23. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon tu už bol, je tu znova. Ja sa ospravedlňujem aj za tento môj maratón deviatich zákonov, na ďalšiu schôdzu ich budem mať dvanásť, kým ma nezastavíte mocensky, gottwaldovsko-čepičkovsko-džugašviliovsky, neviem, ako to inak povedať. Prepytujem, lebo ja to hovorím ako metódu. Je to metóda, ako budete konať. Takže ja som to už nie raz povedal, prečo si myslím, že to má význam. Vy ste nepovažovali za potrebné na to reagovať. Stále pracujete systémom arogancie a ignorancie. Tak kľudne ním pracujte. Takže dovtedy, kým to nezatrhnete, tak budem dávať zákony, preto, lebo si myslím, že sú dobré. A vy si možno myslíte, že sú zlé alebo dokonca ste o tom presvedčení, dokonca máte na to batohy logických argumentov, len mi ich nepoviete. Necháte sa ma tu trápiť. Viete, keby niekto za váš klub vystúpil a povedal, prosím vás pekne, toto, toto, toto, toto, a preto, nie, tak sa nebudem strápňovať na ďalšiu schôdzu a nebudem to predkladať. Nemáte pocit, že to tak je? Ale tým, že robíte, ako robíte, no tak je to tak. Ale hovorím, máte pocit, že ste to vyriešili, resp. vaše mozgové trusty zapli a našli úplne geniálne riešenie, aktív vôle. Viete, ináč, tiež neviem, či na to bude reč. To podľa mňa je právna aj ústavná záležitosť, vy máte nejaký prejav vôle a vy neumožníte ten prejav vôle niekomu stiahnuť. No ale dobre, však k tomu sa ešte dostaneme.
Tento zákon znova, je zrkadlom toho, kde žijeme, ako žijeme, že bol nejaký register a on bol verejný a už sa stal utajený. A ja pripúšťam a špeciálne som na toto upozorňoval v tomto zákone. Fakt ja neviem, kto je u vás odborník na dopravu. Je to pán Choma, mohol ma tu rozcupovať. A ja nevylučujem, že možno v tomto by sme našli niečo. Ja som sa stretol s ľuďmi z ministerstva, kde sme sa na tú tému bavili, že pokiaľ je nejaká vyhláška Európskej komisie o ochrane osobných údajov, tam je možno jedna hranica, ktorú môžeme cizelovať. Špeciálne vám teraz odhaľujem moje slabé miesto, ak ma chcete strápniť, tak na budúcu schôdzu sa pripravte a rozcupujte ma, že proste tento zákon je zlý. Tuná v tomto môžete mať slabé miesto, i keď ja po relatívne krátkom čase, čo sme si to nejako vysvetľovali, stále myslím, že to nie je tak. A to je to, že si to upraví tá národná legislatíva tak, ako chce. Samozrejme, ja viem, že niekomu by vyhovovalo spomenúť tu Európsku komisiu. Keď sem príde niekto, pán Počiatek, je tu, právo prvej noci, tu sa zo dvaja, zo traja začudujú, ale nakoniec zahlasujete, takže nie je to vždy tak. Zahlasovali ste za iné veci, ktoré boli vytunované, ale predstavené vám boli ako vyhláška Európskej komisie, na úrovni pomaly práva prvej noci. Ale nevylučujme, že s jedlom rastie chuť. A to je vždycky, to nepustí. S jedlom rastie chuť a naozaj časom tie veci, pokiaľ to nebudete mať chuť zastaviť, pokiaľ sa na to nebudete pýtať, tak budú rásť tým, že to bude už magickým zvolaním až takým čarodejníckym zaklínadlom Európskou komisiou. Tým pádom, neviem, ako sa to hovorí, ruky hore, hlavy dole, proste už sa nepýtajme. Je to tak.
No ak bol verejný, stal sa tajným. Stal sa tajným preto, lebo to začalo niekoho vyrušovať. Celá aj moja pohnútka toho, prečo som ten návrh dal, bola tým tajomnom opradená alebo tá zóna, ktorá vznikla, tie Benátky, ten pseudobarok podnikateľský v tom jarovskom jazere, znova, výrazom fakt toho, že kdesi tu žijeme. Proste naozaj tie vežičkové hausbóty, to je neklamným znakom toho. My sme, ako hovoríme, tiež neklamným znakom toho, že sme volení zástupcovia našich voličov a sme ich obrazom. Tak aj tie vežičkové hausbóty sú odrazom toho, v akej krajine žijeme. Takže to bolo len otázkou času, kedy tam taký vežičkový hausbót z nich bude. No a tam proste tam majú svoj svet. A boli by mimoriadne vyrušenými, keby sa niekto o ten ich svet zaujímal. Ten ich svet si vytvorili v tom priestore, ktorý je rezerváciou, ktorý má aj inú hodnotu ako tú, že tam môžem popíjať víno na terase, tak ich to teda vyrušuje. A potrebovali by to čo najviac zakryť. Tak použili vás, zákonodarný zbor, aby ste tomu pomohli. No a zmyslom tohto zákona je to teda vrátiť, nie niečo zmeniť, ale výslovne to vrátiť, kde to bolo. To znamená čisto teoreticky, ak by niekoho zaujímalo, kto má ten vežičkový hausbót, pričom nebol by to vyšetrovateľ Policajného zboru, tak by si to v tom registri pozrel, tak ako si dneska v registri môžete pozrieť to, kto vlastní nejakú trápnu pseudobarokovú na žltozeleno natretú vilu s vežičkami. No to si tiež môžete pozrieť. No tak to je celé. Čiže to je zjednodušene povedané. Tak sa čudujem, prečo to tak nejako vyrušuje a prečo s tým majú niektorí ľudia problém. Však keď niečo postavím, preberám za to zodpovednosť, ba dokonca by som mal k tomu hrdo prihlásiť. Čiže ten, kto si ten vežičkový hausbót tam postavil, tak sa možno hrdo k tomu prihlási, len mu to legislatíva teraz neumožňuje alebo mu upiera jeho práva prihlásiť sa k tomu skvostnému dielu, ktoré vystaval. A koniec koncov aj tuná niektorí vaši poslaneckí kolegovia tiež by sa možno radi hrdo prihlásili k tomu, že to tam majú. No čiže o tom je to.
Vážení kolegovia, je to o tom, že tento zákon nemá ašpiráciu meniť svet, nie je to svetový mier, nie je to Venezuela, nie je to nič hrozné, je to úplne vec, ktorá bola a platila, nič sa nedialo. No ale keď objavili Benátky v tom jazere, tak zrazu rýchlo sa naštartovali mechanizmy, ktoré to takýmto spôsobom uzavreli. Čiže celý ten zákon hovorí o tom, že by sa ten stav by mal vrátiť do obdobia, ako platil pred prijatím tej zmeny, že tento register je neverejný. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 685. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Jeho súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta, je to rozhodnutie č. 660, a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do nej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť na záver. (Reakcia navrhovateľa.) Nie.
Pán spravodajca odchádza, takže tiež sa nechce vyjadriť na záver.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 686, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 661.

Nech sa páči, pán navrhovateľ, predneste svoj zákon.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol v poradí tretí návrh, k nemu povedať v zásade, pre koho toto je tiež dôležité. Ak my sa musíme aj dopracovať k tomu, ak ľudia nechcú, aby ich ovplyvňovala politika silne, tak by sa mali o ňu začať zaujímať. Takže možno to budú aj niektorí pozerať, tak je to možno aj pre nich. Tak sme tesne pred ukončením rokovacieho dňa parlamentu v piatok. O tom, ako prebiehal, som informoval, k tomu sa vracať nebudem. Prípadne ak by ste v nedeľu nemali čo robiť, tak si vás dovolím pozvať, teda nie ja, lebo ja to neorganizujem, ja sa toho len zúčastním, na Pochod za život v Košiciach.
A ešte chcem povedať jednu vec, ono to súvisí s predkladaným zákonom, kde sú možnosti alebo aké možnosti tej politickej angažovanosti vo využití toho, čo sa dá, keď to takto zjednodušene poviem. A na to chcem teda tiež upriamiť pozornosť. My sme tu viedli fakt fatálny, fakt hrozný boj, keď sa to na konci pokazilo, o to, čo sa ide udiať s SPP. Ale nepomáha tu nič. Ale ešte to nie je úplne tak, že sa to nedá zvrátiť. Preto v stredu budú občianske interpelácie pred Úradom vlády o SPP. Takže keby náhodou niekto mal záujem z občanov a, samozrejme, aj z poslancov, tak vrúcne a vrelo pozývam na občianske interpelácie pred Úrad vlády v stredu o 16.00 hodine. Tieto konkrétne budú o SPP. A v prípade, že občania vyjadria o ne nejaký záujem, tak nevylučujem, že to budeme opakovať, dajme tomu, každú prvú stredu v mesiaci, kde ľudia budú môcť predniesť svoje interpelácie. A ja za seba im sľúbim, že tie, ktoré budú mať zmysel, prednesiem následne tomu predstaviteľovi vlády, ktorého nám sem pán predseda pošle. To je politická práca, to súvisí s činnosťou politických strán, to súvisí s tým, že štát platí politické strany, aby vyvíjali činnosť, a to si treba povedať, v prospech občana. To jedným dychom dodávam, lebo niekedy mám pocit, že sa to zabudne dodať.
Čiže naozaj politické strany by mali pracovať v prospech občana, a ja to ešte doplním, a spôsobom, aby bola zabezpečená udržateľnosť, to znamená, aby sa tu dalo žiť, nielen teraz, ale aj o dva roky alebo dovtedy, pokiaľ bude premiér vedieť garantovať cenu plynu, teda po budúci rok ale aj dlhšie. Tak by sme mali pracovať. Mali by sme byť tak veľkí, tak otvorení, že sme schopní vidieť ďalej, do svojej záhradky a ďalej do zajtra. A štát nám na to prispieva, teda prispieva politickým stranám, ktoré uspeli v tom rozsahu, ako to definuje aj zákon. Čiže by sme mali tým peniazom vzdať aj takú úctu, na čo sú určené. Čiže by som bol rád, keby bolo aj takto s nimi nakladané, lebo pokiaľ tie peniaze sú určené na to, že máte nejakých piatich zúfalcov za počítačmi, ktorým dáte falošné nicky a reagujú tak, že špinia po niekom, tak verte alebo neverte, dá sa to nájsť. A ten NASA satelit vám na tú Gunduličku raz zasvieti a vás tam všetci za ucho vytiahneme aj s tými brigádnikmi za 30 eur. Čiže to sú naozaj veci, ktoré si treba povedať, štát kedy a na čo pripláca alebo čo chce vedieť o peniazoch, ktoré sú na činnosť strany, akým spôsobom sa používajú.
No a ten môj návrh hovorí o tom, že štát bol relatívne veľkorysý v nastaveniach. Ja si dovolím tvrdiť, za tých 600 miliónov, čo dostal SMER, ja by som vyhral voľby ešte aj v Maďarsku, nielen na Slovensku. Takže to sú naozaj obrovské peniaze, s ktorými sa dajú robiť divy. Takže to je vec, ku ktorej sa treba vrátiť. Naozaj treba sa k nej vrátiť a byť korektnými aj voči obyvateľom tejto krajiny, v tom zmysle, že keď si tu z tejto ambony alebo aj z iných miest hovoríme o tom, ako je to zlé, ako sa treba uskromniť, ako treba neviem čo, tak pripusťme, že aj v tomto by sme sa mali teda zúčastnil a byť solidárni. A to už nehovorím o tom, teda znova sa k tomu vrátim, na čo by tie prostriedky mali ísť, hej, pokiaľ sú prostriedky štátu určené na to, aby cez falošné nicky očierňovali niekoho, tak ja si myslím, že to takto štát, verím, nemyslel alebo že takto by sme my alebo ľudia, ktorí to sekundárne platia cez svoje dane, si to takto nepredstavovali. A takto to funguje, takže to môže byť pre druhé kolo.
Pre túto chvíľu by som chcel upozorniť na to, že by sme mali byť solidárni alebo by ste mali byť solidárni. A vtedy možno dôjdeme k takému lepšiemu pochopeniu a interakcii, ako sa to múdro hovorí, hej, medzi voličom, občanom a politikou aj takému tomu spravodlivejšiemu nastaveniu, že tí ľudia to uznajú nám, my uznáme viacej im, hej. Ale pokiaľ sa tu politické, financovanie politických strán javí ako vec, ktorá je imúnna, viete, že tu pomaly ja neviem všeličo môže byť, budú deti chodiť s bruchami ako v Sudáne, dôchodcovia sa budú hádzať šípkami a neviem z balkónov, ale politici budú ako vypasené bravy, hej, proste tu financovať nejakých zúfalcov falošnými nickami na Gunduličke, tak potom to nie je správne, hej, to uznajte. A na to chcem apelovať, že by sme mali byť korektní. A tento zákon to v tom vyjadrení tej účasti hovorí. V zásade je to pre túto chvíľu len kozmetika, lebo sme v polke volebného obdobia. To absolútne vyjadrenie vo finančnom parametri nie je také, že by nebolo za čo tých zúfalcov na Gunduličke platiť. Ešte stále im z toho zostane, pokiaľ vaša firemná kultúru to bude dovoľovať. Ale vyjadrite ten signál voči ľuďom, že si to uvedomujete, že sa žije ťažko. A naozaj sa v tejto krajine žije ťažko, ľuďom žije ťažko. Ja viem že sa žije ťažko, ja nežijem v slonovej veži. Verím, že aj niektorí z vás takisto na tom. Tu sú niektorí, ktorí tam žijú. Ale o nás, čo nežijeme v slonovej veži, vieme. A máte jedinečnú možnosť, ako vyjadriť tú spoluúčasť cez takúto svojím spôsobom trivialitu, ktorá neublíži, viete, ale pokiaľ nebudete spupní, spurní, arogantní. No tak, nech sa páči, hej. Ešte stále mi pán Paška nezakázal za týmto pultom to hovoriť. Už sa teda na to chystá. Ale kým to budem môcť hovoriť, tak to budem hovoriť, že treba, aby sme boli účastní s ľuďmi. Koniec koncov oni nás sem poslali. Takže o tom je tento zákon. A už to, ako zahlasujete, nechám na vás. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi. Nech sa páči.