Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, chcel som začať pôvodne, keďže tento návrh zákona sa venuje niekoľkým okruhom z iného súdka, ale začnem tam, kde moji predrečníci zhruba skončili.
A chcem na začiatok povedať, že bol som zvyknutý, že ministerstvo prichádza s kvalitnejšími návrhmi zákonov, a toto je asi najmenej kvalitný zatiaľ, ktorý, mne sa zdá, za toto volebné obdobie. Mám tu vypísaných asi 7 problematických oblastí. To, čo tu teraz odznelo z úst pána poslanca Hlinu je priamym dôsledkom nie možno snahy ministerstva nejakým spôsobom vysporiadať sa či už s problémom, ktorý máme na základe stanoviska Komisie, či už s druhou alebo treťou oponou, alebo s titulkovaním, či otvorené, alebo skryté titulky. Ale je to dlhodobá vec, ktorú kritizujem, a to je, prečo sa zavádzanie druhej opony, prečo povinné označovanie programov, a teda následný mechanizmus ich vykonávania sa deje mimo zákon a nie je priamo obsahom zákona, ale pristúpilo sa k inej právnej norme alebo k inej sile právnej úpravy a to je vyhláškou.
V podstate tá, nechcem, aby to zostalo vo vzduchu, aby táto nahrávka na smeč, ktorá tu prišla, prišla od pána poslanca Hlinu, bola jednoducho zamietnutá tým, že mu vysvetlíte šírku legislatívnej úpravy v tejto miere a odkážete ho na vyhlášku a poviete, že tie veci, na ktoré on sa sťažuje, sú predsa upravené v inej norme a nie priamo v zákone. Filozofia tohoto je pre mňa neakceptovateľná. Vyzývali sme to, aby vyhláška z roku 2007 sa stala obsahom zákona, aby možno nemusela ani pani poslankyňa Mezenská žiadať o vysvetlenie priamo ministra, pretože to v zákone nenachádzajú.
Čo v zákone nachádzajú, je v podstate vynechanie bodu, ktorý môžme ľudovo označiť, a chcem sa na to odvolať, že je to ľudové označenie, kedy ste z tela zákonu vyňali jeden bod, kde vysielanie, ktoré bolo medzi 6.00 až 22.00 hod. možno v rámci právnej čistoty, bolo zo zákona vyňaté. A predpokladám, že aj tá argumentácia bude v tomto duchu, že nech sa upravujú podmienky, teda vyhláškou absolútne, všetko bude obsiahnuté vo vyhláške a potom aj následné mechanizmy označovania a sankcií sa budú odvolávať na tento právny predpis.
Myslím si, že z hľadiska čistoty právneho predpisu, všeobecnej zrozumiteľnosti by v zákone o vysielaní a retransmisii mala byť vyhláška obsiahnutá ako taká aj prvá, aj druhá opona, aj podmienky zadeľovania do jednotlivých kategórií, pretože to zneisťuje ako samotných poslancov, a videli sme to pri rozprave a následných poznámkach, a to už nehovorím verejnosť, ktorá by sa mohla domáhať svojich práv.
Takže to, čo sme hovorili aj pri zavádzaní druhej opony, že nepristupujme k tomu, aby sme, aby ministerstvo vo svojich rukách, čiže exekutívna moc nástrojmi, ktoré sú legitímne, to nespochybňujem, ale nie celkom čisté a možno verejnosť môže byť týmto zavádzaná a nevie sa potom orientovať v týchto právnych úpravách, aby to bolo upravené priamo v zákone. Toľko na úvod možno k tomuto základnému filozofickému problému, a predsa budem apelovať, aby úprava pri ochrane maloletých sa stala obsahom zákona a nebola riešená vyhláškou, dá sa to aj takto jednoducho povedať.
Ďalšie body, ktoré, budem ich smerovať možno v miere otázok, keďže sme v prvom čítaní, aby sme sa mohli pripraviť na druhé čítanie. Mňa by teda zaujímalo, napr. bod, kedy hovoríte o nezávislom vysielaní. Aby sme neboli iba kritickí, zadefinovanie 10 % novej tvorby pri nezávislej tvorby je vec, ktorú ja osobne môžem iba privítať. Možno sa môžme baviť o výške toho percenta. Pravdepodobne bude ministerstvo prihliadať nejakým reálnym situáciám, že táto tvorba v tom období, ktoré stanovilo ministerstvo, môže v tomto percente byť reprezentované, a tým pádom zaviazať touto povinnosťou vysielateľov aj v zmysle toho, aby táto tvorba mohla vznikať, je privítaniahodný posun.
Čo ma však ale zarazilo pri týchto percentách, pri nezávislej tvorbe sa ešte upravovala jedna vec, ktorá nie je spomínaná, aspoň som nenašiel v dôvodovej správe, a to je, že sa upravuje pre vysielateľa zo zákona alebo teraz telerozhlas, RTVS, kde sa pristupuje k úprave práve pri nezávislej produkcii z 20 % podielu na 15 % podiel. Chcel by som sa spýtať, čo ministerstvo k tomuto viedlo aj vzhľadom k odvolávania sa na programové vyhlásenie vlády a deklarácie ministra, ktorý chce podporovať v tomto prípade európsku, ale môžme pod tým vidieť aj domácu tvorbu. Prečo sa percento pri vysielateľovi verejnoprávne znižuje z 20 % na 15?
Druhá vec, pri licenčnom konaní sa z môjho pohľadu pristupuje k dosť k jednej zásadnej a významnej zmene. Ja si dovolím odcitovať. V § 48 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie alebo konania o zmenu licencie na terestriálne vysielanie je oprávnený podľa novej úpravy nahliadať iba do tej časti spisovej dokumentácie, ktorá sa týka výhradne jeho žiadosti. Rada je povinná zabezpečiť, aby sa účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie nemohol oboznámiť s údajmi, ktoré rade na účely tohto konania poskytol iný účastník konania."
Keď sa to prerozpráva do normálneho jazyka, čiže účastník konania, ktorý zaslal nejaké informácie rade, môže požiadať iba o informácie, ktoré zaslal rade on. Snažil som sa dopátrať k nejakej všeobecnejšej úprave a k všeobecnejšiemu postupu v tejto oblasti a takisto rozkódovať to, prečo ministerstvo pristupuje k tomuto kroku. Odpoveďou je, že štandardne pravdepodobne tá obhajoba pôjde v tom, že tieto údaje môžu obsahovať nejaké obchodné tajomstvo alebo nejaké údaje, ktoré by nechcela protistrana, aby sa jedna strana, aby sa k nej dostala druhá. Na druhej strane si však myslím, že toto by malo byť predmetom nielen posudzovania účastníkov konania, ale to, či niekto pred radou obstál a na základe čoho obstál, by mohlo byť predmetom posudzovania aj verejnosti, aby sme mohli verejnosti urobiť, alebo ak sa bude na tieto otázky pýtať, prečo niekto licenciu dostal a prečo niekto nie, tak aby mohol na základe dokumentov, ktoré rade poslal, toto posúdiť. Nerozumiem tomu. Myslím si, že je dosť zásadný skok v tom, ako licenčná rada koná, a tento konkrétny paragraf mne sa zdá až trošička absurdný, že by som mal možnosť žiadať o údaje pred radou, ktoré som tam sám zaslal. Načo by mi boli? Veď ich mám, som ich tam posielal. Čiže to, aby sa údaje, ktoré boli rade zaslané, aby sa s ním mohla zaoberať nielen protistrana, ale aj široká verejnosť a mohla posúdiť, či rada rozhodla relevantne, keďže naše podmienky konania pred licenčnou radou sú viac súťažou krásy ako relevantne určenými parametrami, a tam by mohlo zamerať svoju pozornosť, aby sme dokázali zadať také podmienky, ktoré sú následne kvantifikovateľné a dohľadateľné, prečo jeden projekt, ktorý môže byť napísaný na A4 v licenčnom konaní, uspieva, a prečo projekt, ktorý napríklad pri obnove licencií, kde vysielateľ z licencie vysielal, nemal takmer žiadne konanie pred radou, jeho licencia obnovená nebola a úplne iný subjekt, ktorý dovtedy pôsobil ako právnická organizácia, odrazu bude frekvenčné pásma využívať lepšie ako ten, ktorý to pred ním robil 8 rokov.
Tretí bod sa bude venovať tomu istému, čo hovoril predrečník Laci Sólymos. Viem, že v dôvodovej správe hovoríte o tom, že Komisia nás požiadala o to, aby, alebo vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania, a teda venovala sa tomuto licenčnému konaniu. Ja mám jednu obrovskú výhradu a to je, keďže viem, že tu sedia aj právnici z ministerstva, viete si predstaviť, že bude v rámci všeobecnej platnosti a k tomu, aby existovala nejaká právna istota, že v právnom texte je definícia toho, ako bude ministerstvo alebo orgán na to určený postupovať nasledovne: "Rada je povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť, či existuje" - a teraz sa podržme - "dostatočná ponuka regionálneho vysielania."
Čo je to dostatočná ponuka? Ako, viem si predstaviť percentuálne. V regionálnom vysielaní neexistuje, stanovíme si v štátnom jazyku 50 %, 60 %, 70%? Tomuto pravdepodobne budeme všetci rozumieť, ale dostatočnej ponuke nerozumiem. Niekde to môže byť kvantifikované ako minúta rozhlasového vysielania, niekde ako 24 hodín. Proste v rámci právnej istoty by som si dovolil apelovať, lebo je to dokonca v dvoch bodoch, keďže sa v § 47 aj § 25, čiže tam, kde je definovaná tá povinnosť, aj v paragrafe, kde sa odvoláva teda na potom nejaké možné postihy pri tomto, v oboch je zopakovaný ten istý terminus technicus, to znamená neexistuje dočasná, dostatočná ponuka regionálneho vysielania. Myslím si, že mali by sme v tomto bode vyhovieť rade a zabezpečiť vysielanie aj v jazykoch Európskej únie, ale malo by pri kreovaní právneho textu byť úplne všetkým jasné, ak ich touto povinnosťou a jej následnou vymáhateľnosťou a pokutovateľnosťou chceme zaviazať, aby nie personálne a politickými nominantmi obsadený orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu vykladala zákon, čo dostatočné je a čo dostatočné nie je. Dajme tam percentuálne vyjadrenie a myslím si, že bude všetkým jasné, o čo ide.
Ďalší okruh problémov je samotná problematika opony. Keďže sa tu tomu venovali dvaja poslanci predo mnou, ja nemám pred očami nejakú červenú zástavu a nepozerám sa na ochranu možno z úzkoprsého, pardon, z nejakého úzkoprsého záujmu alebo veľmi emotívne. Napriek tomu si myslím, že uvoľňovanie v oblasti audiovizuálneho pôsobenia v tejto - aj cez môj liberálny pohľad na svet - nie je celkom správna cesta. Vyčítali sme vám aj na výbore, aj predtým, okrem toho, že teda toto vypadáva zo zákona a deje sa to iba úpravou vo vyhláške, že to, čo platilo predtým, a nebolo to vymožiteľné, to znamená povinné označovanie. My sme si povedali, že my tuto, táto novela nie je celkom jednoduchá, lebo myslím, že zasahuje do piatich zákonov. Čiže zákon, ktorý ukladal vysielateľom povinnosť označovať, ak sa mal pretaviť aj do toho, že tá povinnosť bude ohraničená dennou dobou a bude sa prihliadať aj pod pokutami a príde k reálnej vymoženosti tejto povinnosti. Čiže to, čo naozaj vysielateľ označí, že je vhodné do 12 rokov, že je vhodné do 15 rokov a že vhodné do 18 rokov, sa odrazu, ak sa to dostalo teda do vyhlášky a vykonávacieho predpisu, že na toto sa bude tá vyhláška odvolávať pri zavádzaní druhej opony, tak odrazu sa tie kritériá ponížili. Jednoducho povedané, niektoré definície aj pod mohutným pripomienkovaním nakoniec Radou pre vysielanie a retransmisiu, a teda myslím trojnásobnému odloženiu účinnosti toho, prišlo k nejakému kompromisu. A zrazu sa to, čo sme aj upozorňovali, že zamerajme sa aj na programy, ktoré sú zamerané na odkazovanie na budúce obsahy, ktoré budú vysielané v tých hodinách, aby sa nám nestalo, že tieto programy budú zaraďované v inej, v inom časovom horizonte a tie budú odkazovať na tie obsahy, ktoré sú ako keby vhodné pre vyššie vekové skupiny. No a, čuduj sa svete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pardon, na portáli právnych predpisov, som pozeral presne to, čo tu kolegovia kritizovali, že obsah, ktorý je vhodný pre nižšiu vekovú kategóriu, pardon, vyššiu vekovú kategóriu sa môže promovať aj v čase, kedy sa na televíziu dívajú aj deti alebo môžu dívať deti, ktoré spadajú do tej nižšej vekovej kategórie. Jednoducho povedané, platil tu zákon o povinnom označovaní a na základe neho vysielatelia označovali programy. Keď to malo byť vymožiteľné, znížili sme to o kategóriu. Čo bolo vhodné pre 18-ročných, odrazu bolo vhodné aj pre 15-ročných. A keď budeme hovoriť o upútavkách, tak to sme znížili ešte o jednu, čiže to, čo pôvodne bolo označené vhodné nad 18, tak na toto môžme upozorňovať upútavkami 12-ročné deti.
Nemyslím si, že je to vhodné a ten príklad o vhodnosti obsahu alkoholovej fľaše je tuná, ktorý spomínala Janka Žitňanská, veľmi na mieste. Pravdepodobne k tomuto príde nejaká obhajoba. Na ňu sa teším. Tiež by som sa pripájal k tomu, aby sme mohli aspoň faktickou na ňu reagovať, či by nebolo vhodné vystúpiť k tomu v rozprave.
Posledný okruh, ktorý, ktorý by som chcel označiť, je, sú problémy, ktoré sa tu upravujú. Týkajú sa vlastne vyberania úhrady. A mňa tam, chcem to aspoň spomenúť v rozprave, zarazil jeden bod a to je, že s údajmi, ktoré, s ktorými disponujú vyberatelia a tiež to zacitujem: "Na účely preukázania nároku podľa § 5 vyberania úhrady, kontrola platenia úhrady a vymáhanie úhrady je vyberateľ úhrady" - a bude po prijatí tejto úpravy - "oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať a spracúvať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania." Čo znamená, že bez vedomia človeka budú orgány, myslím, že je to SIPO, Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, môcť nakladať s údajmi spôsobmi, ktoré definuje zákon alebo teda bude definovať zákon, a to je, sa budú môcť kopírovať, skenovať alebo inak zaznamenávať tieto úradné doklady. Nemyslím si, že toto je celkom správny krok, i keď na druhú stranu viem, že zosúladenie databáz s ktorými disponuje verejnoprávny vysielateľ, a databáz týchto vyberačov podľa čísla, ktoré spomínal generálny riaditeľ na výbore je to 30-percentný nesúlad medzi týmito dvomi databázami, kde pravdepodobne budú ukryté nejaké finančné prostriedky.
Je to cesta dobrým krokom, zároveň je cesta dobrým krokom, že vedenie RTVS-ky sa po dekáde a možno aj väčšom období, čiže po niekoľko desaťročí rozhodlo teda navštíviť vyberateľov, a myslím, že spomínal pán generálny riaditeľ, že sa tam, že boli nejaké tri rokovania s týmito vyberateľmi a pravdepodobne zefektívneniu výberu a nájdenia možných zdrojov, aby neunikali, je dobrý krok. A nemyslím si, že by sme na úkor ochrany osobných údajov mali pristupovať v zákone o vysielaní a retransmisii touto úpravou, ide to urobiť aj lepšou cestou.
Takže nemôžem inak, a preto si dovolím dať procedurálny návrh, pán spravodajca, nie o zastavení rokovania, ale na to, aby bol predmetný návrh zákona vrátený ministerstvu na dopracovanie. Ďakujem.