27. schôdza

Pán poslanec Zajac.

Príjemné dobré ráno všetkým. Takisto sa pripájam ku kolegom. A tiež ma včera prekvapilo, keď celá vláda na čele s Robertom Ficom tu neboli aspoň na úvod prednesenia štátneho rozpočtu a že Robert Fico tu takto nechal ministra Kažimíra samého. Robert Fico momentálne pobehuje kdesi po republike ako Batman. Raz zachraňuje vstup do lesa a zber húb, druhýkrát hovorí na HN klube o tom, že najlepšia daň by bola 20-percentná. V ten istý deň prijmeme daňové licencie, kde zdaníme aj tých, ktorí majú stratu.
Ale k tomu včerajšku. Pán minister ma spomenul v súvislosti s bločkovou lotériou. Nerozumel som tomu, čo to malo znamenať, že nie je protikatolícka. Ja som sa verejne viackrát vyjadril a som o tom presvedčený, že skutočné náklady na bločkovú lotériu budú vyššie ako jej skutočný prínos. Ja rozumiem tomu, že pán minister sa snaží aj touto formou naháňať tých, ktorí buď nevydávajú bločky, alebo majú nejaké falošné pokladne. Ale som presvedčený o tom, že tých skutočných, ktorí neplatia dane, veľkých podvodníkov treba naháňať inými formami a v tom ho budeme vždycky podporovať.
My sme radi, že najnovšia prognóza z 1. 12. priniesla to, že sa vyberie na daniach z príjmov právnických osôb okolo 150 miliónov viac, ale cez to všetko v daňovej prognóze zo septembra chýbalo pánovi ministrovi v rozpočte alebo nám všetkým v rozpočte 520 miliónov na daniach a odvodoch. Takže aj ten lepší výber na konci roka spôsobí to, že daní sa vyberie menej ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa síce tiež priznám ako môj kolega Hlina, že už nie celkom sa dobre pamätám, na čo všetko som chcel reagovať, ale jedna takáto poznámka, čo mi utkvela zo včerajška v pamäti, to je, pán minister, keď ste rozprávali ohľadom toho, ako sme úspešní na finančných trhoch, čo sa týka predaja dlhopisov, a že netreba nejakým spôsobom tam jasne deklarovať štrukturálny deficit, ale len teda deficit verejnej správy, a že to pre tých obchodníkov akože keby úplne stačilo. Myslím, že to nebola teda dobrá výhovorka na to, že nemáme operovať štrukturálnym deficitom. Ja si myslím, že tento dáva jasnejšiu predstavu o tom, ako to s týmto deficitom v rámci verejných zdrojov v skutočnosti je. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Priznám sa, že aj ja som včera chcel reagovať na pána ministra aj trošku expresívnejšie voči svojim pravicovým kolegom, ale medzi tým sa odohrala veľmi smutná vec, zomrel Nelson Mandela, veľký bojovník za ľudské práva, za nenásilie a nenásilný spôsob vedenia politiky. A aj preto ma to trošku ovplyvnilo a budem sa snažiť byť čo najmenej expresívny ako uctenie si pamiatky tohto veľkého muža. A dúfam, že si ho uctíme aj spoločne, keď tu budeme viacerí, minútou ticha.
Takže k veci len toľko, že keď ste hovorili, pán minister, o raste, tak tu padla aj poznámka, myslím, že to bol Ivan Mikloš predtým, na ktorého ste reagovali, že sa dá rásť aj viac. A spomínal príklad Estónska. Je síce pikantné, že predtým bol veľmi často spomínaný našou pravicovou opozíciou príklad Írska, medzitým Írsko skoro skrachovalo a dneska je to zrazu Estónsko, už len čakám, kedy si vymeníte zase ďalšiu krajinku, lebo aj Estónsko nie je na tom práve najlepšie. A stačí si pozrieť The Economist, časopis, ktorý je probiznis, veľmi silne pravicový. A ten, keď hovorí o tom, aké vyhliadky čakajú ekonomiku v budúcom roku, a analyzuje jednotlivé krajiny, tak paradoxne aj z vášho hľadiska pri Slovensku hovorí, že Robert Fico bude tlačiť na vyvažujúce rozpočtové reformy, bude podporovať infraštruktúru a to pomôže ekonomike rásť. Pri Estónsku, čo je veľmi pikantné, síce tiež hovorí o raste, ale hovorí sa, je tam veľmi veľký verejný nesúhlas, nespokojnosť s nákladmi austerity, s nákladmi šetrenia, a z korupcie. A v tom vidíte ten základný rozdiel. Kým na Slovensku sa darí udržiavať sociálna, politická aj ekonomická stabilita, v Estónsku, ktoré možnože naozaj tlačí viac na to šetrenie, tam je tá nestabilita, tam je tá nespokojnosť ľudí oveľa väčšia. A práve tu je ten rozdiel, my sa snažíme udržiavať aj sociálnu stabilitu, kým pravici ide naozaj iba o to šetrenie. Ďakujem.

Pán poslanec Novotný nenachádza sa v sále.
A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, dámy a páni, vážený pán minister, chcel som tu privítať aj ostatných členov vlády, len nevidím z nich nikoho okrem pána ministra, takže aspoň vďaka za to.
V každom prípade dovoľte mi, pani podpredsedníčka, ešte predtým, než pristúpim vlastne k meritu prerokovaného bodu, že by som si dovolil privítať tu zástupcov Spojenej cirkevnej školy z Vranova nad Topľou, ktorí sa zúčastnili projektu Euroškola. A ako jedna, myslím, z ôsmich škôl aj boli úspešní. Tento projekt je realizovaný s podporou Európskeho parlamentu. A teda gratulujem aj tejto škole k tomuto úspechu. (Potlesk.)
Zároveň mi dovoľte tiež, keďže dneska je Mikuláša, aby som pogratuloval všetkým Mikulášom, ktorých tuto máme.
No hovoríme o štátnom rozpočte, ja by som bol veľmi rád, pán minister, keby sme vedeli viac dávať, ako brať. Ale, samozrejme, toto musíme tiež vedieť robiť opatrne a s tým, aby sme udržali či už deficity alebo v podstate nastavený kurz, minimálne prorastový, aby sme mohli hovoriť, že na Slovensku postupujeme dopredu.
Máme pred sebou teda zákon roka, aj keď sa v súvislosti s tým, koľko je tu poslancov a takisto aj zastúpenia vlády, ako keby to nezdalo, teda rozpočet na rok 2014. Priznám sa, že som od neho neočakával žiadne nejaké prevratné skutočnosti. Ono sa to nejako vyvíjalo už niekoľko mesiacov. A aj keď sa niektoré veci zdali, že budú nastavené o niečo lepšie, prídem k nim, tak nakoniec sa nič, hovorím, prevratné neudialo. Celá jeho filozofia je vlastne postavená na rovnakom princípe ako minulý rok. To znamená, naháňajú sa príjmy skôr neštrukturálnej povahy, kde je to len možné. Dosť často sa neberú či už tie okamžité dopady, ale predovšetkým dopady na budúce obdobia.
Na strane výdavkov sa nepočíta s výrazným šetrením. Dokonca Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o uvoľnení fiškálnej disciplíny, a teda aj celkovo so znížením konsolidačného úsilia. Postupne sa budem snažiť dostať k jednotlivým záležitostiam tohto rozpočtu, aj keď určite nebudem tak dlhý ako môj kolega Mikloš včera, ktorý skutočne išiel do podstaty veci a jasne deklaroval niektoré rozpory, či už s tým, čo na jednej strane vláda hovorí, na druhej strane, ako je ten rozpočet pripravený.
Už samotné východiská, z ktorých návrh rozpočtu vychádza, si myslím, sú až príliš optimistické, hospodársky rast 2,2 % sa nepozdáva nielen Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Európskej komisii, ktorej prognóza je 2,1 %, a OECD, kde sú to dokonca len 2 %. Je zrejmé a pán minister to včera tuná aj hovoril, že tento optimizmus vlády a samotného tohto návrhu následne vychádza z predpokladov rastu ekonomiky Nemecka. Tá ekonomika je skutočne naším najväčším obchodným partnerom. Na druhej strane si treba uvedomiť, že tento rast je generovaný vo významnej miere exportom, pričom domáca spotreba zaostala za očakávaním. A to kritizovala už viackrát aj Európska komisia. Takže netreba len pozerať sucho na hospodársky rast, ktorý deklaruje Nemecko, ale treba, samozrejme, pozerať aj na ostatné aspekty, čo s tým hospodárskym rastom prichádza, respektíve aká je tá vlastná domáca spotreba samotného Nemecka, pretože my musíme predovšetkým vedieť reagovať na tieto opatrenia. No v prípade, ak by ten scenár bol o niečo horší, čo sa týka hospodárskeho rastu, určite to bude mať významné negatívne dopady na príjmovú stránku rozpočtu a určite myslím si, že viac konzervatívny odhad by celému tomuto návrhu len prospel.
Čo sa týka našej spotreby domácností ako jedného z ďalších východísk teda projekcie rozpočtu na rok 2014, tá spotreba stúpa. Myslím si, že je predpokladaná teda na úrovni 0,8 %. Ona odráža aj tento predpokladaný nárast reálnej mzdy, ktorý sa odhaduje na 1,1 %. Myslím si, že príjmy z takto projektovanej domácej spotreby sú naplniteľné. Ja by som sa však spoliehal, pán minister, na zlepšenie výberu DPH, v čom ešte tento štát bude mať rezervy po mnoho rokov.
A na tomto mieste však chcem pozitívne hodnotiť vládu za jej snahu o zlepšenie výberu spotrebných daní, a teda predovšetkým daní z pridanej hodnoty. Myslím si, že všetky uplynulé vlády, a teda aj prvá Ficova, sa tomuto problému veľmi málo venovali. Ale, hovorím, teraz skutočne pozitívne akceptujem ten fakt, že to zlepšenie výberu DPH je reálne.
Na druhej strane to už je len také na okraj toho, ktoré sa toho nedotýka, ale v tejto súvislosti keď už hovorím o DPH, dostávam mnoho sťažností, pán minister, zo strany skôr malých firiem, ktoré čakajú na vratku dane z pridanej hodnoty aj niekoľko mesiacov, pol roka, čo spôsobuje nemalé problémy z ich tokov v hotovosti. A, samozrejme, v podstate to spôsobuje následne aj druhotnú platobnú neschopnosť. Takže tu by som sa chcel prihovoriť, keby sa vedeli urobiť nejaké konkrétne kroky na zlepšenie tohto stavu.
Čo sa týka samotného konsolidačného úsilia, vláda mala ešte v apríli tohto roku ďaleko vyššie ambície. A teda ohľadom konsolidačného úsilia sa hovorilo, že sa naplní nejakým 0,8 % hrubého domáceho produktu. Teraz vieme všetci, že tie ambície poklesli. A dá sa povedať, že môžeme hovoriť o zápornom konsolidačnom úsilí. A to je mínus 0,2 % HDP. Naviac, sa tu konsolidačné úsilie, teda prezentované v návrhu, sústreďuje len na stranu príjmov.
Niektoré z opatrení na strane príjmov sa síce dajú zaradiť medzi tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, ide predovšetkým o, povedzme, zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, a teda aj, dá sa povedať, daňové licencie, ale predĺženie platnosti osobitného odvodu pre vysoko ziskové spoločnosti čiže pre regulované spoločnosti, no toto nezaraďoval by som určite medzi tie príjmy, ktoré majú tú štrukturálnu povahu. Sú to skôr také, ktoré sa snažili byť jednorazové. Ale potom sa z roka na rok predlžujú vzhľadom na to, že sa zisťuje, že tých príjmov v rozpočte bude menej, ako sa predpokladalo.
Napriek tomu by som spomenul aj tie štrukturálne príjmy alebo tie, ktoré majú štrukturálnu povahu, či už daňové licencie, teda predovšetkým tie daňové licencie budú mať skôr na tú príjmovú stranu rozpočtu negatívny dopad. Zavedením daňovej licencie predovšetkým pre malé firmy, malé eseročky sa výrazne zvýši ich daňové zaťaženie, hlavne také, ktoré majú tú ziskovú maržu nízku, respektíve ten základ dane v podstate nízky. Čiže v mnohých prípadoch to bude tak, že oproti možno tým daniam, ktoré odvádzali, sa ich daňové zaťaženie zvýši dvojnásobne. Naopak, znížením dane z príjmu právnických osôb z 23 na 22 % si obyčajne tie veľké právnické osoby, veľké spoločnosti vylepšia tú príjmovú bilanciu, ale paradoxne môžu vo veľa prípadoch v podstate odviesť štátu menej a to aj v prípade teda, že zaplatia ešte aj daňovú licenciu, ako to bolo doteraz. Čiže do určitej miery môže ten štát vybrať menej, ako by očakával.
Už tu bolo viackrát spomínané, že ten príjem zo zavedenia daňovej licencie bude okolo tých 112 miliónov eur. No ja si osobne myslím, že ak by sme nešli tým spôsobom stále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, celkového daňového zaťaženia, odvodového zaťaženia, predovšetkým opatrení, ktoré prišli ešte minulý rok, predovšetkým pre fyzické osoby, respektíve živnostníkov, zhoršenia flexibility trhu práce, že už sme nemuseli hľadať takéto náhradné opatrenia ako daňové licencie, aj keď, pán minister, určitá časť firiem v podstate sa snaží za každú cenu neplatiť dane. Je potrebné, aby sme tak ako v prípade zlepšenia výberu dane DPH si posvietili možno na tieto firmy inak. Ale dať im už a priori dopredu alebo teda zvažovať a nebrať do úvahy prezumpciu neviny, predpokladám, že každý jeden sa snaží oklamať tento štát, a teda dať im nejaké ďalšie dane, tak myslím, že to nie je cesta na to, aby sa v podstate vylepšili aj podmienky pre prípravu rozpočtu, respektíve predpoklady na naplnenie príjmovej stránky rozpočtu.
Problémom tejto príjmovej stránky rozpočtu sú, ako som už spomínal, neštruktúrované príjmy, teda jednorazové príjmy. Tie sa očakávali od uplatnenia takých neštandardných nástrojov predovšetkým prostredníctvom superdividend a dividend zo spoločností, kde má štát majetkový podiel. Zahŕňajú odklad vyplatenia dividend zo štátnych podnikov a takisto aj dražbu telekomunikačných licencií, potenciálne odpredaj podielu štátu v Slovak Telekome.
Na strane výdavkov sa očakávajú úspory z reformy verejnej správy a reformy zdravotnej starostlivosti, ktoré sú ale vystavené rizikám súvisiacim s ich realizáciou, ako to konštatuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vrátim sa ešte ale nakrátko k tým dividendám. Ministerstvo financií svojím spôsobom už ráta s tými zdrojmi od Západoslovenskej energetiky za rok 2013, očakáva mimoriadnu superdividendu vo výške 316 miliónov eur. Ide o podiel zo 600-miliónového dlhu, ktorý spoločnosť vzala na svoje plecia cez emisiu dlhopisov. Podobne je to v prípade SPP. Tam trochu vlastne ten presun peňazí z dividend a predovšetkým ten, ktorý sa týka roku 2014, je ešte záhadnejší. SPP prostredníctvom jej dcéry Eustream si zobrala alebo prebrala dlhopisy za 750 mil. eur. A my nachádzame prakticky v rozpočte budúceho roku od SPP do štátneho rozpočtu 735 mil. eur. To spomínal aj môj kolega Mikloš. Ja teda sám budem prekvapený, ako spoločnosť SPP bude vysvetľovať v podstate ten dar, neviem, ako to mám nazvať, keďže štát má podiel v SPP len 51 %. Tá druhá stana veci je v tom, že spomínané spoločnosti potom namiesto investície do ich vlastného rozvoja plátajú diery vo verejných financiách a je možné potom, že takéto zadlžovanie môže spoločnosť dostať do veľmi ťažkých problémov. A v konečnom dôsledku opäť takéto opatrenia budú znášať daňoví poplatníci, pretože môže sa stať, že potom úroky z takéhoto dlhu, z týchto dlhopisov, sa prenesú v prípade energetických spoločností do zvýšenia cien energií pre zákazníkov. V roku 2014 sa prostredníctvom Fondu národného majetku teda navrhujú dividendy v objeme spolu 823 mil. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2013 nárast o 382,6 mil. eur. A ten nárast percentuálne je teda značne vysoký a činí 86,7 %. Napriek všetkým týmto podnikovým rizikám v súvislosti s dividendami vláda chce za každú cenu ratovať výšku hrubého štátneho dlhu. Výška dlhu Slovenskej republiky tak spolu so superdividendou zostáva podľa návrhu rozpočtu v roku 2013 pod hranicou 55 % hrubého domáceho produktu a v roku 2014 pod hranicou 57 % HDP. Bez superdividendy by totiž tieto hranice boli prekročené, čo by znamenalo potom povinnosť zmrazenia 3 % už očistených výdavkov v roku 2014 a predloženie vyrovnaného rozpočtu v roku 2016.
Čo sa týka deficitu verejnej správy, sa za rok 2013 predpokladá na úrovni 2,98 %, aj keď odhad Európskej komisie je pesimistickejší a hovorí až o 3,2 %. Tento optimistický výsledok sa očakáva len vďaka lepšej prognóze výberu daní, ale to ešte môže dopadnúť všelijako. Už som hovoril prakticky v podstate o tom, že by sme mali možno hovoriť viac o štrukturálnom deficite ako len o deficite verejnej správy, ale to už vlastne momentálne nie je až také dôležité. Ak si vláda na rok 2014 naplánovalo znížiť deficit verejnej správy na úroveň 2,83 %, bremeno jeho naplnenia bude ležať opäť len v hľadaní zdrojov na strane príjmov. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že upravené rozpočtové výdavky verejnej správy v roku 2014 medziročne narastú o 5,3 %. Rast výdavkov zabezpečujúci fungovanie štátu, ako sú mzdy, tovary, služby, dotácie a ostatné bežné transfery v roku 2014, je o polovicu rýchlejší v porovnaní s nárastom výdavkov, ktoré vyplývajú z nastavenej legislatívy a aktuálneho makroekonomického vývoja. O tom hovoril včera dosť dlho môj kolega Mikloš, nepôjdem do nejakých detailov.
Chcel by som len spomenúť, že zaujímavý je vývoj tvorby rozpočtu jednotlivých ministerstiev v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na rok 2014. Kým v auguste tohto roku bol rozpočet spomínaných ministerstiev navrhovaný v celkovej výške, a teraz počúvajte, vo výške 16,521 mld. eur, v decembri tohto roku už bol upravený a predložený vo výške 16,966 mld. eur, čo je viac ako 455 mil. eur. Za prakticky jeden polrok si ministerstvá v podstate výrazným spôsobom zvýšili svoje rozpočty. A to len hovorí o tom, ako vláda, resp. samotné ministerstvá majú záujem šetriť, teda hlavne na sebe. Opak je pravdou. Ja by som ešte možno ako vzorový príklad uviedol ministerstvo vnútra, ktoré v auguste malo naplánovaný rozpočet 1,86 mld. eur, pričom v decembri apetít ministerstva vzrástol až na 2,02 mld. eur. To je viac prakticky o 158,236 mil. eur. A pritom vláda neustále opakuje, aké úspory donesie reforma verejnej správy ESO.
Na druhej strane sa predpokladá v strednodobom horizonte naďalej pokles kapitálových výdavkov. To opäť včera môj kolega Mikloš viac konkretizoval. To znamená investície, čo súvisí priamo s predpokladaným hospodárskym rastom. My keď neprídeme s ďalšími možnými investíciami, že vláda nepodporí výraznejšie niektoré kapitálové výdavky, tak, samozrejme, to má priamy dosah na hospodársky rast. A od toho sa budú odvádzať samotné príjmy. Takže v konečnom dôsledku ten rozpočet, ktorý je takto predkladaný, nerešpektuje potrebu zvýšenia investícií. V podstate potom je veľmi otázny. Je síce pravda, že v roku 2014, čo sa týka, povedzme, ministerstva dopravy, tam je to navýšenie, aj keď v roku 2013 ministerstvo dopravy prakticky totálne zlyhalo, pretože predpokladané projekty sa nerealizovali, a teda aj nevyužili sa ani zdroje z Kohézneho fondu, tak na rok 2014 je ten objem zdrojov navýšený, je len teda predpoklad, že zas nebudeme šetriť cez to, že nebudeme čerpať zdroje, ktoré sú spojené s kofinancovaním európskych zdrojov.
Ja by som aj v súvislosti, keď som spomínal ministerstvo dopravy, spomenul jeden príklad, ako ministerstvo v rámci navrhovaného rozpočtu necitlivo pristupuje k rozvoju regionálneho letectva, teda hlavne regionálnych letísk, ktoré by pri systematickom rozvoji mohli podporiť tak prílev investícií, ako aj rozvoj cestovného ruchu. Kým v roku 2012 bol rozpočet na tieto účely vo výške 10,75 mil. eur, v roku 2013 to bolo 7,1 mil. eur, v roku 2014 je v rozpočte daný na to iba 1 mil. eur. V podstate je to objem, ktorý, si myslím, spôsobí to, že tie letiská skolabujú, jednoducho pravdepodobne budú zlikvidované. Neviem, či je to zámer ministerstva dopravy, alebo len skutočne to, že takto bolo nútené tieto zdroje nastaviť. Osobne si myslím, že pokiaľ som pozeral celú skladbu rozpočtu ministerstva dopravy, si myslím, že na tie letiská malo ísť ďaleko viac zdrojov. Predpokladám, že letiská ako Žilina, potenciálne aj Poprad, Sliač, vzhľadom na to, že je to vojenské letisko, možno nie, Piešťany, určite budú mať problém s prežitím. A ak raz sa tieto letiská zlikvidujú, už bude veľmi malá pravdepodobnosť, že ešte niekedy budú reálne fungovať.
Teraz vlastne už prichádzam k záveru, dovoľte mi teda, vážení kolegovia, vážený pán minister, konštatovať, že predkladaný rozpočet je príkladom skutočne až nesystémových snáh vlády dokopať deficit verejných financií pod úroveň 3 % za každú cenu. Tou cenou je ďalšie a ďalšie zaťažovanie podnikateľov, zamestnancov a občanov novými daňami, odvodmi a poplatkami. Vláda týmto návrhom rozpočtu dokazuje, že nechce šetriť a šetriť ani naďalej nemieni, v podstate už som to spomínal v rámci konsolidačného úsilia, čo vlastne aj dokazuje tú snahu šetriť predovšetkým na sebe. Preto aj v tejto súvislosti chcem za klub KDH vyjadriť sklamanie nad týmto návrhom rozpočtu, ktorý, si myslím, nie je reálny, prináša množstvo rizík a nevytvára podmienky pre rozvoj hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku. Preto klub KDH takýto rozpočet nepodporí. Ďakujem pekne.

S faktickými sa hlásia pán poslanec Kamenický, pani poslankyňa Hufková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kamenický.

Ďakujem. Pán Hudacký spomínali ste tu viaceré čísla, čo sa týka hlavne toho, že myslíte si, že je veľmi optimistický ten rast 2,2 %, hospodársky, verzus 2,1 %, udávaný Európskou komisiu. Myslím si, že tento rozdiel je skutočne minimálny a odráža aj tie predstihové ukazovatele. To, či to dosiahneme, samozrejme, záleží aj od toho vývoja napríklad v tom Nemecku a v Európskej únii.
Pokiaľ ide o tie opatrenia, štrukturálne opatrenia verzus jednorazové, tiež musím povedať, že sú mi milšie štrukturálne opatrenia. Ale zase nemôžeme to vidieť úplne čierno-bielo, lebo napríklad jedným zo štrukturálnych opatrení, ktoré by mali pomôcť napríklad rozpočtu, je trvalé zvýšenie DPH. Je to štrukturálne opatrenie. Toto opatrenie dosiahne akurát to, že sa zvýšia ceny, to zaplatia všetci, hlavne teda bežní ľudia, a bude tu to, čo už spomínal napríklad pán Blaha, hlavne sociálna nestabilita a podobne.
Čo sa týka štrukturálnych opatrení, ktoré chcem vyzdvihnúť v návrhu rozpočtu, určite odrazenie sa nejakého lepšieho výberu daní, a teda dúfam, do budúcnosti bude stále lepšie, hlavne je to teda boj s daňovými únikmi, samozrejme, a napríklad reforma ESO, ktorá by mala priniesť peniaze. Ja mám plnú dôveru, že aj ESO sa podarí a že prinesie ďalšie úspory. Ďakujem pekne.