23. schôdza

Pán poslanec Galko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, pár poznámok by som si dovolil.
Ani mne sa nepáči násilie a fyzické napádanie tu v pléne, myslím si, že to sem, samozrejme, nepatrí, a mne osobne sa nepáči ani to, čo vy ste nejakým spôsobom trošku sa snažili obhajovať, to, že sa tu neustále poslanci po sebe vykrikujú a vyvreskujú. Vy máte v tom niekoľkých prieborníkov, lebo konkrétne tam hore, čo sedí, neviem, pán Podmanický alebo jak sa volá, ten vybľakuje v jednom kuse po poslancoch. Ja som sa tiež dneska neudržal, po veľmi dlhej dobe som začal naňho kričať, mňa to mrzí, lebo ja to veľmi nerád robím, to bolo prvé také zistenie, keď som došiel z exekutívy, a tu mi poslanci hovorili, že tu je to tak normálne. Mne sa nepozdáva ani to, ja si myslím, žeby sme nemali po sebe bliakať a nemali by sme sa tu vyrušovať.
Čo sa týka, čo sa týka tej poslaneckej stráže alebo čo to je, tej, tej stráže, ktorú ste vypustili, to by som chcel oceniť, lebo osobne si myslím, že je to úplne o ničom, a keď raz niekto bude provokovať, konkrétne trebárs ten pán, o ktorom som hovoril, tak raz niekomu puknú nervy a dostane medzi oči bez ohľadu na to, či tu tá stráž bude alebo nebude. Čiže to by som chcel oceniť, že tá stráž, že ste ju vypustili. Technicky by som vám chcel povedať, že vy ste povedali, že vy ste v 2006. a v 2-tisíc... (ruch v sále), vidíte, zasa ma vyrušujete, v 2006. a v 2010., že ste sa zaviazali, že nebudete vstupovať do rokovacieho poriadku, pokiaľ všetci nebudú súhlasiť, ale vy si do neho vstupujete. Vy nám rušíte klub, vy ste dali tie ostatné veci preč, ale vstupujete do toho rokovacieho poriadku, čiže nie je pravda, že by ste dodržali to, k čomu ste sa zaviazali.
A ešte by som jednu poznámku, lebo ste hovorili o tej poslaneckej imunite. Dnes aj niektorí vaši kolegovia dokázali, že oni nehlasujú podľa toho, čo si myslia, podľa svojho presvedčenia, ale tak, ako je im to nakázané. Pretože niekoľkokrát sa prejavili verbálne, niekoľkokrát tu zatlieskali kolegom, ktorí tvrdili, že poslaneckú imunitu treba obnoviť. Tak čo si potom vlastne myslia? Dnes evidentne ukázali, že nehlasujú podľa svojho svedomia, a to je to, čo mi vadí. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Číž, vy sa neúspešne snažíte zvaľovať svoje zlyhanie na opozíciu. Všetci vieme, že kto tu nedodržiava najmä rokovací poriadok. Členovia vlády nie sú prítomní na interpeláciách, predseda vlády sa bojí diskusie, presúvate rokovania mimoriadnych schôdzí na noc, pretože sa bojíte diskutovať, bojíte sa otvorenej výmeny názorov a celé Slovensko videlo, kto nebol triezvy a kto koho napadol. Takže z tohoto sa nevyhovoríte. Ak máte úprimný záujem o nápravu, tak začnite vo vlastných radoch. Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Ďakujem, ja si myslím, že pán poslanec Číž povedal v podstate všetko, čo by sme povedali, keby sme vystúpili v jednotlivých vystúpeniach. Zhrnuté, podčiarknuté.
Naozaj všetko to začalo tým, ako istý pán poslanec vysypal na hlavu pána Poliačika tie prázdne striekačky. To bola, to bol prvý šok v tomto parlamente, taký väčší. Potom to už pokračovalo. Preto, lebo nič sa nestalo. Čo bude nasledovať? Kýbeľ vody, kýbeľ farby, kyselina? Čo bude nasledovať? Vôbec môže to spraviť poslanec, ktorý nie je pod vplyvom nejakej návykovej látky? Kto sa na to opýtal? Prečo nikto toto nedal prešetriť, prečo nikto nekričal, že pán poslanec, ktorý to spravil, určite nebol celkom triezvy. To je jedna vec.
Potom to malo svoje pokračovanie, skončilo to fyzickým kontaktom, tuná na tejto ľavej strane, ale to by sme sa asi prekárali donekonečna.
Dámy a páni, ja si myslím, že dôležité je, že sloboda môjho mandátu poslaneckého eticky končí tam, kde začína sloboda vášho mandátu poslaneckého. A presne tak to funguje aj opačne. Sloboda môjho mandátu končí tam, kde začína sloboda vašeho mandátu. A sloboda vašeho mandátu končí tam, kde začína sloboda môjho mandátu. Keď toto budeme rešpektovať, tak sa nám nestane, že tu mi bude niekto brániť, aby som išiel tajne voliť. Nabudúce sa postaví pred vchod do parlamentu a bude mi brániť v tom, aby som mohol do toho parlamentu vstúpiť. Mňa takisto zastupujú nejakí voliči, ako zastupujú XY iných pánov poslancov. Buďte takí láskaví a rešpektujte to a nemusíme tu sedieť kvôli rokovaciemu poriadku. (Potlesk.)

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem, pán kolega, mňa vo vašom vystúpení zaráža to, čo veľmi účelovo používate, a to je hĺbka vašej pamäte. Aj váš predrečník, aj vy, spolu si vyberiete jeden moment a od neho začnete argumentáciu.
Tak ja vám teda pripomeniem, že ja nie som nejaký starý parlamentár. Som tretí rok aj s cestou, ale mňa absolútne zarazilo, ako si tam sediaci pán poslanec vtedy opozičný Kaliňák dovolil uraziť poslanca Matoviča. Následne po jeho reakcii ho vyzval na férovku. Tak keď to niekde začalo, tak to z môjho pohľadu začalo tuná. Novinári by vám určite vedeli dokumentovať ďalšie začiatky týchto vecí. Viete, najväčším nešťastím akéhokoľvek ľudského konania je, keď ambície predbiehajú schopnosti. A vy ste mali obrovské ambície aj z hľadiska tohoto rokovacieho poriadku. Koniec koncov sa tu teraz bavíme o rušení poslaneckého klubu SaS. Podľa mňa, tá ambícia urobiť nejaké základné nastavenie, pravidlá, či už z vašej strany, alebo zo strany opozície, bola legitímna. Akurát k nej vôbec neprišlo. Proste zhodené zo stola, nikam sme sa nedostali, obraz o tom, že sme rokovali o zmene pravidiel, ako majú poslanci medzi sebou fungovať, je nič, nula, žiadny symbolický moment neodišiel.
No a k tomu, čo sem kto zavádza. Kedy sa v tomto parlamente odvolávala vláda bez vlády samotnej a kedy sa cez deň rokovalo na riadnej schôdzi, v noci sa odvolávalo, potom sa zase rokovalo na riadnej schôdzi a potom sa zase odvolávalo. Veď toto sú veci, ktoré ste sem priniesli vy, nie my. Na to nemáme hlasy.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Viskupič, začnem takto. No, veď ste o tom rozprávali tu tri dni. Takže som sa ja ani toho nedotkol, lebo nebolo treba. Teda korektne-nekorektne.
Ďakujem za poznámky iba pánovi Kadúcovi, lebo otvoril jednu otázku. Kolegyne, kolegovia, právo určovať program je jedno zásadné právo väčšiny na to, aby mohla spravovať daný parlament a následne aj krajinu. Pokiaľ dáte návrh na mimoriadnu schôdzu počas trvania normálnej schôdze, ktorá je stanovená, dlhodobo plánované, a všetci, všetci termíny dostaneme na kartičkách rok dopredu. Pokiaľ dáte mimoriadnu schôdzu vtedy, tak v takom prípade, pokiaľ by som chcel zrealizovať, a musím ju zvolať do 7 dní, tak by som musel urobiť to, že preruším normálnu schôdzu a začnem viesť tú mimoriadnu. Ako by sa to dialo, keby to bolo napríklad pri rozpočte? Aký je problém, aby dali tu páni poslanci, nebudem menovať, aby som nekazil atmosféru, môže byť 20 návrhov na mimoriadnu schôdzu a prestane platiť akýkoľvek poriadok, to si neuvedomujete? Preto nemá predsedajúci inú možnosť, keďže si nenechá tá väčšina úplne logicky nabúrať svoj program a dáte schôdzu vtedy, keď sa 7 dní nedá urobiť v riadnom čase, tak to urobí večer.
Ako je možné, že naše mediálne prostredie túto elementárnu vec ako našej verejnosti nesprostredkuje? Nerozumiem tomu. (Potlesk.) Vyriešte tento protiklad, vysvetlite, ako sa to má robiť, zvážte aspoň elementárne pravidlá parlamentarizmu. A ukazuje sa, že minimálne 10 hodín zbytočných táranín sme tu počúvali. Minimálne v tejto veci. Ďakujem za pozornosť.