Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som žiadny chemik, nie som žiadny výskumník v tejto oblasti, ale myslím, že geneticky modifikované potraviny, respektíve pestovanie rastlín vo mne vzbudzuje pochybnosti. Ako keby sme nechceli tú prirodzenosť, ktorú sme tu dostali od toho Najvyššieho, nejako rešpektovať a ideme si robiť to, čo my uznáme za vhodné. Takže vo mne...
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som žiadny chemik, nie som žiadny výskumník v tejto oblasti, ale myslím, že geneticky modifikované potraviny, respektíve pestovanie rastlín vo mne vzbudzuje pochybnosti. Ako keby sme nechceli tú prirodzenosť, ktorú sme tu dostali od toho Najvyššieho, nejako rešpektovať a ideme si robiť to, čo my uznáme za vhodné. Takže vo mne stále, keď niekto povie, že geneticky modifikovaná potravina alebo sadivo, osivo, vzbudzuje trošku hrôzu a také zimomriavky po chrbte, kde to až skončí, kde tie geneticky modifikované nejaké produkty alebo iné budú ukončené.
Tak ako už bolo povedané mojimi predrečníkmi, že prakticky pri pestovaní GMO by mali v prvom rade vystúpiť do popredia etický vzťah k životnému prostrediu a princípu predbežnej opatrnosti. A myslím, že najmä na princíp predbežnej opatrnosti by sme sa mali zamerať. A tento prakticky hovorí o tom, že je založený na dvoch predpokladoch, a to, že existuje potenciálne riziko, ktoré bude stále existovať podľa mňa, a tým, že budeme to ešte viacej nejakým spôsobom rozfofrovávať, tak bude to ešte väčšie, to riziko. A ako bolo spomenuté, že neexistujú dostatočné vedecké poznatky, ktoré by umožnili presne vyhodnotenie tohto rizika. To znamená, keď toto ešte neexistuje a my budeme na druhej strane podporovať takto geneticky modifikované potraviny a osivá, ich produkciu, tak viac-menej sa vystavujeme podľa mňa vstupu do tmy, respektíve vstupu do priepasti, z ktorej nebude asi návratu.
Aby som dlho nerozprával, tak aj teraz posledný samit, ktorý sa konal v Paríži, týkajúci sa klimatických zmien, tiež sa zaoberal kauzou geneticky modifikovaných osív a sadív a konkrétne aj firmou Monsanto, ktorá, ako mnohí viete, je agrochemickou spoločnosťou v Spojených štátoch amerických, ktorej tieto osivá a sadivá sa doslova ako mor dostali do celého sveta. A asi pred dvoma-tromi rokmi, asi každý poslanec ste dostali určité CD, na ktorom táto firma Monsanto bola jednoznačne deklarovaná.
O čo vlastne ide? Aby sme si uvedomili, aká hrozba tu je. Keď som si, myslím, že si dobre pamätám tú tabuľku, respektíve tú mapku, tak Európa ešte odoláva tomuto tlaku Monsantu, že nie je zamorená, ale Austrália, India, Ázia, Afrika, koniec, proste všetko je zamorené ich produktami a tým pádom je to skončené. A viete, aká je tam finta? Lebo ja som si hovoril, proste tak, dobre, niekto má, by som povedal, nejaké svoje know-how, dáva to ďalej. Vyzerá to tak, že oni si to samozrejme, že deklarovali rozsudkom ako patent, rozsudok súdu, ktorý im hovorí o ich nejakom výhradnom práve s tým nakladať. Kde je pes zakopaný? V dôvodových správach, čo vlastne ochraňujeme, ako je to vyprodukované, sa uvádza vzdialenosť možnosti opelenia z týchto rastlín iných rastlín. A tu je pes zakopaný. Tam to bolo deklarované, keď si dobre spomínam, teraz neberte ma za slovo, ale radovo sa nebudem veľmi mýliť, niekoľko stoviek metrov, že takto geneticky modifikovaná nejakým spôsobom rastlina bude môcť opeliť ďalšiu. Niekoľko stoviek metrov, nech to bude 300 – 500 metrov. V skutočnosti sa jednalo o 20 kilometrov, ešte raz, o 20 kilometrov. A to využila táto firma na to, že povedala, že pokiaľ my na to máme výlučné právo, je to náš majetok, tak pokiaľ prídeme len na kontrolu a zistíme, že vy máte niečo spoločné s naším semenom, s našou rastlinou, že nájdeme takúto rastlinu, tak máte problém, pretože u nás ste si to nekúpili, a tým pádom ideme po vás. A to je tá veľká, by som povedal, že hrozba, ktorú zažili indickí farmári, africkí farmári, kde státisíce dobrých farmárov skončili iba kvôli tomu, že boli zlé východiskové čísla povedané pri tomto výskume a deklarované pri tomto patente, ktoré, respektíve pri tomto, ochrane tejto značky na súdnych sporoch, respektíve na súde, keď sa tento, akože táto ochranná značka dávala.
Takže myslím si, že ja som bol rád, že Európa ešte takýmto spôsobom zareagovala, že vôbec sme si to nepúšťali. Dúfam, že to ani nepustíme.
A aby som sa vrátil k tomu Parížu teraz, momentálne aktuálnemu, takže mám to od kolegu Hubu, ďakujem mu veľmi pekne, že ma podkul aj aktuálnymi správami, takže keď dovolíte, ja vám to budem citovať, čo sa deje ohľadne tejto firmy Monsanto, aký je tu vzdor, aj tu v Európskej únii, respektíve v našich zemepisných šírkach, akým spôsobom sa bude proti tomu bojovať a som rád, že ide sa do boja.
Takže Monsanto bolo na klimatickej konferencii v Paríži tento týždeň obvinené Pavlosom Georgiadisom zo zločinu proti prírode a ľudskosti. Teraz sú zhromažďované dôkazy proti tejto firme pre prezentáciu na, tribunálu Monsanto, ktorý sa odohrá o rok v októbri 2016 v Haagu. Prehlásenie o tribunále Monsanto bolo urobené na tiskovej konferencii v Paríži tento týždeň alianciou skupín organického pestovania potravinovej suverenity a ochrany životného prostredia. Monsanto podporuje anglo-industriálny model, ktorý prispieva najmenej z jednej tretiny ku globálnym antropogénnym emisným skleníkovým plynom, konštatuje koalícia asociácie organických konzumentov. Monsanto je tiež zodpovedná za vyčerpávanie pôdy a vodných zdrojov, za vyhynutie druhu a úpadok biodiverzity, teda vyhynutia druhov a za premiestňovanie miliónov malých farmárov po celom svete. Je to model, ktorý ohrozuje potravinovú suverenitu ľudí patentovaním semena, semien a privatizáciou života. Tribunál, ktorý bude, sa bude opierať o hlavné princípy podnikania a ľudských práv prijatých v OSN v roku 2011, posúdi tiež potenciál trestnoprávnej zodpovednosti firmy na základe rímskeho zákona, ktorý vytvoril Medzinárodný trestný dvor v Haagu v roku 2002, a zváži, či neni forma medzinárodného trestného zákona oprávnená zahrnúť do seba také zločiny proti životnému prostrediu ako ekocity, ako súdne stíhateľné trestné priestupky tak, že prírodných ľuďom by mohla byť v jej dôsledku spôsobená trestne stíhateľná príťaž.
Toľko zo správy, ktorá bola minulý týždeň prijatá v Paríži. Vyzerá, že, zdá sa mi, že konečne jeden zdravý rozum začína prevládať aj tu v Európe a začína sa s tým niečo robiť. Pretože nehnevajte sa, aj u nás, ja som si tiež bol pozrieť, že koľko je tých našich políčok, ktoré tu máme. Áno, máme aj na východnom Slovensku, aj tuná na západnom Slovensku, a nie sú totiž tisíce hektárov, sú to niekoľko stoviek hektárov, ale zdá sa mi, že nemáme sa kam hrnúť, pretože aj v správe pána ministra, hovorí, že náš potenciál našich pôd, ktorý teraz máme, máme potenciál, že uživíme 6,5 mil. Slovákov. To znamená, kľud, nemusíme byť v prvej línii, keď už Európa bude blbnúť, máme, dúfam, že aj vlastný rozum.
A preto aj z tohto by som vás chcel všetkých poprosiť, aby ste náš zákon podporili, hoci vieme, že do druhého čítania to asi bude už možno trošku aj nereálne, pretože nevieme, či bude vôbec ďalšia schôdza. Ale aby ste aspoň dali šancu, keďže je to v prvom čítaní, aby sme tento zákon, začali o ňom debatovať, o tejto problematike, na to prvé čítanie, ktoré by na Slovensku malo byť. A myslím si, že každý zdravý rozum by mal zvažovať, či ďalšia generácia, ktorá príde po nás, bude, alebo nebude ohrozovaná ešte väčšími tlakmi, možno aj tými geneticky modifikovanými, či už rastlinami alebo potravinami, alebo nebude. Takže ja som za to, aby sme to, minimálne, obmedzili a aby sme pripravili normálny produkt pre naše ďalšie generácie bez týchto geneticky modifikovaných plodín.
A zakončím tak, ako stále končím: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)
Skryt prepis