27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Už som aj zabudol, čo som chcel povedať. Je to niečo v tom zmysle, ako pán minister spomínal zrovna tú kapitolu toho zdravotníctva. Ja tiež som niekedy, priznávam, pracoval systémom, tomu hovorím, takého vyhnívania, že dáte ten problém nabok a on má časom tendenciu sa sám vyriešiť. Otázka je, či to zdravotníctvo sa vyrieši tiež takýmto spôsobom. To znamená, že tým, že nepriznáme ten problém, že on sa vyrieši. Pán minister povedal, že on to nezahrnul. A to ešte ergo neznamená, že tam nevznikne. Čiže skôr by som očakával, že sa povie teda, ide sa tvrdo, nechcem povedať, že po krku tým, ktorí ten dlh robia, ale to, že prijmú sa opatrenia tak, aby nevznikal. Čiže toto by som skôr očakával ako odpoveď.
A potom som chcel hovoriť o tom a to budem hovoriť v tom mojom príspevku k tej filozofii ani nie filozofii na 50 rokov dopredu, ale k filozofii tých prúdov v strane SMER. Tam sú, ja priznávam, aj skutočne socialisti. Potom tam je veľa kaviárových socialistov. Ale je tam aj veľa takých, budem na piatok ráno krotký aj vo výrazoch, ľudí až takého proletársko-boľševického razenia. Otázka stojí, ako tieto tri prúdy medzi sebou kooperujú. A výrazom z toho spolupôsobenia je možno aj rozpočet na tento rok a na tie ďalšie. Ďakujem.

Príjemné dobré ráno všetkým. Takisto sa pripájam ku kolegom. A tiež ma včera prekvapilo, keď celá vláda na čele s Robertom Ficom tu neboli aspoň na úvod prednesenia štátneho rozpočtu a že Robert Fico tu takto nechal ministra Kažimíra samého. Robert Fico momentálne pobehuje kdesi po republike ako Batman. Raz zachraňuje vstup do lesa a zber húb, druhýkrát hovorí na HN klube o tom, že najlepšia daň by bola 20-percentná. V ten istý deň prijmeme daňové licencie, kde zdaníme aj tých, ktorí majú stratu.
Ale k tomu včerajšku. Pán minister ma spomenul v súvislosti s bločkovou lotériou. Nerozumel som tomu, čo to malo znamenať, že nie je protikatolícka. Ja som sa verejne viackrát vyjadril a som o tom presvedčený, že skutočné náklady na bločkovú lotériu budú vyššie ako jej skutočný prínos. Ja rozumiem tomu, že pán minister sa snaží aj touto formou naháňať tých, ktorí buď nevydávajú bločky, alebo majú nejaké falošné pokladne. Ale som presvedčený o tom, že tých skutočných, ktorí neplatia dane, veľkých podvodníkov treba naháňať inými formami a v tom ho budeme vždycky podporovať.
My sme radi, že najnovšia prognóza z 1. 12. priniesla to, že sa vyberie na daniach z príjmov právnických osôb okolo 150 miliónov viac, ale cez to všetko v daňovej prognóze zo septembra chýbalo pánovi ministrovi v rozpočte alebo nám všetkým v rozpočte 520 miliónov na daniach a odvodoch. Takže aj ten lepší výber na konci roka spôsobí to, že daní sa vyberie menej ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa síce tiež priznám ako môj kolega Hlina, že už nie celkom sa dobre pamätám, na čo všetko som chcel reagovať, ale jedna takáto poznámka, čo mi utkvela zo včerajška v pamäti, to je, pán minister, keď ste rozprávali ohľadom toho, ako sme úspešní na finančných trhoch, čo sa týka predaja dlhopisov, a že netreba nejakým spôsobom tam jasne deklarovať štrukturálny deficit, ale len teda deficit verejnej správy, a že to pre tých obchodníkov akože keby úplne stačilo. Myslím, že to nebola teda dobrá výhovorka na to, že nemáme operovať štrukturálnym deficitom. Ja si myslím, že tento dáva jasnejšiu predstavu o tom, ako to s týmto deficitom v rámci verejných zdrojov v skutočnosti je. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že aj ja som včera chcel reagovať na pána ministra aj trošku expresívnejšie voči svojim pravicovým kolegom, ale medzi tým sa odohrala veľmi smutná vec, zomrel Nelson Mandela, veľký bojovník za ľudské práva, za nenásilie a nenásilný spôsob vedenia politiky. A aj preto ma to trošku ovplyvnilo a budem sa snažiť byť čo najmenej expresívny ako uctenie si pamiatky tohto veľkého muža. A dúfam, že si ho uctíme aj spoločne, keď tu budeme viacerí, minútou ticha.
Takže k veci len toľko, že keď ste hovorili, pán minister, o raste, tak tu padla aj poznámka, myslím, že to bol Ivan Mikloš predtým, na ktorého ste reagovali, že sa dá rásť aj viac. A spomínal príklad Estónska. Je síce pikantné, že predtým bol veľmi často spomínaný našou pravicovou opozíciou príklad Írska, medzitým Írsko skoro skrachovalo a dneska je to zrazu Estónsko, už len čakám, kedy si vymeníte zase ďalšiu krajinku, lebo aj Estónsko nie je na tom práve najlepšie. A stačí si pozrieť The Economist, časopis, ktorý je probiznis, veľmi silne pravicový. A ten, keď hovorí o tom, aké vyhliadky čakajú ekonomiku v budúcom roku, a analyzuje jednotlivé krajiny, tak paradoxne aj z vášho hľadiska pri Slovensku hovorí, že Robert Fico bude tlačiť na vyvažujúce rozpočtové reformy, bude podporovať infraštruktúru a to pomôže ekonomike rásť. Pri Estónsku, čo je veľmi pikantné, síce tiež hovorí o raste, ale hovorí sa, je tam veľmi veľký verejný nesúhlas, nespokojnosť s nákladmi austerity, s nákladmi šetrenia, a z korupcie. A v tom vidíte ten základný rozdiel. Kým na Slovensku sa darí udržiavať sociálna, politická aj ekonomická stabilita, v Estónsku, ktoré možnože naozaj tlačí viac na to šetrenie, tam je tá nestabilita, tam je tá nespokojnosť ľudí oveľa väčšia. A práve tu je ten rozdiel, my sa snažíme udržiavať aj sociálnu stabilitu, kým pravici ide naozaj iba o to šetrenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán minister, chcel som tu privítať aj ostatných členov vlády, len nevidím z nich nikoho okrem pána ministra, takže aspoň vďaka za to.
V každom prípade dovoľte mi, pani podpredsedníčka, ešte predtým, než pristúpim vlastne k meritu prerokovaného bodu, že by som si dovolil privítať tu zástupcov Spojenej cirkevnej školy z Vranova nad Topľou, ktorí sa zúčastnili projektu Euroškola. A ako jedna, myslím, z ôsmich škôl aj boli úspešní. Tento projekt je realizovaný s podporou Európskeho parlamentu. A teda gratulujem aj tejto škole k tomuto úspechu. (Potlesk.)
Zároveň mi dovoľte tiež, keďže dneska je Mikuláša, aby som pogratuloval všetkým Mikulášom, ktorých tuto máme.
No hovoríme o štátnom rozpočte, ja by som bol veľmi rád, pán minister, keby sme vedeli viac dávať, ako brať. Ale, samozrejme, toto musíme tiež vedieť robiť opatrne a s tým, aby sme udržali či už deficity alebo v podstate nastavený kurz, minimálne prorastový, aby sme mohli hovoriť, že na Slovensku postupujeme dopredu.
Máme pred sebou teda zákon roka, aj keď sa v súvislosti s tým, koľko je tu poslancov a takisto aj zastúpenia vlády, ako keby to nezdalo, teda rozpočet na rok 2014. Priznám sa, že som od neho neočakával žiadne nejaké prevratné skutočnosti. Ono sa to nejako vyvíjalo už niekoľko mesiacov. A aj keď sa niektoré veci zdali, že budú nastavené o niečo lepšie, prídem k nim, tak nakoniec sa nič, hovorím, prevratné neudialo. Celá jeho filozofia je vlastne postavená na rovnakom princípe ako minulý rok. To znamená, naháňajú sa príjmy skôr neštrukturálnej povahy, kde je to len možné. Dosť často sa neberú či už tie okamžité dopady, ale predovšetkým dopady na budúce obdobia.
Na strane výdavkov sa nepočíta s výrazným šetrením. Dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o uvoľnení fiškálnej disciplíny, a teda aj celkovo so znížením konsolidačného úsilia. Postupne sa budem snažiť dostať k jednotlivým záležitostiam tohto rozpočtu, aj keď určite nebudem tak dlhý ako môj kolega Mikloš včera, ktorý skutočne išiel do podstaty veci a jasne deklaroval niektoré rozpory, či už s tým, čo na jednej strane vláda hovorí, na druhej strane, ako je ten rozpočet pripravený.
Už samotné východiská, z ktorých návrh rozpočtu vychádza, si myslím, sú až príliš optimistické, hospodársky rast 2,2 % sa nepozdáva nielen Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európskej komisii, ktorej prognóza je 2,1 %, a OECD, kde sú to dokonca len 2 %. Je zrejmé a pán minister to včera tuná aj hovoril, že tento optimizmus vlády a samotného tohto návrhu následne vychádza z predpokladov rastu ekonomiky Nemecka. Tá ekonomika je skutočne naším najväčším obchodným partnerom. Na druhej strane si treba uvedomiť, že tento rast je generovaný vo významnej miere exportom, pričom domáca spotreba zaostala za očakávaním. A to kritizovala už viackrát aj Európska komisia. Takže netreba len pozerať sucho na hospodársky rast, ktorý deklaruje Nemecko, ale treba, samozrejme, pozerať aj na ostatné aspekty, čo s tým hospodárskym rastom prichádza, respektíve aká je tá vlastná domáca spotreba samotného Nemecka, pretože my musíme predovšetkým vedieť reagovať na tieto opatrenia. No v prípade, ak by ten scenár bol o niečo horší, čo sa týka hospodárskeho rastu, určite to bude mať významné negatívne dopady na príjmovú stránku rozpočtu a určite myslím si, že viac konzervatívny odhad by celému tomuto návrhu len prospel.
Čo sa týka našej spotreby domácností ako jedného z ďalších východísk teda projekcie rozpočtu na rok 2014, tá spotreba stúpa. Myslím si, že je predpokladaná teda na úrovni 0,8 %. Ona odráža aj tento predpokladaný nárast reálnej mzdy, ktorý sa odhaduje na 1,1 %. Myslím si, že príjmy z takto projektovanej domácej spotreby sú naplniteľné. Ja by som sa však spoliehal, pán minister, na zlepšenie výberu DPH, v čom ešte tento štát bude mať rezervy po mnoho rokov.
A na tomto mieste však chcem pozitívne hodnotiť vládu za jej snahu o zlepšenie výberu spotrebných daní, a teda predovšetkým daní z pridanej hodnoty. Myslím si, že všetky uplynulé vlády, a teda aj prvá Ficova, sa tomuto problému veľmi málo venovali. Ale, hovorím, teraz skutočne pozitívne akceptujem ten fakt, že to zlepšenie výberu DPH je reálne.
Na druhej strane to už je len také na okraj toho, ktoré sa toho nedotýka, ale v tejto súvislosti keď už hovorím o DPH, dostávam mnoho sťažností, pán minister, zo strany skôr malých firiem, ktoré čakajú na vratku dane z pridanej hodnoty aj niekoľko mesiacov, pol roka, čo spôsobuje nemalé problémy z ich tokov v hotovosti. A, samozrejme, v podstate to spôsobuje následne aj druhotnú platobnú neschopnosť. Takže tu by som sa chcel prihovoriť, keby sa vedeli urobiť nejaké konkrétne kroky na zlepšenie tohto stavu.
Čo sa týka samotného konsolidačného úsilia, vláda mala ešte v apríli tohto roku ďaleko vyššie ambície. A teda ohľadom konsolidačného úsilia sa hovorilo, že sa naplní nejakým 0,8 % hrubého domáceho produktu. Teraz vieme všetci, že tie ambície poklesli. A dá sa povedať, že môžeme hovoriť o zápornom konsolidačnom úsilí. A to je mínus 0,2 % HDP. Naviac, sa tu konsolidačné úsilie, teda prezentované v návrhu, sústreďuje len na stranu príjmov.
Niektoré z opatrení na strane príjmov sa síce dajú zaradiť medzi tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, ide predovšetkým o, povedzme, zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, a teda aj, dá sa povedať, daňové licencie, ale predĺženie platnosti osobitného odvodu pre vysoko ziskové spoločnosti čiže pre regulované spoločnosti, no toto nezaraďoval by som určite medzi tie príjmy, ktoré majú tú štrukturálnu povahu. Sú to skôr také, ktoré sa snažili byť jednorazové. Ale potom sa z roka na rok predlžujú vzhľadom na to, že sa zisťuje, že tých príjmov v rozpočte bude menej, ako sa predpokladalo.
Napriek tomu by som spomenul aj tie štrukturálne príjmy alebo tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, či už daňové licencie, teda predovšetkým tie daňové licencie budú mať skôr na tú príjmovú stranu rozpočtu negatívny dopad. Zavedením daňovej licencie predovšetkým pre malé firmy, malé eseročky sa výrazne zvýši ich daňové zaťaženie, hlavne také, ktoré majú tú ziskovú maržu nízku, respektíve ten základ dane v podstate nízky. Čiže v mnohých prípadoch to bude tak, že oproti možno tým daniam, ktoré odvádzali, sa ich daňové zaťaženie zvýši dvojnásobne. Naopak, znížením dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % si obyčajne tie veľké právnické osoby, veľké spoločnosti vylepšia tú príjmovú bilanciu, ale paradoxne môžu vo veľa prípadoch v podstate odviesť štátu menej a to aj v prípade teda, že zaplatia ešte aj daňovú licenciu, ako to bolo doteraz. Čiže do určitej miery môže ten štát vybrať menej, ako by očakával.
Už tu bolo viackrát spomínané, že ten príjem zo zavedenia daňovej licencie bude okolo tých 112 miliónov eur. No ja si osobne myslím, že ak by sme nešli tým spôsobom stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, celkového daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, predovšetkým opatrení, ktoré prišli ešte minulý rok, predovšetkým pre fyzické osoby, respektíve živnostníkov, zhoršenia flexibility trhu práce, že už sme nemuseli hľadať takéto náhradné opatrenia ako daňové licencie, aj keď, pán minister, určitá časť firiem v podstate sa snaží za každú cenu neplatiť dane. Je potrebné, aby sme tak ako v prípade zlepšenia výberu dane DPH si posvietili možno na tieto firmy inak. Ale dať im už a priori dopredu alebo teda zvažovať a nebrať do úvahy prezumpciu neviny, predpokladám, že každý jeden sa snaží oklamať tento štát, a teda dať im nejaké ďalšie dane, tak myslím, že to nie je cesta na to, aby sa v podstate vylepšili aj podmienky pre prípravu rozpočtu, respektíve predpoklady na naplnenie príjmovej stránky rozpočtu.
Problémom tejto príjmovej stránky rozpočtu sú, ako som už spomínal, neštruktúrované príjmy, teda jednorazové príjmy. Tie sa očakávali od uplatnenia takých neštandardných nástrojov predovšetkým prostredníctvom superdividend a dividend zo spoločností, kde má štát majetkový podiel. Zahŕňajú odklad vyplatenia dividend zo štátnych podnikov a takisto aj dražbu telekomunikačných licencií, potenciálne odpredaj podielu štátu v Slovak Telekome.
Na strane výdavkov sa očakávajú úspory z reformy verejnej správy a reformy zdravotnej starostlivosti, ktoré sú ale vystavené rizikám súvisiacim s ich realizáciou, ako to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vrátim sa ešte ale nakrátko k tým dividendám. Ministerstvo financií svojím spôsobom už ráta s tými zdrojmi od Západoslovenskej energetiky za rok 2013, očakáva mimoriadnu superdividendu vo výške 316 miliónov eur. Ide o podiel zo 600-miliónového dlhu, ktorý spoločnosť vzala na svoje plecia cez emisiu dlhopisov. Podobne je to v prípade SPP. Tam trochu vlastne ten presun peňazí z dividend a predovšetkým ten, ktorý sa týka roku 2014, je ešte záhadnejší. SPP prostredníctvom jej dcéry Eustream si zobrala alebo prebrala dlhopisy za 750 mil. eur. A my nachádzame prakticky v rozpočte budúceho roku od SPP do štátneho rozpočtu 735 mil. eur. To spomínal aj môj kolega Mikloš. Ja teda sám budem prekvapený, ako spoločnosť SPP bude vysvetľovať v podstate ten dar, neviem, ako to mám nazvať, keďže štát má podiel v SPP len 51 %. Tá druhá stana veci je v tom, že spomínané spoločnosti potom namiesto investície do ich vlastného rozvoja plátajú diery vo verejných financiách a je možné potom, že takéto zadlžovanie môže spoločnosť dostať do veľmi ťažkých problémov. A v konečnom dôsledku opäť takéto opatrenia budú znášať daňoví poplatníci, pretože môže sa stať, že potom úroky z takéhoto dlhu, z týchto dlhopisov, sa prenesú v prípade energetických spoločností do zvýšenia cien energií pre zákazníkov. V roku 2014 sa prostredníctvom Fondu národného majetku teda navrhujú dividendy v objeme spolu 823 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2013 nárast o 382,6 mil. eur. A ten nárast percentuálne je teda značne vysoký a činí 86,7 %. Napriek všetkým týmto podnikovým rizikám v súvislosti s dividendami vláda chce za každú cenu ratovať výšku hrubého štátneho dlhu. Výška dlhu Slovenskej republiky tak spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55 % hrubého domáceho produktu a v roku 2014 pod hranicou 57 % HDP. Bez superdividendy by totiž tieto hranice boli prekročené, čo by znamenalo potom povinnosť zmrazenia 3 % už očistených výdavkov v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu v roku 2016.
Čo sa týka deficitu verejnej správy, sa za rok 2013 predpokladá na úrovni 2,98 %, aj keď odhad Európskej komisie je pesimistickejší a hovorí až o 3,2 %. Tento optimistický výsledok sa očakáva len vďaka lepšej prognóze výberu daní, ale to ešte môže dopadnúť všelijako. Už som hovoril prakticky v podstate o tom, že by sme mali možno hovoriť viac o štrukturálnom deficite ako len o deficite verejnej správy, ale to už vlastne momentálne nie je až také dôležité. Ak si vláda na rok 2014 naplánovalo znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,83 %, bremeno jeho naplnenia bude ležať opäť len v hľadaní zdrojov na strane príjmov. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že upravené rozpočtové výdavky verejnej správy v roku 2014 medziročne narastú o 5,3 %. Rast výdavkov zabezpečujúci fungovanie štátu, ako sú mzdy, tovary, služby, dotácie a ostatné bežné transfery v roku 2014, je o polovicu rýchlejší v porovnaní s nárastom výdavkov, ktoré vyplývajú z nastavenej legislatívy a aktuálneho makroekonomického vývoja. O tom hovoril včera dosť dlho môj kolega Mikloš, nepôjdem do nejakých detailov.
Chcel by som len spomenúť, že zaujímavý je vývoj tvorby rozpočtu jednotlivých ministerstiev v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na rok 2014. Kým v auguste tohto roku bol rozpočet spomínaných ministerstiev navrhovaný v celkovej výške, a teraz počúvajte, vo výške 16,521 mld. eur, v decembri tohto roku už bol upravený a predložený vo výške 16,966 mld. eur, čo je viac ako 455 mil. eur. Za prakticky jeden polrok si ministerstvá v podstate výrazným spôsobom zvýšili svoje rozpočty. A to len hovorí o tom, ako vláda, resp. samotné ministerstvá majú záujem šetriť, teda hlavne na sebe. Opak je pravdou. Ja by som ešte možno ako vzorový príklad uviedol ministerstvo vnútra, ktoré v auguste malo naplánovaný rozpočet 1,86 mld. eur, pričom v decembri apetít ministerstva vzrástol až na 2,02 mld. eur. To je viac prakticky o 158,236 mil. eur. A pritom vláda neustále opakuje, aké úspory donesie reforma verejnej správy ESO.
Na druhej strane sa predpokladá v strednodobom horizonte naďalej pokles kapitálových výdavkov. To opäť včera môj kolega Mikloš viac konkretizoval. To znamená investície, čo súvisí priamo s predpokladaným hospodárskym rastom. My keď neprídeme s ďalšími možnými investíciami, že vláda nepodporí výraznejšie niektoré kapitálové výdavky, tak, samozrejme, to má priamy dosah na hospodársky rast. A od toho sa budú odvádzať samotné príjmy. Takže v konečnom dôsledku ten rozpočet, ktorý je takto predkladaný, nerešpektuje potrebu zvýšenia investícií. V podstate potom je veľmi otázny. Je síce pravda, že v roku 2014, čo sa týka, povedzme, ministerstva dopravy, tam je to navýšenie, aj keď v roku 2013 ministerstvo dopravy prakticky totálne zlyhalo, pretože predpokladané projekty sa nerealizovali, a teda aj nevyužili sa ani zdroje z Kohézneho fondu, tak na rok 2014 je ten objem zdrojov navýšený, je len teda predpoklad, že zas nebudeme šetriť cez to, že nebudeme čerpať zdroje, ktoré sú spojené s kofinancovaním európskych zdrojov.
Ja by som aj v súvislosti, keď som spomínal ministerstvo dopravy, spomenul jeden príklad, ako ministerstvo v rámci navrhovaného rozpočtu necitlivo pristupuje k rozvoju regionálneho letectva, teda hlavne regionálnych letísk, ktoré by pri systematickom rozvoji mohli podporiť tak prílev investícií, ako aj rozvoj cestovného ruchu. Kým v roku 2012 bol rozpočet na tieto účely vo výške 10,75 mil. eur, v roku 2013 to bolo 7,1 mil. eur, v roku 2014 je v rozpočte daný na to iba 1 mil. eur. V podstate je to objem, ktorý, si myslím, spôsobí to, že tie letiská skolabujú, jednoducho pravdepodobne budú zlikvidované. Neviem, či je to zámer ministerstva dopravy, alebo len skutočne to, že takto bolo nútené tieto zdroje nastaviť. Osobne si myslím, že pokiaľ som pozeral celú skladbu rozpočtu ministerstva dopravy, si myslím, že na tie letiská malo ísť ďaleko viac zdrojov. Predpokladám, že letiská ako Žilina, potenciálne aj Poprad, Sliač, vzhľadom na to, že je to vojenské letisko, možno nie, Piešťany, určite budú mať problém s prežitím. A ak raz sa tieto letiská zlikvidujú, už bude veľmi malá pravdepodobnosť, že ešte niekedy budú reálne fungovať.
Teraz vlastne už prichádzam k záveru, dovoľte mi teda, vážení kolegovia, vážený pán minister, konštatovať, že predkladaný rozpočet je príkladom skutočne až nesystémových snáh vlády dokopať deficit verejných financií pod úroveň 3 % za každú cenu. Tou cenou je ďalšie a ďalšie zaťažovanie podnikateľov, zamestnancov a občanov novými daňami, odvodmi a poplatkami. Vláda týmto návrhom rozpočtu dokazuje, že nechce šetriť a šetriť ani naďalej nemieni, v podstate už som to spomínal v rámci konsolidačného úsilia, čo vlastne aj dokazuje tú snahu šetriť predovšetkým na sebe. Preto aj v tejto súvislosti chcem za klub KDH vyjadriť sklamanie nad týmto návrhom rozpočtu, ktorý, si myslím, nie je reálny, prináša množstvo rizík a nevytvára podmienky pre rozvoj hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku. Preto klub KDH takýto rozpočet nepodporí. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán Hudacký spomínali ste tu viaceré čísla, čo sa týka hlavne toho, že myslíte si, že je veľmi optimistický ten rast 2,2 %, hospodársky, verzus 2,1 %, udávaný Európskou komisiu. Myslím si, že tento rozdiel je skutočne minimálny a odráža aj tie predstihové ukazovatele. To, či to dosiahneme, samozrejme, záleží aj od toho vývoja napríklad v tom Nemecku a v Európskej únii.
Pokiaľ ide o tie opatrenia, štrukturálne opatrenia verzus jednorazové, tiež musím povedať, že sú mi milšie štrukturálne opatrenia. Ale zase nemôžeme to vidieť úplne čierno-bielo, lebo napríklad jedným zo štrukturálnych opatrení, ktoré by mali pomôcť napríklad rozpočtu, je trvalé zvýšenie DPH. Je to štrukturálne opatrenie. Toto opatrenie dosiahne akurát to, že sa zvýšia ceny, to zaplatia všetci, hlavne teda bežní ľudia, a bude tu to, čo už spomínal napríklad pán Blaha, hlavne sociálna nestabilita a podobne.
Čo sa týka štrukturálnych opatrení, ktoré chcem vyzdvihnúť v návrhu rozpočtu, určite odrazenie sa nejakého lepšieho výberu daní, a teda dúfam, do budúcnosti bude stále lepšie, hlavne je to teda boj s daňovými únikmi, samozrejme, a napríklad reforma ESO, ktorá by mala priniesť peniaze. Ja mám plnú dôveru, že aj ESO sa podarí a že prinesie ďalšie úspory. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, je pravda, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyslovila názor, že vláda poľavila v konsolidačnom úsilí. Slovensko bude v budúcom roku pomalšie konsolidovať a vláda si zvolila cestu pomalšieho šetrenia a dôraz kladie na podporu rastu.
Ďalej ste povedali, že Európska komisie kritizuje rozpočet na roky 2014 – 2015. Ako sa vyjadril podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, sú to jeho slová, pán poslanec Hlina to môže osobne teraz potvrdiť, Európska komisia vyhodnotila slovenský rozpočtový plán pozitívne s tým, že je v súlade s dohodnutými pravidlami a Slovensko obmedzuje rast výdavkov v súlade so stanovenými požiadavkami, Slovensko je so zhodnotením spokojné a k žiadnym prekvapeniam nedošlo, Európska komisia vidí, že rok 2013 vieme zvládnuť pod úrovňou 3 %. Je tiež pravda, že tak ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aj Európska komisia má obavy z udržateľnosti rozpočtu pre roky 2014 – 2015. Podľa môjho názoru treba zvládnuť v prvom rade reformu verejnej správy ESO, kde pre rok 2014 očakávame výrazné úspory, ktoré dokážeme usporiť aj pre tento rok v sume 133 mil. eur, pre rok 2014 je to suma 333 mil. eur. Ďalej, treba zlepšiť daňovú disciplínu ako celok, nielen výber DPH. To potvrdil aj pán minister na výbore pre financie a rozpočet. Vláda už v súčasnosti dokázala, že vie zvládnuť udržateľnosť rozpočtu, dokonca prevýšila všetky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za reakcie. No ja som len chcel zdôrazniť, pán poslanec, že treba možno viac ísť takým konzervatívnejším prístupom k tomu a ak budú tie výsledky lepšie, tak, samozrejme, to len vylepší celkovú bilanciu verejných zdrojov.
Vy hovoríte, že je minimálny rozdiel. Ja, samozrejme, som počul, teraz nebudem citovať vzhľadom na to, že nemám tu tieto konkrétne materiály, ale už sa tu rozprávalo aj o predpokladanom hospodárskom raste len 1,8 %. To, že náš hospodársky rast a vôbec naša ekonomika je ohromne závislá od Nemecka, je pravda. V Nemecku tie čísla sa vylepšujú, len, ako som spomínal, v podstate treba brať do úvahy aj domácu spotrebu Nemecka, nielen celkový efekt, že hospodársky rast v podstate tam stúpa, myslím, na úroveň 1,7 %. V každom prípade, hovorím, v tomto by som bol ďaleko konzervatívnejší.
Čo sa týka samotného hodnotenia rozpočtu Európskou komisiou, no veď Európska komisia, samozrejme, to neberie tragicky. V každom prípade je tam množstvo pripomienok k tomu, že sú riziká, že sa nenaplní či už deficit verejných financií, že sa nenaplnia príjmy, že v podstate takisto ten rozpočet je založený viac na príjmovej stránke ako na šetrení. To sú tiež jasné fakty, ktoré dáva Európska komisia. Čiže nemôžeme len tak jednostranne súdiť, že všetko je fajn, všetko je v poriadku, pretože prakticky je to o zdrojoch, ktoré potrebujeme do každej sféry. A práve či už je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, rokujeme o druhom rozpočte druhej Ficovej vlády, druhýkrát upozorňujeme na riziká, ktoré prináša, a druhýkrát budeme hlasovať proti nemu. Už druhýkrát odmietame rozpočet, lebo vláda nešetrí a nechce šetriť, s konsolidáciou ešte ani poriadne nezačala a už s tým skoncuje. Odmietame rozpočet, lebo je volebným rozpočtom, lebo je nezodpovedným rozpočtom, lebo nebezpečne zvyšuje štrukturálny deficit a verejný dlh. Odmietame ho, lebo zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, lebo schodok znižuje iba účtovne a pomocou jednorazových opatrení a stále obsahuje mnoho rizík. Odmietame ho, lebo ponecháva v platnosti všetky deštruktívne prvky, ktoré zhoršovali podnikateľské prostredie, a dokonca pridáva k nám nové škodlivé opatrenia. Odmietame ho, lebo je to zlý rozpočet pre Slovensko, pre občanov, pre podnikateľov, pre pracujúcich a vyhovuje len mocenským ambíciám vládnej strany. Odmietame rozpočet aj pre zbabelosť vlády, lebo vláda sa vyhýba opatreniam, ktoré by mohli byť nepopulárne pre väčšinu obyvateľov, avšak v dôsledku tejto politiky v budúcnosti sa nevyhneme ešte viac nepopulárnym a bolestivým opatreniam. Vláda Roberta Fica ich chce zanechať ďalšej vláde. Stále sa riadi princípom „po nás potopa“.
Vládni poslanci nás môžu ignorovať, lepšie by však urobili, keby nás pozorne počúvali, lebo v minulom roku sme upozorňovali na mnohé riziká. A tie sa väčšinou aj naplnili.
Hovorili sme, že rozpočet je príliš optimistický, napríklad aj čo sa týka hospodárenia samospráv. Mali sme pravdu. Ukazuje sa, že ekonomický rast bude menší ako polovičný oproti plánom v rozpočte a hospodárenie samospráv dopadlo o desiatky miliónov eur horšie. Upozorňovali sme na neistotu, ktorú vytvárate.
Pýtali sme sa, kto garantuje, že nezvýšite dane ešte viac a že dočasné dane sa nestanú permanentnými. A teraz vidíme, že zavádzate daňové licencie, čo je vlastne zvyšovanie daní, a že naďalej rátate s dočasnými daňami pre regulované odvetvia.
Upozorňovali sme na riziká zvyšovania daní a odvodov a zrušenie rovnej dane a hovorili sme, že naplánované príjmy sa pravdepodobne nepodarí realizovať. Teraz odhad z vášho rozpočtu hovorí, že daňové príjmy verejnej správy v tomto roku budú o 471 miliónov eur horšie, než bolo naplánované vo vlaňajšom rozpočte, a na budúci rok rozdiel má byť neskutočných 892 miliónov eur. Čiže je to za rok skoro 500-miliónová diera a za dva roky už dvojnásobok. Samozrejme, môžete argumentovať tým, že ministerstvo financií v novej prognóze navýšilo odhad daňových a odvodových príjmov o približne 150 miliónov eur na tento a 375 miliónov na budúci rok. Ale jednak sa to nemusí realizovať. Aj keď by to bola pravda, stále zaostávate oproti rozpočtovým plánom o stámilióny eur.
Hovorili sme aj to, že zvyšovanie daní a odvodov a zavádzanie nových daní robí vaše plány na mierne zvýšenie zamestnanosti a pokles nezamestnanosti nereálnymi. Opäť sme mali pravdu. Teraz očakávate pokles zamestnanosti a nárast nezamestnanosti na tento rok vo vlastnom pláne rozpočtu aj vy.
Dnes opäť upozorníme na to, že vlády Roberta Fica nikdy nevedeli šetriť a tak ako v minulosti, aj v rozpočte na rok 2014 naplánovali nárast výdavkov aj príjmov. Kým ale v minulosti aspoň hovorili o škrtoch, o šetrení a konsolidácií, teraz už o tom ani nehovoria. Konsolidácia sa ešte ani poriadne nezačala a už končí. SMER potrebuje volebný rozpočet pre svojho kandidáta na prezidenta v roku 2014. Takže predošlé plány na zníženie deficitu sú preč, deficit aj verejný dlh majú byť vyššie, než ste s tým rátali vo vlaňajšom rozpočte, a štrukturálny deficit, kde nie sú zarátané jednorazové a cyklické vplyvy, sa dokonca výrazne zhoršuje. Jednoducho je to stará klasika, keď nie sú tučné rastové roky po predošlej pravicovej vláde, tak SMER vie iba zadlžovať. Avšak situácia je oveľa horšia, než sa zdá, lebo aj tieto zlé výsledky sa dosahujú len vďaka jednostranným opatreniam.
Napríklad dividendy z firiem s majetkovou účasťou štátu sa vyplácajú ďaleko nad rámec ziskov vďaka aj takzvaným superdividendám. Čiže firmy si zoberú veľké pôžičky, z tohto vyplatia tučné dividendy aj pre štát, rozpočet naoko vyzerá lepšie. Ale tie pôžičky budú musieť splatiť v budúcnosti. Čiže súčasne vyššie dividendy sa dosahujú na úkor nižších dividend v budúcnosti. A zase sme pri nezodpovednosti a princípe „po nás potopa“. Keď príde ďalšia vláda, tak zdedí zadlžené firmy a roky nemôže rátať s dividendami. Bez takýchto jednorazových opatrení, v zásade účtovných trikov by rozpočet a dlh vyzerali ešte horšie.
Okrem toho zdá sa, že vláda je aj nepoučiteľná. Napriek tomu, že v minulom roku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opozícia aj médiá upozorňovali na mnohé riziká v rozpočte, ktoré sa neskôr väčšinou naplnili, vláda teraz podáva rozpočet s podobnými rizikami. Takže opäť tu máme ďalšie zlepšenie v hospodárení samospráv. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tu vidí riziko na úrovni 120 miliónov až 200 miliónov eur. Pridávame sa, a pritom konštatujeme, že budú ešte aj komunálne voľby. A chceme zdôrazniť, že nátlak vlády na samosprávy je vrcholom pokrytectva.
Takže ešte raz to zopakujem. Celkovo hospodária samosprávy s prebytkom, vláda v štátnom rozpočte s obrovským, 2,5 miliardovým schodkom. A potom ešte poučuje samosprávy, že by mali lepšie hospodáriť. Je to úžasné.
Ďalší príklad. Verí ešte niekto v tejto krajine okrem strany SMER tomu, že dlhy štátnych nemocníc, ako aj verejné výdavky na zdravotníctvo v budúcom roku neporastú? Podľa nás to bude naopak. Je tu ďalšie, aspoň 100-miliónové riziko.
Porovnateľné nájdeme aj prípade štátom úžasne manažovaného Carga, ktoré by malo vrátiť podľa rozpočtu 98 miliónov eur z návratnej finančnej výpomoci štátu z roku 2009. Ako je to možné v prípade vysoko stratovej a úplne zadlženej firmy? Len tak, že firmu sprivatizujú, ale slovo sprivatizujú bolo vyškrtnuté zo slovníka strany SMER. Čiže môžem hovoriť o vstupe investora alebo o niečom podobnom. Opäť žasnem. A pripomíname, že v príprave na privatizáciu Carga v roku 2006 priniesla ponuku skoro 400 miliónov eur za túto firmu. Vtedy pán Fico vykrikoval z opozície, že vláda firmu predať nesmie, a po prevzatí moci jeho minister pán Ľubomír Vážny nás všetkých ubezpečoval, že oni ukážu, ako vie štát dobre manažovať takúto firmu. Tak ďakujeme za ukážku, opäť to bola skvelá práca.
Ďalším príkladom môže slúžiť minister vnútra Kaliňák, ktorý odmieta zverejniť detaily toho, ako presne chcú ušetriť závratné sumy pomocou reformy verejnej správy ESO. Sme skeptickí, ale nevieme veci posúdiť, lebo detaily sú tajné alebo možno neexistujú. Vieme iba to, že sa to neuskutoční zoštíhlením verejnej správy, lebo zamestnanosť vo verejnom sektore v roku 2014 má rásť oproti očakávanej skutočnosti na rok 2013 o viac ako päťtisíc ľudí, aspoň to je napísané v tabuľke na strane č. 49.
A na záver opäť vidím riziká aj v makroekonomickej prognóze. Rast HDP na úrovni 2,2 % sa môže ukázať ako príliš optimistický scenár. Síce táto prognóza sa nelíši od predpovede renomovaných medzinárodných inštitúcií, ako je Európska komisia alebo OECD, avšak v posledných piatich rokoch aj väčšina ich prognóz sa ukázala ako mylná, čím sa často veľmi rýchlo prepisoval aj vývoj. Preto vláda by mala byť opatrnejšia podľa nás pri prognóze alebo by mohla vytvoriť väčšiu rezervu. Nevadí, môžu povedať na Súmračnej, veď aj keď sa všetky riziká naplnia, urobíme opäť to, čo v tomto roku, nebudeme čerpať eurofondy a míňať národné spolufinancovanie, tak ako sme naplánovali, a tým zase znížime deficit. To, že je to na úkor potrebných investícií a tak, že čoraz viac riskujeme, že veľký balík peňazí z končiaceho sa rozpočtového obdobia prepadne, nám až tak moc nevadí. A, samozrejme, budú naďalej tvrdiť s teflonovou tvárou, že čo najväčšie čerpanie eurofondov je absolútnou prioritou, ale faktom zostáva, že výdavky zo zdrojov EÚ a spolufinancovania budú v roku 2013 skoro o polovicu nižšie, než bol plán vo vlaňajšom rozpočte, rozdiel je na úrovni okolo 1,1 mld. eur, čo vôbec nie je zanedbateľná suma. Túto hru môžeme ešte zopakovať aj v tomto roku, kým sa dá hrať so štatistikou, ale, opäť upozorňujeme, s čoraz väčším rizikom prepadnutia peňazí.
Rozpočet odmietame aj z toho dôvodu, že ponecháva opatrenia, ktoré viedli k výraznému zhoršeniu podnikateľského prostredia a prispeli k poklesu zamestnanosti. Vláda chce pokračovať v tejto politike, poslanci iba nedávno prelomením prezidentovho veta schválili zákon o rozšírení kolektívnych dohôd aj na podniky, ktoré s nimi nesúhlasia. Teraz v rozpočte navrhuje ponechať vraj dočasný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ten bude asi tak dočasný ako dočasná prítomnosť vojsk Sovietskeho zväzu počas Husákovej normalizácie. Kým bude vládnuť SMER, asi bude dočasne platiť a bonusom na záver bude daň zo straty, čiže takzvané daňové licencie. Síce sa to snažia prepojiť so znižovaním korporátnej dane, ale nenecháme sa však oklamať. Po prvé, daň z príjmov právnické osoby zvýšili z 19 na 23 %, to, že teraz poklesne na 22 %, ešte stále znamená, že firmy budú platiť viac. A stále je to najvyššia sadzba medzi všetkými novými členskými štátmi EÚ od Estónska až po Bulharsko. A spolu s daňovými licenciami chcú vybrať na tejto dani o 84 miliónov eur viac. Čiže sa jedná o zvyšovanie daní. Obávame sa, že podobne ako po zvýšení odvodov nasledoval masový zánik dohôd a pokračovalo znižovanie počtu živnostníkov, teraz nastane úbytok firiem. Každopádne SMER neprestáva pridávať jed do smrteľného kokteilu, čo namiešal pre slovenskú ekonomiku.
A úplne na záver hovorme aj o nezodpovednom rozhadzovaní vzácnych peňazí daňových poplatníkov, lebo napriek tomu, že smeráci sa často odvolávajú na nedostatok peňazí, v mnohých oblastiach vôbec nešetria. Napríklad na futbalové štadióny pridáme 12,5 mil. eur ročne v nasledujúcich rokoch, lebo asi pán premiér má rád futbal podobne, ako aj niektorí sponzori strany SMER. A možno budú aj výsledky, dúfame, že nebudú také ako naposledy s Gibraltárom. Ale za akú cenu budú a koľko to bude stáť daňových poplatníkov? A pritom chýbajú peniaze na zvýšenie platov sestričiek, učiteľov. Idete rušiť školy, lebo sa nenašli peniaze na málotriedky. A mohli by sme pokračovať. Aj rybné hospodárstvo si zaslúži istoty. A preto idú opäť minúť skoro trojnásobok výdavkov z roku 2011, konkrétne viac ako 5 miliónov eur, nezmyselne a nezodpovedne, tak, že možno nevznikne ani jedno trvalé pracovné miesto. Ale lietajú stovky a desiatky miliónov aj na informatizáciu spoločnosti, podporu inovácie a cestovného ruchu, ako aj na rozvoj obrany. V niektorých prípadoch môže ísť aj o opodstatnené výdavky, existuje však veľké riziko korupcie. A tieto aktivity môžu deformovať trhové prostredie. Niekto môže získať náskok pred konkurentmi iba preto, lebo dostane podporu od štátu. My by sme boli radšej za nižšie dane a nižšiu administratívnu záťaž plošne a pre všetkých. Celkovo rozpočet hodnotíme ako nezodpovedný, volebný rozpočet, ktorý zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pokračuje v rýchlom zadlžovaní Slovenska. A preto budeme hlasovať jednoznačne proti nemu. Zároveň upozorňujeme na mnohé riziká a lepšie by bolo, keby nás vládni poslanci vypočuli. V opačnom prípade hrozí, že o rok sa tu opäť stretneme a zas budeme iba konštatovať, že väčšina rizík, ktoré sme tu teraz spomenuli, sa naplnila. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Najprv by som sa vyjadril, pán Solymos ohľadne toho, že vláda nešetrí, oproti rozpočtu 2013 máme výdavky nižšie o 0,3 % HDP, stačí si to pozrieť. Deficit znižujeme oproti pôvodnému návrhu z 2,83 na 2,64 %. Urobili sme to my, nepotrebovali sme k tomu žiadne impulzy.
Ďalšia vec. Spomínali ste rezervy. Máme vytvorenú rezervu 250 mil., že sú nedostatočné, 250 mil. z výberu DPH. A takisto ste spomínali, že nedáme na platy. Takisto máme vytvorenú rezervu 68 mil. na platy zamestnancov štátnej a verejnej správy mimo školstva. To, čo sa podarilo vybrať naviac v roku 2013 na dani z pridanej hodnoty, nám umožnilo pridať 30 mil. napríklad školstvu, sociálnym službám 10 mil. Takisto sme doplnili v podstate programy na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú prioritou, 91 mil. Pridali sme Slovenskej akadémii vied a podobne. Čiže tieto peniaze, myslím, sú dobré využité.
A čo sa týka eurofondov, absolútne nesúhlasím s tézou, že nebudeme čerpať eurofondy a ušetríme na spolufinancovaní. Sme to my, ktorí sme vybavili v podstate predĺženie lehoty čerpania eurofondov, a budúci rok by mali byť nachystané projekty, ktoré by nám teda mali umožniť do roku 2016 vyčerpať až 100 % eurofondov. Ďakujem pekne.