23. schôdza

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem kolegom za poznámky, ja by som predsa len využil tieto dve minútky, lebo som zabudol jednu vec sa spýtať pána ministra, lebo návrh zákona okrem teda zmeny korún na eurá hovorí aj o doplnení zákona o Matici Slovenskej, tá otázka smeruje na pána ministra, keďže sa tam dopĺňa, že vykonáva ďalšie činnosti, ktoré jej určí zriaďovateľ v rozsahu svojej pôsobnosti v zriaďovacej listine, či sa tým myslí nejaký vyšší, vyššia miera dohľadu a výkonných práv rozsahu pôsobnosti v zriaďovacej listine, totižto neviem, predpokladám, že ministerstvo prikročilo k nejakým, k úprave zákona o Matici Slovenskej, keďže som to nenašiel ani v dôvodovke a zabudol som sa na to spýtať v príspevku v rozprave, a takisto ministerstvo sa venuje aj ochrane historického knižničného dokumentu a knižničného fondu, tam je len otázka, že prečo pri iniciatívnom dokumente o zavádzaní, podpore do audiovizuálneho priemyslu treba takéto doplnky z úplne iných a nesúvisiacich zákonov, možnože existuje nejaká miera ohrozenia alebo čo, tak len na toto som sa chcel spýtať, na tie dva doplňujúce, ktoré sú v článku 4 zákona. Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy.
O slovo požiadal pán minister, o možnosť vystúpiť v zmysle rokovacieho poriadku v rozprave. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja vlastne neviem, že či nemám ten zákon v podstate stiahnuť. A neviem ako ešte ulahodiť ctenej tejto snemovni, najmä dámam a pánom v opozičných laviciach.
Do tohto regiónu chodí určitý typ investícií a my zatiaľ máme systém taký, že sa vlastne o ne uchádzať nedokážeme. To je ako, povedal by som, jadro tohto návrhu, ktorý potom, samozrejme, bude, ak to vyjde, bude mať aj iné benefity, ktoré sa už týkajú samotného rozvoja aj Slovenskej kultúry v zmysle toho, že budú vznikať nejaké filmy alebo sa budú ľudia v daných profesiách zlepšovať, budú mať možnosť spolupracovať so špičkovými produkciami. A neviem, či to mám vysvetľovať akože tomu najväčšiemu ekonómovi v tejto snemovni, že ekonómia je dôležitá a príležitosti investičné sú dôležité a máme sa o ne uchádzať, myslím si, že ak to okolité štáty dokazujú a vedia priniesť, pretože na rozdiel od Českej republiky, oni vyčleňujú svoje prostriedky vlastné a tie potom rozdeľujú a sú na druhej strane limitované. A neujde sa každému a tam je potom možno priestor aj na tú korupciu, ale ja prinášam systém, ktorý v tejto chvíli nikomu nič neberie, ktorý neplytvá verejnými zdrojmi, ktorý len hovorí, že ak sa nájde niekto, a môže to byť aj slovenský podnikateľ, ale zas buďme realisti, v tejto chvíli nie je slovenská audiovízia taká silná, ale ak príde niekto zo zahraničia a prinesie sem a tu preinvestuje 2 mil. jeho peňazí, nie verejných peňazí, tak dostane 20 % naspäť, pretože tie peniaze musí investovať cez naše služby a našich ľudí a zvyšujú sa tým, samozrejme, daňové príjmy a zvyšuje sa tým domáca spotreba. To je, povedal by som, koreň môjho uvažovania a môže sa ukázať, že tá suma 2 mil., teoreticky sa môže ukázať, že tá suma 2 mil. je vysoká, a možno preto je taká vysoká, lebo na ministerstve financií sedia ešte aj takí úradníci, ktorí majú rovnaké zmýšľanie ako pán Sulík, a bolo veľmi ťažké znížiť tú ich, ten ich návrh 10 mil. na 2 mil. Ale nič nebráni komukoľvek v budúcnosti, keď už raz tento systém budeme mať, možno toto znížiť, ale ja som presvedčený, že aj tie 2 mil. sú naplniteľné cez veľké zahraničné filmové produkcie. Prečo 2,5 mil.? Tam je tá ďalšia hranica? Pretože to územné, územná viazanosť tých prostriedkov podľa pravidiel Komisie je 80 %. Preto tam musí byť tých 2,5 mil. A tá nárokovateľnosť tu je po splnení kritérií.
Kultúrne testy kritizujete? No tak si ich prečítajte, kultúrne testy v Českej republiky, v Taliansku. No, áno, to je do istej miery aj subjektivita určenia. Preto sa to boduje a kultúrny test v podstate má zabrániť tým opačným extrémom, aby teda nezískal tú nárokovateľnosť niekto, kto ide vyrábať pornografický film. Ale keď niekto splní kultúrny test v istom zmysle určitých tých, áno, niektoré tie kritériá sú aj, povedal by som, také široké, tak prečo by nemal získať tento štát šancu, že tu preinvestuje tie peniaze, že získajú prácu slovenskí filmári, že získajú zákazníkov slovenskí hotelieri a že napríklad nepriamo to súvisí už aj s týmto návrhom, sa začína ako celkom realisticky črtať jeden súkromný investičný projekt na výstavbu filmových štúdií v Jarovciach? No jedna vec súvisí s druhou, môžu sa navzájom nabaľovať a podporovať. Prečo nie? Ale opakujem...
No, čo sa týka toho daňového domicilu, my sme vychádzali z českého modelu, pán, pán poslanec. Komisia ho schválila a predpokladáme, že to bude takto aj v našom prípade a celý systém bude notifikovaný ako schéma štátnej pomoci. Hranica 2 mil. naozaj vznikla teda v nejakej debate, v nejakom, pretože ani v tej jednofarebnej vláde nie sme takí jednotní, aby sme jednoducho nemali rôzne názory na vecnú stránku. Takto proste, takto sme to vyrokovali. Ale ak sa podporovateľom audiovizuálnej kultúry a priemyslu v budúcnosti, ktorí sedia v opozičných laviciach to bude zdať dobré, budú mať tú schopnosť, tak tú sumu proste znížia. Ale chcem vás upozorniť, že pre domácich producentov je tu vytvorený Audiovizuálny fond. Okrem iného, zase poznámku, z toho sú vylúčené verejné zdroje. To znamená, nemôže sa do oprávnených nákladov povedzme zaratávať, aby sme dvakrát dajme tomu ako tento štát nepodporoval. To znamená, keby povedzme náš producent v koprodukcii s niekým naplnil 2 mil., tak sa do toho nemôžu zarátať prostriedky, ktoré už získal raz od štátu cez Audiovizuálny fond.
A ten systém sme sa snažili nastaviť, aby bol konkurencieschopný, pretože spomenul som v Českej republike majú obmedzený balík finančných prostriedkov. My máme jednoduchšiu administráciu a napríklad dávame naspäť hotové peniaze. Inde sú to len úľavy. Čiže snažili sme sa byť atraktívni v niečom, v nejakom slova zmysle. A potom sú aj iné argumenty, pre ktoré možno budeme pre niektoré filmové produkcie príťažliví.
Čo sa týka poslednej otázky pána poslanca Viskupiča vo faktickej, áno, je tam novelizácia zákona nielen teda o Matici, ale o knižniciach, o štátnej pamiatkovej starostlivosti, o Matici slovenskej a tam sa navrhuje, aby sa na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, vzťahovala výnimka, podľa ktorej na ne nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť, aby nepodliehali exekúcii ani konkurzu. Čiže je to také ochranné. Ja viem, že teda ako nemali by sme do..., zmiešavať niektoré zákony, ale potrebovali sme to, áno, ako istú zábezpeku na vzácne knižné dokumenty v nejakom zákone to dať. Zato ma ešte môžete kritizovať, že to je súčasťou tohto zákona, ale ja na tom zase až tak nič zlé nevidím. Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Traja. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No, pán minister, oceňujem, že ste do rozpravy vstúpili a umožnili reagovať faktickými poznámkami.
No začali ste teda, že ako ja mám ešte ulahodiť opozícii. Tu nejde o to, že ulahodiť nám. Tu ide o to, že keď už niečo robíte, robte to poriadne. To, čo ja som kritizoval, bola arbitrárne zrejme ľubovoľne stanovená hranica, ktorej chýba nejaká logika, nejaký súvis, nejaká súvzťažnosť k niečomu inému. A druhá vec, ktorá teda ma prekvapila trochu, asi ste možno, že nepočúvali, čo som hovoril. Hovoríte, že teda tak na ministerstve financií sú takí istí úradníci ako tuto pán Sulík. Ale veď ja nevravím, že tá hranica má byť 10 mil., ako teda chceli tí úradníci na ministerstve financií. Ja vravím, naopak, nedajte žiadnu, lebo 5 investorov po 400-tisíc má predsa tú istú hodnotu ako jeden za 2 mil.
Posledná vec, a na to mám ešte minútu, je tá, vy to podávate a zrejme aj vnímate a myslím si, že toto vnímanie nie správne, že sem príde niekto zo zahraničia a donesie 2,5 mil., ktoré sem teda preinvestuje, že to sú peniaze úplne zvonka. Áno, oni sú zvonka, ale on tie peniaze nedaruje Slovenskej republike ani tým zamestnancom, on ich sem investuje preto, lebo bude mať v budúcnosti nejaké zisky, lebo očakáva zisky. To je snáď úplne logické. Keď toto spraví domáci investor, tak malo by to byť pre vás rovnako chcené, rovnako by ste mali chcieť, aby domáci investoval, a zároveň vieme, že pre domáceho 2 mil. dať dokopy alebo 2,5 je náročnejšie ako pre nejakú veľkú zahraničnú spoločnosť. O to skôr nestanovujte hranice arbitrárne. Vy ste to pomaly, ako keby ste to cucali z prsta. Tam, kde hranice nemusíte dávať, tak jednoducho nedávajte. Ďakujem.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Rozumiem teda tomu tak, ak teda som vás dobre počúvala, že tie 2 mil. vlastne vám dalo ministerstvo financií a vy ste sa snažili to dať na nejakú proste reálnu hranicu. Beriem to, rozumiem tomu, chválapánabohu, nie je to tých 10 mil. Len ako človek, ktorý v tom bol, v tomto biznise veľmi dlho, stále si kladiem otázku, že dúfam, že teda budeme novelizovať tento zákon čo najskôr a budeme znižovať tú sumu. Bola by som veľmi rada, keby som prišlo mnoho produkcií, pretože viem, čo by to znamenalo pre rozvoj tých filmových profesií. To si, to si, samozrejme, dokážem predstaviť, a preto som vám položila túto otázku. Len na tak na margo aj toho, čo hovoril pán poslanec Sulík, no, viete, vy argumentujete, ako keby Audiovizuálny fond fungoval ako fond, ale to nie je fond. Tam tí, ktorí majú úspech, neplatia peniaze, nevracajú niečo späť, to nie je finančná inštitúcia. To je jednoducho kasa, z ktorej sa rozdeľujú peniaze.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za odpovede. Predsa len tomu rozumiem tomu, že keď sa stanovujú parametre a v oblasti teda kultúry sa veľmi ťažko vyhneme tomu, aby niekto rozhodoval iba čisto na základe merateľných a objektívnych kritérií, ako sú napr., či je režisér, producent, zato dostával potom konkrétne jeden alebo niekoľko bodov. Čo bol môj point tej kritiky bolo, že na tú subjektívnu rovinu tých merateľných bodov je 24 a tých subjektívnych je rovnako 24. Čiže o tom, či dielo napĺňa v európskom kontexte rozmanitosť, hodnoty slobody, solidarity, tolerancie, čo môžme a nemusíme posúdiť, a predpokladám, že to je veľmi na subjektívnej rovine. To má úplne rovnakú váhu a nie som odborník na výberové konania, sú tu iní poslanci, ale už len na prvý pohľad vidím, že je tam dosť výrazné nevyváženie z toho, čo sa dá odmerať a čo zostáva na tom subjektívnom rozhodnutí, čo, nehnevajte sa na nás alebo na mňa, vyvoláva otázky nie k tomu, aby ste zákon sťahovali alebo nesťahovali, ale že či sa nedá zamyslieť nad tým, že tých merateľných vecí bude omnoho viacej a to subjektívno zohrá pri nakladaní s verejnými prostriedkami, aj keď ich voláte, takže ako keby sa v kolotoči zvrtli naspäť pri preinvestovaní, je vhodné sa pýtať. Pretože potom, aby zbytočne tu nevznikali otázky, na koho je zase toto šité, kto z toho bude mať výhody a pod., čo sa tu častokrát pýtame.