25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, spoločenská objednávka je tam, ja viem. Ja viem, že sú veľmi protirómske nálady a viem, že sa vám veľmi poľahky prichádza s týmto protiústavným návrhom. Ale treba si uvedomiť, že vyhovieť spoločenskej objednávke s rizikom toho, že do pléna prinesiete protiústavný návrh a vy viete, že to je protiústavné, je obrovské riziko a ja vás na to upozorňujem. Vy ste to mohli urobiť úplne čisto, keby ste novelizovali čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a nemuseli sme sa tu naťahovať o tom, či to je alebo nie je protiústavné. Ale túto odvahu ste nenabrali a neurobili ste to. Ja to mám odkonzultované s mnohými právnikmi a ten názor je absolútne jednoznačný. Je to protiústavné, tak isto ako je protiústavné vyhodiť z toho posudzovania v hmotnej núdzi živnostníkov len tak, lebo sú to živnostníci. A preto, že ste si boli toho vedomý, že to je protiústavné, tak preto, vďaka bohu, podporíte pozmeňujúci návrh pána poslanca Mihála, ktorý tú situáciu zachráni. Ale ja vás skutočne upozorňujem na to, hlavne s ohľadom na to, že ja už viem o indíciách, že to pôjde pred Ústavný súd, tento váš návrh, kvôli protiústavnosti a nesúladu s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje nejaké minimum potrebné na prežitie každému. Pôjde to na Ústavný súd a vy prehráte. Tak veľmi pekne vás prosím, aby ste to buď stiahli, alebo dopracovali alebo naozaj zmenili tú ústavu, nech je to čisté. Lebo takto to čisté nie je a ja rozumiem vašim úmyslom, ja rozumiem spoločenskej objednávke, ale nemôžete sem priniesť niečo, čo je protiústavné. Ďakujem.

Pán poslanec Brocka.

Aj ja vítam ten prístup pána ministra, že neuzavrieme to dnes hlasovaním, ale že je ešte víkend a môžeme hlasovať budúci týždeň. A že je ochota upraviť tento návrh tak, aby ste to mohli schváliť alebo, teda aj vy spokojne alebo prípadne aj pridať sa, poslanci z opozície. Ja si uvedomujem, že tento návrh nie je ideálny, ale uvedomujem si rovnako, že situácia je mimoriadne vážna v oblasti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi alebo v niektorých regiónoch Slovenska priam zúfalá. A to si od nás vyžaduje akciu alebo aktivitu a my musíme spoločnými silami, spoločnými silami pomôcť zmierniť biedu a chudobu. Ja viem, že tá tu bude vždycky. Darmo si to komunizmus alebo dnes aj možno Európska únia dáva za cieľ ju odstrániť, ale my ju môžeme zmenšiť tak, aby to bolo teda aj v súlade s dôstojnosťou človeka. A ja si myslím, že to je naša povinnosť.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja tu mám len jeden veľmi krátky pozmeňovák, ktorý reaguje na situáciu s vlastníkmi pôdy na Slovensku. Totiž v súčasnom znení ľudia, ktorí vlastnia lesnú alebo poľnohospodársku pôdu, tak majú túto pôdu alebo to, že ju vlastnia, použiť v prvom rade na vyriešenie svojich problémov, až potom môžu mať nárok na príspevky v hmotnej núdzi. Čo ja tej logike úplne rozumiem. Keď má niekto pole a má možnosť ho predať alebo prenajať, tak by nemal mať nárok dávky v hmotnej núdzi, pretože má iný spôsob ako sa postarať sám o seba. Len na Slovensku je tá situácia špecifická. Predstavme si človeka, ktorý veľmi dobre vieme, ako to na tých dedinách dneska chodí. Tam mám jednu dvadsiatinu polky hektára, hentam mám jednu päťdesiatinu ďalšieho hektára, neviem, kto všetko sú ostatní vlastníci, nie je spravená ROEP-ka, nie je to zlúčené. To znamená, ja mám desať alebo dvanásť rôznych častí rôznych pozemkov okolo celého chotára. Nemám z toho vôbec nič a prinajlepšom, ak tú pôdu užíva nejaké družstvo, tak dostanem 15 alebo 20 eur na konci roka, aby sa nepovedalo. Určite to nie je niečo, z čoho by som mohol ja a moja rodina vyžiť v prípade, že padnem do stavu hmotnej núdze.
Preto si myslím, že takíto malí vlastníci pôdy, zvlášť keď tá pôda nie je proste jednoliata, na jednom mieste a nedá sa užívať, ale je to iba súhrnný majetok rôznych percentuálnych častí, rôznych parciel po okolí, jednoducho takého človeka nemôžme považovať za niekoho, kto z toho dokáže vyťažiť peniaze na to, aby sa mohol uživiť.
Preto podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde:
V čl. 1 v § 7 ods. 3 písm. b) znie:
"b) poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu v celkovej výmere menšej ako 3 ha,".
Čo znamená, že ak takýto človek, keď sa mu nasčítajú tie podiely a vyjde mu to, že to je menej, ako 3 ha dohromady, tak nebude vylúčený z možnosti poberať dávku v hmotnej núdzi. V budúcnosti, keď budú scelené, keď dobehnú všetky ROEP-ky na Slovensku, keď budú scelené parcely, keď bude mať jeden človek jednu parcelku, jedno políčko, jednu roličku, tak samozrejme sa môžme dostať do situácie, že sa budeme pozerať na to, či takýto človek môže takéto pole predať, či ho môže prenajať, či ho môže užívať tak, aby ho to uživilo. Len v tej situácii ešte dnes nie sme. A myslím si, že pre ľudí na vidieku, ktorí, kde hlavne teda v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde je veľmi veľké percento ľudí v dávkach, teda odkázaní na dávky v hmotnej núdzi, to že vlastnia pôdu, im takým spôsobom ako som to popísal, im môže viacej priťažiť, než by im to pomohlo.
Preto aj vás, pán minister, aj poslancov za SMER, aj kolegov z opozície prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Martin, vieš, že som podpísal aj ja tento pozmeňujúci návrh. Bol som prekvapený, že takto vlastne to je, lebo otvorene, pán minister, nesledujem až tak veľmi vaše zákony, musím sa priznať. Takže, myslím, Martin, že má to svoje ratio a keď si povedal, že pozemkové úpravy, no, vážení, vyzerá, že momentálne je situácia v našom štáte taká, že skôr averzia proti pozemkovým úpravám. Takže my sa možnože toho, neviem, či sa ja vôbec dožijem, aby územie bolo Slovenska scelené.
Zase na druhej strane, keď to scelíme, tak by som povedal, 3 ha samozrejme, to už je nejaká rozloha, z ktorej sa dá teda niečo vyťažiť. Na druhej strane to, že to scelené neni, ako to bolo minule spomínané pánom ministrom Jahnátkom, vlastne vylučuje možnosť skúpenia týchto pozemkov zahraničnými investormi alebo inými fyzickými osobami. Takže je to trošku také ako na hrane, že na jednej strane chceme to sceliť, na druhej strane nechceme, aby nám tu nejaký zahraničný investor, resp. fyzické osoby od budúceho roku, aby sme neboli v nájme vo vlastnom. Ale myslím, že má to svoje ratio a budem rád, keď bude prijatý. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Poliačik.

Martin, obidvaja vieme, o čom sa rozprávame. Môj otec denno-denne od rána do večera sa venuje sceľovacím procesom a má z toho už teda menej vlasov a viacej šedín. Takže ten, ako fakt, neviete si predstaviť, čo to je, prísť do dediny a s každým jedným tým človekom si, sa snažiť čo najlepší dil vyjednať a nakoniec je aj tak zlý ten úradník a celé sa to začína odznovu. Takže ja som veľmi dobre oboznámený so situáciou týchto ľudí a práve preto ten, práve preto ten pozmeňovák podávam.
A čo sa týka tej druhej časti, Martin, ako to povedať. Zahraniční investori už dnes vlastnia obrovské časti pôdy na Slovensku. Nie je najmenší problém si zamestnať jedného slovenského konateľa vo firme, ktorá má zo zahraničia privezený kapitál a cez neho skupovať pôdu. To znamená, podľa mňa ten argument s tým, že necháme si rozbitý komplet celý systém parciel a vlastníctva je irelevantný. Proste nedá sa, nedá sa zabrániť, to ako keby sa povedalo, že dobre tak necháme si výmole na cestách, aby nám sem chodilo menej zahraničných áut. Toto proste nejde. Buď sa spraví systém tak, aby ľudia dokázali užívať pôdu, ktorú im komunisti častokrát ukradli pred tým a potom môžeme rozmýšľať nad nejakými protekcionistickými opatreniami proti vlastneniu pôdy zahraničnými investormi. Ale bolo by dobré, keby sme boli úprimní vždycky v tých krokoch, ktoré, ktoré robíme, že aký majú vlastne cieľ. Ďakujem.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.