27. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči do rozpravy.

Ďakujem, pán predseda. Musím povedať, že podobné poľnohospodárske témy nie sú vôbec môj obor, ale jedna vec v uvádzacej správe, ktorú by som rád, keby mi navrhovateľ objasnil, je súvislosť tejto navrhovanej zmeny s oživením ekonomiky v tých menších lokalitách, regiónoch, teda hlavne, hlavne na vidieku. Lebo pokiaľ viem, tak aj podľa vyhlášky 653/2002 o prevádzkovaní liehovarenského závodu na pestovateľské pálenie ovocia, aj tam by bolo treba zmena, neviem, či sa s tým ráta v tomto návrhu, to je otázka nielen zákonu, ale vyhláška by sa tým pádom mala tomu prispôsobiť tiež, to je prvá vec.
A druhá, podľa súčasného nastavenia pestovateľské pálenice môžu ísť iba v režime, že vyrábajú produkty pre svoju vlastnú spotrebu. To znamená, že, že naozaj to má fungovať tak, že pálenica je tam na to, že zbytky, teda doteraz z ovocinárskej výroby sa nejakým spôsobom spracujú, a keď niečo ostane, tak sa to vypáli a to potom slúži na domácu spotrebu prevádzkovateľa teda, alebo toho, ktorý to tam, ktorý to tam donesie, a nemôže byť predmetom obchodu.
Tak či je to myslené tak, že vďaka tomu, že by sa rozšírila možnosť pálenia alkoholu aj na obilniny, tak by sa vlastne ekonomicky začalo viacej dariť samotnej tej pálenici, ak to chápem správne, ale nemyslí sa tým to, že ľudia, ktorí budú vypaľovať alkohol, by na tom mohli získavať nejaké dodatočné zdroje, hej. Takže toto, toto keby mohol mi ešte objasniť pán navrhovateľ, tak by som to ocenil.
Inak pri tejto téme treba povedať, že zvlášť po udalostiach z Českej republiky v priebehu tohto roka, samozrejme, nikdy nie je dosť ostražitosti, čo sa týka, čo sa týka aj malých páleníc, a videli sme, že ak veľké pálenice dokázali spôsobiť svojou nedbalosťou a možno niekedy až kriminálnymi zámermi smrť niekoľkých osôb, tak by nás to malo nabádať k o to väčšej ostražitosti aj pri prevádzke malých liehovarov.
Takže moja tretia otázka je, či si pán navrhovateľ dal tú prácu a overil si technologické postupy, v čom sa vlastne odlišuje pálenie alkoholu teda z cukornatých plodov ovocia od pálenia plodov obilnín, či tam náhodou nemôže byť za tým taká logika, že by pri pálení obilnín mohlo vznikať väčšie množstvo etylalkoholu, a tým pádom je to rizikovejšie pálenie ako pálenie alkoholu z ovocia.
Čiže na tieto tri otázky, ak by navrhovateľ mohol zareagovať stručne, bol by som rád a, samozrejme, na základe vyjadrení navrhovateľa potom sa môžem aj ja veľmi kvalifikovane rozhodnúť o tom, či takýto návrh zákona podporiť, alebo nie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete? Nech sa páči.

Budem sa snažiť byť veľmi stručný a odpovedať na tieto položené otázky.
Áno, tá charakteristika toho, v čom spočíva oživenie miestnej ekonomiky, bola, si ju pochopil správne. Nejedná sa o to, že začne predaj toho alkoholu, ale keďže tie pálenice zamestnávajú ľudí, minimálne vlastníka a nejaký okruh ľudí, a dnes veľká väčšina z nich pracuje len sezónne, to znamená, potom sa to zatvorí a práca nie je, takže nefunguje. Takže do miestnej ekonomiky, ako som povedal, naozaj nie je to nič svetoborného, ale každé jedno pracovné miesto je dôležité, tým, že by sa rozšírila doba, počas ktorej by táto prevádzka mohla fungovať na celý rok, tak, samozrejme, by to malo súvis s miestnou ekonomikou a, samozrejme, aj s odvodom daní do rozpočtu, štátneho rozpočtu v tomto prípade, ale aj to je ekonomika, veď tie spotrebné danie nie sú malé. Takže v tomto spočíva to oživenie miestnej ekonomiky.
A z hľadiska tých možností alebo toho, že treba dávať na to pozor, všetky tieto prevádzky sú pod drobnohľadom, sú kontrolované, veď práve preto to je dobré, že sú legálne, podľa zákonov fungujú, tým pádom je zabezpečené tam aj dodržiavanie všetkých technologických postupov. No horšia situácia je, ktorá, čo si budeme tajiť alebo nahovárať, nie je science fiction, ale je to realita, že aj prebieha načierno pálenie alkoholu z rôznych surovín, aj z ovocia, aj z iného. Tam to pod kontrolou nie je. Takže dochádza nielen k úniku spotrebnej dane, ale aj k tým rizikám, ktoré si sám spomínal.
No a tuto pri iných veciach, myslím, že konkrétne od vás idú výzvy na liberalizáciu prístupu. Takže tu sa netreba, myslím, obávať. Toto je tradičná záležitosť, ktorá by nejaké riziká nepriniesla. Ani ten technologický postup nie je, aj keď je, samozrejme, iný, ale neznamená, že by to bol nejaký problém. Rozprával som sa s prevádzkovateľmi páleníc a veľmi by uvítali to, keby to mohlo byť rozšírené a nebol by to žiaden problém, ktorý by z nejakého technologického hľadiska komplikoval túto situáciu.
Čiže toľko na vysvetlenie. Ďakujem za pozornosť. Ešte raz prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Pán spravodajca, chcete zaujať? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vzhľadom na to, že je 11.58 hod., navrhujem, aby sme vyhlásili obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať potom od 14.00 hod.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní pätnásteho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona je pod tlačou 796. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 774.
Nech sa páči, pán poslanec, odôvodnite svoj návrh.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 796.]

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh novely, ktorá v dvoch častiach sa dotýka dvoch zákonov. Viackrát sme sa už na túto tému bavili v tejto Národnej rade. Tým prvým problémom, ktorý rieši novela prvého zákona, je odstraňovanie priestupkovej imunity, ktorá u nemajetných občanov reálne existuje, a tým pádom nie je možné vymáhať, vymáhať právo, nastoľovať zákon a poriadok, pretože za priestupky nie je možné reálne ukladať sankcie, nie je možné ukladať pokuty, a tým pádom vlastne táto oblasť drobnej kriminality je nepostihovaná.
Tu sa navrhuje zosúladiť existujúci právny stav, ktorý už dávnejšie v zákone máme, a to je, že na návrh páchateľa je možné trest odpracovať. Po zmene, po poslednej vládnej novele, ktorá zaviedla možnosť strhávať finančnú sankciu uloženú za priestupok zo sociálnej dávky, tu existujú vedľa seba také dva paralelné a neprepojené nástroje. Jeden je strhávanie, strhávanie finančných prostriedkov z dávok, zo sociálnych dávok a druhá je možnosť dobrovoľne odpracovať trest.
Pri tom prvom spôsobe, pri finančnom plnení, máme tu reálny problém, ktorý sa objaví v aplikačnej praxi, a to, že dávka v hmotnej núdzi má svoj obmedzený rozsah, aj možnosť strhnúť z tejto dávky v hmotnej núdzi sankciu, je ohraničená 60 % životného minima. Akonáhle na túto hranicu narazíme, čo je pri výške dávky v hmotnej núdzi okamžitá záležitosť, nie je možné realizovať tento nástroj. Bude to možné jedine rozkladať do nejakých splátok na veľmi dlhé obdobie bez nejakého dopadu, reálneho dopadu na osobu, ktorá priestupky pácha, a tak sa vlastne dostaneme do úplne rovnakej situácie, v akej sme dnes. Tento nástroj nebude efektívne využiteľný a akurát to bude znamenať zníženie príjmu u danej osoby na 60 % životného minima a ďalej táto osoba bude môcť páchať trestnú činnosť, ba dokonca dá sa povedať, že asi bude k tomu ešte viacej reálnymi skutočnosťami tlačená, pretože jej príjem sa zníži, ale trest už ďalší uložiť nebude možné.
Preto by bolo veľmi praktické a veľmi účelné, aby sme prepojili tieto dva atribúty, aby bolo možné ponúknuť páchateľovi, že môže si zachovať svoj príjem zo sociálnej dávky, ak bude ochotný odpracovať trest, ktorý sa vzťahuje k danému priestupku, ktorý spáchal. A v tomto prípade je to určite efektívnejší a účinnejší nápravný nástroj, pretože takýmto spôsobom je možné bez akýchkoľvek obmedzení ukladať tresty a reálne aj tieto tresty budú fungovať. Nebudú len na papieri, ale bude v realite ich možné vykonávať.
Preto v tejto novele navrhujem doplniť text takým spôsobom, aby sa výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupky zrážkami dávok využil lepšie, pretože súčasné ustanovenie, ako som povedal, nebude účinné a pri schválení tohto riešenia by bola možnosť buď si odpracovať túto, tento trest a v prípade, že páchateľ nebude chcieť si odpracovať tento trest, nastupuje zrážka zo sociálnej dávky.
V druhej časti, v druhej časti tohto, tejto novely, ktorá je pod bodom II, sa dotýkam problému, ktorý tu bol v posledných dňoch veľmi často diskutovaný, a to je práve otázka úžerníctva, následného problému, vyvolaná exekučnými postupmi a konaniami nebankovými subjektmi. Je to tematika, ktorá bola aj predmetom mimoriadnej schôdze, ktorá sa fakticky nekonala, ale je to problém, ktorý sa dotýka širokých vrstiev spoločnosti, a toto riešenie je, nie je veľké rozsahom, ale je to určite významné zlepšenie oproti súčasnému stavu, zlepšenie, ktoré je dosiahnuteľné a nie zložité, pretože aj z takýchto riešení radšej takéto postupné a čiastočné zlepšenia, ako žiadne kroky a žiadne zmeny. A podstatou tohto riešenia je, že hlavne pri malých čiastkach, ktoré sú predmetom exekúcie, sa jednak zdĺhavosťou samotného procesu a jednak postavením konštrukcie súčasného znenia Exekučného poriadku dostáva povinný subjekt do situácie, že výška vymáhanej pohľadávky, jej štruktúra sa skladá z omnoho väčšej časti z poplatkov a nákladov exekútora, ktoré vymáha, ako zo samotnej istiny, ktorá je vymáhaná. Toto je oprávnene občanmi vnímané ako negatívny prvok, nespravodlivosť, pretože za povedzme 10-eurovú pohľadávku alebo z 10-eurovej pohľadávky, či už je to pokuta za lístok v hromadnej doprave, alebo nedoplatok za odvoz komunálneho odpadu, alebo iný, drobný, mnohokrát nedopatrením vzniknutý nedoplatok, sa cez rôzne poplatky a sprievodné náklady stáva veľká pohľadávka, ktorá je už problémom pre povinnú osobu, a nemá to žiadnu logiku, aby výška tejto celkovej pohľadávky bola z 80 alebo viac percent zložená z poplatkov voči exekútorom a ďalším, ďalším nákladom, ktoré z tohto vyplývajú.
Takže navrhujem, aby výška odmeny pre exekútora nemohla byť vyššia, ako je výška vymáhanej čiastky, ktorá sa vymáha. Takýmto spôsobom sa aj zmenia motivácie, pretože takéto drobné pohľadávky je omnoho efektívnejšie vymáhať iným spôsobom a určite to zlepší postavenie a situáciu dlžníkov, ktorí pri týchto, špeciálne pri týchto malých pohľadávkach sa poväčšine dostávajú do tejto situácie nedopatrením.
Jej cieľom je teda to, aby sa ľudia pre malé pohľadávky nedostali do zaťaženia formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori.
Súčasná právna úprava vytvára stav, kedy pri malých dlžných sumách vymáhaných exekútormi výška konečnej sumy častokrát výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky. Je to neproporcionálne a neadekvátne. Preto navrhujem takú právnu úpravu, ktorá znemožní, aby odmena exekútora presiahla hodnotu samotnej dlžnej čiastky.
Návrh zákona tiež upravuje situáciu, kedy dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením exekútora a v takom prípade mu nepriznáva žiadnu odmenu, čo je logické, napriek tomu dnešný právny stav takým nie je, aj v takomto prípade odmena exekútorovi prináleží, aj keď sám spôsobil situáciu, že dôjde k zastaveniu exekúcie.
Toľko k odôvodneniu navrhovanej novely.
Takže, vážené dámy, vážení páni, v zmysle tom, aby sme konečne pristúpili k odstraňovaniu tých dôvodov, ktoré v malých, ale v nepríjemných čiastkach prispievajú k narastaniu nespokojnosti občanov s právnym stavom, v ktorom sa nachádzajú, a prispievajú k tomu, že majú pocit nespravodlivosti, trvalej nespravodlivosti, trvalej bezmocnosti voči každodenným problémom, s ktorými sa stretávajú, tak v duchu tom, že vieme, že takýto stav tu máme a že tu existuje, vás žiadam a prosím, aby sme konečne pristúpili ku krokom, ku riešeniam, aby sme nielen konštatovali, že taká situácia existuje a že sa raz bude riešiť komplexne a systémovo, ale v praxi to znamená, že sa nerieši nič a čas beží a ľudia sú stále viac a viac frustrovaní, podráždení a nahnevaní, ale aby sme ukázali, že dokážeme postupne krok za krokom odstraňovať zdroje takéhoto vnímania sveta, takéhoto pocitu nespravodlivosti, ktorú občania majú.
Poprosím vás o podporu tohto návrhu a, samozrejme, prípadné vylepšenia, zmeny a doplnky v rámci druhého čítania určite sú možné a budem vítať každý návrh. Poprosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Pavlovi Zajacovi. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (tlač 796). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, prihlásil sa pán poslanec Poliačik. Pán Kadúc, vy máte procedurálny návrh?
Nech sa páči, tak ešte pred tým chvíľočku vás poprosím počkať.