Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, okolo zákona o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku, vieme, bola veľmi kontroverzná diskusia, keď sa prijímal. Vieme, aký to malo ohlas aj už v reálnej praxi. A vieme aj to, že je podaný na Ústavnom súde, aby ho preskúmal, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tiež netrpezlivo čakám, ako o tom Ústavný súd rozhodne, aby som sa mohol utvrdiť v tom, že vláda, ktorá v súčasnosti tu funguje a predkladá v prvom rade ona cez svojich ministrov zákony, zákony dáva také, ktoré nie sú protiústavné. Kedy o tom rozhodne Ústavný súd, to zatiaľ neviem. Ale myslím si, že mal by to byť judikát, ktorý nás nasmeruje ďalej, ako v takýchto situáciách, čo sa týka vlastníctva, by sme mali pokračovať v ďalších zákonoch.
Zákonom ako takým, ako sa v dôvodovej správe uvádza v pôvodnom znení, ktorá teda bola ešte v prvom čítaní, ideme odstrániť hlavne dve skutočnosti. Z toho je prvé, že sa zamieňajú zámennými zmluvami veci hnuteľné za nehnuteľné, a je to potom smiešne, a ďalšie, že príbuzenský vzťah sa môže dokázať aj čestným prehlásením, že ja som príbuzný so všetkými občanmi Slovenskej republiky a je to vybavené a môžem obísť tento zákon tak, aby som nemusel okolo neho tie celé ceremónie, ktoré z neho vyplývajú, keď chcem nadobudnúť poľnohospodársky pozemok, ktorý je presne definovaný ako poľnohospodárska pôda, obísť.
Myslím si, že ten úmysel bol dobrý. A ako bolo pôvodne povedané, tento zákon nemal zabrániť nákupu, ale mal skôr urobiť to, hovorím teraz o tom pôvodnom zákone, aby sa poľnohospodárska pôda využívala na poľnohospodárske využitie, a nie na iné, aby to dostali osoby spôsobilé na poľnohospodársku činnosť. Tak to potom je zadefinované, nebudem to rozvádzať. Zákon je už tu.
To, či protiústavný je alebo nie je zákon, uvidíme podľa toho, ako rozhodne Ústavný súd.
Som za to, že pokiaľ je zákon účinný a vykonateľný, tak mali by sme, samozrejme, jeho kiksy, ktoré má, resp. nedostatky počas jeho doby účinnosti, pokiaľ trvá, opraviť, pretože, samozrejme, nič nie je dokonalé a ani tu tú dokonalosť nejako veľmi v mnohých prípadoch nevidím. Takže som rád, že asi znovu skvalitníme jeho konečnú verziu.
Nie nadarmo musím povedať, že chcem, aby spravodajkyňa zaznamenala, že navrhujem, aby sa hlasovalo o dvoch bodoch samostatne zo spoločnej správy, a síce o bode 9 samostatne a bode. 10 samostatne, pretože minule som na to zabudol a potom sa to nejako krížilo. Takže teraz to hneď dávam na úvod, aby sme to mali jasné.
Na našom výbore, ktorý je aj gestorský, sme, samozrejme, ten zákon tiež prejednávali a musím povedať, že boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú, samozrejme, zahrnuté v spoločnej správe, pričom, znovu, budem to kritizovať stále, sa dostávame do nepriamych noviel zákonov tak, že v jednom zákone novelizujeme ďalšie zákony. Aj v tomto prípade nechcem povedať, že bol tento inštitút znevážený, ale bol využitý. Ja budem tvrdo proti tomu, aby sa v zákonoch robili nepriame novely. A, áno, sú z nášho rezortu, to je pravda. Ale myslím si, že dalo sa to aj normálnou cestou urobiť, pretože tu už nejaká debata veľká okolo toho nemohla byť. Bolo to hneď dané. Potom bolo zistenie, že máte na to týždeň alebo dva týždne, aby ste nejakým spôsobom to spracovali alebo nespracovali. Takže nehovorím, že je to mimo rezortu, že to máme z rezortu nejakého hospodárstva alebo kultúry, ale hovorím, že sú tu zase novelizované zákony v inom zákone, ktoré, myslím si, nemajú súvis navzájom a hovoria o niečom celkom inom. A o čom hovoria, to ešte rozoberiem v tejto rozprave.
Takže veľmi kvitujem, čo bolo medializované aj z úst nášho predsedu Národnej rady pána Pellegriniho aj ministra pána Boreca, že budeme mať, dá sa povedať, revolúciu v tvorbe zákonov a v legislatíve s tým, ako sa má tvoriť, aj čo sa týka poslaneckých návrhov s tým, že mali by byť aj tu určité pripomienkové konania. Som všetkými desiatimi za to. Ja sa to snažím takto robiť, keď dávame nejaký samostatný zákon, ako poslanec. Samozrejme, nie vždy to vypáli tak, ako možnože to predkladateľ mieni a uvažuje, pretože tá odborná prax predsa to len vidí trošku bližšie a reálnejšie.
Takže, pán predseda našej Národnej rady pán Pellegrini, držím palce, aby sme takto to ukončili, pokiaľ ide o tie poslanecké návrhy, pretože ja tvrdím, že momentálne je chaos v tejto legislatíve, ktorú tu máme, a tu podľa toho, kto sa ako vyspí, tak to predloží a ideme ďalej a nič sa nedeje a nakoniec zisťujeme, že ani tí, čo majú s tým pracovať, nevedia, čo vlastne majú tam robiť. A možnože aj vy na svojich mítingoch, keď sa stretávate s vašimi voličmi občanmi, dostávate asi takéto nejaké odozvy z reálneho života, že tie zákony sú tak doslova, že už sa v tom, ako hovorí pán premiér, ani divá sviňa nevyzná, nevynímajúc ani náš rezort pôdohospodárstva, ktorý tiež v mnohých prípadoch tvrdí, že novelizujeme veľmi často veľmi veľa zákonov.
Ale poďme k meritu veci, lebo nerád trepem prázdnu slamu. Takže poďme na to.
Novelizujeme v prvom rade zákon č. 140/2014 Z. z., kde sme následne pozmeňujúcim návrhom kolegu Lebockého na výbore ešte upresnili určité veci, ktoré, myslím si, tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, sa precizovali. A som veľmi rád, že dávame tam určité porovnateľné hodnoty pozemku, ktorý sa má zamieňať. A berieme tú dikciu porovnateľnosti plus-mínus 10 %, ktorá, myslím, je takým všeobecným úzom aj v ďalšom zákone so zákonom o pozemkových úpravách, kde budeme náhradné pozemky zaraďovať s tým, že pokiaľ nemáte takéto, tak nemôžete schváliť pozemkové úpravy, iba jedine vtedy, keď bude s tým vlastník ten nový nadobúdateľ súhlasiť. Takže myslím si, že tu tú dvojkoľajnosť, ktorú často vidím v mnohých pozmeňujúcich návrhoch, nevidím a vidím, že dostávame sa znovu do toho podielu 10 %, ako je to v iných zákonoch, napríklad v zákone o pozemkových úpravách a ďalších, kde tá porovnateľná hodnota sa definuje. Áno, kvitujem, môže to byť.
Ostatné veci sú v mnohých prípadoch legislatívne.
A, samozrejme, sú tam aj určité záverečné ustanovenia, ktoré hovoria, ako sa správať pri danom zákone s určitým dátumom.
Horšie je to už aspoň podľa môjho názoru v tých ďalších nepriamych novelách, pretože novelizujeme tu v článku II zákon dvestodvadsaťdeviatku, v článku ďalšom novelizujeme päťstotrojku o navrátení vlastníctva a potom ešte aj novelizujeme stoosemdesiatku.
Takže ideme ku tej dvestodvadsaťdeviatke, zákonu o pozemkoch, o pôde, o právach vlastníckych vzťahov k pôde. Myslím si, že je tu operatívna reakcia, u mňa bleskurýchla podľa mňa na medializovanú kauzu, respektíve menej zaujímavý nejaký prípad, týkajúci sa Ivanky pri Dunaji, kde Slovenský pozemkový fond, dá sa povedať, konal vydaním pozemku cez tretiu osobu, kde reštituent postúpil svoj nárok na ňu. Takže kolegovia z nášho výboru z vládnej strany reagovali pozmeňujúcim návrhom cez ústa pána Záhumenského, kde tvrdím, že, áno, možnože to malo byť už skôr dané, aby sa náhradný pozemok, keď sa poskytuje v reštitučnom konaní cez Slovenský pozemkový fond, nárok nemohol byť prevedený na tretiu osobu, ale na tú osobu, ktorá prakticky ten nárok má a je reštituentka.
Samozrejme, je tu aj doplnenie ďalšieho odseku, odseku 10, ktorý hovorí, na čo sa daný pozemok má využívať. Takže, áno, sme poľnohospodári, dúfam, že chceme poľnohospodársku pôdu chrániť, aby to nebolo špekulatívne, ako to bolo v tej Ivanke a v tej Farnej, kde behom niekoľkých, ba možno desiatich dní sa zmenil spôsob využitia pozemku cez, by som povedal, vyjadrenie zástupcov obce, štatutárov. Takže mne sa zdá, že takéto praktiky by sme mali raz a navždy vylúčiť z našej legislatívy, a myslím si, že, pán kolega Záhumenský, kvitujem, takto to bolo myslené, a dúfam, že aj takto budeme to v praxi realizovať cez tých ľudí, ktorých tam budeme mať, pričom to je jedno, či tam budú modrí, bieli, fialoví, aby to bolo takto realizované. Takže táto bleskurýchlosť, ktorá sa u mňa teda takto javí, myslím si, má svoj zmysel a nemám voči nej výhrady.
Možnože ešte by sa dalo ešte niečo ďalšie zmeniť v tej dvestodvadsaťdeviatke, ale to si možno necháme nabudúce. Nerád pridávam veci k nepriamym novelám a to ani nebudem robiť, lebo ináč by som išiel sám proti sebe, pretože ja nie som za nepriame novely.
Samozrejme, to isté znenie sa dáva aj do druhého reštitučného zákona, ktorý je päťstotrojka z roku 2003. A myslím si, že je to tá istá filozofia, ten istý moment, ktorý by mal ochrániť to vlastníctvo a hlavne tú oprávnenú osobu, reštituentku, že nebude musieť potom nejakým spôsobom pokútnym vysvetľovať, či vedela o náhradnom pozemku, nevedela o náhradnom pozemku, dostala to, postúpila to, bolo to v tom dátume, nebolo to v tom dátume, ako správna rada fondu zasadala, nezasadala, kto to podpísal, no proste celú ceremóniu. A myslím si, že aj beriem to aj na seba, že mali sme na to prísť skôr. Mali sme na to prísť skôr a mali sme to už prijať minimálne pred rokom, možno aj pred dvoma rokmi, keď nie skôr.
Takže to je všetko ku reštitučným zákonom, ktoré podával pán kolega Záhumenský.
No a dostávame sa ku ďalším dvom nepriamym... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa spýtať, na ako dlho to asi máte, lebo ak to máte na dlhšie...
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Je to na 10 – 15 minút, lebo tam to už začneme...
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Tak potom budeme musieť prerušiť rokovanie.
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno, som za to.