25. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička. Máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, kolegovia a kolegyne, zvlášť vítam aj Richarda Vašečku, jeho vzácnu osobnosť, že rozšírila toto úctyhodné auditórium. Hneď sa ľahšie dýcha a lepšie rozpráva a je lepšia motivácia. Martin, aj teba, samozrejme, to ako ty patríš tiež k tej rozmanitosti. Pokiaľ niektorí z kolegov poslancov a poslankýň sledujú legislatívne iniciatívy tria Brocka, Přidal, Kvasnička, nakoľko nejde o prvú novelu tohto typu, zaiste si spomeniete na nedávno pochovanú možnosť dobrovoľne asignovať časť dane v prospech rodičov, a tak zlepšiť ich ťažkú dôchodkovú situáciu, teda novelu, ktorú ľudovo nazývame o troch grošoch, zaiste im neunikla filozofia našich návrhov, ktorá nie je v dôvodovej správe explicitne uvedená, možno čosi z toho, čo Julko Brocka hovoril ako o duchovných a etických otázkach, ktoré s takýmito návrhmi zákonov súvisia.
Pod touto filozofiou rozumiem predovšetkým sociálne i morálne žiadúcu potrebu solidarity. Dnes je to podľa viacerých politologických koncepcií najvýznamnejšia civilizačná kvalita, o ktorej Richard von Weizsäcker povedal, citujem: "Len solidárny svet môže byť spravodlivý a žiť v mieri." Myslím, že v sociologickom kontexte ju prvýkrát etabloval francúzsky sociológ Émile Durkheim vo svojom diele O spoločenskej deľbe práce. Je to práca klasická dnes už, z roku 1893. Vychádzajúc z vtedajšieho spoločenského kontextu, definoval spoločnosti s nízkou mierou deľby práce, ktoré drží pohromade mechanická solidarita skupiny či kmeňa, alebo daného celku, a odlíšil ich od spoločností s pokročilou deľbou práce, kde vznikajú rôzne dobrovoľné spojenectvá, ktoré tak vytvárajú nový typ solidarity. Durkheim ho nazval organickou solidaritou. Vzdialeným predchodcom takejto organickej solidarity bol kresťanský imperatív vzájomnej lásky, pomoci a vzťahu k blížnemu. Nech sa už hranice medzi mechanickou a organickou solidaritou akokoľvek modifikovali a prestupovali, solidarita nestratila energiu, ak môžem použiť obľúbený kultúrny termín Dominika Tatarku, kultúru obcovania, teda vytvárania obce, society, spoločenstva a v prenesenom význame i rodiny, generácie rodu a totum pro parte národného organizmu. Bunečnou formou obcovania v tomto zmysle je prirodzený rozumom i prírodou požehnaný vzťah medzi mužom a ženou. Kde by ste hľadali viac solidárneho tmelu, než v tejto bunečnej vzorke spoločnosti? V našom zákone toto presvedčenie vyjadrujeme aj rečou ekonomického jazyka, kolega Brocka ukazoval aj graf vývoja týchto súvislostí, keď chceme umožniť, aby ženy pri zaopatrovaných deťoch, môže to platiť aj naopak - v manželstve, mohli byť finančne saturované daňovou úľavou alebo daňovou asignáciou svojho manžela a nemuseli tak byť nespravodlivým a nesolidárnym predmetom tzv. konsolidácie verejných financií. Tomuto hovoríme totiž šetrenie na nesprávnom mieste, čo vlastne ani nie je šetrenie, iba zakladanie nášľapných mín už pre blízku budúcnosť s rozvoľnenou predstavou o rodine.
Náš predchádzajúci zákon sa vyznačoval rozmerom medzigeneračnej solidarity detí voči svojim rodičom, aj keď sa o rodičovskej láske, ak je pravá a múdra, hovorí, že vzniká a žije bez podmienok a nič si nežiada. Prítomný zákon sa vyznačuje solidaritou, ktorú by som nazval intergenderovou, medzirodovou. Táto terminológia je dnes veľmi populárna, no ja ju v tomto kontexte používam v úplne inom význame. Nie ako zameniteľnosť, nivelizáciu, výberovosť, selektívnosť pohlavia ako stieranie biologických rozdielov, ale ako fyziologickú danosť, ktorá jestvuje mimo akejkoľvek diskusie vo svojej jedinečnej a nenahraditeľnej dvojpólovej komplementárnosti, teda tak, ako ju zamýšľal inteligentný dizajn Stvoriteľa. Necítime nijakú potrebu rivalizovať. Oba tieto antropologické póly, na čo v konečnom dôsledku doplácajú obe strany medzirodovej transakcie, a zvlášť vtedy, ak sa tejto problematike venujú vysokí štátni úradníci v zajatí nátlakových skupín, ktoré chcú zvrátiť prirodzený poriadok manželstva, rodiny a spoločnosti. Je to boj v mene slobody proti slobode. Je to fenomén tzv. novej tolerancie, ktorá sa snaží redefinovať ľudské práva, a v mene takejto tolerancie chystá našej kresťanskej civilizácii nové otroctvo.
Ak muža symbolicky aj reálne vraciame k žene, a ženu nielen platonicky, ale aj v ekonomickom vyjadrení i konkrétneho zákona prinavraciame k mužovi, tak len preto, že zákony o rodine a ochrane manželstva nepovažujeme len za povinnú legislatívnu a programovú jazdu, ale za pilier našej civilizácie bez verbálneho cirkusu všakovakých inakostí. Aj preto by som chcel podporiť, o podporu prítomného návrhu zákona z dôvodov, ktoré som uviedol a, samozrejme, aj z dôvodov ekonomických, finančných, sociálnych.
Dovoľte mi, aby som na záver svojho krátkeho vystúpenia k prítomnému návrhu zákona uviedol jeden hlboký poznatok, ktorý svedčí o záchrannej povahe tejto medzirodovej solidarity a o posvätnom pute medzi mužom a ženou v manželstve. Uplynulé leto som strávil pár dní na festivale Pohoda v Trenčíne. Žiadny z umelcov a hudobníkov nehovoril a nespieval o tomto vzťahu, presvedčivo o vzťahu muža a ženy, presvedčivejšie ako Marek Eben so svojím bratským bandom. Stále vidím tie čisté, empatické oči, múdry úsmev, ktorý vie, čo je bolesť, pristrihnutú ofinu a hrabličky zubov, charizmu bez hystérie, bez potreby verejnej onánie a mediálnej exhibície. Možno viete, že táto hviezda Českej televízie a šoubiznisu, idol mnohých českých žien podľa prieskumov, žije temer tri desiatky rokov s Markétou Fišerovou, niekdajšou hereckou divou a vychýrenou krásavicou, ktorá v roku 1986 prekonala ťažkú cievnu príhodu, kómu a následnú úpornú rehabilitáciu, po ktorej našťastie prežila, hoci naveky pripútaná k invalidnému vozíčku.
Nepoznám veľa takýchto manželských príbehov skutočnej lásky, solidarity a vernosti. Prepáčte, že som si na to spomenul, keď hovoríme o takej, o takej konsolidácii verejných financií, ktorá z našich žien, manželiek a mám robí sociálnych invalidov. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ak som vo svojom vystúpení naznačil, že tá zmenená situácia u nás, to, že sa rodí menej detí, ako do budúcna ovplyvňuje náš sociálny alebo ekonomický systém, tak som tým myslel najmä na dôchodkovú situáciu. My sme na to pred desiatimi rokmi reagovali tak, že asi nezmeníme správanie ľudí, že už neurobíme s tým veľa, aby sa proste rodilo viac detí, no ale, aby neskrachoval náš dôchodkový systém, tak potom musíme na to reagovať tak, že nebudeme sa spoliehať, že deti, budúce deti budú financovať a udržiavať náš dôchodkový systém, ale sami sa musíme o svoju dôchodkovú budúcnosť postarať. To znamená, musíme si sporiť na dôchodok. Zabili sme druhý dôchodkový pilier. Samozrejme, aj to by muselo prejsť jedna-dve generácie, aby druhý dôchodkový pilier ako-tak prispel alebo pomohol riešiť našu dôchodkovú situáciu. Teraz po zmenách, ktoré urobila bývalá, teda táto vláda SMER-u, tak v podstate s druhým pilierom sa nedá v takej miere počítať a je taký drobný pilierik, je to oveľa menej ako tretí doplnkový pilier. Skúsim to na takom príklade ilustrovať, že keď, ešte predtým, ako ten príklad poviem, tak opíšem dvoma vetami existenciu len prvého dôchodkového pilieru priebežného, do ktorého odvádzame všetci odvody na dôchodok, a tieto sa míňajú na existujúcich dôchodcov. To znamená, ktokoľvek z nás, keď by bol len v prvom pilieri, a dožil by sa dôchodkového veku, tak v podstate nemá nič nasporené na dôchodok, pretože všetky odvody už dávno boli rozdelené dôchodcom, ktorí ich poberali. O to horšia je situácia, že dnes Sociálna poisťovňa má tak na dôchodky do polovice októbra, to znamená, už dnes ako na októbrovú a decembrovú výplatu Sociálna poisťovňa vypláca dôchodky z dotácie zo štátneho rozpočtu. To nie sú vybrané peniaze. Proste to, čo sa vyberie od poistencov stačí na 10-9,5 mesiaca. Čiže naozaj to sa týka už dnešných dní. No a skúsim spomenúť ten príklad, keďže pán Vašečka prišiel do sály, tak na ňom to skúsim, on je štyridsiatnik, a ak do štyridsiatky bol iba v prvom pilieri a od štyridsiatky by bol aj v druhom, tak v podstate jeho odvody za produktívnych 40 rokov boli nasledovné. Dvadsať rokov odvádzal odvody len do prvého piliera, 100 %, ďalších 20 rokov išli odvody do prvého piliera vo výške päť šestín a jedna šestina išla do druhého piliera. To je, to je tých dramatických, tie 4 % odvodov do druhého piliera sú zo sumy odvodov na dôchodok. To sú 4 %, ktoré máte na výplatnej páske, odvody na dôchodok, 14 % zamestnávateľa a ešte 4,75 % to je garančný fond, to je fond solidarity. To sú všetko peniaze, ktoré sa používajú na výplaty dôchodkov. Čiže terajšie 4 % odvodov do druhého piliera sú jedna šestina. Čiže 11 šestín je váš budúci dôchodok z prvého piliera a 1 šestina z druhého. Celý váš dôchodok bude vlastne financovaný z priebežného financovania. Z toho, čo tam odvedú vaše deti. No a keďže tých detí niet, práve chcem spomenúť váš príklad, ja si myslím, že vy ste za vodou, pán Vašečka, lebo ja si myslím, že vaše deti, ak ich dobre vychováte a budú zamestnané a budú odvádzať odvody do dôchodkového systému, aj do toho prvého piliera, vy by ste sa o svoj dôchodok nemuseli báť. A dokonca tak to budem aj navrhovať nabudúce, že toto musí byť zohľadnené v dôchodkovom systéme, lebo je rozdiel, či niekto platí len odvody, a ak niekto iný platí odvody a zároveň zabezpečil ďalších platiteľov do systému. Ak to nemá byť dôchodkový systém pyramídová hra, tak podľa môjho názoru počet detí, ktoré aktívne prispievajú do prvého piliera by sa mal zohľadniť vo výpočte dôchodku. Lebo ten, kto nemá deti alebo má menej detí, ten mal možnosť sa na svoj dôchodok zabezpečiť inak ako ten, kto mal viac detí, a celá jeho, by som povedal, jeho, jeho zárobok jednoducho skončil pri zabezpečení svojej rodiny a už mu neostalo na úspory na dôchodok. Má to svoju logiku, ja si myslím, že je to pochopiteľné, a keď bude mať KDH možnosť zmeniť nastavenie dôchodkového systému, tak určite o toto, teda o toto budeme usilovať a ja vám ten návrh aj verím, že ešte budem mať príležitosť, podrobne predstavím. V tejto chvíli by som sa obmedzil len na to, že toto je drobnosť, toto je jedno malé bremeno, ktoré by sme mohli snať z rodín s deťmi, z rodín, ktoré, kde otec alebo matka pracuje, chodí do zamestnania a chce uživiť svoju rodinu vlastnými rukami, nemali by sme im také bremená klásť pod nohy ako v tomto prípade, to je výsledok novely zákona o daniach z príjmov spred roka. Je to drobnosť, drobnosť, ale pre tie, pre nás je to drobnosť pri zmene zákona, nezruinuje to ani štátny rozpočet, ani verejné financie, ale rodinám s deťmi, ktorých sa to týka, pre ne to bude výrazná pomoc. Čiže ďakujem za vašu podporu tomuto návrhu zákona.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Neodzneli nijaké formálne návrhy, aj keď sa obávam, že väčšina tejto snemovne to má rozmyslené, ale chcem povedať, že, bez irónie, ako Benjamin Franklin, že dane a smrť ako istoty v živote potvrdzujete, ak takáto novela nemá šancu práve preto, lebo smrť nie je v našich rukách, ale dane, dane sú, a keď niekto tu hovoril, že 88 % ľudí sa nedotkne táto politika istôt, keď v programovom vyhlásení vlády istôt je rodinná politika tak silne, explicitne citovaná, že človek by zatlieskal, tak daňová novela z minulého roku poškodila rodinám na Slovensku veľmi čitateľne, merateľne a účinne, silne. Jeden mesačný príjem priemerný v kategóriách. To hovorím preto, aby som apeloval na všetkých, a hlavne väčšinu tohto parlamentu, aby uvedenú novelu v hlasovaní dnes o jedenástej podporili. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom priadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon č. 45/1989 Zb. o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 729. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 704.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, tlač 729.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorý rokovací poriadok v jednom podstatnom bode upravuje, a jeden, ako právnici hovoria, obsoletný zákon ruší.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie poslaneckého prieskumu a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov, a to priamo v rokovacom poriadku, čím sa zároveň vytvoria všetky legislatívno-právne predpoklady na zrušenie zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Máme za to, že súčasťou kontrolnej činnosti Národnej rady, parlamentu, ktorá je vymedzená v ústave zákonom Národnej rady a teda aj zákonom Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a osobitnými predpismi, je právo vykonávať poslanecký prieskum podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku iba orgánom Národnej rady a právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku túto právomoc priznáva iba výborom.
Právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom podľa § 12 písm. h) a ch) podľa zákona o poslancoch, ktorý v mnohých bodoch, keďže bol prijatý ešte v máji v roku 1989, obsoletný. Zákon o poslancoch naprieč celým svojím textom používa množstvo zastaralých, obsoletných a nepoužívaných pojmov, napr.: Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika. Vzhľadom na obdobie, prijatie zákona o poslancoch - spomínaný rok 1989 a jeho prvá časť - a jeho noviel v roku 1990 a 1992 ani zmena, či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsoletno-normatívnych častí tohto zákona. Ustanovenie zákona o poslancoch bolo navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky nasledujúcimi zákonmi v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat legi priori, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do rokovacieho poriadku.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie. Máme za to, že návrh zákona je v plnej miere v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Dovoľte mi v úvode povedať pár slov, keďže s týmto návrhom zákona prichádzame druhýkrát, a mali sme za to, že rokovací poriadok a takisto aj zákon o poslancoch je v roku 2013, máme za to, že by bolo dobré vyhovieť jednak požiadavke doby na to, aby sme mali skutočne kvalitný zákon o poslancoch. Keď som konštatoval, že nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy alebo podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, toto platí, ale nekvalitný zákon o poslancoch môže a podľa mňa aj vyvoláva mnohé otázky vo verejnosti, pretože to, na základe čoho a akým spôsobom tí, ktorí určujú pravidlá, či už ústavné, alebo zákonné, si nevedia prijať od roku '89 jeden kvalitný zákon, ktorý by presne vymedzil ich pôsobenie, je podľa mňa obrovským výkričníkom a obrovskou hanbou aj pre túto snemovňu. Možno si pamätáte proces, kedy sme sa bavili na orgáne, poradnom orgáne predsedu parlamentu, poslaneckom grémiu, o tom, že nový a kvalitný zákon o poslancoch uzrie svetlo sveta v tomto roku. Mám za to, že tento proces sa nestihne, a debaty o tomto návrhu zákona sa zatiaľ nedostali do fázy, aby sme mali na stole nie priamo paragrafové znenie, ale aspoň nejaký ideový zámer, aspoň nikto z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností sa k tomuto nedostal. Je preto dôvodné, aby sme aspoň schválili to, že starý zákon z prvej polovice '89. roku, ktorý používa pojmy ako Národný front a Slovenská socialistická republika, nebol, nepatril do platných zákonov platiacich v Slovenskej republike v roku 2013, a aby sme prebrali ustanovenie do rokovacieho poriadku, dve ustanovenia, ktoré ešte môžu mať akú-takú platnosť, a tento zákon zrušili.
Z tohto dôvodu vás aj po rozprave budem žiadať o podporu návrhu zákona, ktorý bude rušiť starý nefunkčný obsoletný zákon o poslancoch, ktorý v podstate nevymedzuje ohľadom našej poslaneckej práce takmer nič, a aby sme prijali, ak by sa náhodou dostalo do druhého čítania, nejaký mechanizmus schodný pre všetky, všetky poslankyne a poslancov Národnej rady, aby poslanecké prieskumy nemuseli byť schvaľované väčšinou vo výboroch a aby túto kontrolnú právomoc mohol vykonať buď poslanec sám, ale sme ochotní aj pristúpiť k mechanizmu, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, aby tretina poslancov, ak sa rozhodne na poslanecký prieskum ísť, aby tento mohla vykonať a nemusela to konvalidovať väčšina vo výbore. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 704 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie právo poslanca Národnej rady na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 704.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.