Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už v sále asi nie je nikto, ale pán minister Jahnátek je asi, ako mi povedal, hore, takže počuje ma, takže hovorím, pretože budem interpelovať naše ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Čoho sa to bude týkať? Už som tu ukazoval v tejto sále, táto zelená knižočka, (rečník predstavuje plénu malú zelenú publikáciu) ktorá vyšla v roku 1991 a boli v nej dva zákony, ktoré znovu sa snažili vliať vlastníkom pôdy síl, aby tých 45 rokov, ktoré museli oni sa skloniť pred užívateľom, tak tieto dva zákony verili, že im tú silu dajú, aby vlastnícke právo bolo nad užívacím právom. Je to zákon o pôde 229 a zákon 330 o pozemkových úpravách. Tieto zákony boli niekoľkokrát už novelizované a musím povedať, že zdá sa mi, že znovu ideme späť, ako keby sme to vlastnícke právo k nehnuteľnostiam poľnohospodárskym a lesným pozemkom prakticky znovu dali do úzadia a užívatelia budú mať väčšie právo, ako vlastníci.
Budem sa venovať zákonu o pozemkových úpravách, to znamená tej tristo tridsiatke, ako my hovoríme, a ja vám zacitujem, čo vlastne tie pozemkové úpravy sú, alebo mnoho ľudí si to pletie s komasáciami a s ďalšími vecami. Tak ja budem citovať zákon, aby som tu nemusel nejakým spôsobom to deformovať.
Takže obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Čo v sebe zahŕňajú? Pozemkové úpravy zahŕňajú:
a) zistenie vlastníckych a užívacích pomerov a nové rozdelenie pozemkov. To znamená scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov, to sú tzv. tie komasácie, čo sa im ľudovo hovorí;
b) pozemkové úpravy zahŕňajú technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.
Nič viacej, nič menej, vážení kolegovia a kolegyne. To znamená, je to aj tá oblasť, čo tu spomínal pán kolega Hraško predo mnou v interpelácii, že ako dochádza k tej vodnej erózii, koľko je tam splachu tej našej pôdy. To znamená, že sú to aj tie biologické a ekologické a technické opatrenia, aby sme zabraňovali tejto degradácii. To sú pozemkové úpravy. Nemeňme si ich s komasáciami, kde sú... (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) pozemkov, tu vytvárame aj tú protieróznu ochranu vodnej nádrže, poľnej cesty a ďalšie.
Aký chcem navodiť stav? Tieto pozemkové úpravy myslím si, že majú svoj zmysel. Musíme ich ukončiť, musíme ich robiť a som veľmi rád, že ministerstvo pôdohospodárstva do roku 2020 vyboxovalo v Bruseli na tento zámer 84 mil. eur. Myslím, že je to presne takáto suma, ktorá tu je. Pán minister síce ma veľmi nepresvedčil v rozpočte, že 1,5 mil. tohto roku, 1,5 mil. na budúci rok a 2,1 mil. na ďalší rok 2017, hovorí, že to bude iba z tých našich prostriedkov, čo budeme do toho dávať, že vraj pôjde 42 mil. do pozemkových úprav niekde inde zapísaných. Zatiaľ som to nevidel, ale dúfam, že je to pravda. Takže občania, aby ste vedeli, že pozemkové úpravy nebudú zastavené a pôjdeme do nich. A vlastne zmyslom tých pozemkových úprav by malo byť, aby ste boli vlastníkmi v jednej dedine, aby sa ste sa nemuseli nikoho pýtať, čo s tým pozemkom môžem urobiť, aby každý pozemok mal obrábateľný stav - hovorím o poľnohospodárskej a lesnej pôde - a aby ku každému pozemku bola cesta, samozrejme prístup, to je zmysel pozemkových úprav, v kocke povedané.
Môžem povedať, že pôvodný zámer tohto zákona z roku 1991, ktorý bol ešte federálny, bol taký, že pozemkové úpravy ukončíme do 10-15 rokov aj v Čechách, aj na Slovensku, tak to bolo vtedy spomínané. Žiaľ, tento stav sa nenaplnil, musím povedať, že v mnohých prípadoch, aj možnože zo subjektívnych, aj nejakých, by som povedal, že prekážok, pretože mnoho ľudí, teraz pôjdem do vlastných radov, aj na pozemkových úradoch a na Slovenskom pozemkom fonde podľa mňa nezvládlo úlohu, ktorú jej tieto zákony dávali a musím povedať, že osveta, ktorá podľa mňa mala byť prioritou, keď sa takéto prelomové zákony v roku 1991 prijímali, nebola táto osveta robená v primeranom množstve a v primeranej kvalite. Na porovnanie poviem, v Komárne, resp. v Dunajskej Strede, keď si dobre pamätám, mali okolo 400 reštitučných nárokov, proste nikto ich tam neupovedomil, ako to má vyzerať, v Prešove, kde sme chodili po obciach, osobne som absolvoval 58 obcí v roku 1991-1992, kde sme hovorili, čo sú pozemkové úpravy, čo sú reštitúcie, mali sme uplatnených 3 500 reštitúcií. Takže aj to sa odzrkadľovalo, ako ľudia pristupovali v jednotlivých okresoch na nové zákony, ktoré tu boli.
Ale poďme k meritu veci. Do dnešného dňa vyzerá tak, že tie pozemkové úpravy boli, prevádzali sa, boli výberové konania. Pán minister, keď nastúpil na svoj rezort, áno, trošku to pozastavil, pretože zistilo sa, že všade sú možné nejaké úniky, boli tam určité podozrenia, dokonca išlo niekoľko žalôb týkajúcich sa poľných ciest, ktoré sa v rámci týchto pozemkových úprav urobili.
Áno, kvitujem, pán minister, tak to malo byť, musíme zasiahnuť, je to predsa, sú naše peniaze. Takže áno, beriem, trochu sa to pozastavilo, ale potom sa to rozbehlo. Myslím, že momentálne máme okolo 400 katastrálnych území, kde sú pozemkové úpravy, to znamená aj to sceľovanie, aj tie poľné cesty, vodojemy, protierozívne opatrenia sú zrealizované. Ďalších okolo 150 je rozpracovaných v rôznom štádiu. Z celkového počtu 3 500 katastrálnych území to je zhruba jedna sedmina. Takže takto, aby ste boli v obraze, ako na tom stojíme.
Musím povedať, že tento pôvodný zákon zahŕňal pozemkové úpravy v celom katastrálnom území. To znamená, nemohli sme ísť na dielčie pozemkové úpravy, museli sme urobiť jeden veľký blok. Samozrejme, že všetko to závisí od vlastníkov, je to revolúcia v pozemkovom vlastníctve a boli aj metodické pokyny, ktoré hovorili, že pokiaľ neni adekvátny záujem, do toho sa nepôjde. Vyzerá, že tento stav v minulom roku, resp. v tomto volebnom období takýchto pozemkových úprav bol trošku prelomený a prijali sme tzv. jednoduché pozemkové úpravy zhruba pred rokom a štvrť. To bolo prijaté zákonom klasicky tu v tomto parlamente.
Tieto jednoduché pozemkové úpravy hovoria už aj z toho názvu, že prakticky pôjdeme do nejakej zjednodušenej schémy tých pôvodných veľkých projektov pozemkových úprav a samozrejme, museli sme zadefinovať aj, v akých prípadoch budú môcť tieto jednoduché pozemkové úpravy byť robené. Myslím, že keď si dobre pamätám, aj v rozprave som vtedy vystúpil tu v parlamente, tam sa hovorilo o nejakých plochách, výmerách okolo 50 ha plus-mínus, že by sa to malo vzťahovať na takúto plochu, kde môžeme ísť aj s jednoduchými pozemkovými úpravami. Pôvodné projekty pozemkových úprav boli hradené buď zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. Tu, samozrejme, to je podstatná, by som povedal, že položka pre vlastníkov, či do toho pôjdu alebo nepôjdu.
Dúfam, že to uznáte, že pokiaľ niečo hradí štát alebo eurofondy, tak samozrejme je to náchylnejšie aj pre toho vlastníka povedať, že áno, idem do toho, ako keď to mám hradiť z vlastného vrecka. Takže ľudia to berú tak, že tie pozemkové úpravy, samozrejme, že ich nebudú znovu oberať o nejaký ten majetok, o nejaké tie ich financie, ku ktorým sa horko-ťažko dostanú na Slovensku, pretože štát raz vzal, tak teraz nech to štát vráti a dá do takého stavu, ako to má byť.
Ale dobre, boli prijaté aj jednoduché pozemkové úpravy a tu je ten kameň úrazu, na ktorý chcem upozorniť, že tieto, aspoň podľa mojich vedomostí, pán minister, ma opravte, ak to je chybná interpretácia moja, tieto jednoduché pozemkové úpravy sa nebudú môcť hradiť z eurofondov, ani zo štátneho rozpočtu a ide to už na úkor nejakých investorov alebo vlastníkov. Investorov alebo vlastníkov, a tu sa dostávame do určitej, by som povedal, podľa mňa veľkého, no veľkého problému, ktorý môže vyvstať, že začínajú určití, nechcem ich nazvať nejakí špekulanti, ale proste nejakí podnikavci začínajú uvažovať, ako na to, aby sme prišli tiež k nejakým peniazom.
Takže tieto jednoduché pozemkové úpravy, ktoré v pôvodnom zákone 310 majú nejaký § 8c, 8a, 8c, 8d, 8e, môžeme začať z rôznych dôvodov. Jeden z nich je, ak dochádza k podstatným zmenám na poľnohospodárskom a lesnom využití vo vlastníckych a užívacích pomeroch. Vtedy môžete nariadiť aj jednoduché pozemkové úpravy, to znamená na menšiu výmeru, ako je celé katastrálne územie. Väčšinou musím povedať, že sa to robí na poľnohospodárskom pôdnom fonde, lebo filozofia je, aby bol majetok pred pozemkovými úpravami a po pozemkových úpravách bol plus-mínus 10 %. Lesný pôdny fond z tohto v mnohých prípadoch sa vylučuje, pretože je tam veľký problém s ocenením, pretože stromy predsa len každým rokom naberajú na svojom objeme, svojej cene a tým pádom, keď pozemkové úpravy sa robia tri až päť rokov, šesť, tak samozrejme cena spred šiestich rokov je celkom iná. Už nehovorím o lesných hospodárskych plánoch, že sa niečo vyrúbe, nejaká kalamita, takže proste je tam veľký problém, takže skôr ideme do tých, akože poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale v poriadku, raz dozrieme na to, aj na ten lesný pôdny fond.
Takže jednoduché pozemkové úpravy môžeme urobiť, keď dôjde k podstatným zmenám v užívacích a vlastníckych pomeroch. Môžeme ich robiť vtedy, ak ide nejaká investičná výstavba, to znamená, už nie sme v nejakej poľnohospodárskej a inej nejakej výrobe. To znamená, tu sa bojím, že tých rôznych investičných výstav môže byť kvantum. Nebol by som rád, keby sme poľnohospodársku pôdu brali iba tak, že čo si zmyslíme, tak to zaberieme a nebude tam nejaký, by som povedal, nejaká sankcia, resp. nejaké posúdenie, či nemáme iný vhodný priestor nie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale napríklad z bývalých hospodárskych dvorov alebo z priemyselných parkov na toto využitie, ktoré chce byť pri danej investičnej výstavbe realizované. Takže myslím si, že malo by sa aj toto zohľadňovať a toto prakticky sme schválili my tu v parlamente, aby sme mohli takéto jednoduché pozemkové úpravy robiť.
Dobre. Zo správy Úradu geodézie a kartografie som sa dozvedel, že v minulom roku, hodnotili sme ju v 2014, už sme takýchto jednoduchých pozemkových úprav na Slovensku zrealizovali 44. Štyridsať štyri. Tento zámer, ktorý v tomto zákone bol s tými jednoduchými pozemkovými úpravami, rátal asi s tým prevažne, že to bude nejaký investor, ktorý bude chcieť ísť do nejakého územia, ale vyzerá, že z mojich doterajších poznatkov, relatívne krátkej schválenej novely, ktorá už teda je v praxi, vyzerá, že aj určití zamestnanci sa snažia nejakým spôsobom to rozhýbať z pozemkových úradov a ide tam o podľa mňa malú informovanosť občanov, čo ich to bude, čo to bude obnášať, aby sme ich nezaviedli.
Nebol by som rád, aby občania boli alebo nadobudli dojem, že pozemkové úpravy chcú okrásť alebo ukradnúť im nejaké peniaze, dostať ich do nejakej biedy a preto by som bol veľmi rád, keby sa, to bude aj jedna z mojich otázok, keby sa ministerstvo možnože zasadilo za to, aby bola osveta robená medzi našimi občanmi, áno, pracovníkmi pozemkových a lesných odborov teraz, ktoré sú na okresných úradoch, aby išli hovoriť, čo vlastne znamenajú jednoduché pozemkové úpravy a tie veľké pozemkové úpravy, kde prakticky kosa padne na kameň pri cenách. Kto ich bude platiť a v akých cenách to pôjde.
A tu by som bol rád, keby sme mali jednu metodiku, pán minister, ktorá proste jasne povie, tak to chceme robiť, to sú veľké pozemkové, to sú jednoduché pozemkové a nebudú tu nejaké výkyvy vpravo, vľavo, hore, dole, ako si to nejaký okres zmyslí a nejakí pracovníci a už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, či to bude interpretovať celkom nejak ináč.
Takže bol by som veľmi rád, keby sme to dosiahli, aby občania nezanevreli na pozemkové úpravy, ani na registre, ani na vysporiadané reštitúcie a ďalších vecí, ktoré ešte im štát tento dlhuje. Takže bol by som veľmi rád, aby tá osveta bola nejak zaradená aj v programe možnože ministerstva v ďalšom volebnom období, keď možnože už ja tu nebudem, alebo aj kolegovia a budú tu iní, aby tam, kde nie je osveta, tam potom štát nevíťazí. Tam, kde nie je osveta, štát nevíťazí, hovorím z vlastnej skúsenosti, tam štát potom ťahá za kratší koniec, lebo to potom budú tie krčmové reči, to budú tie reči, že jeden tam bude mať tú mienkotvornú nejakú líniu, započuje nejaký ten, možnože nejakú tú hlášku niekde z médií a už sa to šíri po obci, že čo to je za blud. Tak bol by som veľmi rád, aby sme to dávali na správnu mieru a to tí ľudia, ktorí sú za to platení, to znamená štátna správa. Štátna správa v danej oblasti, to znamená, či už v pozemkovom, či lesnom alebo na iných oblastiach štátnej správy.
Takže, pán minister, aby sme mali jasné, čo vlastne chcem interpelovať, to bolo ako na úvod. Takže dávam konkrétne otázky, ktoré mám tu aj písomne, takže to aj odovzdám s tým, že nakoľko momentálne patríme pod ministerstvo vnútra, pozemkové odbory, aj lesné, sme pod tými okresnými úradmi, to znamená, dávam aj na jedného, aj na druhého ministra, aby sa nevyhovárali, že jedno ministerstvo môže, druhé nemôže. Takže interpelujem ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka a interpelujem tými istými otázkami aj podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka vo veciach pozemkových úprav. Takže pýtam sa nasledovné otázky.
Aká je cenová kalkulácia pri vypracovávaní projektov jednoduchých pozemkových úprav za mernú jednotku, akým spôsobom prebieha jej určenie a v akom vzťahu je ku cenníku na vypracovanie projektov pozemkových úprav tých veľkých, uverejnených na stránke ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka?
Po druhé, druhá otázka: ako môže do tejto ceny zasiahnuť správny orgán? Správny orgán je väčšinou odbor pozemkový a lesný, ktorý prevzal vlastne kompetencie pozemkových úradov bývalých a lesných úradov, ktoré boli.
Tretia otázka: aké je postavenie a aké aktivity iniciatívy sa vyžadujú od pracovníkov štátnej správy na úseku pozemkovom pri vypracovaní projektov jednoduchých pozemkových úprav? To znamená, čo vlastne od nich chceme, ako robia oni tú osvetu, čo sa od nich vyžaduje. To, že musia tam viesť tú evidenciu, to je jasné zo zákona, ale čo sa ešte vyžaduje ešte naviac, pokiaľ sú to jednoduché pozemkové úpravy, lebo o tie mi ide, lebo tam budeme asi zdierať našich občanov o peniaze, ktoré tvrdím, že by sme ich nemali takto zdierať.
Kto uhrádza poplatok pri projektoch pozemkových úprav, jednoduchých pozemkových úprav za pozemky, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond? To je veľká otázka, ktorú momentálne mi rôzni rôzne odpovedajú, keď sa pýtam. Predsa Slovenský pozemkový fond má aj štátnu pôdu, aj po neznámych vlastníkoch spravuje, to znamená, mal by si vykryť, vyzerá, že nie, v niektorom okrese to vysvetľujú tak, v niektorom inak, tak bol by som rád, keby ste jednoznačne vysvetlili, ako sa bude správať a hlavne, ako bude prispievať do týchto jednoduchých projektov pozemkových úprav Slovenský pozemkový fond, pretože v každom území, garantujem, v každom území, kde pôjdu pozemkové úpravy, jednoduché, budú aj neznámi vlastníci alebo štátna pôda. Neverím, že nájdeme územia, možnože nejaké 3-5-hektárové, keď bude také mini, ale kde budú tie väčšie 50-hektárové, bude tam aj neznámy vlastník. To je ďalšia otázka.
A posledná, a to je, myslím, že tá hlavná, ku ktorej som sa ešte ani nedostal a musím povedať áno, opomenul som ju aj v tých konaniach, ktoré boli o jednoduchých pozemkových úpravách, takže moja chyba, vážení občania Slovenska, že mal som na to myslieť ako poslanec Národnej rady, ušlo mi to, beriem to na seba, škoda, že z ministerstva nešla takáto iniciatíva, a síce: ako je garantované v katastrálnych územiach, kde sa uskutočnili už pozemkové úpravy, to znamená, už tam išli peniaze či už z eurofondov alebo zo štátnej kasy, ako je garantované aj pri tých jednoduchých, ktoré raz pôjdu, že nebude dochádzať v budúcnosti znovu k drobeniu tých vlastníckych podielov napríklad pri dedičských konaniach alebo iných úkonoch týkajúcich sa zmeny vlastníctva? Viete, čo myslím, pán minister? Proste my sme niečo zaplatili a aby sa ten stav zlepšil a zas ho my ho môžme po desiatich rokoch dostať do toho istého stavu, ako bol. To znamená, že mali by sme prijať nejakú legislatívu, ktorá jednoznačne povie, že mali to v Čechách pod 2 ha, nemôže sa dediť. A tým pádom sa musia ľudia vysporiadať, či sa im to páči alebo nepáči. Žiadna výnimka, museli to takto riešiť.
Takže preto sa pýtam, či už to asi teraz nestihneme, ale či, ak bude SMER vo vláde aj v budúcom volebnom období, či ministerstvo vôbec počíta s takýmto nejakým, aby sme zabezpečili, ja tvrdím, že hospodárne využitie týchto peňazí, aby sme sa nemuseli vracať do tých istých katastrálnych území po projektoch pozemkových úprav ešte o desať rokov, o pätnásť rokov znovu a tie isté peniaze budeme znovu preplácať, pretože niektoré obce, tvrdím, že majú takúto rozdrobenosť pozemkov, ktorú, keď sme tu mali kolegov z Holandska, ktorí nás prišli učiť v rokoch 1993-1994, že ako nám urobia pozemkové úpravy, tak si predstavte, že oni nám dali takú metodiku, ktorá vôbec nepočítala s tým, že tam budú menšie podiely ako nejakých tisíc metrov štvorcových a keď sme ukázali naše, ja tomu hovorím rezance, ktoré máme na Slovensku, tak povedali, že kto urobí pozemkové úpravy na Slovensku, hovorím teraz, citujem Holanďanov, ktorí sa cítili byť veľkými projektantmi pozemkových úprav, povedali, že kto urobí komasáciu alebo respektíve pozemkové úpravy, scelí pozemky na Slovensku, mal by dostať Nobelovu cenu.
To znamená, že, vážení, my tu máme tak rozdrobené vlastníctvo, to uhorské právo, že máme na meter štvorcový a preto myslím si, že keď raz už pozemkové úpravy v tom území prebehnú, nemôžme tie pozemkové úpravy ešte raz preplácať o ďalšie roky, takže, pán minister, musíme to nejako zadefinovať, aby tá deľba už neišla na menšie. Žiaľ, musím zas podotknúť aj to, že umožnili ste, vládni poslanci strany SMER, v pozemkových spoločenstvách drobenie podielov aj u lesných pozemkov z 50 árov na 20 árov. A to vám budem stále vyčítať, nehnevajte sa, lebo sme to zase zdrobili na menší kus a to sa mi nepáči.
Takže chcem vedieť aj otázku, teda odpoveď na túto otázku, ako to chceme garantovať, tú držbu, ktorá by mala byť vo veľkom po pozemkových úpravách, ďalším generáciám.
Ďakujem. Toľko z mojej strany. Takže, pán minister, ja to rozdávam aj riadiacej schôdzi, interpelácia písomne na jedno ministerstvo, na druhé a dúfam, že budem mať uspokojivé odpovede aj z jedného, aj z druhého ministerstva.
Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem na tú pasáž, kde si hovoril o tých Holanďanoch, o tých materských škôlkach. No neviem si živo predstaviť, že ako by som sa pýtal nejakého štvorročného dieťaťa, ako chce v škôlke, aby ho vychovávali, to neviem, to už je u mňa nepredstaviteľné, pretože myslím si, že generácia určitá, ktorá odchádza, by mala vedieť, v čom spravila chybu a mala by sa tých chýb vyvarovať. To znamená, mala by dať do ďalšej generácie tie hodnoty, ktoré možnože za svojej éry podcenila. Nedokázala ich nijakým spôsobom naplniť a mala by byť hrdá na to, že tie decká, ktoré majú vychovávať, ich preskočia, tú generáciu a prídu do kvalitatívne lepšej spoločnosti aj na základe tých, že sa poučila táto naša generácia z chýb, ktoré sme urobili. Takže neviem si predstaviť, aby to diktovali malé deti, (povedané so smiechom) ako majú v škôlkach byť vychovávané. To u mňa, teda zatiaľ moje IQ na to nestačí.
Čo sa týka vyhodnocovania programových vyhlásení vlád, myslím si, že to je na mieste a môžeme tu mať pravých, modrých, ľavých, červených. Ja len jedno poviem a budem opakovať stále, že jedna nesplnená domáca úloha, ktorá bola v programovom vyhlásení vlády, je v roku 2006, v prvej vláde Roberta Fica, kde v programovom vyhlásení bolo, že budú odškodnení poškodení občania nebankových subjektov, to znamená BMG Horizont Slovakia, Drukos a ďalších. Na základe tohto podvodu, ja hovorím mega podvodu, oni vlastne vládli. To boli státisíce voličov, ktorí im dali hlas a túto domácu úlohu do dneska si nechcú priznať, že majú ešte splniť. Takže pokiaľ by takto dali ten odpočet, tak myslím si, že celkom ináč by sa možnože správali voliči v ďalších volebných obdobiach ku stranám, ktoré si svoje sľuby nesplnili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán kolega, za vystúpenie, ktoré, myslím si, že číta z mnohých sŕdc poslancov, hlavne opozičných, a to je jedno, aká to bude vláda, mala by každá dávať odpočet.
Mne sa zdá po týchto rokoch, ktoré som tu v parlamente, že skôr sa snažíme čím menej tých odpočtov tu dávať, mám konkrétne na mysli správy zelené, ktoré sme, už teraz momentálne prehodnocujeme iba, vyhodnocujem vo výbore, nie na rokovaní Národnej rady, takže zdá sa mi, že ideme opačným smerom, s malým "s", takže to by sme mali tiež nejakým spôsobom, by som povedal, zvrátiť.
Najhoršie na tom je to, ak daný odpočet nebol urobený a na základe nesplnených sľubov tá strana mohla vládnuť. A teraz mám konkrétne na mysli odškodnenie nebankových..., občanov, ktorí boli pri nebankových subjektoch poškodení, nebyť tých 300-tisíc hlasov, ktoré dostala vládna strana SMER v roku 2006, možno by tu ani nebola vládla, aj tento odpočet nedala národu, tým pádom všetko je ako kóšer, v poriadku, O. K.
Takže, vážení, to sú historické, dejinné udalosti, ktoré, dá sa povedať, menia alebo nemenia smerovanie politiky a štátu v daných obdobiach historických, a, žiaľ, odpočet nebol urobený ani v tomto prípade a my sme to dávali ako teraz nesplnenú úlohu a dávali sme to dvakrát už a neprešlo to ani raz, táto úloha. Takže som za ten odpočet a myslím, že každá vláda ho musí dávať dopodrobna, ja hovorím, do šupky, až do poslednej vety, splnila - nesplnila.
Ďakujem pekne, že to predkladáte.

Áno, pani kolegyňa, je to na plač, posledná, posledné vystúpenie, ktoré bolo, a mohli sme si to naživo prehliadnuť. Ako si povedala, že vyššia moc zasiahla. Áno, ten to riadi, len ako sa hovorí, že snaž sa, človeče, aj Pán Boh ti pomôže. A my sme tu, tí ľudia, ktorí by to mali povedať, čo tu máme, akých tu máme ľudí, ako to treba vyriešiť, a ja tvrdím stále, že božie mlyny melú pomaly, ale isto, a chcem veriť, že aj na Slovensku sa s týmto vysporiadame.
Takže s Božou pomocou poďme na to.

Ďakujem. Pán kolega, ja iba niečo. Hovoril si, že je potrebné hovoriť o týchto veciach. A ja by som ešte aj doplnil tvoju úvahu, že to aj mediálne podchytiť, lebo ja tvrdím, že každým úmrtím človeka, ktorý bol takto poškodený, strácame jedno svedectvo, veľké svedectvo pre ďalšie generácie, ktoré sa môžu aj po 50, po 100 rokoch poučiť, ako tu bolo, aby sme sa k tomu nemohli alebo takouto cestou nedali.
Myslím si, že malo by to byť podchytené aj na takýchto nejakých nosičoch, pretože títo ľudia, ako bolo hovorené, to nie sú státisíce, to je niekoľko stoviek ľudí. Ďalej mne sa zdá, že my sa nechceme pozrieť pravde do očí. Nechceme sa pozrieť pravde do očí a ja tvrdím, kamarát-nekamarát, z čerešne dolu. Bol si tam? No máš smolu. A môže byť aj prezidentom, môže byť aj premiérom, neviem, čo si, pretože pravda je iba jedna a pravda očisťuje - však to nebudeme si hovoriť - a lož zväzuje. Takže myslím si, že mali by sme prehodnotiť v tej svetle pravdy skutky, ktoré tu boli udiate. A, žiaľ, u nás na Slovensku akú máme mentalitu? Keď niečo urobím, nejaký priestupok, nejaký možnože aj trestný čin, čo vám prvé napadne? Mám tam známeho, či nemám tam známeho? Že? A nakoniec máte známeho aj u prezidenta, vy ste nič, vy ste čistý a my s týmto, žiaľ, žijeme aj doteraz a každý, proste len aby sa na neho nič zlé nepovedalo, lebo on nič neurobil, on je O. K.
Takže, vážení, toto by sme si mali naliať, čistého vína, keď hovoríme o nejakej demokracii, o nejakom novom Slovensku, ktoré chceme tu budovať na určitých základoch, ktoré podľa mňa ešte sú veľmi také, by som povedal, že nespevnené tým železobetónom, ale iba klasickým betónom, ktorý sa môže rozkrušiť pri prvom mraze, ktorý príde poriadny. Takže dúfam, že to zvládneme spoločnými silami aj v tomto zákone.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Erika, jednoznačne myslím si ako jeden z predkladateľov, musíme to stále pripomínať, pretože tak, ako aj teraz si priznávajú chybu predstavitelia VPN z ’89., že oni vlastne neodstavili ľudí od verejných funkcií, ktorí boli komunistami a ktorí prakticky drukovali bývalému režimu, tak preto aj teraz tak to vyzerá s takýmito zákonmi, ako sa prijímajú alebo neprijímajú. Reči sa hovoria, chlieb sa je, ja to vidím aj v analógovej forme pri reštitučných konaniach, kde boli krivdy urobené tiež, a ako keby každý počítal s tým, každý režim, ktorý tu príde, resp. každá vláda, veď oni vymrú, oni si už nebudú na to pamätať, len počkajme, vydržme, nič sa nedeje.
Žiaľ, ja už momentálne, by som povedal, že už neviem, ako to mám nazvať, pretože to je arogancia moci ktorá stále a stále z jednej vlády na druhú sa ako keby prešmykovala, a zdá sa mi, že národ, ktorý nevie sa poučiť z histórie a nevie sa vysporiadať s históriou, keď bola temnou stránkou v chodu jej nejakých dejín, tohto národa, tak myslím si, že neni na vysokej úrovni. A my by sme tu mali ukázať, že nie sme takýmto národom, pretože potom nevieme, kam kráčame a čo tu vlastne chceme vytvoriť. Aj ja som mal "tú česť", že som bol tiež jedným eštebákom sledovaný, a musím priznať, že bol to môj spolužiak zo základnej školy, kde som si myslel, že sa mi sníva, a musím povedať, že ja som mu to nezazlieval, dobre, vybral si takýto, takúto prácu, ale musím povedať, že vysporiadať sa s tým musíme, či sa nám to páči, alebo nepáči. To nevyrieši Európa, to nevyrieši svet, to musíme vyriešiť my politici na Slovensku, lebo to je naša história.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, že si vystúpil v rozprave. A myslím si, že si to povedal, že akým, čo seješ, to budeš žať. To znamená, že a niekedy tá žatva príde aj v ďalšej, tretej alebo piatej generácii. Takže beriem to tak, že áno, mali by sme predsa len sa poučiť z minulosti a nerobiť chyby, ktoré možnože boli robené, ja neviem, z nejakej tej politickej, neviem akej eufórie, že poďme do toho. A musím povedať, že najväčší problém je, viete čo? A to musím povedať. Za posledných sto rokov, koľko sme tu mali revolúcií? V osemnástom sme vznikli, v štyridsiatom ôsmom naruby niečo, v osemdesiatom deviatom zase niečo naruby. Kedy pôjde ďalšia? To znamená, keď tu budeme niečo budovať štyristo rokov, tak to musí byť vyzametané. Ja hovorím a ja by som bol veľmi rád, keby sme si dali cieľ aj v poľnohospodárstve, že tu chceme vlastne mať, a nie po nejakej tej revolúcii znovu naruby všecko obracať, lebo tak sa žiť nedá. Ja v takomto chaose, nehnevajte sa, neviem žiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega za reakciu tvoju. Samozrejme, že beriem, ty si bol ministrom, ja som ešte ministrom nemal tú česť byť. Takže beriem tak, že máš asi väčší prehľad o týchto, ako pán kolega Radošovský napríklad, čo bol štátnym tajomníkom, samozrejme, že boli ste už doma v tejto oblasti. Takže áno, som ten, ktorý je tu už piaty rok, 5. 7. som to oslávil. A musím povedať, že áno, treba dotiahnuť legislatívu do bodky, aj čo sa týka toho dedenia, ako si spomínal, že niečo scelíme, a notári to následne o dva, tri, päť rokov rozdelia. To znamená, áno, dať, že keď určíme nejakú lehotu, nie 50 árov, nie 20 árov, vyššiu, pokiaľ to už raz bolo po pozemkových úpravách, tak ďalšie dedičské konanie, ktoré bude toto robiť, neni možné, musia sa dojednať ľudia v tej rodine, keď budú dediť. Tak to mali v Čechách a fungovalo to. Takže myslím si, že dalo by sa s tým niečo robiť, len musíme si my povedať, čo tu chceme vlastne s tým robiť. Zatiaľ to nejako nevidím.
A tie poľné cesty? No, pán kolega, na to tu asi bude tá nejaká opozícia, aby kričala, kam to pôjde, kam to nepôjde, pokiaľ bude vládna strana SMER nominovať ministra pôdohospodárstva. Takže asi tak.
Ďakujem pekne za tvoju reakciu.

Ďakujem pekne. Tak ako som sľúbil, trošku to rozvedieme. Takže, kto má uši, nech počúva, kto má oči, nech pozerá.
Vlastníctvo. Áno, vlastníctvo k pôde je problémové v našej krajine a musím povedať, že za tých 50 rokov socializmu sme na vzťah k pôde celkom zanevreli a ten vzťah k pôde, tak ako mali naši rodičia alebo prarodičia, bojím sa, že táto generácia nemá. Uvedomujeme si to vôbec, že my sme to dostali iba akože do správy od toho najvyššieho? Sme dostali od neho, aby sme spravovali túto zem? Ako ju spravujeme? – pýtam sa. Akým spôsobom sa o ňu staráme, aby ďalšia generácia mohla pokračovať v gazdovaní na našich pozemkoch? Respektíve ako utužujeme to vlastnícke právo, ktoré by malo byť dedené po ďalšie generácie, keď už sme ju v tej správe raz dostali? Bojím sa, že máme toľko zádrheľov, toľko, by som povedal, že hluchých miest pri výkone či už vlastníckeho a užívacieho práva, že to je až neskutočné.
Pýtam sa, mali by sme komplikovať život v tejto oblasti cez naše zákony alebo ho zjednodušovať? Mali by sme utvrdzovať právo vlastníka na výkon jeho vlastníckeho práva alebo ho zanedbávať a nejakým spôsobom negovať? Myslím si, že demokracia bola aj o tom, aby sme napravili túto vážnu, by som povedal, krivdu, ktorá bola socializmom spáchaná. Užívacie právo počas celého socializmu bolo nadradené vlastníckemu právu. Vážení, ešte raz opakujem, užívacie právo bolo nadradené vlastníckemu právu. Nechcem v tom pokračovať a verím, že ani vy, pretože máme to aj v ústave, že vlastnícke právo je nedotknuteľné a dedičstvo je, je garantované.
Neviem, či si uvedomujete, vážení občania Slovenska, že v roku ´91 bol prijatý zákon o pôde. Zákon o pôde 229/1991, jeho účinnosť je od 24. júna 1991. Viete, čo sa píše v § 2 ods. 1? Citujem: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak." Myslím, že jasne čitateľný paragraf.
Pýtam sa, ako je to možné, že v dnešnom roku 2015 nemajú mnohé užívateľské subjekty podpísané nájomné zmluvy? Nehovorím o tom, že ani nevyplácajú tieto nájomné zmluvy, hoci aj s nimi majú. Ako je to možné? Dodneska vidím pred svojimi očami rok 1991, respektíve ´92, keď dochádzalo k transformácii družstiev. Zákon 42/1991, keď si dobre pamätám. Pamätám si, ako ich agronómovia a predstavitelia družstiev išli na bývalú geodéziu, teraz správu katastra, a celé pozemnoknižné vložky kopírovali, aby vedeli transformovať družstvo, respektíve privatizovať štátny majetok. Neskutočné haldy papierov, aby mali to, tak ako to zákon ukladal. Inak sa nemohli transformovať a privatizovať. Pýtam sa, ako je to možné, že dneska tento vzťah chcú anulovať a nemajú ho dotiahnutý do konca tak, ako to má byť? Pritom na tieto pozemky, samozrejme, že idú čerpať dotácie. Myslím si, že to je doslova, že podvod na našich vlastníkoch, a mali by sme to vnímať, že túto krivdu by sme mali aj legislatívne odstrániť.
Áno, pravdou je, že mať vlastníctvo znamená aj práva, aj povinnosti. Nie iba práva, ale aj povinnosti. Pýtam sa, aká bola osveta? Aká bola osveta po páde socializmu, čo môže vlastník pôdy, s touto pôdou ďalej ako nakladať? My sme to nemali, dátum nejaký, ktorý by povedal, že od dneska už môžeš gazdovať iba ty, nikto iný nemôže gazdovať. Tak to nejakým spôsobom nenápadne prešlo do tých foriem, ktoré dneska tu máme v tých agropodnikateľských subjektoch. A pokiaľ sa dneska chcete dostať ku pôde, máte smolu. Nedostanete sa, nedostanete sa, pretože zabetonuvávame znovu to užívacie právo cez nájomné zmluvy, ktoré boli prijaté, žiaľ, aj v tomto parlamente, na 15, 25, relatívne že 30 rokov s tým, že výpovedná lehota je tam rok pred ubehnutím tejto lehoty, ak máte na dobu určitú.
Myslím si, že znovu ideme späť a užívacie právo bude nad vlastníckym, a to by sme nemali dopustiť (rečník si odkašľal), pardon.
Ak si niekto myslí, že niečo preskočí, tak nepreskočíme nič. Nenahraditeľných už tu bolo dosť. A ja si spomínam, aký bol prístup v deväťdesiatych rokoch k vlastníkom jednotlivých transformovaných alebo privatizovaných poľnohospodárskych subjektoch. Už som to raz tu spomínal. Poviem, ako moja rodina preberala poľnohospodársky dvor. Štátny majetok Lipany, hovorím otvorene, kde v novembri ´92 to brali, že robíme sabotáž, a policajti prišli s pištoľami na nás, že preberáme si vlastný majetok. Pritom sme chceli povedať, že štátny majetok gazduje ešte ďalších sto rokov, dáme ti celý náš majetok, ktorý sme nie privatizáciou, ale poctivou prácou našich predkov 120 rokov dávali dokopy, a socializmus nám to v 47., v 48. vzal. Reakcia predstaviteľov štátnych majetkov bola: vrátime váš majetok iba cez našu mŕtvolu. A pri tom sme chceli iba obyčajnú "nájomnú zmluvu", že vy ste užívateľ a ja som vlastník. A hanbím sa, že do dnešného dňa si tento štát, s týmto sa nevysporiadal, a dodneska cítime krivdy, ktoré sú robené na vlastníkoch z titulu užívania ich pôdy cudzími subjektmi, o ktorých ani nevedia, že ich užívajú a nemajú nájomné zmluvy.
Nevyhovárajme sa na rozdrobené vlastníctvo. Nevyhovárajme sa na to, pretože zákony, ktoré toto rozdrobené vlastníctvo by mali sceľovať, tu máme od roku 1991, zákon o pozemkových úpravách. Poslanci, ktorí boli v tejto snemovni, si uvedomovali, že je problém, tak prijímali zákony v deväťdesiatych rokoch, aby sme urobili aj register. To znamená, aby sme vedeli, čo tu máme, aby sme prijímali aj to, že tu budeme komasovať, aj to, že budeme zveľaďovať ten poľnohospodársky pôdny fond verejnoprospešnými zariadeniami. Idea bola krásna. Ja som vtedy bol radový pracovník pozemkového úradu a musím povedať, že do piatich rokov reštitúcie dokončíme, do desiatich ROEP-ky a pozemkové do pätnásť. To bola vízia ministerských pracovníkov a štátnych zamestnancov pozemkových úradov. Dodneska sa hanbím, že nie sú reštitúcie dokončené, ROEP-ky, ešte máme nejakých 30 katastrálnych území a pozemkové úpravy máme možnože na jednej sedmine územia. Ostatné sa nedejú.
Takže, vážení, výhovorka, že nebudem vedieť, koho nájsť, kto je vlastníkom, neplatí, neberiem, pretože v zákone aj neznámi vlastníci sú ošetrení. Kým? No Slovenským pozemkovým fondom. Aj keď vám niekto zomrie a nemáte dedičské konanie, nastupuje Slovenský pozemkový fond. To znamená, je tu možnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu a Slovenský pozemkový fond, ktorý vlastne zastupuje vás, to znamená, je to príjem do štátu, respektíve do tejto organizácie, ktorý sa potom, ten zisk, rozdeľuje na iné, myslím, že zmysluplné využitie.
Takže, vážení, uvedomme si, že v politike by to malo byť o tom, či dáme, alebo nedáme pomocnú ruku. Keď si myslíte, že budeme raz dávať odpočet, či pani Radičovej, či pánu Ficovi, či pánu Mečiarovi. Asi nie. Asi tomu najvyššiemu, ktorý sa opýta, že: a, páni kolegovia, keď ste boli v Národnej rade v roku 2015, ako ste dali pomocnú ruku vlastníkovi, na ktorého pozemkoch sa nejaký agropodnikateľ obohacoval iba z titulu toho, že sme ho nezaviazali zákonom, aby podpísal nájomnú zmluvu a zároveň aj v tejto zmluve realizoval platby, za čo boli dojednané?
Keď hovoríme, že všetko ide cez peniaze, možnože aj ten vzťah, lebo teraz mať peniaze je "in", samozrejme, a každý ide cez mŕtvoly, doslova, tak sa pýtam, či by tento vzťah nebolo možné k pôde navrátiť aj tým, že dotácie by dostával vlastník, nie užívateľ. A či ich, tú pôdu, obrobí sám alebo v nejakej inej, iným človekom alebo organizáciou, to by bolo na ňom. Pretože každá pôda, v akejkoľvek kultúre je, tak má svoj režim. A je to iba o tých kontrolných orgánoch, ktoré by tento režim dosledovali, alebo nedosledovali.
Takže myslím si, že možnosti sú tu, ako to zlepšiť, aj ten vzťah k pôde, možnože cez tie peniaze. A keď mi poviete, že to je technicky nerealizovateľné, tak myslím si, že pri súčasnej technike, ktorú tu máme, máme tu notebooky a kadejaké facebooky a všetko možné a analogicky kadejakých programov do bludu, neni problém.
Môžem vám povedať jedno, že národ by to asi ocenil, pretože pokiaľ nevieme, čo tu máme, koľko tu máme izieb v našej krajine, to znamená, koľko tu máme parciel, akých tu máme vlastníkov, kto tu užíva, tak je tu asi podľa mňa chaos. A my sme v postavení opačne ako západná Európa. U nás 90 % pozemkov je v užívaní. To znamená, vlastníci ju neužívajú. Iba 10 % vlastníkov užíva vlastnú pôdu. A to je nonsens. A ja by som bol najradšej, keby sa to obrátilo. A tak to bolo za oných čias, keď sme spred ´48. roku gazdovali, a v súčasnosti je to veľký problém. Áno, preto som rád, že pán minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek vybojoval 84 mil. z eurofondov na pozemkové úpravy. Bodaj by ich minul celé do roku 2020. Ale tak, ako momentálne bolo aj na výbore tlmočené, že niečo je v rozpočte a niečo je naplánované nejako ináč, tak neviem, kde by to ešte mohlo sa preukázať, pretože aj eurofondy do rozpočtu spadajú. Zatiaľ nejakú tú jeho dobrú vôľu, že by začal každý rok nejakých 10 mil. míňať na pozemkové úpravy, nevidím a prakticky sme už v prvom roku čerpania týchto eurofondov.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby ste napriek politickým spektrom, pretože toto si myslím, že zasahuje všetkých voličov, všetkých občanov, každý, kto má nejaké vlastnícke právo k pôde, by mal mať aj z tejto pôdy to právo čerpať nejaký ten úžitok, z tejto pôdy a mali by sme my ako legislatívci v Národnej rade dopomôcť, aby ten vzťah bol transparentný raz a navždy. Raz a navždy. A chcem veriť, že vaše svedomie vám povie, že áno, mali by sme s tým urobiť poriadok a povedať, že: vlastník, nech sa páči, máš to tu a môžeš s týmto nakladať.
Ďakujem pekne. Žiadam o vašu podporu. Neviem, či ešte budem mať tú česť vystúpiť v tomto parlamente, takže bolo mi cťou, že som mohol zastupovať svojich, teda voličov a občanov Slovenskej republiky všetkých. Pokiaľ v mojich vystúpeniach niekto zareagoval alebo sa cítil byť ukrivdený, tak sa ospravedlňujem, pretože snažil som sa vecne pristupovať k problémom a odborne. A chcem veriť, že poslanci, ktorí nastúpia možnože po nás, alebo v ďalších volebných obdobiach, budú slúžiť občanom tak, ako dávajú sľub na Ústavu Slovenskej republiky, keď vstupujú do Národnej rady, či už z regiónu východu, stredu alebo západného Slovenska.
Takže, vážení kolegovia, ďakujem pekne za spoluprácu. Verím, že aj tento zákon nájde vo vašom svedomí určitú odozvu a napriek politickým spektrom ho podporíme. Budem končiť tak ako stále. Predkovia vám odkazujú, že: Slováci, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.