25. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, včera sme sa tu zaoberali takým príbuzným zákonom, ktorý sa týka príplatku k príspevku, dnes pokračujeme rodičovským príspevkom a tieto dva zákony sú si veľmi blízke. Ony reagujú na situáciu, keď sa žena stane matkou, a na viažuce sa príspevky. A opäť musím povedať, že tieto zákony sú jedným z významných zdrojov príjmov, ktoré rodina získava zo štátu. Je to sociálny príjem, ktorým štát nejakým spôsobom sa snaží podporiť rodinu a matku v istej sociálnej situácii. To je úplne správne a úplne tak, ako to má byť. Jediná chyba, ktorá opäť aj v tomto zákone je, tá je veľká. A tým pádom devalvuje z veľkej časti ten pozitívny zámer a účel tohto zákona a to, že nijakým spôsobom sa nesnaží pozerať sa na prijímateľa tejto sociálnej dávky alebo tohto príspevku a vnímať, táto rodina akým spôsobom sa správa, aký vedie spôsob života, či patrí k tým zodpovedným rodinám, ktoré sú potom skutočne vhodným prostredím na výchovu detí, ktoré chceme, aby boli, aby v takýchto rodinách bolo čo najviac, alebo k nim nepatrí.
A ja si pomôžem takým príkladom, ktorý potvrdzuje, že v celom zložitom a spletitom sociálnom systéme každá už časom preverená dávka alebo príspevok, alebo podpora vždy je naviazaná na isté očakávania, ktoré spoločnosť od prijímateľov má, a keď tie očakávania neplnia, tak sa tá spoločnosť voči nim nejakým spôsobom stavia tak, aby docielila ich pozitívne správanie.
Zoberme si ako príklad úplne nesúvisiacu podporu rodiny s deťmi. A to je rodinný prídavok. To je asi taký najvšeobecnejší, najznámejší a asi aj najstarší typ prídavku, ktorý tu bol odjakživa, ešte za socializmu. A stále považujeme ho za normálnu súčasť tohto systému. Môžeme diskutovať o jeho parametroch, spôsoboch a tak ďalej, ale vždy tu bol. Dieťa, ktoré rodičia vychovávali, bolo podporené nejakou finančnou sumou. Ale čo očakávame od tej rodiny, ktorá je prijímateľom tohto príspevku alebo tejto dávky, nazvime to akokoľvek? Napríklad to, že dieťa chodí do školy, že, bola odjakživa väzba tohto príspevku, že keď dieťa nechodí do školy, nedodržuje školskú dochádzku, tak sa im za lepších čias odoberie, za tých horších, ktoré nie sú dostatočne dôsledné, a sa zhoršuje potom efekt takýchto príspevkov, tak sa im len pozastaví, potom sa im zas znova začne vyplácať, akonáhle dieťa začne chodiť do školy. A tým pádom ten nástroj už stráca tú úlohu, že prinúti tú rodinu, aby sa správala zodpovedne. Ale v princípe je to spojené, dávame rodinné prídavky, ale žiadame od tej rodiny istý spôsob správania, či už viac alebo menej efektívne vynucujeme nejakým spôsobom toto správanie. A vtedy tá dávka naozaj môže pretrvať preverená časom a menia sa naozaj len jej parametre. Prečo potom pri tých novších, mladších dávkach, ktorými určite rodičovský príspevok je, pretože som ho zavádzal vlastne ja ako minister a rozširoval, takisto ako príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ako sme včera počuli nie z mojich úst, ale od pána Podmanického, nie je tu, ten bol zavedený za prvej Ficovej vlády, tam spoločnosť vôbec nežiada od prijímateľov tejto dávky nič? Každý ho dostane a hotovo. Výsledok potom je, že časť spoločnosti sa nám uberá úplne nesprávnym smerom, pretože má zaručený príjem len za splnenie jednej jedinej podmienky, že má malé dieťa, nič nemusí iné spraviť, len mať malé dieťa, dieťa vo veku do troch rokov, a má zabezpečený istý druh príjmu. A nechceme už od nej nič iné. A to je obrovská chyba, dámy a páni.
A teraz to zase ukážem, prečo je to chyba, na príspevku k príplatku pri narodení dieťaťa, ktorý sme tu včera rozoberali. Ale dobrý príklad to je, tak ako som použil príklad rodinného prídavku. Včera bolo povedané, a teda naozaj keďže to povedal príslušník vládnej väčšiny, tak asi to nikto nebude spochybňovať, že tento príplatok k príspevku, táto dávka neexistovala, kým nenastúpila prvá Ficova vláda, tá ho zaviedla. To znamená, môžeme krásne vidieť, ako sa správala časť verejnosti, časť prijímateľov, ktorí sú na spodnej časti príjmového rebríčka, pred prijatím a zavedením takého príspevku a po prijatí takéhoto príspevku. Naozaj je to dobrý námet na štúdiu. Ale keďže nemáme takúto štúdiu, poslúžme si len vlastnou pamäťou. Každý z nás chodil do školy, sme už trošku starší všetci, takže sme všetci chodili do školy za socializmu ešte. Ale pýtam sa vás, bolo obvyklé, že v ôsmej a deviatej triede bola polka žiačok v triede tehotná? Bolo to veľmi výnimočné. Ja sa na to nepamätám. Až sa to stalo, tak to možno bola skutočne výnimočná záležitosť. Ja sa pamätám, že na gymnáziu jedna moja spolužiačka v treťom ročníku otehotnela. A to naozaj bola záležitosť veľmi výnimočná a veľmi naozaj vymykajúca sa z noriem. Dnes, ale, dobre, bol socializmus, bolo to dávno, ale no skúsme si zapátrať v pamäti a naozaj sa posunúť len do čias druhej Dzurindovej vlády, prvej Dzurindovej vlády a ešte poďme nižšie. Bolo to naozaj také bežné a taký masový jav, ako je to dnes, že pokiaľ dievčatá z tých najchudobnejších vrstiev spoločnosti, dievčatá, ktoré pochádzajú väčšinou z osád, nie sú tehotné v deviatom ročníku, tak sa cítia, že sú iné, ale negatívne iné? Jedna učiteľka mi povedala, že má depresiu tá žiačka, pretože všetky jej spolužiačky sú už tehotné a ona ešte nie je tehotná, či nie je chorá, sa obáva to dievča v deviatom ročníku na základnej škole. A teraz si normálne položte ľudskú, logickú a racionálnu otázku: Čím bola spôsobená táto zmena správania, stalo sa v tejto spoločnosti ešte niečo iné okrem toho, že sa zaviedol takýto príspevok, ktorý obrovskou sumou pre túto príjmovú skupinu občanov odmení jednorazovo človeka, rodinu, matku za to, že porodí dieťa? Nie, nič iné sa nestalo. Z logiky tejto veci vyplýva, čo je hlavným motorom, čo je hlavným motívom toho pôrodného boomu v tých najchudobnejších skupinách obyvateľstva, čo je motorom toho, že nám pribúda detí, ktoré sa nerodia do dobrého rodinného prostredia, ktoré potom vychováva členov spoločnosti, ktorých všetci chceme, členov, ktorí pracujú, prispievajú k rastu spoločenského bohatstva a prispievajú k rastu, k blahobytu našej spoločnosti, ale, naopak, ktoré len zväčšujú problém, ktorý existuje, a problém sociálnej náročnosti ufinancovať takýto spôsob života.
Takže skončím s príkladmi a budem uzatvárať. Na týchto príkladoch vidno, že akákoľvek dobre myslená podpora štátu keď nie je spojená s požadovaním istého typu správania prijímateľa, je dlažobnou kockou, ktorou sa dláždi cesta do pekla, a preto je to veľká chyba, nepožadovať od prijímateľov žiaden pozitívny spôsob správania. Čo mám tým na mysli pri rodičovskom príspevku? To je to, že tak ako pri príplatku pri narodení dieťaťa, tak aj tu je dobré vytvárať pozitívny motivačný tlak, aby sme viac podporili rodinu, ktorá sa správa zodpovedne, rodinu, ktorá sa živí prácou, alebo má snahu živiť sa prácou, ktorá študuje, aby si zvýšila svoje predpoklady uplatniť sa na trhu práce a zabezpečiť rodinu príjmom z práce, a kde aspoň jeden z rodičov takto koná. A vtedy to bude mať pozitívne dopady. Vtedy naozaj výsledkom bude nielen to, že štát pomáha tým, ktorí sa takto správajú, lebo aj tí, ktorí sa ešte tak nesprávajú, budú vedení k tomu, aby sa tak začali správať. Dnes máme presne opačný jav, že dnes tí, ktorí sa tak nesprávajú, sú vlastne vzorom pre tých, ktorí sa ešte tak správajú, aby sa tak prestali správať, aby aj oni sa vykašlali na prácu. Takže pre toto je dobré previazať to s niečím pozitívnym. A v tomto prípade je to pracovná snaha, lenže, vážené dámy, vážení páni, opäť ako mnohokrát predtým cez novelu zákona teraz prichádzam s pozmeňujúcom návrhom, ktorého cieľom je zaviesť do rodičovského príspevku práve toto kritérium.
Tu sa nezhodujem, musím to povedať, s mojím predrečníkom pánom Mihálom, ktorý kritizoval tú snahu súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a štátneho tajomníka Buriana, ktorá smerovala k tomuto: Zaveďme alebo dajme tým rodičom, ktorí pracujú, viac. Ja si myslím, že ten úmysel je správny. Ja presadzujem ten istý úmysel. Obrovská chyba, ktorá veľmi zle vzala i pokus, bola v tomto návrhu tá, že rodičovský príspevok mal byť odobratý pracujúcim matkám. To bola veľká, veľká, veľká chyba, voči ktorej sa oprávnene na náš podnet zdvihla veľká vlna spoločenského odporu, a to viedlo pána Fica k tomu, pretože sa bál straty hlasov, že jednoducho oznámil, že nič sa meniť nebude. Ale pokiaľ by táto, rovno poviem, hlúpa zmena tam nebola navrhnutá, tak by som povedal, je to cesta správnym smerom. Áno, dajme matkám, ktoré pracujú, to znamená, boli nemocensky poistené, viac. Ja ale sa pýtam, a v mojom návrhu to je zakomponované, prečo to zužovať len na matky. Pozerajme sa na rodinu, nemusí len matka pracovať, keď pracuje otec, veď na tom nie je nič zlé, že rodina má aspoň jedného živiteľa, teda buď pracujú obidvaja, ale nech pracuje aspoň jeden z nich. A keď už pracuje aspoň jeden z nich, je to fajn, je to super, toto podporme. Takže ja hovorím, nech aspoň jeden z rodičov pracuje. Ale tá snaha, tá cesta k tomuto cieľu je správna.
Takže prejdem ku konkrétnemu návrhu, lebo ho musím prečítať.
Tento návrh znie takto:
Po prvé. V článku I sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 3 ods. 8 písm. a) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4".“ Pôvodný bod 2 sa prečísluje na bod 3.
Po druhé. V článku I sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: „V § 4 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Rodičovský príspevok je mesačne 50 % sumy uvedenej v odseku 1, ak sa aspoň jednej z oprávnených osôb za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok neposkytovalo materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte, aspoň jedna z oprávnených osôb za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nebola nemocensky poistená najmenej 270 dní alebo nebola nemocensky poistená najmenej 180 dní a najmenej 90 dní nevykonávala aktivačnú činnosť podľa osobitného predpisu, do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, alebo sa aspoň jedna z oprávnených osôb nepripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole alebo sa nestala absolventom vysokej školy alebo strednej školy za posledné 4 roky predchádzajúce vzniku nároku na rodičovský príspevok.“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 18f a 18g znejú: „18f) § 52 a § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, 18g) § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov." Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
Po tretie. V článku I sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: „V § 4 ods. 3 sa za slová „odseku 1" vkladajú slová „alebo odseku 2" a v § 4 ods. 4 sa slová „odsekoch 1 a 2" nahrádzajú slovami "odsekoch 1 a 3 alebo odsekoch 2 a 3". V § 4 ods. 5 sa slová „odsekov 1 a 2 alebo odseku 3" nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 3 alebo odseku 4".“ Doterajšie body 3 až 5 sa prečíslujú na body 6 až 8.
Po štvrté. V článku I sa vkladá nový bod 9, ktorý znie: „V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak aspoň jedna z oprávnených osôb počas poskytovania rodičovského príspevku splní podmienku podľa § 4 ods. 2, suma rodičovského príspevku sa zvýši na sumu podľa § 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4 od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala." V § 7 ods. 2 sa slová „ods. 3" nahrádzajú slovami „ods. 4". V § 7 ods. 4 písm. c) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4“.“ Doterajšie body 6 až 10 sa prečísluje na body 10 až 14.
Po piate. V článku I sa dopĺňa bod 15, ktorý znie: „Za § 12b sa vkladá § 12c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014“ znie:
Odsek 1: „O žiadostiach o rodičovský príspevok podaných do 31. decembra 2013, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2013, sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.“
Odsek 2: „Ak oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok po 31. decembri 2013 za obdobie pred 1. januárom 2014, o nároku na rodičovský príspevok sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.“
Odsek 3: „Ak rodičovský príspevok bol priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2013, považuje sa od 1. januára 2014 za rodičovský príspevok priznaný podľa zákona účinného od 1. januára 2014 a vypláca sa v sume podľa zákona účinného od 1. januára 2014.".“
Odôvodnenie.
Okrem toho, čo už som povedal, cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.
V článku I sa zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania.
Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, teda dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aby aspoň dve tretiny tohto času, t. j. 180 dní bol zamestnaný, teda nemocensky poistený a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni alebo strednej školy v sledovanom období.
V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 %. Kedykoľvek sa môže výška rodičovského príspevku zvýšiť na plnú výšku, ak počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá.
Návrh bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.

Je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, jedno vám treba uznať, ste mimoriadne konzistentný, v celej svojej politickej kariére sa správate ako sociálny netvor. A to, čo tu predvádzate, je toho krásnym dôkazom, tá arogancia, ten cynizmus, keď vy proste chcete odpierať ľuďom ich základné sociálne práva, právo na sociálny a dôstojný život. To je zaslúžiť si život, to je vaša filozofia, ľudia si musia život zaslúžiť. Pokiaľ, dajme tomu, niekto sa nespráva podľa vašich predstáv, tak by mal byť nejakým spôsobom odstránený, eliminovaný. Tomu sa vo filozofii hovorí sociálny darvinizmus. Ja tomu hovorím trhový fašizmus. Pokiaľ sa človek nespráva podľa vašich predstáv a nezarába ako nejaký manažér v nejakej korporácii, tak si nezaslúži žiť, nezaslúži si žiadnu pozornosť od štátu ani od spoločnosti. A to je niečo tak zvrátené. Viete, selektovať ľudí, ktorí si zaslúžia a nezaslúžia našu pomoc, to tu už raz bolo. Prišiel s tým politik v roku 1933 v Nemecku. Nemusím pripomínať, kto to bol. A práve je to strašne nebezpečné, keď takýmto spôsobom sa snažíte selektovať toho, kto si čo zaslúži a nezaslúži.
A ešte jedna poznámka k tej vašej úvahe, naozaj, by som povedal, mimoriadne primitívnej, že mladí ľudia majú deti len kvôli tomu, aby si zarobili tento svojím spôsobom smiešny príspevok, ktorý sa veľmi rýchlo rozhádže. Však to dieťa stojí peniaze neustále. Ja mám teraz veľmi malé dieťa. To si fakt myslíte, že vám vynahradí tie náklady na dieťa ten relatívne malý a smiešny príspevok? Kvôli tomu majú tí ľudia deti, aby mali tento drobný príspevok od štátu? To myslíte vážne? To tých ľudí považujete za úplných bláznov?
Čiže, pán kolega, prosím vás prestaňte kopať do chudobných ľudí, prestaňte kopať do tých najchudobnejších a radšej sa zamerajte na to, kde sú naozaj peniaze u oligarchov korporácií, špekulantov, ktorí neplatia dane. Tam sú peniaze, a nie u chudákov. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Kaník.

Nič divné, zase brutálne a bezostyšne klamete, prekrúcate to, čo bolo povedané, šírite absolútne klamstvá a nepravdy. Myslím, že vaše vystúpenie hraničí so zdravým rozumom, lebo vy žijete naozaj v nejakom špeciálnom svete, ktorý s realitou nemá nič spoločné.
Pán Blaha, vy znetvorujete takouto podporou súčasného stavu sociálnu situáciu obrovskej časti obyvateľstva. Chudoba narastá na Slovensku raketovým spôsobom práve preto, že z ľudí robíte nesvojprávne bytosti, práve takýmto hlúpym a nedomysleným sociálnym systémom, ktorý nivočí ľudské osudy, ktorý ľudí vedie k absolútne negatívnemu prístupu k svojmu životu. A, samozrejme, nič iné vám nezostáva, len prekrúcať moje slová a, samozrejme, urážať.
Ja len som zvedavý, ako budete hlasovať pri návrhu, ktorý budeme prejednávať o chvíľu a ktorý zavádza povinnosť odpracovať si sociálne dávky. Ja som veľmi zvedavý, ako vy budete hlasovať, pretože to je návrh, ktorý skutočne ide na hranu. A veľmi som na to zvedavý.

V rozprave vystúpi pani poslankyňa Nicholsonová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa ešte dotknem toho, čo tu odznelo. Ja musím povedať, pri všetkej úcte, pán poslanec Blaha, že pri niektorých faktických poznámkach ja som strašne rada, že to máme ohraničené časom iba dve minúty. A musím sa plne prikloniť k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník. Ja som tiež veľmi zvedavá, čo budete hovoriť pri tom ďalšom návrhu zákona, kde úplne selektívnym spôsobom vy chcete od ľudí, ktorým ponúknete prácu, aby si odpracovali tú základnú dávku v hmotnej núdzi napriek tomu, že článok 39 Ústavy Slovenskej republiky je úplne jednoznačný a každému bez ohľadu na to, či chce byť alebo nechce byť aktívny, má garantovať aspoň to minimum. A poďme sa baviť o tom, aké to minimum má byť. Ale strašne rada si vás vypočujem a dúfam, že sa prihlásiť do rozpravy, pán Blaha. Dobre.
Ja budem hovoriť k predmetnému návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame, to je ten vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku, ale v skutočnosti budem oveľa viacej rozprávať o príspevku na starostlivosť o dieťa. Prečo? Pretože si myslím, že výške aj dĺžke materskej dávky, výške aj dĺžke poberania rodičovského príspevku, ako aj nesystémovým dávkam, s ktorými ja nesúhlasím, a to je príspevok pri narodení dieťaťa, venujeme strašne veľa času a myslím si, že robíme chybu, pretože sa vôbec nepozeráme na to, čo bude po treťom roku veku dieťaťa, my neustále riešime iba to, čo sa stane s dieťaťom, keď sa narodí, a riešime situáciu mladých rodín, kým to dieťa nedovŕši tri roky. Ale ja sa pýtam, čo bude potom, a nepýtam sa to len ja, ale pýta sa to množstvo mladých rodín, ktoré chcú alebo plánujú teda priviesť na svet dieťa, pretože tá naša demografická krivka v porovnaní s inými krajinami Európskej únie klesá a klesá rapídne a markantne. A myslím si, že je to aj kvôli nastaveniu rodinnej politiky v našej krajine. Myslím si, že veľmi veľa času si zaoberáme tým, koľko peňazí dáme do rodín do toho tretieho roku veku dieťaťa a veľmi málo pozornosti venujeme tomu, čo sa stane potom, a najmä vôbec neriešime služby, ktoré takáto mladá rodina, pokiaľ privedie na svet dieťa, bude potrebovať aj po tom treťom roku veku dieťaťa. A preto plánujem hovoriť v prvom rade o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Príspevok na starostlivosť o dieťa môže poberať pracujúca matka, ktorá má dieťa inštitucionalizované, teda v predškolskom zariadení, buď v jasličkách, alebo v škôlke, ale opäť len pokiaľ to dieťa nedosiahne tri roky. Myslím si, že je to veľmi málo, najmä keď si uvedomíme, že matky chcú dnes zostať doma s dieťaťom, chcú tam zostať tri roky, to znamená, kým sa im skončí možnosť poberať rodičovský príspevok. A práve to je ten moment, kedy sa rozhodnú do práce alebo vrátiť sa do práce, keď sa majú ešte kam vrátiť, a dať svoje dieťa do škôlky. Problém je v tom, že v tomto momente už strácajú nárok na poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je schopný, aj v dnešnom nastavení 230 eur je strop, pokryť tie, povedzme, reálne náklady spojené s tým, že dieťa je v nejakej predškolskej inštitúcii. Preto si myslím, že ja načase, aby sme sa začali zoberať tým, ako skvalitniť služby pre pracujúce matky, ktorých deti sú staršie ako tri roky a ktoré ich dávajú do škôlky. Po prvé, tých škôlok je strašne málo. To, že ich je málo, to je neskrývaný fakt. Myslím si, že to by mohla byť siahodlhá debata o tom, ako nastaviť, povedzme, aj štrukturálne fondy Európskej únie tak, aby sme vedeli podporovať vznik škôlok, aby sme tam vedeli zamestnávať čo najviac ľudí, ale ten najefektívnejší spôsob už máme v systéme a tým veľmi efektívnym spôsobom je práve príspevok na starostlivosť o dieťa.
A preto si myslím, a o tom je aj môj pozmeňujúci návrh, že by sme mali predlžiť tú lehotu poberania alebo nároku na príspevok na starostlivosť o dieťa až do doby, kedy dieťa nezačne chodiť do školy, to znamená, nezačne si plniť povinnú školskú dochádzku, preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, hlavne s ohľadom na to, že tie peniaze pôjdu z Európskeho sociálneho fondu, v rámci ktorého máme prioritnú os, ktorá hovorí o tom, ako čo najlepšie prepojiť ten pracovný a rodinný život matky alebo teda rodiča ako takého. Na to predovšetkým slúžia peniaze, ktoré nám Brusel posiela. Teraz sa začne nové programovacie obdobie. Tam nie je veľmi o čom rokovať s Bruselom, pretože si myslím, že tie hlavné rokovania sa už aj tak skončili a tá prioritná os určite zostane v štruktúre Európskeho sociálneho fondu, ktorý patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je absolútne žiaden otáznik nad tým, či tam bude alebo nebude dosť peňazí. Otáznik je tam nad tým, ako efektívne sa budú tieto peniaze míňať. A príspevok na starostlivosť o dieťa je jedna z najefektívnejších foriem míňania peňazí z Európskej únie.
Dovoľte mi preto, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 517/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V článku II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do času, kedy nastúpi na povinnú školskú dochádzku (ďalej len „príspevok") ako sociálnej dávky." Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa nasledujúce novelizačné body prečíslujú.
Veľmi krátke odôvodnenie k tomu, čo som už uviedla. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa upravujú podmienky čerpania prostriedkov príspevku na starostlivosť o dieťa tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov, resp. do času, kedy dieťa nastúpi na plnenie povinnej školskej dochádzky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a veľmi pekne vás prosím, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo skutočne tým pomôžeme mladým rodinám, ktoré majú problém, čo s dieťaťom, kedy nastúpi do materskej školy. Nie každý si vie dovoliť tú materskú školu, hlavne ak hovoríme o rodičoch, ktorí robia, povedzme, za 500 – 600 eur v hrubom a tie náklady spojené s materskou školou majú naozaj vysoké a nemôžu si ich dovoliť. Ďakujem veľmi pekne.

Faktická poznámka je jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

Pani kolegyňa, iba k tomu vášmu úvodu budem reagovať. Viete, ja za svojich vysokoškolských čias som vždy sa považoval za feministu a mal som veľmi veľkú úctu k feministickej filozofii a aj k úlohe žien v politike. A som zástanca dodnes škandinávskeho modelu, aby bola parita, aby ženy mali čo najväčší hlas v politike, v spoločnosti, všade, kde je to len možné. Ale potom dôjdete vy a takto mi kazíte ilúziu, lebo sú takéto ženy. No napriek tomu som naďalej feminista, aj napriek tomu, že musím počúvať veci, ktoré sú takto hlboko nehodnotné a nehodnotové. To je to najsmutnejšie, že od ženy by som čakal viac, viac úcty k ľuďom, viac starostlivosti, viac nehy, viac súcitu. A namiesto toho tu počúvam tento neoliberálny cynizmus. A ja tam cítim aj taký latentný rasizmus a to ma desí najviac.
No ale k tej veci. Áno, ja som zástancom bezpodmienečného základného príjmu, som zástancom bezpodmienečných dávok a vždy budem zápasiť a bojovať za to, aby sa prestalo kopať do chudobných ľudí, aby ste prestali vytvárať ilúziu, že človek si musí svoj život zaslúžiť. Spoločnosť je povinná každej ľudskej bytosti, navyše deťom, to je úplný základ každej morálky, zabezpečiť dôstojný život. (Hlas v sále.) Poprosím vás o kľud, pán kolega. Poprosím vás o kľud, pretože ja viem, že žijete vo svojom vlastnom svete, kde sa neoplatí počúvať nikoho iného. Ale verte, ľudia na Slovensku žijú vo veľmi ťažkých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou. )

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Kaník, reagujte v rozprave. Poprosím...

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
... sociálnych pomeroch, aj kvôli vám, pán Kaník, pretože vy to, čo ste tu zaviedli, bol čistý sociálny netvorizmus, aby som použil tento pojem. (Reakcia z pléna.) Pán Kaník, kľud, pán Kaník, no, takže, žiaľ.

Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.