27. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 789), v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorý som už spomínal pred chvíľkou.
V súlade s § 31, 37, hmm, § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom do Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto ústne. Pán poslanec Chren, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi len veľmi stručne vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý, si myslím, že je hodný podpory a prináša dobrý návrh, avšak nezachádza dosť ďaleko.
Povinnosť starať sa, zjednodušene, o chodníky, ktoré sú v obecnom alebo v inom vlastníctve, avšak sú pred vaším vlastným domom, totiž zjavne naráža na nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky, a to priamo s dvoma článkami ústavy. Článkom, ktorý hovorí, že obmedzenie vlastníckych práv a povinností môžu byť uložené len v nevyhnutnej miere a za primeranú protihodnotu, čo v tomto prípade neexistuje, avšak aj s článkom, ktorý zakazuje nútenú prácu. Pretože povinnosť starať sa o chodníky, ktoré nie sú vo vašom vlastníctve, len z toho titulu, že nehnuteľnosť, ktorú vlastníte, s nimi susedí, je v podstate svojím spôsobom uložením takejto nútenej práce.
Táto povinnosť sa netýka len zimných období. Zákon je formulovaný takým spôsobom a jeho dnes súčasné znenie, že sa vás pokojne môže dotknúť aj v lete. Stačí, ak v lete zafúka na chodník, ktorý nie je vo vašom vlastníctve, ale je pred vaším domom, padne napríklad nejaký konár, niekto ide po tomto chodníku, potkne sa o ten konár, vytkne si členok. Pokojne vás môže za to zažalovať, pretože podľa súčasného znenia zákona máte povinnosť takýto konár z chodníka odpratať napriek tomu, že ten chodník vám nepatrí.
To znamená, aj keď ústava hovorí, že vlastníctvo zaväzuje, netýka sa tohto prípadu, pretože ten chodník nie je vaším vlastníctvom a zákon vám ukladá povinnosť postarať sa oň len z toho titulu, že vaše vlastníctvo susedí s chodníkom, ktorý vo vašom vlastníctve nie je. Je v skutočnosti vo vlastníctve obce alebo štátu, alebo niekoho iného.
Z tohto dôvodu som presvedčený, že súčasné znenie zákona o pozemných komunikáciách nie je a nemôže byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vítam iniciatívu pána predkladateľa, avšak myslím si, že nezachádza dosť ďaleko. Pretože od tejto protiústavnej povinnosti oslobodzuje len určitú skupiny ľudí, zatiaľ čo by od nej mali byť oslobodené všetky skupiny ľudí.
A preto si dovolím na tomto mieste možno prísť aj s výzvou a s návrhom, ak by tento návrh neuspel alebo hoci aj keby uspel, možno obrátiť sa spoločne ako poslanci Národnej rady na Ústavný súd Slovenskej republiky so žiadosťou o preskúmanie súladu súčasného znenia zákona s ústavou.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Faktické poznámky na pána poslanca, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja by som, ak to mám vnímať ako podanú ruku alebo výzvu, myslím si, že či už predkladateľ, alebo obaja predkladatelia by sme si mohli na toto sadnúť a veľmi rád sa pozriem na situáciu, ktorá by mohla rozšíriť aj tento veľmi konkrétny návrh, ktorý ja vítam. Pretože si myslím, že je treba žiť na tepe doby a reagovať na situáciu, ktorá, ktorú veľmi dobre uviedol predkladateľ v návrhu tejto konkrétnej parciálnej veci.
Ostatné veci v zmysle, či je niečo protiústavné alebo či sa jedná o nejakú formu nútenej práce, vnímam rovnako a veľmi rád sa pripojím k tejto iniciatíve.
Ďakujem.

Pán poslanec Chren nechce reagovať. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa pán navrhovateľ? Stanovisko, nech sa páči.

Ďakujem. Bolo tu povedaných niekoľko ústavnoprávnych rozmerov a ja by som možno začrel do minulosti alebo k tvorbe tohoto zákona. Ja mám s týmto zákonom, s tým súčasným znením, obrovský problém. Súhlasím, že je tam problém aj ústavný, myslím si, že nepochybný. Ale rozmýšľal som nad tým naozaj v rovinách aj nejakého komunitného života, že tie obce, povedzme si, nejaká malá obec, kde si ľudia pomáhajú a nevidím v tom až taký zásadný problém, ten ľudský rozmer, aby sa niekto staral o cudzí chodník. Preto to bol jeden z dôvodov, prečo som to navrhol takto. A druhý z dôvodov, je to proste zmena, ktorá má najmenší dopad na štátny rozpočet, ale ktorá je naozaj nevyhnutná, aby sme pomohli tým starším občanom, tým dôchodcom, ale zároveň aj to, čo som apeloval, vlastníkom nehnuteľností tých víkendových chatiek, ktorí tam proste nechodia vždy, ale môže sa stať nejaký problém a budú zodpovedať.
Martin, to, čo si povedal s tým konárom, možno nie je až taký dobrý príklad, pretože zákon hovorí o tom, že je povinný udržiavať schodnosť tejto komunikácie, je povinný odstrániť prekážky bez zbytočných prieťahov. Ten konár, no, myslím si, že skôr by sa taká situácia nemala stať, ale budiž. Pravda je, že tá povinnosť vyplýva každému vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je pri pozemnej komunikácii, kde je chodník, a treba udržovať túto komunikáciu schodnú.
Môžme sa kľudne baviť o tom, zájsť až do toho rozmeru, že zrušíme toto ustanovenie úplne. Vieme sa o tom naozaj baviť. Ja ale by som skôr prijal, aby sme začali možno takto per partes postupne, najprv túto zmenu, ktorá je fakt nevyhnutná. Keď už neviem, čo presvedčí kolegov zo SMER-u, tak fakt tá víkendová chatka, si to predstavte, že sa vám tam niekto šmykne a vy budete potom musieť platiť. To bude proste problém.
A čo sa týka ústavného podania. Súhlasím, bavme sa o tom a myslím, že prijímame tú výzvu, že môžme ísť do toho. Ďakujem pekne.
A ešte vás prosím o podporu a je to naozaj pre tie sociálne znevýhodnené skupiny, ktoré zastávajú hlavne poslanci SMER-u, ale myslím, že všetci by sme ich mali, mali by sme im pomáhať, ak je to v našich silách a toto v našich silách určite je.

Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V rozprave vystúpil jeden, pán poslanec Martin Chren, ktorý vyjadril podporné stanovisko k tomuto zákonu a naozaj poukázal na to, že môže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Aj navrhovateľ Miroslav Kadúc poukázal na niektoré fakty.
A ja by som ho možno ešte doplnil, pretože tu nejde len o víkendové chatky, ale, naopak, môže ísť na opačný, alebo teda opačným smerom tento proces. Vy ako rodina môžete ísť, ktokoľvek z vás, na víkend kamkoľvek, či na chatu, chalupu alebo hocikde inde a váš vlastný dom, v ktorom bývate, sa stane tým pádom neobývaný na nejaké tri dni a práve v tom čase sa môže niečo stať a vy zodpovedáte za stav pred vaším domom aj napriek tomu, že tam momentálne nie ste. Nik vám nemôže zakázať, aby ste odtiaľ, z toho domu, neodchádzali, ale v tomto prípade ste zodpovedný za stav, ktorý vy ani nemôžete ovplyvniť a ani nemáte možnosti, ako tento stav odstrániť.
A to sa netýka, povedzme ten konár možno bol nie dobrý príklad, ale aj to povedzme sa môže stať, ale ten konár môže spadnúť v čase, keď deti sú v škole, rodičia sú v robote, v zamestnaní a práve sa stane tento, tento prípad. Takisto ten konár nie je problém odstrániť z toho chodníka, ale pokiaľ ste doma a viete o tom, že tam ten konár spadol. A môže sa to stať náhle, náhodne a v čase, keď to nebudete vedieť. A aj napriek tomu ste zodpovední, alebo teda je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti, ktorý susedí s danou komunikáciou.
Myslím si, že obce a mestá majú ďaleko viacej prostriedkov na odstraňovanie takýchto záležitostí a tie by mali byť zodpovedné za takýto stav. Takže ja prijímam takisto tento návrh zákona a vyjadrujem takisto podporu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Ľubomíra Galka a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 792. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 770.
Dávam slovo poslancovi Ľubomírovi Galkovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 792.)