Ďakujem veľmi pekne. Ja vás nebudem dlho trápiť, však napokon nie je to tak dávno, čo som to predkladala prvý raz plénu Národnej rady Slovenskej republiky, bolo to takmer presne pred rokom a vtedy ste to zmietli zo stola, teda viacerí, a ja som rok čakala na to, že prídete s nejakou alternatívou. Lebo podľa mňa, tak ako sme tu, všetci sa zhodneme na tom, že tá situácia, ktorá je v sociálne vylúčených spoločenstvách, kde ženy nemajú žiadnu možnosť, ako sa brániť pred neželaným tehotenstvom, je zúfalá a myslím si, že sme spoluzodpovední za to, čo sa tam deje. A dobre, ako možnože tento môj návrh nie je úplne najlepší a čakala som, že tí, čo ste ho najviac kritizovali, pán poslanec Kuffa, ďalší kolegovia z OĽaNO, myslím, že SMER bol vtedy ticho, kolegovia z KDH, myslela som si, že prídete s niečím teda racionálnym, na čom sa všetci zhodneme a že to teda podporíme a že sa tak prihlásime k tomu, že tak ako tu sedíme, tak všetci sme spoluzodpovední za novorodencov v latrínach a podobne, ale nikto sa k tomu nejako neprihlásil, takže po roku som si teda dovolila byť taká trúfalá, že som to opäť predložila.
Chcem úplne na úvod povedať, že my nikoho nejdeme nútiť, aby sa dal sterilizovať, nikoho. My dávame iba možnosť voľby. Tú možnosť voľby dnes majú ženy, ktoré na to majú, ktoré majú zbytočných 350 eur, možno 500 eur, ktoré si vedia požičať, aby to potom vedeli splatiť, pretože vedia, že doma majú deti, o ktoré sa vedia postarať, ale o žiadne ďalšie dieťa sa už postarať nebudú vedieť. Takáto žena má možnosť ísť na nejaké, ja neviem, centrum, do zdravotníckeho aj súkromného zariadenia alebo do nemocnice, požiadať o sterilizáciu, počkať 30 dní, zaplatiť to pekne, zákrok je vykonaný a odchádza spokojná, možno menej spokojná domov.
Ale ja hovorím o ženách, ktoré si to dovoliť nemôžu. Ja hovorím o ženách, ktoré sú na dávkach v hmotnej núdzi napríklad. Ony si nemôžu dovoliť mať 6 detí, mať 8 detí. Myslíte si, že to je jednoduché, brániť sa voči neželanému tehotenstvu tým, že si čo, budú merať vnútornú teplotu? Lebo to je jedna z metód. Odmerajú si vnútornú teplotu, určia si podľa ešte rôznych ďalších fyziologických roztokov, či majú, alebo nemajú plodné dni, a potom to, samozrejme decentne, vysvetlia svojmu partnerovi, druhovi, manželovi, že teda dnes nie, lebo mám plodný deň a žiadne ďalšie dieťa už neuživíme. Takto to jednoducho nefunguje. Takto to jednoducho v tých osadách nefunguje. A ja som bola v tých osadách, ja som sa tam rozprávala s tými ženami, tie ženy, ak by mali tú možnosť, tak by o ten zákrok požiadali. Úplne slobodne by tam išli a požiadali. Viete, ja si myslím, že je to, je to mýtus, že takáto žena je v tej rómskej osade degradovaná, pretože - ako ste mali možnosť počuť v tej mojej dôvodovej správe - ona navonok nevykazuje žiadne známky toho, že takýto zákrok bol vykonaný. Ona naďalej riadne menštruuje, naďalej je to proste plnohodnotná žena. Ja si vôbec nemyslím, že ten muž by sa zamýšľal nad tým, že za mesiac sme mali 20 pohlavných stykov a nie je z toho, ja neviem, aspoň jedno dieťa.
Takže toto všetko, čo počúvam, to mi pripadá také, také strašne mýtické a keď nám skutočne zdraví donosení novorodenci končia v latrínach, lebo tá žena ako nemá inú možnosť a vyberá si najhoršiu, najhoršiu z tých možností, ktoré má naporúdzi, ja si myslím, že by sme mali aspoň na chvíľu zabudnúť na tie naše ideologizmy a ideológie a všetko, čo vyznávame, ja tomu rozumiem, že každý sa niečím riadite, ale podľa mňa treba zobrať rozum, zdravý rozum a proste rozhodnúť sa naozaj na základe vedomia a svedomia a na základe toho, za čo tu sedíme a za čo sme platení, a nie iba rozprávať a mať vzletné reči a proste úplne neuchopiteľné a abstraktné. Ja si pamätám, že pán poslanec Kuffa teda mi hovoril, že ako on pôjde do tých osád im vysvetľovať, aby pochopili, že kedy teda môžu mať ten sex a kedy ho mať nemôžu, aby z toho tie deti neboli, lebo toto, čo chcem ja, to je vyhladenie rómskeho národa a to proste je niečo brutálne, tuto ste zo mňa robili esesáčku proste, ktorá sa má nazuť do vysokých čižiem, pretože vám to pripomínalo to, čo robili nacisti so židovským obyvateľstvom a podobne. Ako padali tu hrozné veci a ja som v istých momentoch ani nemala chuť nejako bojovať. Až potom som išla do ďalšej osady, potom sa mi stala taká vec, že som sa spojila so sociálnou pracovníčkou tej pani, ktorá sa starala o tú pani, ktorá hodila toho svojho zdravého novonarodeného chlapčeka do latríny, ešte pred tým ho zabalila do mikroténového sáčku a v tej latríne zomrel. Toto je tá hrôza tých nedomyslených vyjadrení, ktoré tu rad za radom odznievali. Toto je ten výsledok.
Ja tu teraz nie som na to, aby som nejako moralizovala alebo niekoho nejako citovo vydierala, ale naozaj si myslím, že nastal čas, a teda hlavne keď ste po roku nepredložili, tí najväčší kritici, nič, za čo by som veľmi rada zdvihla ruku, aby sa tá situácia zmenila, tak myslím si, že nastal čas, aby sme sa k tomu naozaj postavili zodpovedne. A tárať tu a splietať proste, jeden izmus za druhým, to si vôbec nemyslím, že je zodpovedné, to patrí na politické mítingy, ale podľa mňa to nepatrí na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky, kde nás občania platia za to, aby sme sa rozhodovali, vychádzajúc z nejakej aplikačnej praxe, z nejakej reality a nelietali tam niekde vo vesmíre.
Určite ste počúvali tú moju dôvodovú správu, ja som tam hovorila aj o tom, že my sme sa v medzinárodných dohovoroch zaviazali k tomu, že sprístupníme všetky služby reprodukčného zdravia. A to sú aj sterilizácie. Ja chápem, že to slovo sterilizácia na mnohých pôsobí možno ako prisilné, možno nejako ako extrémne riešenie, ale chcem vám povedať, že v tom bežnom svete, napríklad v anglosaských krajinách alebo aj vo Francúzsku, Spojených štátoch amerických, v Kanade je sterilizácia považovaná za jednu z foriem antikoncepcie. Nič viac a nič menej. Ja som mala známych, je mi to veľmi ľúto, že ten pán už nie je medzi nami, bol to mladý človek, mal 45 rokov, ale on mal 4 deti a on vedel, že on by už žiadne ďalšie proste neuživil, jeho žena nemohla brať hormonálnu antikoncepciu a on bol Kanaďan a nechal sa sterilizovať. A ja si pamätám vtedy na tú dobu, to bolo teda nejaké roky dozadu, že mňa to tiež tak zaskočilo, že takéto definitívne riešenie, a s ním sme to začali preberať. On mi to teda vysvetlil, že on je, jemu je úplne jasné, že on si teda tú svoju biologickú reprodukčnú potrebu naplnil tým, že má štyri krásne deti, žiadne ďalšie neprichádza do úvahy a toto mu prišlo ako najistejšia metóda a napokon teda prichádzal z krajiny, kde je to úplne bežné. Musím povedať, že je to oveľa bežnejšie, že sa dávajú sterilizovať muži ako ženy.
Chcem vám povedať ešte trochu viacej o tej pani z okresu Levice, ktorá sa teda rozhodla pre to najhoršie z možných riešení. Bola zo Šaroviec, je to relatívne mladá žena a musím povedať hneď na úvod, ona teda vôbec nie je Rómka. To si všetci mysleli, aj teda tie správy to tak nejak, v tých správach to tak bolo medializované, ako keby to bola teda Rómka, ktorá sa dopustila takéhoto ohavného činu. Nie, nebola tá pani Rómka, ale bola to žena, ktorá bola na dávkach v hmotnej núdzi. Asi viete, že ten levický okres je jeden z tých nešťastných okresov, tam je 16,26 % vysoká nezamestnanosť, tá pani mala základné vzdelanie ukončené. Je takmer nemožné, aby si takýto človek našiel prácu v tomto okrese, ale myslím, že aj v iných. Žila na dávkach v hmotnej núdzi a čo je zaujímavé, ona má päť detí vlastných a o týchto päť detí sa príkladne stará. Toto som teda počula od tých sociálnych pracovníčok, ktoré pomáhajú tej rodine, že teda nemajú toho veľa. Tie deti chodia proste oblečené, chodia pravidelne do školy a ona, aby sa vymanila akože z tej chudoby, tak ešte chodila pomáhať aj na nejakú farmu so zeleninou na dohodu. Samozrejme, že potom, čo sa zodvodovali dohody, tak tá situácia sa ešte viacej zhoršila, no a do toho všetkého proste prišla na to, že je šiestykrát tehotná. Ona vedela, že to dieťa nevychová, že to dieťa sa narodí do hrozných podmienok, pretože nebyť toho, že charitatívne organizácie pomáhajú, tak by nevyžili. V chalupe proste zima, na dlážke deti spia a podobne. Takže vedela, že by nedokázala sa postarať o to dieťa a porodila to dieťa, a teda ten koniec poznáte, urobila to, čo urobila. A keď som volala s tou sociálnou pracovníčkou, ja som bola tiež zhrozená, ja som to poznala z médií teda, však je to brutálny čin a ja ho nejdem nijakým spôsobom ospravedlňovať, ale človek, ktorý tu pani pozná, mi hovorí, že pani Nicholsonová, to bol, to bol čin, zúfalý čin jednej zúfalej ženy, pretože ona nemala inú možnosť, ako si pomôcť. Ona nemala inú možnosť, ako neotehotnieť, proste znie to možnože absurdne pre nás, čo tu sedíme. Tak dobre, ešte prichádza do úvahy celibát, hej, ale nič medzi tým. Ona nemá peniaze na hormonálnu antikoncepciu, ona dokonca so základným vzdelaním aj veľmi ťažko, samozrejme, podľa mňa by dokázala inými spôsobmi odhadnúť tie plodné a neplodné dni. Takže urobila to, čo urobila.
A ja som naozaj mala, keď som to čítala aj tie medializované informácie, aj keď som sa potom rozprávala s tými sociálnymi pracovníčkami, skutočne, či mi to veríte, alebo neveríte, nie je to nejaká herecká etuda, ale mala som pocit, že je to aj moja zodpovednosť. Možno som nedokázala dobre vysvetliť, že o čo mi v tom návrhu ide, alebo možno len nedokážem proste prelomiť tie izmy, ktoré sú vo vás, a v niektorých extrémnych prípadoch to teda pochopím, pán poslanec Kuffa a tak, ja to chápem, každý sme z iného sveta, ale opakujem, že tuto to už nie je o tých našich svetoch. Tu už je to o tom svete, ktorý tam je, a reálny, a ten čaká na to, ako my sa rozhodneme. A keď si niekto chce zobrať v tejto snemovni na svedomie novorodencov v latrínach, tak ja to teda určite nie som. A týmto apelujem na všetkých tých poslancov aj napr. zo SMER-u, aj z ostatných zoskupení, ktorí po tom minuloročnom hlasovaní za mnou prišli a povedali, že ja viem, že to tak je, ja viem, že máte pravdu, ale viete ako, ten palec proste nepustí. Ja vás hrozne vyzývam, že aby sme sa neriadili proste len izmami a palcami.
Ešte vám chcem v skratke povedať o článku, ktorý nedávno vyšiel na portáli sme.sk, neviem, či ste to čítali, ale je to o jednom výskume, ktorý robil pán Branislav Šprocha z výskumného demografického ústavu. A tento demograf skúma život v osadách na Spiši a porovnáva potom tie údaje, ktoré jemu vychádzajú o počte Rómov u nás s tými zo Štatistického úradu a najmä z Atlasu rómskych komunít, ktorý do dnešného dňa je vlastne jediný taký relevantný dokument, pokiaľ hovoríme o rómskych komunitách. A dospel k veľmi zaujímavým číslam podľa mňa a veľmi zaujímavým zisteniam. Dnes žije na Slovensku 402-tisíc Rómov, pôrodnosť Rómov najviac ovplyvňuje chudoba a vzdelanie. To, že všetci v rómskych osadách sú chudobní a sú málo vzdelaní, naozaj veľmi malé výnimky, ako chudobní tam nie sú len úžerníci a vzdelaní sa tam teda určite nájdu, to o tom potom, ale to sa na tom zhodneme, že tam prevláda to základné vzdelanie. Čím je rodina chudobnejšia, tým má viac detí. Toto je ten paradox proste toho života, že čím je tá rodina chudobnejšia, tým naozaj sa nedokáže proste brániť pred tými, ale ja hovorím o neželaných tehotenstvách. Viete, že nemyslite si, že keď si to želá tá rodina, tak, samozrejme, nikto sa nepôjde sterilizovať, keď chce mať viacej detí a keď si verí, že ich uživí, ja im držím palce. Však ako, naozaj im držím palce a my by sme mali robiť všetko preto, aby ten život pre nich bol znesiteľnejší, ale verte mi, že je tam veľké množstvo takých, ktorí proste nemôžu mať deti, nechcú mať deti, ale nevedia tomu zabrániť.
No a zaujímavé je, že on teda odhaduje, že do roku 2030 by počet Rómov na Slovensku mohol stúpnuť na 500- až 640-tisíc a skôr teda si myslí, že to bude to vyššie číslo, 640-tisíc veľmi chudobných ľudí. Ale čo je zaujímavé, že Rómky nechcú hovoriť o téme pôrodnosti, nechcú, a on, keď sa ich pýtal, lebo to je normálne ako filt, prieskum, to znamená face to face sa ich pýta a má dotazníky a podobne. Predstavte si, že priemerná Rómka porodí štyri až päť detí podľa jeho zistení, ale k tomuto číslu on sa dopracoval tak, že musel hovoriť s celým klanom tej rodiny, aby si overil, či naozaj pred ním nezatajujú deti, a zistil, že zatajujú. Tá priemerná Rómka, ktorá sa vyjadruje k tejto otázke, že koľko má detí, zaprie dve až tri zo svojich detí. Ony sa jednoducho hanbia, lebo ony vedia, že je tuto mýtus, že tie Rómky proste rodia, rodia, rodia, lebo ony chcú peniaze od tohto štátu. Nie je to úplne tak. Verte tomu, že nie vždy je v hlave tá kalkulačka a proste nie je to len o tých peniazoch, je to aj tom, že ten muž príde domov a nepýta sa, a tá žena jednoducho nemá inú možnosť a keď dochádza potom, že tam príde sociálny pracovník alebo, ja neviem, demograf a položí jej priamu otázku, je schopná zatajiť až dve až tri zo svojich detí. Takže aj tie štatistiky, ktoré máme zo Štatistického úradu, a aj štatistiky, ku ktorým sa napr. dopracovala Svetová banka, keď robila za peniaze z Európskeho sociálneho fondu prieskum v rómskych komunitách a zistili, že to nie je pravda, že oni majú nejako veľa detí; je to pravda. Je to pravda, že majú priemerne štyri až päť detí, je to určite viacej, ako sú schopní uživiť, a hovorím o priemere. To znamená, že v tých osadách úplne bežne narazíte na ženu, ktorá má osem detí, a to je pravda, pretože som tie osady prešla a s tými ženami som rozprávala.
Nedávno som sa zúčastnila na konferencii o domácom násilí v sociálne vylúčených spoločenstvách, v rómskych komunitách. Tam som face to face hovorila so ženami, ktorých sa to bytostne týka táto téma. Všetky sa vyjadrili kladne k tomuto návrhu zákona, ako všetky hovorili o tom, že ak by tam tá možnosť bola, nehovorili všetci, že by ju, všetky, že by ju podstúpili, ale určite by sa nad tým zamysleli a vítali by, že vôbec taká možnosť existuje. Momentálne takú možnosť nemajú a verte mi, že to, koľko má tá rómska žena v tej rómskej komunite detí, koľkokrát ona musí rodiť; si zoberte ženu, ktorá proste rodí desaťkrát, možnože má desať žijúcich detí, koľko je tých, ktoré neprežili, pretože tá úmrtnosť novorodencov v tých rómskych komunitách je veľmi vysoká, ona je dvaapolnásobok oproti majoritnému obyvateľstvu. V majoritnom obyvateľstve, tu je to číslo..., sekundu. (Hľadanie v podkladoch.) Zlý zdravotný stav v osadách dokazuje aj niekoľkonásobne vyššia úmrtnosť rómskych novorodencov. Celoslovenská je na úrovni šesť úmrtí z tisíc novorodencov. V segregovaných rómskych osadách je to viac ako dvadsať novorodencov. To je ako signifikantné číslo, to znamená, tá žena môže oveľa viacejkrát rodiť, to telo je zhumplované, aj nad tým by sme sa mali zamyslieť. A ono to patrí, tento, dá sa povedať, že vynútený sexuálny styk, to nie je znásilnenie, ale to je proste, že jej sa naozaj nikto nepýta, lebo tam žena v tej osade má ako veľmi málo čo do tohto rozprávať, tak to patrí do prejavov domáceho násilia. Nehovoriac, samozrejme, už o iných formách toho násilia.
Takže možnože to bolo také, že som čerpala teraz z rôznych zdrojov, ale verte mi, že s tým návrhom sem prichádzam úplne teda úprimne, odšľapala som si to v tých osadách, mám to prekonzultované s tými, ktorých sa to najviac týka. Je krásne hovoriť o svetoch, v ktorých by sme chceli žiť, ale nežijeme tam a už vôbec si mnohí neviete predstaviť, v akom svete žijú tí, o ktorých teraz o chvíľu budeme rozhodovať a rozprávať a podobne. A strašne by som si želala, aby ste si to uvedomili a aby ste to nezmietli zo stola. A keď to zmetiete zo stola, tak by som vás veľmi pekne chcela poprosiť, prineste alternatívny návrh a ja zaňho určite zahlasujem.
Ďakujem. (Potlesk.)
