Ďakujem pekne. Takže poďme na to trošku podrobnejšie.
Myslím si, že ako tu už bolo spomenuté predrečníkom v inom zákone, že mali by sme vedieť, skade sme prišli, kto sme a kam chceme ísť.
Takže poďme na to, skade sme prišli. Prišli sme do našej demokracie zo socializmu, že? Na to bol ’89. rok. Áno, mali sme vtedy plus-mínus 2 500 obcí. V súčasnosti je to zhruba 3 000 obcí. Áno, počet obcí nám bol navýšený. Čo sme zdedili zo socializmu, keď sme išli robiť obecné, pardon, keď sme išli robiť zákon o obecnom zriadení? Urobili sme asi to, že v jednej časti sme povedali, že áno, v určitom časovom období, a to hovorím to obdobie zhruba plus-mínus 1990 až 2003, 2002, kde obce bez nejakého mihnutia okom, pokiaľ sa chceli odčleniť ich miestne časti, mali to zákonom, hovorím, de iure aj de facto umožnené. Žiaľ, vyzerá to tak, že súčasne platný zákon de iure áno, de facto..., vysvetlím ako.
Myslím si, že keď je nejaký zákon, tak mal byť úplne realizovateľný aj v praxi, lebo potom ho neprijmeme, lebo to je zbytočné ho prijímať, keď v praxi nemá reálny výsledok. Aký je momentálny stav? Ak sa chce nejaká miestna časť oddeliť, ktorú sme zdedili teda zo socializmu tak, že je pričlenená k nejakému okresnému mestu alebo inej obci, tak pokiaľ chce sa odčleniť, tak to referendum, ktoré je k tomu potrebné, musí sa vykonávať v celej, v celom meste, resp. v celej obci. Nie v tej nespokojnej.
Zdá sa mi, že je to nedemokratické, aj by som povedal, že neľudské voči tým občanom, a proti - podľa mňa - aj proti ich vlastnému svedomiu a vedomiu, ako by chceli spravovať tú svoju časť obce.
Keď mi niekto povie, že zase chcete drobiť, Petržalka, aby sa neodtrhla od Bratislavy, iné mestské časti, vopred avizujem, že tie pravidlá hry, ktoré sú v tomto zákone o obecnom zriadení ešte sprísňujem mojimi podmienkami, a v súčasnosti, aby sme boli v obraze aj vážení občania, aj vy, tak ak sa chcete dneska odtrhnúť od nejakej časti, teda toho veľkého mesta, veľkej obce, tak musíte splniť štyri podmienky.
Prvá podmienka, nové obce alebo nová obec musí mať katastrálne územie, ktoré tvorí súvislý celok. Alebo katastrálne územia, keď je to viacero nejakých tých mestských častí, chcú ísť spolu od toho veľkého mesta sa odčleniť. To znamená, musia mať katastrálne územia, to znamená nejakú históriu, že nemohli vzniknúť včera a dneska sa idú odtrhávať.
Po druhé musia mať minimálne 3 000 obyvateľov. Áno, to povedala naša legislatíva doteraz v tomto zákone, že pre nás, pre Slovenskú republiku je životaschopný subjekt o počte 3 000 obyvateľov a vtedy mu dáme šancu, aby niečo išlo robiť. Takže nechceme robiť žiadne 300-, 500-členné obce. Hovorím o tomto pravidle, že áno, chcem ho zachovať.
Nové obce - alebo ďalšie pravidlo, ktoré tu je zakotvené v zákone o obecnom zriadení - nové obce urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. To znamená, tá časť, ktorá sa chce ’odtrhnúť, nemôže byť urbanisticky splynutá s tou starou časťou, od ktorej sa odtrhuje.
A po štvrté do rozvoja odčleňovanej obce, resp. časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec. To znamená, že neodtrhneme, ja neviem, nejakú Dimitrovku od Bratislavy, kde od týchto peňazí je celá obec závislá alebo od týchto daní, ktoré tam z nej prichádzajú. Takže myslím, že to je tak ako logicky uzavreté v súčasnej legislatíve o obecnom zriadení. Áno, beriem.
Ak dovolíte, pripájam tam ešte dve moje, dva moje návrhy, a síce týkajúce sa dĺžky odčleňovanej hranice, ktorá by mal byť tak, aby bola dlhšia ako polovica, nesmie byť menšia ako polovica obvodu celkovej dĺžky hranice, ktorá predstavuje od oddeľovanej časti obce. To znamená, že ešte nastavujem to, že nemôže to byť iba, keď nejaká kúsková hranica, musí to byť väčšia ako polovica z toho, že by bola. A po ďalšie, čo tam dávam, aby sme tam nemali tú cestu, ktorú som už spomínal, aby tá cesta bola priamo spojená s tým, teda mestom, od ktorého sa oddelilo od tej veľkej obci. Pokiaľ takáto situácia neni, tak je to dôvod na to, aby sa mohla odčleniť.
Ako to je vo vyspelých štátoch? Najväčšia polemika sa vedie, aspoň, čo som postrehol okolo tých 3 000 obyvateľov. Aj Šalková, miestna časť Banskej Bystrice chcela sa teraz pri komunálnych voľbách odčleniť. Zistila, že má smolu, lebo nespĺňa podmienku 3 000 obyvateľov. Takže potom ani nešli dokonca do tých, v komunálnych voľbách, Šalkovčania ostali tak, lebo zistili, že figa borová, nedá sa, pretože oddeľovanie časti obce od tej veľkej obce podľa súčasného platného zákona môžete robiť iba v čase, kedy idú komunálne voľby. Takže Šalkovčania, žiaľ, pre vás to neni dobrá správa, pretože túto hranicu 3 000 obyvateľov momentálne neni ani nejaká vôľa to zmeniť. A keď si pozrieme po okolitých štátoch, tak v Maďarsku tá hranica je postavená na úrovni 300 obyvateľov, v Česku na úrovni 1 000 obyvateľov, v Nemecku na úrovni 10 000 obyvateľov. Slovensko dalo 3 000. Áno, akceptujem. Bolo to ešte za, myslím, že okolo roku 2002, 2004. Myslím, že pán Faič, súčasný poslanec vládnej strany SMER bol tiež v tom aktívny a potvrdili mi to aj na ZMOS-e, že áno, takto sa nejako utriasla, že tá hranica 3 000 obyvateľov.
Túto nechcem rušiť, je to tu, dobre. Takže hovorím, že ešte dávam ďalšie podmienky, ktoré budú sťažovať odtrhnutie sa týchto obcí, ktoré by to z nejakého iného dôvodu ako z toho, že sú vyslovene, že nejakým spôsobom "degradovaní" voči tej veľkej obci, chcú sa oddeliť.
Ďalej čo tam dávam, je fakt, že to referendum môže byť vyvolané a iniciované obcou, to znamená tou veľkou obcou, od ktorej sa chceme odtrhnúť, alebo v jej, teda v jej mene obecným zastupiteľstvom, alebo z vlastného podnetu toho mesta, alebo na základe petície skupiny obyvateľov obce. Momentálne tá skupina obyvateľov obce, pokiaľ by to bolo to posledné kritérium v zákone definované, môže vtedy iniciovať referendum, pokiaľ tam bude 30 % oprávnených voličov. A znova sa berie tých voličov z celého mesta. A znovu, to ja hovorím, že podľa mňa chyba a neni to demokraticky. Takže my to zvyšujeme z tých 30 % na 60 %, ale v tej časti, ktorá je nespokojná, to znamená tá, ktorá sa chce oddeliť.
No ako som povedal, posledná moja zmena je týkajúca sa toho referenda, ktoré by malo byť podľa mňa a podľa fungovania demokracie v iných štátoch, mala byť robená v tej časti, ktorá je nespokojná. Pýtam sa. Keď Škótsko sa chcelo odtrhnúť od Veľkej Británie, tak britský premiér išiel presviedčať Walesanov alebo Škótov, aby sa netrhali? Keď Katalánci sa chcú do Španielska oddeliť, tak idú to robiť v Španielsku alebo v Katalánsku? Respektíve pred týždňom to urobili. Hoci neprávoplatné, resp. také skúšobné, ja tomu hovorím, referendum. A pýtam sa, kolíska demokracie je Slovensko alebo Veľká Británia? Asi tá Veľká Británia, že? To znamená, že my máme demokraciu u nás po slovensky vysvetľovanú a po slovensky hovorí, že referendum robíme v celej časti, ktorá je momentálne zahrnutá v tom veľkom meste.
Takže, vážení občania, mne sa zdá, že toto je diskriminačné, a preto je tu tá moja novela. Myslím si, že keď sme povedali "A", že de iure to môžeš, tak povedzme aj "B", aby de facto si to mohol. Kladiem si otázku. Ako sa môže pri súčasnom stave zákona oddeliť táto nespokojná časť? Ja vidím dve možnosti.
Prvá možnosť dobrovoľne, akože nenásilne, druhá násilnou cestou. Nenásilne to je tak proste, že budem presviedčať poďte, pomôžte nám, chceme sa oddeliť, buďte tak dobrí. Ale to, bojím sa, že to je asi u nás nereálne. A druhá časť je to, čo hovorím, že tento zákon podnecuje k vzburám a rebéliám, lebo ako musíte liezť na nervy tej veľkej časti toho mesta, aby ste vy, tých tritisíc obyvateľov, ste sa mohli odtrhnúť? Musíte ísť liezť na nervy tak, že oni povedia, bodaj by si zajtra tu už nebol a prídem k tomu referendu, aby si išiel preč. To znamená čo? Robiť im tak zle, aby toho mali plné zuby. A keď toto má byť o demokratickom zákone u nás v Slovenskej republike, tak to neberiem, vážení, lebo ja nie som za vzbury a za rebélie. Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom riešime aj túto anomáliu, ktorú máme v tomto zákone a ktorú, neviem, či doteraz to tu niekto povedal, ktorá je reálny fakt, a nikto sa tým nezamýšľa, pretože čo však, nech sa oddelia, keď chcú, keď im občania povedia. Vážení, nežeňte to až do krajnosti, nežeňte to do krajnosti, vážení páni poslanci a pani poslankyne. Nežeňte to do krajnosti, pretože to neni o demokracii a je potom je to o tej vojne, ktorá vznikne na miestnej časti a bude veľký problém, ako to zastaviť. Pretože nie všetci občania sú takí, by som povedal, že mierni a nejakí umiernení a niektorým môže, by som povedal, že trošku stúpiť adrenalín a môže to byť aj ťažšie. Takže chcem vás všetkým veľmi pekne poprosiť a požiadať, ak máte, by som povedal, že správny úsudok na chod našej demokracie, ako by sme si ju vedeli predstaviť a chceme predstaviť, lebo myslím si, že nechceme sa vracať niekde do feudalizmu, ale chceme ísť trošku ďalej. Naprávajme krivdy, ktoré spôsobil socializmus, lebo nemáme právo, aby naši občania si nemohli spravovať svoje územie, ktoré možnože ich predkovia aj za cenu krvi vydobyli pred nejakým možnože 500-800 rokmi, aby sme my teraz povedali, bo socializmus povedal, že nie, nemáš šancu žiť, a my by sme ich zabetónovali na veky vekov, pretože nemáme tak prispôsobený zákon, aby tá nespokojná časť obyvateľstva mohla povedať, že už stačilo, chcem ísť preč, nemám s týmto už čo robiť.
Takže, vážení páni kolegovia, pani kolegyne, chcem vás poprosiť napriek politickým spektrom, aby ste, ak sa dá a vaše svedomie nebude proti, aby ste prakticky podporili túto novelu zákona, ktorú tu dávam tu už štvrtýkrát, a jak som povedal, proste budem ju dávať stále a dúfam, že keď tu bude niekto z Obyčajných ľudí aj v ďalšom volebnom období, tak bude to ako naša agenda ďalej, aby sme ľuďom, ktorí sú takto doslova, že týraní demokraciou, umožnili si povedať, že ja chcem gazdovať s mojimi peniazmi, ja si viem svoje územie takisto spravovať, pretože mnoho tých častí nemá ani škôlky, ani ihriská, ani cesty, ale áno, sú pričlenení k okresnému alebo krajskému mestu a je to nonsens.
Takže končím tak ako stále zvyknem, že, ľudia boží, žime tak, to nám odkazujú naši predkovia, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
