd nám to zakázal, vidíte, nedá sa.´ Tak ako vám zarazil zmenu v oblasti rodičovských príspevkov, ktorá ako z logiky veci by som ja proti nej nič nemal, ale dotklo by sa to voličov, takže nič nebude, všetko bude po starom. Takže to je ďalšia oblasť, ktorá stojí na vode a ktorá si myslím, že nikam nepovedie.
To, čo tomuto zákonu chýba, to je taký tretí okruh, na ktorý by som chcel upozorniť, a tak ako predostielam ho dopredu, pretože za nie dlho sa tu postavím a budem obhajovať a predstavím svoj návrh novely zákona o hmotnej núdzi, je, že okrem toho, že musíme napraviť to, čo je pokrivené a deformované, a ani nebudem hovoriť, kto to spôsobil, všetci dobre viete, ale je už treba zareagovať na situáciu a nejakým spôsobom aj nastaviť nejaký motivačný mechanizmus. Aby ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať, alebo rodiny, kde sa rozhodnú živiť sa prácou, kde teda aspoň jeden človek začne pracovať, to naozaj reálne pocítili na svojich príjmoch.
Tento návrh zákona na to reaguje tým, že zavádza osobitný príspevok, neviem, či som sa správne terminologicky vyjadril, ale de facto tú istú sumu, ako je aktivačný príspevok, priznáva aj tým, ktorí si nájdu prácu, a na pol roka ho bude vyplácať. Áno, chvályhodné, ako opäť úmysel, ktorý ide tým istým smerom, ako ja navrhujem, ale hneď poukážem na jeho úskalia.
To prvé najhlavnejšie úskalie je, že je to príspevok, ktorý bude trvať pol roka, a potom schlus, koniec. Takže po uplynutí pol roka sa človek zrazu dostane do situácie, že o 60 eur klesne jeho príjem zo dňa na deň. Čo to bude vyvolávať u týchto ľudí? Snahu o špekuláciu, o istú, cyklický spôsob fungovania, že tí ľudia, keď teda tú prácu prijmú, ja viem, že tu sa tak počíta, že už si zvyknú pracovať, získajú pracovné návyky, tak v tej práci sa asi udržia. No ale ako som povedal, človek je tvor racionálne uvažujúci aj v tých naozaj najjednoduchších činnostiach, peniazom rozumie každý. A keď ako zrazu bude mať o 60 euro menej a zo sociálnych dávok získava zhruba to isté, pretože tak to je, až neveríte, ukážem vám tabuľky, tak jednoducho z tej práce odíde. Takže na po roka niekoho možno dostaneme do zamestnania a po pol roku šup naspäť na sociálny úrad. A pokiaľ tam nebude nejaký interval, ktorý bude brániť tomu, aby znova využil takéto, takýto motivačný príspevok, tak, tak po nejakom čase sa znova zapojí do zamestnania, alebo si počká, kým ten interval uplynie, a znova ho využije. A máme tu takú kampaňovitú, kampaňovitý spôsob vstupovania a vypadávania zo zamestnávania. To je jeden, jeden problém.
Druhý je, že priznáva sa aktivačný príspevok aj ľuďom... No a ešte, aby som nezabudol, je tu hneď jedna veľká nespravodlivosť, až som niečo, až som to správne pochopil. To sa bude vzťahovať na ľudí, ktorí dnes sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú nezamestnaní a zamestnajú sa za rovnakých podmienok a za rovnakú mzdu ako nejaký kolega, ktorý ale tú prácu má a stále pracuje, pretože, pretože pracuje proste, tak ten, ktorý sa zamestná, zrazu získa tento aktivačný príspevok. Ale ten, ktorý pracoval, ho nemá a bude bez neho. Takže dôjde tam k nerovnováhe, niekto ho mať bude, ten, kto si prácu nájde, ale ten, kto nebol poberateľom sociálnej dávky, lebo prácu mal, ten ho nezíska, pretože nebol poberateľom sociálnej dávky. Myslím si, že omnoho lepšie riešenie je to, ktoré navrhujem a ktoré môj návrh zákona obsahuje, je, že už dnes máme zakotvený princíp v zákone, ktorý som ja zaviedol, že 25 percent z príjmu sa nezapočítava do príjmu na účely nároku na získanie sociálnej dávky.
Toto bolo nastavené vyvážene a funkčne v čase, keď to bolo zavádzané, ale vtedy neexistovali ešte mnohé ďalšie doplňujúce príplatky, príspevky, ktoré vznikli neskôr, neexistovala transformácia istých typov príspevkov, ako je napríklad príspevok za školskú dochádzku do súčasnej podoby, ktoré ten systém zdeformovali, a tento 25-percentný, toto 25-percentné započítavanie prestalo mať zmysel, prestalo mať účinok. Pretože akonáhle niekto zarába čo len minimálnu mzdu a aj keď sa mu nezapočíta tých 25 percent, žiaden nárok na sociálnu dávku nemá. Takže akákoľvek rodina, kde jeden z jej členov začne pracovať za minimálnu mzdu, nemá dnes nárok na sociálnu dávku. Nemá zmysel žiaden, že sa mu 25 percent z príjmu nezapočítava. Keby sa aj započítaval, je to, je na tom úplne rovnako. Takže... Ale nebolo to tak na začiatku. Takže to riešenie je, ktoré by nevytváralo žiadne zuby, nevytváralo by žiadne po pol roku zmeny, prudké, v príjmoch v domácnosti, je, že zvýšime tú čiastku, ktorá je nezapočítateľnou položkou. Ja navrhujem, aby sa zvýšila na 40 percent. A zároveň navrhujem, aby sa takisto 40 percent z rodičovského príspevku pri rodinách, a to zdôrazňujem, kde aspoň jeden z jej členov pracuje, tak isto nezapočítavali do príjmu, čím sa vytvorí systém, že aj v prípade, že sa niekto zamestná za minimálnu mzdu, tak ešte dostane cez sociálnu dávku priplatené a jeho príjem, jeho čistý príjem sa zvýši oproti tomu, ktorý len poberá sociálne dávky. A tým tú motiváciu dosiahneme. A paradoxne - ale budem o tom viacej hovoriť pri predkladaní vlastného návrhu zákona, takže teraz ako už to len skrátim - to neznamená ani nejaký dramatický rast príjmov, výdavkov, pardon, výdavkov štátu, pretože dnes ten štát vydáva na jedinca, ktorý nepracuje, omnoho viac ako by vydával na toho človeka alebo tú rodinu, keby začali pracovať. Napriek tomu, že jeho príjem, v súčte príjem, ktorý si zarobil, a ešte príspevok od štátu cez sociálnu dávku by zvýšil príjem aj tejto samotnej rodiny. Nie je to perpetuum mobile, ako by mohol niekto vyčítať. Je to úplne racionálne a ja vám to pri tom predstavovaní svojho návrhu zákona dopodrobna sa budem snažiť vysvetliť. Máme to prepočítané v tabuľkách na všetky možné typy rodín, od malých rodín s dvoma deťmi až po veľké rodiny, a naozaj je to vec, ktorá by systémovo pomohla, ten systém by urobila prehľadným a čitateľným, nemuseli by tam byť nejaké také násilné alebo menej funkčné veci, ktoré v konečnom dôsledku ani nemusia sa ukázať ako uskutočniteľné, ako som poukázal predtým.
Takže v rámci prvého čítania len také všeobecné poukázanie na slabiny a nedostatky tohto návrhu zákona. Ja chcem skončiť pozitívne a poviem, že veľmi oceňujem, že ste uznali, že tu žijeme a že si pestujeme obrovský sociálny problém, ktorý tu reálne existuje a ktorý je vytvorený sociálnym systémom, ktorý nám nepadol z neba, ani nám ho žiadni okupanti nevnútili, ale ktorý sme sami, poslanci v Národnej rade schválili a ktorý vyslovene nivočí sociálny systém, situáciu túto tejto krajiny a vytvára patologické správanie až veľkej skupiny obyvateľstva. Že je len na nás zasa, aby sme to napravili. A ja vás prosím, robme to racionálne, robme to tak, aby to fungovalo, aby to nemalo kampaňovitý nejaký efekt, ale aby naozaj to fungovalo ako dobre nastavený stroj, ktorý prináša efekty, a potom sa tá situácia zmení. Potom nebude platiť to, čo ja počúvam skoro denne na rôznych stretnutiach, že aj tak sa s tým nedá nič robiť, aj tak je to naveky zabité. Nie je, len sa nesmieme báť urobiť normálnu racionálnu zmenu, ktorej každý, keď sa s ním bavíme jednotlive, jej rozumie. Lebo dva a dva vždy budú štyri. Ale len sa toho nesmieme báť a stále musíme sa držať toho, že naozaj dva a dva musia byť štyri, nie päť, nie šesť, ani nie tri. A potom to bude fungovať.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, piati páni poslanci, pán poslanec Podmanický, Novotný, Brocka, Muňko a Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo pomerne vecné, takže aj ja budem vecne reagovať. Aj keď samozrejme nedá sa reagovať na všetky témy, ktoré ste otvorili, vo faktickej poznámke, ale aspoň na niektoré.
Povedali ste napríklad vetu, že dnes máme systém, v ktorom súčet sociálnych dávok je vyšší než príjem, keď sa niekto zamestná. Absolútne v tomto s vami súhlasím. Ale práve tento zákon ten systém nastavuje tak, aby bol motivačný, a to aj v tých prípadoch, keď jeden povedzme z tej dvojice začne zarábať a mať povedzme minimálnu mzdu. Takže to, čo ste hovorili v tom závere, že to treba nastaviť tak, aby, aby ten príjem, aj keď sa niekto zamestná, bol vyšší, ako je jeho príjem dovtedy, keď poberá sociálne dávky, tak to tak je v tom zákone. Sú spracované veľmi podrobné modelové situácie, ktoré podľa jednotlivých situácií počtu členov domácností a ďalších okolností veľmi jasne ukazujú, že bude ten systém motivačný. To znamená, oplatí sa každému človeku zamestnať a mať nejaký príjem. Takže to, čo ste nám vytýkali, tak ste sa zrejme mýlili, lebo možno nepoznáte tie čísla. Treba si ich pozrieť na ministerstve práce, sú veľmi podrobne spracované, ale je ten systém nastavený podľa môjho názoru veľmi dobre.
Hovorili ste napríklad o ilúzii, že obce a mestá môžu vytvoriť pre 400 tisíc ľudí pracovné príležitosti. No treba si uvedomiť, že to je 32 hodín mesačne, takže keď to tak zhruba poviem, to je, zhruba týždeň v mesiaci by človek mal odpracovať. Takže budete mať 100 tisíc ľudí na týždeň, z nich musíte odpočítať tých, ktorí vypadnú z dôvodu invalidity, staroby, že majú ťažko zdravotne postihnutého v rodine a ďalších, a ten zvyšok tie obce sú kapacitne schopné zamestnať. Áno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)