23. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, takže tretí v tomto slede návrhov zákonov, aj keď každý je vlastne ako keby spadajúci pod iný rezort, ale ony absolútne sú previazané a absolútne reagujú na jednu negatívnu situáciu, ktorá sa tu postupne vytvorila. A tento, je dobre, že je na záver, lebo završuje túto, tento kruh, ktorý tu bol popísaný, a dáva tomu naozaj systém. Ako de facto v záverečnej reči ako keby môj predrečník pán Novotný už sa dotkol tejto situácie, jednoducho máme tu množstvo porušení zákona na dennej báze, malej, malého rozsahu z hľadiska závažnosti, preto spadajú pod priestupkový zákon. Ale je to tak isto kriminalita, je to drobná kriminalita, ktorá napriek tomu, že za ňu z hľadiska zákona nenasledujú sadzby odňatia slobody alebo niečo podobné, ale tým, že je každodenná, že sa dotýka občanov, ľudí a že sa nám množí, je veľmi nepríjemná a nesmierne negatívnym spôsobom vplýva na život ľudí, ktorí sa s ňou stretávajú.
Jedným z tých vecí, ktoré spadajú pod toto porušenie zákona, je práve, práve dodiskutované otázky čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Pri vzniku takejto čiernej stavby, samozrejme, dochádza k priestupkom. A keďže tieto priestupky nie je možné pre určitú skupinu obyvateľstva, pre skupinu, ktorá je poberateľom sociálnej dávky, trestať, pretože sa na nich, od nich nie je možné vymôcť pokutu, tak nielenže nie je možné čiernu stavbu odstrániť, ale nie je možné ani porušenie zákona, ktoré sprevádza takéto konanie, nijakým spôsobom sankcionovať. A čo sa stane v prípade, keď na zákon neexistuje sankcia? Je ignorovaný. Tento zákon je zdrapom papiera, s ktorým si niekto môže tak akurát niečo spraviť. Ale určite ho nemusí dodržiavať, pretože keď ho nedodrží, nič sa nestane.
Ako k riešeniu tohto problému pristupuje vládny návrh zákona, ktorý sa, je už ohlásený, ktorý už máme vlastne na stole? Hovorí, že treba siahnuť na sociálne dávky. V prípade, že dôjde k porušeniu zákona cez priestupky, na ktoré sa vzťahuje pokuta, je treba siahnuť na sociálne dávky. Nuž ako na prvý pohľad naozaj veľmi, veľmi razantné riešenie, že ako vláda sa konečne rozhodla buchnúť do stola. Ale je to naozaj tak? Jedna pokuta de facto zlikviduje celý objem sociálnej dávky, ktoré na toto riešenie môže byť použité, pretože nie je možné zobrať celú sociálnu dávku, ale len jej časť.
Prvá otázka. Čo spraví človek, keď mu zoberiete aj to málo, čo má? Zrazu bude šťastnejší alebo bude zahnaný do kúta a už nebude mať žiadnu cestu úniku? Ako sa správa niekto, kto je zahnaný do kúta? Určite nie príjemne a pozitívne a určite ho to motivuje, naopak, ešte k horším činom, pretože už naozaj nemá východisko, nemá východisko. Odpoveďou na toto je, že ou, tak bude to splátkami riešené, navrhneme tam, alebo aplikuje sa tam dlhodobý splátkový kalendár. Ejhľa. A čo je z toho razantného riešenia? Navrhne sa tam splátkový kalendár, čo, po 2 eurá mesačne, po tri, na päť rokov. A aký to bude mať efekt? A príde druhý priestupok, tretí priestupok od toho istého páchateľa a už teraz neni z čoho brať. Už ani splátkový kalendár nepomôže. No jednoducho celé toto riešenie bude na smiech, na smiech všetkým, ktorí sa s ním stretnú. A tie problémy, ktoré z toho budú vyplývať, len zahltia byrokraciou, papierovaním všetkých, ktorí to budú musieť riešiť, a všetko zostane po starom.
Jediné rozumné, racionálne a dobré riešenie je pozrieť sa na tú situáciu naozaj so sedliackym rozumom. No tí ľudia naozaj nemajú prostriedky na to, aby pokutu mohli zaplatiť. Veď tá pokuta môže byť nie 10, 20 eur, môže byť aj 100, 200, môže byť aj viac podľa typu a charakteru priestupku, ktorý je spáchaný. Ale tí ľudia tie peniaze mať nebudú a keď sa s tým zmierime, tak budú páchať trestnú činnosť, pretože nie sú postihovaní nijakým spôsobom. A akceptujeme páchanie trestnej činnosti. A keď akceptujeme páchanie trestnej činnosti, k čomu vidím, že mnohí majú sklony stále, Štefan Kuffa sa toho dotkol, alebo teda vyslovene priam ilustratívne predstavil, ako sa časť spoločnosti v dobrej viere pozerá na problém a pomáha tomu problému, aby bol väčší a väčší. Pretože ústava, pred ústavou a pred zákonmi sme si všetci rovní, máme si byť všetci rovní. Ústava hovorí, že nikto nesmie byť znevýhodnený, ale ani zvýhodnený na základe etnického, národnostného alebo sociálneho postavenia. V našej spoločnosti sa zakorenilo, že - ako to povedal Štefan Kuffa, teraz to nemám napísané, som si to zaznamenal -, že je tu isté špecifikum, isté špecifikum, na ktoré sa musíme pozerať ináč. Čo to znamená, pozerať sa ináč? Že tí môžu kradnúť, tí môžu sa biť, tí môžu ničiť majetok iných, tí môžu stavať čierne stavby, lebo to sú špecifickí ľudia? Nie, nikto tu neni špecifický.
Pokiaľ uznávame, že sme si všetci rovní v právach a povinnostiach, tak ako hovorí ústava, tak tento pseudohumanistický postoj je najväčšou škodou pre celú spoločnosť a pre tých, ktorých sa to týka najviac. Pretože sa na nich díva ako na nesvojprávne osoby, ako keby osoby nižšej kategórie, ktoré treba nachovať, obriadiť, na šnúrke ich niekam doviesť, ktoré nie sú schopné sa postarať sami o seba, a takýmto spôsobom sa priam, to poviem, rasisticky dívať na isté skupiny obyvateľstva. Pretože to je podstata rasizmu, že neuznávame, že sú to rovnakí ľudia ako my, a keď sú rovnakí, tak musia mať aj povinnosti rovnaké, nielen práva. A keď tie povinnosti budeme vyžadovať, potom budeme budovať zdravú spoločnosť. Zdravú spoločnosť, kde slušní majú navrch nad neslušnými. Kde tí, ktorí porušujú zákon, sú potrestaní, a tí, ktorí zákon rešpektujú, sú považovaní za slušných ľudí, ktorí majú podporu a ochranu spoločnosti pred tými, ktorí tu, ktorí ten, ktorí zákon chcú porušovať. Toto musíme mať na pamäti, žiadny pseudohumanistický postoj nie je ospravedlnením a nie je cestou, a preto sa nesmieme pozerať na niečo, že je to špecifické, nejaké špecifiká v tomto nesmú existovať. Pretože ináč nehovoríme o právnej spoločnosti, o vláde zákona, ale o nejakom paškvile, ktorý s Ústavou Slovenskej republiky nemá nič spoločné.
Takže čo je vlastne predmetom návrhu zákona? Návrhom zákona je racionálne riešenie. Keď spravíš priestupok, nemáš peniaze na zaplatenie pokuty, musíš si to odpracovať. Pretože máš ruky a môžeš tú škodu a hlavne ten trest, ktorý sa k tomu vzťahuje, odpracovať a tým je ten trest aplikovaný. Práca ako trest je súčasťou aj nášho súdneho trestného poriadku ako alternatívny trest a je s úspechom a veľmi efektívne využívaný v mnohých, v mnohých štátoch vyspelého sveta. A naozaj s veľkým efektom a s veľkým účinkom. Takže prečo by sme sa tuto v tomto prípade mali báť, pretože to navrhla opozícia? Pretože je to jediné racionálne riešenie, ktoré priestupkovú imunitu, ktorá dnes je, môže zrušiť.
Ďalším problémom, ktorý je, že sa nám tu, že nám tu existuje obrovská skupina obyvateľstva do 15 rokov, ktorá je absolútne beztrestná v prípade, že sa dopustí priestupku. Je to správne? Je to správne, že nám maloletí kradnú v obchodoch, že maloletí porušujú zákon a smejú sa policajtom, keď ich priamo pri čine nachytajú a že tí policajti s tým nemôžu nič robiť. Je to správne? A dobre viete, že je to masový jav, najmä v niektorých častiach Slovenska, v niektorých regiónoch, a pritom to riešenie nie je zložité. Stačí zaviesť to, čo mnohí občania si myslia, že aj reálne existuje, že aj za toho maloletého je niekto zodpovedný, že aj za toho maloletého niekto znáša zodpovednosť za prípadné porušenie zákona. Keď sme vedeli zaviesť do priestupku objektívnu zodpovednosť pri dopravných nehodách, čo nám bráni, aby sme zaviedli priestupkovú zodpovednosť za maloletých, ktorú budú znášať ich rodičia? Veď kto iný, kto iný ako rodič by mal byť zodpovedný za správanie sa svojho potomka? A tu nehovoríme o trestných činoch, ale hovoríme o priestupkoch, to znamená, nikoho tu nikto nechce zatvárať do väzenia, ale chceme, aby jednoducho rodič cítil, že nemôže ignorovať alebo nevšímať si správanie svojho potomka, že nemôže dokonca ho navádzať, čo je tiež v mnohých prípadoch bežný jav, na porušovanie zákona a zneužívať ho, zneužívať ho tak na páchanie, aj keď drobnej, ale trestnej činnosti.
Návrhom tejto novely je, že sa prenesie táto priestupková zodpovednosť na rodičov, čo je úplne logické a úplne správne. Viete, akým spôsobom by... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 17.01, neviem, či budete ešte dlhšie uvádzať. Preruším rokovanie.

Kaník Ľudovít, poslanec NR SR
(Rečník prikývol.)

Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním. Dve minúty prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pekné popoludnie, dámy a páni. Pán poslanec Kaník, pán poslanec.

Vážený pán predseda, keďže cítim, že sa schyľuje k nejakým zásadným zmenám v rokovacom poriadku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre cítite, pán poslanec. (Smiech v sále.)

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Myslím, že keďže ako reakciu na ignoráciu diskusie pri závažných problémoch zo strany vládnej väčšiny som prišiel s nápadom zopár razy stiahnuť návrh zákona, nezostáva mi nič iné, ešte využiť túto možnosť, ale z troch návrhov zákona, z dvoch prerokovaných len jeden v tomto prípade... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Veľkorysé, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Áno, ďakujem. Takže sťahujem tlač č. 635, čo je návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Takže nebudeme hlasovať o tomto návrhu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o troch prerokovaných bodoch, keďže štvrtý pán poslanec; o štyroch, pán poslanec Kaník stiahol svoj návrh zákona.
Poprosím pána poslanca Mičovského, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Alojza Hlinu, ktorým sa mení zákon č. 442 o verejných vodovodoch, je to tlač 690.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 690.)

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rozhodla prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 124 poslancov, 29 za, 68 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

Ešte vás poprosím, pán poslanec, o jedno hlasovanie, aby ste ho uviedli. V prvom čítaní je to tiež návrh pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 326 o lesoch, je to tlač 691. Nech sa páči, pán poslanec.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 691)

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rozhodla prerokovať tento poslanecký návrh v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 125 prítomných, 41 za, 66 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Ani tento návrh pána poslanca Alojza Hlinu nezískal podporu a nebudeme o ňom ďalej rokovať.

Ešte jeden návrh pána poslanca Alojza Hlinu, je to hlasovanie v prvom čítaní o zákone č. 153 o Národnom zdravotníckom informačnom systéme.
Poprosím pána poslanca Kuffu, keby uviedol hlasovanie.

(Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 692.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 34 za, 70 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

Pán poslanec Mikuš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, je to tlač 668.

[Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 668.]

Mikuš, Jozef, poslanec NR SR
Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že sa Národná rada uznesie podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 40 za, 55 proti, 31 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás informovať, že sa stretlo pred hlasovaním poslanecké grémium, ktoré rokovalo o návrhu novely zákona o rokovacom poriadku. Na základe dohody z poslaneckého grémia dávam návrh, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu novely zákona zajtra od 9.00 ráno. Je všeobecný súhlas? Dobre, ďakujem pekne. Krátka prestávka do 17.15 a budeme pokračovať v rokovaní o návrhu pána poslanca Kaníka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, poprosím navrhovateľa aj pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesto.

Tak sa ujmem hneď slova, aby sme svižne pokračovali. Už len popíšem veľmi jednoducho ten mechanizmus, aby sme naozaj znova si pripomenuli, ako racionálne je to vystavané. V prípade, že dôjde k priestupku a daný páchateľ nemá prostriedky na zaplatenie pokuty, bude si musieť odpracovať trest, tú pokutu, ktorá mu bola udelená. Dostane na to lehotu, pokiaľ počas tejto lehoty nenastúpi na výkon tejto práce, dostáva náhradnú lehotu, ale sankcia sa zvyšuje o 100 percent. Pokiaľ ani v náhradnej lehote nenastúpi, dostane ešte jednu, opäť sa sankcia ale zvyšuje o ďalších 100 % a pokiaľ nesplní ani v tejto tretej lehote svoju povinnosť odpracovať si trest, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktoré je už riadna trestná sadzba. Čiže z toho jasne vidieť, že toto by fungovalo, toto by reálne znamenalo, že ľudia by si boli vedomí, že tomuto trestu sa nevyhnú a keby sa mu pokúšali vyhnúť, tak by skončili naozaj s obvinením z trestného činu a s potrestaním príslušným.
Druhá časť tohto zákona, rímska dva, sa dotýka exekučného zákona. Exekúcie sú veľmi prepierané v poslednom čase ako vec, ktorá negatívne dopadá na ľudí. To negatívum sa naozaj skladá z mnohých vecí, jedným z nich je napríklad pomalosť súdnych a ďalších sprievodných konaní, ktoré nabaľujú, nabaľujú a nabaľujú úroky, ktoré z tohto vznikajú, a je to problém. Ale jedna z ďalších vecí je, že takýmto spôsobom vzniká nelogická situácia, keď za relatívne menšiu pokutu cez súbor všetkých týchto nákladov a poplatkov, ktoré sa účtujú, sa dostane ten, kto je predmetom exekúcie, do stavu, že zaplatí mnohonásobne vyššiu sankciu v peňažnom vyjadrení, ako bola pôvodná, ktorá bola udelená, alebo ako bola dlžoba, ktorá nebola zaplatená, a stráca to absolútnu logiku. Jednoduchým zmyslom tohto návrhu je, že odmena pre exekútora nesmie nikdy prevýšiť výšku vymáhanej čiastky. To je strop pre vymáhanie alebo pre odmenu spojenú s exekúciou. Týmto by sme zvlášť alebo stopercentne zamedzili tomu, aby z malých dlžôb, ktoré, samozrejme, treba zaplatiť, ale sa nestali veľké dlžoby, ktoré už zaplatiť nie je ani možné, vďaka ktorým ľudia prichádzajú o majetok, alebo sa dostávajú do absolútne neriešiteľných životných situácií.
Takže, vážené dámy a vážení páni, až máme naozaj vôľu dať do poriadku veci, ktoré v tejto krajine nefungujú, a medzi nimi napríklad je to, že sa tu nerešpektuje zákon všetkými tými, ktorí zneužívajú svoje postavenie sociálne odkázaných, a mimo iného táto, tento prvok je istým benefitom, ktorý môžme pripočítavať k motiváciám, ktoré umožňujú, alebo ktoré zvýhodňujú, alebo ktoré motivujú ľudí zostať poberateľmi sociálnych dávok a nestať sa pracujúcimi ľuďmi, ktorí si zarábajú, pretože sa skrývajú pod ten dáždnik imunity, pretože vedia, že nie je možné od nich vymáhať nedoplatky za elektrinu, plyn, vodu, čokoľvek, za pokuty, ktoré, ktorých sa stali predmetom. A preto zároveň táto imunita vytvára bariéru preto, aby ľudia sa stali zamestnanými, aby prijali prácu, pretože akonáhle ju prijmú v dnešnom stave, zbavujú sa imunity a dostávajú sa do zraniteľnejšieho postavenia. Preto liekom je zrušiť priestupkovú imunitu, aby prijatie práce neznamenalo, že človek na základe svojho takéhoto správneho rozhodnutia sa zbaví výhody, ktorú doteraz požíval, ktorou faktická a priestupková imunita nesporne je. A iné riešenia, siahnutie na sociálne dávky, nás privedú len do horších situácií a do neriešiteľnejších situácií a možno aj do dramatickejších a násilnejších situácií, do ktorých budú možno dohnaní niektorí obyvatelia alebo niektoré skupiny obyvateľstva.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Vy ste, ja sa ospravedlňujem, vy ste boli v rozprave? (Reakcia z pléna.) Navrhovateľ.
Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Štefanca. Pán poslanec, zaujmite miesto ako navrhovateľ.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady pána Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu tohto zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda túto spravodajskú informáciu.
Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, kto chce vystúpiť. Pán poslanec Novotný, pán poslanec Kuffa, končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Novotný, máte slovo.