27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.12.2013 o 16:16 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.
Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.
Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.
Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.
Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.
Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.
Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.
Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.
V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.
Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.
Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:03
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za veľmi potešujúce správy pre Bratislavčanov a Petržalčanov. Škoda, že kolegovia z KDH sa bavia a nepočuli, ako sa to dá robiť, keďže za ich vlády sa to nedalo. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem a v tej súvislosti ma tak napadlo, že keď už ten Starý most vlastne bude financovaný z rozpočtu Európskej únie a na to pôjdu všetky tie financie, či by sa nemal potom už, keď potom bude viac-menej nový most, nemal aj premenovať, možno na nejaký most Európy alebo most Európskej únie. Čo si o tom myslíte? Nestálo by to za reč? Ďakujem pekne ešte raz.
Neautorizovaný
15:03
Ďakujem opäť za slovo. Ja mám voči tomu mostu jedinú výhradu a to je zatiaľ navrhovaná farba, ktorá sa mi vôbec nepáči. Ale pán primátor povedal, že sa nad touto farbu ešte zamyslí. Možnože tá samotná farba navodí nejaký možný názov mosta a ja mám takú tajnú predstavu o tom, ako by sa mohol volať, ale budem za to, za tento názov lobovať u zodpovedných. (Povedané so smiechom.) Vďaka, skončil som.
Neautorizovaný
15:05
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, členovia vlády, zákroky..., samozrejme, vážený pán poslanec, ktorý otázku položil, zákroky polície sú vykonávané ako reakcia na protiprávne konanie občanov v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Policajný zbor ďalej v zmysle zákona o Policajnom zbore spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, a ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie. Služobné zákroky policajtov sa vykonávajú v súlade so základnými zásadami, a to najmä zásadami zákonnosti, oficiality, oportunity a primeranosti tak, aby zásah do základných práv a slobôd osôb neprekročil nevyhnutnú mieru na dosiahnutie účelu, a s dôrazom, aby nevznikla osobám bezdôvodná ujma na ich právach garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň je možné konštatovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Neautorizovaný
15:14
Uvádzajúci uvádza bod 15:14
Peter KažimírTakže dovoľte mi, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 a rozpočty verejnej správy do roku, až do roku 2016.
Snáď mi dovoľte hneď na úvod povedať pár slov o tom, aký rok máme za sebou, lebo, myslím si, že všetci, ktorí sedíme v tejto, v tejto sále, môžeme povedať, že máme za sebou ťažký rok. Rok 2013 je poznamenaný druhým...
Takže dovoľte mi, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 a rozpočty verejnej správy do roku, až do roku 2016.
Snáď mi dovoľte hneď na úvod povedať pár slov o tom, aký rok máme za sebou, lebo, myslím si, že všetci, ktorí sedíme v tejto, v tejto sále, môžeme povedať, že máme za sebou ťažký rok. Rok 2013 je poznamenaný druhým vrcholom krízy. Ten prvý v roku 2009, všetci sme si mysleli v roku, v roku '11 a '12, že sa už nikdy nezopakuje. Ale je pravdou, že rok 2013 bol rokom recesie v eurozóne, rokom recesie a vážneho spomalenia ekonomického cyklu v celej Európskej únii a rokom, ktorý, ktorý sťažil aj oživenie na Slovensku. Slovensko sa stále môže tešiť s plusovými číslami z oblasti ekonomického rastu, ale Slovensko prišlo kvôli druhému vrcholu krízy o mnoho miliónov eur na strane, na strane príjmov. Slovensku sa nepodarilo v roku 2013 zásadným spôsobom zmeniť situáciu na trhu práce, hlavne vďaka, vďaka oslabenému ekonomickému rastu a nedostatku dopytových impulzov zo zahraničia. A ešte raz by som o roku 2013 povedal to, že to bol taký rok na hojdačke, pretože máme za sebou veľmi ťažký prvý štvrťrok roku 2013, potom veľmi príjemné prekvapenie, druhý štvrťrok roku 2013, potom vytriezvenie v treťom štvrťroku 2013, myslím si, že posledné čísla, ktoré hovoria o makroekonomických ukazovateľoch, môžte práve dnes čítať aj v dnešnej, v dnešnej tlači. No, a je pred nami nádej, ktorá, tá nádej nie je založená, samozrejme, len na nejakej, na našom nejakom sne, na nejakom prianí, na nejakej vôli, ale je založená na základe predstihových ukazovateľov, hlavne v krajinách, od ktorých sme bytostne závislí. Teraz mám na mysli Nemecko, to znamená tie predstihové ukazovatele hovoria o tom, že rok 2014 by mal byť zásadným rokom oživenia.
Prepáčte mi, samozrejme, ako minister financií musím k veciam pristupovať s chladnou hlavou - a z toho pohľadu aj formulácia "mal by" znamená z môjho pohľadu to, že dôverujem a verím v to, že rok 2014 bude zásadnou zmenou, bude obratom v ekonomickom raste Slovenska aj v situácii na trhu práce a bude kľúčovým rokom z ohľadu, z ohľadu obratu vo výbere daňových príjmov, a to kľúčovo kvôli, kvôli lepšej úspešnosti výberu, ktorú sme doručili už, už v poslednom, v posledných štvrťrokoch tohto roku.
Takže dovoľte mi na úvod, štátny rozpočet má jednu úlohu, má napĺňať politické priority vlády, ktoré boli schválené v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. To je axióma, ktorú dodržiava každý minister financií, ktorý predstupuje pred váženú Národnú radu. Rozpočet nemá neobmedzené možnosti a to si veľmi dobre uvedomujeme a pristupujeme k rozpočtu aj z hľadiska rôznych reálne existujúcich obmedzení veľmi zodpovedne. To nakoniec oceňujú aj trhy, vďaka čomu vieme získať veľmi priaznivé ceny na pokrytie nášho verejného dlhu. A o tom, o tom budem hovoriť, hovoriť neskôr.
Sme v prostredí, kedy si všetci uvedomujeme nutnosť ozdraviť verejné financie. Na jednej strane musíme podporiť ekonomický rast a zlepšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku, na strane druhej však musíme znižovať deficity verejnej správy v súlade s našimi európskymi záväzkami a záväzkami voči ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 sme presadzovali princíp, aby sa konsolidácia verejných financií nedotýkala väčšiny bežných ľudí a aby čo najmenej brzdila ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska. Pri tejto príležitosti musím spomenúť, akým ťažkým obdobím naše hospodárstvo prechádza. Keď sme preberali vládu, prognóza hospodárskeho rastu na rok 2013 bola vo výške 2,7 %. Od prognóz Európskej komisie, ktorá bola dokonca ešte vyššia ako 2,7 % na '13. rok, a na '14. rok predpokladala vtedajšia prognóza atakovať hranicu až 4 %, bolo to 3,6 %. Samozrejme, hospodársky rast je len jedným z mnohých ukazovateľov, ale pokiaľ hovoríme o príjmových možnostiach a výdavkových potrebách rozpočtu, tak asi tým najlepším a najdôležitejším ukazovateľom.
Keď sme zostavovali rozpočet na tento rok, naše prognózy hovorili stále ešte o raste 2,1 % hrubého domáceho produktu a odhadovali sme rast na budúci rok vo výške 3,5 %. Naše najnovšie prognózy zo septembra tohto roku, to sú posledné najaktuálnejšie prognózy opatrené guľatou pečiatkou výboru pre makroekonomické prognózy, hovoria o polovičnom raste pre tento rok a o raste cez 2 % pre rok budúci. Jednou vetou, vonkajšie prostredie sa z hľadiska fiškálnej politiky výrazne zmenilo. Zmenilo sa k horšiemu. Napriek tomu sme schopní udržať deficit v tomto roku pod kontrolou a dosiahnuť deficit pod 3 %. Snáď len na zastávku, ak si porovnáme našu závislosť našej otvorenej ekonomiky na nemeckej ekonomike, tak empiricky môžme odvodiť, odvodiť posledné roky nasledovný vzorec: rast v Nemecku krát dva sa rovná rast na Slovensku. Takisto ak si pozrieme, v akých podmienkach sa odhadoval ekonomický rast pre rok '13 v Nemecku takto pred rokom, bolo to niečo číslo blízke jednému percentu. V tom medzi..., ako sa, ako sa zhoršovala recesia v eurozóne, tak ten najhorší odhad rastu ekonomiky v Nemecku bol niekde okolo 0,4 %. Dnes odhadujeme, že skončíme v roku '13 blízko k 1 %. Je to medzi, niečím medzi 0,7 až 0,9 % podľa toho, ako sa dívate na sezónne očistené faktory, ktoré rast ovplyvňujú. Ale v každom prípade dnes hovoríme asi o raste niekde blízko 1 % a v Nemecku je to niekde na úrovni pol percenta. Tá závislosť, previazanosť toho postupu je viac ako markantná.
Čo je na druhej strane markantné, a zopakujem to, dobrá nálada a zlá nálada z Nemecka sa prenáša do podmienok slovenského ekonomického rastu s opozdením asi jedného až dvoch štvrťrokov. Je to, je to v princípe a sú to asi štyri, štyri až päť, je to štyri až päť mesiacov. Kedysi to bolo obdobie dlhšie. Bolo to asi polročné obdobie alebo sedem mesiacov. Z hľadiska, z hľadiska krízy sa naše cykly čoraz, čoraz viacej začínajú prekrývať a približovať.
V budúcom roku očakávame, že sa tempo rastu slovenskej ekonomiky zrýchli na 2,2 %, a vývoj by sa mal zlepšovať aj v nasledujúcich rokoch tak, že v roku 2016 dosiahneme ekonomický rast nad 3 % hrubého domáceho produktu. Rast cien ostane v budúcom roku podobne ako v tomto roku na nízkych úrovniach. Rast regulovaných cien ostane nízky. Ceny elektriny pre domácnosti klesnú možno až o 8 %, také sú posledné, posledné informácie od, ktoré avizuje, aj tieto informácie avizuje slovenský regulátor. Reálna mzda porastie rýchlejšie o 1,1 %. V budúcom roku nastane oživenie aj na trhu práce, čo prinesie rast zamestnanosti o 0,2 %.
Pôvodný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 mal stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu, na rok '15 to bolo avizovaných 2,57 a v roku 2016 na úroveň 1,5 %. My sme v podstate na základe, na základe daňovej prognózy z júna tohto roku, ktorá bola asi najdepresívnejšia z tej celej rady daňových prognóz, ktoré som mal tú česť prezentovať, na základe júnovej prognózy, ktorá reagovala naozaj na markantný pokles ekonomického rastu u nás aj v zahraničí, prišli sme o stovky miliónov eur na základe tejto prognózy, preto sme aj reagovali úpravou cieľov proti programu stability, ktorý sme schválili na vláde v apríli tohto roku.
Uvedomujem si však, že aj nepriaznivé dopady konsolidácie, ktoré tu boli aj po roku 2011, mierne boli aj v roku 2012 a, samozrejme, nepriaznivé vplyvy konsolidácie sú aj v tomto roku. Boli dokonca väčšie, ako sa odhadovali pred začiatkom krízy. Vyplýva to z výskumu Medzinárodnému menového fondu vo fiškálnych multiplikátoroch. Tí vyjadrujú, do akej miery sa znásobuje účinok stimulu či konsolidácie. A pred začiatkom krízy boli podľa Medzinárodného menového fondu výrazne, naozaj výrazne podhodnotené. Z tohto pohľadu naozaj platí pravidlo, že neexistuje konsolidácia, ktorá by krátkodobo alebo strednodobo neškodila ekonomickému rastu. Ale o tom, o tom určite budeme veľa hovoriť aj v príspevkoch jednotlivých poslancov.
Potrebu postupnejšieho tempa konsolidácie vidí aj Európska komisia. Tá sa rozhodla umožniť štátom, ktoré sa nenachádzajú v procedúre nadmerného deficitu, aby využili tzv. investičnú klauzulu a Komisia si totiž naozaj uvedomuje, že konsolidácia často prišla aj na úkor produktívnych investícií. Práve preto sa rozhodla umožniť dočasný odklon od strednodobého cieľa znižovania štrukturálneho deficitu v záujme posilnenia verejných investícií podporujúcich dlhodobý a udržateľný rast. A je pravdou, že Slovensko sa s návrhom tohto rozpočtu, ktorý je dneska na stole, uchádza aj o túto investičnú klauzulu, investing clause alebo investičnú klauzulu Oliho Rehna. Oli Rehn ju zverejnil v júli tohto roku ako iniciatívu, ako reakciu Európskej komisie na, na recesiu, ktorá sa plne prejavila v prvej polovici tohto roku. Zároveň stále platí, že Slovensko je viazané podpisom pod tzv. fiscal compact alebo zmluvu o stabilite, ktoré nás zaväzuje splniť tzv. empty strednodobý cieľ, ktorý z nášho pohľadu je nastavený naplno v roku 2018, z pohľadu požiadaviek Európskej komisie je to rok 2017. Z tohto pohľadu v jednom alebo druhom roku bude musieť Slovensko dosiahnuť štrukturálny deficit na úrovni pol percenta HDP. To je záväzok, od ktorého sa nedá v žiadnom prípade odstúpiť a ktorý zaväzuje túto vládu, a zaväzuje, samozrejme, aj vlády, ktoré prídu po nás.
Ak hovoríme o príjmoch, príjmy štátneho rozpočtu dosiahnu v budúcom roku úroveň 14 mld. 108 mil.; 14,108 mld. eura, výdavky budú na úrovni 17,392 mld. eura. Deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň 3,284 mld. eura. Ak sa chcem zastaviť pri príjmoch, treba povedať, že vďaka, naozaj vďaka úspešnému boju proti daňových únikom sa nám podarilo zlepšiť výber daní, čo prispelo k tomu, aby sme znížili cielený schodok verejných financií na budúci rok o dve desatiny percenta na úroveň 2,64 % HDP. Tu musím povedať, že často v našich prekáračkách, či už v politickom spektre, alebo z hľadiska vnímania médií, tento fakt nie je zdôrazňovaný, ale naozaj tento týždeň na výbore pre financie a rozpočet bol upravený fiškálny cieľ na rok 2014 na úroveň 2,6 %, na cieľ, ktorý je de facto skoro totožný s cieľom, ktorý bol schválený v programe stability na jar tohto roku. To znamená, vrátili sme sa pre rok '14 k pôvodnému cieľu. Prečo sme sa mohli vrátiť k tomuto cieľu? Pretože sa nám podarilo doručiť prvé reálne konkrétne výsledky z hľadiska lepšej, lepšej úspešnosti výberu daní. A to hovorím o stovkách, stovkách miliónov eur, pretože pre rok 2013 je to zatiaľ jasne kvantifikovateľné na úrovni štvrť miliardy eur. Vyše 250 mil. eur, ktoré sa nám podarilo vyslovene uchmatnúť z pazúrov ľudí, ktorí, ktorí sa živia daňovými únikmi.
Úspešný boj proti daňovým únikom nám zároveň umožňuje naozaj lepšie financovať aj priority, pretože na základe posledne zverejnených čísiel sme upravili rozpočet nielen smerom zníženia tzv. toho nominálneho alebo headlineového deficitu na úroveň 2,6 %. Zároveň zvyšujeme zdroje pre zdravotníctvo o 52 mil. eur, pre sociálne služby o 10 mil. eur, pre kapitoly školstva na platy učiteľov o 30 mil. eur a na cestnú infraštruktúru v celkovom objeme až 92 mil. eur. Dovoľte mi preto na tomto mieste oceniť prácu ľudí na finančnej správe, ale aj na ľuďoch z ministerstva financií, ale aj z externého prostredia, z polície, z prokuratúry a dokonca aj z justičného okruhu, ktorým, všetkým týmto ľuďom sa darí výrazným spôsobom zlepšiť efektivitu výberu daní, pretože po rokoch poklesu efektívnej daňovej sadzby naozaj nastáva historický obrat, obrat k lepšiemu, keď boj proti podvodníkom, zlodejom, boj proti daňovým únikom a podvodom naozaj prináša svoje konkrétne ovocie v desiatkach, v stovkách miliónov eur. Boj s daňovými únikmi teda je naozaj úspešný. Svedčí o tom aj vývoj tzv. efektívnej daňovej sadzby pri tej kľúčovej dani, pri dani z pridanej hodnoty. Od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom sa nám teda naozaj podarilo získať navyše 255 miliónov eur, a to len pri dani z pridanej hodnoty. Efektívna daňová sadzba dosiahla svoj vrchol v roku 2005 na úrovni 15,4 %, je to také teoretické číslo, ale je si ho, ale dobre si ho zapamätať a dno, efektívna daňová sadzba svoje dno dosiahla začiatkom roku 2012 na úrovni 12,4 %. Čiže 15,4 kontra 12,4 medzi rokmi 2005 a 2012.
Čo sa deje dnes? Momentálne sa v treťom kvartáli tohto roku nachádza EDS, efektívna daňová sadzba, na úrovni 13,5 %. To znamená, došlo k zlepšeniu o jedno celé percento na štvrťročnej báze. Ak hovoríme o celoročnom priemere roku 2013, tak sme na úrovni 13 %, ale nemáme ešte, ešte čísla za, za posledné mesiace. Mám na mysli hlavne, hlavne decembrovú a januárovú daň z pridanej hodnoty, decembrovú a januárovú DPH. Treba ale povedať, že k zásadnému, k zásadnej zmene došlo už, už v druhom kvartáli tohto roku a rekordy z hľadiska výberu začíname lámať od septembra. To znamená v septembri, v októbri a v novembri tie príspevky boli naozaj v desiatkach miliónov eur každý jeden mesiac, a to kľúčovo nižšími nadmernými odpočtami, ale v mesiaci november to už bola aj, aj rast daňovej bázy. Takže z môjho pohľadu, z pohľadu súboja o každé jedno euro, v súboji, ktorý ja nazývam križiacka výprava voči daňovým únikom, vnímam tento obrat ako udalosť desaťročia a vnímam ju, samozrejme, s obrovským zadosťučinením, pretože, viete, že tento súboj prebieha aj v tejto miestnosti, ale kľúčovo prebieha, prebieha v prostredí, kde sa tvorí a platí daň z pridanej hodnoty, to znamená, kľúčovo v podnikateľskej obci a medzi ľuďmi, ktorí platia daň ako takú.
Ďalšie pripravované opatrenia, hlavne zavedenie elektronických kontrolných výkazov, tento boj ešte zintenzívnia. Musíme si uvedomiť, že naozaj od 1. januára budúceho roku začíname spúšťať elektronické výkazy. To znamená, to kľúčové párovanie nadmerných odpočtov. Z tohto pohľadu, myslím si, že môžeme sa nádejať na, na ďalšie rast efektivity výberu. Ja osobne, spolu s tímom na finančnej správe verím ešte možnostiam zlepšenia výberu aj v budúcom roku. Koniec koncov táto ambícia je aj nacenená, ak to chcete takto počuť, aj konkrétne v štátnom rozpočte, pretože v štátnom rozpočte je položka štvrť miliardy eur, ktorá, ktorú si my oceňujeme, zavedenie, zavedenie kontrolného výkazu a na to margo by sme mali doručiť aj lepšie príjmy. To je položka, ktorá je mimo daňových prognóz. Je to z tohto pohľadu naša stávka na to, že tušíme lepšie príjmy z DPH v budúcom roku o štvrť miliardy eur navyše to, toho, čo, o čom vieme dnes.
Ak hovoríme o výdavkoch, pomer výdavkov na hrubom domácom produkte naďalej klesá aj v roku 2014. V porovnaní s rozpočtom na tento rok klesajú o..., klesajú tieto, tento pomer výdavkov na HDP o tri desatiny percenta. A ak ich porovnáme so skutočnosťou až roku '11, tak je to až 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je to ukazovateľ, podiel výdavkov na hrubom domácom produkte.
Podobne ako pri príprave rozpočtu na rok 2013 aj na budúci rok počítame s rezervami. V súvislosti s prijatím opatrení zameraných na boj proti daňovým únikov v oblasti výberu DPH sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v objeme štvrť miliardy eur. To je suma, ktorú som pred chvíľou spomínal. K predmetnému, k predmetnému príjmu sa rozpočtuje v kapitole verejnej pokladničnej správy v rovnakej výške rezerva aj vo výdavkoch. To znamená, že si nič nemaľujeme. My si touto sumou nezlepšujeme deficit. K týmto príjmom nemáme priradené žiadne konkrétne výdavky štátu. Je to vytvorená rezerva na výdavkovej strane, rezerva, ktorá v prvom rade má slúžiť na udržanie fiškálneho cieľa. A myslím, že z tohto pohľadu máme dôveryhodný track record alebo dôveryhodnú minulosť, pretože s podobnou obrovskou rezervou sme pracovali aj v tomto roku, a viete, že sa nám veľmi, veľmi hodila. Zároveň máme ešte aj ďalšiu rezervu, rezervu na platy zamestnancov verejnej a štátnej správy okrem učiteľov, a to vo výške 68 miliónov eur, takisto v kapitole VPS.
Na rozdiel od rôznych vyhlásení o šetrení našimi predchodcami, súčasná vláda pristúpila k rušeniu viacerých, konkrétnemu rušeniu viacerých rozpočtových a príspevkových organizácií. Naša vláda má dôveru aj v tomto programe v Európe aj vo svete. Na zefektívnení chodu verejnej správy sa podarilo získať pre rok 2014 333 miliónov eur. Z toho štrukturálne zmeny v rezortoch a v subjektoch verejnej správy, ide o zlučovanie úradov a úspory v druhej etape reformy ESO, predstavujú 105 miliónov eur. Je to naozaj zníženie výdavkov štrukturálnym spôsobom, to znamená trvalé zníženie výdavkov v oblasti fungovania verejnej správy.
Ak hovoríme o zefektívnení činnosti v štátnych spoločnostiach, doručili sme vyššie príjmy dividend v objeme 91 mil. eur. Vyššie príjmy z predaja nepotrebného majetku, ktoré takisto sú derivátom v podstate reformy ESO, sú naplánované v objeme 54 mil. eur a predaj nadbytočného majetku, samozrejme, bude pokračovať aj v ďalších, ďalších rokoch.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok '14 až '16 klesá medziročne počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, v roku '14 oproti roku '13 o 2 682, to najmä v súvislosti s prijímaním konsolidačných opatrení v rámci programu ESO. Opakujem, pokles tabuľkových miest o 2 682 v oblasti tej, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu, upozorňujem, pretože som začul v súvislosti aj s prípravou tejto debaty rôzne informácie. Toto je pravda, ktorú si viete overiť aj v predložených dokumentoch. Pre podnikateľský sektor pripravuje rezort financií viacero noviel zákonov aj z oblastí daní a účtovníctva, ktoré významným spôsobom znižujú administratívnu náročnosť. Novelizovaný bol napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o správe daní či zákon o účtovníctve. Ja si myslím, že to, tortúru ja mám osobne za sebou túto jeseň. Bolo to viac ako 14 zákonov, ktoré sa kľúčovo orientovali na naozaj znižovanie administratívnej záťaže a znižovanie aj administratívnych nákladov na šetrenie času, napr. už len počet strán účtovnej závierky pre mikroúčtovné jednotky sa zníži zo 45 na 8, hej. Malí podnikatelia ďalej nebudú musieť viesť cenovú evidenciu, to množstvo a množstvo oblastí: v oblasti daňových výdavkov, v oblasti účtovníctva, v oblasti zverejňovania účtovných závierok. To znamená, toto sú oblasti, ktorým sme sa takisto kľúčovo venovali.
Zjednodušujeme formuláre daňových priznaní, zvyšuje sa spodná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov. To v podstate pokračujeme v iniciatíve, na ktorej sme sa dohodli aj s kolegami z opozície ešte minulý rok v prípade znižovania hranice alebo zvyšovania platenia hranice preddavkov pre fyzické osoby. Čiže sme ich zvýšili pre právnické osoby na 2,5-tisíc eur. Rušia sa takisto niektoré oznamovacie povinnosti v oblasti daňovej evidencie, zjednodušená evidencia príjmov, výdavkov. Bude môcť sa po novom využiť všetky fyzické osoby s príjmami z podnikania. Takisto v oblasti tretieho sektora. Hovorím preto o tom, pretože, samozrejme, všetky tieto pozitívne veci ako keby niekto nechcel vidieť alebo nechcel o nich hovoriť. Hovoria iba o veciach, v ktorých cítia mäso, mediálne mäso.
Ak hovoríme o financovaní priorít, výstavba diaľnic a rýchlostných ciest predstavuje jednu z kľúčových priorít vlády, čoho dôkazom je aj návrh tohto rozpočtu na ďalšie roky. V tomto rozpočte výdavky na investície realizované Národnou diaľničnou spoločnosťou a Slovenskou správou ciest mimo prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania vrátane vlastných zdrojov NDS rastú v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok '13 o 42 miliónov eur, predstavuje to nárast o 17 %. Zároveň bol výborom Národnej rady pre financie a rozpočet pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý som už spomínal, ktorým sa tieto výdavky zvyšujú o ďalších 91,8 mil. eur. Celkom, celkovo tak tieto výdavky rastú o 134 mil. eur, čo predstavuje nárast o 54,2 %, medziročný nárast na výstavbu a kľúčovú opravu ciest.
Ak hovoríme o železniciach a výkonoch vo verejnom záujme, cieľom vlády v oblasti dopravy je aj udržanie podielu železničnej dopravy na celkovej doprave. Uvedený cieľ sa odzrkadľuje aj v návrhu rozpočtu na budúce roky úrovňou platieb na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv dopráv, o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu, ktoré v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 rastú o 12,5 milióna eur. Ak hovoríme o podpore rozvoja bývania, v oblasti podpory rozvoja bývania sa napriek potrebe konsolidácie verejných financií podarilo udržať a dokonca mierne zvýšiť výdavky o 3,5 milióna eur, je to nárast o 3,2 %.
Keď sa zastavím pri pôdohospodárstve a pri priamych platbách, vláda podporuje takú poľnohospodársku politiku, ktorá je zameraná primárne na produkciu. Dochádza tak ku kvantitatívnemu posunu od platieb za plochu smerom k reálnej produkcii farmárov. Táto zmena výrazne motivuje k efektívnejšiemu využívaniu pôdneho fondu krajiny a k zlepšeniu produkcie v oblasti rastlinnej, ako aj živočíšnej výroby a vytvára naozaj ďalšie podmienky na zvýšenie našej potravinovej samostatnosti. Návrh rozpočtu v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva preto počíta s takto nastavenými priamymi platbami pre farmárov, pričom v roku 2014 rastú oproti rozpočtu na tento rok o 19 %. Zároveň je v súlade s Koncepciou rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 - 2020 vyčlenených dodatočných 19 mil. eur na tzv. prechodnú vnútroštátnu platbu.
Školstvo. Výdavky na vzdelávanie, konkrétne na regionálne školstvo rastú oproti rozpočtu na rok 2013, je to už v samotnom návrhu rozpočtu, medziročne o 79 mil. eur a po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu výboru pre financie a menu až o 109 mil. eur.
Ak hovoríme o kultúre a grantovom systéme, výdavky na grantový systém, ktorý je primárne určený na financovanie neštátnej kultúry najmä prostredníctvom tretieho sektora, po odpočítaní výdavkov na Európske hlavné mesto kultúry, a viete, že tento projekt končí tento rok, rastie, celkový grantový program rastie oproti schválenému rozpočtu o 10,8 %.
Ak hovoríme o kapitole rezorta, rezortu práce, návrh rozpočtu na rok 2014 počítal s výdavkami na sociálne služby na úrovni 62,5 mil. eura, po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu zákona z dielne výboru pre financie a rozpočet na základe doručených príjmov z lepšieho, efektívnejšieho výberu rastú na úroveň 72,5 %, 72,5 mil. eur, prepáčte, čo predstavuje oproti prostriedkom rozpočtovaným na tento rok nárast až o 47 mil. eur, to znamená o 184 %.
Z mnohých opatrení na podporu zamestnanosti chcem spomenúť jedno kľúčové a ide o oslobodenie dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov. Všetci dávno vieme, všetci dávno vieme, že jednou z hlavných príčin znevýhodnenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce je vysoký odvodový klin. Všetci vieme dlho diskutovať o tom, prečo to tak je a prečo je treba odvodovú záťaž dlhodobo nezamestnaných a nízkopríjmových zamestnancov výrazne znížiť. Ale až táto vláda našla odvahu a zodpovednosť konať a viete veľmi dobre, že od 1. novembra sme prijali zákony, ktoré, ktoré zásadným spôsobom znižujú, znižujú odvody pre dlhodobo nezamestnaných na, na obmedzené obdobie. Pokiaľ sa tento pilot osvedčí a naozaj to sa odzrkadlí aj vo výsledkoch zamestnanosti a nezamestnanosti, pôjdeme, pôjdeme v tejto oblasti ďalej.
Ak hovoríme o výnosoch štátnych dlhopisov, ktoré, ako všetci veľmi dobre vieme, vyjadrujú okrem iného aj, aj dôveru investorov k ekonomickej politike vlády ako takej, treba zdôrazniť, že sú historicky na najnižších úrovniach. Si pozrieme a porovnáme výnosy pri štátnych dlhopisoch takto spred dvoch rokov, takže napr. z toho roku, z ktorého si tuto kolegovia robia výkladnú skriňu konsolidácie, tak zistíme zaujímavú vec. Výnosy pri štátnych dlhopisoch sú v súčasnosti o viac ako 50 % nižšie, ako boli pred dvoma rokmi, alebo inak, vtedy boli tieto výnosy, musíme, vtedy sme museli platiť dvakrát viac ako dnes za, za ten, za financovanie nášho dlhu, čo sa, samozrejme, jasným spôsobom odzrkadľuje aj na celkových výdavkoch. Dôvera zo strany inštitúcií, ktoré reálne obchodujú s týmito cennými papiermi a obchodujú na vlastné tričko, je úplne jasná, pretože nákup dlhopisu, či je 5-ročný, 10-ročný alebo v prípade refinancovania napr. R1 26-ročný dlhopis, je to otázka dôvery budúcnosti, v budúcnosť tejto krajiny. Nie je to otázka vyhodnotenia takej alebo onakej minulosti.
Z tohto pohľadu sa Slovensko na rozdiel od mnohých, mnohých iných krajín eurozóny môže tešiť dôvere, ktorá sa konkrétne prejavuje aj v šetrení výdavkov na obsluhu dlhu.
Tempo nárastu hrubého dlhu verejnej správy postupne spomalí, pričom v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % hrubého domáceho produktu. V nasledujúcich rokoch bude postupne klesať na úroveň 55,7 v roku 2016. Verejný dlh dosiahol na konci roku 2012 úroveň 52,1 % HDP, tento rok by to malo byť pod 55 %, prognózované číslo je 54,3 %. Tu chcem pripomenúť, že priemerný dlh krajín eurozóny by mal dosiahnuť v tomto roku 95,5 %, len pre porovnanie, kde sa nachádzame.
Medziročný rast dlhu v eurozóne od roku 2012 do roku 2013 je 4,9 %, na Slovensku je to 2,2 % hrubého domáceho produktu. Vzhľadom na fakt, že výsledky hospodárenia sú aj v roku 2013 pozitívnejšie, než boli pôvodné odhady, sme presvedčení, že aj v roku 2014 sa po zohľadnení všetkých opatrení podarí udržať výšku dlhu pod úrovňou 57 %. Tu si môžem dovoliť spomenúť aj to a myslím si, že čísla zverejnené na prelome 30. novembra a 1. decembra, mám na mysli hotovostný vývoj deficitu, dávajú vysokú nádej na to, že, že Slovensko nevyčerpá plánovaný hotovostný deficit, ktorý má schválený pre rok 2013, čo je, samozrejme, pozitívna správa pre krajinu a pre rast dlhu.
Na zníženie deficitu na úroveň 2,64 % HDP bolo potrebné prijať viacero opatrení na výdavkovej, ako aj príjmovej strane rozpočtu, pričom kľúčové bolo, aby sa konsolidácia nedotkla bežných ľudí, aby sa nedotkla ekonomiky a jej, jej potenciálneho rastu.
Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá pri, ktorú v porovnaní s minulým rokom, v porovnaní s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybalansovanú a výrazne s menšími možnými negatívnymi rizikami. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík, aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovalo viac rizík, napriek tomu sa darí deficit pre rok 2013 držať na úrovni 3 %. Tu si dovolím pripomenúť aj skeptické vyjadrenia predstaviteľov opozície pri príprave rozpočtu na rok 2013 a realitu, pred ktorej bránami sme veľmi, veľmi blízko. Rada zároveň konštatuje, že návrh rozpočtu a návrh rozpočtového plánu poskytli verejnosti oproti predchádzajúcim rokom viac informácii ako v minulosti, a z hľadiska transparentnosti preto rada hodnotí návrh rozpočtu pozitívne. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady dosiahnuteľný.
Rád by som sa ešte pristavil pri veľkosti konsolidácie, veľa si budeme určite rozprávať aj o štrukturálnom úsilí a zastavím sa pri veľkosti konsolidácie. Boli sme svedkami viacerých vyjadrení najprv z radov poslancov terajšej opozície ohľadom veľkosti konsolidácie, ktorá vláda ako konsolidovala, takže dovolím si upriamiť vašu pozornosť na zverejnenú analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorý prepočítal, aká bola veľkosť konsolidácie v posledných rokoch. Veľkosť konsolidácie je meraná z pohľadu scenára tzv. nezmenených politík, to znamená, je to teoreticky scenár, keď sa pokračuje v ďalších rokoch bez akýchkoľvek legislatívnych zmien. No a tak to potom vychádza, že v roku 2011 veľkosť konsolidačných opatrení vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík bola na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu, v roku 2012 na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu a v roku 2013 na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu. Takže z tohto pohľadu, z hľadiska metodiky ESA 95 a veľkosti konsolidácie, konsolidujeme v tomto roku o 20 % viac ako, ako naši kolegovia v roku 2011, a to aj napriek tomu, že na rozdiel od bývalej vlády sme už vo volebnom roku, to znamená v roku 2012, museli pristúpiť k, k jednotlivým opatreniam, ktoré mali aj, aj štrukturálny charakter. V budúcom roku bude veľkosť konsolidačných opatrení vo výške 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Dámy a páni, verím, že rozpočty na roky '14 až '16 vytvárajú predpoklady na to, aby sme na jednej strane znížili deficit, teda postupne zasypávali tú jamu, tú deficitnú jamu a na strane druhej podporili ekonomický rast, podporili rast zamestnanosti a zlepšili životnú úroveň ľudí na Slovensku. Takže ja verím, že budúci rok bude rokom zlepšovania pri plnení cieľov, ktoré, ku ktorým sme sa zaviazali, ktoré sme si predsavzali. Kľúčovým cieľom je vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu, na splnenie ktorého, samozrejme, musíme splniť nominálne ciele. To sú debaty, o ktorých určite budeme hovoriť aj v rozprave, to je ten rozdiel pri fixovaní cieľov nominálnych a štrukturálnych. Budúci rok bude rok zlepšovania na trhu práce a nie je to len môj názor, je to názor aj prognózy Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, OECD alebo aj našej Národnej banky Slovenska. Myslím si, že nás čaká dlhá diskusia, ja budem tejto diskusii, samozrejme, pozorne načúvať, budem aj reagovať. Čaká nás množstvo debát o jednorazových opatreniach, udržateľnosti, o plnení nominálnych alebo štrukturálnych cieľov, o strednodobých cieľoch. Na konci dňa však ale platí, že toto je plán, ktorý, samozrejme, z hľadiska reality budúceho roku prejde ešte mnohými skúškami a kľúčové je doručiť výsledok, lebo každý bič na konci plieska.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň.
Takže dovoľte mi, aby som uviedol zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 a rozpočty verejnej správy do roku, až do roku 2016.
Snáď mi dovoľte hneď na úvod povedať pár slov o tom, aký rok máme za sebou, lebo, myslím si, že všetci, ktorí sedíme v tejto, v tejto sále, môžeme povedať, že máme za sebou ťažký rok. Rok 2013 je poznamenaný druhým vrcholom krízy. Ten prvý v roku 2009, všetci sme si mysleli v roku, v roku '11 a '12, že sa už nikdy nezopakuje. Ale je pravdou, že rok 2013 bol rokom recesie v eurozóne, rokom recesie a vážneho spomalenia ekonomického cyklu v celej Európskej únii a rokom, ktorý, ktorý sťažil aj oživenie na Slovensku. Slovensko sa stále môže tešiť s plusovými číslami z oblasti ekonomického rastu, ale Slovensko prišlo kvôli druhému vrcholu krízy o mnoho miliónov eur na strane, na strane príjmov. Slovensku sa nepodarilo v roku 2013 zásadným spôsobom zmeniť situáciu na trhu práce, hlavne vďaka, vďaka oslabenému ekonomickému rastu a nedostatku dopytových impulzov zo zahraničia. A ešte raz by som o roku 2013 povedal to, že to bol taký rok na hojdačke, pretože máme za sebou veľmi ťažký prvý štvrťrok roku 2013, potom veľmi príjemné prekvapenie, druhý štvrťrok roku 2013, potom vytriezvenie v treťom štvrťroku 2013, myslím si, že posledné čísla, ktoré hovoria o makroekonomických ukazovateľoch, môžte práve dnes čítať aj v dnešnej, v dnešnej tlači. No, a je pred nami nádej, ktorá, tá nádej nie je založená, samozrejme, len na nejakej, na našom nejakom sne, na nejakom prianí, na nejakej vôli, ale je založená na základe predstihových ukazovateľov, hlavne v krajinách, od ktorých sme bytostne závislí. Teraz mám na mysli Nemecko, to znamená tie predstihové ukazovatele hovoria o tom, že rok 2014 by mal byť zásadným rokom oživenia.
Prepáčte mi, samozrejme, ako minister financií musím k veciam pristupovať s chladnou hlavou - a z toho pohľadu aj formulácia "mal by" znamená z môjho pohľadu to, že dôverujem a verím v to, že rok 2014 bude zásadnou zmenou, bude obratom v ekonomickom raste Slovenska aj v situácii na trhu práce a bude kľúčovým rokom z ohľadu, z ohľadu obratu vo výbere daňových príjmov, a to kľúčovo kvôli, kvôli lepšej úspešnosti výberu, ktorú sme doručili už, už v poslednom, v posledných štvrťrokoch tohto roku.
Takže dovoľte mi na úvod, štátny rozpočet má jednu úlohu, má napĺňať politické priority vlády, ktoré boli schválené v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. To je axióma, ktorú dodržiava každý minister financií, ktorý predstupuje pred váženú Národnú radu. Rozpočet nemá neobmedzené možnosti a to si veľmi dobre uvedomujeme a pristupujeme k rozpočtu aj z hľadiska rôznych reálne existujúcich obmedzení veľmi zodpovedne. To nakoniec oceňujú aj trhy, vďaka čomu vieme získať veľmi priaznivé ceny na pokrytie nášho verejného dlhu. A o tom, o tom budem hovoriť, hovoriť neskôr.
Sme v prostredí, kedy si všetci uvedomujeme nutnosť ozdraviť verejné financie. Na jednej strane musíme podporiť ekonomický rast a zlepšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku, na strane druhej však musíme znižovať deficity verejnej správy v súlade s našimi európskymi záväzkami a záväzkami voči ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 sme presadzovali princíp, aby sa konsolidácia verejných financií nedotýkala väčšiny bežných ľudí a aby čo najmenej brzdila ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska. Pri tejto príležitosti musím spomenúť, akým ťažkým obdobím naše hospodárstvo prechádza. Keď sme preberali vládu, prognóza hospodárskeho rastu na rok 2013 bola vo výške 2,7 %. Od prognóz Európskej komisie, ktorá bola dokonca ešte vyššia ako 2,7 % na '13. rok, a na '14. rok predpokladala vtedajšia prognóza atakovať hranicu až 4 %, bolo to 3,6 %. Samozrejme, hospodársky rast je len jedným z mnohých ukazovateľov, ale pokiaľ hovoríme o príjmových možnostiach a výdavkových potrebách rozpočtu, tak asi tým najlepším a najdôležitejším ukazovateľom.
Keď sme zostavovali rozpočet na tento rok, naše prognózy hovorili stále ešte o raste 2,1 % hrubého domáceho produktu a odhadovali sme rast na budúci rok vo výške 3,5 %. Naše najnovšie prognózy zo septembra tohto roku, to sú posledné najaktuálnejšie prognózy opatrené guľatou pečiatkou výboru pre makroekonomické prognózy, hovoria o polovičnom raste pre tento rok a o raste cez 2 % pre rok budúci. Jednou vetou, vonkajšie prostredie sa z hľadiska fiškálnej politiky výrazne zmenilo. Zmenilo sa k horšiemu. Napriek tomu sme schopní udržať deficit v tomto roku pod kontrolou a dosiahnuť deficit pod 3 %. Snáď len na zastávku, ak si porovnáme našu závislosť našej otvorenej ekonomiky na nemeckej ekonomike, tak empiricky môžme odvodiť, odvodiť posledné roky nasledovný vzorec: rast v Nemecku krát dva sa rovná rast na Slovensku. Takisto ak si pozrieme, v akých podmienkach sa odhadoval ekonomický rast pre rok '13 v Nemecku takto pred rokom, bolo to niečo číslo blízke jednému percentu. V tom medzi..., ako sa, ako sa zhoršovala recesia v eurozóne, tak ten najhorší odhad rastu ekonomiky v Nemecku bol niekde okolo 0,4 %. Dnes odhadujeme, že skončíme v roku '13 blízko k 1 %. Je to medzi, niečím medzi 0,7 až 0,9 % podľa toho, ako sa dívate na sezónne očistené faktory, ktoré rast ovplyvňujú. Ale v každom prípade dnes hovoríme asi o raste niekde blízko 1 % a v Nemecku je to niekde na úrovni pol percenta. Tá závislosť, previazanosť toho postupu je viac ako markantná.
Čo je na druhej strane markantné, a zopakujem to, dobrá nálada a zlá nálada z Nemecka sa prenáša do podmienok slovenského ekonomického rastu s opozdením asi jedného až dvoch štvrťrokov. Je to, je to v princípe a sú to asi štyri, štyri až päť, je to štyri až päť mesiacov. Kedysi to bolo obdobie dlhšie. Bolo to asi polročné obdobie alebo sedem mesiacov. Z hľadiska, z hľadiska krízy sa naše cykly čoraz, čoraz viacej začínajú prekrývať a približovať.
V budúcom roku očakávame, že sa tempo rastu slovenskej ekonomiky zrýchli na 2,2 %, a vývoj by sa mal zlepšovať aj v nasledujúcich rokoch tak, že v roku 2016 dosiahneme ekonomický rast nad 3 % hrubého domáceho produktu. Rast cien ostane v budúcom roku podobne ako v tomto roku na nízkych úrovniach. Rast regulovaných cien ostane nízky. Ceny elektriny pre domácnosti klesnú možno až o 8 %, také sú posledné, posledné informácie od, ktoré avizuje, aj tieto informácie avizuje slovenský regulátor. Reálna mzda porastie rýchlejšie o 1,1 %. V budúcom roku nastane oživenie aj na trhu práce, čo prinesie rast zamestnanosti o 0,2 %.
Pôvodný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až '16 mal stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu, na rok '15 to bolo avizovaných 2,57 a v roku 2016 na úroveň 1,5 %. My sme v podstate na základe, na základe daňovej prognózy z júna tohto roku, ktorá bola asi najdepresívnejšia z tej celej rady daňových prognóz, ktoré som mal tú česť prezentovať, na základe júnovej prognózy, ktorá reagovala naozaj na markantný pokles ekonomického rastu u nás aj v zahraničí, prišli sme o stovky miliónov eur na základe tejto prognózy, preto sme aj reagovali úpravou cieľov proti programu stability, ktorý sme schválili na vláde v apríli tohto roku.
Uvedomujem si však, že aj nepriaznivé dopady konsolidácie, ktoré tu boli aj po roku 2011, mierne boli aj v roku 2012 a, samozrejme, nepriaznivé vplyvy konsolidácie sú aj v tomto roku. Boli dokonca väčšie, ako sa odhadovali pred začiatkom krízy. Vyplýva to z výskumu Medzinárodnému menového fondu vo fiškálnych multiplikátoroch. Tí vyjadrujú, do akej miery sa znásobuje účinok stimulu či konsolidácie. A pred začiatkom krízy boli podľa Medzinárodného menového fondu výrazne, naozaj výrazne podhodnotené. Z tohto pohľadu naozaj platí pravidlo, že neexistuje konsolidácia, ktorá by krátkodobo alebo strednodobo neškodila ekonomickému rastu. Ale o tom, o tom určite budeme veľa hovoriť aj v príspevkoch jednotlivých poslancov.
Potrebu postupnejšieho tempa konsolidácie vidí aj Európska komisia. Tá sa rozhodla umožniť štátom, ktoré sa nenachádzajú v procedúre nadmerného deficitu, aby využili tzv. investičnú klauzulu a Komisia si totiž naozaj uvedomuje, že konsolidácia často prišla aj na úkor produktívnych investícií. Práve preto sa rozhodla umožniť dočasný odklon od strednodobého cieľa znižovania štrukturálneho deficitu v záujme posilnenia verejných investícií podporujúcich dlhodobý a udržateľný rast. A je pravdou, že Slovensko sa s návrhom tohto rozpočtu, ktorý je dneska na stole, uchádza aj o túto investičnú klauzulu, investing clause alebo investičnú klauzulu Oliho Rehna. Oli Rehn ju zverejnil v júli tohto roku ako iniciatívu, ako reakciu Európskej komisie na, na recesiu, ktorá sa plne prejavila v prvej polovici tohto roku. Zároveň stále platí, že Slovensko je viazané podpisom pod tzv. fiscal compact alebo zmluvu o stabilite, ktoré nás zaväzuje splniť tzv. empty strednodobý cieľ, ktorý z nášho pohľadu je nastavený naplno v roku 2018, z pohľadu požiadaviek Európskej komisie je to rok 2017. Z tohto pohľadu v jednom alebo druhom roku bude musieť Slovensko dosiahnuť štrukturálny deficit na úrovni pol percenta HDP. To je záväzok, od ktorého sa nedá v žiadnom prípade odstúpiť a ktorý zaväzuje túto vládu, a zaväzuje, samozrejme, aj vlády, ktoré prídu po nás.
Ak hovoríme o príjmoch, príjmy štátneho rozpočtu dosiahnu v budúcom roku úroveň 14 mld. 108 mil.; 14,108 mld. eura, výdavky budú na úrovni 17,392 mld. eura. Deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň 3,284 mld. eura. Ak sa chcem zastaviť pri príjmoch, treba povedať, že vďaka, naozaj vďaka úspešnému boju proti daňových únikom sa nám podarilo zlepšiť výber daní, čo prispelo k tomu, aby sme znížili cielený schodok verejných financií na budúci rok o dve desatiny percenta na úroveň 2,64 % HDP. Tu musím povedať, že často v našich prekáračkách, či už v politickom spektre, alebo z hľadiska vnímania médií, tento fakt nie je zdôrazňovaný, ale naozaj tento týždeň na výbore pre financie a rozpočet bol upravený fiškálny cieľ na rok 2014 na úroveň 2,6 %, na cieľ, ktorý je de facto skoro totožný s cieľom, ktorý bol schválený v programe stability na jar tohto roku. To znamená, vrátili sme sa pre rok '14 k pôvodnému cieľu. Prečo sme sa mohli vrátiť k tomuto cieľu? Pretože sa nám podarilo doručiť prvé reálne konkrétne výsledky z hľadiska lepšej, lepšej úspešnosti výberu daní. A to hovorím o stovkách, stovkách miliónov eur, pretože pre rok 2013 je to zatiaľ jasne kvantifikovateľné na úrovni štvrť miliardy eur. Vyše 250 mil. eur, ktoré sa nám podarilo vyslovene uchmatnúť z pazúrov ľudí, ktorí, ktorí sa živia daňovými únikmi.
Úspešný boj proti daňovým únikom nám zároveň umožňuje naozaj lepšie financovať aj priority, pretože na základe posledne zverejnených čísiel sme upravili rozpočet nielen smerom zníženia tzv. toho nominálneho alebo headlineového deficitu na úroveň 2,6 %. Zároveň zvyšujeme zdroje pre zdravotníctvo o 52 mil. eur, pre sociálne služby o 10 mil. eur, pre kapitoly školstva na platy učiteľov o 30 mil. eur a na cestnú infraštruktúru v celkovom objeme až 92 mil. eur. Dovoľte mi preto na tomto mieste oceniť prácu ľudí na finančnej správe, ale aj na ľuďoch z ministerstva financií, ale aj z externého prostredia, z polície, z prokuratúry a dokonca aj z justičného okruhu, ktorým, všetkým týmto ľuďom sa darí výrazným spôsobom zlepšiť efektivitu výberu daní, pretože po rokoch poklesu efektívnej daňovej sadzby naozaj nastáva historický obrat, obrat k lepšiemu, keď boj proti podvodníkom, zlodejom, boj proti daňovým únikom a podvodom naozaj prináša svoje konkrétne ovocie v desiatkach, v stovkách miliónov eur. Boj s daňovými únikmi teda je naozaj úspešný. Svedčí o tom aj vývoj tzv. efektívnej daňovej sadzby pri tej kľúčovej dani, pri dani z pridanej hodnoty. Od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom sa nám teda naozaj podarilo získať navyše 255 miliónov eur, a to len pri dani z pridanej hodnoty. Efektívna daňová sadzba dosiahla svoj vrchol v roku 2005 na úrovni 15,4 %, je to také teoretické číslo, ale je si ho, ale dobre si ho zapamätať a dno, efektívna daňová sadzba svoje dno dosiahla začiatkom roku 2012 na úrovni 12,4 %. Čiže 15,4 kontra 12,4 medzi rokmi 2005 a 2012.
Čo sa deje dnes? Momentálne sa v treťom kvartáli tohto roku nachádza EDS, efektívna daňová sadzba, na úrovni 13,5 %. To znamená, došlo k zlepšeniu o jedno celé percento na štvrťročnej báze. Ak hovoríme o celoročnom priemere roku 2013, tak sme na úrovni 13 %, ale nemáme ešte, ešte čísla za, za posledné mesiace. Mám na mysli hlavne, hlavne decembrovú a januárovú daň z pridanej hodnoty, decembrovú a januárovú DPH. Treba ale povedať, že k zásadnému, k zásadnej zmene došlo už, už v druhom kvartáli tohto roku a rekordy z hľadiska výberu začíname lámať od septembra. To znamená v septembri, v októbri a v novembri tie príspevky boli naozaj v desiatkach miliónov eur každý jeden mesiac, a to kľúčovo nižšími nadmernými odpočtami, ale v mesiaci november to už bola aj, aj rast daňovej bázy. Takže z môjho pohľadu, z pohľadu súboja o každé jedno euro, v súboji, ktorý ja nazývam križiacka výprava voči daňovým únikom, vnímam tento obrat ako udalosť desaťročia a vnímam ju, samozrejme, s obrovským zadosťučinením, pretože, viete, že tento súboj prebieha aj v tejto miestnosti, ale kľúčovo prebieha, prebieha v prostredí, kde sa tvorí a platí daň z pridanej hodnoty, to znamená, kľúčovo v podnikateľskej obci a medzi ľuďmi, ktorí platia daň ako takú.
Ďalšie pripravované opatrenia, hlavne zavedenie elektronických kontrolných výkazov, tento boj ešte zintenzívnia. Musíme si uvedomiť, že naozaj od 1. januára budúceho roku začíname spúšťať elektronické výkazy. To znamená, to kľúčové párovanie nadmerných odpočtov. Z tohto pohľadu, myslím si, že môžeme sa nádejať na, na ďalšie rast efektivity výberu. Ja osobne, spolu s tímom na finančnej správe verím ešte možnostiam zlepšenia výberu aj v budúcom roku. Koniec koncov táto ambícia je aj nacenená, ak to chcete takto počuť, aj konkrétne v štátnom rozpočte, pretože v štátnom rozpočte je položka štvrť miliardy eur, ktorá, ktorú si my oceňujeme, zavedenie, zavedenie kontrolného výkazu a na to margo by sme mali doručiť aj lepšie príjmy. To je položka, ktorá je mimo daňových prognóz. Je to z tohto pohľadu naša stávka na to, že tušíme lepšie príjmy z DPH v budúcom roku o štvrť miliardy eur navyše to, toho, čo, o čom vieme dnes.
Ak hovoríme o výdavkoch, pomer výdavkov na hrubom domácom produkte naďalej klesá aj v roku 2014. V porovnaní s rozpočtom na tento rok klesajú o..., klesajú tieto, tento pomer výdavkov na HDP o tri desatiny percenta. A ak ich porovnáme so skutočnosťou až roku '11, tak je to až 1,5 % hrubého domáceho produktu. Je to ukazovateľ, podiel výdavkov na hrubom domácom produkte.
Podobne ako pri príprave rozpočtu na rok 2013 aj na budúci rok počítame s rezervami. V súvislosti s prijatím opatrení zameraných na boj proti daňovým únikov v oblasti výberu DPH sa očakáva zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v objeme štvrť miliardy eur. To je suma, ktorú som pred chvíľou spomínal. K predmetnému, k predmetnému príjmu sa rozpočtuje v kapitole verejnej pokladničnej správy v rovnakej výške rezerva aj vo výdavkoch. To znamená, že si nič nemaľujeme. My si touto sumou nezlepšujeme deficit. K týmto príjmom nemáme priradené žiadne konkrétne výdavky štátu. Je to vytvorená rezerva na výdavkovej strane, rezerva, ktorá v prvom rade má slúžiť na udržanie fiškálneho cieľa. A myslím, že z tohto pohľadu máme dôveryhodný track record alebo dôveryhodnú minulosť, pretože s podobnou obrovskou rezervou sme pracovali aj v tomto roku, a viete, že sa nám veľmi, veľmi hodila. Zároveň máme ešte aj ďalšiu rezervu, rezervu na platy zamestnancov verejnej a štátnej správy okrem učiteľov, a to vo výške 68 miliónov eur, takisto v kapitole VPS.
Na rozdiel od rôznych vyhlásení o šetrení našimi predchodcami, súčasná vláda pristúpila k rušeniu viacerých, konkrétnemu rušeniu viacerých rozpočtových a príspevkových organizácií. Naša vláda má dôveru aj v tomto programe v Európe aj vo svete. Na zefektívnení chodu verejnej správy sa podarilo získať pre rok 2014 333 miliónov eur. Z toho štrukturálne zmeny v rezortoch a v subjektoch verejnej správy, ide o zlučovanie úradov a úspory v druhej etape reformy ESO, predstavujú 105 miliónov eur. Je to naozaj zníženie výdavkov štrukturálnym spôsobom, to znamená trvalé zníženie výdavkov v oblasti fungovania verejnej správy.
Ak hovoríme o zefektívnení činnosti v štátnych spoločnostiach, doručili sme vyššie príjmy dividend v objeme 91 mil. eur. Vyššie príjmy z predaja nepotrebného majetku, ktoré takisto sú derivátom v podstate reformy ESO, sú naplánované v objeme 54 mil. eur a predaj nadbytočného majetku, samozrejme, bude pokračovať aj v ďalších, ďalších rokoch.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok '14 až '16 klesá medziročne počet zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu, v roku '14 oproti roku '13 o 2 682, to najmä v súvislosti s prijímaním konsolidačných opatrení v rámci programu ESO. Opakujem, pokles tabuľkových miest o 2 682 v oblasti tej, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu, upozorňujem, pretože som začul v súvislosti aj s prípravou tejto debaty rôzne informácie. Toto je pravda, ktorú si viete overiť aj v predložených dokumentoch. Pre podnikateľský sektor pripravuje rezort financií viacero noviel zákonov aj z oblastí daní a účtovníctva, ktoré významným spôsobom znižujú administratívnu náročnosť. Novelizovaný bol napríklad zákon o dani z príjmov, zákon o správe daní či zákon o účtovníctve. Ja si myslím, že to, tortúru ja mám osobne za sebou túto jeseň. Bolo to viac ako 14 zákonov, ktoré sa kľúčovo orientovali na naozaj znižovanie administratívnej záťaže a znižovanie aj administratívnych nákladov na šetrenie času, napr. už len počet strán účtovnej závierky pre mikroúčtovné jednotky sa zníži zo 45 na 8, hej. Malí podnikatelia ďalej nebudú musieť viesť cenovú evidenciu, to množstvo a množstvo oblastí: v oblasti daňových výdavkov, v oblasti účtovníctva, v oblasti zverejňovania účtovných závierok. To znamená, toto sú oblasti, ktorým sme sa takisto kľúčovo venovali.
Zjednodušujeme formuláre daňových priznaní, zvyšuje sa spodná hranica pre povinnosť platenia štvrťročných preddavkov. To v podstate pokračujeme v iniciatíve, na ktorej sme sa dohodli aj s kolegami z opozície ešte minulý rok v prípade znižovania hranice alebo zvyšovania platenia hranice preddavkov pre fyzické osoby. Čiže sme ich zvýšili pre právnické osoby na 2,5-tisíc eur. Rušia sa takisto niektoré oznamovacie povinnosti v oblasti daňovej evidencie, zjednodušená evidencia príjmov, výdavkov. Bude môcť sa po novom využiť všetky fyzické osoby s príjmami z podnikania. Takisto v oblasti tretieho sektora. Hovorím preto o tom, pretože, samozrejme, všetky tieto pozitívne veci ako keby niekto nechcel vidieť alebo nechcel o nich hovoriť. Hovoria iba o veciach, v ktorých cítia mäso, mediálne mäso.
Ak hovoríme o financovaní priorít, výstavba diaľnic a rýchlostných ciest predstavuje jednu z kľúčových priorít vlády, čoho dôkazom je aj návrh tohto rozpočtu na ďalšie roky. V tomto rozpočte výdavky na investície realizované Národnou diaľničnou spoločnosťou a Slovenskou správou ciest mimo prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania vrátane vlastných zdrojov NDS rastú v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok '13 o 42 miliónov eur, predstavuje to nárast o 17 %. Zároveň bol výborom Národnej rady pre financie a rozpočet pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý som už spomínal, ktorým sa tieto výdavky zvyšujú o ďalších 91,8 mil. eur. Celkom, celkovo tak tieto výdavky rastú o 134 mil. eur, čo predstavuje nárast o 54,2 %, medziročný nárast na výstavbu a kľúčovú opravu ciest.
Ak hovoríme o železniciach a výkonoch vo verejnom záujme, cieľom vlády v oblasti dopravy je aj udržanie podielu železničnej dopravy na celkovej doprave. Uvedený cieľ sa odzrkadľuje aj v návrhu rozpočtu na budúce roky úrovňou platieb na zabezpečenie zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so ŽSR a zmlúv dopráv, o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu, ktoré v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 rastú o 12,5 milióna eur. Ak hovoríme o podpore rozvoja bývania, v oblasti podpory rozvoja bývania sa napriek potrebe konsolidácie verejných financií podarilo udržať a dokonca mierne zvýšiť výdavky o 3,5 milióna eur, je to nárast o 3,2 %.
Keď sa zastavím pri pôdohospodárstve a pri priamych platbách, vláda podporuje takú poľnohospodársku politiku, ktorá je zameraná primárne na produkciu. Dochádza tak ku kvantitatívnemu posunu od platieb za plochu smerom k reálnej produkcii farmárov. Táto zmena výrazne motivuje k efektívnejšiemu využívaniu pôdneho fondu krajiny a k zlepšeniu produkcie v oblasti rastlinnej, ako aj živočíšnej výroby a vytvára naozaj ďalšie podmienky na zvýšenie našej potravinovej samostatnosti. Návrh rozpočtu v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva preto počíta s takto nastavenými priamymi platbami pre farmárov, pričom v roku 2014 rastú oproti rozpočtu na tento rok o 19 %. Zároveň je v súlade s Koncepciou rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013 - 2020 vyčlenených dodatočných 19 mil. eur na tzv. prechodnú vnútroštátnu platbu.
Školstvo. Výdavky na vzdelávanie, konkrétne na regionálne školstvo rastú oproti rozpočtu na rok 2013, je to už v samotnom návrhu rozpočtu, medziročne o 79 mil. eur a po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu výboru pre financie a menu až o 109 mil. eur.
Ak hovoríme o kultúre a grantovom systéme, výdavky na grantový systém, ktorý je primárne určený na financovanie neštátnej kultúry najmä prostredníctvom tretieho sektora, po odpočítaní výdavkov na Európske hlavné mesto kultúry, a viete, že tento projekt končí tento rok, rastie, celkový grantový program rastie oproti schválenému rozpočtu o 10,8 %.
Ak hovoríme o kapitole rezorta, rezortu práce, návrh rozpočtu na rok 2014 počítal s výdavkami na sociálne služby na úrovni 62,5 mil. eura, po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu zákona z dielne výboru pre financie a rozpočet na základe doručených príjmov z lepšieho, efektívnejšieho výberu rastú na úroveň 72,5 %, 72,5 mil. eur, prepáčte, čo predstavuje oproti prostriedkom rozpočtovaným na tento rok nárast až o 47 mil. eur, to znamená o 184 %.
Z mnohých opatrení na podporu zamestnanosti chcem spomenúť jedno kľúčové a ide o oslobodenie dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov. Všetci dávno vieme, všetci dávno vieme, že jednou z hlavných príčin znevýhodnenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce je vysoký odvodový klin. Všetci vieme dlho diskutovať o tom, prečo to tak je a prečo je treba odvodovú záťaž dlhodobo nezamestnaných a nízkopríjmových zamestnancov výrazne znížiť. Ale až táto vláda našla odvahu a zodpovednosť konať a viete veľmi dobre, že od 1. novembra sme prijali zákony, ktoré, ktoré zásadným spôsobom znižujú, znižujú odvody pre dlhodobo nezamestnaných na, na obmedzené obdobie. Pokiaľ sa tento pilot osvedčí a naozaj to sa odzrkadlí aj vo výsledkoch zamestnanosti a nezamestnanosti, pôjdeme, pôjdeme v tejto oblasti ďalej.
Ak hovoríme o výnosoch štátnych dlhopisov, ktoré, ako všetci veľmi dobre vieme, vyjadrujú okrem iného aj, aj dôveru investorov k ekonomickej politike vlády ako takej, treba zdôrazniť, že sú historicky na najnižších úrovniach. Si pozrieme a porovnáme výnosy pri štátnych dlhopisoch takto spred dvoch rokov, takže napr. z toho roku, z ktorého si tuto kolegovia robia výkladnú skriňu konsolidácie, tak zistíme zaujímavú vec. Výnosy pri štátnych dlhopisoch sú v súčasnosti o viac ako 50 % nižšie, ako boli pred dvoma rokmi, alebo inak, vtedy boli tieto výnosy, musíme, vtedy sme museli platiť dvakrát viac ako dnes za, za ten, za financovanie nášho dlhu, čo sa, samozrejme, jasným spôsobom odzrkadľuje aj na celkových výdavkoch. Dôvera zo strany inštitúcií, ktoré reálne obchodujú s týmito cennými papiermi a obchodujú na vlastné tričko, je úplne jasná, pretože nákup dlhopisu, či je 5-ročný, 10-ročný alebo v prípade refinancovania napr. R1 26-ročný dlhopis, je to otázka dôvery budúcnosti, v budúcnosť tejto krajiny. Nie je to otázka vyhodnotenia takej alebo onakej minulosti.
Z tohto pohľadu sa Slovensko na rozdiel od mnohých, mnohých iných krajín eurozóny môže tešiť dôvere, ktorá sa konkrétne prejavuje aj v šetrení výdavkov na obsluhu dlhu.
Tempo nárastu hrubého dlhu verejnej správy postupne spomalí, pričom v roku 2014 dosiahne maximálnu úroveň v prognózovanom období vo výške 56,8 % hrubého domáceho produktu. V nasledujúcich rokoch bude postupne klesať na úroveň 55,7 v roku 2016. Verejný dlh dosiahol na konci roku 2012 úroveň 52,1 % HDP, tento rok by to malo byť pod 55 %, prognózované číslo je 54,3 %. Tu chcem pripomenúť, že priemerný dlh krajín eurozóny by mal dosiahnuť v tomto roku 95,5 %, len pre porovnanie, kde sa nachádzame.
Medziročný rast dlhu v eurozóne od roku 2012 do roku 2013 je 4,9 %, na Slovensku je to 2,2 % hrubého domáceho produktu. Vzhľadom na fakt, že výsledky hospodárenia sú aj v roku 2013 pozitívnejšie, než boli pôvodné odhady, sme presvedčení, že aj v roku 2014 sa po zohľadnení všetkých opatrení podarí udržať výšku dlhu pod úrovňou 57 %. Tu si môžem dovoliť spomenúť aj to a myslím si, že čísla zverejnené na prelome 30. novembra a 1. decembra, mám na mysli hotovostný vývoj deficitu, dávajú vysokú nádej na to, že, že Slovensko nevyčerpá plánovaný hotovostný deficit, ktorý má schválený pre rok 2013, čo je, samozrejme, pozitívna správa pre krajinu a pre rast dlhu.
Na zníženie deficitu na úroveň 2,64 % HDP bolo potrebné prijať viacero opatrení na výdavkovej, ako aj príjmovej strane rozpočtu, pričom kľúčové bolo, aby sa konsolidácia nedotkla bežných ľudí, aby sa nedotkla ekonomiky a jej, jej potenciálneho rastu.
Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá pri, ktorú v porovnaní s minulým rokom, v porovnaní s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybalansovanú a výrazne s menšími možnými negatívnymi rizikami. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík, aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovalo viac rizík, napriek tomu sa darí deficit pre rok 2013 držať na úrovni 3 %. Tu si dovolím pripomenúť aj skeptické vyjadrenia predstaviteľov opozície pri príprave rozpočtu na rok 2013 a realitu, pred ktorej bránami sme veľmi, veľmi blízko. Rada zároveň konštatuje, že návrh rozpočtu a návrh rozpočtového plánu poskytli verejnosti oproti predchádzajúcim rokom viac informácii ako v minulosti, a z hľadiska transparentnosti preto rada hodnotí návrh rozpočtu pozitívne. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady dosiahnuteľný.
Rád by som sa ešte pristavil pri veľkosti konsolidácie, veľa si budeme určite rozprávať aj o štrukturálnom úsilí a zastavím sa pri veľkosti konsolidácie. Boli sme svedkami viacerých vyjadrení najprv z radov poslancov terajšej opozície ohľadom veľkosti konsolidácie, ktorá vláda ako konsolidovala, takže dovolím si upriamiť vašu pozornosť na zverejnenú analýzu Inštitútu finančnej politiky, ktorý prepočítal, aká bola veľkosť konsolidácie v posledných rokoch. Veľkosť konsolidácie je meraná z pohľadu scenára tzv. nezmenených politík, to znamená, je to teoreticky scenár, keď sa pokračuje v ďalších rokoch bez akýchkoľvek legislatívnych zmien. No a tak to potom vychádza, že v roku 2011 veľkosť konsolidačných opatrení vlády v porovnaní so scenárom nezmenených politík bola na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu, v roku 2012 na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu a v roku 2013 na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu. Takže z tohto pohľadu, z hľadiska metodiky ESA 95 a veľkosti konsolidácie, konsolidujeme v tomto roku o 20 % viac ako, ako naši kolegovia v roku 2011, a to aj napriek tomu, že na rozdiel od bývalej vlády sme už vo volebnom roku, to znamená v roku 2012, museli pristúpiť k, k jednotlivým opatreniam, ktoré mali aj, aj štrukturálny charakter. V budúcom roku bude veľkosť konsolidačných opatrení vo výške 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Dámy a páni, verím, že rozpočty na roky '14 až '16 vytvárajú predpoklady na to, aby sme na jednej strane znížili deficit, teda postupne zasypávali tú jamu, tú deficitnú jamu a na strane druhej podporili ekonomický rast, podporili rast zamestnanosti a zlepšili životnú úroveň ľudí na Slovensku. Takže ja verím, že budúci rok bude rokom zlepšovania pri plnení cieľov, ktoré, ku ktorým sme sa zaviazali, ktoré sme si predsavzali. Kľúčovým cieľom je vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu, na splnenie ktorého, samozrejme, musíme splniť nominálne ciele. To sú debaty, o ktorých určite budeme hovoriť aj v rozprave, to je ten rozdiel pri fixovaní cieľov nominálnych a štrukturálnych. Budúci rok bude rok zlepšovania na trhu práce a nie je to len môj názor, je to názor aj prognózy Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu, OECD alebo aj našej Národnej banky Slovenska. Myslím si, že nás čaká dlhá diskusia, ja budem tejto diskusii, samozrejme, pozorne načúvať, budem aj reagovať. Čaká nás množstvo debát o jednorazových opatreniach, udržateľnosti, o plnení nominálnych alebo štrukturálnych cieľov, o strednodobých cieľoch. Na konci dňa však ale platí, že toto je plán, ktorý, samozrejme, z hľadiska reality budúceho roku prejde ešte mnohými skúškami a kľúčové je doručiť výsledok, lebo každý bič na konci plieska.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Neautorizovaný
15:39
Vystúpenie v rozprave 15:39
Ján JasovskýNajvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku pri zohľadnení makroekonomických predpokladov a východiskového rámca návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 nemal zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2014 s tým, že bral na vedomie plánované zasadnutie, 31. zasadnutie výboru pre daňové prognózy, ktoré bolo zvolané Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky na základe schvaľovania novej daňovej legislatívy v procese prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, a tým bral na vedomie aj prípadné úpravy, predovšetkým v jeho príjmovej časti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločne s vami si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 je hlavným politickým nástrojom, ktorým sa určuje, koľko finančných prostriedkov dostane vláda k dispozícii na realizovanie svojej politiky. V tejto súvislosti očakávam tak ako každý rok širokú diskusiu a možno aj istú dávku nevôle, obáv a kritiky. Svojím vystúpením a predkladaným stanoviskom však nechcem zasiahnuť do tohto inštitútu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý plní svoje poslanie v súlade s kompetenciami, ktoré má vymedzené ústavou a príslušnými zákonmi. Jeho nezávislosť - a to chcem aj vyzdvihnúť - postupné zvyšovanie úrovne objektivity a dôveryhodnosti o kontrolnej činnosti potvrdzujú výsledky tak medzinárodného posúdenia Peer Review, ako aj samohodnotenia podľa modelu CAF. Nespochybniteľným medzinárodným ocenením v tejto oblasti je predsedníctvo Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v podvýbore v medzinárodnej organizácii najvyšších kontrolných inštitúcií krajín združených v Organizácii Spojených národov na podporu osvedčených postupov a zabezpečenia kvality.
Vážené panie a páni poslanci, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho zákona, k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je vypracované v súlade s príslušnými paragrafmi príslušných ustanovení zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Jeho cieľom je overiť správnosť zostavenia návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v kontexte návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 a prispieť tak k zodpovednému riadeniu fiškálnej politiky v záujme dosiahnutia jej stability a udržateľnej perspektívy v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Makroekonomické predpoklady návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktoré vychádzajú z tohoročnej septembrovej prognózy výboru pre makroekonomické prognózovanie podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zohľadňujú všetky známe riziká v pôsobení faktorov vnútorného a predovšetkým vonkajšieho ekonomického prostredia. Prognózovaný ekonomický rast na rok 2014 má svojou úrovňou 2,2 % patriť k tým najvyšším v rámci Európskej únie, čo je výsledkom stabilizačnej hospodárskej politiky vlády, a nie je to možné hodnotiť inak ako pozitívne. Postupné ozdravovanie makroekonomického vývoja sa premieta aj vo východiskovom návrhu a v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktorý je podporený nielen legislatívnymi opatreniami, ale napríklad aj plnením akčného plánu boja proti daňovým únikom a s tým spojeným zvyšovaním efektívnosti výberu daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty. To potvrdzuje aj najnovšia daňová prognóza 31. zasadnutia výboru pre daňové prognózy z 27. novembra tohoto roku, podľa ktorej sa daňové príjmy oproti septembrovým predpokladom zvýšia na konsolidovanej báze v metodike ESA 95 v roku 2104 o 178 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tejto súvislosti pozitívne hodnotí, že vláda sa rozhodla väčšiu časť objemu týchto vyššie odhadovaných daňových príjmov použiť v roku 2014 na zníženie sáld a rozpočtu verejnej správy. Tým sa základný fiškálny cieľ na rok 2014 v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktorý je vyjadrený podielom sáld a rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v metodike ESA 95, upravuje z pôvodného mínus 2,83 % o 0,19 percentuálneho bodu na mínus 2,64 %, to jest na úroveň uvedenú v programe stability Slovenska na roky 2013 - 2016, ktorá už bola akceptovaná Európskou komisiou.
Takto upravený základný fiškálny ciel na rok 2014 sa premieta aj v konsolidačnom úsilí vlády, t. j. medziročnej zmene podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potenciálnom hrubom domácom produkte. Podľa prepočtov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri zohľadnení zníženia podielu salda rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte o 0,19 percentuálneho bodu na 2,64 %, nárastu jednorazových opatrení vlády o 0,1 percentuálneho bodu na 1,1 %, v súvislosti s dodatočne prijatými opatreniami a zachovaní pôvodne vypočítaného vplyvu cyklickej zložky na úrovni 0,8 % sa konsolidačné úsilie vlády v roku 2014 zmení z pôvodnej úrovne mínus 0,2 % medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potencionálnom hrubom domácom projekte o 0,2 percentuálneho bodu na nulovú úroveň, čo preukazuje elimináciu miernej fiškálnej expanzie v pôvodnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016.
V súvislosti s takto vypočítaným konsolidačným úsilím vlády je však potrebné brať na zreteľ aj zohľadnenie tzv. investičnej výnimky, ktorou Európska komisia na základe žiadosti uplatnenia takejto výnimky umožňuje členským štátom Európskej únie od júla 2013 dočasne upraviť konsolidačné úsilie požadované preventívnou časťou Paktu stability a rastu s cieľom zamedziť negatívnemu vplyvu na ekonomickú aktivitu a na hospodársky rast. Táto investičná výnimka predstavuje sumu výdavkov na spolufinancovanie prostriedkov Európskej únie zo štátneho rozpočtu bez výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva a v roku 2014 podľa prepočtov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahne úroveň 0,6 % z potenciálneho hrubého domáceho produktu. V prípade schválenia žiadosti o uplatnenie tejto investičnej výnimky Európskou komisiou môže konsolidačné úsilie vlády dosiahnuť v roku 2014 úroveň až 0,6 %, to znamená medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potenciálnom hrubom domácom produkte. To podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky síce znamená, že vláda v roku 2014 naplní pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu, ale na druhej strane to predstavuje jej záväzok, že v nasledujúcich rokoch bude nútená túto úľavu kompenzovať zvýšenou štrukturálnom reštrikciou. Pri takomto konsolidačnom úsilí vlády v roku 2014 Najvyšší kontrolný úrad neočakáva výraznejší negatívny vplyv fiškálnej politiky na vývoj hrubého dlhu verejnej správy, a to ani po zohľadnení nákladov na dlhovú službu, t. j. do výšky úrokových nákladov, ktoré sa odvíjajú od hrubého dlhu verejnej správy a od potreby jej refinancovania v súvislosti s očakávaným vývojom situácie na finančných trhoch, v zadlžovaní alebo v emisnej politike. Hrubý dlh verejnej správy tak bude v roku 2014 pod úrovňou nielen referenčnej hodnoty stanovenej Paktom stability a rastu, ale aj pod úrovňou horného limitu stanovenom zákonom č. 493 Z. z.
V tejto súvislosti je však potrebné brať do úvahy spustenie niektorých sankčných mechanizmov citovaného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky môže spoločne s uplatnením investičnej výnimky predstavovať ďalšie obmedzenia pre fiškálnu politiku vlády. Vážené panie a páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pozitívne hodnotí zmeny východiskového rámca návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktoré sa premietajú aj v zmenách príjmov, výdavkov, a teda aj salda vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014.
Osobitnú pozornosť, si myslíme, že si zasluhuje dofinancovanie niektorých celospoločenských problémov, ktoré v poslednom období pútali pozornosť verejnosti, ako napríklad zvýšenie rozpočtovania výdavkov v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na poistné platené štátom o 52,4 mil. eur, v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky naplnenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa o 30 mil. eur, v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na sociálne služby o 10 mil. eur a ďalšie. Tieto, ako aj ďalšie zvýšenia rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu okrem použitia časti vyššieho rozpočtovania jeho daňových a nedaňových príjmov sú vykryté aj z rozpustenia niektorých rezerv v kapitole všeobecná pokladničná správa, a to konkrétne rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa vo výške 65 mil. eur a rezervy na krytie dopadu kolektívneho vyjednávania vo výške 34,5 mi. eur. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nenamieta takýto postup, čo však neznamená, že ho z hľadiska zvyšovania úrovne rozpočtového procesu aj podporuje.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pozitívne hodnotí aj zvýšenie percentuálneho podielu obcí na dani z príjmov fyzických osôb obciam, čo prispeje k zlepšeniu ich sebestačnosti a samofinancovania. Najnovšie daňové prognózy - z 31. zasadnutia výboru pre daňové prognózy z 27. novembra však došlo k miernemu zníženiu odhadu dane z príjmov fyzických osôb na rok 2014, čo sa primerane prejaví aj v znížení výšky príjmov obcí z ich podielu na tejto dani a v ich hospodárení. Zníženie odhadu dane z príjmov fyzických osôb však bude mať v roku 2014 oveľa negatívnejší dopad na hospodárenie vyšších územných celkov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 vrátane jeho zmien a doplnkov je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky k tomuto návrhu vrátane jeho zmien a doplnkov nemá zásadné pripomienky, a preto ho odporúča Národnej rade Slovenskej republike schváliť, čo gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet zobral na vedomie bez pripomienok. Dosiahnutie základného fiškálneho cieľa v roku 2014 a vytvorenie predpokladov pre dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2017, to znamená podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úrovni 0,5 %, si však podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vyžiada plnenie opatrení prijatých na konsolidáciu verejných financií. Popri pokračovaní realizácie akčného plánu boja proti daňovým únikom jedným z ďalších významných opatrení bude aj úspešná realizácia programu ESO, ktorá má nasledujúcich rokoch priniesť úspory spojené so štrukturálnymi zmenami v rezortoch a v subjektoch verejnej správy a zlepšiť efektívnosť verejných výdavkov.
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som pripomenul jeden z prieskumov gestora reformy ESA Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého by v ideálnom prípade na jedného vedúceho zamestnanca vo verejnej správe malo pripadať 9 zamestnancov. Teší ma, že na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky je to už teraz 9,4 % a že sme jediným štátnym orgánom vo verejnej správe, ktorý toto kritérium spĺňa.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude tejto, rovnako ako aj ďalším reformám a opatreniam na konsolidáciu verejných financií venovať zvýšenú pozornosť vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti. Jeho ambíciou je predkladať výsledky takýchto kontrol na rokovania príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tým chceme prispieť k transparentnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti verejnej správy a vyjadriť tak ochotu udržiavať otvorenú komunikáciu pri riešení problémov v oblasti riadenia verejných financií a posilňovania dôvery verejnosti v štátnej inštitúcie.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni poslankyne, páni poslanci, ministri, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2014 bolo Národnej rade Slovenskej republiky predložené 8. novembra 2013 v súlade s § 87 ods. 1 písm. a) zákona č. 350/1966 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku pri zohľadnení makroekonomických predpokladov a východiskového rámca návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 nemal zásadné pripomienky k návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2014 s tým, že bral na vedomie plánované zasadnutie, 31. zasadnutie výboru pre daňové prognózy, ktoré bolo zvolané Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky na základe schvaľovania novej daňovej legislatívy v procese prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, a tým bral na vedomie aj prípadné úpravy, predovšetkým v jeho príjmovej časti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, spoločne s vami si uvedomujem, že predkladaný návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 je hlavným politickým nástrojom, ktorým sa určuje, koľko finančných prostriedkov dostane vláda k dispozícii na realizovanie svojej politiky. V tejto súvislosti očakávam tak ako každý rok širokú diskusiu a možno aj istú dávku nevôle, obáv a kritiky. Svojím vystúpením a predkladaným stanoviskom však nechcem zasiahnuť do tohto inštitútu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý plní svoje poslanie v súlade s kompetenciami, ktoré má vymedzené ústavou a príslušnými zákonmi. Jeho nezávislosť - a to chcem aj vyzdvihnúť - postupné zvyšovanie úrovne objektivity a dôveryhodnosti o kontrolnej činnosti potvrdzujú výsledky tak medzinárodného posúdenia Peer Review, ako aj samohodnotenia podľa modelu CAF. Nespochybniteľným medzinárodným ocenením v tejto oblasti je predsedníctvo Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v podvýbore v medzinárodnej organizácii najvyšších kontrolných inštitúcií krajín združených v Organizácii Spojených národov na podporu osvedčených postupov a zabezpečenia kvality.
Vážené panie a páni poslanci, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho zákona, k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je vypracované v súlade s príslušnými paragrafmi príslušných ustanovení zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Jeho cieľom je overiť správnosť zostavenia návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v kontexte návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 a prispieť tak k zodpovednému riadeniu fiškálnej politiky v záujme dosiahnutia jej stability a udržateľnej perspektívy v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Makroekonomické predpoklady návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktoré vychádzajú z tohoročnej septembrovej prognózy výboru pre makroekonomické prognózovanie podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky zohľadňujú všetky známe riziká v pôsobení faktorov vnútorného a predovšetkým vonkajšieho ekonomického prostredia. Prognózovaný ekonomický rast na rok 2014 má svojou úrovňou 2,2 % patriť k tým najvyšším v rámci Európskej únie, čo je výsledkom stabilizačnej hospodárskej politiky vlády, a nie je to možné hodnotiť inak ako pozitívne. Postupné ozdravovanie makroekonomického vývoja sa premieta aj vo východiskovom návrhu a v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktorý je podporený nielen legislatívnymi opatreniami, ale napríklad aj plnením akčného plánu boja proti daňovým únikom a s tým spojeným zvyšovaním efektívnosti výberu daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty. To potvrdzuje aj najnovšia daňová prognóza 31. zasadnutia výboru pre daňové prognózy z 27. novembra tohoto roku, podľa ktorej sa daňové príjmy oproti septembrovým predpokladom zvýšia na konsolidovanej báze v metodike ESA 95 v roku 2104 o 178 miliónov eur. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tejto súvislosti pozitívne hodnotí, že vláda sa rozhodla väčšiu časť objemu týchto vyššie odhadovaných daňových príjmov použiť v roku 2014 na zníženie sáld a rozpočtu verejnej správy. Tým sa základný fiškálny cieľ na rok 2014 v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016, ktorý je vyjadrený podielom sáld a rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v metodike ESA 95, upravuje z pôvodného mínus 2,83 % o 0,19 percentuálneho bodu na mínus 2,64 %, to jest na úroveň uvedenú v programe stability Slovenska na roky 2013 - 2016, ktorá už bola akceptovaná Európskou komisiou.
Takto upravený základný fiškálny ciel na rok 2014 sa premieta aj v konsolidačnom úsilí vlády, t. j. medziročnej zmene podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potenciálnom hrubom domácom produkte. Podľa prepočtov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri zohľadnení zníženia podielu salda rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte o 0,19 percentuálneho bodu na 2,64 %, nárastu jednorazových opatrení vlády o 0,1 percentuálneho bodu na 1,1 %, v súvislosti s dodatočne prijatými opatreniami a zachovaní pôvodne vypočítaného vplyvu cyklickej zložky na úrovni 0,8 % sa konsolidačné úsilie vlády v roku 2014 zmení z pôvodnej úrovne mínus 0,2 % medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potencionálnom hrubom domácom projekte o 0,2 percentuálneho bodu na nulovú úroveň, čo preukazuje elimináciu miernej fiškálnej expanzie v pôvodnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016.
V súvislosti s takto vypočítaným konsolidačným úsilím vlády je však potrebné brať na zreteľ aj zohľadnenie tzv. investičnej výnimky, ktorou Európska komisia na základe žiadosti uplatnenia takejto výnimky umožňuje členským štátom Európskej únie od júla 2013 dočasne upraviť konsolidačné úsilie požadované preventívnou časťou Paktu stability a rastu s cieľom zamedziť negatívnemu vplyvu na ekonomickú aktivitu a na hospodársky rast. Táto investičná výnimka predstavuje sumu výdavkov na spolufinancovanie prostriedkov Európskej únie zo štátneho rozpočtu bez výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva a v roku 2014 podľa prepočtov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky dosiahne úroveň 0,6 % z potenciálneho hrubého domáceho produktu. V prípade schválenia žiadosti o uplatnenie tejto investičnej výnimky Európskou komisiou môže konsolidačné úsilie vlády dosiahnuť v roku 2014 úroveň až 0,6 %, to znamená medziročnej zmeny podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na potenciálnom hrubom domácom produkte. To podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky síce znamená, že vláda v roku 2014 naplní pravidlá preventívnej časti Paktu stability a rastu, ale na druhej strane to predstavuje jej záväzok, že v nasledujúcich rokoch bude nútená túto úľavu kompenzovať zvýšenou štrukturálnom reštrikciou. Pri takomto konsolidačnom úsilí vlády v roku 2014 Najvyšší kontrolný úrad neočakáva výraznejší negatívny vplyv fiškálnej politiky na vývoj hrubého dlhu verejnej správy, a to ani po zohľadnení nákladov na dlhovú službu, t. j. do výšky úrokových nákladov, ktoré sa odvíjajú od hrubého dlhu verejnej správy a od potreby jej refinancovania v súvislosti s očakávaným vývojom situácie na finančných trhoch, v zadlžovaní alebo v emisnej politike. Hrubý dlh verejnej správy tak bude v roku 2014 pod úrovňou nielen referenčnej hodnoty stanovenej Paktom stability a rastu, ale aj pod úrovňou horného limitu stanovenom zákonom č. 493 Z. z.
V tejto súvislosti je však potrebné brať do úvahy spustenie niektorých sankčných mechanizmov citovaného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky môže spoločne s uplatnením investičnej výnimky predstavovať ďalšie obmedzenia pre fiškálnu politiku vlády. Vážené panie a páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pozitívne hodnotí zmeny východiskového rámca návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktoré sa premietajú aj v zmenách príjmov, výdavkov, a teda aj salda vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014.
Osobitnú pozornosť, si myslíme, že si zasluhuje dofinancovanie niektorých celospoločenských problémov, ktoré v poslednom období pútali pozornosť verejnosti, ako napríklad zvýšenie rozpočtovania výdavkov v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na poistné platené štátom o 52,4 mil. eur, v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky naplnenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa o 30 mil. eur, v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na sociálne služby o 10 mil. eur a ďalšie. Tieto, ako aj ďalšie zvýšenia rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu okrem použitia časti vyššieho rozpočtovania jeho daňových a nedaňových príjmov sú vykryté aj z rozpustenia niektorých rezerv v kapitole všeobecná pokladničná správa, a to konkrétne rezervy na dosiahnutie fiškálneho cieľa vo výške 65 mil. eur a rezervy na krytie dopadu kolektívneho vyjednávania vo výške 34,5 mi. eur. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nenamieta takýto postup, čo však neznamená, že ho z hľadiska zvyšovania úrovne rozpočtového procesu aj podporuje.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pozitívne hodnotí aj zvýšenie percentuálneho podielu obcí na dani z príjmov fyzických osôb obciam, čo prispeje k zlepšeniu ich sebestačnosti a samofinancovania. Najnovšie daňové prognózy - z 31. zasadnutia výboru pre daňové prognózy z 27. novembra však došlo k miernemu zníženiu odhadu dane z príjmov fyzických osôb na rok 2014, čo sa primerane prejaví aj v znížení výšky príjmov obcí z ich podielu na tejto dani a v ich hospodárení. Zníženie odhadu dane z príjmov fyzických osôb však bude mať v roku 2014 oveľa negatívnejší dopad na hospodárenie vyšších územných celkov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 vrátane jeho zmien a doplnkov je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky k tomuto návrhu vrátane jeho zmien a doplnkov nemá zásadné pripomienky, a preto ho odporúča Národnej rade Slovenskej republike schváliť, čo gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet zobral na vedomie bez pripomienok. Dosiahnutie základného fiškálneho cieľa v roku 2014 a vytvorenie predpokladov pre dosiahnutie strednodobého cieľa v roku 2017, to znamená podielu štrukturálneho salda rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úrovni 0,5 %, si však podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vyžiada plnenie opatrení prijatých na konsolidáciu verejných financií. Popri pokračovaní realizácie akčného plánu boja proti daňovým únikom jedným z ďalších významných opatrení bude aj úspešná realizácia programu ESO, ktorá má nasledujúcich rokoch priniesť úspory spojené so štrukturálnymi zmenami v rezortoch a v subjektoch verejnej správy a zlepšiť efektívnosť verejných výdavkov.
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som pripomenul jeden z prieskumov gestora reformy ESA Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa ktorého by v ideálnom prípade na jedného vedúceho zamestnanca vo verejnej správe malo pripadať 9 zamestnancov. Teší ma, že na Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky je to už teraz 9,4 % a že sme jediným štátnym orgánom vo verejnej správe, ktorý toto kritérium spĺňa.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude tejto, rovnako ako aj ďalším reformám a opatreniam na konsolidáciu verejných financií venovať zvýšenú pozornosť vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti. Jeho ambíciou je predkladať výsledky takýchto kontrol na rokovania príslušných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tým chceme prispieť k transparentnosti, zodpovednosti a bezúhonnosti verejnej správy a vyjadriť tak ochotu udržiavať otvorenú komunikáciu pri riešení problémov v oblasti riadenia verejných financií a posilňovania dôvery verejnosti v štátnej inštitúcie.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Neautorizovaný
16:10
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:10
Daniel DuchoňVýbor pre financie a...
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 733 z 15. októbra 2013 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona konštatujem, že:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
1. K § 1 – zmena výšky príjmov a výdavkov schodku štátneho rozpočtu.
V § 1 ods. 1 sa suma „13 836 793 267 eur“ nahrádza sumou „14 108 311 790 eur“ a suma „17 222 638 262 eur“ sa nahrádza sumou „17 391 917 385 eur“.
V § 1 ods. 2 sa suma „3 385 844 995 eur“ nahrádza sumou „3 283 605 595 eur“.
Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu úpravy prognózy daňových príjmov, úprav záväzných ukazovateľov príjmov a limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. V nadväznosti na úpravy v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu sa mení aj schodok štátneho rozpočtu.
V bodoch 2, 3 a 4 sú uvedené bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2014, príjmy kapitol na rok 2014 a výdavky štátneho rozpočtu na rok 2014.
V bodoch 5 až 11 sú uvedené zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, a to vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať všetky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe. pod č. 640a. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014.
Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
V časti II. B o pozmeňujúcich návrhoch o 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
V časti IV. hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 276 dňa 2. decembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona s tým, že sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.12.2013 o 16:10 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 733 z 15. októbra 2013 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona konštatujem, že:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
1. K § 1 – zmena výšky príjmov a výdavkov schodku štátneho rozpočtu.
V § 1 ods. 1 sa suma „13 836 793 267 eur“ nahrádza sumou „14 108 311 790 eur“ a suma „17 222 638 262 eur“ sa nahrádza sumou „17 391 917 385 eur“.
V § 1 ods. 2 sa suma „3 385 844 995 eur“ nahrádza sumou „3 283 605 595 eur“.
Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu úpravy prognózy daňových príjmov, úprav záväzných ukazovateľov príjmov a limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. V nadväznosti na úpravy v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu sa mení aj schodok štátneho rozpočtu.
V bodoch 2, 3 a 4 sú uvedené bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2014, príjmy kapitol na rok 2014 a výdavky štátneho rozpočtu na rok 2014.
V bodoch 5 až 11 sú uvedené zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, a to vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať všetky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe. pod č. 640a. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014.
Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
V časti II. B o pozmeňujúcich návrhoch o 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
V časti IV. hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 276 dňa 2. decembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona s tým, že sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
Neautorizovaný
16:16
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:16
Daniel DuchoňNa úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale...
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.
Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.
Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.
Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.
Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.
Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.
Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.
Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.
V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.
Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.
Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.12.2013 o 16:16 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.
Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.
Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.
Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.
Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.
Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.
Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.
Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.
V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.
Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.
Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
16:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:32
Béla BugárVystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2013 o 16:32 hod.
Ing.
Béla Bugár
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Duchoň, pán spravodajca, vy ste fakticky vyzdvihli "stabilitu" vašej vlády. Ja si myslím, že to je na škodu. Všimnite, si koľko vašich poslancov vás počúvalo. Keď hovoril pán minister, predkladal fakticky správu alebo návrh štátneho rozpočtu, dvaja ministri ho počúvali a 22 poslancov SMER-u. To sa nikdy, nikdy predtým nestalo, že vláda alebo vládna koalícia, alebo poslanci vlády by tu neboli do nohy, ja si to nespomínam a som už 23 rokov v politike, je to hanba. Ja som chcel reagovať na niečo iné, ale vzhľadom k tomu, že ste toto, toto povedali, ja si myslím, že slúži, minimálne by sme mali, mali si zapamätať túto aroganciu. Je pravda, že ste vo väčšine, je pravda, že máte 83 poslancov, ale je to neúcta k zákonu roka, že sedí tu ani nie štvrtina vašich poslancov. (Potlesk.)
Neautorizovaný
16:33
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:33
Zsolt SimonVystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2013 o 16:33 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega Duchoň, no nielen vy, ale aj pán minister, keď predkladal tento zákon a obhajoval ho, tak ako kolega Béla Bugár povedal, vláda tu nie je. Tomu, čo predkladáte, to, čo obhajujete, tomu už neverí ani samotný predseda vlády Robert Fico, radšej si už pripravuje asi plán na prezidentské voľby, pretože neverí tomu, čo ste tu predložili. Rozpočet, to, čo je predložený, odráža slová, prázdne, populistické heslá a klamstvá, v prvom rade klamstvá. Príjem, ľudia sa nenajedia z klamstiev ani z tých prázdnych slov, ktoré zakrýva tento rozpočet, ale pravda je, že máme viac ľudí na nezamestnaneckých, ktorých je treba platiť, a zhoršuje životnú úroveň v tejto krajine. Ponúkate, čo ste ponúkli v tomto rozpočte? Zvýšenie dane, nové dane, nové odvody, nové poplatky, z toho majú ľudia žiť ? Z tohto sa nedá vyžiť! Vy sa staráte len o jedno jediné, jednu istotu sledujete pred sebou a to, aby isto neklesli preferencie SMER-u, nič viac, len isto, aby neklesli preferencie SMER-u, nie to, aby občania sa v tejto krajine mali lepšie.
Neautorizovaný
16:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:35
Juraj MiškovVystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2013 o 16:35 hod.
PhDr.
Juraj Miškov
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, mňa zaujala informácia o nových investíciách, ktoré prichádzajú na Slovensko. Neviem, v ktorej krajine a v akom svete žijete vy, ale ja žijem na Slovensku a ja som teda žiadnu informáciu o nových investíciách, o nových pracovných miestach po nástupe vašej vlády nezachytil. Už si ani nespomínam, kedy naposledy minister hospodárstva pán Malatinský ohlásil nejakého nového investora, ohlásil nejaké nové pracovné miesta. Ak nejaký investor na Slovensku skončí, tak sa tak deje väčšinou náhodou v prípade, že jeho investícia nie je realizovateľná napr. v Českej republike a potom musí ísť na Slovensko, ako je príklad, ktorý bol medializovaný pred pár dňami, logistické centrá spoločnosti Amazon. Ak je to teda tak a hovoríte, že čísla neklamú, zverejnite teda čísla, zverejnite nové investície, ktoré počas vašej vlády prišli na Slovensko, zverejnite počet nových pracovných miest, ktoré vznikli počas vlády. Za našej vlády za jeden a pol roka vzniklo viac ako 50-tisíc nových pracovných miest. Koľko nových pracovných miest vzniklo počas vašej vlády? Ďakujem.
Neautorizovaný