23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Európske, ale aj mimoeurópske krajiny hľadajú cestu, ako oživiť podnikovú výrobu s cieľom opäť preniesť rozhodujúcu váhu výkonu hospodárstva na tzv. reálnu ekonomiku. Treba povedať, že v tejto oblasti sa Slovensko predsa len trochu nachádza v inej situácii. U nás aj doteraz tvorila rozhodujúcu časť výkonu hospodárstva v reálnej výrobe, čiže predovšetkým v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a všeobecne službách ako takých. Preto aj situácia v našom podnikovom sektore vyzerá predsa len trochu inak.
To neznamená, že by sme v reálnej ekonomike nemali problémy, ale ich dôsledkom bola aj strata veľkého počtu pracovných miest. Slovenská vláda preto použila a používa množstvo rôznych nástroj na podporu vytvárania pracovných miest vo výrobe i službách pre konečných spotrebiteľov. Pritom partnersky spolupracujeme aj s majiteľmi, čiže s manažmentmi samotných podnikov, a dôraz dávame na udržanie existujúcich, ale aj na tvorbu nových pracovných miest. Uvedomujem si, že ekonomika i spoločnosť ako celok prešli vážnymi a hlbokými zmenami, ktoré sa nevyhnutne musia odraziť aj na podnikovom sektore a ovplyvňujú štátnu politiku zamestnanosti. Samozrejme, prinášajú nám nové výzvy a odpoveď na ne isto budú hľadať aj isté nové formy podnikania a samozrejmá vec, že aj zamestnávania.
Preto sme s predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom počas jeho kontrolnej návštevy na našom ministerstve sa dohodli, že budeme gestormi prípravy novej ucelenej štátnej stratégie zamestnanosti. Jej vypracovanie dokonca podporil aj Európsky sociálny fond a naši pracovníci už oslovili hospodárske rezorty, zástupcov podnikového sektora, zamestnávateľské zväzy i odborárov, lebo nová stratégia musí byť komplexným prierezovým dokumentom.
Ubezpečujem vás, že v rámci prípravy tejto stratégie odborníci z Inštitútu pre výskum práce a rodiny analyzujú aj inovatívne formy podnikania a zamestnávania. Preto vyhodnotíme aj fungovanie a efektivitu modelov, o ktorých hovoríte, a zistíme, za akých podmienok, a či vôbec, sú aplikovateľné aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Upozorňujem vás, že prípadné zavedenie týchto modelov je náročné a nešlo by o nejaký veľmi rýchly proces. Toto nie je otázka zákona, ktorý môžeme prijať kedykoľvek. Toto je otázka pripravenosti ľudí, ich znalostí, schopností, skúseností transformovať napríklad akciovú spoločnosť na družstvo. Ale kľúčová je vôľa, uvedomujem si riziká, ale aj ochotu do nej ísť. My dnes môžeme viesť najmä teoretické diskusie, chcem vás však informovať, že som v praxi sa nestretol s požiadavkou zamestnancov na takéto riešenie ekonomických problémov podnikov. Nestačí teda nastaviť legislatívu, oveľa ťažšie a zdĺhavejšie je a bude v podnikovej sfére vytvárať prostredie, v ktorom niečo také bude reálne možné, v ktorom budú zamestnanci vôbec chcieť preberať na svoje plecia riadenie a zodpovednosť za chod podniku.
Vážený pán poslanec, ubezpečujem vás, že podpora družstiev a vôbec tzv. solidárnej ekonomiky je a naďalej bude oblasťou, v ktorej v rámci inovácie oblasti politiky zamestnanosti budeme naďalej venovať zvýšenú pozornosť. Ak máme byť úspešní, musíme byť dôslední a nepodliehať ilúziám, je to beh na dlhé trate, ale s perspektívou do budúcnosti.
Moje osobné vyznanie, ja by som v maximálnej miere privítal a osobne sa budem pričiňovať o to, aby rozvoj družstiev na Slovensku mal väčšiu perspektívu, ako bol doteraz.
Skončil som, pani podpredsedníčka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Len stručné doplnenie, aby bolo jasné, keď sa bavíme o družstvách, lebo na Slovensku ten pojem má také konotácie, že poľnohospodárstvo a bývalý režim. Ide o výrobnú samosprávu, o ekonomickú demokraciu, aby vlastníkmi firmy boli zamestnanci, to znamená aj vo výrobnej sfére, aj v bankách a tak ďalej. Nejde iba o poľnohospodárstvo, to, ako ste správne povedali... (Reakcia ministra.) Presne tak. Takže výrobné družstvá alebo ekonomická demokracia, čo je v Európe veľmi silné a veľmi dobre pomáha ekonomike, vo Švédsku, v Taliansku, v Nemecku je to systém kodeterminácie, alebo príklad baskickej korporácie Mondragón, ktorý je veľmi slávny a veľmi úspešný, čiže o toto ide. A na Slovensku táto tradícia je.
Samuel Jurkovič, veľký slovenský vzdelanec v 19. storočí, teraz je 140. výročie jeho úmrtia, v 19. storočí založil prvé družstvo na svete. To je veľká vec, na ktorú by sme mali byť hrdí a túto tradíciu znova obnoviť.
Takže držím vám palce a verím, že sa nám to podarí.
Ďakujem. (Potlesk.)

33a.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, rozvoj regiónu Oravy je pre túto vládu rovnako dôležitý ako rozvoj ktoréhokoľvek iného regiónu našej krajiny a pre lepší život jeho obyvateľov robíme konkrétne kroky. Z mnohých infraštrukturálnych projektov spomeňme len niektoré.
Na ceste 1/59 prebieha výstavba pruhu pre pomalé vozidlá s očakávaným termínom ukončenia v roku 2015. Už len toto výrazne odľahčí dopravnú situáciu, kde už pomalé vozidlá nebudú spôsobovať dlhé kolóny.
- V najbližších mesiacoch sa začne s rekonštrukciou úseku cesty 1/59 z Trstenej po poľskú hranicu a cesty 1/78 v Oravskej Polhore.
- Realizujú sa taktiež rekonštrukcie mostov v Trstenej a Dolnom Kubíne.
- Okrem toho sa pripravuje prieťah Námestovom či modernizácia a rekonštrukcia mostov v Nižnej, Námestove a Valašskej Dubovej.
Všetky tieto stavby výrazne skvalitnia dopravnú situáciu na Orave.
Čo sa týka rýchlostnej cesty R3, ide o komunikáciu, ktorá má nespochybniteľný význam pre región Oravy. Ako viete, aj základná diaľničná sieť v našej krajine má stále svoje veľké medzery a nie je možné, samozrejme, stavať všetko naraz. Rozumiem záujmom občanov, aby diaľnica či rýchlostná cesta vedúca práve cez ich región dostala prednosť pred všetkými ostatnými, človeku je, ako sa hovorí, "vždy bližšia košeľa ako kabát".
Cesta R3, ktorej jednotlivé úseky sú v rôznych fázach prípravy, má však jeden zásadný nedostatok, a to, že nikdy na tento úsek nebolo zabezpečené financovanie. Štát dnes nemá peniaze na financovanie priamo zo štátneho rozpočtu, viete, že všetky stavby tohto charakteru sú financované z eurofondov. Jedinou možnosť teda zostáva aj v tomto prípade využitie eurofondov.
Aby však Európska únia bola ochotná financovať tento projekt, je nutné zabezpečiť základnú nevyhnutnú štúdiu, a to je štúdia realizovateľnosti. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje verejné obstarávanie na vypracovanie takejto štúdie na úseku R3 Tvrdošín - D1, čiže na celý úsek. Predbežné oznámenie tejto súťaže bolo zverejnené 10. júla 2013. Predmetom tejto štúdie realizovateľnosti bude preukázanie opodstatnenosti realizácie jednotlivých úsekov a taktiež podrobnejšie vyhodnotenie dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologické a environmentálne riziká.
Čiže chcel by som vám pripomenúť, že neobíditeľnou podmienkou na zahájenie akýchkoľvek diskusií s Komisiou je existencia štúdie realizovateľnosti. Jedna vec je stavebná pripravenosť, čiže projekty, územné rozhodnutia, environmentálne posúdenia a stavebné povolenie, ale rovnako dôležité, a v tejto dobe ešte dôležitejšie, je, z čoho to bude financované. Čiže v prípade eurofondov je nevyhnutné začať týmto krokom.
Čo sa týka celého regiónu severného Slovenska, vláda intenzívne pracuje na príprave diaľnice D3 spájajúcej Žilinu s poľskou hranicou cez Kysuce, táto cesta je súčasťou európskej siete TNT koridorov, čo je silný argument pre Európsku komisiu na jej financovanie z eurofondov, i keď aj tam musíme absolvovať celú tortúru s podrobnými štúdiami realizovateľnosti. Navyše táto cesta je predmetom medzinárodnej dohody aj s poľskou stranou, čiže za našou hranicou na ňu už čoskoro bude plynule nadväzovať rýchlostná cesta S69, pričom naši poľskí susedia s pokračovaním oravskej R3 na svojej strane zatiaľ nepočítajú. Po dostavbe diaľnice D3 a na ňu nadväzujúce cesty S69 je veľmi silný predpoklad, že ťažká nákladná doprava bude používať práve túto severo-južnú spojnicu. To vyrieši aj množstvo problémov v okolitých dolinách.
K tej vašej poznámke, že zmeniť cenovú politiku, neviem presne, čo ste tým síce mysleli, pretože konečnú cenu za výstavbu každého jednotlivého úseku vygeneruje súťaž, teda ju tvorí trh. Ak sa tu niekto tvári, že vie ovplyvňovať ceny, tak by som rád vedel teda návod, ako sa to robí, ináč akože by ste ovplyvňovali súťaže. Ak ste mysleli tým, že ma navádzate na to, aby som ovplyvňoval súťaže, tak si to vyprosím!
Ďalej by som mohol rozprávať o tom, že veľmi významnou prioritou je aj dobudovanie diaľnice D1, ktorá tiež má svoj zmysel pre všetky regióny a pre tranzit alebo prístup najmä ťažkej nákladnej dopravy k jednotlivým uzlom práve pri výstupe z krajiny.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, aj za odpoveď. Ako zrazu aký ste urážlivý, že si vyprosíte, aby som, aby teda sa vám zdalo, že moje vyjadrenie vás malo navádzať k nejakému, neviem, k nejakému hádam trestnému činu. To ste hádam nemysleli vážne, pán minister?
V prvom rade by som chcela povedať, že je zvláštne, ak vieme, že táto cesta bola zaradená medzi priority v nejakom stupni nielen minulej vlády, ale ešte aj vašej vlády. Za vašej vlády sa dokonca realizovali nejaké úseky, dokončovali sa za predchádzajúcej vlády. Dokonca už viem, že ten úsek Tvrdošín - Nižná, ktorý je vyprojektovaný, je hotové stavebné povolenie, sa mi zdá veľmi čudné, že mi teraz idete hovoriť, že potrebujete teda novú štúdiu, už ani si nepamätám presne, ako ste ju nazvali. Jako dovtedy na ten úsek Trstená - Tvrdošín ste to nepotrebovali, na ten úsek Kubín alebo Široká, Dolná Lehota, Sedliacka Dubová ste ho nepotrebovali? Jako sa mi to zdá veľmi zvláštne, akým spôsobom ste mi odpovedali. Pokiaľ viem, tak predchádzajúca vláda už dávala obstarávať úsek Tvrdošín - Nižná. Takže nechápem, akoby prečo sa znova vraciame späť?
Tak vás poprosím o odpoveď.

Ďakujem. Volá sa to štúdia uskutočniteľnosti alebo realizovateľnosti, keďže si to neviete zapamätať, a je to nevyhnutný predpoklad na to, aby ste sa vôbec mohli baviť o financovaní... (Reakcia z pléna.) Mali ste slovo, prečo mi skáčete do reči, skákal som vám ja?
Takže táto štúdia je absolútne nevyhnutným predpokladom na to, aby tieto úseky mohli byť financované z fondov Európskej únie. A už som vám aj vo svojej predchádzajúcej odpovedi jasne povedal, že jedna vec je stavebná pripravenosť a druhá vec je mať tento projekt schválený ako projekt, ktorý je financovateľný z fondov Európskej únie.
Bývalá vláda možno bude tvrdiť, že tento úsek bol pripravený, nesporím sa v tom, že po stavebnej stránke áno, ale nie po stránke financovania z fondov Európskej únie. Neexistuje žiadna žiadosť, ani žiadosť, ktorou by bolo toto iniciované na komunikáciu s Európskou komisiou. Čiže čaká nás tu ešte dlhá peripetia, opäť hovorím a ešte raz, že musí to začať štúdiou realizovateľnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa tento projekt dal vyhodnotiť z pohľadu procesov Európskej komisie.
Čo sa týka pripravenosti jednotlivých úsekov, áno, pravdou je, že úsek Tvrdošín - Nižná je najpripravenejší, má aj stavebné povolenie, takže s týmto úsekom, keby boli financie, by sa dalo začať viac-menej hocikedy. Avšak, a čo sa týka, nemôžete, nie je pravdou, že by sme nič nerobili, pretože tá štúdia uskutočniteľnosti a realizovateľnosti je vec, ktorá sa momentálne obstaráva.
A čo sa týka úsekov Nižná - Dlhá nad Oravou a Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová, sa obstaráva dokumentácia pre vypracovanie stavebného povolenia, čiže tam sa v príprave pokračuje ďalej. Ale aj pre všetky tieto tri úseky bude zásadnou otázkou, čo povie štúdia, a teda následné diskusie s Komisiou.
A čo sa týka toho, ako som myslel tú poznámku, keďže ste mi na moju otázku, čo ste mysleli tým, že ako mám ja prehodnotiť cenovú politiku, neodpovedali, tak ešte raz, a trvám a stojím si za tým, že nechápem, ako ste to teda mysleli, že mám ja potom ovplyvňovať súťaže alebo nie? To bola tá otázka. Takže neviem, čo ste tým naozaj mysleli, a nechám to asi v tejto polohe radšej.
Skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, dovolím si v tejto veci zodpovedne konštatovať, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky k dnešnému dňu neeviduje žiadnu žiadosť o vydanie schvaľovacej doložky, resp. odporúčacej doložky, na uvedenú učebnicu, a to, čo sa publikovalo v novinách, je viac-menej polopravda.
Pri vydávaní schvaľovacích doložiek na učebnice, učebné texty a pracovné zošity postupuje ministerstvo školstva v súlade s § 13 zákona č. 245 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo školstva vydáva schvaľovacie doložky len na tie učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorých obsah je v súlade so štátnym vzdelávacím programom, na základe odborného posúdenia nezávislými recenzentmi z radov odborníkov pre danú vzdelávaciu oblasť.
V prípade, ak v blízkej budúcnosti bude ministerstvo školstva požiadané o odporúčanie tzv. predmetnej učebnice, o ktorej hovoríte alebo píšete a na ktorú sa pýtate, na využitie vo výchovno-vzdelávacom procese, dovolím si vám, pán poslanec, povedať a vás ubezpečiť, že budeme veľmi citlivo pristupovať k posúdeniu jej obsahu z pohľadu súčasného právneho stavu v oblasti dodržiavania ľudských práv a súčasne uplatňovania cieľov a princípov výchovy a vzdelávania zakotvených v školskom zákone.
Môžem zodpovedne vyhlásiť, že ak predmetná učebnica po odbornom posúdení nebude v súlade so štátnym vzdelávacím programom, školským zákonom a ostatnými právnymi predpismi, ministerstvo školstva neodporučí jej využitie vo výchovno-vzdelávacom procese.
V prvom rade musí ísť o text, ktorý nebude urážlivý voči akejkoľvek skupine občanov v našom štáte. Odmietam názorový fundamentalizmus, som za názorovú vyváženosť. Veď predsa ide o budúcnosť našich detí a ich nerušený a harmonický duševný vývoj.
Z toho dôvodu v podobnom duchu som odpovedal aj pánovi arcibiskupovi Boberovi. Včera bol u mňa, sme sa znovu o tejto veci rozprávali a som mu dal záruky, ja ako človek, ktorý uznávam tak sociálne, ale predovšetkým aj kresťanské hodnoty, nebudem asistovať pri podpise na takúto učebnicu, o ktorej sa hovorilo v tlači a ktorá ešte nebola ani predložená na ministerstvo školstva ku schvaľovacej doložke. Odmietam takéto texty osobne, a pokiaľ budem na ministerstve, takúto učebnicu nepodpíšem.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja len krátko. Chcem veľmi pekne poďakovať pánu ministrovi za jeho pripravené podklady aj za jeho osobnú odpoveď a som rád, že na túto vec osobne dohliadne. Ešte raz ďakujem, pán minister. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupiny poslancov predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku.
Návrh bol odôvodnený aj v prvom čítaní, sme v druhom čítaní, keď prešiel vo výboroch. Podstatou návrhu je to, aby sa jednoznačne ustanovilo, že kedy poslanecký klub zaniká.
To znamená, teraz máme staviská ústavnoprávneho výboru o tom, že pre funkčnosť klubu je potrebný počet poslancov osem počas celého volebného obdobia. A po tom, ako v Národnej rade vystúpili z poslaneckého klubu SaS piati poslanci, tento klub sa stal nefunkčný. Z toho dôvodu sme pristúpili k novelizácii zákona o rokovacom poriadku.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými právnymi predpismi. Nevyžiada si náklady na štátny rozpočet, preto prosím vás o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 686 z 26. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona v stanovenej lehote a odporúčal ho Národnej rade uznesením č. 275 z 27. augusta 2013 schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ako gestorský rokoval ústavnoprávny výbor 3. septembra 2013 a odporúčal Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania návrhu zákona (tlač 559a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 284 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Teda procedurálne, iné hlasovanie chcem dať na správnu mieru.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Aha, dobre, nech sa páči.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Prepáčte, že zdržujem. Je to hlasovanie č. 212, hlasoval som za, omylom ma hlasovacie zariadenie vykázalo proti. Čiže do zápisu opraviť by som poprosil, hlasoval som za.