27. schôdza

Ďakujem pekne pánovi predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Duchoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 733 z 15. októbra 2013 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona konštatujem, že:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
1. K § 1 – zmena výšky príjmov a výdavkov schodku štátneho rozpočtu.
V § 1 ods. 1 sa suma „13 836 793 267 eur“ nahrádza sumou „14 108 311 790 eur“ a suma „17 222 638 262 eur“ sa nahrádza sumou „17 391 917 385 eur“.
V § 1 ods. 2 sa suma „3 385 844 995 eur“ nahrádza sumou „3 283 605 595 eur“.
Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu úpravy prognózy daňových príjmov, úprav záväzných ukazovateľov príjmov a limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. V nadväznosti na úpravy v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu sa mení aj schodok štátneho rozpočtu.
V bodoch 2, 3 a 4 sú uvedené bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2014, príjmy kapitol na rok 2014 a výdavky štátneho rozpočtu na rok 2014.
V bodoch 5 až 11 sú uvedené zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, a to vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať všetky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe. pod č. 640a. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014.
Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
V časti II. B o pozmeňujúcich návrhoch o 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
V časti IV. hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 276 dňa 2. decembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona s tým, že sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem pekne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: Ivan Mikloš za klub SDKÚ - DS, Ján Hudacký za KDH, László Sólymos za MOST - HÍD, ďalej Richard Sulík, SaS, Ivan Štefanec, Mikuláš Dzurinda, Alojz Hlina, Jozef Mihál, Ivan Švejna, Viliam Novotný, Pavol Zajac, Jozef Kollár, Miroslav Kadúc, Ivan Uhliarik, Daniel Lipšic, Jana Žitňanská, Mária Ritomská, Július Brocka, Jozef Viskupič, Helena Mezenská, Richard Vašečka, Mikuláš Huba.
Ja sa hlásim ako druhý v poradí po Ivanovi Miklošovi, teda, samozrejme, beriem aj do ohľadu záujem spravodajcu.
Nech sa páči, pán spravodajca, môžte vystúpiť v rozprave.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.
Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.
Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.
Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.
Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.
Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.
Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.
Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.
V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.
Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.
Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca sú tri, končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Nech sa páči s prvou, Béla Bugár.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Duchoň, pán spravodajca, vy ste fakticky vyzdvihli "stabilitu" vašej vlády. Ja si myslím, že to je na škodu. Všimnite, si koľko vašich poslancov vás počúvalo. Keď hovoril pán minister, predkladal fakticky správu alebo návrh štátneho rozpočtu, dvaja ministri ho počúvali a 22 poslancov SMER-u. To sa nikdy, nikdy predtým nestalo, že vláda alebo vládna koalícia, alebo poslanci vlády by tu neboli do nohy, ja si to nespomínam a som už 23 rokov v politike, je to hanba. Ja som chcel reagovať na niečo iné, ale vzhľadom k tomu, že ste toto, toto povedali, ja si myslím, že slúži, minimálne by sme mali, mali si zapamätať túto aroganciu. Je pravda, že ste vo väčšine, je pravda, že máte 83 poslancov, ale je to neúcta k zákonu roka, že sedí tu ani nie štvrtina vašich poslancov. (Potlesk.)

S ďalšou faktickou Zsolt Simon.

Ďakujem pekne. Pán kolega Duchoň, no nielen vy, ale aj pán minister, keď predkladal tento zákon a obhajoval ho, tak ako kolega Béla Bugár povedal, vláda tu nie je. Tomu, čo predkladáte, to, čo obhajujete, tomu už neverí ani samotný predseda vlády Robert Fico, radšej si už pripravuje asi plán na prezidentské voľby, pretože neverí tomu, čo ste tu predložili. Rozpočet, to, čo je predložený, odráža slová, prázdne, populistické heslá a klamstvá, v prvom rade klamstvá. Príjem, ľudia sa nenajedia z klamstiev ani z tých prázdnych slov, ktoré zakrýva tento rozpočet, ale pravda je, že máme viac ľudí na nezamestnaneckých, ktorých je treba platiť, a zhoršuje životnú úroveň v tejto krajine. Ponúkate, čo ste ponúkli v tomto rozpočte? Zvýšenie dane, nové dane, nové odvody, nové poplatky, z toho majú ľudia žiť ? Z tohto sa nedá vyžiť! Vy sa staráte len o jedno jediné, jednu istotu sledujete pred sebou a to, aby isto neklesli preferencie SMER-u, nič viac, len isto, aby neklesli preferencie SMER-u, nie to, aby občania sa v tejto krajine mali lepšie.

S ďalšou faktickou Juraj Miškov, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, mňa zaujala informácia o nových investíciách, ktoré prichádzajú na Slovensko. Neviem, v ktorej krajine a v akom svete žijete vy, ale ja žijem na Slovensku a ja som teda žiadnu informáciu o nových investíciách, o nových pracovných miestach po nástupe vašej vlády nezachytil. Už si ani nespomínam, kedy naposledy minister hospodárstva pán Malatinský ohlásil nejakého nového investora, ohlásil nejaké nové pracovné miesta. Ak nejaký investor na Slovensku skončí, tak sa tak deje väčšinou náhodou v prípade, že jeho investícia nie je realizovateľná napr. v Českej republike a potom musí ísť na Slovensko, ako je príklad, ktorý bol medializovaný pred pár dňami, logistické centrá spoločnosti Amazon. Ak je to teda tak a hovoríte, že čísla neklamú, zverejnite teda čísla, zverejnite nové investície, ktoré počas vašej vlády prišli na Slovensko, zverejnite počet nových pracovných miest, ktoré vznikli počas vlády. Za našej vlády za jeden a pol roka vzniklo viac ako 50-tisíc nových pracovných miest. Koľko nových pracovných miest vzniklo počas vašej vlády? Ďakujem.