23. schôdza

Pán poslanec Huba.

Podporujem názor predrečníka, že nielen v tomto parlamente, ale v celom tomto štáte sa kontrolná funkcia opozície stále viac obmedzuje a pomaly, ale iste sa mení na frašku. Takisto mi v zákone o rokovacom poriadku i v štandardnom programe schôdzí Národnej rady chýba bod všeobecná rozprava, kde by sme hoci v časovo limitovanom úseku, ale predsa len mohli diskutovať o aktuálnych problémoch našej spoločnosti. Okrem iného by to viedlo aj k tomu, že by sme nepodliehali pokušeniu nahrádzať si tento absentujúci bod programu potom v rôznych iných bodoch, kde tie vsuvky na aktuálnu tému, sú často nenáležité. Takže okrem ďalších parciálnych pozmeňovacích návrhov, ktoré sa mi dostali do rúk, podporím aj tieto dva návrhy na zmenu zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Poliačik.

Ďakujem za slovo. Ja som 12 rokov svojho života strávil či už ako aktívny debatér, alebo debatný tréner aj na medzinárodnej úrovni a musím povedať, že tak ako niektorí ľudia pozerajú futbal, tak ja som pozeral prenosy z anglického parlamentu, lebo to bol proste pre mňa obrovský zážitok a veľká inšpirácia. Treba povedať, že ten anglický parlament je oveľa hlučnejší ako ten náš, že tam padajú oveľa tvrdšie slová častokrát, než padajú u nás, samozrejme, nie sú to tupé urážky, má to svoju gráciu a svoju sofistikovanú úroveň, ale tak či tak sú aj spísané výroky, ktoré, predpokladám, že u nás by boli každý týždeň na imunitnom a mandátovom výbore, tam prejdú, ale prejdú vďaka tomu, že sú tam pravidlá, ktoré jednoducho nie je možné porušiť. V anglickom parlamente dokonca koaliční a opoziční poslanci nesmú na seba hovoriť priamo, smú hovoriť len k predsedajúcemu, smú hovoriť len o ňom, nesmú hovoriť, že priamo ty alebo priamo vy, a tým pádom predsedajúci je človek takmer s absolútnou mocou, ktorý má právo jednak odobrať slovo, jednak ukončiť rozpravu a o jeho rozhodnutiach sa nediskutuje. Ak by sme takúto úroveň štábnej kultúry boli schopní dosiahnuť na Slovensku, potom všetky tieto naťahovačky v podstate s rokovacím poriadkom by boli zbytočné. Len my sme síce národ holubičí, ale rovnako holubičím spôsobom tiež rešpektujeme častokrát svoje vlastné pravidlá. Ďakujem.

Pán poslanec Bublavý.

Pán kolega, od pána premiéra chceš stručnú odpoveď v interpeláciách a obmedziť ho dĺžkou 5 minút. A vôbec ťa to nezaujíma, ako to bolo kedysi, či za vlády Ivety Radičovej alebo pána Dzurindu. A nezamyslel si sa aj nad tým, že dĺžka tvojho návrhu alebo akejkoľvek rozpravy ktoréhokoľvek poslanca, tá, tú nechceš obmedzovať, ale pána premiéra áno. Už len preto, aby si mohol si kopnúť do nášho pána premiéra a do našej strany SMER - sociálna demokracia. Tak sa zamysli aj nad tým, či tá dĺžka tvojho návrhu musela byť, ja neviem, 9 alebo 10 minút, veď si mohol byť stručný, mohol si to povedať za 2-3 minútky a nemusel si nás oberať o čas, keďže si taký ako spravodlivý v tom svojom, si myslíš, návrhu. A spomeň si, že na ministerstve kultúry bol poslanecký prieskum a tento poslanecký prieskum schválili poslanci z vládnej strany. Takže tu je len na tom, ako sa vo výboroch dohodne, akým spôsobom sa komunikuje, a vždy sa nájde nejaké riešenie, aby to bolo pre všetky strany, aj opozíciu, aj pre vládnu stranu, sa dajú dohody nájsť, keď sa chcú.

Pán poslanec Zajac s reakciou. Nech sa páči.

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Vážený pán kolega Bublavý, v rokovacom poriadku je napísané pri hodine otázok, že majú byť odpovede stručné, stručné, a je to hodina otázok, čiže je časovo obmedzená tá debata. Preto stručnú odpoveď ja považujem do 5 minút maximálne, ten čas.
Ja chcem ešte kolegov upozorniť na to, keď si všímajú hodinu otázok, čo sa stalo s touto hodinou otázok. Otázky na premiéra opoziční poslanci pomaly prestávajú dávať, lebo vidia, že majú malú šancu uspieť, lebo poslanci strany SMER dávajú veľa otázok, v tom im ako nikto nebráni, ale premiér hlavne odpovedá iba na prvú otázku, ktorú má pripravenú ako slohovú prácu. Naozaj ten Tony Blair do dneska pociťuje v stredu tuším sťahovanie žalúdka preto, že štvrtok má odpovedať na, na hodine otázok. Nedopátral som sa k tomu, či tie otázky pozná dopredu, alebo nie, určite odpovedá bez papiera a odpovedá stručne. Keď tie otázky teda ani nepozná, tak o to je to náročnejšie, a preto do dneška ten žalúdok má stiahnutý.
Verím tomu, že tým by ministri a premiér boli tou maximálne 5-minútovou hranicou ohraničení, že ani by to nevyužívali, že určite by začali byť stručnejší a zmestili by sa možno do 3, 2-3 minút. A tá hodina otázok by sa dynamizovala a pevne verím, že by bola zaujímavá aj pre poslancov aj pre médiá a cez médiá aj pre občanov Slovenska.

Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nechcem dlho vystupovať, ale to, čo sa deje v parlamente a ako funguje parlament, ma už dlhodobo trápi a nepokladám to za dobré. Viete, trošku z histórie, z novodobej histórie, tú ideu trojdelenia moci, kde jednu významnú funkciu má parlament, vlastne zaviedol a prišiel s ňou Montesquieu a nebolo to smerované k tomu a nikto nepredpokladal, že takto vznikne harmonická spoločnosť alebo že v parlamente budú samí vynikajúci, vzdelaní, slušní ľudia. Vychádzal z toho, že je to systém, ktorý zabráni despocii, návratu despocie. A vývojom ďalším volebného práva sa stalo to, že hlas zodpovedného a vzdelaného človeka je rovnocenný s hlasom, samozrejme, každého ďalšieho, aj takého, ktorý dnes je povedzme negramotný a pod. A tak sa stáva, že v tom parlamente sú rôzne skupiny, ale to, čo pozorujem, a mám pocit, aj tu priamo v parlamente, vedie k čomusi, čo by som nazval snahou aj v minulosti anarchistov, ako rozložiť parlament. Ja musím povedať za mňa, že mnohé excesy, doslova výčiny, ktoré sa tu v parlamente udiali, sú zlé, poškodzujú inštitúciu parlamentu a tých, ktorí dlhšie fungovali v parlamente, vedia dobre, že aj isté obštrukcie a tak ďalej sú súčasťou práce v parlamente, ale všetko musí mať svoje hranice. Všetko musí mať svoje limity. A tak sa stáva, ja nechcem byť konkrétny, ale príliš, ale niekedy, niektorí naozaj nesmierne provokujú svojimi výrazmi, druhí potom istým spôsobom, áno, obmedzujú činnosť, obmedzujú činnosť štandardnú v parlamente.
Nerozumiem ale inému, pokiaľ mám informáciu, včera na grémiu došlo k istej dohode, ku kompromisu, z ktorej každá strana ustúpila, potom som sa dopočul, že ten kompromis neplatí, dneska ako na stole ležalo množstvo pozmeňujúcich návrhov, pani predsedajúca povedala, že tieto pozmeňujúce návrhy nebudú, no, čo bude nakoniec výsledok, je, zdá sa mi v tejto chvíli, vo hviezdach. Zdalo sa mi, že keby sme postupovali v duchu toho kompromisu, ktorý bol prijatý na grémiu, že by to malo väčší zmysel. Ale k jednej veci z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú alebo nebudú, ktoré sa tu dlho diskutuje, sa naozaj potrebujem vyjadriť a to je, áno, to tu už zaznelo, parlamentná stráž, ktorá by nútene postupovala, ale parlamentná stráž, ktorá by bola vlastne tvorená príslušníkmi Policajného zboru, a toto si naozaj neviem predstaviť, ak sa má zachovať vážnosť parlamentu, a pritom som si vedomý, že možno v istých situáciách treba hľadať aj isté donucovacie prostriedky. Nevylučujem ich, ale nie týmto spôsobom. A tak by som chcel všetkých kolegov v parlamente trochu tak vyzvať na zamyslenie, ako postupovať ďalej. Pokladám za dôležitejšie, ako dotiahnuť v tejto chvíli tento zákon, keď ste sa rozhodli, že ho dotiahnete, máte parlamentnú väčšinu, bude to tak, ja si myslím, že možnože naozaj snaha o hľadanie istého kompromisu a istej dohody, ako niektoré veci riešiť, ktoré tu mnohí z nás nechcú vidieť a nepokladajú ich za dobré, myslím, že by bolo lepšie. Že by to bolo naozaj lepšie riešenie, a je to v záujme nielen nás poslancov, je to v záujme aj krajiny, pretože napriek tomu, že v médiách sa potom objavia len všetky tie excesy, výčiny, a nie tie veci, keď niekto tuná vecne, rozumne argumentuje a hovorí sa naozaj o tom, o čom sa má hovoriť. Žiaľbohu, že je to tak, ale v záujme nás všetkých, v záujme fungovania krajiny je, aby sme sa pokúsili vrátiť istú dôstojnosť tejto inštitúcii, ktorá je základom fungovania demokracie.
Kolegovia, je to ešte raz výzva na zamyslenie a pokus, aby sme to urobili spoločne. Ja si myslím a som presvedčený stále, že v tomto parlamente je stále dostatok ľudí, ktorí sú zodpovední a ktorí napriek rôznym politickým tričkám vnímajú vážnosť situácie a sú ochotní hľadať riešenie. Ďakujem.