23. schôdza

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 686 z 26. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona v stanovenej lehote a odporúčal ho Národnej rade uznesením č. 275 z 27. augusta 2013 schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ako gestorský rokoval ústavnoprávny výbor 3. septembra 2013 a odporúčal Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania návrhu zákona (tlač 559a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 284 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Ešte...
Otváram rozpravu, ale predtým chcem informovať, že mám písomnú prihlášku za klub SDKÚ - DS od pani poslankyne Lucie Žitňanskej za klub, vlastne to je jediná za kluby. A potom mám prihlášku od pána poslanca Poliačika a pána poslanca Hlinu, aj keď nie je tu podpísaný. Takže len od pána poslanca Poliačika. To je váš podpis, pán..., lebo sú tu dve mená, jeden, jeden bol... (Reakcia z pléna.) Ale predpokladám, že áno. Dobre. Čiže pán poslanec Hlina je prihlásený písomne.
Ale požiadala o slovo pani spravodajkyňa.
Ešte pán poslanec Jarjabek. Procedurálny návrh?

Teda procedurálne, iné hlasovanie chcem dať na správnu mieru.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Aha, dobre, nech sa páči.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Prepáčte, že zdržujem. Je to hlasovanie č. 212, hlasoval som za, omylom ma hlasovacie zariadenie vykázalo proti. Čiže do zápisu opraviť by som poprosil, hlasoval som za.

Dobre, ďakujem pekne. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Pán predseda, dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh, a to podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej a poslankyne Vittekovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 559).
V čl. I sa za 2. bod vkladá 3. bod, ktorý znie: v § 96 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe schôdze Národnej rady (§ 95), nový návrh zákona v tej iste veci možno zaradiť do programu schôdze Národnej rady najskôr o šesť mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak Národná rada na návrh predsedu Národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Navrhuje sa, aby návrhy zákonov, ktoré boli zaradené do programu schôdze a navrhovateľ ich vzal späť, zaradili do programu schôdze až po šiestich mesiacoch odo dňa ich späťvzatia. Národná rada Slovenskej republiky však môže na návrh predsedu rozhodnúť, že takýto návrh zákona možno zaradiť do programu aj pred uplynutím tejto lehoty.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči, ešte pani spravodajkyňa.

Áno, zároveň, pán predseda, by som podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhla prerušiť prerokúvanie materiálu, dokedy k nemu nezaujme stanovisko ústavnoprávny výbor. A zároveň navrhujem, aby ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený materiál v lehote do 24. 9. 2013 vrátane a predložil k nemu stanovisko.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

Ďakujem. Čiže zaznel návrh, aby sme prerušili rokovanie a dali tento návrh do výboru a rokovali vo výbore a až potom ako v lehote, ktorá bola navrhnutá, výbor prerokuje, sme sa opäť tento návrh, aby sme sa vrátili v druhom čítaní do rozpravy.
Budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) 94 prítomných, 88 za, 6 nehlasovali.
Tento návrh sme schválili.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A poprosím potom pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ako aj členov, aby sa zišli v určenej lehote a prerokovali tento návrh. Akonáhle dostanem uznesenie, výsledky z prerokovania vo výbore, opäť navrhnem pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem pekne.
Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 627.
Poprosím pána navrhovateľa, pána poslanca Júliusa Brocku. (Striedanie predsedajúcich.)

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 627.)

Poprosím kolegyne, kolegov, ktorí chcú rokovať mimo sálu, aby odišli mimo rokovaciu sálu, aby sme sa navzájom počúvali.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Kolega Abrhan mi hovorí, že keď tu nemusí byť vláda, tak nemusí tu byť ani predkladateľ, nie. Ale teraz vážne.
Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, včera sme veľmi dlho, skoro celý deň, rokovali o správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012 (tlač 594). Zjednodušene, diskutovali sme o hrozivom verejnom dlhu a o stave našich verejných financií. Ako aj z tej diskusie vyplynulo, situácia je vo verejných financiách vážna, a nehovorí to iba poslanecká snemovňa o našich verejných financiách, vedia to aj v zahraničí, vie to aj Európska komisia, vie to nakoniec aj ministerstvo financií, aj Inštitút pre finančnú politiku. Hodnotí našu situáciu tak, že aj keď sme urobili isté opatrenia v dôchodkovom systéme z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti, aj tak sa stále pohybujeme na hranici... (ruch v sále) ... na hranici vysoko rizikových alebo rizikových krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Dôchodkový systém, náš dôchodkový systém je súčasťou, je tou najvýraznejšou súčasťou našich verejných financií. Predkladatelia tohoto návrhu zákona si nekladú na cieľ vyriešiť problém ani nie verejných financií, ani nie nášho dôchodkového systému, to je veľmi komplexný, veľmi zložitý problém a týka sa to nielen rezortu sociálnych vecí, ale týka sa to aj iných ekonomických rezortov, lebo to súvisí s naším ekonomickým rastom, súvisí to s našou úrovňou zamestnanosti, súvisí to s demografickým vývojom v našej krajine, súvisí to s rôznymi sektorovými politikami, napríklad aj s populačnou politikou, čiže ten problém si uvedomujeme, že je veľmi zložitý.
My sme si dali za cieľ zvýrazniť alebo prehĺbiť skutočnú solidaritu, medzigeneračnú solidaritu v prvom priebežnom dôchodkovom systéme. A navrhujeme to urobiť cez zákon o dani z príjmov. Cez zákon o daniach z príjmov umožniť časti, teda tým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane, aby mohli, tak ako je to dnes možné, určiť časť zo svojej odvedenej dane štátu teda na nejaký zaujímavý verejnoprospešný účel. To dnes existuje, takúto možnosť ľudia, ktorí platia dane, majú a pri daňovom priznaní raz za rok majú túto možnosť takto podporiť nejaký verejnoprospešný účel časťou svojej dane. Dnes je to do výšky dvoch percent celoročnej dane, ktorú doteraz alebo teraz daňovník odvádza do štátneho rozpočtu.
My ako predkladatelia prichádzame s návrhom, pán poslanec Přidal, pán poslanec Kvasnička a ja, samozrejme, že podporuje to aj celé KDH na čele s predsedom Jánom Figeľom, ale navrhujeme to nie v percentuálnej výške, ale tam symbolicky to navrhujeme sumou 50 eur za zdaňovacie obdobie. Túto sumu, maximálne teda do tejto sumy, ak daňovník sa rozhodne podporiť svojho žijúceho rodiča na dôchodku, tak môže takto urobiť raz za rok pri daňovom priznaní.
Tento návrh zákona, alebo teda v istej obmene, už bol tu v Národnej rade. Ja som sa o to už raz pokúšal s mojimi kolegami, ako inšpirovať tých, ktorí vtedy boli v exekutíve, že on mal aj, ten návrh sprevádzali také nálepky napríklad, ako že je to návrh zákona o troch grošoch, že deti alebo ten, kto je zamestnaný a má nejaký príjem, tak nielenže podporuje svoje deti, že časť svojho príjmu sám stroví, ale že myslí aj na svojich rodičov a že teda priamo podporuje aj svojich rodičov. Alebo iný názov, alebo taká nálepka toho návrhu bola, že je to aj o tzv. 13. dôchodku, že raz za rok môžu deti, zamestnané deti takto prispieť na životné náklady svojim rodičom na dôchodku.
Je to o prehĺbení medzigeneračnej solidarity v dôchodkovom systéme, alebo o solidarite v priamom rade, t. j. medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Aj vláda napríklad novelou zákona o sociálnom poistení ako posilnila v našom priebežnom dôchodkovo pilieri systém solidarity, že napríklad systém solidarity posilnila na úkor zásluhovosti. To znamená, že výhodnejšie sa počíta dôchodok ľuďom, ktorí mali nižší príjem, a je to akoby na úkor tých, ktorí odvádzali odvody na svoj dôchodok z vyššieho príjmu.
My navrhujeme, aby táto medzigeneračná solidarita bola vyššia práve medzi deťmi a rodičmi. To znamená, je to v istom zmysle aj, je to v istom zmysle aj zvýšenie zásluhovosti rodičov, pretože tak je to aj v tomto návrhu, že ak niekto vychoval viac detí a sú zamestnané a platia štátu dane, tak je rozdiel, ak by odviedlo jedno dieťa 2 % zo svojej zaplatenej dane rodičovi, a je rozdiel, ak to urobia štyri deti alebo päť detí. To znamená, tá zásluhovosť rodičov v zmysle prispenia vyšším počtom klientov do dôchodkového systému by sa mohla prejaviť aj týmto spôsobom.
Má to svoju logiku, má to svoje zdôvodnenie aj v tom, že v našom dôchodkovom systéme sú znevýhodnené rodiny s viacerými deťmi, alebo rodičia, ktorí mali viac detí, z pochopiteľných dôvodov. Keď je viac detí a jeden a ten istý príjem, tak samozrejme, že sa to odrazí na úrovni tej rodiny, keďže sa ten príjem delí medzi viac hláv, ako keď ten príjem zostane tomu jednému alebo dvom, ako keď sa ten príjem delí medzi 4, 5, 6 členov domácnosti.
No a, samozrejme, tá nespravodlivosť sa potom prejavuje aj neskôr, keď sa napríklad tí rodičia dožijú dôchodkového veku, že práve preto, že napríklad jeden z manželov bol dlhšie viac rokov pri deťoch, to znamená, mal menej odpracovaných rokov, menej odviedol priamo v odvodoch do dôchodkového systému a potom sa mu to zohľadní na jeho výške dôchodku, že má nižší dôchodok.
Kedysi, kedysi nedávno, ešte nie je to tak veľa rokov, náš dôchodkový systém to riešil takým spôsobom, že napríklad boli zvýhodnené ženy. Ženy matky mali výhodu, že išli do dôchodku skôr podľa počtu detí. Keď bola hranica odchodu do dôchodku pre mužov 60 rokov, tak ženy išli v 57, žena, ktorá mala jedno dieťa mohla ísť do dôchodku v 56, s dvomi deťmi v 55, v 54 a tak ďalej. Čiže toto bolo výrazom, by som povedal, solidarity štátu a tá medzigeneračná solidarita sa prejavovala napríklad aj v tomto.
Zmenou a reformou dôchodkového systému, keď sme zaviedli jednotnú hranicu odchodu do dôchodku a, samozrejme, nijako to nekompenzovali napríklad tým rodičom viacdetných rodín, ktorí zodpovedne vychovávali svoje deti pre spoločnosť, pre dôchodkový systém, tak sú teraz v situácii, že sú v nevýhode, lebo ich vlastné deti sa vlastne cez priebežný dôchodkový pilier skladajú a prispievajú na dôchodky iných rodičov, ktorým, lebo nemali deti. Samozrejme, že ak argument, že a čo s tými, ktorí teda nemali deti? No tak iste, ak sa niekto z takýchto dôchodcov ocitne v situácii, že potrebuje osobitnú pomoc od štátu, tak treba mu pomôcť. Ale určite mnohí takíto ľudia ako mali možnosť pamätať na svoju starobu a na svoj dôchodok aj iným spôsobom, ako len spoliehať sa na dôchodkový systém.
My v tomto našom návrhu nerozlišujeme teraz medzi matkou a otcom. To znamená, či deti poukážu časť zo svojej dane otcovi alebo matke na dôchodku, je to na ich slobodnom rozhodnutí.
Tento návrh je spravodlivý aj k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporuje bohatšieho. Tak ako to napríklad je dnes pri vianočnom príspevku, to, čo, s čím prišiel Fico a dôchodcovia dnes pred Vianocami alebo na konci roka dostanú akoby od vlády a od Fica vianočný dôchodok. Aj dôchodca, ktorý má dôchodok vyšší ako 400 eur; 400, ja neviem, teraz hranica je, myslím, 461 eur. Do tejto výšky môže dostať poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného, alebo iného, môže dostať vianočný príspevok vo výške od 38 eur, myslím, do 65-6 eur.
No ale teraz si predstavte rodiča, ktorý má tri deti malé, manželka je na materskej pri deťoch, on má priemerný plat v národnom hospodárstve, ja neviem, 800 eur a jeho čistý príjem, keď podelí piatimi, tak možnože na osobu v rodine je to mesačne 150 eur. A on sa zo svojej dane cez Roberta Fica skladá na vianočný príspevok aj dôchodcom, ktorí majú 450 eur. Čiže je to, samozrejme, politické rozhodnutie, SMER robí takú politiku, ale ja si myslím, že spravodlivejšie, a nebola by to solidarita naruby, ak by sme umožnili takto deťom, je to, samozrejme, len symbol, lebo tá suma 50 eur nevyjadruje nič iné, len akože časť dane, je to maximálne 50 eur raz za rok. Maximálne 50 eur môžete poukázať svojmu rodičovi na dôchodku.
Preto to robíme cez zákon o daniach z príjmov, lebo tento inštitút možnosti asignácie časti dane už existuje. Osvedčil sa, veľa inštitúcií verejnoprospešných alebo vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť tento inštitút vykonáva a v spoločnosti sa naozaj vďaka tej podpore 2 % z našich daní alebo z daní občanov na Slovensku urobilo veľa, veľa, oveľa viac práce, ako sa dá vyjadriť len tou sumou, ktorá bola poukázaná napríklad.
Čiže my navrhujeme do zákona o daniach z príjmov nový § 50a, ktorý bude umožňovať daňovníkovi v daňovom priznaní v sume maximálne 50 eur poukázať fyzickej osobe, ktorá je poberateľom starobného, invalidného alebo predčasného dôchodku. Za istých podmienok, samozrejme, že ten daňovník nesmie mať nedoplatok na dani, že musí mať teda takú výšku dane, to znamená, ten, kto neplatí dane, kto nepracuje, tak toho sa to netýka, čiže v tomto zmysle sa to ani nedá ako zneužiť ako napríklad priama štátna podpora niekomu.
A jednou z podmienok napríklad na prijatie takejto pomoci je, že prijímateľ musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky. A správca dane je povinný na účet prijímateľa túto sumu odviesť do 31. decembra po skončení zdaňovacieho obdobia. Čiže v tomto zmysle by to bolo aj v lehote, ako sa poskytuje vianočný príspevok, čiže mohla by to byť ako istá alternatíva dnes existujúcemu vianočnému príspevku.
Samozrejme, že tento návrh má aj dopad na rozpočet, ale jeho výšku si netrúfam presne špecifikovať, pretože využiť tento inštitút je možnosť. To znamená, by to bolo dobrovoľné. My len hovoríme o tom, že ak by to využila istá množina, tak sa dá vyrátať tento dopad. Ale práve myslíme si, že prínos z tohto opatrenia pri zodpovednom správaní sa by bol oveľa, oveľa väčší. Nakoniec my hovoríme o tej skupine občanov, ktorí sa voči svojej budúcnosti správajú veľmi zodpovedne.
Ďakujem za to, že ste ma vypočuli, a za podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.