27. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chýbajúce kolegyne, teda, pardon, je tu pani predsedajúca, ako povedal pán predkladateľ, že môže diskusia, keď je traja, myslím, že keď je osem, môže začať omša. To je také silnejšie. Koľko ľudí môže schvaľovať zákony? Viete, zákony dneska robia hocikde.
Prosím vás, v tejto komornej atmosfére, dovoľte uviesť k tomuto návrhu zákona. Ja, keď bol v prvom čítaní, keď sa vôbec zaradil do programu, tak som sa teda zamyslel, že..., tak mi prišiel trošku neskoro, ak by som to tak povedal, že či to bude jeden, prvý zo zákonov, ak nie prvý, ktorý ukončí, zanikne, ja neviem, ako sa to povie právnicky, vymretím tých, ktorých sa týka. A aby to teda nepochopili tí, ktorých sa to týka nejako zle. Hej? Lebo už je to predsa len dávno. Hej? Ja som bol na Banskej Bystrici na 69. výročí SNP, budúci rok bude 70., okrúhle, na to sa teším. Tak naozaj sú to starší páni. Čiže toto mi najprv a potom som sa pozorne začítal do tej preambuly a, a naozaj teda že sa týka, teda okrem tých ľudí, ktorí sa priamo zúčastnili, a ostatných občanov, ktorí súhlasia s pôsobením, poslaním a cieľmi a programovým zameraním zväzu. Ak sa tá preambula nemenila, tak je to tam a vtedy si povieme, že má to zmysel, hej, alebo vtedy je to. A tak ono to by malo zmysel, aj keď neskoro, aj tým, ale tým je to o niečo, o niečo, by som povedal, aktuálnejšie a lepšie a dá sa s tým pracovať, že keď aj ostatní občania, lebo ja sa zaraďujem medzi tých ostatných občanov, ktorí súhlasia, teraz citujem: "s pôsobením, poslaním, cieľmi a programovým zameraním zväzu". Keďže súhlasím, tak navrhnem aj taký úkon. Nie som celkom pripravený aj povedať to, čo by malo zaznieť, a teda že ako zaznieť, lebo my tak tichučko našľapujeme okolo jedného problému a tvárime sa pomaly, niektorí z nás, že ho ani nevnímame, a za chvíľku budú aj takí, čo povedia, však to nie je až také zlé.
Ja mám jedného kamaráta, ktorý je takého umeleckého zamerania, a vždycky si položartom hovorím: "Laco, keby tu bol nejaký režim, ty si prvý." Teda druhý. Alebo prvý, alebo druhý, hej, ktorého, s ktorým by sa musel režim vysporiadať. A on sa mi, viackrát hovoril, že, teda že to tak, tak senzitívne vníma, že sme sa s niektorými záležitosťami nevysporiadali tak, ako by sa od politikov žiadalo a chcelo, a to sú, tieto umelecké duše častokrát cítia tie veci naozaj, čo visia v spoločnosti, o niečo silnejšie. Nuž ja sa teda vysporiadavam aspoň takýmto spôsobom.
Nechcem tu nikomu robiť reklamu alebo niečo, ale ja chcem povedať jednu vec. Ja som to spomenul aj v inej diskusii. Ani vláda, ani parlament, ani politika nie je katolícka cirkev, že tu môžte sa vyspovedať, bude vám odpustené. Aj hriešnik môže svoj život dokonať v pokore a čím väčší, tak potichučky možno niekde v kláštore. Nie je, preto apelujem a stále budem apelovať, že nie je možné sa vysporiadať s otázkou takou, že niekto, kto vytvoril niečo, čo spôsobuje nešťastie, je štátnym tajomníkom na ministerstve práce a sociálnych vecí, bude ešte o tom reč, rovnako ako nemôže niekto, kto si postavil svoju agendu na tom, že spochybnil aj tento váš zákon, všetkých tých vašich ľudí, ktorých ste spomínali, že spochybnil úplne iné historické fakty, že spochybnil demokraciu v tom, že to nie je to, čo by malo byť, ale že nejaké stavovské bludy a neviem čo, a teraz si kúpil vo výpredaji oblek a bude z neho ctihodný politik a vy budete s ním už pomaly, pani Laššáková, predpokladám, že možno už nejaké koaličné jednania viesť. Prosím vás pekne. Američania hovoria: "S teroristami sa nevyjednáva."
Aj s niektorými ľuďmi sa nevyjednáva. Keď prijmeme tento príbeh, že sa stane z niekoho, kto takéto bludy niekedy šíril a na nich si postavil agendu, a teraz ho prijeme do spolku ctihodných politikov, tak nielenže sme sa stali katolíckou cirkvou, ale aj inšpiratívnym príbehom, lebo vstanú iní ľudia, ktorí si povedia, áno, však to funguje. Postav svoju agendu na dvoch základných emóciách - už som to tu tiež nie raz hovoril - na závisti a nenávisti. Na týchto dvoch emóciách postav svoju politickú agendu a uspeješ. Uspeješ, určite uspeješ. Nič nie je ľahšie, jak postaviť svoju politickú agendu na závisti ako komunisti a na nenávisti ako fašisti. Každý blbec to dokáže, každý blbec. V tom je riziko. V tom je riziko, že pokiaľ ten príbeh prijmeme, akceptujeme, vyrovnáme sa s ním, povieme, však sa to zmenilo, tak nám vstanú iní pohrobkovia, ktorí sa týmto príbehom budú inšpirovať. Toho sa odmietam zúčastniť.
A má pravdu ten môj kamarát Laco, grafik, ktorý povedal, že necíti od politikov jasné vyrovnanie sa s touto agendou. A ja viem, že možno v záujme nejakého tu sú, budú tu reči a nakoniec ešte aj na oslavu pôjdete. Ja neviem, nehovorím, že to mám premyslené, v boji s extrémizmom, bol som raz na takom seminári, že v boji s extrémizmom pomáha, čo pomáha? Pomáha zosmiešňovanie. Áno, je to jedna z taktík, ako viete účelne bojovať s extrémizmom. Potom, keď už povýšil, tak tiež sú možno určité spôsoby, ale každopádne a otázka je, ja sa pýtam, či s ním chceme, či s ním chceme bojovať. Potom môžme definovať ako. Len ja sa v tejto krajine, v krajine morálnych kompromisov bojím, že tu za chvíľku sa stratí aj chuť. Za chvíľku sa s tým vysporiadame.
Som pripravený s ľuďmi, ktorých to zaujíma, sa o stratégii toho, ako sa s tým chceme vysporiadať, rozprávať. A myslím si, že bude treba, len otázka stojí, že či máte chuť.
Ak teraz povyšujeme, a dokonca zákon, hovoríme o postavení slovenských protifašistických bojovníkov, tak, žiaľ, je to mimoriadne aktuálne a potom poďme rozmýšľať, že ako urobiť z tohto zväzu fungujúcu organizáciu, lebo ja sa nechcem tých pánov tam dotknúť, a vďaka im za všetko, čo urobili, ale som si pozrel v ich stránke, tak v priebehu roka dali dve vyhlásenia, resp. tri. Nebudem to komentovať, myslím si, že dá sa urobiť viac. V predsedníctve zväzu je veľa ľudí, kde podľa dátumu narodenia sa jedná už o deti tých, ktorí sa teoreticky mohli zúčastniť udalostí, ktoré sú spomínané aj v preambule. Myslím, že dvaja-traja sú tam, ktorí tam teoreticky mohli aj fyzicky byť. Je tam jeden človek, ktorý sa narodil v 1970, to znamená, už, ešte ďalšia generácia.
Ak to má mať zákon, ak máme sa vrátiť k tomu, tak tomu treba vdýchnuť život, aby sme potom nemuseli robiť Landmesser zväz. Neviem, ktorí viete, ktorí nie, kto bol Landmesser. Bola tá povestná fotografia, kde všetci v nejakom doku hamburského prístavu, všetci v tom ošiali, v tom, to sa dá, dá sa to skrútiť tak, že sa vytvorí tá atmosféra, že všetci budú dvíhať tú ruku, a jediný stál takto so založenými rukami. To je krásna fotografia, krásna. Landmesser sa volal ten človek. Aby sme nemuseli časom robiť zväz a nazvať ho Landmesserov zväz.
Ja by som dokonca, ale nemyslím, že to je prehnané, navrhoval, aby sa poslanci, ktorí sú zvolení do parlamentu, stali členmi zväzu protifašistických bojovníkov zo zákona. Keby to niekomu prestalo vyhovovať alebo mal by nejaký dôvod, tak by dal návrh, že chce vystúpiť zo zväzu, alebo by ho ten zväz mohol vylúčiť. Ale to je..., samozrejme, trošku preháňam.
Pán predkladateľ, už ste v zväze protifašistických bojovníkov? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Ani nebudete. Pani Laššáková, predpokladám, tiež nie je. Neviem, ktorý z vás poslancov je členom zväzu protifašistických bojovníkov, lebo vtedy by sme mohli hovoriť aj o tom, že sa k niečomu hlásite a prihlásite, a keď bude zle, lebo to je možno už v určitom čase aj o takej odvahe, bude zle, tak vám to nájdu, áno, že jak bol niekto členom nejakých všelijakých organizácií, ja neviem čo, áno, tak možno, keď dovolíte, že niečo prerastie do niečoho tak silného, tak to nebude svetlým bodom, to vám garantujem a tí pôjdu medzi prvými. Je to aj o tom, že či niekto kalkuluje alebo nekalkuluje. Toto je prihláška za člena zväzu protifašistických bojovníkov.
Takže, vážení páni predkladatelia, keď predkladáte tento zákon, očakával by som od vás, že okrem toho, že to máte v srdci, že sa, k tomu pristúpite aj takýmto spôsobom, keď je to tak formulované, ako to má zmysel. Keby tam nebolo to, že aj ostatní, tak to nemá zmysel. Takto to má zmysel. Tak som zvedavý, koľkí z vás sa prihlásia za člena zväzu protifašistických bojovníkov, ešte raz ukážem tú prihlášku. Za seba hovorím, že ju vyplním. Ďakujem pekne.

Dobré ráno. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, a ďakujem tebe, pán poslanec Hlina, že si to tak jasne pomenoval. Áno, my tu chodíme ešte stále aj po 60 rokoch okolo horúcej kaše a žneme búrku, pretože sme siali vietor, alebo minimálne sme sa jasne voči nemu nevymedzili. Stále je to tu. Táto krajina počas druhej svetovej vojny z veľkej časti prežila v zbabelosti, v arizáciách, v nevidení toho, že sme vyvraždili 70-tisíc obyvateľov a minimálne sme boli pri tom ticho, a ak si myslíte, že neexistuje súvislosť medzi tým, čo tu dnes hovoríme, a tým, že sme neboli schopní zaujať jasné stanovisko voči tomu, čo máme ťaživé dedičstvo z minulého storočia, tak sa teda všetci mýlime.
A preto som presvedčený, že táto téma, ako ju otvoril pán poslanec Hlina, je veľmi dobre, že tu zaznela, a je veľmi potrebné, aby práve z tejto siene, ešte nie je neskoro, zaznel jasný hlas, že tak, ako to pomenoval Hlina, že s teroristami sa nevyjednáva, tak s tými, ktorí ešte stále majú pochybnosti o tom, čo bolo a čo nebolo správne, tak s tými tiež by sme sa nemali nikdy rozprávať. A dávam to do kontrapunktu s týmto zákonom, pretože ja som pri jeho prvom čítaní vystúpil s tým, že naozaj mi tam chýba jasné podporenie tých, ktorí dnes sú na opačnej strane a ktorí už možno neboli so zbraňou v ruke v horách počas povstania, ale ktorí dnes sa snažia jeho idey veľmi rukolapne a hmotne zreteľne uchopiť. Spomenul som prípad obce Pohronský Bukovec, ktorá má 90 občanov, ale z tých 90 občanov je 90 takých, ktorí, keď poviem, ideme stavať bunker Jegorovov, tak sme ho postavili s pomocou Lesov Slovenskej republiky za pol milióna korún. A stojí tam. Keď som povedal, že mi chýba označenie miesta, kde bol chytený Golian a Viest, tak som si to miesto našiel a označili sme ho.
Takže prosím, v tomto zákone myslime viacej práve na týchto ľudí. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, nie so všetkým a nie určite vždy so štýlom, ktorý používa kolega Hlina, súhlasím, ale v tomto prípade klobúk dolu a pripájam sa aj k predrečníkovi. Trafil klinec po hlavičke, myslím, že v pravej chvíli povedal to, čo bolo treba. Je to akýsi paradox, že tento zákon sem prišiel, že o ňom hovoríme práve dva týždne po voľbách župných a ich výsledku v Banskobystrickom kraji, ktorý mnohí podceňujú, a ja ho vnímam ako človek, ktorý som už zažil všeličo a všelijaké nečakané zvraty, o ktorých sa nám pár mesiacov pred nimi ani nesnívalo, a nemyslím tým len Nežnú revolúciu, ale, bohužiaľ, aj oveľa negatívnejšie zmeny vývojové, že nežná, ale pozitívna z môjho pohľadu, samozrejme, tak by som naozaj apeloval na nás v prvom rade, politikov, aby sme toto riziko nepodceňovali, lebo akokoľvek sa to zdá byť výnimka potvrdzujúca pravidlo a jeden kraj z ôsmich a podobne, ale skutočne v tomto destabilizovanom svete, v ktorom žijeme, tá rovnováha garancie demokratického vývoja sú čím ďalej tým krehkejšie a naozaj by sme minimálne mali urobiť hlbokú sebareflexiu toho, či sme urobili všetko pre to, aby sa ten vývoj neuberal takým smerom, ako nás varuje ten výsledok volieb v Banskobystrickom kraji. Ďakujem ti, Lojzo.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Nebudem hovoriť dlho, ale predsa len dovoľte pár viet.
Teraz hovorím trošku ako právnik. Viete, neexistuje žiadny zákon alebo iná forma právneho predpisu, ktorý kvantitatívne alebo aj kvalitatívne postihne všetky tie spoločenské vzťahy, ktoré postihnúť chce. Tento návrh zákona je možno špecifický v tom, že on má svoju intenciu inde. Ja myslím, že všetky, všetci si rozumieme. S niektorými kolegami mladšími právnikmi kde-tu polemizujem o tom, ja tvrdím, že každý zákon má svojho ducha, teda intenciu. Treba ho hľadať, treba mu vedieť porozumieť a treba ho vedieť a mať chuť ho hľadať.
Intencia tohto zákona nie je v nejakom super vyčerpávajúcom právnom postihnutí istej etapy. Ja som povedal v úvode, je to určitá, v normatívnej podobe vyjadrená úcta k ľuďom, ktorí v tomto období bojovali proti fašizmu a robili, čo robili. Ja som aj na výbore ústavnoprávnom, tiež pán poslanec Hlina vtedy vystúpil okrem iného s týmto argumentom, že už ich je len pár. No ja neviem presne, ale myslím, že okolo 15-tisíc alebo 18-tisíc, alebo nejako tak, takže nielen pár. Ale tu, myslím, že nejde o kvantitu, nejde o počet tých ľudí. A ja tvrdím, aj keby ich bolo päť. Tu nejde len o tých ľudí. Ide proste o, ako som povedal, globálne spoločensko-politické a nejaké humanistické vyjadrenie úcty k ľuďom, ktorí, opakoval by som sa, riskovali život v tejto etape.
Z hľadiska fungovania organizácie, iste, že ich treba brať z hľadiska veku tolerantnejšie, biológiu ani prírodu nezastavíte. Sú to zrelí ľudia, ktorí majú mnohí okolo 90, ale sú tu, fungujú a, pochopiteľne, treba aj tento fakt brať do úvahy, že aj tá činnosť trochu zodpovedá ich možnostiam finančným, vekovým a tak ďalej. Ale to treba brať pri všetkej úcte a pokore.
Okrem toho ten predmet ich poslania alebo činnosti je vymedzený v § 3, myslím, v 8 bodoch, len príkladmo, tam je slovo, najmä ak tam je príkladmo vymenované, na čo by sa mali zameriavať, čo by mali, čo by mali robiť. Takže ja som presvedčený, ja som pochopil, samozrejme, kolegov poslancov, ktorí to mysleli v tých širších hodnotovo-politických dimenziách, rozumiem tomu, ale všetko sa zas možno hneď aktuálne do právneho predpisu dať nedá. Je to otázka spoločensko-politického hodnotového rebríčka a výsledkov aj parlamentnej demokracie. Ale nechcem do tohto zabiehať.
Ja chcem potvrdiť len to, čo som povedal v úvode, domnievam sa, že bez ohľadu na počet týchto ľudí si zaslúžia určitú formu normatívneho kroku a prvku, ktorý ocení to, čo oceniť podľa môjho názoru treba práve preto, aby sme nebudovali na závisti a nenávisti, ale na úcte k určitým ľuďom a k určitej historickej etape. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená podpredsedníčka a vážené panie poslankyne, páni poslanci, správa o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky, tzv. Zelená správa za rok 2012, túto predkladáme na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Zámerom správy je informovať o situácii v poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete, o medziročnom vývoji, výrobe a trhu, ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov, rozvoji vidieka, regionálnom rozvoji, ako aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve Slovenskej republiky a tiež v rámci krajín Európskej únie.
Dôsledkom doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili aj v sektore poľnohospodárstva a podľa predbežných údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa za rok 2012 hrubá poľnohospodárska produkcia medziročne znížila tak v bežných cenách o 3,5 %, ako aj v stálych cenách v roku 2005 o 12,1 %. Subjektom v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahli, dosiahli v roku 2012 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 48,7 milióna eur, čo predstavuje pokles o 33,8 % oproti predchádzajúcemu roku. Avšak ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva medziročne poklesla z dôvodu rýchlejšieho poklesu výnosov o 13,8 % než nákladov, ktorý bol mínus 13,1 %.
Tržby z predaja vlastných výrobkov vzrástli o 9,1 % pri rýchlejšom raste rastlinných o 10 % ako živočíšnych výrobkov, ktoré vzrástli o 7,9 %. Ceny rastlinných výrobkov vzrástli oproti roku 2011 o 9,6 % a ceny živočíšnych výrobkov o 4 %. Tento pozitívny cenový vývoj, ktorý bol v globále 6,9 %, zmiernil výpadok naturálnej produkcie takmer všetkých komodít.
Stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat okrem dojníc sa mierne zvýšili, ale produkcia hlavných jatočných zvierat v naturálnom vyjadrení sa znížila o 10,6 % vplyvom nižšej výroby dvoch rozhodujúcich skupín jatočných zvierat, a to hovädzieho dobytka, kde bol pokles 6,8 %, a ošípaných: 11,8.
Zvýšila sa produkcia oviec o 5,4 %, jatočnej hydiny o 5,1 % a kravského mlieka o 3,4 %. Vplyvom cenového nárastu bolo zaznamenané mierne zvýšenie živočíšnej produkcie v hodnotovom vyjadrení 3,5 %.
Znižovanie počtu pracujúcich v poľnohospodárstve pokračovalo i v roku 2012. Medziročný pokles dosiahol 1 700 osôb, čo je 3,3 %, a dosiahol úroveň 50 400 pracujúcich. Pokles bol dôsledkom ekonomickej krízy a útlmu poľnohospodárskej výroby. Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny. Priemerná mesačná mzda vzrástla o 2,9 % na úroveň 630 euro, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a hospodárstvom Slovenskej republiky pretrváva.
V rámci rastlinnej výroby bol rok 2012 z hľadiska úrody v dôsledku výkyvov počasia pre väčšinu plodín nepriaznivý a prejavil sa v znížení úrody z 1 hektára. Naturálna produkcia sa medziročne znížila takmer u všetkých plodín okrem kŕmnych okopanín, ovocia a zeleniny. Produkcia obilnín sa znížila o 18,3 %. Ceny komodít rastlinnej výroby rástli najdynamickejšie v rámci celej potravinovej vertikály, o 9,6 %, čo ovplyvnili hlavne vysoké ceny kukurice, kŕmnych obilnín a slnečnice.
Podľa výsledkov živočíšnej výroby sa situácia v stavoch hospodárskych zvierat zlepšila. Medziročne sa zvýšil počet kusov hovädzieho dobytka o 471-tisíc, čo bolo o..., na 471-tisíc kusov, čo bolo o 7 700 kusov viac, čo je 1,7 % nárast. Počet kráv vzrástol o 0,6 %. Výroba kravského mlieka na Slovensku vzrástla o 3,4 % a dosiahla vyše 959-tisíc ton.
V chove ošípaných sa situácia zlepšila, ku koncu roku 2012 sa dosiahol stav 631-tisíc kusov ošípaných, čo bolo oproti roku 2011 viac o 51 100 kusov, čiže nárast 8,8 %.
Počet hydiny spolu dosiahol 11,8 mil. kusov, čo bolo medziročne viac o 474 200 kusov, nárast 4,2 %.
Počet oviec vzrástol na 409-tisíc kusov, nárast je 4 % a kôz a capov na 34 000 kusov, nárast 2,3 %.
Ceny komodít živočíšnej výroby sa zvýšili o 4 %, čo do značnej miery ovplyvnili vyššie nákupné ceny jatočných ošípaných, oviec, hydiny a slepačích vajec. Cenový prepad bol len u kravského mlieka, ktorého cena klesla o 1,6 %. Ceny poľnohospodárskych výrobkov rástli rýchlejšie, 6,9 %, ako ceny vstupov do poľnohospodárstva, ktoré sa zvýšili o 2,8 %.
V poľnohospodárstve sa menej investovalo ako v roku 2011, pokles je 7,6 %. Investície klesli do všetkých zložiek fixného kapitálu, najviac do budov a stavieb a kultivovaných aktív. Pokračovali investície zo zahraničných zdrojov. Opotrebovanosť hmotného a nehmotného majetku medziročne stagnovala.
Potravinársky priemysel zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahol za rok 2012 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 195,5 mil. eura, čo predstavuje nárast 382,7 % oproti predchádzajúcemu roku.
Znižovanie počtu pracujúcich v potravinárskej výrobe pokračovalo aj v roku 2012. Medziročný pokles dosiahol 400 osôb, čiže pokles je tu 0,8 % na 48 500 pracujúcich.
Mzdový vývoj bol v potravinárstve pozitívny. Priemerná mesačná mzda vzrástla o 3,4 % na úroveň 725 euro, avšak mzdová disparita medzi potravinárstvom a hospodárstvom pretrváva podobne ako pri poľnohospodárskej prvovýrobe.
Tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov medziročne klesla o 7,9 % pod vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb, strojov a zariadení oproti nárastu investovania do dopravných prostriedkov.
Rast cien u výrobcov krmív pre zvieratá, mäsá a mäsových výrobkov, rýb a rybích výrobkov spôsobili rast cien u výrobcov potravín, nápojov a tabaku o 1,9 %. Ceny ostatných výrobcov potravín mierne klesli, najviac v prípade mlynských a škrobových výrobkov.
V rámci zabezpečenia ochrany zdravia spotrebiteľa z hľadiska bezpečnosti potravín štátne veterinárne a potravinové ústavy analyzovali 15 473 vzoriek výrobkov rastlinného a živočíšneho pôvodu, z ktorých 3,8 % nevyhovelo požiadavkám potravinového kódexu alebo iným záväzným právnym predpisom. Orgány verejného zdravotníctva analyzovali a vyhodnotili 15 965 vzoriek potravín, z ktorých 7 % bolo nevyhovujúcich.
Obraz zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa v roku 2012 zvýšil o 19,8 % v dôsledku nárastu vývozu, ktorý mal nárast 29,3 %, ako aj dovozu, 12,3 %. Výrazne vyššia dynamika rastu exportu v porovnaní s importom viedla k poklesu záporného salda agropotravinárskeho obchodu o 49,1 %, t. j. z 805 mil. euro v roku 2011 na 409 mil. v roku 2012.
Hodnota vývozu poľnohospodárskych výrobkov prevýšila hodnotu dovozu. Deficit obchodnej bilancie spôsobil spracované potravinárske polotovary a výrobky. V rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie dosiahli výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2012 objem 837,7 mil. eur a medziročne klesli o 6 %. Najväčší podiel na celkových výdajoch v roku 2012; 44,2 %; mali priame platby. Z prostriedkov Európskej únie a národných zdrojov boli v roku 2012 vyplatené priame platby vo výške 94,5 % priemeru krajín európskej pätnástky, z toho prostriedky Európskej únie vo výške 90 % a národná vyrovnávacia platba zo štátneho rozpočtu vo výške 4,5 %. Upravený rozpočet na priame platby celkom pre rok 2012 v objeme 370,3 mil. eura bol vyčerpaný v plnej výške.
Právne nárokovateľné priame platby z Európskej únie zabezpečili poľnohospodárskym prvovýrobcom kontinuitu financovania výrob finančnými inštitúciami formou úveru zaručeného týmito platbami. Tieto úverové zdroje im pomohli adaptovať sa na zmenu časového posunu podporných platieb v rámci nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame platby sa stali finančným stabilizátorom poľnohospodárskych podnikov. V rámci Operačného programu regionálneho rozvoja boli v roku 2012 realizované platby prijímateľom pomoci na základe žiadosti o platbu systémom predfinancovania zálohových platieb a refundácie v celkovej sume 373,6 mil. eur, čo predstavuje čerpanie upraveného rozpočtu na 100 %. Upravený rozpočet pre program rozvoja vidieka na rok 2012 v objeme 345,8 mil. bol čerpaný na 100 %.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.
Materiál bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 4. 9. 2013.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.
Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil správu o poľnohospodárstve.
Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 28. septembra 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 182 z 12. októbra 2013 vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 197 z 15. októbra 2013 schválil správu o výsledku prerokovania Správy o poľnohospodárstve, potravinárske v Slovenskej republike za rok 2012 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril člena výboru Mariana Záhumenského predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.
Skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť niekoľko postrehov k rozsahom nevídanému dokumentu, k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky za rok 2012, tzv. Zelenej správe.
Na úvod veľmi zrozumiteľne, nemám ju rád, je to obrovský, neprehľadný súbor faktov s minimálnou pridanou hodnotou. Chýba v nej, a to podotýkam, že odjakživa, teda aj po minulé roky, analytický charakter správy, prevažuje konštatácia a častokrát sa nepovedia dôležité fakty, len aby to nebolo až také strašidelné alebo aby sa povedalo to, čo sa povedať chce, aby sa proste nehovorila nepríjemná pravda. Keby som to mal porovnať s mojím predchádzajúcim pôsobením, so strategickými dokumentmi na ministerstve obrany, tam sme tiež robili rôzne analýzy rozvoja ozbrojených síl, tzv. modely 2010, 2015, 2020. Takisto sa v ďalších dokumentoch každý rok popisoval stav ozbrojených síl, ale nikdy sa nenapísala pravda. Správy sa prikrášľovali, manipulovalo sa v nich, niekedy sa dokonca rovno klamalo, a že ja som bol prvý minister - a o tom som presvedčený - počas ktorého pôsobenia na rezorte sa žalostný stav ozbrojených síl popísal.
Dnes z toho minister obrany Glváč ťaží, lebo mohol pri tvorbe ďalších dokumentov plnohodnotne využiť tieto informácie a nemusel prácne zisťovať, že čo je vlastne pravda a čo nie.
Ale späť k Zelenej správe. Niečo sa z nej vyčítať po poctivom preštudovaní predsa len dá. Najprv niekoľko konkrétnych pripomienok. Na str. 2 sa píše, hovoril o tom aj pán minister, že záporné saldo agropotravinárskeho obchodu kleslo. To je pravda. Ale povedzme si pravdu, že s najväčšou pravdepodobnosťou kleslo z dôvodu DPH-čkových odvodov v sektore cukru a vývozu repky olejnej, keďže na Slovensku toto olejnaté semeno už nikto nespracúva. Palma už nevyrába nič. Treba tiež zdôrazniť, že kontinuálne sa zvyšuje vývoz nespracovaných poľnohospodárskych surovín a zvyšuje sa dovoz výrobkov, potravín, to znamená produktov s pridanou hodnotou. A to asi nie je dobré, že áno?
Na str. 3 sa píše o vplyvoch na výsledok hospodárenia. Klesá produkcia takmer vo všetkých odvetviach rastlinnej a živočíšnej výroby. Čo s tým chcete, pán minister, urobiť? Nalievať im peniaze? Nemáte nikde záruku, že zvyšovanie dotácií zabezpečí zvyšovanie produkcie. Že čo s tým chcete urobiť, to ste mali do tej správy napísať.
Na str. 4 a 5 sa píše, Európska únia, aj o tom pán minister hovoril, stanovila priame podpory SAPS-u vo výške 90 % priemeru Európskej únie 15, starej EÚ 15, ktoré bolo možné dorovnať zo štátnych zdrojov národnou vyrovnávacou platbou až do výšky 10 %. Slovenská republika našla v rozpočte len 4,5 %, čím prispela k nekonkurencieschopnosti celého agropotravinárskeho sektora. A to je blbé. Lenže keby sa toľko počas vlády SMER-u nekradlo a peniaze by sa nevyhadzovali doslova von oknom na hlúposti, som presvedčený, že to percento by bolo iné, bolo by vyššie.
Na str. 15 sa píše, kým ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku medziročne stúpli o 1,9 % v dôsledku okrem iného rastu cien poľnohospodárskych surovín, tak spotrebiteľské ceny medziročne stúpli až o 4,2 %. To je nenormálne. A prečo? Lebo vy v SMER-e likvidujete poľnohospodárov, likvidujete obchodníkov, likvidujete vôbec akýchkoľvek podnikateľov. Zaťažujete ich byrokraciou, zvýšenými poplatkami, daňami, odvodmi, kriminalizujete ich, prenasledujete ich šialenými pokutami. Nerobíte vôbec nič pre to, aby ste vytvorili zdravé konkurenčné prostredie, nerobíte nič pre to, aby vznikali malé slovenské predajne. Naopak, robíte všetko pre to, aby ste ešte aj tie, ktoré prežívajú, aby ste ich zlikvidovali.
Na str. 18 sa píše, že tvorba hrubého fixného kapitálu vo výrobe potravín, nápojov a tabaku medziročne klesla o 7,9 % vplyvom poklesu investovania do budov a stavieb a do strojov a zariadení, tam to bolo až 11,7 %, a to je úplne zle, lebo potravinári nemajú na prostriedky, nemajú na prostriedky na inovácie, a teda svojimi výrobkami nemôžu konkurovať na trhu Európskej únie.
Na str. 22, kolegovia, kolegyne, dávam do pozornosti výsledky úradnej kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Píše sa, že 3,4 % bolo nevyhovujúcich vzoriek z celkového počtu kontrolovaných potravín neživočíšneho pôvodu a tabaku a 4,1 % nevyhovujúcich vzoriek z celkového počtu kontrolovaných potravín živočíšneho pôvodu. Mne teda z toho vychádza, že na vašich PR tlačovkách, pán minister, zavádzate pri uvádzaní percent nevyhovujúcich zistení. Tam totižto uvádzate úplne iné čísla, bombastické. Úplne iné čísla. Alebo potom zavádzate v tejto správe.
Na str. 31 sa píše: "Krajiny EÚ-15" - starej EÚ-15 - "vyprodukovali 83 % z produkcie EÚ 27," prosím pekne. To je katastrofa. To ani nepotrebuje komentár a až sem sme to s naším poľnohospodárstvom a potravinárstvom dopracovali a pri vašom proaktívnom likvidátorskom prístupe k našim slovenským podnikateľom to bude o chvíľu 90 % a pomaly to tu môžeme celé zabaliť a posledný môže zhasnúť svetlo.
Na str. 35 uvádzate odporúčania, ktoré sú mimo reality, to je to známe: "My chceme svetový mier." Viete, formulácie: "vytvárať podmienky pre stabilizáciu, vytvárať systémové opatrenia" a pod., to sú tak úžasné frázy, že lepšie frázy snáď už ani nie sú v ponuke.
Chcem stručne ešte v tejto časti dodať, že v porovnaní s minulým obdobím sa v rámci potravinárskeho priemyslu zúžil počet hodnotených odvetví preto, lebo na Slovensku už prakticky neexistuje napr. spracovanie tukov a olejov, mraziarenský priemysel a iné. Tiež chcem podotknúť, že potravinársky priemysel skončil s kladným hospodárskym výsledkom, ale predpokladám, že tých osem zaniknutých podnikov v hodnotení nebolo zahrnutých. To je to, čo hovorím, že informácie sú skreslené a zavádzajúce a bez serióznej SWOT analýzy. Potom ešte vyrukujete s úplne nezmyselnou a nepoužiteľnou koncepciou rozvoja a svet bude krásny, ale škoda, že len na papieri.
Dámy a páni, každý riadok tejto predloženej správy hovorí čitateľovi o tom, že naše pôdohospodárstvo pod vedením tejto vlády upadá tempom nebývalým. Správa sa tu pokúša nenápadne skryť, napr. tvrdeniami akože stúpla priama nominálna mzda pracovníkov pôdohospodárstva a potravinárstva, pričom, ako som už spomínal, však klesol podiel týchto sektorov na tvorbe hrubého fixného kapitálu národného hospodárstva. Klesol počet zamestnancov v odvetví a mzdová parita k ostatným odvetviam ekonomickej činnosti dosiahla 79,13 %. Dovoľte mi, aby som tým, ktorí na tento segment nedávajú pozor, trošku vysvetlil, čo sa vlastne deje. Samozrejme, že stúpla vykazovaná mzda, veď táto vláda dosiahla to, že všetci zamestnanci, ktorí pracovali v pôdohospodárstve na čiastočné úväzky alebo ako dohodári, dnes pracujú načierno. Keďže ide o sektor plný sezónnej práce, nevravím o pár desiatkach ľudí, ale hovoríme o tisícoch ľudí. Ich malé mzdy teda vypadli zo systému, a tak sa zvýšila vykazovaná mzda. Ale nemýľme sa, v pôdohospodárstve sa, sa pod záštitou nášho ministra málokomu polepšilo. Okrem toho neustále šikanovanie malých podnikateľov, o ktorom som už hovoril a ktorých nespočetné množstvo sa pohybuje na vidieku v oblasti výroby potravín, si povedalo, že toho majú jednoducho dosť. Vrátili živnosti a podnikajú na čiernom trhu. Samozrejme, že títo vypadli zo štatistík tvorby hrubého fixného kapitálu, ale oni vypadli aj z daňového a odvodového systému. Je až smiešne si myslieť, že nejaká bločková lotéria ich do toho systému vráti. Do systému ich vrátil len pocit, že je lepšie podnikať v ňom ako mimo neho, a dnes tomu tak určite nie je.
V správe sa uvádza, že na vývoj hospodárskych výsledkov v sektore pôdohospodárstva sa pozitívne podpísal priebežný rast cien produktov rastlinnej a živočíšnej výroby, ale na druhej strane sa priznáva, že medziročne tento výsledok klesol o 33 % na zhruba 50 mil. eur pred zdanením. To je pre tento parlament varovným signálom. Ak klesajú výsledky v rokoch, kde majú ceny pre podnikanie pozitívny vývoj, ako to bude v rokoch opačných? Naďalej nám klesá produkcia ťažiskových typov mäsa a niektorí z nás si naďalej myslia, že tomu pomôže naháňanie poľských sliepok a rumunských kureniec po hypermarketoch. No nepomôže. Tí z nás, čo sa na situáciu pozrú reálne, sa za 40 rokov socializmu naučili, že trh sa zvrchu uriadiť nedá. Jediné, čo sa dá urobiť, je vytvoriť také podmienky, aby sa naše kurčatá produkovali jednoduchšie a umiestňovali na trh ľahšie. Myslí si niekto z nás, že dnes je taká situácia, taká, že tie naše kurence sa umiestňujú na ten trh ľahšie ako tie poľské alebo tie rumunské? Ruku na srdce, je v tejto sále niekto, kto si myslí, že proklamovanou kampaňou Značka kvality SK určenou pre veľkovýrobcov, sa niečo vyrieši? Môže si niekto skutočne myslieť, že tých 85 zaregistrovaných spoločností predstavuje slovenskú produkciu potravín? Áno, je ich zaregistrovaných len 85, dámy a páni. Alebo nikomu nevadí, že produkcia prakticky všetkého vrátane takých plodín, ako je obilie, zemiaky či kukurica, medziročne klesá?
Prosím, prečítajte si tú správu a pozrite si, ako nám medziročne klesá produkcia v poľnohospodárskej prvovýrobe. Pevne verím, že nie som v tejto sále jediný, kto to považuje za stav, ktorý ohrozuje našu spoločnosť, pritom ako postupne čítate a chápete obsah, musíte pochopiť, čo sa deje. Podiel ziskových spoločností v poľnohospodárstve medziročne klesol o 4 percentuálne body. Krátkodobé záväzky podnikov stúpli medziročne o 5,6 %. Zadlženosť majetku stúpla cez 44 % a podobne. Toto sa nedeje len tento rok alebo minulý. To sa deje stále a dlhodobo niekoľko rokov. Vravím, že toto je situácia, ktorá hovorí o tom, že celé jedno podnikateľské odvetvie pred našimi očami postupne krachuje.
A teraz, páni a dámy, držte si klobúky! Objem výberu daní zo segmentu medziročne stúpol o 17,6 %, to je realita dnešných dní! Takto vyzerá vaša smerácka podpora výroby potravín! Pred našimi očami sa odvetvie prepadá. A čo urobíte vy? Vyberiete z neho viac peňazí. Aby nedošlo k omylu, že ste tieto peniaze nejakým socialistickým programom do pôdohospodárstva vrátili, ani náhodou. Pretože ako sa dočítame na strane 27, celkové výdaje na podporu pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinárstva medziročne klesli z 890 mil. na 837 mil. eur. Ale zdá sa, že tejto smeráckej vláde sa bridí zaoberať niečím takým prízemným, ako je výroba potravín. A asi ani pán premiér si nedal toľko práce, aby túto tristnú správu čítal a zamyslel sa nad ňou. Môže to byť aj inak. Je možné, že je to celé účelné, že je účelom celé to tu rozmlátiť a priniesť starým krajinám E-15 zlikvidované na zlatom podnose. Lebo ak áno, tak to robíte skvele.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ľubo, oceňujem, koľko času si do toho, koľko času si do toho vrazil. Tá práca s dátami je na úrovni naozaj hlbšej analýzy, ktorú málokedy počujeme v tomto parlamente, a bolo to vidieť aj na tvári pána ministra. Väčšinou, keď hovoríš, tak on býva taký skôr prchký, ale tentokrát to boli skôr také zamyslené výrazy a kamarát na telefóne už mu tam, kamarát na telefóne už mu tam nejaké repliky, ktoré, predpokladám, sa dočkáme v záverečnom slove, diktoval, takže zjavne si aspoň v niektorých prípadoch udrel na sú správnu strunu. Ja som zvedavý, že akým spôsobom pán minister na to zareaguje. Ale samotný fakt, že už teda nemal tendenciu skákať ti do reči a nejakým spôsobom vstupovať do tvojho vystúpenia, hodnotím kladne. Predpokladám, že si ho konečne zaujal viacej obsahom než formou. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, ako včera narodenému poľnohospodárovi vám musím odpustiť vaše závery, ktoré ste vyčítali z tejto správy, lebo skutočne pôsobíte alebo ste zobrali túto agendu veľmi krátko, takže niet sa čudovať, že vaše závery sú také, aké sú. Vyplývajú z neznalosti vývoja stavu v poľnohospodárstve a z neznalosti politiky, ktorá sa tu deje od roku '89. Preto vlastne aj tak hodnotíte správu, ale keby ste vedeli, že poľnohospodárstvo nie je ekonomika na jeden rok, že každý zásah, ktorý sa v poľnohospodárstve urobí, obzvlášť v kontexte 7-ročných období Európskej únie a obzvlášť v kontexte prípravy vstupu Slovenska do Európskej únie, tak by sme museli úplne inak vychádzať z toho, že ktoré plody žneme dneska a kedy sme ich siali. To znamená, že teraz je ten historický moment, keď môžme skúsiť obrátiť tento pomer, ktorý v poľnohospodárstve je. Ale to, prečo také to vlastne je, vám sa pokúsim vysvetliť v mojom vystúpení. No a tie dve minúty sú krátka doba na to, aby som ja sa tomu mohol venovať, ale fakt je ten, že ak sa pozriete do politík predchádzajúcich vlád pána Dzurindu a pani Radičovej, ak sa pozriete na daňové zaťaženie poľnohospodárov v týchto vládach, tak potom si dáte odpoveď na vaše otázky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. No, pán kolega Záhumenský, môžeme sa kedykoľvek porozprávať o tom, kto koľko pôsobil v sektore s potravinami. Ja som tam pôsobil viac ako 15 rokov, ale nie to je dôležité. Ja som v tom mojom vystúpení sa snažil naozaj veľmi korektne poukázať na to, že toto, čo sa tu deje, tak to je stav trvalý a trvá to už pomerne dlhé obdobie. Ja si myslím, že tie veci, ktoré som tam povedal a ktoré sa týkali priamo pôsobenia tejto smeráckej vlády, sú jednoducho doložiteľné. Mám na mysli teraz to zhoršovanie podnikateľského prostredia, doslova prenasledovanie podnikateľov v poľnohospodárstve, prenasledovanie malých slovenských obchodníkov. Ten prechod tých pracovníkov do toho, do tej šedej alebo čiernej, alebo neviem akej ekonomiky, veď o tom musíte vedieť aj vy, že teraz robí obrovské množstvo ľudí, robia proste načierno v tom poľnohospodárstve. A nebolo to, nebolo to predtým určite v takom veľkom rozsahu a toto, konkrétne toto je výsledok vašej práce. Je to výsledok pôsobenia vašej smeráckej vlády a tú kritiku musíte strpieť, pretože ja som presvedčený, že, že toto bude pokračovať a že budete musieť niečo s tým urobiť. Takže opakujem ešte jedenkrát, niekoľkokrát som tam zdôraznil, že toto je stav vleklý a dlhotrvajúci, ale tie konkrétne kroky, ktoré poškodili slovenským poľnohospodárom za posledný rok alebo posledný rok a pol, idú jednoznačne na vrub vašej vlády a idú na vrub pána ministra, ktorý momentálne na tej pozícii je a ktorý tú pozíciu zastáva. Ďakujem pekne.