25. schôdza

Najprv by som chcel oceniť veľmi vecnú rovinu tejto diskusie k tomuto zákonu, čo teda sa už asi tak dlho nezopakuje.
Čo sa týka tých súkromných prepravcov, my sa nebránime v princípe vstupu súkromných prepravcov, ale je dôležité podľa môjho názoru najprv ustabilizovať grafikon a výkony štátneho prepravcu, mať schopnosť presne vykvantifikovať náklady spojené s jednotlivými traťami, čo tu historicky je problém. A treba toto naozaj vycizelovať a dostať sa k relevantným dátam, k analytike, aby sme mohli ale, a toto je dôležitý moment spomenúť, súťažiť, pokiaľ ide o tie trate. Mňa trošku mrzí na práve vstupe prvého súkromného prepravcu, pán Zajac, že ste im to dali bez súťaže. A to sa mi nezdá úplne korektný spôsob. A na to, ako sú alebo nie sú efektívni, môžu byť dva uhly pohľadu. A keďže vieme, že dotujeme štátneho prepravcu, máme limitované možnosti v rozpočte, tak je veľmi zaujímavý fakt, že štátny prepravca bol dotovaný na úrovni 4,74 mil., zatiaľ čo tento súkromný je dotovaný na úrovni 6,84 mil., čiže oveľa väčšou sumou, ako bol dotovaný štátny prepravca. Takže to je na zamyslenie, či tu náhodou za vášho vedenia nechýbala súťaž na to, aby bola takáto lukratívna trať pridelená niekomu, a ako je to s tou dotáciou, že vlastne dotujeme toho súkromného prepravcu viac, ako sme dotovali štátneho prepravcu. Čiže môže platiť také, samozrejme, za viac peňazí viac muziky. Potom sa nečudujme, že aj tá kvalita je vyššia. Ja by som bol, samozrejme, rád, keby po Slovensku premávali vlaky len takej kvality. Ale keby to bolo všade týmto spôsobom, akým ste to zadali vy, čiže bez súťaže a za vyššiu dotáciu, tak by nám tá množina peňazí, ktorú dnes na dotovanie železničného prepravcu máme, zďaleka nestačila.
Čo sa týka tých zliav, o ktorých som v úvode povedal, že ich vypustíme, vypustíme ich odvšadiaľ odkiaľ to treba vypustiť. A určite keby sme náhodou na niečo zabudli, tak nám to, prosím vás, pripomeňte. Ďakujem za slovo.

Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 723, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 693.

Opäť odovzdávam slovo ministrovi dopravy, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o Úrade pre regulácii elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda pripravila tento návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií tak ako v celej krajine, konkrétne aj v tomto rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.
Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov, a to Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy.
Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 723). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. septembra 2013 č. 693 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Ďakujem pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Miroslava Beblavého, člena klubu SDKÚ – DS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu.
Dovolím si hneď na úvod predniesť procedurálny návrh a následne ho aj vecne vysvetliť a celkovo zaujať stanovisko k tejto novele. Ten procedurálny návrh je taký, aby bol tento návrh zákona pridelený na prerokovanie aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorého som predsedom. Dôvody tohto návrhu si dovolím vysvetliť práve v tomto vystúpení.
Máme pred sebou zákon, ako už spomínal aj predkladateľ, ktorý zlučuje päť regulátorov v oblasti dopravy do dvoch. Môžem tento úmysel len podporiť. Je to niečo, čo som osobne navrhoval už pred niekoľkými rokmi. A som rád, že konečne k tomuto kroku dochádza. A môžem v tom pána ministra len naozaj podporiť.
Treba však možno k tomu vysvetliť, ešte než prejdem k otázke konfliktu záujmov, ktorej sa chcem najmä venovať, že dôvod, prečo treba zlúčiť týchto päť regulátorov do dvoch, nie je finančný. Ten objem peňazí, ktorý sa ušetrí a ktorý je vykazovaný aj v rámci reformy ESO, je z pohľadu toho, o čom tieto úrady rozhodujú, úplne zanedbateľný a nestál by ani za minimálne ohrozenie funkčnosti týchto úradov. Ten dôvod, prečo som aj ja osobne už pred niekoľkými rokmi toto navrhoval, a som naozaj dnes rád, že to navrhuje pán minister, teda vláda, ktorú on zastupuje, a som rád, že na tejto veci sa môžeme zhodnúť, je skvalitnenie fungovania týchto regulátorov. Ide o regulátorov, ktorí majú mimoriadne veľkú a najmä v čase rastúcu zodpovednosť. Telekomunikačný úrad, samozrejme, už dlhodobo je dôležitý. A je aj z týchto všetkých regulátorov najväčší a asi aj ten, ktorý také zlúčenie najmenej potrebuje z hľadiska budovania svojich kapacít. Ale tí ostatní, najmä poštový regulátor a železničný regulátor, sú objemovo malí, početne malí. A regulujú trh, na ktorom dochádza k rýchlej liberalizácii a k rýchlym zmenám. A sú to oba trhy, ktoré sú veľmi rozsiahle, v ktorých donedávna pôsobili monopolné štátne podniky, teda Slovenská pošta a predtým Železnice Slovenskej republiky, dnes už teda rozdelené na tri podniky, kde teda ku konkurencii dochádza, samozrejme, v tej oblasti Carga a železničnej osobnej dopravy, nie v oblasti poskytovania, samozrejme, železničnej siete na prevoz. Sú to oblasti, v ktorých naozaj liberalizácia prebieha už niekoľko rokov a ešte chvíľu prebiehať bude. A je veľmi dôležité, aký kvalitný je regulátor, ktorý túto liberalizáciu v podstate nepriamo riadi a nastavuje podmienky. Na Slovensku máme len málo ľudí, ktorí vedia v tejto oblasti poskytovať špičkové či už ekonomické alebo právne služby a analýzy. A je ťažko predstaviteľné, že by si päť separátnych regulátorov vedelo takýchto ľudí zaplatiť a vôbec nájsť. Preto som vždy podporoval podporiť myšlienku ich zlučovania, opakujem, nie kvôli tomu že by to viedlo k významnej úspore, a v pomere naozaj s možnými chybami tá úspora je úplne zanedbateľná, ale preto, že je to možnosť, nie nevyhnutnosť vybudovať kvalitný úrad, respektíve dva úrady po zlúčení do dvoch regulátorov tam, kde by sa to veľmi ťažko budovalo na pôde piatich úradov.
Takže toľko k dôvodom, prečo si myslím, že je dobré týchto regulátorov zlúčiť, ale je to zároveň aj záväzok pre vládu a ministra, aby naozaj týmto regulátorom vytvorili aj personálne podmienky z hľadiska toho, kto bude na ich čele, a aj rozpočtové podmienky na to, aby tú kvalitnú kapacitu vybudovať mohli.
Toľko všeobecne.
A teraz konkrétne k otázke konfliktu záujmov, ktorej sa aj v tomto parlamente musím venovať ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
V dnešnej dobe predseda Telekomunikačného úradu je verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a tak isto predseda a podpredseda Poštového regulačného úradu podliehajú ústavnému zákonu o ochrane verejného záujmu. Inými slovami, títo verejní funkcionári dnes musia aj každý rok predkladať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií svoje majetkové priznania. V prípade, že ich nepredložia alebo v nich niečo zataja, môžu dostať pokutu. A v prípade, že nelegálne podnikajú, môžu dostať tiež pokutu. V prípade, že zneužijú funkciu, môžu dostať pokutu. A pri opakovanom porušení a závažnom porušení môžu byť dokonca zo svojich funkcií odvolaní.
Na realizáciu týchto ustanovení dozerá výbor, ktorého som predsedom, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade pomerným zložením, aj keď treba povedať, že tento výbor a dnešný zákon nie je úplne uspokojivým riešením, čo priznávajú všetky politické strany, a už viac ako rok sa snažíme prísť s novelou a s nejakou zásadnejšou zmenou tohto zákona, že tento zákon predstavuje dnes aspoň už tú minimálnu mieru ochrany. Možno ju ilustrovať na tom, že tento výbor od svojho vzniku v roku 2005 už vydal asi 400 pokút za ich porušenie a následne tieto pokuty až na veľmi malý počet boli aj potvrdené Ústavným súdom, reálne vymáhané. Dnes vláda zastúpená pánom ministrom však navrhuje, aby predsedovia týchto nových dvoch regulátorov už nepodliehali kontrole podľa ústavného zákona o konflikte záujmov a aby nepodliehali tým pádom kontrole výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Tento fakt sme pripomienkovali už v pripomienkovom konaní, ja som o tom hovoril osobne aj s pánom ministrom. A vládny návrh sa snaží kompenzovať tieto nedostatky tým, že ukladá predsedom týchto nových dvoch regulátorov povinnosti, ktoré sú ako keby alebo blízke tomu, čo vynucuje ústavný zákon o konflikte záujmov. To znamená, že bude musieť predkladať svoje vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch v prípade jedného regulátora predsedovi Národnej rady, v prípade druhého predsedovi vlády, a nie teda do parlamentu. A problém je však v tom, že vynútiteľnosť týchto ustanovení bude prakticky nulová. Dovoľte mi vysvetliť prečo. Prvá vec je, že zákon na rozdiel od dnešného stavu pri ostatných verejných funkcionároch nijako nerieši otázku verejnej kontroly, pričom vieme, že je to práve verejná kontrola, ktorá aj dnes viedla k drvivej väčšine odhalení v oblasti porušenia povinnosti podľa zákona. Druhý problém je, že za mnohé porušené napríklad nepresné údaje o majetku, zatajovanie majetku podľa zákona im dokonca nebude hroziť žiadna sankcia, aj keby sa na to prišlo, a takisto im nebude hroziť žiadna sankcia podľa zákona za zneužívanie funkcie.
Zároveň na rozdiel od výboru pre nezlučiteľnosť funkcií predseda parlamentu ani predseda vlády nebudú mať žiadne právomoci v prípade nejasností žiadať akékoľvek ďalšie informácie, stanoviská, podklady či už od verejného funkcionára alebo iných. A tým pádom ani nebudú mať reálnu šancu zistiť, že sú klamaní alebo zavádzaní. Inými slovami, máme situáciu, kde predseda Telekomunikačného úradu, teda najväčšieho, asi najlukratívnejšieho úradu z tejto pätice a predseda a podpredseda Poštového regulačného úradu dnes podliehajú zákonu o konflikte záujmov, ich nástupca mu však už podliehať nebude. A ten režim, ktorý ministerstvo navrhuje, je len takou bledou kópiou niečoho, čo všetci označujeme za tak či tak pomerne nedostatočný systém. To znamená, že ten je ešte ďalej zásadne oslabovaný v tomto prípade tak, že to do veľkej miery stráca zmysel.
Z týchto dôvodov si myslím, že nie je možné podporiť takéto riešenie, osobitne naozaj v prípade verejných funkcionárov, ktorí nie sú nejakými symbolickými manažérmi nejakého malého podničku štátneho, ktorý zodpovedá za možno pár desaťtisíc, pár stotisíc eur ročných výnosov, ale naozaj budú to štatutári regulátorov, ktorí budú mať zásadné právomoci vo vzťahu k obrovským trhom poskytovania služieb, či telekomunikačných, či železničných, či poštových, na ktorých pôsobia mnohí súkromní hráči s veľmi silnými záujmami.
Dovolím si klásť otázku, koho iného už chceme kontrolovať cez ústavný zákon o konflikte záujmov, ak nie regulátorov, ktorí majú tieto právomoci, kto iný má väčšiu moc v tejto krajine mimo teda ministrov a, by som povedal, najvyšších štátnych funkcionárov, prečo dnes zákonom kontrolujeme lesopoľnohospodársky majetok v Uliči, v ktorom každý člen dozornej rady musí dávať majetkové priznanie a je, s prepáčením, popoťahovaný, ak v ňom má chyby, dokonca aj vtedy, ak za to členstvo nedostal ani euro, ale vynecháme z toho zákona regulátorov, ktorí majú dosah na obrovské trhy. Toto je otázka, ktorú musím, pán minister, položiť, a to je dôvod, prečo verím, že nájdeme riešenie, aby aj títo dvaja regulátori, resp. ich predstavitelia podliehali zákonu o konflikte záujmov. Vyžadovalo by to novelu ústavného zákona. Na to sú, samozrejme, dve možnosti. Jedna možnosť je, ak sa táto Národná rada zhodne na tej novele, ktorá už je v parlamente predložená, je možné v rámci nej to bez problémov vyriešiť. Ak táto novela nebude politicky prijateľná, je potom nevyhnutné nájsť iné riešenie, na ktorom, samozrejme, bude nadstranícka zhoda, keď by ju vyžadovalo 90 hlasov.
Preto si dovoľujem navrhnúť, aby výbor pre nezlučiteľnosť funkcií rokoval pred najbližšou schôdzou o tomto zákone. Vtedy už jednak budeme tušiť aj bližšie osud novely, ktorá je tu predložená, a bude aj možné skúsiť dohodnúť riešenie, ktoré je obojstranne prijateľné, ktoré neohrozí váš zásadný politický cieľ, ktorým je, ak som správne pochopil, zlúčenie týchto regulátorov, s ktorým ja, ako som aj zdôraznil, osobne súhlasím, a som nezachytil nejaké protestné hlasy ani z opozície voči samotnému zoštíhľovaniu. A verím, že sa nám k takému riešeniu podarí pred najbližšou schôdzou dospieť. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz sa pýtam či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, nech sa páči, máte slovo.

Veľmi kratučké, len v tom zmysle, že chcem potvrdiť, že sme sa s pánom Beblavým na túto tému bavili. A presne tá moja výhrada je, že nebudem riskovať nepriechodnosť tohto zákona vzhľadom na to, že by to bolo viazané na novelu ústavného zákona. Čiže ak nájdeme mechanizmus, že sa to zmení v ústave, ja nemám absolútne žiadny problém s tým, aby šéfovia nových úradov podliehali tomu istému zákonu ako všetci ostatní a boli kontrolovaní, ako to dnes funguje. Problém je však, že ako mi zagarantujete, že prejde ústavný zákon. Ďakujem za slovo.