24. schôdza

Ďakujem. Chcem sa poďakovať za ten prejav, ktorý napriek chybám, štylistickým chybám, ktoré boli v texte, bol čítaný, ako sa hovorí, s porozumením a snažili ste sa, pán poslanec, v ňom nájsť nejakú určitú logiku. Ja som aj predpokladal, že ak sa do tohoto množstva materiálov pozrieme podrobne a budeme o nich rozprávať čas, ktorý si zaslúžia, nájdeme tam presne rovnaké chyby, na ktoré ste upozornili.
Ja chcem poďakovať aj vám za výdrž, že o pol tretej v noci tu rokujeme, možno aj občanom, ktorí sú tuná zhromaždení na balkóne. A chcem odkázať kolegom z vládnych lavíc, že môžu nás tu otĺkať v polonapitom stave, ale aj tak si chceme povedať svoje a nech ich to nevytáča natoľko, že bezdôvodne napadnú poslanca, ktorý im nič neurobil, skončil s tržnými ranami a modrinami u parlamentnej lekárky. Dúfam, že z toho vyvodia aspoň pre seba nejaké konzekvencie.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel rovnako oceniť, že pán Frešo vystúpil v tejto veci, že to bolo pomerne vecné a že ma to častokrát aj prebralo už z takého, z takej miernej úvahy.
Je fakt dobré, že opozícia využíva hádam svoje asi posledné právo, ktoré má, keď už ani pri interpeláciách nie sú, nie je vláda, keď už ani pri vyslovení alebo prerokovaní nedôvery voči premiérovi nie je vláda, dokonca ani poslanci SMER-u.
Mne sa tak javí, že viac práv opozície majú tuším aj na Balkáne. Tí majú na to opozičný zákon, kde si uvedomili, že je to naozaj potrebné, aby opozícia mala nejaké práva. Lakonicky konštatujem, že toto je, toto je katastrofálne a my s tým nedokážeme nič iné robiť, iba toto.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel poďakovať za takéto, povedal by som, nadranné faktické pripomienky všetkým kolegom, ktorí ich dávajú.
Pán poslanec Kadúc, veľmi jednoducho, to nie je iba toto. Ja som čítal a veľmi zľahka komentoval materiál, na základe ktorého vláda Roberta Fica odovzdala podiel na Slovenskom plynárenskom priemysle aj manažérsku kontrolu finančnému špekulantovi. Nedali si ani len tú prácu, aby bol ten materiál štylisticky správny, to už nehovorím o tom, že nevyvážený, a dokonca ešte v istej časti obsahuje zásadné dôvody, prečo tak neurobiť.
Napriek tomu úplne poslušne, jak tá bábka, ktorá tam sedí, keď bolo treba, tak zdvihli ruku, normálne bolo to úplne vedomé rozhodnutie. Keď sa majú sem prísť obhajovať, tak absolútne bez hanby utečú pred opozičnými poslancami, hoci tu majú obrovskú väčšinu. A keď ešte tento útek ich znervózni, ich vlastných poslancov, lebo ja verím, že to, pán poslanec Viskupič, čo sa stalo vám, sa udialo hlavne preto, že aj tí poslanci majú svoje rodiny, svojich priateľov a sa teda očividne hanbia, do akého marazmu ich táto vláda tlačí, no tak sú nervózni a potom agresívni, prípadne to riešia alkoholom a skutočne potom dôjdu do stavu, že vybuchujú. No tak ja tomu rozumiem, že to je skutočne o tom, že niekto nevie obhájiť svoje vlastné rozhodnutie.
Chcel by som povedať aj pánu poslancovi Štefancovi, aj pánu poslancovi Novotnému, že pokiaľ budeme normálne dôslední a budeme verejnosti trpezlivo a zrozumiteľne vysvetľovať, o čom tento príbeh je, všetky tie vety, čo tam boli, sú úplne prázdne. Ten príbeh je o tom, že bola tu vôľa zo strany Roberta Fica a jeho vlády odovzdať plynárne finančnému špekulantovi. Jednoduchá vec, spravili to a hanbia sa to sem prísť obhájiť.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, vážim si takisto stále váš záujem, aj keď máme o päť minút pol tretej, v túto pokročilú dobu je to ozaj hodné úcty. A verím, že aj občania budú mať možnosť sledovať, či už nielen cez online prenos, ale predovšetkým zo záznamu na obrazovkách verejnoprávnej televízie, tieto slová, pretože sú dôležité. To, čo sa deje v súčasnosti, dámy a páni, je dôležité a treba si jasne povedať, o čo tu ide. Ide tu o pomoc finančným špekulantom a túto pomoc majú zaplatiť len a len občania Slovenska. Je to obchod nevýhodný pre občanov, výhodný pre SMER, Roberta Fica a pre finančných žralokov skrytých pod hlavičku EPH, ktorého súčasťou je firma J&T.
Mimochodom, história J&T a SMER-u siaha už do roku 2002, kedy predvolebná kampaň bola financovaná touto spoločnosťou, SMER si vtedy bral úver v J&T banke. Pamätáme si takisto na škandál s J&T exministra Počiatka, ktorý tu bol, mimochodom, viacnásobne odvolávaný počas svojho neúspešného ministrovania, za škandál s odhalením výmenného kurzu pri zavádzaní spoločnej meny euro. Ak si pamätáte, tri dni pred oznámením výmenného kurzu sa tento pán, vtedy minister, objavil na jachte spoločnosti J&T. A zrazu unikli informácie, na ktorých finančné skupiny zarobili obrovské balíky peňazí. Nehorázne balíky peňazí. Aj to bolo prepojenie SMER, J&T, ak si pamätáme, už zľudovel vtedy vtip: "Aká je teplota?" "30,126". Pretože toto bola hodnota výmenného kurzu slovenskej koruny za euro.
Ďalej treba pripomenúť takisto elektronické mýto, najvyššiu ponuku, v ktorej bola namočená J&T, doteraz nikto nevysvetlil, prečo musela vyhrať najvyššia ponuka a prečo občania Slovenska museli znášať aj v tomto škandalóznom verejnom obstarávaní ďalšie náklady, len a len preto, že v tom bola spoločnosť J&T a že pri kormidle bol SMER.
Dámy a páni, dnes je opäť SMER pri kormidle a mohli by sme sa pozerať, ako vládne. Môže pohodlne vládnuť, má 83-ku, ktorá si prehlasuje, čo chce, odhlasuje si, kedy chcú rokovať, kedy nechcú rokovať, žiadny návrh z opozície neprejde, pohodlne by mohli vládnuť rok a pol. Pohodlne si zvolili svojho generálneho prokurátora. Pohodlne zabránili tomu, aby na pozícii šéfa Najvyššieho kontrolného úradu bol nominant opozície, ako je vždy v demokratických krajinách, ako to bolo vždy aj na Slovensku zvykom. Presadzujú reformu verejnej správy ESO, opäť posilnenie svojej moci, moci štátu na úkor verejnej správy, na úkor demokraticky zvolených poslancov, ďalej od občanov, ale skôr bližšie k štátu. To je momentálne centralizácia v podaní SMER-u.
Mohli by sme si myslieť, že ako im je pohodlne, ako im je dobre. Nuž ale máme všetci, dámy a páni, zvláštne pocity dnes. Pán premiér nebol v pohode. Vyšľahol tu plamenné reči, zbabelo utiekol, ani si nevypočul faktické poznámky. Strach, strach, zbabelosť a hanba, to boli atribúty, ktoré ho dnes charakterizovali.
Poviem to ešte raz, hanbím sa za takého premiéra, ktorý nie je schopný diskutovať so svojimi oponentmi v televízii, ktorý chce diskutovať sám a ktorý nie je schopný diskutovať v parlamente, a čo diskutovať, ani si vypočuť názory opozície. Ani názory poslancov, zástupcov ľudu, zástupcov občanov si nie je schopný vypočuť premiér tejto krajiny. Je to hanba, je to škandál.
Tento škandál pokračoval dnes tým, že poslanci vládnej strany nezvládli svoju úlohu a po vzore premiéra boli opäť nervózni. Akési to údajne pohodlné vládnutie nie je až také pohodlné. Videli sme tu násilie na minimálne dvoch poslancoch, cítili sme tu alkohol, cítili sme tu predovšetkým strach. Opäť strach. Tak ako z premiéra, aj z vládnych poslancov.
Nuž prečo tomu tak je? To vysvetlenie je veľmi, veľmi jednoduché. Už to tu povedal jeden náš kolega. Je to v tom, že oni majú moc, ale my máme pravdu. My máme pravdu, a preto je tam ten strach, dámy a páni. A verím, že keď budeme kľudní, keď budeme dôsledne, kľudne argumentovať, tá pravda sa ukáže a občania pochopia a dajú to najavo. Dajú to najavo tam, kde to majú dať najavo. Vo svojich voľbách. Najbližšie voľby sú už v novembri, ďalšie voľby budú budúci rok. Občania budú mať príležitosť vyjadriť svoj názor na spôsob vládnutia a spôsob zneužívania moci vlády jednej strany. Takáto je realita a toto je podstata tohto nevýhodného obchodu.
Dámy a páni, dovoľte mi z tohto miesta uviesť zopár informácií a aj zacitovať zo zopár článkov, pretože ich považujem za kľúčové v tomto škandále. Prečítam vám jeden blog, ktorý veľmi jasne a stručne odhaľuje, o čo tu ide. Ide tu o podvod, o pomoc finančným skupinám tým, že im štát pomáha tak, že vstupuje do stratovej firmy a berie na seba dlh, berie na seba 60-miliónový dlh, 60 mil. eur bude splácať štát úplne nezmyselne. Štát, to sú občania, čiže 60 mil. eur je priama škoda len z prevzatia dlhu.
Ďalšie škody vyplývajú z toho, že v matke, do ktorej štát 100-percentne vstupuje, sa vytvárajú straty z predaja plynu. Za posledné tri roky, dámy a páni, to bolo 200 mil. eur; 200 mil. eur len za tri roky. Za minulý rok 79 mil. eur, očakávaná strata tento rok 79 mil. eur. Čiže polovička je zhruba 40 mil. eur, stratu, ktorú ročne, ročne preberá matka.
Toto sú škody, ktoré platia občania Slovenska, plus na to deformácie, úplne nezmyselné. Tak ako som už spomínal vo faktickej poznámke, tí, čo sú chudobní a neplatia a nepoužívajú plyn, tak budú sa skladať bohatším, tým, čo používajú plyn. Toto je nezmysel tejto deformácie.
Ak sa niekto chváli, že reguluje ceny plynu, musím vám povedať jednu informáciu, ktorá tu doteraz nezaznela. Viete, kedy vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví? Za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V roku 2001 v Národnej rade bol prijatý zákon 14. júna 2001, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vznikol k 1. augustu 2001. Ako čiže dávno pred tým, ako bol privatizovaný Slovenský plynárenský priemysel, mimochodom. Hovorím to zámerne preto, že, samozrejme, najlepším spôsobom, ako dosiahnuť najlepšie ceny, je voľný trh, dopyt a ponuka. Ale v odvetviach, kde to nie je možné - a energetika ešte pred pár rokmi bola takým odvetvím a ešte v niektorých odvetviach stále je, že nie je možné všetko ponechať na voľný trh, lebo jednoducho sú tam silní hráči, ktorí majú monopol, alebo takmer monopol -, tak musí vzniknúť regulačný úrad. Je to v každej civilizovanej krajine takto. A vznikol aj preto na Slovensku, aby reguloval ceny, pretože v tom čase bol monopolný dodávateľ SPP.
Tento regulačný úrad si plnil svoju úlohu do roku 2006, do nástupu vlády Roberta Fica, kedy nominoval svojho človeka na čelo ÚRSO, pána Holjenčíka, ktorý mimochodom je tam doteraz. Čiže ak nám pán premiér ukazoval dnes ten graf, tak je to jeho graf, je to jeho nominant, ktorý, mimochodom, všetci vieme, zneužíva jeho príkazy. A za jeho vlády zmenili zákon o ÚRSO preto, aby mohli politicky to ovplyvňovať. Zmenili zákon tak, že každý týždeň si mohli na každom zasadnutí vlády vymeniť nominantov v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Takýto tlak na nich vyvíjali. Zrušili nezávislosť ÚRSO, urobili z toho politický orgán.
Toto je realita vnímania regulácie Roberta Fica. A, samozrejme, deformácie na trhu, ktoré vedú k tým nezmyslom sociálnej deformácie, o ktorých som už hovoril. Chudobní doplácajú bohatým, tým, ktorí používajú plyn.
Ešte jeden údaj pred tým, než vám prečítam zo spomínaného blogu, pretože sú údaje, ktoré tu ešte nezazneli v tejto bohatej diskusii, a to sú údaje o tom, ako hospodáril Slovenský plynárenský priemysel.
Aj dnes pán premiér hovoril o akejsi netransparentnej a chybnej privatizácii, nuž, dámy a páni, priznám sa, že som nebol vtedy v politike, ani v politickej strane, ktorú reprezentujem a na ktorú som právom hrdý, pretože robila jediné zmeny v prospech občana, z ktorých žije Slovensko doteraz. Ale vtedy, v tom čase, som sledoval privatizáciu ako občan. Tá privatizácia bola robená medzinárodným tendrom, tá privatizácia priniesla do štátneho rozpočtu vyššie výnosy, než dodával do štátneho rozpočtu 100-percentný štátny podnik, a poskytnem na to údaje. Presne po rokoch.
V roku ´95 mal štát z SPP 225,72 mil. eur, o rok neskôr 205,80, v roku ´97 202,48, v roku ´98 229,04, v roku 2009 275,51, v roku 2000 106,22, v roku 2001 182,83. A to nespomínam ešte škandály s Duckého zmenkami a podozrenia na zneužívanie svojich pozícií, tak ako to bývalo, bohužiaľ, zvykom v tom čase v štátnych podnikoch a ako sme si za určitých vlád na to privykli, že už to nie je celkom prekvapujúce.
V roku 2002 došlo k privatizácii, vtedy bol príjem štátu 165,38 mil. a ideme, 2003, príjem štátu teraz už len z 51-percentného podielu, nie 100-percentného, ale 51-percentného, bol 314,40 mil., čiže viac, než pred tým mal štát zo 100-percentného, mal z polovičky po privatizácii.
A v ďalších rokoch to zaujímavo pokračovalo. V roku 2004 499,41 mil., v roku 2005 494,96, v roku 2006 potom 505,38, 2007 753,68. A pekne to išlo ďalej. V roku 2008 489,40, 2009 480,47, v roku 2010 429,47, v roku 2011 260,5, v roku 2012 416,54.
Hovoril som každý údaj, aby sme to mali aj pre históriu. A teraz poviem, koľko to bolo v priemere za rok od roku 2003. Rok 2002 som naschvál vynechal, lebo vtedy bol polovicu štátny, polovicu privátny SPP, takže pre korektnosť len za roky, kedy mal štát v SPP 51-percentný podiel, ročný príjem pre štát bol 437,24 mil. Pritom za roky 1995 až 2001 ten ročný príjem bol 203,94. Čiže ešte raz. 203,94, keď mal štát 100 %, a 437,24, keď to bolo 51 %. Inými slovami, štát získal po privatizácii viac než dvojnásobok zo svojho polovičného podielu, než mal ako 100-percentný vlastník SPP. Myslím si, že viac k tomu netreba dodať.
No a teraz pôjdeme k spomínanému blogu, ktorý vysvetľuje veľmi jednoducho, o čo tu išlo, čo sa dá povedať v jednej vete ako podvod na občanoch. Ten blog napísal pán Peter Dráb, volá sa "Gorila 2 alebo Najväčšia krádež druhej Ficovej vlády".
Viete, čo je sen každého správneho finančníka, ktorý podniká so štátom?
1. Že rozdelí prirodzený štátny monopol na matku a dcéry.
2. Že následne z materskej firmy vytiahne lukratívne aktíva, ziskové výkony a prevedie ich na dcérske firmy, ktoré v ďalšom kroku ovládne.
3. Že vo vyprázdnenej matke nechá stratové výkony a dlhy a jemu zostanú očistené dcéry.
4. Že do smrti bude ryžovať na lukratívnych dcérskych firmách a užívať si luxusný život.
Dnes sa ten sen pre niektorých začal plniť a mne je z toho do plaču. Poďme teraz na chvíľu snívať spolu s česko-slovenskými finančníkmi a precítiť sny našich žralokov.
Po prvé. Sen o rozdelení prosperujúcej firmy na matku a dcérske spoločnosti. V tejto časti sú naši finančníci nevinne, pretože rozdelenie prirodzeného monopolu na matku a dcéry za nich spravila Európska únia. Je to výsledok procesu, ktorým Slovenský plynárenský priemysel ako prirodzený monopol musel prejsť. Ten proces sa volá unbundling, čiže v preklade je to oddelenie od celku.
Pre vás ako občana je dôležité si uvedomiť, že SPP, a. s., ako pomyselné zlaté vajce slovenskej ekonomiky, dnes tvorí niekoľko samostatných diamantov, predovšetkým dve dcérske spoločnosti v 100-percentnom vlastníctve SPP. Prvým diamantom a najvýnosnejším biznisom v rámci skupiny SPP je preprava, teda tranzit plynu, ktorý zabezpečuje Eustream, a. s., k dnešnému dňu ešte stále 100-percentná dcéra SPP, a. s.
V tranzite plynu je Slovensko akousi diaľnicou pre zemný plyn do Európy a zároveň najväčším prepravcom ruského plynu v rámci celej Európskej únie. Prevádzkový zisk Eustreamu v roku 2012 bol 331,4 mil. eur, čo je viac ako 10 mld. slovenských korún. V roku 2001 bol prevádzkový zisk 229,276 mil. eur, takmer 7 mld. korún.
Druhým diamantom je spoločnosť SPP Distribúcia, a. s. Jej zisk pred zdanením bol v roku 2012 139,06 mil. eur a zisk v roku 2011 dosiahol 132,79 mil. eur. Na rozdiel od tranzitnej siete SPP Distribúcia vlastní distribučnú sieť ku koncovým zákazníkom, ktorými sú firmy a domácnosti alebo, ak chcete, prvé a druhé triedy k jednotlivým zákazníkom. Kumulovaný zisk Eustream, a. s., a SPP Distribúcia za roky 2011 a 2012 bol pred zdanením v korunách 25 mld. 190 mil.
Ale späť k nášmu snu. Žralokom Peter Kellner a jeho PPF J&T a Dr. Daniel Křetínský sa na konci roka 2012 podarilo úspešne nadobudnúť 49-percentný podiel v materskej SPP, a tým pádom získali aj obchodné podiely v lukratívnych dcérskych spoločnostiach.
Sen začína takmer ideálne a však má jednu chybičku krásy. Materská SPP, ktorá je 100-percentným vlastníkom spomínaných dcér, má jeden veľký stratový biznis a tiež kopu historických dlhov. Logicky teda vznikla potreba zbaviť sa matky a ponechať si dcéry. Žraloci teda začali snívať ďalšie sny.
Po druhé. Sen o vytiahnutí lukratívnych aktív z materskej firmy a ich bezodplatnom preliati do dcérskej spoločnosti, ktorú neskôr ovládnu.
Žraloci dlho nelenili a prakticky okamžite po ovládnutí SPP, a. s., začali realizovať svoj druhý sen. Vo februári 2013 na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodli o prevode lukratívneho majetku v hodnote 2,439 mld. eur z materskej SPP, a. s., na dcéru Eustream, a. s. Majetok bol z matky na dcérsky Eustream prevedený bezodplatne formou nepeňažného vkladu.
Ak vnímame túto transakciu v kontexte dnešnej vlastníckej reorganizácie skupiny SPP, kedy daňovým poplatníkom zostane odľahčená matka a finančníci si za utajených podmienok ponechajú podiely vo vyšperkovanom Eustreame, môžeme s plnou vážnosťou vysloviť dôvodné podozrenie, že majetok štátu v obrovskej hodnote bol a je tunelovaný.
Mimochodom, neviem ako vám, ale mne stretnutia akcionárov SPP, to znamená štát, ktorý má 51 %, zastúpený Robertom Ficom, a finančníci, 49 %, zastúpení Patrikom Tkáčom, Ivanom Jakabovičom, pánom Kellnerom, pánom Křetínským, silno pripomínajú stretnutia postavičiek z Gorilieho bytu na Vazovovej. Akurát, že zostava finančníkov, čo by akcionárov SPP, je trocha iná a opozičný politik popíjajúci Colu už nie je neškodným opozičným politikom, ale súčasným premiérom.
Neviem, koľko majetku zostalo po tomto sne v matke, ale asi nie veľa. 2,439 mld. eur, ktoré z nej odliali, je dosť veľa peňazí, stačili by napr. na platy učiteľov na päť rokov. A keďže finančníci netrochárili, historické dlhy minimálne vo výške 118 mil. eur, ktoré sa nahromadili ešte pred delením firmy na SPP matku, SPP Distribúciu a Eustream, naložili na novú matku SPP. A dosť peňazí je aj každoročná strata zhruba vo výške 75 mil. eur, ktorú odľahčená matka vyprodukuje, pretože plyn musí predávať domácnostiam za nižšiu cenu, než za akú ho nakúpi. Ale to už je nasledujúci sen.
Po tretie. Sen o tom, že vyprázdnenú a zadlženú matku spolu s jej stratovými výkonmi výhodne prevedú na štát. Po veľkom majetkovom upratovaní v SPP, a. s., náš pán premiér včera...
Ten blog bol napísaný, aby sme boli presní, 5. septembra 2013, čiže deň po tom, ako vláda schválila škandalózny dokument.
Čiže deň po tom náš pán premiér oznámil významný triumf jeho sociálnej vlády. Občas mám pocit, že pán premiér naozaj verí tomu, že tento národ je banda hlupákov. Ako povedal, vláda konečne prestala byť rukojemníkom zahraničných vlastníkov a úspešne skrotila ceny plynu pre domácnosti, rozumej voličov. Zabudol ale dodať, za akú cenu.
Dielo údajnej majetkovej reorganizácie je dokonané. Materská SPP je vybielená a lukratívne dcéry sú v tých správnych rukách. Čo ale s firmou, ktorá má dlh 118 mil. eur a každý rok vám vygeneruje stratu minimálne vo výške, tu sa uvádza, 75 mil. eur? Ako som spomínal, za minulý rok to bolo 79.
Samozrejme, že pre každého priemerne zmýšľajúceho manažéra je nezmyslom ďalej prevádzkovať takúto spoločnosť, čo potvrdzuje aj výročná správa za rok 2012, z ktorej citujem: "SPP považuje ceny za dodávky plynu domácnostiam, ako boli stanovené regulačným úradom na rok 2012, za nezohľadňujúce situáciu na trhu. Regulátor pri ich určení vychádzal z nerealistických ekonomických predpokladov, neakceptoval nevyhnutné náklady SPP na skladovanie a pri posudzovaní nákladov na nákup komodity uplatnil neprimerané pravidlo. V dôsledku toho vykázal SPP za rok 2012 v regulovanom segmente domácností stratu 70", tu sa uvádza 6 mil. eur, "čo je pre akýkoľvek podnikateľský subjekt dlhodobo neprijateľné a neudržateľné." Toľko výročná správa SPP 2012.
Podľa štandardnej príručky tunelovania vydanej v 90. rokoch 20. storočia by sa takáto spoločnosť mala nechať čím skôr vykrvácať, teda uviesť do platobnej neschopnosti, mal by sa na ňu vyhlásiť konkurz a zostávajúce aktíva v konkurze výhodne rozpredať tak, aby veritelia, teda akcionári, dostali sumu čo najviac blížiacu sa k nule. Avšak problém novej materskej SPP je ten, že možno aj milión voličov si myslí, že to je ešte stále zlaté vajce slovenskej ekonomiky, kedy a či vôbec si tunelovanie všimnú, nie je úplne jasné, a že sú hrdí, že vlastnia 100 % tohto skvostu, ktorý im pán premiér vybavil.
Navyše táto spoločnosť dodáva týmto domácnostiam údajne lacný plyn a bol by to vcelku prúser, ak by ten plyn domácnostiam zrazu vypli, lebo spoločnosť skrachovala. Celú stratu teda bude musieť každý rok prefinancovať akcionár, ktorým je štát, ktorý financujú domácnosti. Kruh sa uzavrel.
Po štvrté. Sen o luxusnom Dolce Vita česko-slovenského žraloka. Tento už asi poznáte z iných príbehov, užite si ho. Teraz je totižto to najdôležitejšie. Keďže všetci vieme, kto sú momentálne vlastníci SPP, a. s., a vieme, o čo im ide, netreba pochybovať o tom, že budú konať veľmi rýchlo. Podľa informácií, ktoré tento týždeň odzneli na hospodárskom výbore Národnej rady, vlastnícka reorganizácia SPP sa má dokončiť do konca septembra.
Pripomínam, že ten blog bol napísaný 5. septembra, ešte raz, deň po schválení vládou, ten zmienený hospodársky výbor bol 3. septembra...
A my ju musíme zastaviť. Musíme čo najskôr dať tejto vláde jednoznačný pokyn, aby okamžite zastavila akúkoľvek vlastnícku reorganizáciu v skupine SPP, a. s., a v jeho dcérskych spoločnostiach a aby okamžite zrušila uznesenie vlády č. 524 z roku 2013 zo dňa 4. septembra 2013, ktorým bola schválená tzv. informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločností Slovenský plynárenský priemysel, a. s.
Priatelia, prvýkrát v histórii samostatného Slovenska máme my, občania tejto krajiny, hovorí pán bloger, šancu zastaviť tunelovanie diamantov slovenskej ekonomiky v štádiu, kedy to ešte je možné. Podotýkam, že aj dnes sme, dámy a páni, v tej situácii, kedy sa to ešte zastaviť dá.
Teraz práve, teraz sa pred našimi očami deje niečo, čo neuveriteľne poškodí a zadlží nielen nás, ale aj naše deti a deti našich detí. My všetci v tejto chvíli stojíme pred dvoma možnosťami:
1. buď to tunelovanie zastavíme a konečne si nenecháme skákať Gorilami po hlave,
2. alebo nad tým mávneme rukou a pár vyvolencom doprajeme obrovské bohatstvo, na ktoré sa im spoločne poskladáme.
Zatiaľ čo naše deti budú vyrastať bez rodičov, ktorí budú makať na týždňovkách za 500 eur, naši starci budú umierať v hnilých nemocniciach a naše školstvo nebude mať ani na šlabikáre, sa rozhodnete pre prvú možnosť a ako hrdý občan poviete dosť, postup je nasledovný.
Pán Dráb vyzýva na akciu Stop tunelovaniu SPP a tak ďalej atď., prečítam už len záver.
Keďže je vysoko pravdepodobné, že týmto blogom nepoteším pár vplyvných ľudí, chcem vás dopredu upozorniť, že je dosť možné, že sa v mojom počítači pri náhodnej policajnej kontrole objaví video s detskou pornografiou, prípadne neohlásená daňová kontrola zistí únik alebo krátenie nejakej dane, alebo sa zistí iná závažná skutočnosť. Vopred ďakujem za vaše pochopenie a vašu podporu.
Musím povedať, že mňa tento blog veľmi potešil, a chcem sa poďakovať pánovi Petrovi Drábovi, ktorý zhrnul podstatu, preto som si vám, dámy a páni, dovolil citovať z tohto blogu, lebo je tu podstata tohto príbehu.
Podstata tohto príbehu, ktorá vyvrcholila tým, že vláda schválila materiál, ktorý bol pripravený v počítači spoločnosti J&T, J&T Investment Advisors, presne povedané. Je to len tá čerešnička na torte, ktorá je povestná a ktorá je len vyvrcholením celej transakcie. Je to len potvrdenie toho, že vláda nekoná v záujme občanov, ale v záujme finančných skupín a necháva si nimi dokonca vypracovať materiály, ktoré sú v prospech týchto finančných skupín a v neprospech občanov Slovenska.
Je ešte lepší dôkaz na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády? Taký tu zatiaľ nebol. Je to jasný dôkaz toho, aký je konflikt záujmov a komu slúži predseda vlády.
O tom, že to je pravda a že má strach, svedčí aj jeho dnešné konanie, že si nebol schopný vypočuť ani faktické a zbabelo utiekol so strachom z tejto snemovne. A svedčí o tom aj správanie vládnych poslancov. Násilie, nervozita, strach. Musíme preto o tom hovoriť, dámy a páni, a myslím si, že dôkazy sú nad slnko jasné.
Dôkazy v tom, že vláda vymenila strategických investorov za finančných špekulantov, sú čiernobiele a vyplýva z toho ďalšie nebezpečenstvo, ktoré ešte potrebujem zdôrazniť. Je to nebezpečenstvo straty vplyvu na ďalší predaj podielu v SPP, ktorý v súčasnosti vlastnia finanční špekulanti. Vláda mala nohu medzi dverami, vláda mala nástroje, ako zabrániť predaju takýmto finančným špekulantom, teraz ich stratila. Vláda sa dobrovoľne vzdala tejto možnosti, takže ak dotiahne tento predaj do, pre ňu, úspešného konca, pre občanov neúspešného, tak stratíme možnosť ovplyvniť, akým spôsobom sa bude vyvíjať v budúcnosti vlastnícka štruktúra tohto podielu. Či to skončí ďalej na východ, alebo ešte ďalej na východ a kto bude ovládať naše strategické záujmy, toto už je, dámy a páni, o energetickej bezpečnosti Slovenska.
Pamätáme si január 2009, kedy na Slovensko neprichádzal dva týždne plyn, dva týždne slovenské firmy nevyrábali. Takáto hrozba tu môže byť, pokiaľ sa štát nebude starať o svoje strategické záujmy a nebude analyzovať bezpečnostné riziká. Pri tomto dokumente tento aspekt vôbec nebol zvažovaný a som presvedčený, že je veľkou hrozbou. Okrem toho už spomínaného argumentu, že chudobní, ktorí nemajú plyn, doplácajú na bohatých, ktorí majú plyn, je tu naozaj hrozba bezpečnostného rizika, ktoré je veľmi, veľmi vážne.
Dovoľte mi zosumarizovať hlavné dôvody, prečo táto transakcia je výhodná pre finančné skupiny a nevýhodná pre občanov:
- Predovšetkým spomínaná absencia strategického investora v tejto časti SPP, vyššie riziko korupcie, klientelizmu a zlého manažmentu.
- Ďalej reálny predpoklad rýchlo narastajúcej straty štátom vlastneného podniku nielen z dôvodu 100-percentného štátneho vlastníctva, ale aj z dôvodu avizovaného zámerného držania cien pod úrovňou nákladov, čím sa vláda netají, priam sa tým chváli.
A čo sa týka štátneho vlastníctva a hospodárenia za vlád SMER-u, dámy a páni, pamätáte si demonštratívne zrušenie pripravenej privatizácii Carga a letiska v roku 2006? A vieme, v jakej situácii sú tie firmy? Cargo nás odvtedy stálo 865 mil. eur. A môžem vám to rozmeniť aj na drobné. Cargo stálo daňových poplatníkov 865 mil. eur, a to sú škody vlastnou hlavou Roberta Fica a jeho ideologickej predpojatosti, kedy zrušil pripravenú privatizáciu. (Potlesk.) Ďakujem pekne.
26. 7. 2006 Robert Fico vylúčil privatizáciu Carga, 11. 3. 2011 potom opäť uviedol, že SMER sa bude rôznymi prostriedkami snažiť zabrániť privatizácii Carga, a 10. 7. 2013 následne odsúhlasil rozdelenie Carga a jeho následnú privatizáciu. Čiže okľukou sa dostal tam, kde bol v roku 2006 a proti čomu bojoval.
Odvtedy ale čo sa stalo? Štátna kasa prišla v roku 2006 zrušením privatizácie o 458 mil. eur, v roku 2009 Cargo bolo na kolenách a dostalo štátnu výpomoc v sume 166 mil. eur a od roku 2006 do roku 2012 stúpla neuhradená strata Carga o 241 mil. eur. Čiže dohromady touto ideologickou demagógiou a zlým rozhodnutím prvej Ficovlády prišli slovenskí daňoví poplatníci o 865 mil. eur. A dnes robí Robert Fico to, čo sám popieral. Padla tak ďalšia z jeho istôt, len, bohužiaľ, tie škody sú príliš, príliš veľké. To je hospodárenie v štátnych podnikoch, ktoré dnes vláda SMER-u opäť propaguje. Vieme, ako dopadlo, a takýto predpoklad je, že sa bude hospodáriť aj v matke SPP, ktorú bude 100-percentne vlastniť štát.
Ďalšie riziko z tohto vlastníctva vidím v tom, že sa budú selektívne vyberať firmy kamarátov a sympatizantov, možno aj sponzorov, komu dáme lacnejší plyn, komu nie. Veľmi budeme sledovať, ak sa vláde podarí presadiť tento škandalózny biznis, pretože nestráni sa, dámy a páni, ničoho, tak budeme sledovať práve zmluvy, ktoré podpíše nová matka, komu dá lacnejší plyn. Vieme, že sponzori plynu majú veľmi blízko k energetike a podnikajú v energetike.
Ďalším teda dôsledkom sú disproporcie na energetickom trhu. Umelo nízko držané ceny jednej energetickej komodity narúšajú konkurenčné prostredie a navyše vyvolávajú iracionálne stimuly s vysokými priamymi aj nepriamymi nákladmi a dôsledkami. Stačí si spomenúť, ako v minulosti umelo nízko držané ceny plynu stimulovali k nezmyselnej plynofikácii aj tam, kde to nemalo opodstatnenie a bolo ekonomicky neodôvodnené.
Ďalším dôvodom je, že z vyššie uvedených iracionálnych stimulov vyplýva následne aj vyššia závislosť na dovoze plynu, a tým aj naša vyššia závislosť na Rusku, odkiaľ berieme plyn z drvivej väčšiny, a nižšia motivácia na využívanie domácich energetických zdrojov, napríklad biomasy. Takisto veľmi dôležitý dôsledok, tento obchod ide proti filozofii obnoviteľných zdrojov. Ide proti podpore obnoviteľných zdrojov, čiže presne v protismere, čo by mali, čo by mala vláda robiť. Robiť sociálnu politiku cez deformáciu cien je ten najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob sociálnej politiky. Priame a nepriame dôsledky deformovaných cien pre ľudí budú v konečnom dôsledku mnohonásobne vyššie ako úspora domácností, pričom nižšie ceny plynu sa nebudú dať poskytnúť len v nízkopríjmových skupinách, ale cez umelo nižšie udržiavané ceny bude štát dotovať aj plyn aj tým, ktorí s ním budú vykurovať svoje kryté bazény a miliónové vily. O tom som už hovoril. Nehovoriac o veľkoodberateľoch plynu blízkych vládnej strane, ktorí nebudú schopní odolať pokušeniu využiť túto situáciu. Presne tak. Ďalšie riziko spočíva v dlhodobej neudržateľnosti takejto deformácie cien a v nevyhnutnom následnom enormnom raste so všetkými dôsledkami.
Dámy a páni, pred 20 rokmi som sa tešil, že máme za sebou debatu o tom, či regulovať, alebo neregulovať ceny. Mal som vždy pocit, že táto debata patrí do histórie, a desím sa stále diskusie na túto tému, ako niekto môže ešte dnes, v súčasnosti, presadzovať deformáciu cien. Je to proti zdravému rozumu, lebo sa nám to vypomstí v budúcnosti skokovitými nárastmi cien. Je to dlhodobo neudržateľné.
A napokon štát takýmito krokmi vytvára nebezpečný precedens. Ak sa dá takýmto spôsobom zabrániť vyšším cenám plynu, prečo to štát neurobí pri elektrine, vode, teple alebo aj pri základných potravinách? Takéto kroky môžu posilniť nielen dopyt zo strany voličov po takýchto riešeniach, ale aj ponuku zo strany budúcich nových populistov. Pretože toto nie je nič iné, len kšeft, podvod zakrytý populistickými frázami.
Dámy, páni, ja som si istý, že aj táto debata v Národnej rade pomôže občanom pochopiť hĺbku tohto podvodu a pomôže pochopiť, komu naozaj predseda vlády slúži.
Práve z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, predseda vlády nemá našu dôveru, treba povedať, že ju nikdy nemal, ale som presvedčený, že ju stratil aj u všetkých občanov a nemá žiadne morálne právo byť predsedom vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem oceniť tvoj prejav, ktorý sa držal vo vecnej rovine. Dúfam, že množstvo argumentov padne na úrodnú pôdu a táto noc dlhých nožov a opitých poslancov a pästí vojde do histórie.
Chcel by som ešte povedať, že presne to, čo si hovoril v úvode, sedí. Myslím si, že mali by sme poukazovať na to, čo vláda SMER-u pripravila, resp. je presne pravdou, že vláda SMER-u nepripravila v tomto prípade nič a zaoberáme sa dokumentom, ty si v tom prípade z neho citoval len sporadicky, ktorý pripravil niekto úplne iný.
A tak ako ja tu čítam teraz aj vyjadrenia ministrov tejto vlády, ktorí odpovedajú, že netušia, ako sa tam dostala značka J&T, a teda že to je zodpovednosťou na pleciach pána ministra Malatinského a neviem, či už sa aj medzi nimi nepečie to, že už budú mať toho svojho obetného baránka a pôjde pán minister, pretože všetci, či už pán minister Lajčák, alebo podobne, podľa medializovaných informácií hovoria, že to je jeho maslo na hlave.
My si však myslíme, že to maslo je na hlave človeka, ktorý túto vládu riadi ako celok, pretože doniesť túto nehoráznosť do parlamentu a tváriť sa, že kope za verejný záujem, sa čím ďalej, viacej odkrýva, že zaňho nekope a kope v prospech finančných skupín.
Ďakujem.

Ďakujem, Ivan. Jedna vec, ktorá ma mimoriadne teší o 3.04 ráno, je, že ešte stále ostáva energia na to, aby sme hovorili o ideologických rozdieloch. Pretože presne to je to, čím sa tu snaží futbalista, ktorý tu pred nami stojí od večera, maskovať ten kšeft. On to chce predať ako ideologickú vec. On to chce predať akože v rámci pseudosociálnej demokracie, ktorá myslí na ľudí, im na tom plyne možno tých 20, 30 centov ušetrí, ale zároveň druhou rukou na dlhoch, ktoré budeme splácať my, budú ich splácať naše deti a možno ešte aj ich deti, nakoniec vyrába to, že tu máme dneska dlh cez 7-tisíc eur na každého obyvateľa tohto štátu. Toto je ten spôsob šafárenia.
V priebehu šiestich rokov zdvojnásobenie štátneho dlhu, a to len preto, že sa tu nemyslí na to, aký je záujem štátu, aký je záujem občanov. Myslí sa na záujmy tých, ktorým bolo niečo v byte na Vazovovej alebo ešte v iných konšpiračných bytoch a miestach a kávičkách a koňačikoch a vínečkách sľúbené.
To znamená, nemáme tu vládu, ktorá je sociálna. Nemáme tu vo vláde sociálnu demokraciu, máme tu vo vláde firmu zostavenú finančnými skupinami, ktorá háji ich záujmy, nie záujmy ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja by som chcel opäť oceniť vystúpenie pána Štefanca, že bolo vecné, že v takejto pokročilej hodine že povedal niekoľko dobrých argumentov. Nebolo to iba o čítaní, ale naozaj o tom, že tej problematike zrejme rozumie.
A dovolím si tak pri takejto komornej atmosfére aj, aj poďakovať čašníkovi Jankovi zo salóniku, ktorý stále, stále je čulý, viac-menej, od siedmej hodiny tu je a predpokladám, že naplní dvadsaťštvorku, čo je teda úctyhodné, takže ho týmto pozdravujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chce naozaj úprimne oceniť pána poslanca Štefanca. Je zjavné, že s pribúdajúcim novým dňom, s rozbreskom prichádza aj nová energia a bolo to z jeho prejavu naozaj cítiť.
A k tým miliónom, ktoré veľmi chronologicky uviedol, sa by v podstate ani nemalo už čo pridávať, iba ak nejaká tá slza, zaplakať nad tou hrôzou, ktorá z tých čísiel ide, keď ju premeníme na stratu občanov.
Ale predsi len si dovolím byť trocha odvážny a jedno číslo možno ako keby zabudol, len resp. nedá sa hovoriť vždy o všetkom, on veľmi pekne pomohol v jednej chvíli si aj štátnou spoločnosťou Cargo a spomenul tiež neblahý stav tejto spoločnosti. A ja to číslo, ktoré tu potrebujem pridať, je číslo 232 mil., ktoré v roku 2009 vláda Roberta Fica venovala ako formu pôžičky do tejto spoločnosti, peniaze, ktoré sa nikdy nemali splatiť a ktoré sa nikdy ani nesplatili. A tým pádom len pridávam k tomu prúdu rozkradnutých miliónov aj túto obrovskú čiastku.
A spomenul som si na to len z jedného dôvodu, že to bolo presne vtedy, keď spolu s Cargom mali dostať takú nehoráznu pôžičku vo výške, v tom čase teda sme ešte hovorili skôr o korunách, išlo o 2 mld. korún, alebo 67 mil. eur, aj štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. A to sa stoplo. Tam ako keby zafungoval strach z toho obrovského odporu ľudí, ktorý prebehol týmto štátnym podnikom po udalostiach 24. júna 2009. A mňa napadá len tá súvislosť, že práve takýto strach by mohol zafungovať aj teraz.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Veľmi pekne ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky aj za vyjadrenie súhlasu a povzbudenia, pretože je to dôležité takisto v tejto chvíli.
Pán poslanec Viskupič, áno, je to naozaj trápne, že členovia vlády habkajú a dištancujú sa od materiálu, ktorý je evidentný. Veľmi trápne bolo aj vysvetľovanie pána ministra hospodárstva, ktorý sa najskôr zaplietal, že prečo je tam vlastne podpísané J&T. A všimol som si, že dnes pán premiér to ani už nespochybňoval. Už sa snažil len odpútať pozornosť. Celé jeho vystúpenie bolo trápnym pokusom o odpútanie pozornosti. Pretože sú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť, a to je tento podvod na občanoch, pomoc finančným skupinám a schválenie materiálu, ktoré bolo pripravené finančnou skupinou.
Áno, pán poslanec Poliačik, tiež veľmi súhlasím, že keď hovoríme o dlhu, tak tu sú príčiny veľkého deficitu, zlého hospodárenia a narastajúceho dlhu, kriticky narastajúceho dlhu, ktorý je najvyšší v histórii Slovenka. Dnes máme dlh 54,9 %, už sme prekročili druhú hranicu dlhovej brzdy, je to naozaj už viac 7-tisíc na občana, dokonca viac než 17-tisíc na pracujúceho občana. To je kritické. A to je debata, ktorú potrebujeme, ďalšia debata, ktorej sa vládna strana bojí a stráni. Už trikrát odmietla zaradenie tohto bodu, odmietla mimoriadnu schôdzu, ale nevyhne sa pravde. Platí toto isté, čo sme hovorili, majú moc, ale som si istý, že pravda je na našej strane.
A, pán poslanec Mičovský, áno, to Cargo veľmi pekne tiež ste pripomenuli, pretože je to takisto o tom istom, je to o hospodárení v štátnych podnikoch, ktoré vytvárajú len stratu. Cargo nás stálo 865 mil. eur a ďalšie milióny nás bude stáť, bohužiaľ, teraz SPP.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, pán spravodajca, milí neprítomní, zbabelí poslanci SMER-u, dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že rozdelím svoje vystúpenie do takých dvoch častí. Na úvod poviem pár slov, tak ako to cítim, vôbec celé to dnešné nočné rokovanie, a potom v tej druhej časti, samozrejme, budem pokračovať v čítaní tu veľmi dôležitých materiálov vládnych, ktoré sú tu k dispozícii a ktoré, ktoré je potrebné podľa môjho názoru prečítať.
Chcel by som povedať pár myšlienok na začiatok, je momentálne 3 hodiny aj 12 minút a toto rokovanie je neuveriteľne nedôstojné. Rokujeme v nedôstojných podmienkach, rokujeme v noci. Myslím si, že nebol žiaden dôvod, aby poslanci vládneho SMER-u, aby ministri za stranu SMER a na čele s premiérom takýmto spôsobom vyjadrili svoju zbabelosť. Svoju obrovskú zbabelosť, pretože ja som v politike krátko, myslím si, že je to, môžem si to dovoliť povedať, že som v politike relatívne krátko oproti veľkému množstvu ľudí, ktorí sedia v tomto parlamente, alebo mali by v ňom teda teraz sedieť, napriek tomu ja si nepamätám takýto arogantný prístup k oprávneným právam opozície, ktorá reprezentuje záujmy nie malej časti obyvateľov Slovenskej republiky, občanov Slovenska.
Ja som bol osobne, zhodou okolností ako minister vlády Ivety Radičovej, prítomný na odvolávaní Ivety Radičovej. Toto odvolávanie inicioval v tom čase SMER - sociálna demokracia. A musím povedať, že Robert Fico bol vtedy takým jedným z veľkých iniciátorov a určite jedným z najväčších hráčov celého toho divadla, ktoré sa tu vtedy odohrávalo, a musím povedať, že Iveta Radičová, napriek tomu, že bola mimoriadne atakovaná zo strany vtedajších opozičných a dnes vládnych poslancov, bola neuveriteľným spôsobom dehonestujúco napádaná, tak si nedovolila ani len pomyslieť podľa môjho názoru, aby spravila to, čo dnes urobila vládna strana, vládni poslanci na pokyn svojho premiéra.
Pamätám si, ako všetci ministri, ako sme tu sedeli, tak sme bránili svoju premiérku. Poslanci SMER-u dnes ani nemali odvahu na to, alebo niekto, kto ich poslal preč, nemal odvahu na to, pustiť ich sem za tento mikrofón a pustiť ich za tento pult, aby obránili svojho premiéra, aby obránili svoju vládu. A to tiež vypovedá o mnohom. Pretože tá situácia je taká, že my môžeme byť na rozdielnych póloch toho politického spektra, môžeme sa dostať aj do situácií, že tie debaty sú veľmi emotívne. Ja sám som mal, keď som začal v politike, pomerne dosť emotívnu výmeny názorov práve s pánom predsedom Paškom na jednom výbore, a napriek tomu si myslím, že dokážeme spolupracovať. Ale zbabelo takýmto spôsobom utekať a nabádať k tomu ešte aj vlastných poslancov, pokladám za nemorálne a neadekvátne a pokladám to za dehonestujúce nielen voči voličom opozičných strán, ale aj voči voličom samotným, voči voličom vládnej strany, voličom SMER-u.
Chcel by som sa ešte, skôr ako prejdem k samotnému tomu bodu, o ktorom rokujeme, ešte by som sa chcel veľmi krátko vyjadriť k tomu, čo sa tu udialo niekedy okolo jedenástej. Ja osobne som tu teda v tom čase nebol, stihol som si pozrieť teraz v rýchlosti len to video, ktoré bolo. Ja pokladám to za nonsens, aby piati poslanci vládnej strany napadli opozičného poslanca. Ono to určite bude mať ešte ďalej nejakú dohru, ale je to niečo neuveriteľné. A podľa toho, čo mi rozprával kolega Viskupič, aj ďalší ľudia, ktorí tu boli prítomní, ja si myslím, že práve táto situácia, ktorá tu dnes vznikla, ukázala, že poslanci SMER-u vedia byť odvážni len vtedy, keď ich je viacej a keď nejakým spôsobom cítia za sebou tú silu tej 83-ky, aj keď ich nebolo 83.
Teraz by som prešiel už priamo k tomu, čo si pokladám za povinnosť povedať na začiatok. Keď prišla tá požiadavka zo strany našich partnerov v opozícii, aby sme sa pridali, pretože nebola to primárne naša iniciatíva, iniciatíva strany SaS, aby sme sa pridali k odvolávaniu premiéra, k odvolávaniu Roberta Fica za tunelovanie štátu formou kúpy akcií alebo prevzatí akcií Slovenského plynárenského priemyslu, tak ja som nebol celkom presvedčený, že či toto je ten správny postup. Lebo ako iste viete, tak Richard Sulík zbieral podpisy pod mimoriadnu schôdzu, kde sme chceli si vypočuť ministra hospodárstva pána Malatinského, aby teda nejakým spôsobom čelil otázkam, či už z pléna, aby čelil diskusii, aby sme teda rozprávali o tom, čo sa vlastne deje, aby si obhájil svoje konanie. Ale po dohode sme vlastne vtedy ešte vyčkali, pokiaľ sa nejakým spôsobom udialo, teda pokiaľ prebehol ten mimoriadny, resp. prebehol, ako prebehol, on vlastne neprebehol ten mimoriadny hospodársky výbor, pretože poslanci SMER-u neprišli a následne teda sa opozícia dohodla, že bude odvolávať priamo premiéra Roberta Fica.
Myslím si, že ten postup mohol byť taký, že najprv sme sa naozaj mali pokúsiť odvolať ministra hospodárstva Malatinského nie z toho titulu, že by som si myslel, že Robert Fico si nezaslúži odvolanie, pretože ja som hlboko presvedčený, že Robert Fico sa predsedom vlády ani nemal stať. Ale preto, aby bol dodržaný určitý postup.
Strana Sloboda a Solidarita ústami svojho predsedu vyhlásila, ja sa plne s týmto názorom stotožňujem, že celá táto kauza ohľadne tunelovania Slovenského plynárenského priemyslu je v podstate len takým zavŕšením alebo takou poslednou kvapkou, tou pomyslenou kvapkou v pohári vody, v pohári našej netrpezlivosti alebo nášho rozhorčenia z toho, čo vláda jednej strany, vláda SMER-u - sociálnej demokracie na Slovensku koná a činí.
Robert Fico má toho na rováši totižto oveľa, oveľa viacej, ako je jedna kauza Slovenského plynárenského priemyslu, a preto mi dovoľte, aby som sa vrátil trošku späť v čase, a síce do doby, keď vlastne sa kreovala táto vláda SMER-u, keď sa jednotliví ministri nejakým spôsobom dostávali do svojich kresiel.
Jedným z týchto ministrov, jedným z členov vlády, o ktorom sa vo všeobecnosti vie, a to je verejné tajomstvo, ktorý sa nikdy ministrom slovenskej vlády nemal stať a nechcel to ani Robert Fico, je Martin Glváč, minister obrany. Vôbec vo všeobecnosti personálna politika, akú zvolil SMER, ja sa k tomu potom ešte v tom vystúpení dostanem, je tou alfou a omegou v celom tom pôsobení ďalšom, doterajšom, viac ako jednoročnom strany SMER, pretože som presvedčený, som hlboko presvedčený, že Robert Fico nebol autonómny pri výbere svojich podriadených a pri výbere svojich ministrov. Som o tom hlboko presvedčený. Martin Glváč je toho žiarivým príkladom. Pretože aj vrabce na streche čvirikajú, že Robert Fico veľmi dlho bojoval za to, aby Martin Glváč sa nestal nie že ministrom obrany, ale aby sa vôbec nestal členom vlády Slovenskej republiky. Pretože nebudeme si nahovárať, Robert Fico je prezieravý politik a za týmto človekom cítil prúsery. Neustál ten svoj, alebo teda tú svoju snahu o to, aby tohto človeka do vlády zablokoval alebo nejakým spôsobom aby sa pričinil o to, aby vo vláde tento človek nebol, a výsledky sa veľmi skoro dostavili.
Niekoľko mesiacov po tom, ako vláda vôbec začala niečo robiť, sa začal na nás z rezortu obrany valiť jeden škandál za druhým. A Robert Fico napriek tomu, že už neprehlásil tú svoju pomyslenú vetu, ktorú prehlásil počas svojej prvej vlády, a síce to, že uňho každý minister bude na svojom kresle, každý minister, ktorý sa dopustí alebo na ktorom ministerstve vznikne, alebo udeje sa nejaký škandál, tak sa ohreje vo svojom kresle tak maximálne tri minúty. Už druhýkrát túto vetu nevyslovil. Napriek tomu tá jeho rétorika smerovala k tomu, že strana SMER bude bez škandálu a že v prípade akéhokoľvek škandálu bude konať. Tak sa pozrime, ako konal.
Nebudem tu rozprávať o všetkých škandáloch miesta Martina Glváča, ktoré sa udiali, spomeniem len niektoré.
Kúpa dvoch luxusných aerotaxíkov za 10 mil. eur od sprostredkovateľa sídliaceho v zubnej ambulancii za cenu 10 mil. eur, to je cena možno tak dva, dvaapolnásobne predražená oproti tomu, ako sa tieto lietadlá dajú v skutočnosti kúpiť. To je tunel ako Brno. Toto ja si ani neviem predstaviť, že čo by sa udialo vo vláde Ivety Radičovej, keby takéto niečo sme na rezorte obrany v tých časoch spravili. Napriek tomu, že ozbrojené sily Slovenskej republiky tieto lietadlá nepotrebujú, tak napriek tomu tlaku, ktorý sme vytvorili, napriek apelom, my sme apelovali priamo na premiéra, na Roberta Fica, aby nákup týchto predražených aerotaxíkov zastavil, čiže to nebolo o tom, že by nejakým spôsobom mu to ušlo alebo žeby sa to zbúchalo v priebehu niekoľkých dní. O tomto sa pomerne dosť dlho rozprávalo, napriek tomu Robert Fico strčil hlavu do piesku, pretože pravdepodobne alebo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nemohol urobiť nič iné.
V týchto dvoch luxusných aerotaxíkoch si vyvážajú svoje maličkosti minister obrany a vysokí úradníci ministerstva obrany, maximálne možno nejakí vojenskí pohlavári, určite neslúžia vojakom. Vojaci nemajú ani na náboje, nemajú za čo cvičiť, nemajú peniaze na naftu, nemajú peniaze na to, aby mohli stíhačky lietať, ale minister obrany a vysokí úradníci ministerstva obrany si vyvážajú svoje zadky v drahých, luxusných aerotaxíkoch.
Neprešla dlhá doba a z rezortu obrany sa na nás vyvalil ďalší škandál, ktorý si zasluhuje pozornosť. Počas vlády Ivety Radičovej vyplávalo na povrch to, že rezort vnútra zorganizoval škandalózny tender na nákup plynových masiek. Tieto plynové masky boli nakupované o 150 % drahšie len kvôli tomu, že výberové konanie bolo účelovo nastavené tak, aby tie podmienky bol schopný splniť len jeden uchádzač, aby zvyšní uchádzači tohto výberového konania boli vyradení. Nebudem hovoriť podrobnosti, ale základnou fintou v tomto výberovom konaní bolo to, že rezort vnútra nastavil také zorné pole, ktoré v skutočnosti ani neexituje, ktoré v skutočnosti sa ani nevyrába. A samozrejme, že tie dve firmy, ktoré sa zúčastnili tohto výberového konania, tak takéto zorné pole ani neponúkli. Na základe toho boli vyradené. Vyhrala to tretia firma, ktorá takéto zorné pole ponúkla.
Keď na toto prišiel denník SME, ktorý si tieto masky vyžiadal, zorné pole nechal zmerať v certifikovanej skúšobni, zistil, že takéto zorné pole, ktoré bolo prisľúbené, nie je dosiahnuté, tak som vydal príkaz na rezorte obrany, pretože rezort obrany sa počas čias ministrovania obrany Jaroslava Bašku pridal k tomuto tendru, vydal som príkaz na zastavenie nákupu týchto masiek. Nákup masiek bol na rezorte obrany zastavený. To isté urobil potom o pár dní aj Daniel Lipšic na rezorte vnútra. A dohodol som sa s vojakmi, že v prípade, že budú akékoľvek masky nové potrebovať, tak urobíme tender nový. Počas celého zvyšného času vlády Ivety Radičovej vojaci masky nepotrebovali. To znamená, tender sa neuskutočnil.
Aké bolo moje prekvapenie, keď pred niekoľkými mesiacmi médiá opäť doslova vyčmuchali informáciu o tom, minister obrany, zmienený minister, ktorý nikdy nemal byť ministrom a o ktorom som naozaj hlboko presvedčený, toto vedel aj Robert Fico, ktorý nechcel, aby bol ministrom, obnovil nákup masiek práve na základe tohto zmanipulovaného tendra.
Keď sme sa dozvedeli túto informáciu, samozrejme, že ten prvý pocit bol obrovský šok, že takéto niečo si vôbec minister Glváč dovolí. Toto spraviť, to dokáže človek len naozaj, ktorý má plechový ksicht alebo plechovú tvár a ktorý si je vedomý toho, že si môže dovoliť úplne všetko. Že si to môže dovoliť aj napriek tomu, že má nad sebou predsedu vlády, ktorý aspoň navonok, oproti tomu, ako to bolo v prvej vláde Roberta Fica, sa snaží nejakým spôsobom deklarovať a vystupovať v tom duchu, že tentokrát už tá vláda nebude s takými škandálmi a s takými megakauzami, aké sa vyskytovali počas jeho prvej vlády, napriek tomu tento človek dokázal urobiť takúto nehoráznosť.
Samozrejme, že opäť sme zareagovali a vyzvali sme priamo Roberta Fica, aby sa zasadil o zastavenie nákupu týchto masiek. Výsledok je ten, že nákup masiek bol zastavený. Samozrejme, že nie je teraz podstatné, či si to SMER, menovite Robert Fico, prizná, že to bolo na základe našej výzvy, to nie je dôležité.
Dôležité je to, že sa nám podarilo odchytiť tento škandál. Ale to je jedna vec, ktorú sme odchytili a existuje ix vecí, ktoré odchytiť jednoducho nedokážete. Pretože tých nákupov a proste ďalších vecí je také obrovské množstvo, že vám bez problémov môžu nejaké záležitosti ujsť. Nemáte v opozícii kapacitu na to, aby ste robili takýchto policajtov na každom rezorte.
Každopádne výsledok bol ten, že nákup masiek bol a dodnes je zastavený. Ja som presvedčený, že to bolo na základe toho, že Robert Fico zakročil. Už vtedy mal druhú elegantnú možnosť zbaviť sa Martina Glváča. A opäť tak neurobil. A ja som presvedčený, že tak neurobil preto, lebo jednoducho tak nesmie urobiť, a že tak neurobí dovtedy, pokiaľ mu to niekto nepovolí. Pretože ono to tu dnes padlo, myslím, aj v tej úvodnej reči. Robert Fico nie je autonómny vo svojich rozhodnutiach a som hlboko presvedčený, že nie je autonómny hlavne vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa jeho personálnej politiky.
Prešlo niekoľko týždňov a Martin Glváč zlyhal aj ľudsky. Doteraz sme rozprávali o ekonomických zlyhaniach tohto ministra, ktorý sa nikdy ministrom vo vláde Roberta Fica nemal stať. Ale zlyhal aj ľudsky. Pre vás zasa informácia, že Martin Glváč toleruje šikanovanie a prenasledovanie mladej dôstojníčky ozbrojených síl, mladej dôstojníčky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, nemohli by ste si svoje komplexy voči pánovi ministrovi riešiť niekde inde? Toto je rozprava o návrhu na odvolanie premiéra a o SPP. Keby ste boli taký dobrý a venovali sa téme.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Áno, pán predseda, ja si myslím, že sa venujem téme, pretože ja rozprávam o personálnej politike Roberta Fica. Robert Fico je predseda vlády a ja som v úvode povedal, že tento megaškandál tunelovania štátu, Slovenského plynárenského priemyslu je pre stranu SAS, aj pre mňa osobne, poslednou kvapkou k tomu, aby sme sa pripojili k iniciatíve odvolať Roberta Fica z postu predsedu vlády. Ja si myslím a som hlboko presvedčený o tom, že môžem rozprávať aj o ďalších dôvodoch, prečo si myslíme, že by Robert Fico predsedom vlády nemal byť. (Potlesk jedného poslanca z pléna.) Takže by som vás chcel týmto poprosiť, aby ste akceptovali slobodný výkon funkcie alebo pozície poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste ma nechali rozprávať. Ďakujem vám veľmi pekne.
Takže budem pokračovať kde? Budem pokračovať tam, kde som prestal, kde som bol prerušený, a síce v tom, kde minister vlády Roberta Fica Martin Glváč zlyhal nielen ekonomicky, ale zlyhal aj ľudsky. A to bol ďalší z dôvodov, podľa môjho názoru veľmi vážnych dôvodov na to, aby Robert Fico zasiahol. Aby ministra, ktorý takto ľudsky zlyhal, zo svojej vlády odvolal. Neurobil tak.
Ako som už spomínal, mladá dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby, ktorá bola v ozbrojených silách veľmi krátko, sa stala predmetom šikany a predmetom prenasledovania agentov, vojenských agentov Vojenskej spravodajskej služby. Dnes to už môžem povedať, táto dôstojníčka využila všetky možnosti. Obrátila sa na všetky možné inštitúcie a doslova prosila o pomoc. Prosila o to, aby jej nebola braná nielen vojenská, ale aj ľudská dôstojnosť. Obracala sa na svojho riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby. Neuspela. Obrátila sa, dostala sa priamo k ministrovi obrany Martinovi Glváčovi, kde takisto neuspela. A chcem z tohto miesta povedať, že sa obrátila aj priamo na premiéra Roberta Fica. To dodnes nebolo dostatočne razantne a dostatočne vážne povedané. To znamená, že premiér Robert Fico má priamy podiel viny na tom, čo sa tejto dôstojníčke Vojenskej spravodajskej služby činilo. A má priamy podiel na tom, akým spôsobom sa s vojačkou, s príslušníčkou ozbrojených síl Slovenskej republiky zaobchádzalo.
Robert Fico ako premiér, ako predseda vlády Slovenskej republiky nie je len predsedom vlády Slovenskej republiky, ale je aj predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky. Ako iste viete, dôstojníčka Vojenskej spravodajskej služby, ktorá bola prijatá ako šéfka protokolu, ktorá nemala za sebou bojový výcvik, ktorá absolútne neovládala veliace spôsobilosti, tak bola prevelená do Trebišova s vedomím ministra obrany Martina Glváča. Samozrejme, že aj neskôr s vedomím premiéra, s vedomím predsedu vlády Roberta Fica, veliť bojovej čate, bojovej jednotke ozbrojených síl Slovenskej republiky. Bola prevelená po tom, ako pôsobila dva roky v ozbrojených silách Slovenskej republiky na, dá sa povedať, administratívnom mieste a dostala sa na miesto, kde mala veliť vojakom, ktorí boli pripravení alebo ktorí sa pripravovali na bojovú misiu, na operáciu ISAF v Afganistane.
Toto je ďalšie vážne zlyhanie Roberta Fica, ktorý dopustil, aby sa niečo takéto stalo. A ja som hlboko presvedčený, že presunom alebo prevelením tejto dôstojníčky Vojenskej spravodajskej služby do takejto pozície bola ohrozená obranyschopnosť Slovenskej republiky. Boli ohrozené životy vojakov, ktorí sa pripravovali na operáciu ISAF v Afganistane. Je šťastím v nešťastí, že to dievča po týždni išlo na práceneschopnosť a že nepôsobilo ďalej. A pokiaľ teda mám správne informácie, tak nepôsobí ani dodnes ďalej na tejto pozícii. Ale to tú vinu z ministra obrany a menovite z premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica nijakým spôsobom nezmýva a žiadnym spôsobom túto vinu neznižuje.
Vrátim sa ešte k jednej veci, ešte k jednému ľudskému zlyhaniu, kde som hlboko presvedčený, že mal premiér Slovenskej republiky zakročiť. On dostal obrovské množstvo príležitostí na to, aby si určitým spôsobom zachoval tvár a aby zakročil a aby zbavil, alebo teda nejakým spôsobom odvolal Martina Glváča z funkcie ministra obrany.
Niekoľko týždňov po tejto kauze sa prevalila ďalšia kauza, ďalšie ľudské zlyhanie jeho nominanta, jeho podriadeného ministra obrany Martina Glváča, ktorý dal vyhodiť z armády, dal vyhodiť z ozbrojených síl vojaka, ktorý dlhé roky pôsobil v ozbrojených silách ako jeden špičkový a vzorný vojak s mnohými oceneniami, za jeden jediný negatívny komentár na Facebooku na ministrovom profile. Tento vojak si dovolil verejne vyjadriť svoj názor na prácu ministra obrany Martina Glváča a dovolil si zdieľať na sociálnej sieti fotku Roberta Fica, fotku premiéra, ktorá putovala internetom a ktorú zdieľalo obrovské množstvo ľudí. Do 24 hodín bol tento vojak stiahnutý z misie na Cypre a do týždňa bol vyhodený, doslova vyhodený z armády.
Som presvedčený, že toto bola ďalšia príležitosť pre Roberta Fica nejakým spôsobom uplatniť svoje personálne právomoci a odvolať Martina Glváča z funkcie ministra obrany.
Na tomto mieste by som chcel povedať, že možno aj takú, takú miernu výtku ku kolegom z Ľudovej platformy, ktorí sa nepridali k aktivite na odvolanie Martina Glváča. Ja som presvedčený, že aj vôbec tá situácia, ktorá dnes vznikla, keď premiér Robert Fico v tom svojom úvodnom vystúpení predniesol svoju reč a potom vyzval, či už svojich kolegov vo vláde, alebo v parlamente poslancov za vládnu stranu SMER, aby opustili rokovanie, aby odtiaľto doslova ušli. Tak si myslím, že sa potvrdzuje to, že odvolávanie akéhokoľvek ministra vlády Roberta Fica a aj odvolanie samotného premiéra Roberta Fica je politické gesto, ktoré treba robiť. Ktoré treba robiť vždy, keď budeme mať pocit, že je to potrebné k politickej očiste a k politickej hygiene nášho života, a preto si myslím, že aj po tomto odvolávaní, ktoré teraz nejakým spôsobom skončí, neviem, ako dlho tu budeme, a koľko nocí tu budeme rokovať a akým spôsobom, je potrebné v tomto pokračovať a jednotne v tom pokračovať vždy, keď budeme mať taký pocit. A keď budeme mať pocit, že ďalší nominant, pri ktorom si myslím a som hlboko presvedčený, že Robert Fico opäť personálne zlyhal, a to je ministerka zdravotníctva Zvolenská, keď sa ukáže, že tá hrubá chyba, ktorú spravila alebo ktorá sa udiala pri udeľovaní licencií na leteckú záchrannú službu, keď sa vytvorilo niekoľkodňové vákuum, sa ukáže, že to naozaj hrubou chybou ministerstva bolo, tak treba, samozrejme, zvážiť potom v rámci opozície, či opäť nastal čas na politické gesto očisty a hygieny politického života na Slovensku, tak ako sme to zvážili teraz pri odvolávaní Roberta Fica, teraz, keď sme sa rozhodli, že budeme odvolávať Roberta Fica. Toľko k tej prvej časti.
Pár myšlienok, ktoré som chcel povedať, ja teda sa budem snažiť potom ešte vystúpiť aj v rozprave, pretože som písomne prihlásený, už ako sám za seba ako poslanec. A teraz by som si dovolil ešte v rámci nejakých veľmi podnetných informácií, ktoré si myslím, že by tu mali zaznieť, prečítať zopár vládnych materiálov už k samotnej téme Slovenského plynárenského priemyslu. Je to materiál, ktorý bol spracovaný 6. 7. 2012, "Informácia o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, Bratislava", upravené nové znenie. Číslo materiálu je UV-22936/2012.
Prekladacia správa. Materiál „Informácia o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť“, predkladám ako iniciatívny materiál.
Cieľom predloženého materiálu je informovať vládu Slovenskej republiky, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Fondom národného majetku Slovenskej republiky ako 51-percentným akcionárom spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, začne rokovania so spoločnosťou Energetický a průmyslový holding, akciová spoločnosť (EPH), o možnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Akcionármi SGH sú spoločnosti E.ON Ruhrgas a GDF Suez, každá z týchto spoločností vlastní v SGH 50-percentný podiel.
Dôvodom na začatie týchto rokovaní je list spoločností E.ON a GDF, ktorým oznamujú, že vstúpili do rokovaní so spoločnosťou EPH. Súčasťou navrhovanej transakcie by malo byť prefinancovanie akvizície a následný prevod celého 100-percentného podielu v SGH na EPH, resp. právnu entitu pod kontrolou tejto spoločnosti. Na základe uznesenia valného zhromaždenia Slovenského plynárenského priemyslu, konaného dňa 11. mája 2011, spoločnosť EPH vykonala due diligence s výnimkou Akcionárskej zmluvy týkajúcej sa akcií SPP.
V rámci tohto procesu akcionári SGH požiadali Slovenskú republiku o poskytnutie adekvátnej súčinnosti pri navrhovanej transakcii. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako vykonávateľ akcionárskych práv SPP v súvislosti s možnou zmenou vlastníckej štruktúry v SGH zabezpečí všetky právne kroky v zmysle Akcionárskej zmluvy, ktoré sú nevyhnutné pre zmenu vlastníckej štruktúry SGH a úpravu ďalších vzťahov medzi akcionármi SPP.
V prvom rade Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečí sprístupnenie Akcionárskej zmluvy týkajúcej sa akcií SPP spoločnosti EPH s cieľom dokončenia procesu. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky následne zanalyzuje dopady implementácie rôznych modelov vlastníckeho oddelenia vyplývajúcich z tzv. tretieho energetického balíka na spoločnosť SPP a možnú transakciu, v rámci analýzy budú tiež posúdené dopady na aktuálne znenie Akcionárskej zmluvy.
Paralelne s týmto procesom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky iniciuje výber poradcu na posúdenie ekonomických a právnych dopadov možnej zmeny vlastníckej štruktúry SGH. Mandátom poradcu bude okrem iného aj transakčné poradenstvo a odborná asistencia pri negociovaní súvisiacich dokumentov vrátane možnej úpravy existujúcej Akcionárskej zmluvy, prípadne prípravy novej dokumentácie.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uskutoční analýzu výhodnosti prípadnej zmeny vlastníckej štruktúry SGH z perspektívy možného zhodnotenia postavenia Slovenskej republiky ako majoritného akcionára SPP. Po vyhodnotení súčasného postavenia jednotlivých akcionárov analýza navrhne, ktoré oblasti by mohli byť predmetom zmien a rokovaní so spoločnosťou EPH s cieľom zlepšiť postavenie a posilniť vplyv Slovenskej republiky v Slovenskom plynárenskom priemysle.
Pri rokovaniach sa bude brať do úvahy aj navrhovaná legislatíva transponujúca tretí energetický balíček, a to predovšetkým návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrhom zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v zmysle príslušných smerníc Európskeho parlamentu a Rady stanovuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy, resp. od prevádzky prepravnej siete. Návrh zákona obsahuje možnosť oddelenia uplatnením úplného vlastníckeho oddelenia, tzv. OU, alebo uplatnením nezávislého prevádzkovateľa siete, tzv. ITO.
Model zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete (Eustream, a. s.) je navrhnutý tak, že ak je prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného plynárenského podniku, môže vláda do 1. októbra 2012 na návrh ministerstva hospodárstva určiť, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije.
V prípade, že po schválení zákona a jeho nadobudnutí účinnosti vláda uvedené určí, budú sa na prevádzkovateľa prepravnej siete vzťahovať podmienky nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa modelu ITO, nepoužije sa vlastnícke oddelenie a Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, bude môcť využiť model ITO a bude môcť naďalej fungovať ako vertikálne integrovaný podnik vrátane spoločnosti Eustream, a. s. Ak vláda do 1. októbra 2012 neurčí, že sa vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete nepoužije, Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, sa bude musieť vzdať kontroly v spoločnosti Eustream.
Vyššie uvedené kroky a činnosti Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uskutoční v priebehu tretieho kvartála roku 2012 tak, aby jednotlivé analýzy mohli slúžiť ako kvalifikovaný podklad k rozhodnutiu vlády SR v otázke schválenia či neschválenia zmeny štruktúry SGH vrátane možného uplatnenia predkupného práva Slovenskou republikou a reálnych možností financovania, aby rozhodnutie vlády odrážalo najvyššiu prioritu riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
Dámy a páni, z tohto už vidíme, že jednoducho toto sa neudialo, neboli reálne zhodnotené možnosti financovania, som hlboko presvedčený, že rozhodnutie vlády neodráža nie že najvyššiu prioritu, ale žiadnu prioritu riešenia a už vonkoncom nie v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Ale viem v prospech koho, už to tu bolo niekoľkokrát dnes povedané, ja myslím, že to nie je nutné opakovať.
Dokončím, ešte prečítam tento dokument, aby to bolo kompletné.
Prvé rokovanie so zástupcami EPH sa konalo v Bratislave dňa 21. júna 2012. Na stretnutí odzneli prvé návrhy tém a okruhov, o ktorých by predstavitelia EPH chceli s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky rokovať v rámci diskusie o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry v SGH. Tieto počiatočné tézy poslúžia ako vstup do analýz, ktoré Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v tejto súvislosti vykoná.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 348 zo 6. júla 2012 k "Informácii o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, Bratislava". Číslo materiálu: 22936/2012. Predkladateľ: minister hospodárstva.
Vláda
A. berie na vedomie
A.1. Informáciu o potenciálnej zmene vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding B.V., ktorá je vlastníkom 49 % akcií spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava.
Na vedomie: predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Dámy a páni, vidíme, že kroky, ktoré boli vykonané, sú v rozpore s týmto dokumentom.
Ja by som sa chcel ešte v závere svojho vystúpenia, chcel by som sa ešte v závere svojho vystúpenia vrátiť k tomu, čo som hovoril na začiatku, a síce k tomu, čo sa udialo okolo tej jedenástej hodiny, počas teda, žiaľ, tohto incidentu som nebol prítomný v tejto sále. Ja osobne si myslím, že aj toto je výsledok práce premiéra, výsledok práce Roberta Fica. Aj to, čo sa udialo dnes v parlamente od, a to, čo sa tu deje už v podstate od pätnástej hodiny, keď na výzvu Roberta Fica nielen ministri vlády Slovenskej republiky, ale aj všetci poslanci zdrhli ako také zbabelé krysy odtiaľto, ako takí potkani, aj to je výsledok personálnej politiky Roberta Fica.
Ja by som bol veľmi rád, a som presvedčený, že to občania naozaj urobia, keby si občania Slovenskej republiky položili otázku, ktorú si ja kladiem už veľmi dávno, v podstate od volieb roku 2012. Ako môžu zbabelci, ktorí utečú pri len prvých náznakoch nejakých problémov, len pri náznakoch toho, že budú počúvať niečo, čo sa im bude zle počúvať, ako môžu takíto zbabelci viesť Slovenskú republiku? Ako môže minister obrany, ktorý už po druhýkrát, pretože prvýkrát to urobil vtedy, keď sme mali mimoriadnu schôdzu k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby, že sa postavil sem, nakydal tu na všetkých naokolo a doslova zdrhol z tejto sály, ako môže takýto minister obrany byť vzorom pre tých 13 600 vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky? Veď keby sa tu niečo prihodilo, niečo skutočne vážneho, tak on normálne pustí do gatí a utečie niekde preč. Ako môže byť vzorom pre tých 20-tisíc, alebo koľko ich je, 21-tisíc policajtov taký minister vnútra, ktorý pred 60, alebo koľko tu bolo poslancov opozičných strán, pustí do gatí a doslova zdrhne z tejto sály a nepostaví sa sem za tento pult a neobráni si svojho premiéra, napriek tomu, že hocikedy inokedy má tie reči požehnane?
Takto by som mohol pokračovať, mohol by som menovať členov vlády Roberta Fica jedného po druhom, ale myslím si, že by to bolo zbytočné, pretože asi sa všetci v túto veľmi vzácnu rannú hodinu, o štvrtej hodine ráno, zhodneme, že tento strach, tento zbor zbabelcov, ktorý si dnes hovorí vláda Slovenskej republiky, títo zbabelci, ktorí utekajú z tejto sály ako potkany pri náznakoch, pri prvých náznakoch nejakých verbálnych problémov, je výsledkom personálnej politiky premiéra Slovenskej republiky a nie len tých 13 alebo 14, alebo, neviem, koľko ich je, ako ich nazval Daniel Lipšic, "lokajov finančných skupín", ale aj tých 83 poslancov, ktorí tu zasadli do poslaneckých lavíc. Tam tiež prebehla nejaká personálna politika Roberta Fica a samotní poslanci, niektorí, za stranu SMER v neformálnych rozhovoroch dnes priznávajú a chytajú sa za hlavu, že čo to ten Robert Fico nastváral. Nepredpokladal taký úspech a od určitého miesta na kandidátnej listine, a to mi potvrdili viacerí, nevenoval tomu takú pozornosť a dnes vidíme výsledok.
Tu nejaký no name poslanec, ktorého som v živote nevidel, toho, ja neviem, jak sa volá, čo tu zobral tú figurínu a zaútočil tuná na kolegu opozičného, na kolegu Viskupiča, tak takýto poslanec si dovolí bez toho, že by bolo za ním vidno čo len čiarku parlamentnej práce, on si dovolí za peniaze daňových poplatníkov, za peniaze obrovského množstva voličov SMER-u, pretože SMER mal obrovské množstvo voličov, si dovolí takýmto spôsobom, ožratý jak prasa, s prepáčením, pretože to bolo na tom videu vidno, zaútočiť zbabelo, v presile, v skupine piatich poslancov, na svojho opozičného kolegu a pomaly ho prehodiť cez nejaké zábradlie a spôsobiť mu možno aj trvalú ujmu.
Kam sme sa to dostali s takouto personálnou politikou? Kam sme sa dostali, keď Robert Fico ako premiér, ako predseda najsilnejšej strany s legitímnym mandátom, aj keď aj o tom legitímnom mandáte by sa dalo rozprávať, pretože som hlboko presvedčený, že strana SMER a menovite Robert Fico oklamali občanov Slovenskej republiky, keď im nasľubovali nesplniteľné, ale to je v poriadku. Ľudia im na to skočili a je na občanoch Slovenskej republiky, aby si to sami vyhodnotili. Ale kam sme sa to dostali, keď Robert Fico privedie sem do parlamentu takýchto poslancov? Keď privedie do parlamentu poslanca, ktorý na osobitnom kontrolnom výbore hlasuje za uznesenie najprv "za" a potom "proti". O tom by sa dali rozprávať historky, ale, žiaľ, o veľa veciach sa rozprávať nedá, pretože ten výbor vždy rokuje v utajenom režime, čo sa tam na tom výbore deje.
Som hlboko presvedčený, že za ten stav, v akom sa dnes parlament a vôbec toto plénum, za ten katastrofálny stav, v tomto sa možno čiastočne zhodneme s predsedom parlamentu Pavlom Paškom, môže v prvom rade Robert Fico ako premiér, ako predseda najsilnejšej strany, ktorá dostala mandát. Môže za to jeho personálna politika.
Každopádne myslím si, že vôbec dnešné rokovanie, ten priebeh hlavne toho začiatku, keď sme videli, čo sa tu dialo, ukázal, že ani sám Robert Fico a už vonkoncom nie tí zbabelci, ktorí, ktorí plnia jeho pokyny na slovo bez toho, aby nad tým rozmýšľali, nie sú až takí silní v kranflekoch a sú situácie, keď aj oni trošku pribrzdia. A dnes to bolo vidno.
Pár ľudí na balkóne, to boli možno štyria, piati, možno šiesti odvážni a naštvaní ľudia, ktorí prišli na tento balkón, dokázali na určitý moment strhnúť tie pomyslené masky, teraz nie tie plynové masky, o ktorých som rozprával, cez ktoré sa Martin Glváč pravdepodobne snažil naplniť mešce SMER-u pri tom škandalóznom tendri, ale tie skutočné masky, tí ľudia na tom balkóne strhli masky z tvárí viacerých poslancov SMER-u, pretože sa báli odísť z tejto miestnosti. Napriek výzve big bossa, ktorý miesto toho, aby sa staral o Slovensko, aby sa staral o túto krajinu, tak on si chodí každé ráno zacvičiť niekoľkokrát a niekoľkokrát nám to tu aj povedal, že začal pestovať kult tela. Napriek tomu, že im to Robert Fico doslova prikázal, aby odtiaľto zdrhli ako tie potkany, tak niekoľko odvážnych a naštvaných ľudí ich dokázalo v tomto úteku zastaviť. Ja som videl na tvárach niektorých poslancov SMER-u strach. Oni sa boja verejnosti. Oni sa boja občanov Slovenskej republiky.
A ja chcem z tohto miesta vyhlásiť, že toto je cesta, toto je legitímna cesta popri, samozrejme, tak legitímnych krokoch, ako je odvolávanie premiéra, odvolávanie predsedu vlády Slovenskej republiky kedykoľvek, keď to uznáme za vhodné, a kedykoľvek, keď budeme mať pocit, že treba spraviť toto politické gesto očisty, hygieny politického života na Slovensku. Toto je cesta pre verejnosť a pre slovenských občanov, aby neboli apatickí.
Dnešok ukázal, že aj taká mašinéria, ako je pohodlná väčšina 83 poslancov vládnej strany, má strach. Oveľa väčší strach má z verejnosti, z naštvaných ľudí, ako strach z opozície. To sme dnes videli. A to bolo naozaj možno päť, možno šesť naštvaných ľudí. Ja si viem celkom živo predstaviť, aký obrovský strach, aký obrovský strach by mali zajtra, alebo teda vlastne dnes o 19. hodine, alebo v priebehu dňa, povedzme ešte skôr, keď by sa pred parlamentom zjavilo tisíc ľudí alebo päťtisíc ľudí, alebo desaťtisíc ľudí, alebo stotisíc ľudí. Myslím si, že popri tom legitímnom kroku a popri tých legitímnych krokoch odvolávania predsedu vlády Slovenskej republiky by sme v rámci opozície, v priebehu dnešného dňa, keď už sa nám kolegovia zo SMER-u o to postarali, že niektorí z nás sa prakticky ani nevyspia, by sme sa mali aj o tomto rozprávať a ponúknuť verejnosti alternatívu: nahnať smerákom strach. Ponúknuť občanom, pretože obrovské množstvo sa mi ohlasuje cez sociálnu sieť, cez médiá, by ste sa čudovali, ľudia sledujú, čo sa tu deje. Majú to zapnuté dokonca ešte v noci, nespia. Obrovské množstvo občanov vyjadruje svoje rozhorčenie a my by sme im mali ponúknuť túto cestu. Bez akéhokoľvek vytĺkania opozičného politického kapitálu. Bez akéhokoľvek vytĺkania politických bodov. Ponúknuť im túto myšlienku nahnania strachu smeráckemu valcu, pretože to je to, čo zaberá.
Dnes sme to videli a ja som hlboko presvedčený, že keď sa o tom v rámci opozície cez deň porozprávame a nájdeme seriózne a konštruktívne riešenie tejto ponuky pre občiansku verejnosť, tak budeme úspešní a dosiahneme oveľa viacej takýmto spôsobom, ako sa snažia dosiahnuť kolegovia zo SMER-u všelijakými parlamentnými políciami a parlamentnými strážami, a dosiahneme to, že nebudú sem chodiť opití poslanci SMER-u, nebudú nám tu napádať našich kolegov. Dosiahneme to za pomoci angažovanej verejnosti a možno to dokážeme zlomiť.
Možno práve na toto bola tá, možno práve na toto je táto schôdza dobrá. Možnože ten krik tej rozhorčenej pani na toho pána, ktorý sa ozval dnes alebo včera na tom balkóne, po tom, ako Robert Fico vyzval svojich zbabelých kolegov zo SMER-u, aby opustili túto sálu, možno práve ten krik týchto dvoch ľudí bude tým bodom zlomu. Možno práve na ňom sa to zlomí. Tá apatia, ktorú, to si asi všetci alebo viacerí z nás priznáme, ktorú bolo doteraz cítiť medzi ľuďmi. Pretože možno práve ten moment im ukázal cestu, ako si poradiť aj s mašinériou, 83-člennou obrovskou presilou, 83-člennou mašinériou vládneho SMER-u.
Ja budem veľmi apelovať a budem sa prihovárať za to, aby sme nejaké riešenie v tomto duchu prijali a aby sme takúto korektnú ponuku, spoločnú ponuku pre občanov Slovenskej republiky cez deň pripravili a uvidíme, či si to lajznú, a uvidíme, čo si lajznú, uvidíme, čo si dovolia, keď sa budú občania dožadovať kultúrneho rokovania. Rokovania cez deň, rokovania za prítomnosti vlády, rokovania za prítomnosti nie tuto nejakého papundekla, ale za fyzickej prítomnosti premiéra, rokovania za prítomnosti všetkých ministrov a takisto všetkých poslancov, ktorí berú peniaze. Oni berú peniaze za to, že si majú vykonávať svoju prácu, a svoju prácu si nevykonávajú.
Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne, že ste ma vypočuli, a budem sa snažiť vystúpiť ešte v rozprave medzi písomne prihlásenými. A pokiaľ to bude potrebné, tak aj medzi ústne prihlásenými a budem sa snažiť niektoré myšlienky ešte, možno nie tak vám, ako občanom Slovenskej republiky, sprostredkovať.
Ďakujem vám za pozornosť.