46.
Ďakujem pekne. Takže tak, ako som sľúbil v úvodnom slove, teraz to trošku rozoberieme podrobnejšie, aby občania Slovenskej republiky mali jasno, aký bol priebeh týchto nebankových subjektov a čo sa vlastne stalo.
Musím povedať, že podľa dostupných informácií nebankové subjekty poškodili zhruba 230-tis. občanov až 300-tis., pričom celková škoda predstavuje asi 830 mil. eur, tak to bolo svojho času publikované v dostupných médiách. Hovoríme o subjektoch, ako je BMG Invest, Horizont Slovakia, Drukos, BDV družstvo a ďalšie. Vyzerá, že to ako keby nám vyšumelo a prvopočiatočný elán vládnych garnitúr, ktoré vtedy boli, hovorím o rokoch plus-mínus po roku 2002, ako keby vyprchal a v súčasnosti sa s tým nič nedeje.
Pýtam sa, neviem, ako často v tejto rokovacej sieni, v sieni zákonnosti sa stáva, aby opozičný poslanec plnil úlohu koaličných, respektíve vládnych poslancov a vládnej strany v súčasnosti, ale toto momentálne idem splniť úlohou za nich, ktorú si, žiaľ, od roku 2005 neuvedomujú, alebo nechcú uvedomiť a nechcú ju splniť. Dúfam, páni kolegovia, že potom dáte na revanš, že z nášho programu hnutia OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, ak niečo nesplníme a budete vy pri moci, tak to preberiete a splníte to, aby to bolo 1:1, pretože momentálne si myslím, že malo by to byť takto.
Áno, po roku 2000, musím povedať, že začali byť veľké turbulencie týkajúce sa nebankových subjektov a mnoho ľudí sa začalo zaoberať, ako je to možné, čo sa deje, čo sa nedeje. Aj vtedajšia vládna garnitúra si to uvedomovala a aj pán Fico, ktorý je súčasný premiér, jednoznačne povedal, že sa stavia na stranu týchto poškodených občanov a chce im pomôcť.
Dovoľte, áno, musí sa len priznať, že snaha tam bola, ktorú deklaroval aj tým, že určité návrhy zákona, ktorý bol v tomto parlamente predkladaný, hovorím teraz o roku 2005, boli fyzicky dané a o nich sa hlasovalo. Dovoľte, aby som citoval z dôvodovej správy z návrhu zákona, ktorý tu bol predložený. Dňa 22. 12. 2005 navrhovateľmi boli poslanci Národnej rady pani Bollová, Cagala, Ďaďo, Fajnor, Fico, Hrdlička, Juščík, Mikuš, Ondreáš, Ševc, Vajda, Zubo. Dovoľte, aby som citoval z dôvodovej správy, ako to vtedy vnímali títo poslanci, ktorí boli vtedy v opozícii, ako to vnímali na tejto scéne v Slovenskej republike:
"Z titulu", citujem, "z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel spoluzodpovednosti za škody aj štát. Príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov, vkladateľov, mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových subjektov. Napriek tomu, že už mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj z predchádzajúcich rokov, v prípade uvedených subjektov nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov občanov, vkladateľov do týchto nebankových subjektov.
Štát si v tomto prípade tak kľúčovo z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov, vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere neplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a rizika stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti. Štát svoju povinnosť mal zabezpečiť všetkými zákonnými prostriedkami, aby ochránil majetok svojich občanov. Tú si však nesplnil.
Národná banka Slovenska na začiatku roku 1998 dala síce niekoľko podnetov na orgány finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov. Toto všetko však bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou týchto subjektov najmä v televízii. Štát si teda nesplnil svoju úlohu a nezabránil v defraudáciu miliardových vkladov týchto občanov. Napriek tomu, že existovali jasné signály, že vklady občanov, vkladateľov sú reálne ohrozené, že existovali spôsoby a nástroje, ktoré mohol štát aplikovať na kontrolu a preverovanie skutočného stavu vnútornej štruktúry zdrojov a systému financovania vo vnútri týchto nebankových inštitúcií analýzou daňových priznaní, uvalením nútenej správy na subjekty, včasným blokovaním bankových účtov a tak ďalej, štátne orgány nekonali. Príslušné štátne orgány mali využiť svoje kompetencie a vyhlásiť napríklad reklamu nebankových subjektov za klamlivú a mali zakázať jej vysielanie.
Veríme, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia. Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov však musí niesť aj štát, a to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti, opakujem, trestnej činnosti a aj tým porušovanie základných práv a slobôd občanov.
V Českej republike, v ktorej tiež mali v minulosti podobné skúsenosti s činnosťou obdobných nebankových subjektov ako v Slovenskej republike s takzvanými družstevnými záložňami, kampeličkami, príslušné štátne orgány postupovali razantnejšie a tieto nebankové subjekty museli vďaka zásahom štátu v krátkom čase odísť z trhu. Štátne orgány Českej republiky napriek tomu všetkému uznali svoj diel zodpovednosti za svoju nečinnosť a za krach takzvaných kampeličiek a klientov tejto nebankovej inštitúcie aspoň čiastočne odškodnili." Koniec citátu. Toto je z dôvodovej správy k zákonu, ktorý bol tu predkladaný v roku 2006.
Musím povedať, že keď som si pozrel, ako si to predstavovali, akým zákonom, ktorý bol teda schvaľovaný, tak musím zodpovedne povedať, že náš predkladaný zákon je po kvalitatívnej stránke lepší, precíznejší a myslím, že má aj iné nejaké hodnoty, ktoré v tom pôvodnom návrhu zákona neboli zohľadnené. Nechcem síce veľmi kritizovať, nie som právnik, ale taký laický pohľad hovorí, že asi toto je lepšia kvalita, ale chvalabohu, že aj vtedy, že vôbec niečo také išlo a prakticky berieme to isté, čo vy ste tam mali, že vlastne tie koeficienty, ktoré prechádzajú na odškodnenie koeficientom krát 0,5, respektíve krát 0,4, to isté sme preberali. To znamená, časť je prebratá z toho, čo tam sme mali už v roku 2005 a zvyšok je iný.
Musím povedať, že áno, hlasovanie prebehlo. V prvom hlasovaní, ktoré prebehlo 31. 1. 2006 zo 132 prítomných hlasovalo za 73.
Musím povedať, že klub SMER - SD sa zachoval tak, ako povedal, že to predloží a že bude za to hlasovať. Všetci poslanci SMER-u, ako tu čítam, za to hlasovali. Z tých, ktorí sú tu dneska po tých nejakých desiatich, necelých desiatich rokoch, budem aspoň citovať, je tu pán Jarjabek, pán Madej, pán Baška, pán Čaplovič, pani Gabániová, pán Kaliňák, síce on už je ministrom, pán Muňko je tu, máme tu pána Blanára, máme tu pána Číža, pána Kondróta tu máme, máme tu pani Zmajkovičovú, máme pani Laššákovú. To je asi všetko, čo máme z tej pôvodnej plejády, ktorí za stranu SMER hlasovali za.
Takže prvé čítanie bolo zvládnuté, išlo to do druhého čítania. Vyzerá, že tam sa to trošku zatrhlo, a síce tak, že bolo to postúpené na Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý vzniesol pripomienku takú, aby sa v danom, o danom zákone ďalej nerokovalo. Hlasovalo sa aj o tom, hlasovanie prebehlo 16. 3. 2006. Musím spravodlivo priznať, že klub strany SMER - SD sa zachoval konzistentne a hlasovali proti tomuto, aby sa pokračovalo v konaní v druhom čítaní. Takže konzistentnosť tu je. Samozrejme, zákon, tento návrh, hlasovanie o návrhu, aby sa nepokračovalo, ústavnoprávnemu výboru bol prijatý zo 132 hlasov 67 hlasovalo za. Tí, čo hlasovali za, boli z klubu SDKÚ, aby sme mali jasno, klub SMK, klub KDH, klub ANO, KSS boli proti a tí, ktorí neboli zaradení, tam to bolo aj za, aj proti.
Takže to je na trošku, na prvý, by som povedal, počin, ako sa títo poškodení občania v Národnej rade ocitli, ako sa čítal (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) zákon a chcelo sa to riešiť. Áno, vládni poslanci súčasní, ďakujem vám, že ste vôbec začali a pán Fico, verím, že je to ten istý Fico, čo bol aj v roku 2005 - 2006, nemá žiadneho dvojníka.
Takže, pán Fico, ja vám odkazujem, dodržte svoj sľub, ktorý ste sľúbili a v tom 2006 ste vyslovene, že konzistentne chceli to dotiahnuť.
Slovo vietor, teda slovo je vietor, áno, to uletí, ale čo je na papieri, je na papieri a vy, verím, že v dobrej viere, že áno, chcem pomôcť týmto občanom, ste si nasledujúce volebné obdobie, ktoré začalo v roku 2006, dali aj do svojho volebného programu, že tieto nebankové subjekty odškodníte. Áno, je to tam a myslíte si, že keby ste to neboli mali vo svojom vládnom programe, to znamená, že áno, ste konzistentne postupovali, že neprešlo nám to ako opozičným, super, končí volebné obdobie, idem do nových volieb, dám si do volebného programu, áno, bojoval som za to, samozrejme, preberám do vládneho programu, idem. Keď vyhrám, bude to v tom. Mali ste to vo vládnom programe aj napísané a čo je napísané, tak myslím, že to už je trošku iná váha, ako niekto, keď niečo povie.
Myslíte si, že keby ste to nemali napísané vo vládnom programe, že budete, teda ešte v tom predvolebnom, keď ste išli do boja, že sa budete za nich zastávať, že by ste mali v roku 2006 vo voľbách 671 185 hlasov? Myslíte si, že by ste mali? Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že minimálne 100-tis. by bolo nižšie, keď nie viac a konštelácia vlády v rokoch 2006 - 2010 na Slovensku by bola asi nejak, nejak ináč riešená, ako bola. Tým, že ste dali ten prísľub a vopred oklamali, nechcem vás síce upodozrievať, že ste to potom mali naplánované, ale vyzerá to raz tak proste, že ste dali a nesplnili. Takže mali ste 29,14 % v roku 2006 a nastupovala vaša prvá vláda, vláda Roberta Fica.
Takže, pán premiér, dúfam, že vy si za svojím stolom, slovom stojíte, pretože vyhlásenia, ktoré budem aj uvádzať, ako ste sa zastali, alebo zastavovali teda, by som povedal, týchto poškodených subjektov, sú verejne prístupné a myslím si, že mnohí ľudia, a nemyslím, som o tom presvedčený, že mnohí ľudia im aj uverili, a preto ste mohli viac - menej v tom roku 2006 dostať takéto veľké preferencie, ktoré vás vyniesli až do vlády.
V máji, to znamená, sme v období, keď už sa vládne, sme v období po voľbách, kde tá podpora bola aj vo vládnom programe. V máji 2007 vyšla informácia z rezortu spravodlivosti, pán Počiatek, že ministerstvá hľadajú model odškodnenia občanov, ktorých peniaze skončili vo vytunelovaných a skrachovaných nebankových subjektoch. Rezort financií mal pripraviť potrebný zákon, ministerstvo spravodlivosti ho malo právne zabezpečiť.
Pýtam sa, ako to dopadlo? Za čo boli platení ľudia na tých ministerstvách, keď toto bolo verejne deklarované, že takto sa budete správať k tejto otázke a takto odškodníte týchto občanov? V júli 2008 prijal pán premiér pán Fico na Úrade vlády zástupcov občanov poškodených skrachovaných subjektov, nebankovky a rokoval o priebehu konkurzného konania, pretože pre vládu sú v prípade čiastočného odškodnenia poškodených prioritné zdroje práve zo skrachovaných nebankových subjektov. Pán premiér sľúbil, že od ministra spravodlivosti pána Harabina vyžiada správu o priebehu tohto konania.
"Dostávame sa do novembra 2009, kedy vláda chce pomôcť ľuďom, ktorí prišli o svoje peniaze v nebankovkách a na druhej strane sa od nich očakáva trpezlivosť." To je citácia pána Róberta Fica na výjazdovom rokovaní v Poprade. Zdôraznil, že by to mali byť tí, ktorí reálne prišli o svoje celoživotné úspory, tí by mali byť odškodnení. Citujem, čo povedal v Poprade 2009: "My si svoj záväzok ctíme, budeme na ňom pracovať. Trpezlivosť je jediná cesta, ktorá k tomu smeruje." Koniec jeho citátu.
Takže vážení, tá trpezlivosť v súčasnosti dobieha desiaty rok a zdá sa, že nemá to konca, takže bol by som veľmi rád, keby sme sa nad tým zamysleli a dávam vám podnet, aby ste tú svoju domácu úlohu splnili.
Musím povedať, že aj následne v tomto vašom volebnom období, to znamená štvrté, v treťom sme to akože nedostali ďalej, 4. volebné obdobie už ste boli pri moci vy, vládna strana SMER, teda v koalícii, áno, ide ďalší pokus, hovoríme o februári 2010, kedy predkladatelia, menovite pán Berényi, Duray, Farkas, Juhász, Köteles, Miklós, Pásztor, Szigeti, Szigeti a Szögedi, predkladali tiež vlastne identický zákon, ktorý už bol predtým a znovu sa dostáva na rokovanie Národnej rady a znovu 9. 3. 2010, to znamená 3 mesiace pred voľbami, ktoré mali prísť, znovu je to v rokovaní v Národnej rade a hlasujeme o ňom. Zo 122 prítomných hlasovalo za 28.
Musím povedať, že hlasovanie bolo u klubu, ktorý mal značku SMK - MKP, to znamená našich kolegov z maďarskej koalície, ktorí viac-menej hlasovali za a boli aj navrhovateľmi, aj klub RS HZDS, podstatná väčšina bola za. Poslanci SMER-u pri vláde, keď mohli o tom rozhodnúť, nemuseli sa nikoho pýtať, hlasovali, respektíve zdržali sa. Neboli proti, ale zdržali sa na 99 %. SDKÚ bolo proti, klub SNS bol proti a zdržal sa. Aby sme mali jasné, lebo každý sa skrýva jeden za druhého, druhý za tretieho a tretí za piateho. Nie, tak to bolo.
Prišli voľby, takže prišli ďalšie voľby, hovoríme o roku 2010, v tom krátkom volebnom období 15-mesačnom pani Radičovej toto na pretrase nebolo, hovorím otvorene, aj ja som tu bol vtedy, áno, uvažovali sme, dostal som nejaké podnety, bolo to na konci, nezvládli sme to, nestihli sme to dať za tých 15 mesiacov, bola to veľmi krátka doba, uznávam osobne tiež. Ďalšie hlasovanie prišlo až v 6. volebnom období, to znamená v tomto volebnom období a išlo to z našej už kuchyne OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a hlasovali sme v prvom čítaní dňa 10. 12. 2014, zhruba pred trištvrte rokom, predložili sme už ten zákon, ktorý vlastne predkladám aj dnes. To znamená, bol čas za ten rok sa s ním oboznámiť, boli voči nemu určité výhrady aj z ministerstva financií, tieto sme sa snažili odstrániť v súčasnom dnešnom znení. Myslím si, že bolo to urobené za dosť a musím povedať, ako to hlasovanie dopadlo v tom decembri 2014. Za boli 8 poslanci OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a pani Renáta Zmajkovičová, proti boli 5 poslanci z rôznych strán a zdržala sa prevažná väčšina ostatných poslancov v Národnej rade. Takže tento zákon znovu neprešiel a je mi ľúto, pretože znovu hádžeme ľudí cez palubu a nejakým spôsobom nechceme si priznať staré chyby.
Ja budem teraz trošku citovať, nie som najmúdrejší, nie som právnik, tak dovolím si citovať pána JUDr. Jozefa Kraveca, CSc. ktorý bol predsedom komory komerčných právnikov, ako sa na túto záležitosť pozeral. Otázka znela: "Čo mala vláda robiť, aby nedošlo k poškodeniu veriteľov týchto inštitúcií?" Jeho odpoveď: "Hlavná priorita zodpovednosti spočíva na orgánoch generálnej prokuratúry. Už pri vzniku týchto subjektov boli avíza o tom, že činnosť týchto firiem je podobná ako pri bankách, hoci v predmete svojej činnosti takéto aktivity uvedené nemali. Súperili s bankami pri úročení vkladov. Keďže banky úroky postupne znižovali, oni úrokové sadzby zvyšovali a fingovali vzťah s klientami, zmluvami o pôžičke a tichom spoločenstve. Tieto zmluvy boli predstierané, v skutočnosti išlo o také vklady, aké sú bežné u bánk."
"Čo konkrétne mala vláda alebo generálna prokuratúra urobiť?" Odpoveď pána Kraveca: "Prokuratúra mala v rámci všeobecného dozoru pozastaviť túto činnosť. Vláda cez ministerstvo financií mala možnosť zistiť, že firmy vyvíjajú inú činnosť, než akú deklarovali. Konali v rozpore s predmetom činnosti, ktorý mali zapísaný v obchodnom registri."
A tretia otázka bola: "Keby bol štát zamedzil podnikaniu týchto firiem, nemalo by sa to klasifikovať ako bránenie podnikaniu, čo má na to každý právo?" Odpoveď: "Nie. Už samotné megalomanské reklamné kampane vysielané aj v najsledovanejších časoch a dokonca v štátnych médiách mali povahu klamlivej reklamy. Sľubovali zisky, ktoré z ekonomického hľadiska nebolo možné dosiahnuť. Reči, že vklady sú ako, že sa s nimi nemôže nič stať, boli číre klamstvá v rozpore so zákonom."
To znamená, vážení, toto bolo publikované v čase, keď to vrelo v tejto republike, hovorím o tých rokoch 2005 až 2010 a tomu sa nikto nevenoval. Myslím si, že je to hrubá urážka zo strany štátu týchto ľudí, ktorí takýmto spôsobom doslova, že naleteli. Áno, pani Schmögnerová upozorňovala, ale pomer reklamy jej a tej, ktorá hovorila, že môžete do toho 1:100, takže nehovorte nám, že boli na to upozorňovaní.
A ešte raz opakujem, v našom zákone nehovoríme o úplnom odškodnení, iba o čiastočnom. Mnoho ľudí to stálo zdravie, životy, rozvrátené rodiny, mnohí sa už toho ani nedožijú, toho aspoň čiastočného odškodnenia a myslím si, že pokiaľ hovoríme o sume nejakej plus-mínus 20 mil. eur a keď na tom bolo vybraných, iba na daniach štát vybral 230 mil., je to polovica z toho, čo štát má vo svojej kase a malo to byť použité na to, aby keď uznáme, že bola chyba urobená, aby bolo vrátené.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 hovorí: "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom." To, že aké štátne orgány mali dokumenty v tom čase, že mohli byť na to upovedomení, tak aspoň časť z tej, z predaja asi 35, čo tu mám napísaných, aspoň niektoré uvediem, aby bolo jasné, že v tom čase mohol štát zasiahnuť.
Slovenská informačná služba spisom v roku 1999, 1999 informovala príjemcov zo zákona, to znamená premiéra, predsedu parlamentu, generálneho prokurátora, o blížiacej sa strate likvidity nebankových subjektov. Na 32. schôdzi Národnej rady dňa 22. 7. 2000 riaditeľ SIS, SIS teda, Slovenskej informačnej služby informoval poslancov a generálneho prokurátora o blížiacej sa strate a likvidity nebankových subjektov. Kontrolné orgány ministerstva financií zistili, že nebankové subjekty v rozpore so zákonmi a zákone o bankách neoprávnene podnikajú a páchajú trestnú činnosť. Národná banka Slovenska tieto zistenia v roku 1999 formou trestného oznámenia odstúpila generálnemu prokurátorovi a v ďalšom období aj úradu finančnej polície a Policajného zboru Slovenskej republiky. Boli tam už určité kroky, ktoré avizovali, že konajte, robte, zabráňte. Nie, vláda nezabránila, takže myslím si, že je čas, aby sme to odčinili a tých financií sa, dúfam, že nájde, pretože keď iba reforma ESO mala nám priniesť štátu zisk 750 mil., tak myslím si, že tých 120 mil. pre nebankové subjekty, ktoré občanov, ktorí boli poškodení týmito subjektami, by táto vláda mala nájsť.
Pán premiér a vládni poslanci zo strany SMER, nechcem nič od vás iné, len aby ste splnili svoj sľub, ktorý ste dali občanom tejto republiky, ktorý neni ani po tých nejakých desiatich, pätnástich rokoch splnený a na základe tohto sľubu, ktorý ste dali aj do svojho vládneho programu v rokoch 2006 - 2010, ste mohli v týchto rokoch vládnuť. Ináč by ste tu možnože neboli vládli. Nič od vás iné nechcem, len splňte svoju domácu úlohu a myslím si, že to je tá naša pomocná ruka, ktorú vám dávame, keď hovoríte, že nechceme vaše zákony nejakým spôsobom podporovať a nechceme byť konzistentní. Sme konzistentní. To, čo ste nesplnili, splňte a myslím si, že ocenia to všetci občania Slovenskej republiky, ktorí boli poškodení a to nie sú tisíce, to sú státisíce ľudí.
Ďakujem pekne a končím tak, ako som zvykol, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne. (Potlesk.)