27. schôdza

Chcel by som zobrať späť ten návrh, preto som chcel procedurál, aby sme o tom nemuseli hlasovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Tento. To je tlač 789...

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
Tlač 789. Bod 70.

Ďakujem pekne. Budem pokračovať vo svojom vystúpení.
Takže ako som povedal, chcem predpokladať, že poslanci nemali v októbri 2007 v úmysle vložiť do rúk žiadneho ministra vnútra takú obrovskú moc, aby tento mohol zaplieniť policajné rady členmi podsvetia, mafiánmi a ľuďmi s kriminálnou minulosťou. Zločincami, ktorí využijú tento status policajta, aby sa tvárili, že pomáhajú odhaľovaniu trestnej činnosti, alebo tak naozaj aj v niektorých prípadoch robili, a popritom sami páchajú trestnú činnosť a využívajú, resp. zneužívajú k tomu svoje policajné postavenie a robia to dokonca za spolupráce aktívnych policajtov. Veď to je úplne absurdná situácia. Zaplienenie Policajného zboru takýmito ľuďmi, nech by sa tak udialo za účelom dosiahnutia akéhokoľvek ušľachtilého cieľa... (Ruch v sále.)
Ja sa nemôžem sústrediť, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dámy a páni, ja vás poprosím, pokračujeme v prerušenej rozprave. Kto nemáte záujem o rozpravu, radšej vás poprosím, aby ste viedli svoje rozhovory mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Zaplienenie Policajného zboru takýmito ľuďmi, nech by sa tak udialo za účelom dosiahnutia akéhokoľvek ušľachtilého cieľa, je v slobodnej krajine niečo nehorázne a neprípustné. Ako sa majú cítiť čestní a slušní policajti, keď nevedia, čo majú za kolegov a ktorému kolegovi majú veriť?
Faktom však je, že od 1. 1. 2008, odkedy vstúpila novela do platnosti, sa môže policajtom na úseku kriminálneho spravodajstva stať hocikto. Zločinec, narkoman, alkoholik aj psychopat. A všetky indície nasvedčujú tomu, že sa tak v nejednom prípade aj stalo.
Chápeme vysvetľovanie ministra vnútra, že, citujem, "na úspešný boj s organizovanými skupinami je treba niekoho, kto je schopný sa do nich infiltrovať a v spolupráci s políciou ich vie tak rozkladať, a že je ťažké nájsť človeka, ktorý sa dokáže do mafiánskych štruktúr dostať a nemať tam záznam v registri trestov", stojí na absolútnej vode.
Vo svete je to totiž úplne naopak. Ak chce polícia použiť na infiltráciu do štruktúr organizovaného zločinu policajta, vytvorí spoľahlivému a bezúhonnému špičkovému policajtovi legendu, falošnú identitu a všetko s tým spojené. Nechá ho prípadne aj akože odsúdiť a uväzniť a nechá ho infiltrovať sa do štruktúr podsvetia, z ktorých potom s políciou tento človek naďalej spolupracuje.
Nespochybňujem špecifické prípady spolupráce polície a závadových osôb, ale na to sú úplne iné inštitúty. Takzvané osoby konajúce v prospech Policajného zboru, to sú informátori alebo policajní agenti v zmysle Trestného poriadku. Ani v jednom prípade nie je však zúčastnená závadová osoba prijatá do služobného pomeru Policajného zboru. Sú to nepolicajti. Pri nasadení agenta z radov nepolicajtov treba navyše návrh prokurátora a súhlas sudcu, ktorí skúmajú dôvody takéhoto nasadenia, takže je to celé pod vhodnou kontrolou.
Taktiež tvrdenie Roberta Kaliňáka, že závadové osoby s danou ministerskou výnimkou sú takpovediac len legalizanti a nie klasickí policajti, je zavádzajúce. Sú to policajti. Aj hovorkyňa Policajného zboru, dáma na priehradke pri pasoch alebo pán na vrátnici, ak sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, sú policajti a tiež nezastavujú vodičov v premávke alebo nezabezpečujú verejný poriadok. Takže aj legalizanti sú v zmysle zákona policajti. Majú hodnosť, sú platení z našich daní, ministerstvo vnútra za nich platí odvody, majú nárok na výsluhové dôchodky a iné benefity. Je choré, ak niekto pôsobí napríklad 15 rokov ako člen podsvetia, pácha trestnú činnosť a potom sa stane z neho policajt, ktorý má nárok na toto všetko.
Preto som sa rozhodol poslať žiadosť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a zároveň som poslal aj interpeláciu na ministra vnútra a požiadal som ho o zoznam ľudí, ktorí boli od 1. 1. 2008 až doteraz prijatí na túto ministerskú výnimku do Policajného zboru, a to aj s dôvodmi, prečo im bola uvedená, čo vlastne nespĺňali, tak, aby sme mohli získať obraz o všetkých troch vládach. Nepýtal som si mená ani pozície, ani nič podobné, čiže informácie som požadoval v neutajenom režime. Stačilo mi, osoba 1, osoba 2. Aj takéto informácie by boli však veľmi dobrým vodítkom, aby verejnosť videla, v akom stave máme Policajný zbor. Či sú podobné prípady, aké popisuje Jozef Drag, za posledných 5 rokov bežnou praxou, alebo sú to skôr výnimky. V závislosti od informácií, ktoré by som obdržal, by som zvážil ďalšie kroky.
Pred niekoľkými dňami som dostal do ruky rozhodnutie, že mi nebude vyhovené a informácie mi nebudú v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytnuté, lebo požadované informácie tvoria utajovanú skutočnosť. A včera som dostal aj odpoveď na moju interpeláciu presne v tomto istom duchu. Zacitujem ten jeden dôležitý odsek: "Vážený pán poslanec, osobné údaje, ktoré žiadate zverejniť, podliehajú režimu utajenia podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na vysokú mieru ohrozenia života a zdravia príslušníkov útvaru kriminálneho spravodajstva považujem za veľmi citlivé a nenáležité sprístupnenie akýchkoľvek konkrétnych informácií týkajúcich sa napríklad aj počtu príslušníkov útvaru kriminálneho spravodajstva prijatých podľa § 14 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. S úctou. Robert Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky."
Takže napriek tomu, že som exministrom obrany s fyzicky absolvovanou a dodnes platnou najvyššou vnútroštátnou aj NATO bezpečnostnou previerkou a som zároveň členom výboru pre obranu a bezpečnosť, o ktorom nám práve na pôde tohto výboru minister vnútra Kaliňák tvrdil, že tento výbor môže takpovediac veselo kontrolovať políciu, a som navyše aj členom osobitného kontrolného výboru pre činnosť Vojenského spravodajstva, je mi odopretá informácia, či a koľko a akých zločincov je zamestnaných v Policajnom zbore.
Jozef Drag je korunným svedkom polície v kauze pozemkovej mafie. Zároveň je ale ako hlava 14-členného gangu hlavným podozrivým a obvineným v kauze bytovej mafie, o ktorej som už hovoril. Dámy a páni, pridržte sa stoličiek, pretože ak je pravda alebo len časť pravdy v tom, čo Drag alias Kovačovič tvrdí vo svojej odpovedi, tak to znamená, že sa šéfovia polície v minulosti prizerali, ako skupiny podsvetia pripravujú ľudí o strechy nad hlavou v mene odhalenia nejakej inej trestnej činnosti a to je hrozné.
A takíto ľudia sa pohybujú v Policajnom zbore. Žiadne ušľachtilé ciele, ani tie najušľachtilejšie neospravedlňujú zaplienenie Policajného zboru zločincami. Prizeranie sa páchaniu trestnej činnosti v záujme dosiahnutia iného, takpovediac dôležitejšieho, cieľa. Zločinci, mafiáni, kriminálnici nesmú byť v demokratickej krajine súčasťou Policajného zboru. Nesmú!
Pri Jozefovi Dragovi šliapla polícia brutálne vedľa. Čo keby ten chlap využil svoje postavenie policajta legalizanta a keby niekoho zavraždil? Čo potom? Máme to chápať tak, že hypoteticky aj Karol Mello môže byť policajtom len preto, lebo on je podozrivý z toho, že zavraždil len dvoch ľudí? A Černák, ktorého údajne práve tento Karol Mello priniesol polícii na zlatom podnose, ich zavraždil viac? Do akej absurdity, do akej morbidity sme sa to dostali?!
Na záver sa dotknem ešte spomínanej slobody, o ktorej som hovoril. Každý prienik organizovaného zločinu do štruktúr Policajného zboru za aktívnej asistencie štátu je vážnym zásahom do osobných slobôd. Do osobných slobôd tých policajtov, ktorí boli do služobného pomeru prijatí po splnení tvrdých podmienok, ktoré zákon vyžaduje, a vstúpili doň z presvedčenia, že služba v Policajnom zbore je ich poslaním pomáhať a chrániť ľudí na Slovensku, odhaľovať zločiny a zabraňovať im. Možno niekedy alebo určite niekedy aj s nasadením vlastného života. Ale je to aj zásah do osobných slobôd všetkých občanov, ktorí majú vieru v políciu.
Dnes ma kontaktujú policajti, rádoví policajti, ale aj príslušníci iných ozbrojených zborov. Terajší aj bývalí, ktorí sú zhrození a ktorí o ničom, čo som vám tu uviedol a čo sa nedávno prevalilo, netušili. Je našou povinnosťou vyčistiť policajné rady od zločincov.
Dámy a páni, to, čo popísal Jozef Drag alias Jozef Kovačovič vo svojej výpovedi na súde a neskôr pred médiami, je fatálne zlyhanie štátu, ktoré v slobodnom a demokratickom Slovensku nesmie mať svoje miesto. A ja vás chcem z tohto miesta požiadať, aby sme napravili tú chybu, ktorá sa v tom októbri 2007 stala, aby sme spoločne zjednali nápravu a predmetný návrh zákona schválili.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, v plnej miere s vami súhlasím, keď mottom polície je "Pomáhať a chrániť", si kladiem otázku - koho? Občanov tejto krajiny alebo zločincov, ktorí sa infiltrovali do polície?
Aj v Rimavskej Sobote sa stretávam s ľuďmi, ktorí ma zastavia a hovoria, tento človek bol súdne trestaný, tohoto stíhali, ako je možné, že má rovnošatu polície? Ako je možné, že tam je? Od tej chvíle tí ľudia nevedia dôverovať policajtom. Ja sa im ani nečudujem.
A práve preto tento návrh ja osobne podporím a dúfam, že aj kolegovia naprieč politickým spektrom, aby polícia naozaj mohla naplniť motto, ktoré má, "Pomáhať a chrániť", ale občanov a nie zločincov.
Ďakujem.

Len krátko. Ďakujem pekne. Ešte spomeniem vlastne, lebo teraz ma to napadlo, vy ste, kolega Simon, hovorili, tak aj teraz máme rozrobenú jednu vec v Dunajskej Strede, však to tiež prebehlo médiami, kde je, naozaj to tak strašne smrdí, je tam človek, ktorý si prelieva tam peniaze, štátne peniaze z jedného vačku do druhého v rámci toho, že je zároveň aj zriaďovateľom nejakej súkromnej školy a zároveň je aj človekom, ktorý vlastní tie budovy, a tam to takisto smrdí, pretože tam sú do toho namočení nielen policajti, ale aj ďalší proste ľudia, ktorí by mali nielen pomáhať a chrániť, ale mali by ochraňovať spoločnosť pred trestnými činmi.
Ja by som naozaj, aj keď sme s kolegom Vašečkom tento návrh dávali, toto nie je o tom, že to proste schválili vtedy poslanci SMER-u, HZDS a SNS a opozícia bola, bola, sa zdržala hlasovania, ktovie, z akých dôvodov, do akej hĺbky išla. Ja som pevne presvedčený, že takáto rozprava ani neprebehla pri tom zákone a že to ani jedného poslanca nenapadlo, že by si niekto dovolil zamestnať v polícii zločinca alebo zločincov. Môže to byť pre niekoho veľmi lákavé, že ten zločinec dokáže priniesť na zlatom podnose nejakého veľkého zločinca, nejakú veľkú rybu, ale to je cesta do pekla. Toto proste jednoducho sa nemalo stať. A keď sa to stalo, tak je našou povinnosťou, je našou povinnosťou proste toto napraviť. A ak tento zákon nebude schválený, ja budem celé volebné obdobie sa tomuto venovať. Ja mám pripravené ešte ďalšie veci, je tam jeden špeciálny odbor, ktorý je bez akejkoľvek kontroly parlamentu, ale k tomu sa dostaneme budúci rok.
Ale ja osobne som presvedčený, že toto proste jednoducho človek so zdravým rozumom musí odsúdiť. Nie to, že sa to stalo, ale to, ak to tento parlament, proste túto chybu, nenapraví.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, ja som spolupredkladateľom tohto zákona, nie som síce bývalý minister vnútra ani obrany, ale som členom branno-bezpečnostného výboru a z tohto titulu prichádzam do kontaktu s takýmito informáciami a zaujímam sa o ne.
Môj úmysel vstúpiť do tohto návrhu zákona nebol nejaký konfrontačný, to znamená vystupovať proti tomuto ministrovi vnútra alebo niekomu inému, ale naozaj vedenou úctou k Policajnému zboru. Pre mňa je autorita dôležitá a myslím si, že aj z hľadiska štátu je autorita dôležitá.
My Národná rada prijímame zákony a veľakrát sú prijaté zákony, ktoré sú dobré alebo sú aj kvalitné, sú, proste smerujú k dobru, k spravodlivosti, ale mnohokrát je k tomu potom pridané v praxi, no, ale vieme, aká je prax, vymáhateľnosť toho práva. Keď povieme niekomu, choďte sa sťažovať na políciu, tak sa pousmeje a ťuká si na čelo, že to nemá význam.
Nemyslím si, že tento návrh zákona to celé vyrieši, pretože je to o ľuďoch. Ale v každom prípade môže ukázať nejaký trend alebo, naopak, zvrátiť nepriaznivý trend a podporiť to, aby sme mali naozaj, naozaj pocit a zážitok, že stretnúť sa s Policajným zborom znamená sa stretnúť s čestnými ľuďmi, ktorých nemusíme upodozrievať a ktorí naozaj budú, budú chcieť pomôcť občanovi v konkrétnej situácii, a nemusí sa obávať, že tie informácie budú nakoniec zneužité proti nemu.
Takže ja som všetkými desiatimi za to, aby naozaj Policajný zbor bol očistený nielen od ľudí, ale aj od prípadného podozrenia, že takéto veci môžu nastať, že môže prísť zneužitie, že minister vnútra v prípade záujmu, ktorýkoľvek, nielen tento, ktorýkoľvek môže dať výnimku a môže vlastne na základe svojho uváženia, hoci aj s dobrým úmyslom, prijať niekoho, ktorý potom narobí takú škodu, ako narobil ten spomínaný pán z médií a aj v rozprave pánom poslancom Galkom.
Pretože vieme, že dnes dôvera nie je len o tom, že či sa niečo fakticky stane, alebo nestane, ale dôvera sa stráca aj tým, že vzniká nejaké odôvodnené podozrenie a v tomto prípade sa to ťažko vyvráti. Takže som za to, aby Policajný zbor vzrastal v dôveryhodnosti, aby občania mali, mali naozaj pocit a skúsenosť, že Policajný zbor je hodný dôvery, že sa môžu na nich, že sa môžu obrátiť na policajtov, môžu od nich dostať pomoc a nebude to zneužité proti nim alebo dokonca že by títo ľudia sami páchali trestnú činnosť dokonca organizovane.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Aj keď som sa, myslím si, že predbehol, nejak zle som stlačil gombík, tak som sa ubehol. Ale ďakujem za slovo.
Každopádne aj ja chcem povedať, že naozaj je asi príliš veľkým prekvapením teraz aj pre občanov, ak sledujú našu rozpravu a zákon, ktorý ste podali, pán Galko, aj s pánom Vašečkom, že takéto niečo je možné a že vlastne, kto vlastne stanovuje, že takýto princíp sa môže použiť v polícii? Že preberalo sa to tu alebo je to možné proste v kompetencii pána ministra, aby sa tak rozhodol?
Pretože kdekoľvek sa začneme ťahať za prsty so zločinom, tak nemôžme dúfať, že z toho vzíde niečo dobré. A myslím, že to je aj taká ľudová múdrosť, ktorá v tejto krajine ešte stále asi rezonuje v mysliach ľudí, že nemôžeme sa spolčiť so zlom alebo s čertom, pretože z toho môže naozaj dýchať len, len štipľavý dym pekla, ako ste povedal, pán Galko, že je to cesta do pekla.
Takže aj ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby tu nastala veľmi konkrétna zmena, pretože naša krajina potrebuje mať pocit, že polícia je hodnoverná. A už sme videli v tejto krajine naozaj veľa zásahov, kedy aj Interpol našiel nejakého medzinárodne hľadaného zločinca, ktorý bol slovenského pôvodu, a dokonca sme ho dopravili aj na Slovensko a nakoniec po nejakých súdnych procesoch bol oslobodený a mám dojem, že, že mu ešte aj platíme odškodné. Nakoniec to je veľmi čudný paradox na Slovensku. A ak to ďalej pokračuje, pretože viac ľudí, ktorí majú nejakú zločineckú minulosť, sa ocitne v službách Policajného zboru, alebo ocitlo, no tak potom zrejme tu dochádza k nejakým vzájomným ponukám výhod, ale "s čerty nejsou žerty", sa hovorí, takže myslím, že to treba zmeniť.

Ďakujem pekne. Nadviažem na kolegu Škripeka, že, áno, je to hrozné, keď nás niekto teraz počúva, to, čo povedal kolega Galko, ako bývalý minister, myslím, že tie informácie predsa len mal trošku bližšie k nim, ako sa k nim dostať, ako vedieť čo, kde, kedy, prečo.
A tiež zdieľam podobný názor, že to meno našej polície je potrebné očistiť. Akýže to majú oni nápis na svojich autách? Pomáhať a chrániť. Pomáhať a chrániť, ja to beriem, občana Slovenskej republiky.
Takže budem držať palce každému, kto predloží zákon, resp. každej legislatívnej iniciatíve, ktorá takúto doslova že očistu našej polície bude umožňovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Dovoľte začať citátom z tlače. Citát: "Tento rok nedostala bratislavská expozitúra Národnej protikorupčnej jednotky ani jedno použiteľné oznámenie o korupcii." Koniec citátu. Na druhej strane dávam do vedomia fakt, že korupcia sa podľa ďalšej, inej štatistiky vyšplhala na 1. miesto problémov v spoločenských záležitostiach.
A teraz jedna z možností, kde by sme mohli hľadať príčinu, prečo teda tieto dve veci akosi navzájom sa bijú. Na jednej strane máme tu vysoký problém s korupciou, na druhej strane máme nedostatok oznámení, resp. úplne ich nulový rozsah. Tak je to možno jedna z odpovedí spojená aj s tým, na čo poukázali predkladatelia tohto zákona, za čo im ďakujem. Že jednoducho dôvera voči organizáciám, ktoré majú bojovať s korupciou, je veľmi nízka, vôbec si nemyslím, že pretože tieto organizácie sú plné kriminálnikov, ale je možné, že jedna z príčin je práve aj v tom, že táto dôvera je nízka práve kvôli tomu, že sú tam aj takíto ľudia, ktorí by tam rozhodne byť nemali.
Takže nič iné k tomu nemôžem povedať ako poďakovanie a rozhodnutie podporiť takýto návrh.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a zároveň aj predkladateľom návrhu tohto zákona chcem povedať, že aj ja podporím návrh tohto zákona.
Myslím si, že aj policajti sú tí, ktorí by privítali tento návrh zákona. Medzi nimi a v ich radoch je veľmi veľa čestných a charakterných ľudí, ale, avšak ak sa medzi nimi nachádzajú zločinci a ľudia z podsvetia, myslím si, že to je to prostredie potom tej polície veľmi zložité a veľmi, veľmi ťažké.
Je aj, páči sa mi aj to, však pán minister tie výnimky bude môcť udeľovať naďalej, pokiaľ ide o podmienku vzdelania, zdravotnej a telesnej spôsobilosti alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Táto výnimka, túto výnimku bude môcť naďalej ako udeľovať, avšak naozaj do služobného pomeru prijímať osoby, ktoré nie sú bezúhonné, spoľahlivé, ba dokonca ani duševne spôsobilé na výkon polície, policajta, tak je skutočne neakceptovateľný. Potom aj tí policajti, ktorí pracujú a majú takéhoto kolegu, ja si to ani neviem predstaviť, že by som mal takého blízkeho spolupracovníka, ktorý je kriminálnym živlom. Neťahaj jarmo so spravodlivým.
Návrh zákona sa mi páči, v hlasovaní ho podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Chcel by som poďakovať všetkým poslancom, ktorí vyjadrili podporu tomuto návrhu zákona, a zároveň by som chcel vyjadriť určitú formu uspokojenia, že poslanci SMER-u neobhajujú ten súčasný stav, resp. že ho neobhajovali v rozprave.
Chcem ešte jedenkrát vyhlásiť z tohto miesta, že toto nie je môj atak alebo náš atak na súčasných poslancov SMER-u, ktorí boli prítomní v tejto, v tejto sieni, keď sa to schválilo v tom 2007. roku, pretože kto si to prečíta, ako to tam bolo vložené, a kto si pozrie dôvodovú správu, ako to celé prebehlo, tak, a dá si ruku sebakriticky na srdce, tak si musí povedať, že by sa to teoreticky mohlo stať aj jemu. Ja som presvedčený, že nikto neočakával, že proste takéto niečo sa stane, že takíto ľudia sa dostanú do Policajného zboru a že takéto výnimky budú udeľované.
Môže to byť naozaj pre niektorých ľudí v tom ministerskom kresle taká, také určité lákadlo, že za pomoci takpovediac jedného malého hajzlíka, s prepáčením, dokážeme odhaliť oveľa, oveľa väčšiu rybu, ale jednoducho takto to nemôže byť. A pritom tie riešenia sú, ja som o tom hovoril, či agenti, alebo informátori, ktorí nie sú, nie sú policajtmi, nie sú v služobnom pomere, fungujú úplne úspešne, a nielen na Slovensku, ale aj kdekoľvek vo svete.
Ja by som v tej záverečnej reči zareagoval len na pána Škripeka, na jeho faktickú poznámku. Aj som to vysvetlil, je to tak, že túto výnimku môže udeliť len minister. Ja by som nechcel takúto výnimku, lebo to, ako to je, podľa mňa je to vyslovene strčenie hlavy do chomúta. Vám to síce pripravujú úradníci, ale konkrétne toto môže udeliť len minister. To znamená, od toho 2007. minister, alebo 2008. minister Kaliňák, potom neskôr minister Lipšic a teraz opäť minister Kaliňák.
Ja som o tomto vôbec nevedel, že takéto niečo je a že sa niečo takéto deje. A nevedel som to preto, lebo aj na ministerstve obrany je zakrytá časť na Vojenskom spravodajstve, ktorá pôsobí spravodajskými prostriedkami a metódami dosť podobne ako tí policajti na tom kriminálnom spravodajstve. Ale ja si ani neviem predstaviť, že by niekto za mnou došiel a dal by mi takúto výnimku podpísať ako ministrovi obrany, ja by som ho vyrazil z tej kancelárie. Ja si to neviem predstaviť. A tým pádom, že nikto nikdy za mnou s takýmto niečím nedošiel, ja garantujem tu z tohto miesta, že ani jeden zločinec nebol v radoch ani jeden trestne stíhaný človek nebol v radoch tých legalizantov alebo v tej zakrytej časti vo Vojenskom spravodajstve, tak samozrejme, že pre mňa to bolo úplne také isté prekvapenie, keď som si to v tej tlači prečítal, ako pre bežného človeka vo verejnosti.
Takže len minister, nepodlieha to žiadnemu schvaľovaniu nejakého, ja neviem koho, orgánu branno-bezpečnostného výboru alebo niekoho iného. Len minister má túto kompetenciu a ja osobne by som ju teda nikdy, nikdy nechcel mať.
Ešte jedenkrát vás poprosím o to, aby sme tento návrh podporili, aby sme pri tomto naozaj nepolitikárčili. Nielen verejnosť, ale hlavne rádoví policajti a všetci príslušníci ozbrojených zborov, lebo tam sa jedná napríklad aj o Slovenskú informačnú službu, to očakávajú, že proste nebudú mať takých kolegov, o ktorých, pán kolega Kuffa, oni to ani nevedia, hej. Dnes je taká situácia, že on má kolegu a on o tom nevie, že ten človek je trestne stíhaný.
Ďakujem pekne.