27. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za veľmi potešujúce správy pre Bratislavčanov a Petržalčanov. Škoda, že kolegovia z KDH sa bavia a nepočuli, ako sa to dá robiť, keďže za ich vlády sa to nedalo. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a v tej súvislosti ma tak napadlo, že keď už ten Starý most vlastne bude financovaný z rozpočtu Európskej únie a na to pôjdu všetky tie financie, či by sa nemal potom už, keď potom bude viac-menej nový most, nemal aj premenovať, možno na nejaký most Európy alebo most Európskej únie. Čo si o tom myslíte? Nestálo by to za reč? Ďakujem pekne ešte raz.

Ďakujem opäť za slovo. Ja mám voči tomu mostu jedinú výhradu a to je zatiaľ navrhovaná farba, ktorá sa mi vôbec nepáči. Ale pán primátor povedal, že sa nad touto farbu ešte zamyslí. Možnože tá samotná farba navodí nejaký možný názov mosta a ja mám takú tajnú predstavu o tom, ako by sa mohol volať, ale budem za to, za tento názov lobovať u zodpovedných. (Povedané so smiechom.) Vďaka, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, členovia vlády, zákroky..., samozrejme, vážený pán poslanec, ktorý otázku položil, zákroky polície sú vykonávané ako reakcia na protiprávne konanie občanov v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Policajný zbor ďalej v zmysle zákona o Policajnom zbore spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie. Služobné zákroky policajtov sa vykonávajú v súlade so základnými zásadami, a to najmä zásadami zákonnosti, oficiality, oportunity a primeranosti tak, aby zásah do základných práv a slobôd osôb neprekročil nevyhnutnú mieru na dosiahnutie účelu, a s dôrazom, aby nevznikla osobám bezdôvodná ujma na ich právach garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň je možné konštatovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň.
Takže dovoľte mi, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 a rozpočty verejnej správy do roku, až do roku 2016.
Snáď mi dovoľte hneď na úvod povedať pár slov o tom, aký rok máme za sebou, lebo, myslím si, že všetci, ktorí sedíme v tejto, v tejto sále, môžeme povedať, že máme za sebou ťažký rok. Rok 2013 je poznamenaný druhým vrcholom krízy. Ten prvý v roku 2009, všetci sme si mysleli v roku, v roku '11 a '12, že sa už nikdy nezopakuje. Ale je pravdou, že rok 2013 bol rokom recesie v eurozóne, rokom recesie a vážneho spomalenia ekonomického cyklu v celej Európskej únii a rokom, ktorý, ktorý sťažil aj oživenie na Slovensku. Slovensko sa stále môže tešiť s plusovými číslami z oblasti ekonomického rastu, ale Slovensko prišlo kvôli druhému vrcholu krízy o mnoho miliónov eur na strane, na strane príjmov. Slovensku sa nepodarilo v roku 2013 zásadným spôsobom zmeniť situáciu na trhu práce, hlavne vďaka, vďaka oslabenému ekonomickému rastu a nedostatku dopytových impulzov zo zahraničia. A ešte raz by som o roku 2013 povedal to, že to bol taký rok na hojdačke, pretože máme za sebou veľmi ťažký prvý štvrťrok roku 2013, potom veľmi príjemné prekvapenie, druhý štvrťrok roku 2013, potom vytriezvenie v treťom štvrťroku 2013, myslím si, že posledné čísla, ktoré hovoria o makroekonomických ukazovateľoch, môžte práve dnes čítať aj v dnešnej, v dnešnej tlači. No, a je pred nami nádej, ktorá, tá nádej nie je založená, samozrejme, len na nejakej, na našom nejakom sne, na nejakom prianí, na nejakej vôli, ale je založená na základe predstihových ukazovateľov, hlavne v krajinách, od ktorých sme bytostne závislí. Teraz mám na mysli Nemecko, to znamená tie predstihové ukazovatele hovoria o tom, že rok 2014 by mal byť zásadným rokom oživenia.
Prepáčte mi, samozrejme, ako minister financií musím k veciam pristupovať s chladnou hlavou - a z toho pohľadu aj formulácia "mal by" znamená z môjho pohľadu to, že dôverujem a verím v to, že rok 2014 bude zásadnou zmenou, bude obratom v ekonomickom raste Slovenska aj v situácii na trhu práce a bude kľúčovým rokom z ohľadu, z ohľadu obratu vo výbere daňových príjmov, a to kľúčovo kvôli, kvôli lepšej úspešnosti výberu, ktorú sme doručili už, už v poslednom, v posledných štvrťrokoch tohto roku.
Takže dovoľte mi na úvod, štátny rozpočet má jednu úlohu, má napĺňať politické priority vlády, ktoré boli schválené v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. To je axióma, ktorú dodržiava každý minister financií, ktorý predstupuje pred váženú Národnú radu. Rozpočet nemá neobmedzené možnosti a to si veľmi dobre uvedomujeme a pristupujeme k rozpočtu aj z hľadiska rôznych reálne existujúcich obmedzení veľmi zodpovedne. To nakoniec oceňujú aj trhy, vďaka čomu vieme získať veľmi priaznivé ceny na pokrytie nášho verejného dlhu. A o tom, o tom budem hovoriť, hovoriť neskôr.
Sme v prostredí, kedy si všetci uvedomujeme nutnosť ozdraviť verejné financie. Na jednej strane musíme podporiť ekonomický rast a zlepšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku, na strane druhej však musíme znižovať deficity verejnej správy v súlade s našimi európskymi záväzkami a záväzkami voči ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 sme presadzovali princíp, aby sa konsolidácia verejných financií nedotýkala väčšiny bežných ľudí a aby čo najmenej brzdila ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska. Pri tejto príležitosti musím spomenúť, akým ťažkým obdobím naše hospodárstvo prechádza. Keď sme preberali vládu, prognóza hospodárskeho rastu na rok 2013 bola vo výške 2,7 %. Od prognóz Európskej komisie, ktorá bola dokonca ešte vyššia ako 2,7 % na '13. rok, a na '14. rok predpokladala vtedajšia prognóza atakovať hranicu až 4 %, bolo to 3,6 %. Samozrejme, hospodársky rast je len jedným z mnohých ukazovateľov, ale pokiaľ hovoríme o príjmových možnostiach a výdavkových potrebách rozpočtu, tak asi tým najlepším a najdôležitejším ukazovateľom.
Keď sme zostavovali rozpočet na tento rok, naše prognózy hovorili stále ešte o raste 2,1 % hrubého domáceho produktu a odhadovali sme rast na budúci rok vo výške 3,5 %. Naše najnovšie prognózy zo septembra tohto roku, to sú posledné najaktuálnejšie prognózy opatrené guľatou pečiatkou výboru pre makroekonomické prognózy, hovoria o polovičnom raste pre tento rok a o raste cez 2 % pre rok budúci. Jednou vetou, vonkajšie prostredie sa z hľadiska fiškálnej politiky výrazne zmenilo. Zmenilo sa k horšiemu. Napriek tomu sme schopní udržať deficit v tomto roku pod kontrolou a dosiahnuť deficit pod 3 %. Snáď len na zastávku, ak si porovnáme našu závislosť našej otvorenej ekonomiky na nemeckej ekonomike, tak empiricky môžme odvodiť, odvodiť posledné roky nasledovný vzorec: rast v Nemecku krát dva sa rovná rast na Slovensku. Takisto ak si pozrieme, v akých podmienkach sa odhadoval ekonomický rast pre rok '13 v Nemecku takto pred rokom, bolo to niečo číslo blízke jednému percentu. V tom medzi..., ako sa, ako sa zhoršovala recesia v eurozóne, tak ten najhorší odhad rastu ekonomiky v Nemecku bol niekde okolo 0,4 %. Dnes odhadujeme, že skončíme v roku '13 blízko k 1 %. Je to medzi, niečím medzi 0,7 až 0,9 % podľa toho, ako sa dívate na sezónne očistené faktory, ktoré rast ovplyvňujú. Ale v každom prípade dnes hovoríme asi o raste niekde blízko 1 % a v Nemecku je to niekde na úrovni pol percenta. Tá závislosť, previazanosť toho postupu je viac ako markantná.
Čo je na druhej strane markantné, a zopakujem to, dobrá nálada a zlá nálada z Nemecka sa prenáša do podmienok slovenského ekonomického rastu s opozdením asi jedného až dvoch štvrťrokov. Je to, je to v princípe a sú to asi štyri, štyri až päť, je to štyri až päť mesiacov. Kedysi to bolo obdobie dlhšie. Bolo to asi polročné obdobie alebo sedem mesiacov. Z hľadiska, z hľadiska krízy sa naše cykly čoraz, čoraz viacej začínajú prekrývať a približovať.
V budúcom roku očakávame, že sa tempo rastu slovenskej ekonomiky zrýchli na 2,2 %, a vývoj by sa mal zlepšovať aj v nasledujúcich rokoch tak, že v roku 2016 dosiahneme ekonomický rast nad 3 % hrubého domáceho produktu. Rast cien ostane v budúcom roku podobne ako v tomto roku na nízkych úrovniach. Rast regulovaných cien ostane nízky. Ceny elektriny pre domácnosti klesnú možno až o 8 %, také sú posledné, posledné informácie od, ktoré avizuje, aj tieto informácie avizuje slovenský regulátor. Reálna mzda porastie rýchlejšie o 1,1 %. V budúcom roku nastane oživenie aj na trhu práce, čo prinesie rast zamestnanosti o 0,2 %.
Pôvodný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 mal stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu, na rok '15 to bolo avizovaných 2,57 a v roku 2016 na úroveň 1,5 %. My sme v podstate na základe, na základe daňovej prognózy z júna tohto roku, ktorá bola asi najdepresívnejšia z tej celej rady daňových prognóz, ktoré som mal tú česť prezentovať, na základe júnovej prognózy, ktorá reagovala naozaj na markantný pokles ekonomického rastu u nás aj v zahraničí, prišli sme o stovky miliónov eur na základe tejto prognózy, preto sme aj reagovali úpravou cieľov proti programu stability, ktorý sme schválili na vláde v apríli tohto roku.
Uvedomujem si však, že aj nepriaznivé dopady konsolidácie, ktoré tu boli aj po roku 2011, mierne boli aj v roku 2012 a, samozrejme, nepriaznivé vplyvy konsolidácie sú aj v tomto roku. Boli dokonca väčšie, ako sa odhadovali pred začiatkom krízy. Vyplýva to z výskumu Medzinárodnému menového fondu vo fiškálnych multiplikátoroch. Tí vyjadrujú, do akej miery sa znásobuje účinok stimulu či konsolidácie. A pred začiatkom krízy boli podľa Medzinárodného menového fondu výrazne, naozaj výrazne podhodnotené. Z tohto pohľadu naozaj platí pravidlo, že neexistuje konsolidácia, ktorá by krátkodobo alebo strednodobo neškodila ekonomickému rastu. Ale o tom, o tom určite budeme veľa hovoriť aj v príspevkoch jednotlivých poslancov.
Potrebu postupnejšieho tempa konsolidácie vidí aj Európska komisia. Tá sa rozhodla umožniť štátom, ktoré sa nenachádzajú v procedúre nadmerného deficitu, aby využili tzv. investičnú klauzulu a Komisia si totiž naozaj uvedomuje, že konsolidácia často prišla aj na úkor produktívnych investícií. Práve preto sa rozhodla umožniť dočasný odklon od strednodobého cieľa znižovania štrukturálneho deficitu v záujme posilnenia verejných investícií podporujúcich dlhodobý a udržateľný rast. A je pravdou, že Slovensko sa s návrhom tohto rozpočtu, ktorý je dneska na stole, uchádza aj o túto investičnú klauzulu, investing clause alebo investičnú klauzulu Oliho Rehna. Oli Rehn ju zverejnil v júli tohto roku ako iniciatívu, ako reakciu Európskej komisie na, na recesiu, ktorá sa plne prejavila v prvej polovici tohto roku. Zároveň stále platí, že Slovensko je viazané podpisom pod tzv. fiscal compact alebo zmluvu o stabilite, ktoré nás zaväzuje splniť tzv. empty strednodobý cieľ, ktorý z nášho pohľadu je nastavený naplno v roku 2018, z pohľadu požiadaviek Európskej komisie je to rok 2017. Z tohto pohľadu v jednom alebo druhom roku bude musieť Slovensko dosiahnuť štrukturálny deficit na úrovni pol percenta HDP. To je záväzok, od ktorého sa nedá v žiadnom prípade odstúpiť a ktorý zaväzuje túto vládu, a zaväzuje, samozrejme, aj vlády, ktoré prídu po nás.
Ak hovoríme o príjmoch, príjmy štátneho rozpočtu dosiahnu v budúcom roku úroveň 14 mld. 108 mil.; 14,108 mld. eura, výdavky budú na úrovni 17,392 mld. eura. Deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň 3,284 mld. eura. Ak sa chcem zastaviť pri príjmoch, treba povedať, že vďaka, naozaj vďaka úspešnému boju proti daňových únikom sa nám podarilo zlepšiť výber daní, čo prispelo k tomu, aby sme znížili cielený schodok verejných financií na budúci rok o dve desatiny percenta na úroveň 2,64 % HDP. Tu musím povedať, že často v našich prekáračkách, či už v politickom spektre, alebo z hľadiska vnímania médií, tento fakt nie je zdôrazňovaný, ale naozaj tento týždeň na výbore pre financie a rozpočet bol upravený fiškálny cieľ na rok 2014 na úroveň 2,6 %, na cieľ, ktorý je de facto skoro totožný s cieľom, ktorý bol schválený v programe stability na jar tohto roku. To znamená, vrátili sme sa pre rok '14 k pôvodnému cieľu. Prečo sme sa mohli vrátiť k tomuto cieľu? Pretože sa nám podarilo doručiť prvé reálne konkrétne výsledky z hľadiska lepšej, lepšej úspešnosti výberu daní. A to hovorím o stovkách, stovkách miliónov eur, pretože pre rok 2013 je to zatiaľ jasne kvantifikovateľné na úrovni štvrť miliardy eur. Vyše 250 mil. eur, ktoré sa nám podarilo vyslovene uchmatnúť z pazúrov ľudí, ktorí, ktorí sa živia daňovými únikmi.
Úspešný boj proti daňovým únikom nám zároveň umožňuje naozaj lepšie financovať aj priority, pretože na základe posledne zverejnených čísiel sme upravili rozpočet nielen smerom zníženia tzv. toho nominálneho alebo headlineového deficitu na úroveň 2,6 %. Zároveň zvyšujeme zdroje pre zdravotníctvo o 52 mil. eur, pre sociálne služby o 10 mil. eur, pre kapitoly školstva na platy učiteľov o 30 mil. eur a na cestnú infraštruktúru v celkovom objeme až 92 mil. eur. Dovoľte mi preto na tomto mieste oceniť prácu ľudí na finančnej správe, ale aj na ľuďoch z ministerstva financií, ale aj z externého prostredia, z polície, z prokuratúry a dokonca aj z justičného okruhu, ktorým, všetkým týmto ľuďom sa darí výrazným spôsobom zlepšiť efektivitu výberu daní, pretože po rokoch poklesu efektívnej daňovej sadzby naozaj nastáva historický obrat, obrat k lepšiemu, keď boj proti podvodníkom, zlodejom, boj proti daňovým únikom a podvodom naozaj prináša svoje konkrétne ovocie v desiatkach, v stovkách miliónov eur. Boj s daňovými únikmi teda je naozaj úspešný. Svedčí o tom aj vývoj tzv. efektívnej daňovej sadzby pri tej kľúčovej dani, pri dani z pridanej hodnoty. Od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom sa nám teda naozaj podarilo získať navyše 255 miliónov eur, a to len pri dani z pridanej hodnoty. Efektívna daňová sadzba dosiahla svoj vrchol v roku 2005 na úrovni 15,4 %, je to také teoretické číslo, ale je si ho, ale dobre si ho zapamätať a dno, efektívna daňová sadzba svoje dno dosiahla začiatkom roku 2012 na úrovni 12,4 %. Čiže 15,4 kontra 12,4 medzi rokmi 2005 a 2012.
Čo sa deje dnes? Momentálne sa v treťom kvartáli tohto roku nachádza EDS, efektívna daňová sadzba, na úrovni 13,5 %. To znamená, došlo k zlepšeniu o jedno celé percento na štvrťročnej báze. Ak hovoríme o celoročnom priemere roku 2013, tak sme na úrovni 13 %, ale nemáme ešte, ešte čísla za, za posledné mesiace. Mám na mysli hlavne, hlavne decembrovú a januárovú daň z pridanej hodnoty, decembrovú a januárovú DPH. Treba ale povedať, že k zásadnému, k zásadnej zmene došlo už, už v druhom kvartáli tohto roku a rekordy z hľadiska výberu začíname lámať od septembra. To znamená v septembri, v októbri a v novembri tie príspevky boli naozaj v desiatkach miliónov eur každý jeden mesiac, a to kľúčovo nižšími nadmernými odpočtami, ale v mesiaci november to už bola aj, aj rast daňovej bázy. Takže z môjho pohľadu, z pohľadu súboja o každé jedno euro, v súboji, ktorý ja nazývam križiacka výprava voči daňovým únikom, vnímam tento obrat ako udalosť desaťročia a vnímam ju, samozrejme, s obrovským zadosťučinením, pretože, viete, že tento súboj prebieha aj v tejto miestnosti, ale kľúčovo prebieha, prebieha v prostredí, kde sa tvorí a platí daň z pridanej hodnoty, to znamená, kľúčovo v podnikateľskej obci a medzi ľuďmi, ktorí platia daň ako takú.
Ďalšie pripravované opatrenia, hlavne zavedenie elektronických kontrolných výkazov, tento boj ešte zintenzívnia. Musíme si uvedomiť, že naozaj od 1. januára budúceho roku začíname spúšťať elektronické výkazy. To znamená, to kľúčové párovanie nadmerných odpočtov. Z tohto pohľadu, myslím si, že môžeme sa nádejať na, na ďalšie rast efektivity výberu. Ja osobne, spolu s tímom na finančnej správe verím ešte možnostiam zlepšenia výberu aj v budúcom roku. Koniec koncov táto ambícia je aj nacenená, ak to chcete takto počuť, aj konkrétne v štátnom rozpočte, pretože v štátnom rozpočte je položka štvrť miliardy eur, ktorá, ktorú si my oceňujeme, zavedenie, zavedenie kontrolného výkazu a na to margo by sme mali doručiť aj lepšie príjmy. To je položka, ktorá je mimo daňových prognóz. Je to z tohto pohľadu naša stávka na to, že tušíme lepšie príjmy z DPH v budúcom roku o štvrť miliardy eur navyše to, toho, čo, o čom vieme dnes.
Ak hovoríme o výdavkoch, pomer výdavkov na hrubom domácom produkte naďalej klesá aj v roku 2014. V porovnaní s rozpočtom na tento rok klesajú o..., klesajú tieto, tento pomer výdavkov na HDP o tri desatiny percenta. A ak ich porovnáme so skutočnosťou až roku '11, tak je to až 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je to ukazovateľ, podiel výdavkov na hrubom domácom produkte.
Podobne ako pri príprave rozpočtu na rok 2013 aj na budúci rok počítame s rezervami. V súvislosti s prijatím opatrení zameraných na boj proti daňovým únikov v oblasti výberu DPH sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v objeme štvrť miliardy eur. To je suma, ktorú som pred chvíľou spomínal. K predmetnému, k predmetnému príjmu sa rozpočtuje v kapitole verejnej pokladničnej správy v rovnakej výške rezerva aj vo výdavkoch. To znamená, že si nič nemaľujeme. My si touto sumou nezlepšujeme deficit. K týmto príjmom nemáme priradené žiadne konkrétne výdavky štátu. Je to vytvorená rezerva na výdavkovej strane, rezerva, ktorá v prvom rade má slúžiť na udržanie fiškálneho cieľa. A myslím, že z tohto pohľadu máme dôveryhodný track record alebo dôveryhodnú minulosť, pretože s podobnou obrovskou rezervou sme pracovali aj v tomto roku, a viete, že sa nám veľmi, veľmi hodila. Zároveň máme ešte aj ďalšiu rezervu, rezervu na platy zamestnancov verejnej a štátnej správy okrem učiteľov, a to vo výške 68 miliónov eur, takisto v kapitole VPS.
Na rozdiel od rôznych vyhlásení o šetrení našimi predchodcami, súčasná vláda pristúpila k rušeniu viacerých, konkrétnemu rušeniu viacerých rozpočtových a príspevkových organizácií. Naša vláda má dôveru aj v tomto programe v Európe aj vo svete. Na zefektívnení chodu verejnej správy sa podarilo získať pre rok 2014 333 miliónov eur. Z toho štrukturálne zmeny v rezortoch a v subjektoch verejnej správy, ide o zlučovanie úradov a úspory v druhej etape reformy ESO, predstavujú 105 miliónov eur. Je to naozaj zníženie výdavkov štrukturálnym spôsobom, to znamená trvalé zníženie výdavkov v oblasti fungovania verejnej správy.
Ak hovoríme o zefektívnení činnosti v štátnych spoločnostiach, doručili sme vyššie príjmy dividend v objeme 91 mil. eur. Vyššie príjmy z predaja nepotrebného majetku, ktoré takisto sú derivátom v podstate reformy ESO, sú naplánované v objeme 54 mil. eur a predaj nadbytočného majetku, samozrejme, bude pokračovať aj v ďalších, ďalších rokoch.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok '14 až '16 klesá medziročne počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, v roku '14 oproti roku '13 o 2 682, to najmä v súvislosti s prijímaním konsolidačných opatrení v rámci programu ESO. Opakujem, pokles tabuľkových miest o 2 682 v oblasti tej, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu, upozorňujem, pretože som začul v súvislosti aj s prípravou tejto debaty rôzne informácie. Toto je pravda, ktorú si viete overiť aj v predložených dokumentoch. Pre podnikateľský sektor pripravuje rezort financií viacero noviel zákonov aj z oblastí daní a účtovníctva, ktoré významným spôsobom znižujú administratívnu náročnosť. Novelizovaný bol napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o správe daní či zákon o účtovníctve. Ja si myslím, že to, tortúru ja mám osobne za sebou túto jeseň. Bolo to viac ako 14 zákonov, ktoré sa kľúčovo orientovali na naozaj znižovanie administratívnej záťaže a znižovanie aj administratívnych nákladov na šetrenie času, napr. už len počet strán účtovnej závierky pre mikroúčtovné jednotky sa zníži zo 45 na 8, hej. Malí podnikatelia ďalej nebudú musieť viesť cenovú evidenciu, to množstvo a množstvo oblastí: v oblasti daňových výdavkov, v oblasti účtovníctva, v oblasti zverejňovania účtovných závierok. To znamená, toto sú oblasti, ktorým sme sa takisto kľúčovo venovali.
Zjednodušujeme formuláre daňových priznaní, zvyšuje sa spodná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov. To v podstate pokračujeme v iniciatíve, na ktorej sme sa dohodli aj s kolegami z opozície ešte minulý rok v prípade znižovania hranice alebo zvyšovania platenia hranice preddavkov pre fyzické osoby. Čiže sme ich zvýšili pre právnické osoby na 2,5-tisíc eur. Rušia sa takisto niektoré oznamovacie povinnosti v oblasti daňovej evidencie, zjednodušená evidencia príjmov, výdavkov. Bude môcť sa po novom využiť všetky fyzické osoby s príjmami z podnikania. Takisto v oblasti tretieho sektora. Hovorím preto o tom, pretože, samozrejme, všetky tieto pozitívne veci ako keby niekto nechcel vidieť alebo nechcel o nich hovoriť. Hovoria iba o veciach, v ktorých cítia mäso, mediálne mäso.
Ak hovoríme o financovaní priorít, výstavba diaľnic a rýchlostných ciest predstavuje jednu z kľúčových priorít vlády, čoho dôkazom je aj návrh tohto rozpočtu na ďalšie roky. V tomto rozpočte výdavky na investície realizované Národnou diaľničnou spoločnosťou a Slovenskou správou ciest mimo prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania vrátane vlastných zdrojov NDS rastú v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok '13 o 42 miliónov eur, predstavuje to nárast o 17 %. Zároveň bol výborom Národnej rady pre financie a rozpočet pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý som už spomínal, ktorým sa tieto výdavky zvyšujú o ďalších 91,8 mil. eur. Celkom, celkovo tak tieto výdavky rastú o 134 mil. eur, čo predstavuje nárast o 54,2 %, medziročný nárast na výstavbu a kľúčovú opravu ciest.
Ak hovoríme o železniciach a výkonoch vo verejnom záujme, cieľom vlády v oblasti dopravy je aj udržanie podielu železničnej dopravy na celkovej doprave. Uvedený cieľ sa odzrkadľuje aj v návrhu rozpočtu na budúce roky úrovňou platieb na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv dopráv, o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu, ktoré v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 rastú o 12,5 milióna eur. Ak hovoríme o podpore rozvoja bývania, v oblasti podpory rozvoja bývania sa napriek potrebe konsolidácie verejných financií podarilo udržať a dokonca mierne zvýšiť výdavky o 3,5 milióna eur, je to nárast o 3,2 %.
Keď sa zastavím pri pôdohospodárstve a pri priamych platbách, vláda podporuje takú poľnohospodársku politiku, ktorá je zameraná primárne na produkciu. Dochádza tak ku kvantitatívnemu posunu od platieb za plochu smerom k reálnej produkcii farmárov. Táto zmena výrazne motivuje k efektívnejšiemu využívaniu pôdneho fondu krajiny a k zlepšeniu produkcie v oblasti rastlinnej, ako aj živočíšnej výroby a vytvára naozaj ďalšie podmienky na zvýšenie našej potravinovej samostatnosti. Návrh rozpočtu v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva preto počíta s takto nastavenými priamymi platbami pre farmárov, pričom v roku 2014 rastú oproti rozpočtu na tento rok o 19 %. Zároveň je v súlade s Koncepciou rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 - 2020 vyčlenených dodatočných 19 mil. eur na tzv. prechodnú vnútroštátnu platbu.
Školstvo. Výdavky na vzdelávanie, konkrétne na regionálne školstvo rastú oproti rozpočtu na rok 2013, je to už v samotnom návrhu rozpočtu, medziročne o 79 mil. eur a po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu výboru pre financie a menu až o 109 mil. eur.
Ak hovoríme o kultúre a grantovom systéme, výdavky na grantový systém, ktorý je primárne určený na financovanie neštátnej kultúry najmä prostredníctvom tretieho sektora, po odpočítaní výdavkov na Európske hlavné mesto kultúry, a viete, že tento projekt končí tento rok, rastie, celkový grantový program rastie oproti schválenému rozpočtu o 10,8 %.
Ak hovoríme o kapitole rezorta, rezortu práce, návrh rozpočtu na rok 2014 počítal s výdavkami na sociálne služby na úrovni 62,5 mil. eura, po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu zákona z dielne výboru pre financie a rozpočet na základe doručených príjmov z lepšieho, efektívnejšieho výberu rastú na úroveň 72,5 %, 72,5 mil. eur, prepáčte, čo predstavuje oproti prostriedkom rozpočtovaným na tento rok nárast až o 47 mil. eur, to znamená o 184 %.
Z mnohých opatrení na podporu zamestnanosti chcem spomenúť jedno kľúčové a ide o oslobodenie dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov. Všetci dávno vieme, všetci dávno vieme, že jednou z hlavných príčin znevýhodnenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce je vysoký odvodový klin. Všetci vieme dlho diskutovať o tom, prečo to tak je a prečo je treba odvodovú záťaž dlhodobo nezamestnaných a nízkopríjmových zamestnancov výrazne znížiť. Ale až táto vláda našla odvahu a zodpovednosť konať a viete veľmi dobre, že od 1. novembra sme prijali zákony, ktoré, ktoré zásadným spôsobom znižujú, znižujú odvody pre dlhodobo nezamestnaných na, na obmedzené obdobie. Pokiaľ sa tento pilot osvedčí a naozaj to sa odzrkadlí aj vo výsledkoch zamestnanosti a nezamestnanosti, pôjdeme, pôjdeme v tejto oblasti ďalej.
Ak hovoríme o výnosoch štátnych dlhopisov, ktoré, ako všetci veľmi dobre vieme, vyjadrujú okrem iného aj, aj dôveru investorov k ekonomickej politike vlády ako takej, treba zdôrazniť, že sú historicky na najnižších úrovniach. Si pozrieme a porovnáme výnosy pri štátnych dlhopisoch takto spred dvoch rokov, takže napr. z toho roku, z ktorého si tuto kolegovia robia výkladnú skriňu konsolidácie, tak zistíme zaujímavú vec. Výnosy pri štátnych dlhopisoch sú v súčasnosti o viac ako 50 % nižšie, ako boli pred dvoma rokmi, alebo inak, vtedy boli tieto výnosy, musíme, vtedy sme museli platiť dvakrát viac ako dnes za, za ten, za financovanie nášho dlhu, čo sa, samozrejme, jasným spôsobom odzrkadľuje aj na celkových výdavkoch. Dôvera zo strany inštitúcií, ktoré reálne obchodujú s týmito cennými papiermi a obchodujú na vlastné tričko, je úplne jasná, pretože nákup dlhopisu, či je 5-ročný, 10-ročný alebo v prípade refinancovania napr. R1 26-ročný dlhopis, je to otázka dôvery budúcnosti, v budúcnosť tejto krajiny. Nie je to otázka vyhodnotenia takej alebo onakej minulosti.
Z tohto pohľadu sa Slovensko na rozdiel od mnohých, mnohých iných krajín eurozóny môže tešiť dôvere, ktorá sa konkrétne prejavuje aj v šetrení výdavkov na obsluhu dlhu.
Tempo nárastu hrubého dlhu verejnej správy postupne spomalí, pričom v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % hrubého domáceho produktu. V nasledujúcich rokoch bude postupne klesať na úroveň 55,7 v roku 2016. Verejný dlh dosiahol na konci roku 2012 úroveň 52,1 % HDP, tento rok by to malo byť pod 55 %, prognózované číslo je 54,3 %. Tu chcem pripomenúť, že priemerný dlh krajín eurozóny by mal dosiahnuť v tomto roku 95,5 %, len pre porovnanie, kde sa nachádzame.
Medziročný rast dlhu v eurozóne od roku 2012 do roku 2013 je 4,9 %, na Slovensku je to 2,2 % hrubého domáceho produktu. Vzhľadom na fakt, že výsledky hospodárenia sú aj v roku 2013 pozitívnejšie, než boli pôvodné odhady, sme presvedčení, že aj v roku 2014 sa po zohľadnení všetkých opatrení podarí udržať výšku dlhu pod úrovňou 57 %. Tu si môžem dovoliť spomenúť aj to a myslím si, že čísla zverejnené na prelome 30. novembra a 1. decembra, mám na mysli hotovostný vývoj deficitu, dávajú vysokú nádej na to, že, že Slovensko nevyčerpá plánovaný hotovostný deficit, ktorý má schválený pre rok 2013, čo je, samozrejme, pozitívna správa pre krajinu a pre rast dlhu.
Na zníženie deficitu na úroveň 2,64 % HDP bolo potrebné prijať viacero opatrení na výdavkovej, ako aj príjmovej strane rozpočtu, pričom kľúčové bolo, aby sa konsolidácia nedotkla bežných ľudí, aby sa nedotkla ekonomiky a jej, jej potenciálneho rastu.
Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá pri, ktorú v porovnaní s minulým rokom, v porovnaní s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybalansovanú a výrazne s menšími možnými negatívnymi rizikami. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík, aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovalo viac rizík, napriek tomu sa darí deficit pre rok 2013 držať na úrovni 3 %. Tu si dovolím pripomenúť aj skeptické vyjadrenia predstaviteľov opozície pri príprave rozpočtu na rok 2013 a realitu, pred ktorej bránami sme veľmi, veľmi blízko. Rada zároveň konštatuje, že návrh rozpočtu a návrh rozpočtového plánu poskytli verejnosti oproti predchádzajúcim rokom viac informácii ako v minulosti, a z hľadiska transparentnosti preto rada hodnotí návrh rozpočtu pozitívne. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady dosiahnuteľný.
Rád by som sa ešte pristavil pri veľkosti konsolidácie, veľa si budeme určite rozprávať aj o štrukturálnom úsilí a zastavím sa pri veľkosti konsolidácie. Boli sme svedkami viacerých vyjadrení najprv z radov poslancov terajšej opozície ohľadom veľkosti konsolidácie, ktorá vláda ako konsolidovala, takže dovolím si upriamiť vašu pozornosť na zverejnenú analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorý prepočítal, aká bola veľkosť konsolidácie v posledných rokoch. Veľkosť konsolidácie je meraná z pohľadu scenára tzv. nezmenených politík, to znamená, je to teoreticky scenár, keď sa pokračuje v ďalších rokoch bez akýchkoľvek legislatívnych zmien. No a tak to potom vychádza, že v roku 2011 veľkosť konsolidačných opatrení vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík bola na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu, v roku 2012 na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu a v roku 2013 na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu. Takže z tohto pohľadu, z hľadiska metodiky ESA 95 a veľkosti konsolidácie, konsolidujeme v tomto roku o 20 % viac ako, ako naši kolegovia v roku 2011, a to aj napriek tomu, že na rozdiel od bývalej vlády sme už vo volebnom roku, to znamená v roku 2012, museli pristúpiť k, k jednotlivým opatreniam, ktoré mali aj, aj štrukturálny charakter. V budúcom roku bude veľkosť konsolidačných opatrení vo výške 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Dámy a páni, verím, že rozpočty na roky '14 až '16 vytvárajú predpoklady na to, aby sme na jednej strane znížili deficit, teda postupne zasypávali tú jamu, tú deficitnú jamu a na strane druhej podporili ekonomický rast, podporili rast zamestnanosti a zlepšili životnú úroveň ľudí na Slovensku. Takže ja verím, že budúci rok bude rokom zlepšovania pri plnení cieľov, ktoré, ku ktorým sme sa zaviazali, ktoré sme si predsavzali. Kľúčovým cieľom je vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu, na splnenie ktorého, samozrejme, musíme splniť nominálne ciele. To sú debaty, o ktorých určite budeme hovoriť aj v rozprave, to je ten rozdiel pri fixovaní cieľov nominálnych a štrukturálnych. Budúci rok bude rok zlepšovania na trhu práce a nie je to len môj názor, je to názor aj prognózy Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, OECD alebo aj našej Národnej banky Slovenska. Myslím si, že nás čaká dlhá diskusia, ja budem tejto diskusii, samozrejme, pozorne načúvať, budem aj reagovať. Čaká nás množstvo debát o jednorazových opatreniach, udržateľnosti, o plnení nominálnych alebo štrukturálnych cieľov, o strednodobých cieľoch. Na konci dňa však ale platí, že toto je plán, ktorý, samozrejme, z hľadiska reality budúceho roku prejde ešte mnohými skúškami a kľúčové je doručiť výsledok, lebo každý bič na konci plieska.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)