27. schôdza

Nech sa páči, ešte reakcia Štefana Kuffu.

Ak je tehotenstvo vnímané ako čosi negatívne a nebodaj ako takou chorobou, tak neni tomu tak. Skôr spoločnosť je chorá. Tento návrh podporuje otázku života a zákon, ktorý je tuná platne platný v našej legislatíve, hovorí o umelom prerušení tehotenstva. Áno, ako takto tuná zaznelo z toho pléna. Ak čosi preruším, to znamená, že v budúcnosti môžem v tom pokračovať, ale tuná je usmrtený ľudský plod a nie je možné pokračovať v tom istom tehotenstve, ak sa raz toto nenarodené dieťa usmrtí a pripravíme ho o život, nikdy viac nie je možné pokračovať v ňom. Takže aj tá pojmológia, ktorá je aj v našom zákonodarstve aj prijatá a je to veľakrát, to je práve to rafinované prekrúcanie tých pojmov a pojmológie, že čosi sa preruší a je to akoby len prerušené to tehotenstvo, v čom sa dá pokračovať. Veľakrát tieto ženy sú jednak aj oklamané, ale aj dotlačené priam k rozhodnutiu, kedy sa rozhodnú toto tehotenstvo ukončiť. Tie ženy, ktoré prežívajú ten postaborčný syndróm, ktoré zažívajú, tak veľakrát sú poznačené a traumatizované na celý život. Veľakrát vidia to svoje dieťa, keď to pozerajú sa a stretávajú deti a zhruba v tom veku, v ktorom by bolo ich dieťa, stále vidia svoje vlastné dieťa, ktoré, ktoré sa nenarodilo. Je to rozhodnutie ženy veľakrát. Dávame to akoby len na také rozhodnutie ženy, ale obyčajne sú tam za tým štyria - piati ľudia. Neni to vždy len rozhodnutie samotnej tej ženy a navyše je to krok a rozhodnutie, ktoré je nezvratné a nedá sa viac ani zmeniť. Ľudský život naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyne, kolegovia, uplynula 19. hodina, končím dnešné rokovanie. Budeme pokračovať v tejto rozprave a ďalšími potom bodmi programu zajtra ráno. Pekný večer všetkým.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)

Príjemné, dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram pätnásty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Miroslav Beblavý, Gábor Gál, Ivan Mikloš.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva (tlač 782).
Poprosím vás, pán poslanec Vašečka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca Štefan Kuffa už je na svojom mieste.
Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Martin Poliačik, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, tlač 782.)

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, hostia, predpokladám, že dneska sme v situácii, že ani novinári nestihli do tých kukáň dobehnúť, takže naozaj tu bude mimoriadne komorná atmosféra. (Reakcia z pléna.) Áno. Ešte koledy si dáme.
Takže najprv začnem zoširoka k téme. Tieto hodnotové, tieto hodnotové diskusie k interrupciám sú súčasťou v podstate politickej kultúry alebo politickej rozpravy naprieč celou Európou (reakcia navrhovateľa) aj svetom a možno k nim povedať len toľko, že je úplne legitímne, ak jedna strana sporu na základe svojho ideologického presvedčenia alebo svetonázorového základu nepripúšťa interrupcie v žiadny čas a v žiadnej forme. Na druhej strane považujem za rovnako legitímne, ak druhá strana sporu pripúšťa interrupcie ako možnosť voľby ženy rozhodovať o svojom tele a o plode, ktorý je jeho súčasťou, do určitého času.
Ústavný súd na Slovensku rozhodoval v tejto otázke a z jeho dikcie vyplýva, že nie je možné rozlíšiť medzi právom nenarodeného dieťaťa na život, ktoré je garantované tiež v ústave s tým, že špecificky to upraví zákon, a medzi právom ženy rozhodovať o svojom tele, o svojej intimite, ktorého alebo ktorej je súčasť aj tehotenstvo a nosenie ľudského plodu, teda nenarodeného dieťaťa.
Ja osobne som presvedčený, že interrupcia je zabitím dieťaťa, čo mi však nebráni v tom, aby som považoval súčasnú legislatívnu úpravu za správnu a takú, ktorá by sa nemala meniť.
Dôvod je jednoduchý, štatisticky nám počty interrupcií klesajú. Tie interrupcie, ktoré sú vykonané, sú vykonané v zdravotníckych zariadeniach. Sú podstatne bezpečnejšie ako také, ktoré by sa vykonávali načierno, alebo také, kvôli ktorým by bolo potrebné, kvôli ktorým by bolo potrebné cestovať niekam. Takže vychádzam rovnako ako pri iných nastaveniach politík na Slovensku z toho, že jednoducho niektoré veci sa dejú, diať sa budú, Európa je otvorená, hranice neexistujú, to znamená, že namiesto toho, aby sme začínali a končili pri tom, že toto je neprípustné, musíme podľa mňa pripustiť nejaké časové obdobie, v ktorom sa interrupcia vykonať dá, a tým pádom zabrániť jednak presunu interrupcií na čierny trh, kde sú podstatne nebezpečnejšie a kde takisto nad nimi štát nemá žiadnu kontrolu.
Ten zákon, ktorý máme dnes na stole, by som v zásade podporil, nemám, nemal by som problém s tým, keby na Slovensku boli zakázané chemické aborčné prostriedky, len vy ste tam, do tej, do tej definície alebo do toho jedného riadku zákona, ktorý tam máte, dali niečo, čo neviem, či je to iba úskok z vašej strany, predkladateľov, alebo že ste o tom nevedeli. A to je skupina tzv. tabletiek po. Pretože to je úplne iný prípad než to, o čom ste celý čas hovorili v rozprave. Totižto chemický potrat je vykonávaný až do, pomôž mi tu (reakcia navrhovateľa), 12 týždňa a kde v podstate sa ráta s tým, že sa skôr bude užitie tej tabletky týkať tých posledných týždňov pred tou hranicou, než by sa to týkalo tých úplne prvých.
"Tabletka po" je riešenie znásilnenia alebo zlyhania iného druhu antikoncepcie, "tabletka po" nie je to, o čom sa tu rozprávalo. "Tabletka po" je u nás bežne prístupná v lekárňach bez lekárskeho predpisu. A, áno, je to hormonálna šupa na organizmus ženy, to je pravda, nie sú to úplne, nie sú to úplne jemné chemické prostriedky. Ale hovoríme o tabletkách, ktoré sú dnes úplne bežne prístupné v lekárňach bez lekárskeho predpisu a fungujú ako posledné možné riešenie zabránenia tehotenstva, ak iné možnosti zlyhali. A tam sa radí mnoho vecí, od úplného, od úplného, úplnej neprítomnosti antikoncepcie pri tom styku cez nemožnosť ju použiť z jednej alebo z druhej strany, ak ide napríklad o znásilnenie, až po zlyhanie napríklad mechanického typu antikoncepcie. V takomto prípade tá "tabletka po" podľa mňa je síce nie úplne želaným, ale stále legitímnym prostriedkom, ako zabrániť nechcenému tehotenstvu.
A ja sa obávam, že extenzívnejší výklad toho riadku, ktorý ste vy dali do vašej novely, by mohol znamenať, že tzv. tabletky po by boli stiahnuté z lekární a za to určite nikdy ruku nedvihnem.
Rád si vypočujem potom, samozrejme, stanovisko predkladateľov, že či boli tieto prostriedky zamýšľané ako súčasť novely a doteraz o nich len nebolo povedané, alebo či tieto prostriedky neboli zamýšľané ako súčasť tejto novely, a tým pádom či navrhovatelia samotní sú ochotní upraviť zákon takým spôsobom, aby sa týkal výlučne chemických potratových tabletiek a aby sa netýkal "tabletiek po", ktoré sú užívané v takom režime, ako ich poznáme dnes.
Čo sa týka, čo sa týka postavenia liberálnej politiky na Slovensku, musím povedať, že je to stále ťažšie. Kým doteraz boli liberálne nastavení politici súčasťou ako keby toho stredopravého spektra a aj tí hardcorf, takí tí tvrdí kresťanskí demokrati ich tolerovali ako keby súčasť toho svojho, toho svojho okruhu a spolu s nimi potom vytvárali nejakú protiváhu, nejakú protiváhu postkomunistickým alebo sociálnodemokratickým zoskupeniam, ktoré máme na druhej strane. Každý nech sa zaradí tam, kde sa cíti, ja nevravím, že to je jedno a to isté, ale niektorí sú tu a druhé sú iné.
Dnes sa ale to, to delenie výrazne začína meniť. To, samozrejme, že ten silný blok tu (rečník ukazuje rukou na ľavú stranu rokovacej sály) na tej strane ostáva stabilný, dnes o druhej ho budeme mať možnosť vidieť v plnej kráse, keď predstaví svojho top alfa vodcu ako prezidentského kandidáta. Dúfam, že poslanci, ak sa bude rokovať, tak ešte stále budú v rokovacej sále, že neustrihneme rokovanie schôdze na to, aby sa mohli toho zúčastniť, to by som, to by ma mrzelo, ale stále tá časť (rečník opäť ukazuje rukami na ľavú stranu rokovacej sály) politického spektra ostáva stabilná.
Čo sa nám ale deje na druhej strane politického spektra, je jednak rast takých tých ľudáckych a neoľudáckych tendencií jednak už v zabehnutých politických stranách a jednak v koncentrovanej podobe vo zvyšovaní popularity. (Reakcia navrhovateľa.)
Súvisí to so zákonom tak, že zhodneme sa, pán predkladateľ, na tom, že toto je hodnotová téma, ktorá oddeľuje konzervatívne a liberálne politiky. Ja chcem nakoniec sa dostať k tomu, že čo si predstavujem, ako by mohol byť nejaký ideálny dialóg.
Takže tá druhá strana politického spektra sa nám štiepi, a tým pádom tam, kde boli, tam, kde bolo nejaké liberálne myslenie ako stále prijímané ako potrebná súčasť konsenzu istého politického spektra, tak tam sa nám stalo to, že vlastne zo starých politických strán na pravej strane nám podľa môjho vedomia väčšina liberálne naklonených, liberálne zmýšľajúcich ľudí odišla, ostatní ostali v nich. A, samozrejme, jediná liberálna strana prišla tiež o pár ľudí, ktorí teraz už buď už sa k liberalizmu tak otvorene nehlásia, alebo v záujme zachovania akého-takého pokoja a stability vo svojej novej strane už naň zabudli. (Ruch v sále.) A tým pádom, tým pádom sa nám, sme sa dostali do situácie, že kým doteraz by som, teraz príde ten koniec, kým doteraz by som považoval takýto, takúto novelu zákona za naozaj snahu o riešenie toho malého partikulárneho problému, aj keď podľa mňa ten problém neexistuje, pretože ten liek nikdy nebol vpustený na slovenský trh a neexistuje podľa mňa zatiaľ žiadna indícia, ktorá by hovorila o tom, že k tomu dôjde. Ale, dobre, ak chceme, ak chceme zákonom postaviť tú hrádzu, že nech sa to nestane, nech sa páči. Ale zároveň napríklad s tým, že už sa tam ide zasahovať do tabletiek, ktoré existujú na slovenskom trhu, a zároveň s aktivitami typu Pochod za život, teraz referendum o tom, či má byť manželstvo chránené ústavou, spolu s takýmito aktivitami sa aj takýto návrh zákona zaraďuje do už kultúrneho sporu, ktorý môžme viesť kultivovanejšie, ale môže ísť aj do ostrej konfrontácie.
Konkrétne pri tomto návrhu zákona sa zrejme nejakej ostrejšej konfrontácie nemusíme obávať, lebo sa do nej nemá kto pustiť, ja budem dneska len umiernený a ostatní ste, ak si myslím, buď z druhej strany, alebo takí neutrálni, ale pri každej ďalšej téme by som aj na základe skúseností zo včerajšej diskusie k nášmu návrhu zákona o dobrovoľných sterilizáciách nabádal k tomu, aby naozaj aj v Národnej rade prevážila argumentačná poctivosť nad nejakou ideologickou, nejakým ideologickým nastavením a aby sme sa v prvom rade pozerali na to, akým spôsobom sa dajú riešiť problémy našich občanov tam vonku, ktoré reálnymi problémami sú, a až potom si išli pomeriavať, že či príde viacej ľudí na Pride, alebo viacej ľudí na Pochod za život. Lebo tieto otázky nie sú referendom o tom, že koho je viac. Rovnako ako ja nepotrebujem na to, aby som zistil, že väčšina Slovákov má IQ pod 110, nepotrebujem si všetkých takýchto Slovákov nastúpiť na jedno námestie a spočítať ich. Stačí sa mi pozrieť na Gaussovu krivku, tak presne podľa tej istej logiky ja nepotrebujem robiť, ako hovorí pán Matovič, referendum o tom, že či je viacej ľudí na Pochode za život, alebo bude viacej ľudí na Pride. Ono všetci ľudia, ktorí sú na Pride, sú už zo svojej podstaty buď súčasťou, alebo podporovateľmi výraznej menšiny, ktorá menšinou navždy bude. Ona je systémová menšina. Ona je dokonca tak systémová, že je biologicky určená. Takže tam v podstate sa, na Pride začne chodiť viacej ľudí len takým, nie takým spôsobom, že bude viacej LGBTI ľudí na Slovensku, ale len takým spôsobom, že budú mať viacej ľudí, ktorí s nimi súhlasia. Ale tým sa samotná tá menšina zväčšovať nebude.
Toľko odo mňa. Veľmi rád si vypočujem zo strany predkladateľov vysvetlenie k tej prvej časti, o ktorej som hovoril, a dúfam, že aspoň časť z toho, čo som hovoril v tej druhej, sa zapísala minimálne u tých názorových oponentov, ktorí tu dnes sú, a že to bude viesť skôr ku kultivácii, než dekultivácii spoločenského diškurzu na tieto témy.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Vašečka a Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán navrhovateľ.

Ďakujem za slovo. Ja sa prihlásim ešte do rozpravy, lebo chcem na niektoré tie veci podať vysvetlenie. Teraz taká okamžitá reakcia.
Ďakujem ti, Martin, za prednesenie tohto príspevku. Chcel si vykresliť tak jasne svoj postoj, a vecne, zrozumiteľne. Ja by som možno reagoval v tejto faktickej len na ten výraz, že ideológia. Ideológia je podľa mňa také nepekné slovo, často sa používa, niekto mu dáva taký význam, iný ďalší. Pre mňa tak pracovne ideológia je akoby nejak presadzovanie niečoho bez lásky k pravde. To znamená, ja to proste tvrdím, pravda ma nezaujíma, ja ju nehľadím, ja len proste si dokolečka omieľam to svoje.
Z tohto pohľadu by bolo pre mňa osobne neprijateľné, aby som mal nejakú ideológiu. Moje kresťanské presvedčenie, moja kresťanská viera je mojím osobným presvedčením, ktoré vychádza z môjho osobného hľadania, myslím si, že aj mnohých ďalších ľudí. Nie je to len preto, že niekto povedal niečo vo Vatikáne alebo napísal nejaký list na Slovensku. Je to niečo, s čím sa stotožňujem. Pretože ja osobne v živote som sa rozhodol to prijať, akceptovať na základe vlastnej skúsenosti a aj vlastného hľadania vo svojom srdci aj vo svojom rozume.
A ďalšia vec. K tej viere sa pridáva aj veda, ak hovoríme o chemickom potrate a o potrate vôbec. Tak to nie je len nejaká otázka viery, či je to človek, veda, dokonca nielen medicína, ale aj právna veda, alebo aj filozoficky môžme povedať to, že je to ľudská bytosť, je to ľudský život. Ja vychádzam teda z toho, nie z toho, že niekto možno v 13. storočí si pomyslel, že toto alebo tamto. Je to človek, je to ľudský život. Ja chcem život chrániť, to je moje osobné presvedčenie, myslím si, že to nie je len ideológia.
Takže zvyšok potom v tej rozprave. Ďakujem.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja som vás, dúfam, že pozorne počúval, pán kolega, a chcel by som zareagovať na tú všeobecnú časť, na ten začiatok vášho vystúpenia. Tak dúfam, že som to dobre počul, ale teda skúsim to zopakovať a čo ma v tej súvislosti napadá alebo aké myšlienky to vo mne evokuje. Vy ste hovorili, že interrupcia je zabitím dieťaťa, ale to mi nebráni súhlasiť so súčasnou dikciou zákona, ktorá to umožňuje. Cítite v tom aspoň trošku cynizmu alebo? Ja v tom cítim priam brutalitu zároveň, ako v takomto konštatovaní. Je to zabitie dieťaťa a ja napriek tomu s tým súhlasím.
Pán kolega, podľa môjho názoru toto je prejav alebo výraz kultúry smrti, to, na čo sú dnes mnohí ľudia alergickí, na to spojenie. Lebo podľa môjho názoru nie je žiaden rozdiel - je, je rozdiel -, ale tá brutalita je podobná ako v staroveku, keď v Sparte z Tarpejskej skaly zhadzovali deti, jedincov, ktorých nepovažovali za životaschopných, za dosť životaschopných a jednoducho ich likvidovali. Rozdiel je možno len v tom, medzi tými Barbarmi v Sparte a medzi barbarským postojom dnes, že oni likvidovali ako bytosti, ktoré neboli schopné samostatného života. Ale barbari dnes zabíjajú zdravé nedonosené bytosti, možno géniov, možno tých, ktorí by v budúcnosti mohli vyriešiť mnohé z dnešných našich možno neriešiteľných problémov.
Pán kolega, ja vás neodsudzujem, lebo vy zastávate väčšinový názor.

S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Poliačik. Skúste, dobre, nech sa páči.