27. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia a kolegyne, vážení diváci, ja, nie je celkom zvykom, aby z toho istého klubu niekto povedal pár slov, ktoré by mohli dať niektorým častiam tohto zákona malé otázniky, ale ako predseda Združenia kresťanských seniorov a zároveň ako ambasádor menovaný Európskeho roka aktívneho starnutia som povinný toto povedať, najmä keď zo Združenia kresťanských seniorov sa táto novela mnoho diskutovala a svojím spôsobom ma aj poverili pár slov k tomuto povedať. Oceňujem tú aktivitu navrhovateľov, že im ide o zvýšenie zamestnanosti našej, najmä mladých ľudí, lebo tá je naozaj u nás katastrofálna, jedna z najvyšších v Európe. Napriek rôznym opatreniam, ktoré sa robia, nedarí sa nám toto číslo zmenšiť.
No tie poznámky sa budú týkať skôr takých niektorých ideologických vecí súvisiacich so starými ľuďmi v našej spoločnosti. Teraz k Vianociam aj naše združenie vydáva časopis Generácie, ktorý je teda venovaný všetko len starým ľuďom a jedenásť poslancov Národnej rady tam dalo svoje vinše starej generácie, veľmi pekné, čo je vlastne celých 50 strán farebných na kriedovom papieri venovaných téme aj seniorov a ich života u nás, ktorý iste nie je ľahký.
Ja vždy tak hovorím, iste to nie je moja myšlienka, že mladosť nie je stav tela, ale je to duševný stav, že najmä tvorivosť umiera posledná a mnohí ju dosahujú aj vo veľmi vysokom veku. Tak nechcem ísť ďaleko, k Mojžišovi, Abrahámovi, ktorí možno stovku mali, keď sa krútili, aj napriek tomu prijali vážne poverenia a splnili ich ako mnoho-, mnohoroční, ale aj napríklad Michelangelo, Picasso mal 92, keď ešte maľoval, Goethe 81, keď napísal Fausta, Verdi 80, napísal Falstaffa, Konrád Adenauer je zaujímavý tým, že ako 84-ročný sa stal premiérom aj svojím hlasom, lebo ten jeden hlas pri hlasovaní v strane chýbal a to si on sám dal, potom sa priznal. Zomrel ako 91-ročný a premiérom bol dlhé roky až do 87. veku a vlastne dostal Nemecko z kolien po druhej svetovej vojne do toho, do tej situácie, ktorou sa naštartoval ten rozvoj a rozbeh, ktorý trvá dodnes.
Vo svete máme 900 mil. seniorov 60+. V Bratislave je takýchto 125-tisíc, čo je veľa. Napríklad v Starom Meste mi pani Rosová nedávno povedala, že tá tretina, ktorou strašíme, že v roku 2050 bude v celej spoločnosti tretina, Európa k tomu ide, že v Bratislave v Starom Meste už teraz majú jednu tretinu občanov seniorov. Samozrejme, väčšina z nich je naozaj s nízkymi penziami, a teda treba povedať, a tým pádom často aj na okraji spoločnosti, odkázaných na štát, príp. na svoju rodinu.
Ja tak občas spomínam takú vetu, že mladí rýchlo bežia a starí poznajú skratky, to je teda už možno otrepaná veta, ale zdôrazňuje to, že tá medzigeneračná spolupráca a solidarita nie je fráza, ale tá spolupráca mladých a starých je jediná možnosť, ako sa môžeme dostať dopredu. Svet stále viac obývajú starí. Z rôznych dôvodov ten vekový priemer každý rok o tri mesiace stúpa. Deti sa málo rodia, čiže niekto až tak príliš optimisticky povedal, že teda budúcnosť patrí Európy starým. Nie som celkom tak presvedčený, samozrejme, v spolupráci s mladými. Ale starí sú tí zdraví nositelia hodnôt, ktoré sa strácajú, a aj vlastníkmi múdrostí, ktoré mladí potrebujú. A to, že veľmi často sú dôležité práve v tej ďalšej - tretej, štvrtej - generácii, v starostlivosti o vnukov, pravnukov, je tiež veľmi dôležité, keď tí mladí alebo strední nemajú čas na svoje deti a potom tam môžu ich pekne zastúpiť starí, aj keď to už by nemuseli vtedy pracovať.
Teda cieľom je kvalita, nie kvantita života. Práve naše združenie kresťanské bude mať 21. - 22. februára konferenciu o tomto, o kvalite života Ako ďalej, seniori.
Iná talianska spisovateľka povedala veľmi pekne, aj tiež som to tu určite povedal, jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia, je to, že je príliš krátke. Ja som tiež toho názoru. A veľmi často nabádam ľudí, aby išli do penzie čo možno najskôr, aby sa dožili dôchodku, v ktorom dneska starí žijú aj tretinu svojho života aktívne veľmi, že konečne budete slobodní, nebudete musieť poslúchať šéfov, písať im listy, vybavovať veci a konečne môžte dohoniť aj to, čo ste doteraz nestihli, najmä tvorivé veci. No, žiaľ, keď sa tak ľudí pýtam, vlastne ich veľmi, väčšinou motívom práce sú peniaze, lebo nestačia. No keď priemer penzie je u nás 389 euro a 15-tisíc ľudí tu má menej ako 200 euro, najmä starodôchodcovia, tak uznáte, že z toho sa ťažko dá žiť, aj keď, samozrejme, tam by podstatne viac mala pomáhať aj ich rodina. Je to aj v zákone o rodine, že rodičia sa majú starať o svoje deti, ale aj deti o svojich rodičov, keď už na to nemajú.
To som už povedal, že bol rok aktívneho starnutia, teraz je rok euroobčanov, budúci bude nejaký európsky rok rodiny, ale tiež s ohľadom na seniorov. Čiže táto téma začína byť v Európe veľmi vážna, a teda dobre, že sa aj my k nej vraciame. Minulá diskusia, teda... Článok som našiel v novinách, že čo troška spochybňuje úmysel tohto zákona, že na vidieku sa 70 % lekárov blíži k sedemdesiatke. Učiteľov a učiteliek je tiež veľmi veľa seniorov, po dedinách najmä, a učitelia a učiteľky majú obyčajne penziu, aj moja žena bola mnoho rokov učiteľka, má 300, tuším 50, 40, penziu majú 300 - 400 euro, čiže oni sú trocha odkázaní na to učenie, ale oni to aj vedia, je to ich povolanie, radi tam pracujú celý svoj život. Čiže napríklad toto sú dve kategórie - lekári a učitelia -, ktorí naozaj by mohli a mali byť v práci dotiaľ, dokiaľ vládzu.
U nás, tam som si to prečítal, že 59-tisíc ľudí berie aj starobný dôchodok, aj teda nejakú tú plácu. Ale z 1,3 mil. seniorov je to cez 4 percentá. Čiže to sa mi nezdá zase až tak veľmi veľa. A treba ešte zdôrazniť, že medzi seniormi sú často veľmi špičkoví odborníci, garanti vysokých škôl, vo vede, vo výskume, mnohí nositelia Nobelových cien vo vede sú naozaj dávno, dávno po osemdesiatke a napriek tomu im to myslí a robia.
Vážení, posledná moja poznámka je o ústave, či volebný cenzus, vekový cenzus je v rozpore, alebo nie je v rozpore s ústavou vzhľadom na diskrimináciu z dôvodu veku. Tak keď si pozriete čl. 12, tak "ľudia sú slobodní a rovní bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk", atď., "náboženstvo, rod", vek tam nie je, ale, ale je tam napísané "alebo iné postavenie". Ja si myslím, že to iné postavenie to môže byť aj vek ľudí.
No a ďalší, § 39 (pozn. red.: správne má byť "článok") je zaujímavý: "Občania majú právo na úmerné hmotné zabezpečenie v starobe". No tak toto naozaj pre našich seniorov neplatí, lebo naozaj tie penzie sú veľmi nízke, tie ceny stále stúpajú, ony sa iba málo valorizujú. Čiže seniori naozaj sú na okraji spoločnosti dnes a to, že sociálna exkluzia na nich platí, to vieme veľmi dobre. Choďte pozrieť do domov dôchodcov a do iných zariadení, kde títo starí žijú, a teda je to naozaj na okraji spoločnosti. Takže prepáčte teda tento exkurz. To bola skôr obhajoba seniorov a nechám na svedomí poslancov, aby zvážili, ako budú postupovať v tomto zákone.
Ďakujem.

Jožko, ty si vo svojej rozprave spomenul veľa významných ľudí, ktorí 80- alebo 90-roční uskutočnili svoje vrcholné diela. A mne nejakým spôsobom to vyplýva z tvojej rozpravy, že ty ani tak kolegov, ktorí predkladajú tento zákon, nejakým spôsobom nepodporuješ alebo možnože som si to zle vysvetlil. Ale teraz je to troška kritika do svojich radov alebo ten zákon vlastne podporuješ?
Ďakujem.

Mne sa zdalo, že to hovorí pán Beblavý, ale to hovorí to pán Bublavý. A minule som povedal, že dúfam, že nebudem ja pán brblavý pri tomto, pri tejto odpovedi. Ale takto by som povedal, že ako senior, ako predseda Združenia kresťanských seniorov, kde nie sú len kádeháci a kde teda sa veľa na tieto témy diskutuje: starodôchodcovia, penzie, ako by sa dalo život penzistov, by som povedal, vylepšiť, tak tam naozaj bolo aj dosť kritiky na tento zákon a bol som viac-menej poverený naším predsedníctvom, tzv. ústredím, aby som k nemu vystúpil. Ja by som povedal, že nebudem hlasovať za tento zákon, to je pravda, ale je tu ešte ďalších 149 poslancov, ktorí ma môžu prevalcovať, keď chcú. Ja som teda už pradedko, jediný v tomto parlamente, to teda s tým sa nemôžem veľmi chváliť, a teda zastupujem ľudí, ktorí ten vekový cenzus neradi prijímajú. Aj keď ešte raz zdôrazňujem, že nie je nič krajšieho ako radostná penzia v dobrom zdraví ďaleko už od tohto sveta a venovať sa tomu, čo sme celý život nestihli. A teda ako túto funkciu v tomto parlamente skončím, hneď sa budem tomuto venovať.
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne. To je všetko?
Mikloško, Jozef, poslanec NR SR
Áno, to je všetko. Ďakujem.

Tak ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.
A pýtam sa, či sa chce vyjadriť pani predkladateľka. Áno. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja už nebudem dlho zdržiavať, ale trošku by som zareagovala na kolegov. Ja chcem upozorniť a zdôrazniť a naozaj, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu, pointa navrhovaného zákona, pán Mikloško, pán Bublavý, sa netýka akceptovaného kreatívneho prežívania staroby. Ani ju nemožno chápať ako vyháňanie dôchodcov z práce, lebo podstata je, že dáva možnosť prepustiť zamestnanca, ktorý dosiahol nárok na dôchodok. Ale v situácii, ktorú máme a prežívame, apelujem tu aj na to, čo ste, pán Mikloško, povedali vy, na tú medzigeneračnú solidaritu, lebo tá musí fungovať nielen zo strany mladých, ale musí trošku fungovať aj opačne, s mladými.
Toľko nezamestnaných mladých ľudí koľko máme. Sú to nešťastné rodiny, ktoré nemajú finančné prostriedky na základné prežívanie. Sú to rodiny, ktoré buď nemajú odvahu, mladí ľudia, ktorí buď nemajú odvahu zakladať si rodiny, alebo ak našli tú odvahu a sa trápia a majú deti, pretože sú mnohokrát nezamestnaní, jeden rodič alebo obaja, nemôžu tým deťom dať ani taký štart do života, aký sme možno mali my, ktorí tu sedíme, a sme o čosi šťastnejší ako títo ľudia a tieto rodiny. Treba si uvedomiť, že títo ľudia, ktorí sú teraz nezamestnaní, strácajú návyky a veľakrát sú to vzdelaní ľudia. My nehovoríme o ľuďoch, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, lebo štatistiky hovoria o tom, že máme disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú okamžite disponovaní po každej stránke zastúpiť týchto dôchodcov v zamestnaní.
Áno, ste spomínali učiteľov. Pätina učiteľov je dôchodcov. Ja poznám kopec mladých pedagógov, ktorí skončia fakultu a nejdú pracovať nie kvôli finančnému ohodnoteniu, ale kvôli tomu, že nemajú kam nastúpiť, pretože mnohokrát na tej napríklad základnej škole pracujú dôchodcovia. Nech pracujú, ale nie na plný pracovný úväzok. Môžu si privyrobiť, my nie sme proti tomu, ale v situácii, keď máme také množstvo nezamestnaných ľudí, ktorí sa trápia a živoria, to považujem za nehoráznosť. Za nehoráznosť, keď dôchodcovia majú svoj príjem. Áno, veľmi malý a mnohí veľmi slabý, ale mnohí aj slušný, najmä v štátnej a verejnej správe, a cez to všetko majú dva príjmy. Uvedomme si, priatelia, že títo súčasní nezamestnaní mladí ľudia nebudú mať žiadne dôchodky, ani také, aké sú teraz nízke a najnižšie, pretože keď nebudú mať potrebný počet odpracovaných rokov, nebudú zamestnaní a nebudú môcť z čoho odvádzať finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne na svoje budúce dôchodky, nebudú mať tie dôchodky. Považujem to za veľmi vážnu situáciu a to, že sa usporia nejaké finančné prostriedky v štátnom rozpočte prijatím tohto návrhu alebo podobných návrhov, ktoré som už predkladala, považujem za druhotnú vec. Prvotná vec je tá, že naozaj ľudia žijú vo veľmi ťažkých podmienkach bez príjmov a generujú chudobu, generuje sa takto chudoba.
Chcem podčiarknuť, zopakovať, že môžu pracovať dôchodcovia, mnohých učiteľov dôchodcov poznám, ktorí fandia tomuto návrhu zákona, ktorí pracujú trebárs na dohodu alebo si privyrábajú, ale majú toľkú odvahu, že povedia, áno, my musíme odísť, lebo tu je zástup ľudí na úradoch práce, ktorí čakajú na moje miesto. A už som to povedala veľakrát: Nemá logiku, aby starí rodičia pracovali a ich deti stáli v šore na úradoch práce. Čiže opäť prosím, zvážte prijatie tohto navrhnutého zákona nášho.
A chcela by som ešte upozorniť na jednu vec, ktorá možno ušla aj pánu Beblavému, a ja ju, Bublavému, pardon, ja ju pripomeniem. Aj keď z hľadiska doterajšieho legislatívneho vývoja medzinárodného pracovného práva nebolo takmer mysliteľné, aby napríklad dosiahnutie dôchodkového veku sa stalo dôvodom pre skončenie pracovného pomeru s výnimkou určitých profesií v oblasti štátnej služby, napríklad v Nemecku, podľa rámcovej smernice rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku bude možné očakávať aj vo viacerých prípadoch a v iných krajinách a rovnako bude potrebné častejšie stanovenie maximálneho veku pre výkon určitých profesií a povolaní.
A by som vám chcela pripomenúť, že pred vyše mesiacom sme prijali novelu zákona, ktorú predkladala pani podpredsedníčka parlamentu a ktorú ja som podporila, kde bol určený vekový cenzus pre notárov. A ja si myslím, že v tomto budeme musieť, v tomto budeme musieť pokračovať.
Prosím o zváženie podpory tejto novely a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý prinášam do parlamentu. Možno najskôr k tým dôvodom, prečo sme sa, prečo som sa rozhodla novelizovať zákon o sociálnom poistení. Už je všeobecne známe, že tento zákon obsahoval už hneď po schválení príliš veľa dier na to, akú závažnú funkciu vlastne má. Preto každoročne prichádzajú novelizácie tohto zákona, ktoré sa snažia zaplátať spomínané diery. Nachádzajú sa v rôznych oblastiach a oblasť, ktorou sa vlastne, ktorej sa venujem, je takisto jedna z mála, alebo jedna z toho množstva dier, ktoré sa ešte stále v zákone o sociálnom poistení nachádzajú.
Na mušku som si zobrala teraz dôchodcov, ktorí mali povinnosť v určitom období, teda hlavne medzi rokmi 2001 až 2003, platiť odvody do Sociálnej poisťovne, avšak aj keď teda boli povinní platiť odvody zo svojho zárobku, zo svojej mzdy, nikde sa im to nepremietne. To znamená, sú diskriminovaní voči súčasným dôchodcom, ktorí majú možnosť, pokiaľ pracujú, zohľadniť si tento zárobok vždy na konci roka v zohľadnení výšky dôchodku a požiadať o jeho navýšenie.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminačného stavu v oblasti zvyšovania starobných dôchodkov u osôb, ktoré do 31. decembra 2003 poberali starobný dôchodok a boli povinne dôchodkovo poistené z titulu svojho zamestnania, pričom podľa doteraz platných predpisov za toto obdobie nemajú nárok na zvýšenie starobného dôchodku a odvedené sociálne odvody sa im ani nikde nezapočítali. Túto povinnosť mali na základe zákona č. 274/2000, to znamená, že od 1. januára 2001 mali povinnosť byť dôchodkovo poistení pracujúci dôchodcovia, ako aj dôchodcovia v pozícii samostatne zárobkovo činných osôb, čiže si museli platiť dôchodkové poistenie.
To je zhruba celá pointa nášho zákona. Ešte dodám, že, samozrejme, tento zákon zakladá nároky na verejné financie. Chcem však podotknúť, že čo sa týka množstva osôb, ktorých sa dotýka tento zákon, je predpoklad, podľa neoficiálnych informácií by sa to mohlo týkať do 200 osôb. To znamená, že nároky na štátny rozpočet budú veľmi nízke, keďže sa jedná ozaj o obdobie krátke, to znamená dva roky. Nároky na štátny rozpočet nebudú vysoké. Preto by som vás chcela poprosiť o podporu tejto novely zákona, aby sme mohli o nej ďalej diskutovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Vážení kolegovia, dovoľte, aby som podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Predseda navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh spĺňa všetky ustanovené náležitosti, či podľa rokovacieho poriadku Národnej rady, alebo podľa legislatívnych pravidiel.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. Zároveň odporúčam prideliť návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam lehoty, aby návrh zákona pridelený na prerokovanie výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti odôvodnila, prečo vlastne tento návrh opätovne predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, služ..., pardon, 2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov predkladá poslankyňa Národnej rady Lucia Nicholsonová.
Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podstúpiť sterilizáciu a súčasne zaistiť, aby sa výkon sterilizácie pre osoby s minimálne štyrmi deťmi a pre osoby staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi plne uhrádzal z verejného zdravotného poistenia.
Podľa súčasne platného stavu je možné vykonať sterilizáciu len na základe písomnej žiadosti s tým, že pacient, ktorému bude sterilizácia vykonaná, musí byť plne informovaný o celom zákroku, o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, o možnej zmene životných okolností, ako aj o možnom zlyhaní a medicínskych dôsledkoch sterilizácie. Porozumenie a súhlas vyjadrí pacient podpisom pod písomný informovaný súhlas. Od tohto okamihu, teda od podpisu informovaného súhlasu, do vykonania zákroku musí potom ešte uplynúť minimálne 30 dní, počas ktorej je možné informovaný súhlas odvolať.
Predkladaná právna úprava zachováva súčasné nastavenie podmienok na vykonanie sterilizácie, ktorá bude aj naďalej vykonávaná výlučne na základe písomnej žiadosti. Nemení sa ani lehota, keď od podpisu informovaného súhlasu po zákrok musí uplynúť minimálne 30 dní. Podľa novely však bude musieť byť pri podpise informovaného súhlasu prítomný aj iný zdravotnícky pracovník, ako napríklad ošetrujúca zdravotná sestra. Osoba, ktorá sa rozhodne podstúpiť dobrovoľnú sterilizáciu, bude môcť požiadať o prítomnosť ďalšieho svedka na základe vlastného výberu. Poskytovateľ bude povinný tejto osobe umožniť prítomnosť pri podpise informovaného súhlasu.
Najväčšou zmenou predloženej novely je bezplatná sterilizácia pre tie osoby, ktoré majú minimálne štyri deti a pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú minimálne tri deti. V súčasnosti je priemerná pôrodnosť Slovenskej republiky na jednu ženu približne 1,4 dieťaťa. Predkladaný návrh teda nebude mať vplyv na kontinuálne sa znižujúci trend pôrodnosti práve z tohto dôvodu, že bezplatná sterilizácia bude prístupná len pre tie osoby, ktoré už dnes majú minimálne štyri deti, respektíve pre osoby staršie ako 35 rokov, ktoré majú tri deti.
Je potrebné uvedomiť si, že cena jednej sterilizácie sa dnes pohybuje od 300 do 500 eur. V súkromných zdravotníckych zariadeniach je cena 500 eur a vyššie. Pre rodiča, ktorý sa stará o štyri deti, môže byť suma, ktorá by musela byť vynaložená na sterilizáciu, príliš vysoká. Sotva dokáže plne pokryť náklady na základné potreby pre svoje deti a rodinu, nieto ešte hľadať prostriedky na výkon, ktorý by, ak by bol bezplatný, pravdepodobne podstúpila.
Pre potreby kompetentného posudzovania predkladanej novely je potrebné vyjasniť prípadné stereotypy a používané pojmy. Sterilizácia sa totiž mnohokrát zamieňa s kastráciou. Je nevyhnutné zdôrazniť, že pri sterilizácii nedochádza k vybratiu pohlavných orgánov, tie zostávajú na svojom pôvodnom mieste. U žien aj naďalej dochádza k menštruácii a rovnako prechádzajú procesom menopauzy. Jediné, čo je odlišné, je možnosť otehotnieť. Tieto ženy rovnako ovulujú ako ženy, ktoré nepodstúpili sterilizáciu. Rovnako ako u žien, ani u mužov nedochádza k žiadnym vonkajším zmenám.
V prípade sterilizácie muža ide o jednoduchý chirurgický zákrok, ktorý sa vykonáva ambulantne v lokálnej anestézii a trvá zhruba 10 až 15 minút. Ide o nezvratný zákrok, ktorý však aj vďaka medicínskemu pokroku úplne nevylučuje možnosť otehotnenia. Stále je možné splodiť dieťa prostredníctvom umelého oplodnenia. Sterilizácia v prípadoch, keď má pár, prípadne aj jednotlivec vlastné deti a už v budúcnosti neplánuje mať potomstvo, je jedným z najistejších spôsobov trvalej antikoncepcie a je bežne využívaná v niektorých krajinách. Samozrejme, najväčší vplyv na využívanie sterilizácie ako antikoncepčnej metódy má na jednej strane liberálna zákonná úprava, ktorú máme momentálne aj v Slovenskej republike, ale aj jej finančná dostupnosť, ktorú nemáme.
Predkladaný návrh nezmierňuje podmienky na podstúpenie sterilizácie. Naopak, vo väčšine ustanovení zvyšujeme nielen právnu, odbornú, ale aj etickú ochranu osôb, ktoré sa rozhodnú tento zákrok podstúpiť. Keďže hovoríme o zákroku s celoživotnými dôsledkami, osoby, ktoré tento zákrok podstupujú, by mali mať možnosť mať pri sebe aj svedka, ktorého si sami pri podpise informovaného súhlasu zvolia. Dnes tomu tak nie je. Ide o nové opatrenie, ktoré by malo okrem zvýšenia právnej ochrany podporiť tieto osoby aj po psychickej stránke.
Dôležité pri tomto návrhu sú aj medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré je potrebné pripomenúť. V zmysle dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 by mali štáty ženám a mužom zabezpečiť rovnaké práva rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte a o čase narodenia ich detí. Dohovor ďalej zaručuje prístup k potrebným informáciám a ku vzdelaniu a umožňuje ženám a mužom využiť prostriedky na kontrolu veľkosti ich rodiny. Podľa všeobecného odporúčania výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 sa plánovaním rodiny rozumie zaručená sexuálna výchova, ktorú nemáme, dostupnosť služieb pre plánovanie rodiny, nemáme, dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód, chýba, voľne dostupné a primerané opatrenia pre dobrovoľnú reguláciu fertility v záujme zdravia a kvality života všetkých členov rodiny, aj toto nám chýba.
V zmysle akčného programu OSN medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (Káhira 1994) sa reprodukčným zdravím rozumie stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy, vo všetkých prípadoch vzťahujúcich sa k reprodukčnému systému, k jeho funkciám a k jeho procesom. Reprodukčné zdravie zahrňuje aj ľudskú schopnosť mať uspokojenie prinášajúci sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť. Je teda zrejmé, že reprodukčné zdravie prispieva k celkovému zdraviu populácie. Z tohto dôvodu je súčasťou návrhu to, aby úkon zdravotnej služby, teda sterilizácia, bol hradený práve z verejného zdravotného poistenia.
V roku 2002 prijal Európsky parlament rezolúciu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, v ktorej konštatuje mimo iného aj to, že kvôli obmedzenej dostupnosti a vysokým nákladom na primeranú antikoncepciu, ako aj chýbajúce poradenské služby v strednej a východnej Európe zostáva interrupcia stále základným prostriedkom na reguláciu pôrodov, čo nie je v poriadku. Interrupcia je v zásade dosiahnuteľná za menší poplatok alebo bezplatne, zatiaľ čo antikoncepcia je drahá ako tretina platu. V súvislosti s tým rezolúcia nalieha na vlády členských krajín a krajín uchádzajúcich sa o členstvo, aby sa usilovali o poskytovanie bezplatných alebo za malý poplatok antikoncepčných prostriedkov a služieb pre sexuálne a reprodukčné zdravie, aby sociálne slabším skupinám, napríklad mladým ľuďom, národnostným menšinám a sociálnym menšinám zabezpečili v ich chudobe lepší prístup k službám pre reprodukčné a sexuálne zdravie a predovšetkým, aby im ponúkli možnosť výberu antikoncepcie.
Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu kolegyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 775). Na základe uvedeného zákona podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 759 zo 6. novembra a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Takže zatiaľ ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja vás nebudem dlho trápiť, však napokon nie je to tak dávno, čo som to predkladala prvý raz plénu Národnej rady Slovenskej republiky, bolo to takmer presne pred rokom a vtedy ste to zmietli zo stola, teda viacerí, a ja som rok čakala na to, že prídete s nejakou alternatívou. Lebo podľa mňa, tak ako sme tu, všetci sa zhodneme na tom, že tá situácia, ktorá je v sociálne vylúčených spoločenstvách, kde ženy nemajú žiadnu možnosť, ako sa brániť pred neželaným tehotenstvom, je zúfalá a myslím si, že sme spoluzodpovední za to, čo sa tam deje. A dobre, ako možnože tento môj návrh nie je úplne najlepší a čakala som, že tí, čo ste ho najviac kritizovali, pán poslanec Kuffa, ďalší kolegovia z OĽaNO, myslím, že SMER bol vtedy ticho, kolegovia z KDH, myslela som si, že prídete s niečím teda racionálnym, na čom sa všetci zhodneme a že to teda podporíme a že sa tak prihlásime k tomu, že tak ako tu sedíme, tak všetci sme spoluzodpovední za novorodencov v latrínach a podobne, ale nikto sa k tomu nejako neprihlásil, takže po roku som si teda dovolila byť taká trúfalá, že som to opäť predložila.
Chcem úplne na úvod povedať, že my nikoho nejdeme nútiť, aby sa dal sterilizovať, nikoho. My dávame iba možnosť voľby. Tú možnosť voľby dnes majú ženy, ktoré na to majú, ktoré majú zbytočných 350 eur, možno 500 eur, ktoré si vedia požičať, aby to potom vedeli splatiť, pretože vedia, že doma majú deti, o ktoré sa vedia postarať, ale o žiadne ďalšie dieťa sa už postarať nebudú vedieť. Takáto žena má možnosť ísť na nejaké, ja neviem, centrum, do zdravotníckeho aj súkromného zariadenia alebo do nemocnice, požiadať o sterilizáciu, počkať 30 dní, zaplatiť to pekne, zákrok je vykonaný a odchádza spokojná, možno menej spokojná domov.
Ale ja hovorím o ženách, ktoré si to dovoliť nemôžu. Ja hovorím o ženách, ktoré sú na dávkach v hmotnej núdzi napríklad. Ony si nemôžu dovoliť mať 6 detí, mať 8 detí. Myslíte si, že to je jednoduché, brániť sa voči neželanému tehotenstvu tým, že si čo, budú merať vnútornú teplotu? Lebo to je jedna z metód. Odmerajú si vnútornú teplotu, určia si podľa ešte rôznych ďalších fyziologických roztokov, či majú, alebo nemajú plodné dni, a potom to, samozrejme decentne, vysvetlia svojmu partnerovi, druhovi, manželovi, že teda dnes nie, lebo mám plodný deň a žiadne ďalšie dieťa už neuživíme. Takto to jednoducho nefunguje. Takto to jednoducho v tých osadách nefunguje. A ja som bola v tých osadách, ja som sa tam rozprávala s tými ženami, tie ženy, ak by mali tú možnosť, tak by o ten zákrok požiadali. Úplne slobodne by tam išli a požiadali. Viete, ja si myslím, že je to, je to mýtus, že takáto žena je v tej rómskej osade degradovaná, pretože - ako ste mali možnosť počuť v tej mojej dôvodovej správe - ona navonok nevykazuje žiadne známky toho, že takýto zákrok bol vykonaný. Ona naďalej riadne menštruuje, naďalej je to proste plnohodnotná žena. Ja si vôbec nemyslím, že ten muž by sa zamýšľal nad tým, že za mesiac sme mali 20 pohlavných stykov a nie je z toho, ja neviem, aspoň jedno dieťa.
Takže toto všetko, čo počúvam, to mi pripadá také, také strašne mýtické a keď nám skutočne zdraví donosení novorodenci končia v latrínach, lebo tá žena ako nemá inú možnosť a vyberá si najhoršiu, najhoršiu z tých možností, ktoré má naporúdzi, ja si myslím, že by sme mali aspoň na chvíľu zabudnúť na tie naše ideologizmy a ideológie a všetko, čo vyznávame, ja tomu rozumiem, že každý sa niečím riadite, ale podľa mňa treba zobrať rozum, zdravý rozum a proste rozhodnúť sa naozaj na základe vedomia a svedomia a na základe toho, za čo tu sedíme a za čo sme platení, a nie iba rozprávať a mať vzletné reči a proste úplne neuchopiteľné a abstraktné. Ja si pamätám, že pán poslanec Kuffa teda mi hovoril, že ako on pôjde do tých osád im vysvetľovať, aby pochopili, že kedy teda môžu mať ten sex a kedy ho mať nemôžu, aby z toho tie deti neboli, lebo toto, čo chcem ja, to je vyhladenie rómskeho národa a to proste je niečo brutálne, tuto ste zo mňa robili esesáčku proste, ktorá sa má nazuť do vysokých čižiem, pretože vám to pripomínalo to, čo robili nacisti so židovským obyvateľstvom a podobne. Ako padali tu hrozné veci a ja som v istých momentoch ani nemala chuť nejako bojovať. Až potom som išla do ďalšej osady, potom sa mi stala taká vec, že som sa spojila so sociálnou pracovníčkou tej pani, ktorá sa starala o tú pani, ktorá hodila toho svojho zdravého novonarodeného chlapčeka do latríny, ešte pred tým ho zabalila do mikroténového sáčku a v tej latríne zomrel. Toto je tá hrôza tých nedomyslených vyjadrení, ktoré tu rad za radom odznievali. Toto je ten výsledok.
Ja tu teraz nie som na to, aby som nejako moralizovala alebo niekoho nejako citovo vydierala, ale naozaj si myslím, že nastal čas, a teda hlavne keď ste po roku nepredložili, tí najväčší kritici, nič, za čo by som veľmi rada zdvihla ruku, aby sa tá situácia zmenila, tak myslím si, že nastal čas, aby sme sa k tomu naozaj postavili zodpovedne. A tárať tu a splietať proste, jeden izmus za druhým, to si vôbec nemyslím, že je zodpovedné, to patrí na politické mítingy, ale podľa mňa to nepatrí na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, kde nás občania platia za to, aby sme sa rozhodovali, vychádzajúc z nejakej aplikačnej praxe, z nejakej reality a nelietali tam niekde vo vesmíre.
Určite ste počúvali tú moju dôvodovú správu, ja som tam hovorila aj o tom, že my sme sa v medzinárodných dohovoroch zaviazali k tomu, že sprístupníme všetky služby reprodukčného zdravia. A to sú aj sterilizácie. Ja chápem, že to slovo sterilizácia na mnohých pôsobí možno ako prisilné, možno nejako ako extrémne riešenie, ale chcem vám povedať, že v tom bežnom svete, napríklad v anglosaských krajinách alebo aj vo Francúzsku, Spojených štátoch amerických, v Kanade je sterilizácia považovaná za jednu z foriem antikoncepcie. Nič viac a nič menej. Ja som mala známych, je mi to veľmi ľúto, že ten pán už nie je medzi nami, bol to mladý človek, mal 45 rokov, ale on mal 4 deti a on vedel, že on by už žiadne ďalšie proste neuživil, jeho žena nemohla brať hormonálnu antikoncepciu a on bol Kanaďan a nechal sa sterilizovať. A ja si pamätám vtedy na tú dobu, to bolo teda nejaké roky dozadu, že mňa to tiež tak zaskočilo, že takéto definitívne riešenie, a s ním sme to začali preberať. On mi to teda vysvetlil, že on je, jemu je úplne jasné, že on si teda tú svoju biologickú reprodukčnú potrebu naplnil tým, že má štyri krásne deti, žiadne ďalšie neprichádza do úvahy a toto mu prišlo ako najistejšia metóda a napokon teda prichádzal z krajiny, kde je to úplne bežné. Musím povedať, že je to oveľa bežnejšie, že sa dávajú sterilizovať muži ako ženy.
Chcem vám povedať ešte trochu viacej o tej pani z okresu Levice, ktorá sa teda rozhodla pre to najhoršie z možných riešení. Bola zo Šaroviec, je to relatívne mladá žena a musím povedať hneď na úvod, ona teda vôbec nie je Rómka. To si všetci mysleli, aj teda tie správy to tak nejak, v tých správach to tak bolo medializované, ako keby to bola teda Rómka, ktorá sa dopustila takéhoto ohavného činu. Nie, nebola tá pani Rómka, ale bola to žena, ktorá bola na dávkach v hmotnej núdzi. Asi viete, že ten levický okres je jeden z tých nešťastných okresov, tam je 16,26 % vysoká nezamestnanosť, tá pani mala základné vzdelanie ukončené. Je takmer nemožné, aby si takýto človek našiel prácu v tomto okrese, ale myslím, že aj v iných. Žila na dávkach v hmotnej núdzi a čo je zaujímavé, ona má päť detí vlastných a o týchto päť detí sa príkladne stará. Toto som teda počula od tých sociálnych pracovníčok, ktoré pomáhajú tej rodine, že teda nemajú toho veľa. Tie deti chodia proste oblečené, chodia pravidelne do školy a ona, aby sa vymanila akože z tej chudoby, tak ešte chodila pomáhať aj na nejakú farmu so zeleninou na dohodu. Samozrejme, že potom, čo sa zodvodovali dohody, tak tá situácia sa ešte viacej zhoršila, no a do toho všetkého proste prišla na to, že je šiestykrát tehotná. Ona vedela, že to dieťa nevychová, že to dieťa sa narodí do hrozných podmienok, pretože nebyť toho, že charitatívne organizácie pomáhajú, tak by nevyžili. V chalupe proste zima, na dlážke deti spia a podobne. Takže vedela, že by nedokázala sa postarať o to dieťa a porodila to dieťa, a teda ten koniec poznáte, urobila to, čo urobila. A keď som volala s tou sociálnou pracovníčkou, ja som bola tiež zhrozená, ja som to poznala z médií teda, však je to brutálny čin a ja ho nejdem nijakým spôsobom ospravedlňovať, ale človek, ktorý tu pani pozná, mi hovorí, že pani Nicholsonová, to bol, to bol čin, zúfalý čin jednej zúfalej ženy, pretože ona nemala inú možnosť, ako si pomôcť. Ona nemala inú možnosť, ako neotehotnieť, proste znie to možnože absurdne pre nás, čo tu sedíme. Tak dobre, ešte prichádza do úvahy celibát, hej, ale nič medzi tým. Ona nemá peniaze na hormonálnu antikoncepciu, ona dokonca so základným vzdelaním aj veľmi ťažko, samozrejme, podľa mňa by dokázala inými spôsobmi odhadnúť tie plodné a neplodné dni. Takže urobila to, čo urobila.
A ja som naozaj mala, keď som to čítala aj tie medializované informácie, aj keď som sa potom rozprávala s tými sociálnymi pracovníčkami, skutočne, či mi to veríte, alebo neveríte, nie je to nejaká herecká etuda, ale mala som pocit, že je to aj moja zodpovednosť. Možno som nedokázala dobre vysvetliť, že o čo mi v tom návrhu ide, alebo možno len nedokážem proste prelomiť tie izmy, ktoré sú vo vás, a v niektorých extrémnych prípadoch to teda pochopím, pán poslanec Kuffa a tak, ja to chápem, každý sme z iného sveta, ale opakujem, že tuto to už nie je o tých našich svetoch. Tu už je to o tom svete, ktorý tam je, a reálny, a ten čaká na to, ako my sa rozhodneme. A keď si niekto chce zobrať v tejto snemovni na svedomie novorodencov v latrínach, tak ja to teda určite nie som. A týmto apelujem na všetkých tých poslancov aj napr. zo SMER-u, aj z ostatných zoskupení, ktorí po tom minuloročnom hlasovaní za mnou prišli a povedali, že ja viem, že to tak je, ja viem, že máte pravdu, ale viete ako, ten palec proste nepustí. Ja vás hrozne vyzývam, že aby sme sa neriadili proste len izmami a palcami.
Ešte vám chcem v skratke povedať o článku, ktorý nedávno vyšiel na portáli sme.sk, neviem, či ste to čítali, ale je to o jednom výskume, ktorý robil pán Branislav Šprocha z výskumného demografického ústavu. A tento demograf skúma život v osadách na Spiši a porovnáva potom tie údaje, ktoré jemu vychádzajú o počte Rómov u nás s tými zo Štatistického úradu a najmä z Atlasu rómskych komunít, ktorý do dnešného dňa je vlastne jediný taký relevantný dokument, pokiaľ hovoríme o rómskych komunitách. A dospel k veľmi zaujímavým číslam podľa mňa a veľmi zaujímavým zisteniam. Dnes žije na Slovensku 402-tisíc Rómov, pôrodnosť Rómov najviac ovplyvňuje chudoba a vzdelanie. To, že všetci v rómskych osadách sú chudobní a sú málo vzdelaní, naozaj veľmi malé výnimky, ako chudobní tam nie sú len úžerníci a vzdelaní sa tam teda určite nájdu, to o tom potom, ale to sa na tom zhodneme, že tam prevláda to základné vzdelanie. Čím je rodina chudobnejšia, tým má viac detí. Toto je ten paradox proste toho života, že čím je tá rodina chudobnejšia, tým naozaj sa nedokáže proste brániť pred tými, ale ja hovorím o neželaných tehotenstvách. Viete, že nemyslite si, že keď si to želá tá rodina, tak, samozrejme, nikto sa nepôjde sterilizovať, keď chce mať viacej detí a keď si verí, že ich uživí, ja im držím palce. Však ako, naozaj im držím palce a my by sme mali robiť všetko preto, aby ten život pre nich bol znesiteľnejší, ale verte mi, že je tam veľké množstvo takých, ktorí proste nemôžu mať deti, nechcú mať deti, ale nevedia tomu zabrániť.
No a zaujímavé je, že on teda odhaduje, že do roku 2030 by počet Rómov na Slovensku mohol stúpnuť na 500- až 640-tisíc a skôr teda si myslí, že to bude to vyššie číslo, 640-tisíc veľmi chudobných ľudí. Ale čo je zaujímavé, že Rómky nechcú hovoriť o téme pôrodnosti, nechcú, a on, keď sa ich pýtal, lebo to je normálne ako filt, prieskum, to znamená face to face sa ich pýta a má dotazníky a podobne. Predstavte si, že priemerná Rómka porodí štyri až päť detí podľa jeho zistení, ale k tomuto číslu on sa dopracoval tak, že musel hovoriť s celým klanom tej rodiny, aby si overil, či naozaj pred ním nezatajujú deti, a zistil, že zatajujú. Tá priemerná Rómka, ktorá sa vyjadruje k tejto otázke, že koľko má detí, zaprie dve až tri zo svojich detí. Ony sa jednoducho hanbia, lebo ony vedia, že je tuto mýtus, že tie Rómky proste rodia, rodia, rodia, lebo ony chcú peniaze od tohto štátu. Nie je to úplne tak. Verte tomu, že nie vždy je v hlave tá kalkulačka a proste nie je to len o tých peniazoch, je to aj tom, že ten muž príde domov a nepýta sa, a tá žena jednoducho nemá inú možnosť a keď dochádza potom, že tam príde sociálny pracovník alebo, ja neviem, demograf a položí jej priamu otázku, je schopná zatajiť až dve až tri zo svojich detí. Takže aj tie štatistiky, ktoré máme zo Štatistického úradu, a aj štatistiky, ku ktorým sa napr. dopracovala Svetová banka, keď robila za peniaze z Európskeho sociálneho fondu prieskum v rómskych komunitách a zistili, že to nie je pravda, že oni majú nejako veľa detí; je to pravda. Je to pravda, že majú priemerne štyri až päť detí, je to určite viacej, ako sú schopní uživiť, a hovorím o priemere. To znamená, že v tých osadách úplne bežne narazíte na ženu, ktorá má osem detí, a to je pravda, pretože som tie osady prešla a s tými ženami som rozprávala.
Nedávno som sa zúčastnila na konferencii o domácom násilí v sociálne vylúčených spoločenstvách, v rómskych komunitách. Tam som face to face hovorila so ženami, ktorých sa to bytostne týka táto téma. Všetky sa vyjadrili kladne k tomuto návrhu zákona, ako všetky hovorili o tom, že ak by tam tá možnosť bola, nehovorili všetci, že by ju, všetky, že by ju podstúpili, ale určite by sa nad tým zamysleli a vítali by, že vôbec taká možnosť existuje. Momentálne takú možnosť nemajú a verte mi, že to, koľko má tá rómska žena v tej rómskej komunite detí, koľkokrát ona musí rodiť; si zoberte ženu, ktorá proste rodí desaťkrát, možnože má desať žijúcich detí, koľko je tých, ktoré neprežili, pretože tá úmrtnosť novorodencov v tých rómskych komunitách je veľmi vysoká, ona je dvaapolnásobok oproti majoritnému obyvateľstvu. V majoritnom obyvateľstve, tu je to číslo..., sekundu. (Hľadanie v podkladoch.) Zlý zdravotný stav v osadách dokazuje aj niekoľkonásobne vyššia úmrtnosť rómskych novorodencov. Celoslovenská je na úrovni šesť úmrtí z tisíc novorodencov. V segregovaných rómskych osadách je to viac ako dvadsať novorodencov. To je ako signifikantné číslo, to znamená, tá žena môže oveľa viacejkrát rodiť, to telo je zhumplované, aj nad tým by sme sa mali zamyslieť. A ono to patrí, tento, dá sa povedať, že vynútený sexuálny styk, to nie je znásilnenie, ale to je proste, že jej sa naozaj nikto nepýta, lebo tam žena v tej osade má ako veľmi málo čo do tohto rozprávať, tak to patrí do prejavov domáceho násilia. Nehovoriac, samozrejme, už o iných formách toho násilia.
Takže možnože to bolo také, že som čerpala teraz z rôznych zdrojov, ale verte mi, že s tým návrhom sem prichádzam úplne teda úprimne, odšľapala som si to v tých osadách, mám to prekonzultované s tými, ktorých sa to najviac týka. Je krásne hovoriť o svetoch, v ktorých by sme chceli žiť, ale nežijeme tam a už vôbec si mnohí neviete predstaviť, v akom svete žijú tí, o ktorých teraz o chvíľu budeme rozhodovať a rozprávať a podobne. A strašne by som si želala, aby ste si to uvedomili a aby ste to nezmietli zo stola. A keď to zmetiete zo stola, tak by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, prineste alternatívny návrh a ja zaňho určite zahlasujem.
Ďakujem. (Potlesk.)