23. schôdza

Ďakujem, ďakujem obidvom a vlastne všetkým trom za faktické poznámky. Ja len na tie, na tie vládne.
Pán Jarjabek, ja som to možnože zle vysvetlil, to sa ospravedlňujem, určite nechcem, aby na grémiu bol každý jeden nezaradený poslanec, ja som to myslel tak alebo som to povedal tak, zrejme som to tak nepovedal, aby, aby nezaradení poslanci mali svojho zástupcu v grémiu, aby ten mohol jednak presadzovať tie nároky a záujmy, ktoré majú, a potom ich odprezentovať ďalej. To bol môj úmysel, čiže trošku sme sa asi nepochopili.
Pri pánovi Jasaňovi, tá pravdepodobnosť, máte pravdu, kombinatorika vám asi teda išla, ale pozrime sa na tú prax. Myslím, že my by sme mali odstraňovať a upravovať tie spoločenské vzťahy, ktoré sú problémové, a toto tu je problém. Pretože keď si pozriete, myslím, že to nie je problém iba tohto volebného obdobia, ale keď zoberiem toto volebné obdobie, tak na hodine otázok, ja si nepamätám, nepamätám si, žeby bola prvá otázka premiérovi z opozičného klubu. Možnože bola, ale podľa mňa... (Ruch a reakcie v sále.) Dve? Dve? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

To je, to je výborné! To je výborné! My sme tých štvrtkov mali koľko? 40? Takže len toľko... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ja s pánom Jasaňom súhlasím, ale hovorím, tá prax je tu taká, že, žiaľ, opoziční poslanci sa k tým otázkam nedostanú. A toto nie je účel hodiny otázok, páni. Účel hodiny otázok nie je marketing, účel hodiny otázok je spýtať sa na aktuálnu potrebu.
Ešte pri obmedzení času, pán Jasaň, možno vám niektorí kolegovia povedali, ja som sa s nimi bavil, ja nie som úplne proti, aby sme obmedzili vystúpenie poslanca, jednak rokovací poriadok to aj umožňuje, ale pri tejto konštelácii, ktorú máme, je to pre opozíciu, žiaľ, jediný možno efektívny nástroj obštrukcie. Čiže v tejto situácii si to neviem predstaviť, ale som za to, aby sme rokovali efektívne a efektívnejšie.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán spravodajca, vážená pani teda spravodajkyňa, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Myslím si, že máme veľmi ťažký týždeň za sebou, áno, a dotýkal sa veľmi aktívne rokovacieho poriadku. Myslím si, že to sú dozvuky tých všetkých emócií, ktoré, ktoré tuná minulý týždeň boli. No, ja som to už hovoril, ale zopakujem to. Ono mať iný názor, myslím si, že každý ho môžeme mať rôzny, nemusíš s ním súhlasiť, ale tie invektíva, ktoré tuná boli, invektívy a osobné ataky a bitky, s tým nemôžem súhlasiť. Áno, prišli pozmeňováky aj zo strany opozície, rovnako zmena rokovacieho poriadku z vládnej strany SMER. Ja musím doceniť tú skutočnosť, že ste ustúpili od mnohých vecí, lebo ja keď som nastupoval ako poslanec Národnej rady, hlasovali sme a schvaľovali sme si rokovací poriadok, ja som hlasoval zaňho, úprimne povedané, aj o mnohých veciach, o ktorých som hlasoval, hlavne v tých úvodných prvých našich stretnutiach a rokovaniach, poriadne človek ani nevedel stlačiť tie tlačítka. Vyzerá to možno smiešne, hej, technici nás to tuná učili. A to chcem povedať, že o mnohých vážnych veciach sme aj v úvode rozhodovali, ja som si to ani neuvedomoval. A jeden z nich bol rokovací poriadok. Rokovací poriadok určuje pravidlá. Sú veľmi vážne a ja chcem doceniť práve aj tú skutočnosť, že aj vládna strana SMER si to uvedomila, ale od mnohých vecí ako upúšťa. Hodnotím to veľmi pozitívne, lebo tak ako to pán kolega Hrušovský aj ja som to mal tiež takto na mysli. Dneska si pri moci ty, zajtra zase ja. Pozajtra si zase ty a popozajtra zase ja. Teda tá ľavica - pravica sa strieda pri tej moci a naozaj ten rokovací poriadok podľa možnosti, ak by, ak je to vôbec možné, nech je nadstranícky, lebo dotýka sa nás všetkých. Myslím si, že nie je najhorší ten rokovací poriadok, len problém je v nás. Však ani ja nie som možno stále ten, ktorý dodrží ten rokovací poriadok, ale skúsme zdvihnúť ruku, kto ho dodržuje? Kto ho dodržuje tak, úplne tak, jak je litera zákona. Ja viem, vyčítate aj takisto aj svojim kolegom, či už opozičným, alebo koaličným, kde porušujeme. Ale aj ja som ten, aj na seba musím ukázať prstom, ani mne sa to stále nedarí, hej? Niekedy tie emócie sú príliš silné.
Alkohol, ktorý sa tuná ako spomínal, no pozrite sa, ja s tým nesúhlasím, určite nie, aby sa pilo v Národnej rade alebo kdekoľvek na akomkoľvek pracovisku, to určite nie, ale zas na druhej strane je to problém to premietnuť do toho rokovacieho poriadku. Veď ja som to aj hovoril. Viete, ja poviem, prepáčte, aj svoj názor. Ak si závislák a si ožran, no ak ti dali tvoji voliči mandát, aby si tuná bol, a im to nevadí, môžeš sa tu plaziť takto po zemi. Tam a naspäť. Môžeš, môžeš sa takto plaziť. Toto mi nevadí, ja ťa prekročím, ale ty sa budeš hanbiť. Ty sa budeš hanbiť. Ale aby takýto ožran hlasoval a stláčal tlačítko, naopak, práve mne toto vadí! Lebo rozhoduješ o budúcnosti tejto krajiny. A aby sme si to takto nezamieňali, ja viem, teraz je to narážané aj na Ústavu a tieto veci, ale čo je dôležitejšie? Čo je dôležitejšie, či vykážeme toho poslanca, že tuná nebude, alebo to hlasovanie, o ktorom sa hlasuje? Ale hlasuje sa veľakrát o veľmi vážnych a závažných veciach. Takže môj pohľad je na to taký a je to veľmi ťažko ako aj vyriešiť.
Spomínala sa tu hodina otázok, či sa zneužíva, nezneužíva, ako sa číta, ako sa využíva efektívne alebo neefektívne čas, kto aký marketing používa, to patrí možno, je to aj predmetom politického boja a už je to na každom, jak zváži a uváži, že ako by to mohlo byť. Ja napríklad som dostal do lavice, okrem pozmeňujúcich návrhov je tu aj návrh, že poslanecký prieskum možno vykonať, ak tak rozhodne výbor, to neplatí, ak o vykonanie poslaneckého prieskumu požiada najmenej tretina členov výboru. Ja viem podporiť tento pozmeňovák a ste moji oponenti, ste moji opoziční kolegovia, ja ho viem podporiť. Áno, na jednej strane je to veľmi ľúbivé, aby sme poslanci stopäťdesiati mali taký voľný mandát, aby sme kedykoľvek a v ktorúkoľvek možnú hodinu mohli vykonávať poslanecký prieskum, ale klaďme, položme si otázku a ja si ju tiež kladiem, sme natoľko zodpovední? Aj ja som natoľko zodpovedný? Všetci stopäťdesiati sme tak zodpovední, že to nebudeme zneužívať takýto inštitút? Myslím si, že na tomto sa dá zhodnúť, ak na výbore tá jedna tretina, žeby teda rozhodla, že ten poslanecký prieskum sa vykoná. Ja chcem doceniť, my sme mali cez obed, cez poludňajšiu prestávku rokovanie zdravotníckeho výboru, obsah nebudem rozprávať, nie je podstatný, ale bol návrh na poslanecký prieskum zo strany opozičného poslanca, môjho kolegu a zahlasovali sme všetci zaň. To som pozitívne ohodnotil, a to je taká aktuálna vec, ktorá sa teraz ako deje. Zahlasovali sme všetci za, to som bol aj ja veľmi prekvapený, a ten poslanecký prieskum sa vykoná. Myslím si, že ten rokovací poriadok nie je najhorší, len je otázne, akí sme my, tak tiež nechcem povedať, že sme najhorší.
Ale chcem povedať aj inú vec. Teraz ten poslanecký klub, budem mať trošku taký iný názor, ako mali možno moji kolegovia. Áno, ja presne som nad tým rozmýšľal. Vychádzame v podstate z volebného poriadku alebo aj z nejakých tých tradícií. Je kvórum 5 %, z čoho sa vygeneruje, že to je 8 poslancov. A keď máš osem poslancov, môžeš mať ten klub. Ja si myslím, žeby sa to zachovalo tak, ako ako to je v tom rokovacom poriadku, aby poslanecký klub naozaj mohlo tvoriť teda najmenej tých osem poslancov.
Pán kolega Jarjabek to tuná už aj spomenul, tak dovolím si s ním súhlasiť, no sú to trápne veci, vidíte, že aký som ja potom opozičný, ale pravda je pravda, dobro je dobrom, a to sa proste nedá nejako to a teraz áno, však keď sú tu nezaradení poslanci a je ich viac ako osem, no tak nech hľadajú, komunikujú medzi sebou, ako možno takýto klub vytvoriť, a ten rokovací poriadok to umožňuje, len je otázne, že či oni sa chcú zhodnúť alebo sa nechcú zhodnúť. Hej, a toto je ten problém. Teda problém nie je v zákone, lebo my čokoľvek zmeníme v tomto rokovacom poriadku, a neviem aký ideálny by sme ho chceli urobiť, no práve my, paradoxne, poslanci Národnej rady, budeme my tí prví, ktorí ho, no nebudeme, žiaľ, rešpektovať. Musím sa priznať aj ja takto čestne, že niekedy ten náboj tých emócií je tu taký silný a taký veľký, že aj ja mám problém si pusu udržať, hej, a nemám zapnutý ten mikrofón. Taktiež z času na čas sa mi stane, že vykríknem. Je to také uličnícke, hej, ale mojím zvykom nie je nadávať kolegom, žeby som mal nejaké poznámky a perverzne nejak reagoval na kohokoľvek z vás. Ja si chcem vás všetkých ako vážiť, ale niekedy ten názor, keď no nemám zapnutý ten mikrofón a nemôžem to udržať, no tak čosi vykríknem, hej, z tej lavice, hej, stalo sa mi to, musím to povedať, že hej, však nehovorím to, že je to dobré, ale veľakrát, hej, si takto skáčeme do reči, tuná vykrikujeme, no to by som ešte bral, ale chcem vás vyzvať všetkých, naozaj, k takej zmierlivosti a zmiernenosti, aby som do tých desať minút skončil, tak aby naozaj sme neprechádzali do tých fyzických útokov. Sú to maximálne trápne veci. A ak si si vypil aj v tajnosti, ja poviem, mňa to nezaujíma, no prosím. Ale potom nechoď tuná robiť a ukazovať svoje veľké a silné svaly a svoje reči. Nechoď tuná, mal by si sa hanbiť, kdesi sa skry! A to je jedno, či je to zľava alebo sprava. To je jedno. Ja nebudem nikdy ten, dúfam, že nebudem, dodávam, ktorý by bonzol svojho kolegu. A to je jedno, či z jednej, alebo z druhej strany, či z jednej, alebo z druhej strany. Je to neseriózne. My, poslanci, keď sme takí, a prepáčte mi za výraz, keď si kopeme sami sebe do zadku, odpustite mi ten výraz, nepáči sa mi to. Ja napríklad, keby ešte raz, prepáčte mi to, vidíte, tak ma to tak aj napadá, ale poviem si to, hej, lebo stále nad tým rozmýšľam.
Poslanec, aby mohol slobodne vykonávať svoj mandát, potrebuje imunitu. Ty imunitu nepotrebuješ preto, aby si bol ožran za volantom, ale aby si slobodne prejavil svoj názor! Ty ju potrebuješ, tú imunitu. Dnes keby sme (reakcia z pléna), nechaj ma dohovoriť, dnes keby sme hlasovali opätovne za zrušenie poslaneckej imunity, poslanec Kuffa by bol ten, ktorý by sa nezdržal. Ja som sa vtedy pomýlil pri tom hlasovaní. Hej, úprimne som sa pomýlil, potom som sa opravil, no, možno som sa nemusel, ale dneska by som hlasoval proti zrušeniu imunity. Možnože naberiem tú odvahu a ja som zvedavý, koľko z vás kolegov naberie odvahu takú, a ja postavím tuná ten, ja prídem tuná ešte so zmenou rokovacieho poriadku, však teda ešte nemáme, však ešte máme čosi do konca volebného obdobia a dám tuná ten pozmeňovací návrh, aby sa tuná zaviedla späť poslanecká imunita. Ty poslaneckú imunitu a máš byť zodpovedný, nemáš ju zneužívať. Neviem si predstaviť, žeby ktokoľvek z nás bol vrahom a mandátový a imunitný výbor žeby ho nevydal svetskej moci, a teda aj súdom a spravodlivosti. Kto by hlasoval proti? Kto by sa zastával vraha? Nikto. A ja si myslím, že to bolo vtedy také, naozaj také veľmi populárne, letelo to, médiá sa tomu venovali ako týmto záležitostiam, tým veciam. Ja vám poviem úprimne, ja som nevedel, že čo je tá poslanecká imunita. V skutočnosti som nedocenil tú vážnosť toho inštitútu, aká je, ale za celé tie roky a tí, ktorí ste tu 20 rokov, a 20 rokov ste tuná takí, ktorí ste v parlamente, a zbabelo ste hlasovali za zrušenie imunity, lebo to, prepáčte mi, tak to poviem, zbabelo, lebo ste vedeli, o čom hlasujete.
Ja sám, ja to tak poviem, že ja nehovorím, že stále dobre som vo všetkom hlasoval, ale v tom ľudskom rozmere, v tom ľudskom slova zmysle tak máš právo sa aj pomýliť. Tu sme sa smiali alebo niektorí z kolegov si zgustli na tom, že pri hlasovaní a celá vládna strana SMER hlasovala opačne, jak mala, aj to sa stáva. Ja sa neposmievam z toho, no bolo to vtipné, ale sa neposmievam teraz z teba, že si tak urobil. No lebo je to ľudské, sa máš právo pomýliť. Každý človek sa má právo pomýliť, ale keď tebe ide o dobrú vec a zasadzuješ sa za spravodlivosť a pravdu, toto je podstata tej veci.
Ešte raz zdôrazňujem, imunita je veľmi dôležitá a je dôležitá preto, aby si slobodne mohol vykonávať svoj mandát. A ja si dovolím povedať, mnohí z tohto pléna stopäťdesiatich poslancov, majú strach hovoriť, majú strach hovoriť. Však predsa nebudem mať tak, prepáčte mi za výraz, taká žabka nejaká 23-ročná redaktorka alebo čo, a kdesi tlačiť ako do kúta poslanca Národnej rady, hej, a teraz prekrúcať moje výroky a kdečo všetko. Veď ale to je, veľakrát je to, naozaj aj pre mňa je to ponižujúce. Ja čosi poviem a manipulatívne otázky... (Reakcia z pléna.) Neskáč do reči, Martin, to je neslušné, prihlás sa faktickou, keď chceš! Ja ti tak neskáčem do reči. (Potlesk.) No tak, ja ti neskáčem takto do reči, tak buď taký dobrý. A to nemôže takto byť, že nejaká novinárka alebo novinár a pritlačí poslanca Národnej rady, tak kde to je, kam speje táto krajina? Kde to je ten mandát, kde je tých stopäťdesiat poslancov, ktorí rozhodujú o budúcnosti tejto krajiny? No kde je? Kde je tá odvaha? Všetkých vyzývam k tej odvahe. Ja nepredkladám, pozrite sa, myslím si, že žiaden pozmeňovací návrh k rokovaciemu poriadku, ak by som jeden podal, tak to tiež som vyšiel na posmech, ale skúste sa nad tým zamyslieť, ale tak už ja som opozičný poslanec, ale by som pani doktorku aj poprosil, aby sa nad tým zamyslela, skúste to ešte šupnúť tuná do toho rokováku (smiech v sále), ale a to je to. Pozrite sa ako pokrytecky sa správame (reakcia z pléna), odpustite mi, pán doktor, ešte by som to tak dokončil, hej, a to je napr. ten rokovací čas, my sme rokovali teraz v nočnej hodine. Ja som sa cítil jak taký úbožiak, lebo som sa nemal na čo odvolať. Ani na rokovák sa neodvoláš, ani na Zákonník práce, ani na nič! No, bol som tuná, odtrpel som si to tuná, hej, tie dve noci. No ale však som skoro umrel tuná, hej, lebo však to keď v kuse rokuješ, tak si aj vyčerpaný. No tak sa unavíš. No dobre, beriem to, hej, ale potom, aby sme boli vzájomne tolerantní aj opozícia, aj koalícia k rôznym tým obštrukciám, ktoré tuná sú. Ale ja chcem povedať takúto vec. Pozrite sa, ako pokrytecky sa správame. No, ak Dodo je môj priateľ, je môj kamarát, ale vybite mu tromf z ruky a nebude tu v piatok čítať menné zoznamy, tak ako to tuná čítal, lebo ja mu aj tomu Dodovi teraz poviem, že ja na ten vlak pôjdem, keď mám iné veci, tak môžeš tu čítať, čo chceš a jak chceš, a ja jednoducho pôjdem. Ja mám nadrobené už do konca volebného obdobia, to tu tých pätnásť minút (ruch v sále a potlesk), a to chcem povedať takú vec, že zmeňme rokovací čas v piatok. Ja vás teda prosím, pani doktorka, ak by to bolo možné. Bratislavčania, pristaňte si ráno skôr, ja vstávam pred šiestou, vstaňte tuná, aby ste boli o ôsmej hodine. Aj o deviatej veľakrát a tuná nie ste a ste z Bratislavy. Ja som tuná. Ja nehovorím, že ja som tu furt, v kuse, ale patrím ku poslancom tak k tým, ktorí tu možno strávia najviac toho času. Pán kolega Jarjabek mi musí to odpustiť aj pán kolega Číž, no ja tu nie som potom taký mumák a taký truľo, ktorý tu bude ticho. Musím sa ozvať, to sa nedá niekedy ani udržať sa, žeby sa človek nevyjadril ako k tým veciam. A keby ste tu mali tak sedieť celé tie hodiny, celé tie dni a len tak ticho byť, to jednoducho nejde. A ja nepatrím k tým ľuďom.
Tak by som vás poprosil, tie piatky keby boli, posunúť ten rokovací čas, tak ako som to hovoril v tej faktickej poznámke, a to budete ohľaduplní ku svojim kolegom vlastným, lebo chlapci sú, však SMER-áci a cestujeme a sme východniari, no a teraz keď oni nestihnú ten vlak, nestihnú ho, oni na druhý deň ráno veľakrát prichádzajú. Tie spoje, tie prípoje, vy nemáte ani šajnu poniektorí, prepáčte mi, že je kde je východ Slovenska a jako zložito sa tam cestuje, hej, do tých jednotlivých obcí a miest. O ôsmej ráno vstaneš, o jednej končíš. O jednej končíš, o pol druhej ti ide ícečko alebo potom je čo, pán minister dopravy na vine, nech posunie vlak, ícečko o hodinu neskôr. Tak buď jedno, alebo druhé.
Buď zmeníme rokovací poriadok, alebo zmeníme cestovný poriadok. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Štefan, dúfam, že môžem si dovoliť takto familiárne ťa osloviť vzhľadom k tomu, že si myslím, že veľmi dobre spolu vychádzame, dovolím si hlboko s tebou nesúhlasiť.
To, čo si povedal o poslaneckej imunite, to je v príkrom rozpore s tým, čo si myslím, že je potrebné presadzovať. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo presadiť. Práve strana SaS bola tá, ktorá do poslaneckej imunity, do týchto neprimeraných privilégií poslancov, ktorí si častokrát o sebe mysleli, že sú nadľudia, boli sme to práve my, ktorí, keď sme ani neboli ešte v parlamente, tak sme do toho mlátili, a som veľmi rád, že sa to podarilo presadiť.
Nie je pravda, žeby si nemal poslaneckú imunitu na to, aby si mohol v pléne rozprávať to, čo chceš. Práve na to tá poslanecká imunita zostala a musím povedať, že aj viacero kolegov to bohate využíva, túto imunitu, že tu povedia niečo s tým vedomím, že vedia, že sa nebudú musieť za to potom v budúcnosti zodpovedať.
Ja si dovolím trošku polemizovať a pochybovať o tom, čo si povedal, že my všetci poslanci každej strany zľava a sprava by sme nemali problém vydať niekoho, kto spácha nejaký trestný čin alebo kto sa chová nejakým nezákonným spôsobom, sa pozri, čo sa tu deje. Však tu sú evidentne niektorí politici opití a ich vlastní kolegovia nemajú toľko emberšika v sebe, aby jednoducho si to priznali, aby to odsúdili také konanie.
Glváč, minister Glváč tu kryje zločin a tu dokonca sa ani v opozícii nenájde tridsiaty statočný, ktorý by podpísal pokus o jeho odvolávanie. Takže dobre je to tak jak je to, buďme radi, že to s tou imunitou je takom stave, v akom to je, a ja si myslím, že dokonca ešte aj to ďalšie obmedzenie, ktoré je tam, myslím, že plénum alebo výbor sa nejako vyjadruje k tomu, že v prípade poslanec by mal zotrvať vo vyšetrovacej väzbe, keby bolo na mne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, nie so všetkým súhlasím, samozrejme, čo ste povedali, ale nesmierne si vážim vašu úprimnosť a vaše úprimné slová a takto to bude vždy, a nech sa ešte v tomto parlamente politicky pochytíme, akože sa určite aj pochytíme viackrát a mnohí na mnohých témach preto, lebo tá rozdielnosť názorov je, samozrejme, zjavná. Ale hovorím, ešte raz nesmierne si vážim vašu úprimnosť.
K tomu, čo ste povedali vo vašom príhovore, zaujímalo by ma, percentuálne vyčíslenie poslaneckých návrhov na poslanecké prieskumy, ktoré neprešli vo výboroch, preto, lebo hovorím, neviem, ako je to u ostatných výborov, ja môžem hovoriť len za svoj a to som už, to som už povedal. To bol aj, to bola istá reakcia na ten pozmeňujúci návrh, aby 30 % poslancov stačilo na to, aby tie poslanecké prieskumy sa mohli realizovať. U nás je to na základe častokrát názoru jedného poslanca. To sa stalo, potom sa o tom diskutuje a prijme sa nejaké uznesenie.
No a druhá vec, o ktorej ste hovorili, je alkohol. Stále sa v tejto snemovni pertraktuje slovo alkohol, veľmi často, ale nehovorí sa o iných návykových látkach. A dovolím si tvrdiť, že tie sú takisto dôležité, resp. ešte dôležitejšie ako ten alkohol preto, lebo ten alkohol vy aspoň nejakým spôsobom pocitovo máte možnosť ohodnotiť, avšak u tých návykových látok, u tých kadejakých šňupačkách sa môžete len domnievať, že to tak bolo podľa reakcií niektorých poslancov, a pritom možno si šňupli, ale by určite nenafúkali. Čo s tým? V každom prípade tento problém treba takisto riešiť preto, lebo si myslím, že je ešte ďaleko nebezpečnejší ako ten alkohol. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, nemôžem s vami zásadne súhlasiť, pretože v zásade hovoríte, že tým, že poslanec bol zvolený voličmi, môže tu v sále robiť čokoľvek, plaziť sa, že vy ho budete pokojne prekračovať, ale nemôže hlasovať.
Ale čo je potom podľa vás základným nástrojom výkonu poslaneckého mandátu? Nie je to práve hlasovanie? Ďakujem.

Bratia a sestry, počuli sme slovo Kuffovo. Opäť. Štefan, ja naozaj úplne súhlasím s kolegom Jarjabkom, že tá úprimnosť sa tvojim vyjadreniam nemá uprieť, ale ty sa jednoducho úplne že kardinálne mýliš v mnohých veciach.
Prvá vec, na základe toho, že sme volení zástupcovia ľudí, tak hlasovanie je neodopriteľná vec akémukoľvek poslancovi. A pamätá na to aj rokovací poriadok pri tom, že poslanec, ktorý bol vykázaný zo sály, má právo sa vrátiť naspäť v momente, keď sa ide hlasovať. Pretože to je základná vec, prečo tu je.
Druhá vec, ja nechápem, čo je zbabelého na tom, že sme podobne ako iné krajiny postavili poslancov na tú istú roveň, ako sú všetci ostatní občania tohto štátu, a tým pádom musia zodpovedať za priestupky a musia zodpovedať za trestné činy, ak ich spáchajú. Keď tu bol naposledy minister spravodlivosti Veľkej Británie, on si nevie predstaviť, že by vôbec niekto prišiel s nápadom zaviesť imunitu pre poslancov House of Commons v Británii.
Ďalšia vec, médiá sú tu na to, aby ťa grilovali od rána do večera, keď povieš hlúposť. A ty si predvčerom obrovskú časť obyvateľstva Slovenska urazil, keď si im chcel zaviazať kameň na krk a hodiť ich do rieky. A včera si povedal, že to je takým národným športom, Rómom, že niekde bežia a niečo ukradnú. No keď povieš takéto hlúposti, tak čakaj, že hocijaká, aj 23-ročná žurnalistka, ktorá dajme tomu ale už má aj vysokú školu, bude chodiť a grilovať ťa od rána do večera, lebo to je jej práca. Ďakujem.

Pán kolega Štefan, určitými argumentami si aj sám navzájom protirečíš. Ale si dobrý človek a myslíš to úprimne a robíš veľa dobrých skutkov ty aj s tvojím bratom pre veľa trpiacich utrápených ľudí na Slovensku. Naozaj ste im takou nejakou baštou a chcete im pomáhať. A ak si niečo vážim u teba, tak vážim si to, že sa snažíš do pléna naozaj vniesť kultúrnu atmosféru do rokovania v pléne. Chceš, aby nejaké vyžarovanie z tvojho dobra, ktoré je niekedy až naivné, chceš to tu rozdať v pléne. To je, to ťa, to ťa veľmi, veľmi ctí.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kuffa, nesmierne si vážim tvoju odvahu, že si tu povedal tie slová, ktoré si povedal, a v podstate nabral si odvahu povedať niečo, čo aj opoziční poslanci rozprávajú len v bufete a v kuloároch, prečo hlasovali za zrušenie poslaneckej imunity. Jasné, že nikomu nejak špeciálne nechýba poslanecká imunita, pretože ak by niekto či už riadil motorové vozidlo opitý, alebo dopustil sa trestného činu, tak, samozrejme, neviem si predstaviť, žeby fungoval ako poslanec Národnej rady a ústavný činiteľ. Myslím si, že aj v minulosti také niečo nebolo, ale povedal si to úplne otvorene a ja si to cením.
Druhú vec by som chcel povedať, že, samozrejme, s tou imunitou môže byť problém, keď sa poslanec bude vyjadrovať mimo rokovacej sály a povie niečo otvorene a povie možno niečo nepravdivo a nepravdivým spôsobom urazí kolegu alebo sa ho nejakým spôsobom dotkne. Áno, čiže tu nastáva to obmedzenie tej slobody slova pri ústavnom činiteľovi, ako je poslanec, ak bude mimo rokovacej sály. Čiže toto je veľmi vážny problém alebo môže byť teda vážny problém v budúcnosti a zisťujú to niektorí poslanci, ktorí sa zúčastňujú aj povedzme televíznych debát.
A čo sa týka, čo sa týka poslaneckých prieskumov, potvrdil si aj z dnešného dňa, ak som dobre počúval, tú skutočnosť, že poslanci SMER-u, ktorí sú, samozrejme, vo väčšine v tých výboroch, veď je tu demokracia, nie je tu anarchia, musia byť vo väčšine v tých výboroch a väčšina rozhoduje, tak ako rozhoduje v parlamente tu v pléne pri hlasovaní, tak, samozrejme, rozhoduje aj vo výboroch. Veď výbory sú súčasťou práce poslanca Národnej rady. Ja si neviem predstaviť, žeby tam rozhodovala tretina. Čiže vo výboroch tretina, môžme to posunúť potom aj ďalej, že aj pri hlasovaní bude rozhodovať len tretina? Potom to je demokracia alebo čo je to? Veď tu niektorí sa snažia takýmto spôsobom zmenou rokovacieho poriadku vnucovať anarchiu a nie demokraciu. Demokracia je o tom, že rozhoduje väčšina. A aj to si potvrdil, že dnes nebol problém v tvojom výbore rozhodnúť o poslaneckom prieskume a hlasovali aj naši poslanci za to. Ďakujem pekne.