Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega, že si sa zapojil do rozpravy, ja by som chcel vyzvať, že pokiaľ máte návod ako, budem veľmi rád, keď nám pomôžete s tým. A hovorím, ja ho nesťahujem, ja nie som z tých, čo by som sťahoval, takže ja ho nechám prejsť plénom, aby to išlo ďalej v pohode. A jak som povedal, myslím si, že pokiaľ sa zdravé rozumy vedia sústrediť na riešenie problému a myslím, že tu zdravých rozumov máme dosť v tomto pléne Národnej rady, tak myslím si, že mohli by sme aj tento problém poriešiť. Takže spojme sily a povedzte, že áno, máte riešenie, možnože ho preoriete celkom naopak a ja budem rád. Viete, ako keď to takto dáte, a myslím si, že mali by sme takto nejako pristupovať k riešeniu problémov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil ako jeden zo spolupredkladateľov – s kolegom Matovičom – zákon, ktorý sa týka nášho podnikateľského prostredia.
Myslím si, že každý z vás uzná, že naše podnikateľské prostredie na Slovensku neni zdravé a máme tu veľa podnikavcov, ale málo podnikateľov v dobrom slova zmysle. Mnohí sa snažia byť zo dňa na deň milionári a miliardári a to klasické, ako nás niekto učil, že babka k babce, budú kapce, u nás v mnohých prípadoch nepoznáme.
Hlavným účelom nami predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení Obchodný zákonník, je podpora zdravého podnikateľského prostredia, ktorú si predstavujeme asi v dvoch takýchto rovinách, ktoré v tejto novele sa snažíme predložiť.
Prvou rovinou je, že stanovíme povinnosť podnikateľov vyplácať si peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa splatnosti lehoty faktúr alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje plnenie a splnenie peňažného záväzku. Takouto formou a takouto úpravou sa zamedzí uprednostňovaniu určitých osôb, pretože v mnohých prípadoch sa stáva, že ten, kto dlží, si vyberá a uprednostňuje určitých, určité firmy a uprednostňuje hlavne veľkých hráčov. Pritom malí a miniživnostníci majú v mnohých prípadoch smolu.
Myslím si, že pokiaľ takto to bude pokračovať, tak tí malí a strední podnikatelia, na ktorých hovorím a každá vláda tvrdí, že na nich by chcela postaviť našu ekonomiku, že títo by mali byť hybným motorom, zdá sa mi, že asi im to neumožníme, aby títo podnikatelia išli so svojou podnikateľskou činnosťou vpred, skôr ich brzdíme a skôr ich likvidujeme, pokiaľ nebudú mať vyplatené za svoje služby tak, ako to zákon o podnikaní ukladá.
Ďalším z opatrení, ktoré by malo posilniť právnu istotu pri podnikaní hlavne v obchodných vzťahoch, je povinnosť pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri, alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky, a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Myslím si, že ak chcete ísť do nejakého obchodného vzťahu s niekým, mali by ste si vedieť tohto partnera nejakým spôsobom oklepnúť, overiť, ako možnože má aj tú splatnosť, či nebudete musieť čakať u neho niekoľko možno týždňov, mesiacov alebo rokov, alebo že sa toho vôbec dočkáte. Myslím si, že pokiaľ by sme zaviedli takúto povinnosť, že každý jeden podnikateľ by mal povinnosť takéto omeškanie svojich platieb evidovať, či už na živnostenskom úrade, alebo na registrovom súde, podstatne by sme zjednodušili a spriechodnili, ozdravili podnikateľské prostredie.
Samozrejme, že pokiaľ by sa takéto nami navrhované informácie a povinnosti podnikateľov nedávali v príslušných lehotách, tak sú tu nami navrhované určité sankcie, ktoré sa pohybujú, aby som bol konkrétny, v prípade registrového súdu do výšky 3 310 eur a pre podnikateľov zo strany živnostenského úradu do výšky 663 eur.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, na hospodárenie obyvateľstva, výrazne pozitívny a jemne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s našou ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že tento náš minipríspevok do zlepšenia ozdravenia podnikateľského prostredia nájde vo vašom svedomí tiež svoje miesto, a budem veľmi rád, keď túto našu novelu postúpite do druhého čítania. A sme, samozrejme, s kolegom Matovičom ústretoví na všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy aj z vašej praxe, aj z toho, čo vy ste možnože zažili, a budeme veľmi radi, keď aj týmto naším zákonom ozdravíme podnikateľské prostredie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem, že si tiež vystúpil aj ohľadne čerpania eurofondov a regionálnych rozdielov. Ja sa pýtam, že keď už tie eurofondy nebudeme dostávať, a ako ten, ktorý s eurofondami som zatiaľ nerobil v svojej doterajšej praxi štátneho zamestnanca, ja som bral za to, že z tých eurofondov si vytvoríme základňu, z ktorej, keď už eurofondy nebudeme mať možnosť čerpať, tak na nej budeme stavať a budeme pokračovať ďalej bez eurofondov. To znamená, v každom regióne vyrastú nejaké tie zariadenia, respektíve podniky alebo nejaké iné, by som povedal, inštitúcie, ktoré budú pokračovať a budú viac-menej zabezpečovať, aby tie rozdiely sa znižovali, ale proste aby to tam bolo. Vyzerá, že ako si povedal, nožnice sa roztvárajú a tie rozdiely, ja som z Prešova, z východného Slovenska, žiaľ, sú veľmi markantné a ja neviem, kde to skončí.
Ale mne sa zatiaľ zdá, že pokiaľ tu nebude vôľa aj našich úradníkov a kadejakých ľudí, ktorí majú s tým dočinenia, aby tie eurofondy sa skutočne transparentne a jednoznačne čerpali, tak mne sa zdá, že my tu budeme ešte 20 rokov hovoriť o tom, že ako sa to malo, mohlo, nemohlo. Ale pokiaľ tu nebude poriadna kontrola, ktorá bude sekať všetkých bez rozdielu, tak sa nepohneme nikde.
Ďakujem pekne.

Ja iba jeden oznam. Pokiaľ niekomu chýba kľúč, ktorý som včera našiel v garážach, tak bude u pána predsedu, takže odovzdávam mu ho.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko myšlienok môže byť aj z mojej hlavy, resp. tiež od jedného pána, ktorý mal tú možnosť byť tiež majstrom sveta a niektoré nedostatky vidí v tomto zákone, tak budem tlmočiť jeho určité výhrady, ktoré keď si vezmete k dobru, budem tomu rád, keď sa tak nestane, tak nič sa nedeje. Možnože, ako ste hovorili, otvoríme to na budúce a ešte to skvalitníme.

Keď som si čítal pôvodnú verziu zákona a išiel som tam na § 3 Suma príspevku, tak som si ho čítal sprava, zľava, zvrchu, zospodu, neviem vypočítať, čo tam vlastne je, tak som si myslel, že mám asi zlé matematické vnímanie alebo neviem. No a keď to vidím, že to máte v bode 8 spoločnej správy akože už opravené, tak som rád. Ja neviem, kto to vtedy tvoril. Proste, nehnevajte sa, proste to sa takto niečo ako odpočet robiť nedá. Nech si teda vstupuje do svedomia ten, kto vám to tvoril, ale ja chcem na to upozorniť, že som rád, že ste to opravili, samozrejme.

Takže ja ako tiež nejaký bývalý športovec, ktorý nebol majster sveta, hral možnože futbal v nejakej druhej slovenskej futbalovej teda lige, tak môžem povedať, že ocenenie športovcov nemáme, samozrejme, každý deň na stole tu. Proste to je to, čo, si myslím, malo by sa nejakým spôsobom zohľadniť v tom životnom cykle toho človeka, pretože byť majstrom sveta a olympijským víťazom alebo aj tým medailistom, ako je to definované v tomto zákone, myslím, to už je niečo a reprezentácia takéhoto človeka jeho a našej republiky, myslím, stojí za to, aby tá republika mu niečo dala aj v tom dôchodkovom veku, keď bude mať ten nejaký dôchodok aj za túto činnosť uznaný. (On mohol sa vykašlať na celý šport, nemusel chodiť na tréningy, dvojfázovo, trojfázovo, nemusel držať disciplínu, mohol doslova lumpáčiť, chodiť po kanáloch, opíjať sa na diskotéke a podobné veci robiť.) Je tá jeho pevná vôľa. A pokiaľ on bol až tak dobrý, že sa stal majstrom sveta, olympijským víťazom, tak myslím, že štát mal by si ho za to vážiť a vyjadriť mu uznanie. To, či sa budeme prieť, či bude tam 53 športov, 85 športov ja neviem, to už je druhá vec proste, ale ide mi o podstatu veci, že mali by mať a pocítiť tú váhu, že štát im vzdáva hold, že takto reprezentovali tento náš štát.

Budem citovať konkrétne pripomienky, s ktorými tu som teda sa stotožnil. Ja som už s pánom Brixim trošku na tému debatoval. On povedal, že asi to nebude možné realizovať. Ale, dobre, ja ich prečítam, pretože myslím si, že majú niečo do seba.

Takže po prvé. Kritérium, aby príspevok bol rozdiel medzi sumou dôchodkových dávok a určitými hranicami, ktoré teraz sú tam už dané, je neobjektívne, nezásluhové a nesystémové, keďže nezahŕňa všetkých úspešných športovcov medailistov, čo títo budú právom považovať za diskriminačné a za nespravodlivé. Veď nie je žiadnym tajomstvom, že niektorí úspešní športovci majú síce nízke dôchodky, ale na druhej strane disponujú značným majetkom. Takže berme to tak, že mne sa zdá, že či si majstrom sveta a olympijským víťazom a tak ďalej, či si taký alebo hentaký, či máš taký alebo hentaký dôchodok, proste ide o tú podstatu veci, že si bol tým vrcholom toho športu na Slovensku (obzvlášť na našom Slovensku) alebo v Česko-slovenskej republike a podobne, podľa toho, ako to tam máme všetko definované. Takže myslím si, že to malo byť brané trošku ináč, nie ako nejaká dôchodková renta, neviem, ako to mám nazvať.

Po druhé. Navrhované kritérium je odmeňovanie aj málo motivačné pre mladých športovcov, aby sa snažili uplatniť aj v živote po ukončení aktívnej športovej činnosti tým, že si budú zvyšovať profesijnú kvalifikáciu a nebudú sa spoliehať na starostlivosť štátu. Mnoho našich športovcov má tiež možnosť vidieť proste, že mnohí tí športovci, ja nehovorím o nich ako o majstroch sveta, viac-menej pristupovali k tej svojej kvalifikácii pre ďalší život po skončení športovej kariéry dosť, tak by som povedal, nijako. A potom viac-menej oni ostali akoby na triku nejakého toho štátu. Takže myslím si, že tu by to malo byť nejako tak, aby to bolo jasné. Poviem to takto: „Snaž sa aj ináč uplatniť, mladý človeče, v tom živote a potom možnože aj štát, keď budeš aj v tom, tak ti dá nejakú tú podporu.“

Po tretie. Objektívnejšie by bolo, aby boli bývalí športovci odmenení rovnakou čiastkou za zlaté, strieborné a bronzové medaily bez zohľadnenia výšky dôchodku. Ani v súčasnosti po získaní medailového umiestnenia na OH, majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy štát pri odmeňovaní za úspešnú reprezentáciu nezohľadňuje ich sociálny status, ale len dosiahnutý úspech. Ale by sa mal klásť väčší dôraz na ich zásluhovosť. Veď ani pri hodnotení športového výkonu sa nezohľadňuje sociálny aspekt, ale hodnota toho výkonu. Takže myslím, že toto by malo tiež sa tam nejako zohľadniť.

No a štvrtá nejaká taká výhrada tohto hodnotenia tiež majstra sveta. Nebude snáď na to odkázaný, no proste berie to tak, že to berie ako celú partiu tých svojich kolegov, ktorí takto dosiahli takýto úspech. V zdôvodnení príplatkov k dôchodkom u bývalých medailistov z OH, majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy by malo byť zvýraznené, že ide o finančné prostriedky na kompenzáciu zvýšených nákladov na kúpeľnú liečbu, rehabilitáciu a lieky. To, samozrejme, tu nie je zahrnuté. Ja to beriem tak, že vlastne čo ten športovec dal. Dal opotrebovanie svojho tela. On prakticky možnože tých milión alebo, neviem to teraz vyčísliť, tú miliardu klikov, čo mal urobiť za celý život, urobil v dvadsiatich piatich rokoch. To znamená, že opotrebovanie jeho života je také, že prakticky na starosť možno bude chodiť na invalidnom vozíku alebo na niečom podobnom. A tak to, myslím si, majú podľa slov toho kolegu, ktorý mi to tuto akože tlmočil, v Čechách, kde majú teraz kúpeľnú liečbu a tak ďalej a môžu tak to využívať, štát sa o takého človeka postaral tak, že na dôchodku nebude musieť byť o barlách neviem a podobne, ale má bezplatnú kúpeľnú liečbu a nejaké iné rehabilitačné možnosti. Takže neviem, či by nebolo dobré aj nad tým pouvažovať do budúcna, možno nejakým takýmto spôsobom to skvalitniť. A myslím si, že tým pádom by možnože aj, by som povedal, tá zásluhovosť bola zvýraznená s tým, áno, tento tvoj život aby sme ti predĺžili tým, že ty si ho vyšťavil už v predstihu toho tvojho nejakého fyzického namáhania tvojej telesnej schránky.

To je toľko z mojej strany. Takže pokiaľ ide o zákony o športovcoch, ja by som bol najradšej, keby sme tu mali možnože aj ministerstvo športu, ktoré by malo nejaký svoj rozpočet, pretože financovanie súčasného športu je vo veľkom chaose podľa mňa. Ja sa síce tomu už teraz veľmi nevenujem, ale musím povedať, že z nich mnohí kvôli tomu plačú a, žiaľ, neviem, či nám tak vyrastá dorast a generácia, ktorá bude mať o 10 – 15 rokov nejaké tie výsledky. Takže chcel by som apelovať, aby sme našli financie, možnože aj s tým dôchodkom, ktorý potom dostanú, kládli dôraz na mladých, aby mohli motivačne športovať.

Takže ďakujem pekne, no a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Dokončím to zase takto. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja ťa ešte doplním, pokiaľ ide o to vecné bremeno. V tejto novele nejdeme iba vecné bremeno uvaľovať na list vlastníctva štátu, to znamená pozemky, ktoré vlastní štát, ale ideme uvaľovať vecné bremeno aj na pôdu neznámych a nezistených vlastníkov bez uvedenia dôvodu. Viete si toto predstaviť? To sa týka 400-tisíc hektárov, kde bude možné mať vecné bremeno bez uvedenia dôvodu. Doteraz ten dôvod tam bol. A bolo to citované konkrétne z § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. Celkom ho vyhodili. A na to som sa snažil upozorniť tak, že siahame na neznáme vlastníctvo. A tam je to bez obmedzenia, kde to dáš.

A keď už sme pri tých reštitúciách, viete, vážení, v Bratislave, je to informácia z roku 2011, z 3,5-tisíc, neberte ma za slovo, či to bolo 3 520 alebo 3 480, koľko je vybavených reštitúcií? Je to 300 reštitúcií. Pýtam sa tak, za čo brali dvadsať rokov platy úradníci, keď nemajú vybavených 3 200 reštitúcií? Košický kraj to má ešte horšie, Prešovský kraj trošku lepšie je na tom a v niektorých krajoch už majú ukončené reštitúcie. Tu sa pýtam, aká je kontrola, aký je dosah toho, čo sa vlastne urobilo. Veď to je nonsens. Takže, áno, v niektorých krajoch je to iba zvyškové, ale v niektorých krajoch je to doslova do neba volajúce, čo sa neurobilo a malo urobiť v tom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si zhrnul v takej kocke aj tú históriu. Myslím si, že moje svedomie s tým môže iba plne súhlasiť, pretože ja som tiež určitú tortúru reštitučných zákonov a ďalších, ktoré tu boli prijímané, prežil, teda ty si bol agronóm na nejakom družstve, ja som bol na pozemkovom úrade. Môžem povedať jedno, že keby sme mali prijať reštitučný zákon Slovenskej republiky, tak neverím, že by bol prijatý. Som bol rád, že to bolo za federácie, keď sme ho prijali. A ja som ešte vtedy zažil to, keď sme dávali tie náhrady v rámci Česko-Slovenska. To znamená, že za Prešov sme ich dávali napríklad v Hradci Králové, kde to bolo možné dať. A tam som si uvedomil demokraciu, ktorá tu proste je, že môže to ísť až tak. Môžem povedať jedno, že tak ako ty si mal myšlienku, dať dokopy reštituentov, tak to bolo aj v mojej hlave, ale nejako sa to neujalo. A ja keď som si porovnával tých ľudí, ktorí prešli mojou kanceláriu za tých dvadsať rokov, tak poviem ti iba jedno, že hlavne tí, čo boli tí veľkí, a ja hovorím, že to bol výkvet nášho poľnohospodárstva v roku 1948, tak vedeli, ako naložiť s tým majetkom. To boli tie ich deti, resp. tí, ktorí mali vek 70 rokov vtedy, v rokoch 1991 a 1992. A taký človek nemal problém povedať, že bude robiť to, to, to, že len aby mu to vrátili.

A u nás na východe, môžem povedať, zažil som tiež odovzdávanie hospodárskych dvorov poľnohospodárskych družstiev a majetkov, aj odovzdávanie poľnohospodárskej pôdy aj lesov, pričom v mnohých prípadoch som sa stretol so slovami, iba cez moju mŕtvolu (Sa vtedy postavil direktor štátnych majetkov alebo predseda družstva.) to dám, ináč z toho nedám nič. A tam mnohí ešte aj dodnes nemajú nájomné zmluvy podpísané s vlastníkmi pôdy. A, tak ako si povedal, užívacie právo znovu začína byť nad vlastníckym právom, čo je u mňa nonsens. A my sme to takto brali, pretože za to sme v roku 1989 neštrngali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nebudem dlho hovoriť, iba chcem nadviazať na moje vystúpenie v písomnej rozprave, aby sme si ujasnili veci, že tu sa v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dáva ku nepriamej novele k zákonu č. 180/1995 Z. z. o registroch, prakticky mení to vecné bremeno, ktoré môže Slovenský pozemkový fond uvaľovať na dve rôzne kategórie pozemkov, ktoré má. Z toho prvá kategória je, že je vlastníkom štát, to znamená, ja hovorím tomu kmeňová štátna pôda, a druhá kategória je neznámy, nezistený vlastník, hovorím, neznámy a nezistený vlastník a vlastník, ktorý nemá LV-čko na správe katastra. To znamená, berte to tak, že uvalením vecného bremena na takéto dva majetky, ktoré má Slovenský pozemkový fond vo vlastníctve, ktoré spravuje, sa tam viažu rôzne odseky § 17, 18, 19, aby sme si to ujasnili. A ja sa som sa dotýkal toho § 19, konkrétne ods. 3, kde hovoríme o pozemkoch, ktorých Slovenský pozemkový fond je iba správcom, to znamená, je tu neznámy, nezistený vlastník a tí, čo nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. A sa prakticky v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dávala kolegyňa Košútová na výbore, kde § 19 ods. 3 má v súčasnosti písmená a) až g), dávalo, že § 19 ods. 3 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k susediacej nehnuteľnosti“.

Aby ste boli v obraze, poviem, o čo ide. Slovenský pozemkový fond alebo správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa doteraz platného § 16 ods. 1 písm. b) a c), to sú tí neznámi, nezistení alebo tí, ktorí nemajú list vlastníctva, to znamená, môže previesť vlastníctvo, ak dôvodom prevodu je účel, na ktorý môžeme pozemok vyvlastniť, rozhodnutie zriadenia priemyselného parku, usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaných stavbami k 20. 4. 1991 a tak ďalej až po písmeno g), kde sa hovorí o usporiadaní vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do vlastníctva podľa osobitných predpisov, sú tam spomenuté zákony o pozemných komunikáciách, o majetku obcí, o vyšších územných celkoch, všetko toto tam je. To sú tie možnosti, keď môže Slovenský pozemkový fond previesť aj nezisteného, neznámeho vlastníka majetok na niekoho iného, ktorý tam je. A mohol som tam doplniť, že bude to ešte aj vtedy, keď bude potrebné zabezpečiť nevyhnutý prístup k susediacej nehnuteľnosti.

To ste, pani Košútová, áno, dali preč, to tam nie je momentálne a ja som práve apeloval na to, že ak ideme k odseku 4 tohto § 19, tak že pri prevode vlastníctva sa nepoužije predkupné právo, to predkupné právo, ľudia boží, to je gro, čo som chcel povedať, lebo Slovenskému pozemkovému fondu toto predkupné právo tak berieme a v zákone o pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond toto predkupné právo musí uplatniť, keď to chce ponúkať. Tak sa mi to vidí dvojkoľajne, že pri pozemkových spoločenstvách to musí byť, pokiaľ ide o Slovenský pozemkový fond, pokiaľ ide o fyzickú osobu, to byť musí, iba pokiaľ ide o výbor pri pozemkových spoločenstvách. A tu máme zákon o registroch. A tu zase Slovenského pozemkového fondu sa to netýka, pretože my sme si povedali, že nemusí vôbec žiadne predkupné právo tam uplatniť voči iným spoluvlastníkom, na pozemkoch ktorých sú postavené tie budovy, alebo ktorých pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo ministerstva obrany. Takže ja by som veľmi rád, keby sme to predkupné právo tam naďalej udržali, a nehovorím, že to predkupné právo tam nemôže byť. (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, ja to čítam, tak ako to čítam, takže potom mi to môžete vo vašom záverečnom slove alebo vašou reakciou vysvetliť.

A, tak by som povedal, pripájam sa asi tiež k návrhu pána Zsolta Simona, aby bol stiahnutý z rokovania a vrátený predkladateľom na dopracovanie tento návrh, pretože zdá sa mi, že niektoré veci sú tam dobré, pričom aj tie zlé veci, ktoré sme možnože uviedli, by bolo treba opraviť. A pokiaľ sa to opraví, tak myslím, že by to malo aj trošku inú priechodnosť. Dobre, ďakujem pekne, to je toľko z mojej strany, nebudem to viacej naťahovať.

Pani kolegyňa, vysvetlenie je, to, čo sa stiahlo, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol tebou podaný na výbore, mám. A tam sa hovorilo, že § 19 ods. 3 sa dopĺňa o písmeno h), ktoré znie: „h) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k susediacej nehnuteľnosti“, nič viacej, nič menej. To sme vyhodili. Ale takže myslím si, že, neviem, dobre, ja si to ešte musím pozrieť, ale vyzerá to tak, že asi máme tu nejaké nezrovnalosti. Ja si to pozriem a potom sa k tomu ešte vyjadrím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán podpredseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dokončíme to, čo sme začali pred obedom. (Reakcia z pléna.) Pán Čaplovič, nebojte sa, zvládneme to.
Takže hovoril som, že niekoľko pozmeňujúcich návrhov bolo prijatých aj na výbore. A keďže som sa venoval zatiaľ prvým dvom z nich, tak teraz mi dovoľte, aby som sa venoval tým zvyšným, ktoré sa týkajú tej nepriamej novely zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z. z., teda zákona o pozemkových úpravách a zákona o registroch, pozemkovej evidencii práv.
Takže prv by som, ak dovolíte, sa venoval zákonu č. 330/1991 Zb., ktorý hovorí o pozemkových úpravách. Dávame určité zmeny v tom zákone, ktoré podľa mňa by potrebovali aspoň pre moju nejakú mienku vysvetlenie. Budeme sa tam pohybovať v § 25, kde hovoríme, že v § 5 ods. 2 práce spojené s projektovom dokumentáciou a realizáciou spoločných zariadení a opatrení budú vykonávať fyzické a právnické osoby, ktoré spĺňajú a tak budú mať podpísanú zmluvu so štátom, obcou, vyšším územným celkom, fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Dobre, to je v poriadku. A potom v odseku 3 hovoríme, že fyzické osoby a právnické osoby podľa odseku 1 (Pôvodne tam boli odseky 1 a 2.), to znamená tie, ktoré mali možnosť robiť aj úvodné podklady a vykonávanie projektu pozemkových úprav, to je v odseku 1, a v odseku 2 sme teraz novelizovali, že to budú tí, ktorí budú mať iba projektovú dokumentáciu na realizáciu spoločných zariadení. Tak vlastne v odseku 3 hovoríme, že z týchto fyzických osôb už iba tie, ktoré budú môcť robiť tie prípravné konania, resp. vykonávať projekt pozemkových úprav, sú pri prácach a príprave úvodných podkladov, ten odsek to 3 hovorí, vyhotovenia a vykonania projektu pozemkových úprav, prácach spojených s realizáciou v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení a pri ostatných úkonoch v konaní o pozemkových úpravách povinné postupovať v súčinnosti s okresným úradom. Na tento účel uvedené je tam ďalšie, čo musia urobiť a vykonať. Nejako mi to logicky nesedí, prečo sme vyhodili ten odsek 2, keď v odseku 1 toho § 25 sa hovorí o úvodných podkladoch, vyhotovovaní projektu. A hovoríme, že prakticky by sa tie osoby mali akože zodpovedať okresnému úradu, keď tí, ktorí budú robiť projektovú realizáciu spoločných zariadení a dokumentáciu, tak sú z kola vylúčení, pričom v tom odseku. 3 sa hovorí, že je tam aj projekt pozemkových úprav, realizácia spoločných zariadení a opatrení. To znamená, nejako sa mi to bije navzájom. A by som bol veľmi rád, keby mi to predkladatelia vysvetlili, lebo ja zatiaľ tomu nejako neviem prísť na kĺb, prečo je to.

Ďalej tam znovu dávame odsek 1 a v odseku 8 dávame, že zamestnanci okresného úradu, lebo môžu robiť aj zamestnanci okresného úradu príslušného tieto prípravné práce, resp. práce na projektoch, ktoré budú súvisiace s pozemkovými úpravami aj tých spoločných zariadení, potom môžu, samozrejme, vstupovať na pozemky, ak sú zamestnanci okresného úradu a pracovníci podľa odsekov 1 a 2. To znamená, to tak byť niekde môže, inde nemôže. Takže mne sa to nejako bije. Takže bol by som veľmi rád, keby sa mi to nejako vysvetlilo, lebo neprišiel som zatiaľ na tú súvislosť, ktorá by mala takto vylučovať aj tú skupinu ľudí, ktorí sú uvedení v tom odseku 2, čo hovorí o dokumentácii a realizácii spoločných zariadení v projektoch pozemkových úprav.

Takže to je k zákonu č. 330/1991 Zb..
No a pre mňa najväčším šokom bola novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. tou nepriamou novelou, ktorá sa tu realizuje, ktorá hovorí tiež o určitých, by som povedal, zmenách, myslím, podľa mňa dosť zásadných.

Neviem, kto má s tým nejaký problém, komu to leží v srdci alebo koho tlačí topánka neznámych vlastníkov, neznámi vlastníci komu ležia takto hlboko v nejakom žalúdku, keďže je snaha, pokiaľ ide o možnosti Slovenského pozemkového fondu ako správcu, ktorý zo zákona spravuje majetok týchto neznámych vlastníkov, aby sme zrazu fondu uvoľňovali nejaké ruky a mohli s týmto majetkom nezistených vlastníkov manipulovať v nejakej väčšej miere ako podľa mňa toto doteraz bolo. To sa mi zdá trošku nefér voči tým, ktorí možnože aj dneska si zháňajú tie rodokmene, aby mohli sa stať známymi vlastníkmi, od fondu si vziať tieto pozemky.

Ak mám byť konkrétny, tak poďme na to, ideme na § 19, kde v odseku 4 pôvodný odsek hovoril, že pri prevode vlastníctva pozemkov uvedených z dôvodov v odseku 3, to znamená fond, ktorý spravuje pozemky aj tých, ktorí sú neznámi alebo nemajú list vlastníctva zapísaný na správe katastra, tak prakticky bolo v pôvodnom znení, sa nepoužije ustanovenie Občianskeho zákonníka, § 140 o predkupnom práve, v tých ustanoveniach, ktoré sú v § 3 písm. c) až g). V súčasnosti tie písmená c) až g) škrtáme a ten celý odsek 3 prakticky dávame do hry s tým, že sa nepoužije ustanovenie predkupného práva.

Vážení, uvedomujete si, čo je predkupné právo? Veď predsa je to jeden inštitút, ktorý nám umožňuje, aby sme netrieštili pozemky, ale aby sme ich sceľovali, pretože predkupné právo hovorí o tom, že ak si spoluvlastník a sa prevádza nejaký podiel z tohto listu vlastníctva, ty ako spoluvlastník musíš byť oslovený a máš právo ho kúpiť. A momentálne tým pádom keď ho kúpiš a oň prejavíš záujem, tým pádom jeden účastník z toho kola vypadne a sa tie podiely navýšia. To znamená, tým, čo chceme presadiť v pozemkových úpravách, chceme sceliť pozemky a nemať to rozdrobené. Však stále hovoríme, že tu máme rozdrobenú držbu, nemôžeme vysporiadať pozemky pod diaľnicami a pod inými investičnými stavbami. A keď to môžeme akože riešiť, tak my to predkupné právo proste vyhadzujeme a hovoríme, že predkupné právo sa nepoužije v žiadnych vysporiadaniach pod stavbami a pozemkami pod nimi, lebo to sa viaže na pozemky pod stavbami, ktoré boli či už dané do vlastníctva obcí, VÚC-ky a ďalších, samozrejme, aj s cestami je to takto, tak sa pýtam, prečo tam vyhadzujeme predkupné právo a dávame, by som povedal, veľkú právomoc, by som povedal, tým možnože nejakým iným, samozrejme, možnože špekulantom, ktorí budú môcť trošku naštrbiť tú dôveru tých ostatných spoluvlastníkov, keď to Slovenský pozemkový fond prakticky bude priamo môcť predávať niekomu inému a nejakým spôsobom vysporadúvať. Takže toto nie je s kostolným poriadkom podľa mňa a mali by sme si to uvedomiť.

A to predkupné právo ja by som tam nechal na celý odsek 3, na všetky jeho písmená, lebo to sa mi zdá férové a myslím, že aj takto by sme mali pristupovať ku vysporiadaniu týchto stavieb, teda pozemkov pod stavbami, pretože tam sú rôzne stavby. Žiaľ, ani po dvadsiatich štyroch rokoch pod týmito stavbami, ktoré už boli vtedy v roku 1990 urobené teda, pozemky neboli sme v stave vysporiadať. Takže toto, si myslím, tam by nemalo vôbec byť a malo by to predkupné právo naďalej ostať. (Reakcia z pléna.) Áno, však predkupné právo sa odtiaľ vyhodilo. Však o tomto hovorím, takže... (Reakcia z pléna.) Mne sa zdá, že je to tam. Je to tam. Dobre, keď je to inak, tak ma opravte, ale zatiaľ to beriem tak, že je to tam.

A potom ideme na odsek 5, fond alebo správca môže na pozemkoch podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) a z dôvodov podľa odseku 3 zriadiť zmluvou vecné bremeno. Vyhadzujeme z toho „a z dôvodov podľa odseku 3“. To znamená, správca je tam vtedy, keď ide napríklad o lesný pozemok. To znamená, dávame tam správcu, tam Lesy Slovenskej republiky napríklad idú. A zase hovoríme o pozemkoch nezistených vlastníkov, vlastníkov, ktorí nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. To znamená, že doteraz zákon hovoril, že môžeme podľa určitého kritéria zriadiť vecné bremeno, pokiaľ sú splnené tieto podmienky. Teraz hovoríme, že na takýchto neznámych vlastníkov bude môcť dávať vecné bremeno Slovenský pozemkový fond alebo správca tak, ako to uzná za vhodné. Keď poviem, že, áno, chcem to ja neviem, som sa zle vyspal, tak idem dať tam vecné bremeno, pretože ja si idem nejakú svoju ja neviem megalomanskú partiu zabezpečiť vecným bremenom s tým, že bude viesť cez ten pozemok nejaká cesta, a vy sa môžete postaviť na hlavu, lebo ste neznámi vlastníci, ja uvaľujem tam vecné bremeno.

Takže, vážení, to sa mi vôbec nezdá. A myslím si, že takúto bezbrehosť pri uvaľovaní vecného bremena fondu alebo bremena ako správcu alebo ako bremena za neznámych vlastníkov, by som povedal, ako teda toho zástupcu teda toto neberiem. A neviem si predstaviť, čo to vyvolá v praxi, aký bude veľký problém pri tom uvaľovaní vecných bremien. Takže by som tiež bol veľmi rád, keby mi to niekto vysvetlil, aký je tam dôvod, pretože zdá sa mi, že tým odkrývame dvere na špekulácie a rôzne vychytralosti, ktorých, myslím si, ľudský rozum obsahuje nespočetne veľa.

Samozrejme, v odseku 6 tohto daného § 19 ideme tak, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel, fond alebo správca môžu dohodnúť sa na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vysporiadaní. A to neplatí ak ide o spoločnú nehnuteľnosť. Myslím, že to kvitujem, lebo ja som mal takéto podnety, že je potrebné ten spoluvlastnícky podiel nejako vysporiadať. To, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, to riešime v deväťdesiatsedmičke. Takže prakticky tam to je riešené, že tam to tak môže byť. Takže beriem to tak, že toto je krok trošku vpred. Ale tie dva kroky, ktoré som predtým uviedol, sa mi zdá, sú krokom vzad. A neviem sa z toho nejako momentálne spamätať, prečo by to malo takto byť?

Myslím si, že ďalšie veci, ktoré by, myslím, stáli za zmienku, sú tam, ale myslím, že sú iba technické, takže ja som zatiaľ mal potrebu povedať niečo k tým veciam, ku ktorým som hovoril, a chcem veriť, že mi to bude v záverečnom slove, resp. teraz faktickou poznámkou vysvetlené, ako to s tým myslíte, lebo zatiaľ som to nejakým spôsobom nevedel si sám vysporiadať s tým, že čo to vlastne tam v tom je?

No a budem končiť tak, ako zvyknem. Vážení, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo robíme tu v Národnej rade, keď sme táto partia v takomto zoskupení, v akom sme teraz. Ďakujem pekne.