23. schôdza

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, myslím si, že návrh, ktorý sme si práve vypočuli, poslanecký návrh pána Hlinu je veľmi aktuálny a potrebný. Napriek tomu si dovolím istú skepsu vniesť do tohto rokovania a povedať, že možno aj keď viem, že jeho kroky viedli dobré úmysly, nie je dostatočný, lebo sa obávam, že tie zlá, ktoré sa dejú pri štátnych pozemkoch a výmenách štátnych pozemkov, sú také veľké, že tu možno ani samotný súhlas vlády ako celku alebo predsedu vlády nemusí ešte znamenať tú garanciu, ktorú zrejme predkladateľ návrhu do svojho zákona, do svojho návrhu vložil.
Ja, samozrejme, to popieram s dobrým úmyslom, lebo napokon popieram aj sám seba, totižto my môžme kľudne povedať, že sme s pánom kolegom Hlinom v istom konkurenčnom postavení, pretože aj keď nie úplne totožný, ale veľmi podobný návrh zmeny zákona 326 o lesoch v § 50 som ja už z tejto tribúny čítal dvakrát v tomto volebnom období a vždy to bolo neúspešné. Boli to pokusy otvoriť tristodvadsaťšestku pri zákone 111 o štátnom podniku a inými slovami, ale v podstate veľmi podobnými sme sledovali, ako predkladatelia práve to, aby v prípade výmeny pozemkov štátnych lesov nestačil súhlas rezortného ministra, ale aby to bolo podmienené aj súhlasom vlády. Takže na jednej strane hovorím pánovi poslancovi Hlinovi nedostatočné, na druhej strane sa priznávam, že niečo podobné sme už dvakrát urobili, takže vlastne kritizujem aj sám seba.
No áno, lebo mám pocit, že mlčanie ako odpoveď na rôzne poukázania na veľmi konkrétne veci, tak ako to urobil aj poslanec Hlina, ako keby nenachádzali žiadnu odvetu, žiadnu ozvenu, to klasické hádzanie hrachu na steny, na stenu, ako keby tu platilo úplne zjavne. Nuž tak ma napadá, že možno, pán kolega, budeme musieť, ak by toto neprešlo, tento tvoj návrh, asi fakt sa zamyslieť nad ešte účinnejším spôsobom. Napadá ma len príklad Švajčiarov, ktorí možno by v takomto prípade vložili rozhodovanie o ich lesoch do rúk svojich vlastných a vyhlásili referendum, že či občania súhlasia s takouto výmenou, lebo občania majú veľa dôvodov nesúhlasiť s množstvom vecí, ktoré sa týkajú Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, alebo, aby sme boli spravodliví, nie všetku štátnu lesnú pôdu spravuje len tento podnik, teda aj ktoré sa týkajú štátnych pozemkov na lesných územiach.
Prečo som skeptik? No preto, lebo už to tu zaznelo aj dnes, zaznelo to mnohokrát aj v minulosti a ešte to asi bude musieť zaznievať. Môj príbeh začal pred mnohými rokmi a stále nie je dopovedaný. Ja som sa síce stal poslancom, čo teda beriem ako veľkú zodpovednosť a výzvu, vďaka tomu, že som poukázal na, nazveme to, na nepeknosti v štátnych lesoch, ale dodnes tie odpovede na otázky, ktoré sme nastolili, neprichádzajú. Nie je tak dávno, dva mesiace dozadu, bola relácia v Slovenskom rozhlase naživo, bol tam pozvaný pán minister vnútra ako šéf vyšetrovateľov, bol tam pozvaný generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky, že čože sa to udialo za tie štyri roky, ako postúpilo vyšetrovanie vecí, ktoré, ktoré sú spojené nie s riadením, ale takpovediac doriadením tohto podniku. No je tu ticho, možno odpoveď raz príde, možno štyri roky sú málo, prípad je zložitý. Len tu chcem poukázať a povedať, áno, je tu dôvod na to pochybovať o tom, že veci sa vyriešia, keď to bude v rukách - v prípade výmeny pozemkov - premiéra, resp. vlády. Lebo zdá sa, že tu ako keby vo vnútri boli zacyklené mechanizmy, ktoré aj ten najlepší úmysel posúvajú kdesi do stratena a občan, ty sa zmier s tým, že tvoj majetok, o ňom sa bude rozhodovať spôsobom, ktorý nemusí byť a často ani nebýva v súlade s tým, ako by si si správu majetku svojho predstavoval.
Ale aby to nevypadalo tak, že všetko je zlé len na ľavom krídle, ja si musím v tejto chvíli zaspomínať na slová pána predsedu parlamentu, myslím, že ich povedal túto nedeľu, kde som pochopil, že patrím medzi nie hodnotových poslancov, lebo keď menoval politické zoskupenia, ktoré majú istú hodnotu, ktoré sú hodnotové, zistil som, že medzi ne nepatrím. A tak sa musím zamýšľať, vlastne aké hodnoty som poverený v mene ľudí, ktorí ma sem poslali hájiť, kde sú tie hodnoty, kde sa mýlim, že, že nie som človek, ktorý je súčasťou hodnotovej strany. No ak sú tie hodnoty spojené s tým, že človek má tu premlčať a podľa možnosti nejak prekľučkovať túto dobu, posedieť si na tomto zaujímavom a vysokom sedadle a potom si povedať, veď ja aj tak nič nezmôžem, veď to všetko jedni alebo druhí, nuž za takýto prístup by som sa hanbil, a preto použijem ešte raz ten príklad.
Pred chvíľočkou som videl pána poslanca Simona, myslím, že je niekde nablízku, bolo by dobré, keby tu bol. Ja, ja si nemôžem pomôcť, keď hovoríme o výmenách pozemkov, ja si nemôžem zaspomínať na tú výmenu pozemkov v štátnych lesoch, ktorú sme tu už spomínali neraz, ktorá bola predmetom veľkej kritiky. Nepôjdem do detailov, ale musím poukázať na to, že občania Slovenskej republiky zrejme tou výmenou 300 hektárov, ktorá sa udiala v posledný deň volebného obdobia predchádzajúcej vlády za ministrovania pána ministra Zsolta Simona, stratili. A vôbec nebudem napádať znalecké posudky, ktoré boli vykonané, aj keď je pravda, že znalecký posudok, ono sa to tak robí, že na tristo hektárov, keď som ja robil znalecké posudky, vyrobil som ich možno v živote vyše 120, ja som si nedovolil niekoľko dní nestráviť v takomto lese a aj keď, samozrejme, človek neprejde každé steblo trávy a každý jeden strom, ale urobiť si jasný obraz, čo v tom lese je. Ten posudok, ktorý viedol k tejto výmene; a to je veľmi príznačné; bol vykonaný - a priznal to aj sám šéf organizácie, ktorá vykonala takýto posudok - od stola, lebo vraj času bolo málo a lesa bolo veľa.
Nuž, vážení občania, vážený kolega Hlina, takto sa to niekedy urobí, že času je málo, lesa veľa, ak treba rýchlo konať a vznikne potom aj taký precedens, že zrazu sa vymenia lesy, ktoré vôbec nepotrebujete znalecké posudky, tie sú ozaj zložité a niekedy sa ťažko v nich zorientovať. Ale ja vám poviem ten príklad a v tomto spomínal tu kolega Pečenský les, spomínal Chopok; mimochodom Chopok, to je, to sú jazvy už nie na Nízkych Tatrách, ale to sú jazvy na duši tohto národa, keď sa pozriete v období, keď to nie je prikryté snehom, ako to tam strašne vypadá. A ja sa teda vrátim do tej výmeny, ktorá bola nazvaná v tomto prípade ako výmena v záujme sceľovania pozemkov, sceľovanie, ktoré vytrhlo kus, kompaktných 300 hektárov zo srdca Lesov Slovenskej republiky a zamenilo to za pozemky, ktoré ani zďaleka nespĺňali úlohu alebo cieľ, ktorý bol deklarovaný, to znamená sceľovania. Ale čo chcem povedať to hlavné, ja - či to bolo šťastie, či nešťastie -, ja tie lesy zhodou okolností, a preto ma táto zmluva osobitne bolí, dobre poznám ešte z minulosti aj jedny aj druhé, aj tie, ktoré boli pri Jelšovci, pri Fiľakove, aj tie, ktoré štát dostal pri Modrom Kameni. A musím povedať, že nepotrebujete ani znalecký posudok, ani špecialistov, stačí vám len pohľad rozumného gazdu a pochopíte, že relatívne krásne lesy na rovine, kde vedie asfaltová cesta, kde máte dokonca chatu aj s hospodárskou budovou, vymeníte za lesy, ktoré na prvý pohľad sú lesmi nie nepeknými, lebo ja také lesy nepoznám, ale lesmi, ktoré sa nachádzajú na veľmi zložitom podloží, rozbrázdené rôznymi úvozmi, najmä, žiaľbohu, vykradnuté. Ja dokonca som v tých lesoch robil tiež pred mnohými rokmi znalecký posudok a už vtedy to boli biedne lesy. A človeka napadne len tá jedna vec a už vôbec, nechajme ten Baglaš Baglašom, tu ide o ten princíp, že ak sa my tu bavíme o takých veciach, či minister, či predseda vlády, tak sa bavme o tom, že čo my poslanci, že akým právom my vlastne môžme rozhodovať o týchto veciach, aký máme mandát skutočný, keď my dokážeme aj takéto výmeny, ktoré zjavne nie sú v poriadku, poslať do schvaľovacieho procesu a ten proces schvaľovací úspešne zavŕšiť. Možno si spomeniete na pána ministra Jahnátka v tejto pozícii, keď povedal: No áno, je to zlé, ale zákon bol dodržaný.
Nuž veď toto je tá tragédia, že my v podstate podľa zákona, ktorý dodržíme, urobíme toľko krokov, ktoré sú proti ľuďom, že je tu potom namieste otázka, aké zákony to vlastne schvaľujeme, ako podľa nich postupujeme a čo do nich vkladáme. Preto dovoľte, aby som - nie kvôli tomu, čo bolo, lebo mám taký dojem, že ani Chopku, ani možno Pečenskému lesu, pravdepodobne ani Baglašu a množstvu ďalších vecí, je toho veľa. Kolega, priateľ z bývalého krajského lesného úradu povedal: Preboha, tie výmeny by ste mali asi dať zo zákona preč, páni poslanci, veď si nepamätám ani na jeden prípad, že by sa to použilo na dobrú vec. Furt sú v tom len nejaké poľovnícke záujmy, záujmy silných, záujmy tých, ktorí potrebujú čosi sceliť, ale nie pre, pre tento štát a pre občanov, ale pre seba, pre svoje skupiny, pre svoje zištné záujmy. V tom je tá istá obludnosť, toto slovo tu často padá, a v tom je aj ten môj osobný protest, že keď už som tu bol delegovaný, tak nemôžem sa zmieriť s tým, že tu predkladáme iba zákony, ktoré v tomto prípade hovoria o povinnosti, aby sa pán predseda vlády pozrel na svojich ministrov, ale že musíme naozaj apelovať na, na seba samých. To, čo tu zaznieva, ja verím, že to raz nadobudne aj reálnu podobu, že prebuďme sa a zamyslime sa nad podstatou toho zákona. Nie zato, že to dáva pán Hlina, Mičovský, Kuffa, ale zato, že ten zákon možno má v sebe čosi, čo by sme mali považovať za potrebné. Prečo by mal mať pán premiér problém pozrieť sa na takúto zmluvu, výmenu a povedať: Mňa to zaujíma, pán minister, čo tam dávaš, nie kvôli tomu, že by som ti neveril, ale kvôli tomu, že musíme byť čistí, že musíme presvedčiť občanov, že nám ide naozaj o vec. Možno tie zámenné zmluvy môžu byť naozaj v poriadku, len tam musí byť vždy zdôraznené: Pán minister, ty si ten posledný, ktorý by mohol odsúhlasiť nejakú zmluvu, kde by bol len tieň podozrenia, že máš nejaké zištné úmysly.
Nie nadarmo som tú poľovačku spomenul. Tá poľovačka je prekliatím lesníctva, ja keby som mal tú moc, tak by som vyčlenil možno poľovníctvo mimo lesné hospodárstvo, lebo lesné hospodárstvo má oveľa väčšie množstvo iných dôležitých atribútov, ktoré sú potrebné pre, pre ľudí, a samotná poľovačka ozaj neraz je len veľkopanskou zábavou, ktorá dokáže ľudí obrať aj o svedomie a rozhodovať tak, že potom sa udejú výmeny, ktoré jeden minister hodnotí po druhom, diví sa, ako to mohol. No ale vidíte, spomenul som tu aj pána ministra Jahnátka, ale keď sme sa bavili o pozemkoch pri poľovníckom zákone, sám tu povedal od týchto dvoch mikrofónov: Áno, urobili naši právnici chybu, je tam diera, ktorá môže ohroziť pozemky, lesné pozemky v rukách štátnych lesov. A keď sa o dva dni hlasovalo, už svoj prísľub, že ak podáme načas pozmeňovací návrh, tak ho bude akceptovať, už neplatil, lebo, lebo tu ktosi vládne, tu je ktosi nad, ale nie sú to ministri. Ktosi nad nimi, často tu posledný týždeň zaznievali debaty o oligarchoch, o akýchsi tieňoch, ktoré poťahujú bábkami a toto je ten klasický príklad. Vôbec nie taký zložitý ako SPP, kde možno ani mnohí, ktorí vystúpili k nemu, nie celkom ovládajú všetky tie nuansy a zákutia zložitého obchodu.
Toto je úplne jednoduchý obchod. Na jednej strane kvalitný les, na druhej strane nekvalitný, zmluva, ktorá hovorí, že ide o sceľovanie, zistíte, že to nemôže byť pravda, lebo sceľovanie je rozbíjaním. Na jednej strane krásne porasty, ktoré sú prospešné, a na druhej strane kriačiny, krkaháje, rigoly. Ja viem, každý obyčajne spomenie najskôr to, čo osobne pozná, takže ja opakujem to, čo som v tomto prípade mal možnosť vidieť, ale sme nespravodliví, keby sme spomínali len tieto tri prípady. Tých prípadov je oveľa viacej.
A bude veľmi dobré, keď sa postaráme o to, aby sme vložili svoje svedomia do zákonov, ktoré tu pripravujeme, ktoré tu čítame, ktoré tu navrhujeme, a povedali si, ale veď stopnime to už. Prečo by sme túto vec nemohli zastaviť a povedať, áno, ten pán predseda vlády nech je ten človek, ktorý priloží podpis, ak raz jeho história posúdi a odsúdi, nuž bude to na ňom, nebude môcť povedať, že si to ukuchtil všetko pán minister vo svojej kuchyni.
Ale aj tak sa domnievam, že by sme možno mali, pán poslanec Hlina, asi rozmýšľať, keďže toto možnože neprejde nám, či ozaj nám netreba - a v tom najlepšom úmysle, nie nejaké vyzývanie na nejakú rebéliu -, či nám ozaj netreba inštitút referend, ktoré by v takomto prípade sa spýtali ľudí: Tvoj les, váš les; rozhodnite! Zvážte, ak vás to nezaujíma, tak môžte zdvihnúť ruku bez toho, aby ste poznali podstatu, ale možno by to bola tá najlepšia poistka, lebo ja som skeptik, dvakrát mi to neprešlo, tretíkrát to teraz dáva pán poslanec Hlina v podobnom znení. Obávam sa, že osudy budú rovnaké a naše vystrieľané slová opäť išli možno mimo uší a svedomitých, ktorí by ich mali vypočuť a kde by sme mali veľmi rýchlo vygumovať tie hranice politiky a sledovať to, čo, čo ľudia od nás očakávajú, sledovať hájenie ich záujmov. Možno sa povie, no však ide len o les. Ja ho dávam do pozornosti kvôli tomu, že je takým rukolapným príkladom, ktorému sa dá ľahko porozumieť, a preto by som bol veľmi rád, ak by som mohol vidieť, že na tej modrej tabuli v tomto prípade sa nám zjaví taká suma pri tých, ktorí za tento zákon zahlasujú, ktorá ho posunie do druhého čítania a potom aj do tretieho, lebo by to bolo ozaj tým najlepším symbolom toho, že takýto zákon vieme nielen prečítať jeho slová, ale aj precítiť jeho význam a jeho posolstvo.
Takže ja ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vysokú potenciu zákonov a som rád, že aj vďaka nemu sa tristodvadsaťšestka otvorila takýmto spôsobom, asi tak ako to už tu často býva povedané, možno už aj možno tým, že sa to vysloví, možnože aj tým, že sa niektoré veci objasnia, tak sa dostávame k tomu, aby sa v sieni zákonnosti začal čo najskôr používať aj cit pre mieru a vlastné svedomie. Je to škoda, že to zatiaľ tak nefunguje, ale buďme optimisti, aj to fungovať bude a možno sa tak náhodou o to môže pričiniť aj zákon 326/2005 o lesoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec, registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán Gábor Gál.

Ďakujem za slovo, pani predsedníčka, predsedajúca. Pán poslanec Mičovský, určite máte bohaté skúsenosti a predovšetkým tie negatívne. Určite sa nájdu, ja som videl pár takých pozitívnych skúseností, keď došlo k zámene, kde štát vlastne dostal väčšiu výmeru, aby som, bonitne lepší les; ale vidím tento problém. Je to veľmi závažný problém. Poukázali ste na to vy, poukázal na to pán poslanec Hlina, ale ja nie som zástancom toho, aby sme niečo zakázali, keď to môže byť prospešné pre tú, aj pre tú verejnosť. Aj pre ten štát, aj pre tú spoločnosť, len problém je v tých ľuďoch. Keď - budem parafrázovať veľmi vulgárne -, keď nefunguje bordel, tak nie nábytok treba vymeniť. Viete, asi tí ľudia, ktorí o tom rozhodujú, nie sú zodpovední za svoju robotu. Zmeňme systém, zmeňme ten zodpovednostný systém, aby ľudia, ktorí rozhodujú o tých zámenách, boli za to zodpovední. Nech je to jeden človek na celých štátnych lesoch, ktorý by bol aj hmotno, hmotne, aj trestnoprávne zodpovedný za to, že podpíše tú zámenu a potom by som videl, čo podpisuje alebo čo nie. Alebo nech je to opozícia. Ja si neviem predstaviť, kebyže traja opoziční poslanci by rozhodovali o týchto veciach, že by, že by podpísali alebo dali svoje meno pod nejakú tú zlú zámenu. A je to stále o tom, že niekto sa skryje za nejaké rozhodnutie, za nejakú komisiu a potom je priestor na korupciu a za zlé rozhodnutie.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem, pán poslanec Gál, ja som až prekvapený, možnože až milo vašou reakciou. Ja naprosto súhlasím s tým, že taký zákon tu ešte nikto nevymyslel ani nevymyslí, ktorý by pôsobil tak, že pokiaľ ho lotri dostanú do rúk, tak že nenájdu nejakú možnosť, ako ho zneužiť. A som presvedčený, že statočný človek aj s tým najhorším zákonom dokáže statočne nakladať tak, aby nespôsobil škodu tým, koho riadi, alebo za čo zodpovedá. Len isté prekvapenie do tohto vkladám, lebo ja si určite za chvíľočku pozriem napríklad vaše hlasovanie pri zákone o štátnom podniku, keď viem, že napríklad vaša strana dosť jednoznačne, ale možno sa mýlim, možno to nebolo jednoliate, bola proti tomuto zákonu, ktorý riešil možnosti, ako práve urobiť to, čo ste vy teraz rozprávali, veľmi prudko a veľmi adresne zvýšiť osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí sedia na vysokých stoličkách, za svoje rozhodnutia. Zodpovednosť dotiahnuť tu do tej miery, že ak človek dokázateľne urobí zle rozhodnutia, ktoré boli v priamom rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára o to, o čo sa tento šéf mal starať, takže na to doplatí nie symbolickým no, no, no, alebo ročným platom, alebo odvolaním a poslaním do Bruselu, ale doplatí na to - myslím, že ste to aj povedali - povinnosťou uplatiť, splatiť škodu, ktorú som spôsobil, ktorú spôsobil a ktorú možno bude za neho musieť splácať ešte aj jeho potomok.
Takže na jednej strane ste ma potešili, na druhej strane rozmýšľam, prečo, prečo to vlastne nevieme urobiť, keď myslím, že aj pán Procházka to tak povedal, a vidím, že to viacerí vieme sa zhodnúť, že tu je riešenie. Dávajme do vysokých funkcií ľudí, ktorí budú postavení pod hrozbu, ak vedome urobia niečo zlé, tak to budú musieť zaplatiť. Ideálne riešenie, nemusíme ani veľa riadkov dať do takéhoto zákona. Takže to by som celkom chcel oceniť. A ak náhodou ste hlasovali proti tomuto zákonu, tak mi poraďte mimo tejto debaty, mimo faktickej poznámky, že ako to urobíme, keď ju dám tretíkrát, aby ste ju podporili, napríklad.

Ďalej poprosím do rozpravy pána poslanca Štefana Kuffu. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Vnesiem tu trošku taký iný pohľad, ako doposiaľ to tu bolo. Ja pri tých štátnych pozemkoch alebo štátnych lesoch už som si veľakrát položil aj otázku, samozrejme, hľadal som odpoveď, aj našiel som ju, ako je to možné, že takým veľkým vlastníkom štátnych lesov je tu práve štát. Nakoľko pán kolega Dodo Hlina ma oslovil, že ten les patrí aj mne, no v rámci toho, že som občanom Slovenskej republiky, tak zdá sa, že áno, ale neviem, či by som sa až tak srdcervúco hlásil k tomu, že ten les patrí teda aj mne ako občanovi Slovenskej republiky, a poviem prečo.
Dôvod je taký, že práve štát je ten, ktorý prišiel k majetku nespravodlivo. Obral tých druhých o ten majetok a jednoducho hlási sa teraz ako ten, kto je vlastníkom veľkých lesov, veľkých pozemkov. V ´48 sa znárodňovalo. Tuná prišla garnitúra, ktorá povedala, všetko je naše, všetko je naše, fabriky, pozemky, role, lesy. Boli, dvakrát boli otvorené zákony o reštitúciách a pôvodní vlastníci, tí, ktorí boli vlastníkmi možno tých tovární, ja neviem, mlynov, pôdy, poľnohospodárskej pôdy, lesov, boli povinní žiadať o vrátenie svojho majetku. Predtým štát bol taký, ktorý povedal, že všetko je moje, všetko je naše. Teraz si zoberme, postavme to do iného garde. A tí, ktorí práve nepožiadali v rámci reštitúcií o vrátenie svojho majetku, tak štát sa naďalej tvári, že je vlastníkom.
Žijem v regióne, kde v podstate u nás naozaj Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje mnohé pozemky, ale aj my máme iné ako štátne lesy, inú formu, ale aj štátne lesy a vojenské lesy, kde sa vlastne štát hlási k majetku, ktorý mu nepatrí. Nepatrí mu. Tí ľudia mnohí boli jednoduchí a nevedeli ani postupovať v tom a premlčali možno dvakrát tie reštitúcie, ktoré boli, a mali požiadať o tieto veci. Mnohí boli takí, ktorí stratili vzťah k dedičstvu svojich otcov a dedov, a mnohí boli takí, ktorí to nevedeli, ako na to ísť, nemali na to finančné prostriedky, a dodnes, dodnes sú tieto veci mnohé nevysporiadané. A štát je práve ten, ktorý sa správa, že je vlastníkom. Ja beriem to, čo pán kolega tuná ako hovorí, že tá výmena, zámeny pozemkov v Šiatorskej Bukovinke a tuná tento les pri Bratislave, že teda nepoznal som to, že aký bol ten les v Šiatorskej Bukovinke, tento tuná vidím, lebo je teda na tej druhej strane. Ja tie rôzne kšefty, ktoré sa tuná robia, tak to vnímame ako veľkú nespravodlivosť. Ale keď ty si konal nespravodlivo, tak to bolo v poriadku? No tak čoho si sa dočkal? Tak tiež zase odveta je taká nespravodlivá.
Prepáčte mi také možno trošku, taký svojský pohľad, ktorý do toho vnášam, ale ja to stále vnímam ako nespravodlivú vec. No tak keď predtým stačilo jedno vyhlásenie a to bolo znárodnenie, tak prečo zase to neuľahčiť a takisto vyhlásením, však katastrálne mapy sú. Sú tam pôvodní vlastníci, tak vydajme zákon taký a vráťme ten majetok pôvodným vlastníkom a potom uvidíme, koľko naozaj bude mať štát. Potom veľmi rád sa prihlásim k takémuto majetku, štátnemu majetku, či už to bude pôda, alebo to bude les.
Zas na druhej strane musím povedať, že to vnímanie súkromného majetku dneska je veľmi bolestivé a veľmi zložité. Nevieme to rešpektovať. Nevieme rešpektovať súkromný majetok a ani nevieme, že čo to vlastne je ten súkromný majetok. Na jednej strane sú ľudia, ktorí tu nerešpektujú a pošliapavajú práva tých vlastníkov, a na druhej strane sú tu ľudia, ktorí sa k niečomu hlásia, čo nevlastnia.
Konkrétny príklad poviem takto. Stalo sa to teraz nie tak dávno, boli tu spomenutí poľovníci a poľovačka a podobne. No vybrala sa istá skupina detí, skautov, do lesa, kde odrazu som dostal len telefonát, že ich vyháňajú z lesa von. Bol to poľovník a keď som sa opýtal, vy ste vlastníkom toho lesa, povedal, že áno, my tuná máme poľovné právo. No je rozdiel mať poľovné právo a byť vlastníkom. Ale pokiaľ viem, vlastník je tu ktosi iný. A keď ste vlastník, tak si to označte tabuľou, dajte si tuná aj rampu, nech sa páči, potom to súkromné vlastníctvo, aby sa rešpektovalo. No deti sa musia pýtať alebo sa majú nahlásiť, keď chcú ísť do lesa. No tak to nie je tak, lebo vstup do lesa zatiaľ je stále dovolený a je voľný. A to je jedno, či si tam cez deň, ráno, alebo v noci. Zatiaľ je to stále tak. Ak je to súkromný vlastník, mohol by ťa obmedziť súkromný vlastník, hej, ale keď ten súkromný vlastník ťa neobmedzuje, ty ako užívateľ nemáš na to právo. A toto sú veci a možno aj pojmy, ktoré si veľakrát zamieňame.
A dovolím si povedať, že ešte veľmi dlho budú tieto kauzy tuná na svete a veľmi dlho budeme ešte s týmto problémom zápasiť. Si nespravodlivo nadobudol majetok, nevrátil si to, čo si ukradol - teraz hovorím za štát -, ukradol si to, čo ti nepatrí, no tak teraz druhí sú tí, ktorí ťa vlastne dobehujú a ťa okrádajú, paradoxne. Ja s tým nesúhlasím. Však síce jedenkrát niekedy jeden aj druhý kradne, tak ani jedno, ani druhé neni spravodlivé, ale nie je to dobré. Ale chcel som len poukázať na túto skutočnosť, že veľmi veľa ľudí bolo takto obratí, obraté o majetok, aj o lesy, aj o lesy a nevrátili sme im to, nevrátili sme im to. Ja by som skôr odporúčal, nikdy nie je neskoro, aby sme sa práve nad touto skutočnosťou zamysleli a vrátili lesy pôvodným vlastníkom, tým, ktorým sme to zobrali. Ten štát, ktorý to ukradol, stačilo vtedy jedno vyhlásenie. No aj teraz môže byť ďalšie vyhlásenie, vrátime to. A v katastrálnych mapách sú pôvodní vlastníci a tí jednoducho, jednoducho by ten majetok dostali naspäť.
Predmetný návrh zákona, ktorý tuná je, tých 20 hektárov, o ktorých by mala rozhodovať vláda, že či vymieňať, alebo nevymieňať. Ja si viem predstaviť, že by bola zámena pozemkov v rámci jedného katastrálneho územia. Myslím, že aj teraz je to možné. Nie? Tých zámeny pozemkov. (Reakcia spravodajcu.) Prosím? No vymieňajú po celom Slovensku, ale v rámci katastrálneho územia toho istého, aby bola možná tá zámena, samozrejme, tá bonita toho lesa a bonita tej pôdy bola porovnateľná alebo môže byť prípadne, prípadne ten, ktorý má nejaký záujem, tak môže pre ten štát ponúknuť, alebo pre toho druhého výhodnejšiu ešte tú ponuku, že trebárs tá bonita lesa alebo bonita pôdy je lepšia a výhodnejšia v podstate pre ten štát. Poznám aj také prípady, kedy sa tak naozaj seriózne správal vlastník a túto ponuku takú veľkorysú dal. Myslím si, že je možná zámena, ale naozaj pri všetkej serióznosti, ktorá tuná patrí.
A na kolegu Janka Mičovského ešte chcem reagovať, že poľovníctvo je panským huncútstvom. Je to čosi, on ako lesník to hovorí, že čo nepatrí nejak do tejto oblasti, no ja si zas myslím, že patrí to. Bolo tuná cez celé generácie a človek kedysi sa živil lovom a nebolo to panským huncútstvom, ale to bol spôsob jeho obživy. Lenže vždycky je na tej miere tvojej zodpovednosti, ako ty zodpovedne pristupuješ, hej, ako zodpovedne pristupuješ k prírode, k stromom, k lesom a takisto k zveri, ktorá tam žije.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Možno od konca. To poľovníctvo, ja, samozrejme, som povedal nie kvôli tomu, že by som mal problém s chápaním poľovníctva ako súčasti lesného hospodárstva, ale kvôli skúsenosti, ktorá mi hovorí, že práve vďaka poľovníctvu ako veľmi detailnému a malému podielu z celej lesníckej činnosti sa udial obrovský kus rôznych nepekných udalostí, ktoré pripravili štát, štátne lesy, občanov o kopu výhod, ktoré mali ostať na strane občanov. Takže chápem to ako jednu z príčin. Vôbec nie som ten, ktorý by horlil za zbavenie lesníkov práva poľovníctva, len tie príčiny zlého narábania s lesným majetkom sú mnohokrát spojené nie s láskou k lesu a z uznania jeho obrovských funkcií, ale kvôli tomu, že si chceme zapoľovať, že pri tej poľovačke voľajako sa tá bohatšia časť obyvateľstva, občanov, tých horných desaťtisíc vždy rada stretávala.
Ale ty si povedal niečo dôležitejšie, s čím by som chcel nesúhlasiť ako človek, ktorý roky stál pri vracaní pozemkov zo štátnych lesov pôvodným majiteľom. Je nepochybné, že sa v minulosti, Štefan, udialo veľa krívd - a ja to nepopieram - a určite tie krivdy nie sú všetky napravené, len aby sme teraz s vaničkou nevyliali aj dieťa. Jednoducho štát je rovnaký vlastník ako všetci ostatní a ak dačo je v štátnom vlastníctve a ver tomu, že je, aj keď stále ešte asi 200-tisíc hektárov nebolo vrátených z rôznych dôvodov, to máš pravdu, ale tie jadrové štátne lesy pôvodné alebo teda nazvime ich minimálne od prvej pozemkovej reformy v roku 1919, ´20, ´21, tak tie sú natoľko štátne, že ak na tieto niekto teraz chce povedať, že to sú lesy získané akýmsi podvodom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.