25. schôdza

Ďakujem aj za tento dialóg.
Nech sa páči, ďalšou vystupujúcou je Erika Jurinová na základe rokovacieho poriadku, podpredsedníčka parlamentu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď, ktorú som dostala od pána ministra sociálnych vecí a rodiny. Bola to opakovaná interpelácia vo veci sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá teda ako doplňujúca sa týkala najmä spôsobu ďalšieho vzdelávania alebo teda kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, potom uverejňovania akoby materiálov, ktoré sa týkajú zmien v sociálnoprávnej ochrany detí a poradensko-psychologických referátov ako samostatných celkov.
Takže k odpovediam, že ďakujem pánovi ministrovi, že mi opätovne odpovedal. Každopádne si myslím, že možno opäť považujem odpovede za nie dostatočné. Podľa mňa názory môžme mať rôzne, ale nie je dobré možno ignorovať aj opačne postavené argumenty, preto by som asi k tým odpovediam uviedla asi toľko:
V otázke kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, ale aj iných sa určite zhodujem s pánom ministrom, že doposiaľ to nebolo riešené systémovo, ale kvalifikačné predpoklady mnohých nie sú postačujúce. Zatiaľ, tak ako pán minister napísal, platí, že musí mať vyštudovanú vysokú školu, a nejaké predpoklady tam sú, ale čo sa týka toho ďalšieho dovzdelávania alebo pravidelného dovzdelávania, tento systém u nás neexistuje, takže všetkými desiatimi budeme podporovať akékoľvek zmeny, ktoré k tomuto budú nasmerované. To znamená, že súhlasím so zavedením ďalšieho systému vzdelávania, možnože chýba otázka, že kedy, kedy sa to dostane na pulz dňa.
Čo sa týka druhej otázke, druhej otázky, a to prípravy nových legislatívnych návrhov v oblasti sociálnoprávnej ochrany a kurately, určite rozhodne nesúhlasím s názorom pána ministra. Teraz budem citovať z odpovede, že "uverejnenie materiálov pred ich dokončením by neposkytlo možnosť posúdiť návrh ako celok, čím by sa rôznym skupinám vytvoril iba nový priestor pre vznik ďalších účelovo podávaných špekulácií a dezinformácií".
Ja by som povedala, možnože práve opak, si myslím, že by mohol byť pravdou. Teraz to vyzerá tak, akoby ministerstvo naozaj tutlalo informácie, a práve z toho vzniká vo verejnosti panika a strach, na ktorú som upozorňovala, ale vlastne všetci s ňou stretáte určite v rámci svojich aj či mailových schránok, alebo možnože aj osobných stretnutí. A zabrániť epidémii podozrení práve môže otvorenosť. Preto vás ešte raz žiadam možno o riadne informácie.
Zarazila ma však v tejto odpovedi taká možno pre neho drobnosť. Alebo teda tí ľudia, ktorí to písali, chcem veriť, že si to neuvedomili, taká maličkosť pre nich, že vlastne aj nás ako zákonodarný zbor, teda konkrétne mňa, ktorá som túto otázku postavila, nás považuje za rôzne skupiny. Takže ja si myslím, že my sme dostatočne ako poslanci, dostatočne relevantná skupina v tomto prípade na to, aby sme mohli žiadať kvalifikované informácie od kvalifikovaného ministerstva.
Čo sa týka tretej otázky, referátu poradensko-psychologických služieb, veľmi vítam, že naozaj aj tieto referáty budú posilnené, vnímam aj to, že v rámci útlmov v predchádzajúcich vládach alebo ešte, teraz už si nepamätám, že či za Dzurindovej alebo za poslednej vlády boli v rámci, ja neviem, šetrenia ukracované tieto referáty, až sa stalo, že boli začlenené do, priamo do so sociálnoprávnej ochrany alebo sú súčasťou úradov práce, kde som hovorila minule o probléme, ako keby už ani neplnili tú svoju hlavnú funkciu, na ktorú pôvodne vznikli alebo pôvodne boli vytvorené. Povedala by som, že zarazila ma v závere možno odpoveď takého typu, že zdôraznil tam pán minister poskytovanie poradenstva obetiam násilia na ženách alebo toto je možnože aj spôsob, ako tie referáty posilniť, hej, čo sa mi zdá dosť čudné, pretože samostatný problém obetí násilia na ženách by mohol, by mal byť riešený úplne špecificky. Takže nie je namieste hovoriť vlastne o tom, že toto bude zdrojom toho posilnenia, ktorý má riešiť hlavne poradensko-psychologické služby v prospech celej rodiny, či už dieťaťa, alebo manželov. Zdá sa mi to, že naozaj, že na túto tému, tak aj násilie páchané na ženách by mal byť, možno by sa tomu naozaj mali venovať možno samostatné ani nie referáty v rámci úradu práce, ale skôr mimovládnych organizácií. Ale, beriem máte na to takýto názor.
Ďalej. Posilnenie má byť riešené projektovo z tzv. nórskych fondov, čo je podľa mňa takisto extra nesystémové, nesystémové riešenie. Keď fondy dôjdu, čo pošleme tých pracovníkov, o ktorých teraz navýšime počty, opäť domov alebo budeme dúfať, že prídu ďalšie zdroje podobného typu? Z toho mi vyplýva, že nebudú natrvalo začlenení títo pracovníci do poradensko-psychologických služieb. Ďalej mám obavu, že takéto riešenie sa zvrhne na úzke, i keď nepochybne na úzku, i keď nepochybne dôležitú problematiku, a pôvodný zámer predchádzať a pomáhať pri partnerských rodinných krízach, ktoré majú katastrofálne následky už v dnešnej dobe, sa bude ešte viacej zanedbávať. To súvisí s tým aj, čo som hovorila na začiatku, že ako by cez to, že budeme úzko špecializovať toto poradenstvo alebo rozšírime aj o obete násilia na ženách, tak neviem, že či dostatočne bude plniť tú svoju pôvodnú funkciu.
Posilnenie referátu poradensko-psychologických služieb musí byť aj statusové. Vy by ste brali vážne, keby vám pri riešení rodinnej alebo partnerskej krízy, ktorú vám teda nikto určite neželá, radili možno úradníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny? Narážam opäť na to, ako som to popisovala aj minulý, pred týždňom, že bolo by veľmi vhodné, aby naozaj tieto poradensko-psychologické služby boli poskytované samostatne, možnože vytvoriť samostatný, samostatný referát, ktorý bude mať úplne svoju agendu, lebo teraz je to prilepené na úrad práce k sociálnoprávnej ochrane, a vlastne človek si není istý, že či, či je to naozaj sociálna kuratela alebo teda sociálny pracovník alebo, alebo či ide o pracovníka, ktorý má poskytovať psychologicko-poradenskú službu.
Takže toľko len výčitky k odpovediam, ani nie výčitky, možnože len také postrehy, čo ma zarazilo v tejto odpovedi. A teda na základe tohoto si vás dovolím, pán predseda, požiadať o vyjadrenie nesúhlasu s touto odpoveďou na interpeláciu. Je to posledná interpelácia, č. 42. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Posledným prihláseným v tejto rozprave je Mikuláš Huba. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v uplynulom období som sa obrátil na členov vlády so štyrmi interpeláciami. V tom zozname odpovedí sú uvedené, teda odpovede na ne, aby som bol presnejší, pod č. 6, 20, 21 a 22.
Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom: predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše, citujem, len, samozrejme, tú jednu z nich, keďže boli analogické, vybral som si tú, ktorú som adresoval pánovi predsedovi vlády. Citujem:
"Vážený pán predseda vlády, podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3% hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu medzi 0,5% až 0,6% HDP, teda na úrovni 5 až 6-násobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ. Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne.
Preto sa vás chcem v tejto interpelácii prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na rok 2014 pravdivé.
Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď vari žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i váš osobný k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, resp. budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?" Koniec textu mojej interpelácie.
A teraz k tým odpovediam, autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu na Slovensku a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti vede, výskumu a ich rozvoju. Samozrejme, rád by som takýmto víziám veril, ale dlhoročná skúsenosť ma presviedča o niečom inom a tak, ak dovolíte, myslím si o týchto ubezpečeniach svoje.
Oceňujem tiež, že na rozdiel od predchádzajúcich skúseností, keď som tiež použil túto metódu analogických otázok adresovaných rôznym členom vlády, mal som na to dôvod, tie odpovede boli zväčša analogické alebo sa odvolávali jeden, jeden na druhého, tak v tomto prípade tomu nebolo celkom tak a tie odpovede boli viac-menej autentické. Tie odpovede som dostal niekoľko dní predtým, ako sa návrh rozpočtu schvaľoval vo vláde, teraz už, keď vieme, aký je ten návrh rozpočtu, sme o niečo múdrejší, ale ja vychádzam, samozrejme, z toho znenia z tých odpovedí. Tam musím konštatovať, že ako pán minister financií, tak aj predseda vlády ma ubezpečili, že dôjde dokonca k miernemu nárastu rozpočtovej kapitoly SAV, čo sa nakoniec nestalo. Totiž fakt, že namiesto avizovaného poklesu o takmer 20 %, čo by bolo naozaj likvidačný počin, došlo napokon k poklesu o necelé 4 % alebo navrhuje sa tento pokles asi v takejto úrovni. Či je to teda úspech alebo neúspech vedeckej komunity a nás všetkých, to už nechám na posúdenie každému z vás a každému príslušníkovi vedeckej a príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.
Čo je podstatné v tejto chvíli, je to, že pre mňa je takéto pokračovanie v tom dlhodobom katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktorý sa projektuje dokonca aj na tie ďalšie dva roky 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto, s týmito odpoveďami na moje interpelácie, ktoré sú uvedené pod č. 20, 21 až 22.
No a v tej štvrtej poradí interpelácii som sa obrátil na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, a to s ôsmimi otázkami, keďže som ich tu ešte nemal možnosť predniesť, tak by som si dovolil tú interpeláciu predniesť:
"Vážený pán minister, nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády, ktorej ste členom, usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier práve na území našich národných parkov.
Aktuálne kauzy, ako napr. akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napr. obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady, ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných, plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov, zaoberajúcich sa Tatrami, a to, že Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštrukturálne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u i NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.
Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z nečinnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákonu vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.
Opätovne si vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad, a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:
1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov, pričom podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u?
2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je, čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé, aké bezodkladné kroky koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné plánujete urobiť, aby sa situácia zásadne zlepšila?
3. Ako konkrétne ste zakročili alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom okrem vášho stanoviska k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady.
4. Aké sú stanoviská vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť? Ako príklad za mnohé uvediem aspoň Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice, teda v Národnom parku Nízke Tatry.
5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov, ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012, a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?
6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny?
Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté, resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?
7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúcich na neudržateľnú situáciu v našich najväčších a najvýznamnejších národných parkoch?
8. Sú stavebné a iné antropické aktivity prebiehajúce na území TANAP-u podľa vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6/3 smernice o biotopoch?"
Takže toľko k mojej interpelácii a teraz k tej odpovedi a tým budem končiť.
Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom tejto odpovede alebo odpovedí bol napr. hovorca spoločnosti J&T, dalo by sa povedať, klobúk dolu, celkom dobrá práca. Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J &T ani inej finančnej skupiny podnikajúcej v našich národných parkov, ale minister, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody. Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí, ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa podľa mňa zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.
Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu alebo hoci aj prehrať, ale po statočnom boji. V opačnom prípade vysiela ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, negatívny signál k smerom ku svojím podriadeným, ako aj k celej spoločnosti.
Nazývať to, čo sa deje v oblasti, to už budem parafrázovať tie odpovede, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie 20-poschodovým vežiakom púhou rekonštrukciou.
Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.
Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva?
Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií, prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo vraj údajne preukázané, citujem: "Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000." Koniec citátu. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme pripustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.
Celkove môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a mimovládnych organizácií, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne, prakticky úplne sa ignorujú.
Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne, ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce, a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého rezortu životného prostredia.
Pán minister, argumentujete tiež tým, že práce v zariadeniach cestovného ruchu alebo práca je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPANT-u a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.
Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci Európskej únie by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré sa na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú, a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.
Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov, ako sa tvrdí v odpovedi, a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu z týchto území. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou - či už legálnou, alebo nelegálnou - v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity treba presunúť z TANAP-u i NAPAN-tu do ich podhoria.
A celkom na záver, na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola, žiaľ, podľa očakávania, žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.
Takže celkom na záver už len stručne, navrhujem, aby sme aj o tejto odpovedi hlasovali podobne ako o predchádzajúcich troch, teda s vyjadrením mojej nespokojnosti. Ďakujem za pozornosť.

Môžem sa spýtať ešte túto poslednú, tá interpelácia číslo...? Šesť? Ďakujem. Pán poslanec Huba bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený.
Teraz otváram ústnu rozpravu. Kto sa chce prihlásiť? Pán poslanec Érsek, pani poslankyňa Mezenská, Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, poslanec Érsek.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Budem vystupovať k bodu č. 7. Dovoľte mi, aby som, moja interpelácia smerom k pánovi ministrovi Maďaričovi bola podané vo veci zaujatia odborného stanoviska ministerstva k zmene názvu obce Tešedíkovo - Pered. Dovoľte, aby som v tejto prvej časti môjho vystúpenia hovoril o tej, práve o tej odbornej komisii, ktorá o Tešedíkove rozhodla, že akým smerom má táto kauza smerovať.
V tejto komisii sedia aj obhajcovia pokút za jazykové priestupky. Pri vjazde do dediny zostávajú dve tabule, jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude naďalej modrej farby napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať a v tomto narazili na vládu Slovenskej republiky.
Kabinet pána Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názvom, že by vláda obchádzala občanov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názorom, že by vláda obchádzala občanov. Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou, tvrdí. Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku, ak ste si všimli názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov. Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá spôsobí, ktorá pôsobí na jeho ministerstve. Odvolali na, odvolali sa na slovník, členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Ja ako Maďar, není tam ö ani ü, takže nemám dôvod o tom niečo povedať, že to je maďarský názov, ale napr. členovia od začiatku argumentovali, historička pani Mária Kohútová, ktorá o návrhu tiež rozhodovala, sa odvolávala na maďarský pôvod slova, dokladá s názvom, s názvu zo záznamu slovníka kartografie Jána Lipského z roku 1812. O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov, a nemá iné alternatívy, tvrdí.
Takéto vysvetlenie odmieta pani Kowalská, Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. Isteže Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť aj iné jazyky. Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka, tvrdí Kowalská. A presne to aj sa stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.
Dovolím si ešte poznamenať, že na Slovensku existuje viacej obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered, napríklad Baka, Zalaba či Láb, ktoré v roku 1948 nepremenovali. Aký rozdiel medzi Zalabou a Peredom, z komisie to vyznieva tak, že niektoré áno a niektoré nie. Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíku rozhodovala, má 10 členov, 7 sú ministerskí úradníci, traja z Ústavu Slovenskej akadémie vied, Kohútová je jedinou historičkou. Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu starí Slováci. Obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili. V komisii sedia aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že letáky v divadle neboli prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali. V tomto príspevku som sa chcel venovať práve tejto komisii a členom tých komisií, ktoré rozhodovali o tom, ale dávali stanovisko pre pána, pre vládu Slovenskej republiky, aby sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. V mojom druhom príspevku potom vystúpim potom k historickému názvu Pered. Ďakujem.

Ďakujem, teraz poprosím pani poslankyňu Mezenskú.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, milá verejnosť, dovoľte mi, aby som sa opätovne v mojej interpelácii a v mojom vystúpení vrátila k tomu, čo opakovane premiérom vlády, predsedom vlády Slovenskej republiky v otázkach súvisiacich so stavom a situáciou v Slovenskom plynárenskom priemysle neboli riadne zodpovedané. Opätovne recyklujem a znova vraciam na vybavenie interpeláciu, pretože na súbor konkrétnych otázok, ktoré som už po druhýkrát v rozšírenej interpelácii predložila, som nedostala žiadnu vecnú odpoveď. Odpoveď, ktorá mi bola doručená, má opätovne všeobecný, nekonkrétny charakter v rovine daných prísľubov, na ktoré sa ja ako občan a poslanec už vôbec spoliehať nemôžem. Takže dovolím si opätovne prečítať obsah mojich otázok a opätovne toto moje vystúpenie spájam s výzvou, aby mi tak, ako ich mám zoradené v podanej interpelácii, boli vecne, konkrétne a číselne zodpovedané.
Prvá otázka. Aký je skutočný objem záväzkov a zadlženia spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Druhá otázka. Aká je podrobná štruktúra vzniku záväzkov spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Tretia otázka. Akým spôsobom budú v budúcnosti tieto záväzky vysporiadané?
Štvrtá otázka. Žiadam o objasnenie potreby uskutočňovania súčasnej dividendovej politiky vyplývajúcej, vplývajúcej, pardon, na ďalšie stupňujúce sa a pokračujúce zadlžovanie spoločnosti SPP.
Po piate žiadam o vydanie verejného prísľubu, že v strednodobom až dlhodobom období nedôjde z dôvodu zadlženia spoločnosti SPP k navýšeniu cien plynu pre konečných odberateľov.
Šiesta otázka. Konkrétne sa vyjadrite k poklesu ratingu spoločnosti SPP označenému vami ako čiastková koreláciu ratingu a objasnite prípadné, prípadne vyvráťte prognózy a jeho, o jeho ďalšom negatívnom vývoji v budúcnosti.
Siedma otázka. Uveďte výhody zmeny a úpravy vlastníckych práv a štruktúr v spoločnosti SPP pre štát.
Ôsma, posledná otázka. Prosím o predloženie objednanej a prerokovanej štúdie o výhodách zmeny vlastníckych štruktúr pre štát.
Doteraz mi na tieto otázky nebolo konkrétne a vecne zodpovedané, nebola mi predložená žiadna prípravná štúdia, ktorá by poukázala a ktorá by ma presvedčila o vyrokovaní výhod, úprav vlastníckych štruktúr v SPP v prospech záujmov, v prospech ekonomických záujmov našich občanov.
Ďakujem za vypočutie. Ešte, pardon, číslo mojej interpelácie je 30.

Dobre, ďakujem, teraz poprosím do ústnej rozpravy bol prihlásený pán poslanec Zajac.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, chcem doplniť ústnym vystúpením odpoveď č. 41, ktorú mi napísal premiér Róbert Fico.
V prvom rade sa chcem spýtať, pani predsedajúca, kde je...? A práve tu je pán minister vnútra, ktorý zastupuje premiéra, ďakujem, lebo keď som začal vystupovať k tejto odpovedi k pánovi premiérovi, ale aj ďalšia odpoveď pánovi Kaliňákovi, tak som akceptoval, že pán minister bol na výbore pre obranu a bezpečnosť, následne som bol prekvapený, že aj po skončení výboru tu nebol. Takže teším sa, že už tu je. Takže iba doplním to, čo som vystupoval písomne.
Chcel som pánovi premiérovi darovať túto fotografiu (ukázanie fotografie plénu), ktorá je z toho inkriminovaného dňa, keď sa vo Vranove nad Topľou na tribúne podpisovalo memorandum s firmou Grandwood, a požiadam pána Kaliňáka, ktorý ho zastupuje, aby mu odovzdal túto fotografiu, aby si ju zavesil v svojej pracovni, keď ho ešte raz budú napádať takéto populistické riešenia, aby si spomenul, akou hanbou, akou blamážou takéto populistické riešenia môžu skončiť. Mimochodom, na podpise tohto memoranda sa zúčastnil aj minister hospodárstva, ale aj minister životného prostredia pán Žiga, veľmi by ma zaujímalo, že čo tam robil pri podpise tohto memoranda, či to nejako súvisí s veľkými objemami drevnej hmoty, ktorá mala byť dodávaná do tejto fabriky, a takisto na tejto fotografii je prešovský župan, už 12-ročný župan Peter Chudík, ktorý vo viacerých diskusiách a vyhláseniach tvrdí, že on nemá s nezamestnanosťou v kraji nič spoločné. Nuž zaujímalo by ma, prečo potom chodí na takúto tribúnku, keď sa podpisuje memorandum, kde sa mala uskutočniť investičná pomoc pre firmu v objeme 21 miliónov.
Tak dovoľte mi, pán minister vnútra, aby som vám odovzdal túto fotografiu, dajte ju premiérovi, nech si ju zarámuje v pracovni. Ďakujem.