Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, tak isto sa pripájam aj k privítaniu našich spoluobčanov z Vranova. Teším sa, že ste tu medzi nami, a som veľmi rád, že ste akurát na uvedení alebo interpretovaní nášho návrhu zákona, ktorý sa dotýka, samozrejme, aj vás ako spotrebiteľov energií.
Dovoľte mi teda, aby som pokračoval v tom, v čom som skončil v piatok pri uvádzaní tohto návrhu zákona. Teraz chcem trochu možno konkrétnejšie...
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, tak isto sa pripájam aj k privítaniu našich spoluobčanov z Vranova. Teším sa, že ste tu medzi nami, a som veľmi rád, že ste akurát na uvedení alebo interpretovaní nášho návrhu zákona, ktorý sa dotýka, samozrejme, aj vás ako spotrebiteľov energií.
Dovoľte mi teda, aby som pokračoval v tom, v čom som skončil v piatok pri uvádzaní tohto návrhu zákona. Teraz chcem trochu možno konkrétnejšie rozviesť tie dôvody, prečo prichádzame s takýmto návrhom a čo vlastne tento návrh môže urobiť pre to, aby sme na Slovensku využívali energiu systémovo, aby sme ju vedeli využiť, samozrejme, čo najefektívnejšie s tým, aby každý jeden, kto túto energiu odoberá, či už sú to domácnosti alebo firmy, priemysel, mohol získavať tú cenu čo najnižšiu, respektíve najspravodlivejšiu tak, aby domácnosti nemali problém ani to neohrozovalo ich sociálny štatút na jednej strane a na druhej strane podniky aby boli dostatočne konkurencieschopné, lebo, žiaľ, tá situácia na Slovensku je práve opačná. Tá cena aj elektrickej energie, aj plynu je v porovnaní s ostatnými krajinami Európy, respektíve ak zoberieme len krajiny V4, je ďaleko vyššia. A tak väčšia časť, hlavne zraniteľných občanov, a teda domácností má s tým vážny problém. A zároveň je príliš vysoká na to, aby naše podniky, naši podnikatelia mohli konkurovať na európskej úrovni. A toto všetko vlastne prináša tie negatívne dopady, ktoré chceme aj týmto návrhom zákona odstrániť. Chceme aby, samozrejme, tento zákon zabezpečil pre určité odkázané sociálne skupiny občanov cenovo dostupnú minimálnu spotrebu energie. A na druhej strane chceme, aby sme mali transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami.
Zopakujem niektoré záležitosti tohto návrhu zákona, aby nám, hlavne pre tých, čo tu neboli v piatok, to bolo jasnejšie.
Tento návrh zákona, ako som už uviedol, rieši systémovo problém takzvanej energetickej chudoby, teda stavu, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky alebo aj ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby.
Už som uviedol, že súčasná situácia mnohých sociálne slabých rodín je často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom. Preto náš návrh zákona umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. My sme pre účely tohto zákona identifikovali ako zraniteľných spotrebiteľov tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, teda im prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok (takzvanú energetickú dávku), ktorý pokrýva minimálnu potrebu energie. Samozrejme, táto potreba energie sa líši podľa počtu členov domácností takejto domácnosti v hmotnej núdzi. A napríklad, keď môžem povedať niektoré konkrétne údaje, tak pre trojčlennú domácnosť, ktorá je v hmotnej núdzi, je tá minimálna potreba okolo 300 kWh za mesiac. Samozrejme, pri jednočlennej domácnosti je to ďaleko nižšie, cirka okolo 150 kWh za mesiac a tak ďalej. Čiže my berieme do úvahy nielen to, na čo tú energiu by využívali, ale, samozrejme, predovšetkým aj počet členov takýchto domácností, ktorí majú určitý sociálny problém a sú v takzvanej hmotnej núdzi. Už som hovoril, že minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy počet členov domácnosti.
Čo so týka Fondu energetickej solidarity, tak tento, samozrejme, bude etablovaný na základe tohto zákona a bude plnený príspevkami z energetických spoločností. Výšku energetického minima určuje toto, čo som aj teraz čítal. Cirka, povedzme, pre tú trojčlennú domácnosť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie aj zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov zo zákona a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona. Na prvý pohľad sa zdá, že povinnými dávkami do tohto fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované tzv. mimoriadnym odvodom pre regulované spoločnosti. Na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme práve priestor pre regulátora, pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na nižšiu mieru regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami, kde menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr, naopak, na Slovensku sa ako keby bral automaticky do úvahy fakt, že akonáhle sa nechá ten energetický trh na ako keby nejakú samoreguláciu alebo že zmiernime ten spôsob regulácie, automaticky tie ceny budú vysoké. V súčasnej situácii, a to môžem povedať na niektorých konkrétnych príkladoch, je tá situácia práve opačná. Keď si zoberieme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil celoplošne cenu plynu, povedzme, o 5 % v minulom roku, na rok 2016, neviem, či ste zachytili takúto informáciu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí o znížení ceny plynu o okolo 3,6 % a ceny elektrickej energie o okolo 1 %.
Ak si zoberieme, aký je vývoj na trhu v prípade plynu, keďže ceny plynu sú odvádzané od ceny ropy a tá za niekoľko rokov, za štyri roky klesla cca zo 125 amerických dolárov za barel na súčasných okolo 47 amerických dolárov za barel, na základe toho experti odhadujú, že ceny plynu by mohli byť nižšie aj o 20 %, tak môžeme to porovnať, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý rok znížil plošne tú cenu o 5 %, pre budúci rok hovoríme o jej znížení o 3,6 %, pričom ak by sme brali skutočné pomery na trhu, mohla by byť nižšia o 20 %. Čiže to je ohromný rozdiel oproti tomu, aká je skutočnosť. Rovnako aj pri cene elektrickej energie je tá situácia obdobná, žiaľ, pretrváva ako keby stále záujem skôr populistický takým populárnym spôsobom znížiť ceny plošne pre všetkých spotrebiteľov, a teda aj pre tých, ktorí takéto zníženie ceny, povedzme, by nepotrebovali a možnože vyhrievajú bazény alebo svoje vily v podstate plynom, pričom sociálne odkázané skupiny obyvateľov, ktoré by mohli mať ďaleko nižšiu tú cenu, vlastne musia ju platiť rovnakú za, povedzme, v tomto prípade plyn.
Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov k regulácii cien elektriny, keďže doteraz som hovoril viac o plyne. Málo našich občanov, a teda aj spotrebiteľov si je vedomých, za čo vlastne platia dodávateľom elektriny. Cena elektrickej energie pre koncového odberateľa sa skladá z niekoľkých položiek. A za rok 2014 sme platili v priemere okolo tých 150, teda to bola tá horná hranica, regulovaná hranica, o ktorej hovoríme, 152 eur za megawatthodinu. Táto cena elektrickej energie má nasledujúcu štruktúru. Po prvé, sa skladá z tzv. ceny silovej elektriny. Táto takisto výrazne išla dole. Tak ako som hovoril o cene plynu, ktorá na svetových trhoch išla výrazne dole, teda je odvádzaná od ceny ropy, cena elektrickej energie tiež za niekoľko rokov, asi za štyri roky alebo päť rokov spadla z cca 55 eur za megawatthodinu na súčasných 34 eur za megawatthodinu. To je tá cena silovej elektriny, ktorá sa vyrába v elektrárňach a ktorá sa vlastne ponúka ďalej na prenos a distribúciu. Keď si zoberieme, že tá výsledná cena je 152 eur, pričom cena, za ktorú sa to vyrába v elektrárňach, je 34 eur. Vidíte, že kdesi ten rozdiel je cca až okolo 110 – 120 eur, kdesi je v ďalších nákladových položkách. A tieto položky, ktoré o chvíľu uvediem, sú práve regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Čiže vidíte, aký vplyv má regulácia na koncovú cenu, v tomto prípade elektrickej energie pre domácnosti, ale aj pre podniky.
Takže len tak veľmi krátko by som príliš nešiel do detailov.
Samozrejme, je tam potom cena za služby distribútora, ktorá je takisto relatívne vysoká, činí v tom celkovom balíku z tých 100 % okolo tých 26 až 30 %. Potom sú tu tarify za straty pri distribúcii a tarify za systémové služby, čo nie sú veľké percentuálne položky. Napriek tomu sú to nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené vlastne s prenosom a distribúciou dodatočne.
Ale čo je veľmi dôležité? A teraz chcel by som zdôrazniť tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. A v tejto tarife sú zahrnuté náklady na podporu ťažby domáceho uhlia, ale aj výroby elektriny z domáceho uhlia na Slovensku len preto, aby sme umelo udržiavali zamestnanosť baníkov. Ja si cením prácu baníkov, samozrejme, ale na druhej strane my nemôžeme ťažiť niečo, čo je stratové. Hnedé uhlie v podstate nemá ani vysokú účinnosť. Následne v týchto tepelných elektrárňach sa opäť pri výrobe elektriny z hnedého uhlia dá povedať, že táto výroba je výrazne stratová.
Potom ďalšia položka v rámci tejto tarify je podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Určite viete dobre, keď sme voľakedy spomínali, začalo to niekedy v rokoch 2007 – 2008, tzv. fotovoltaický Klondike. Je pravda, že Slovensko takisto musí prispieť aj obnoviteľnými zdrojmi do naplnenia cieľov, ktorými sme sa zaviazali Európskej únii, Európskej komisii do roku 2020 naplniť 14 % výroby energií teda z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane v podstate, tak ako sme nastavili platby za takúto výrobu elektrickej energie, resp. ďalšej energie z obnoviteľných zdrojov, to nemá obdobu, a preto každý jeden zo spotrebiteľov, a teda aj z domácností si musí uvedomiť, že v tejto cene elektrickej energie platí vlastne aj týmto firmám, ktoré majú na poliach, na lánoch, tam, kde sa mala pestovať pšenica, teraz veľké plochy fotovoltaických panelov, a my vlastne platíme v cene za elektrickú energiu aj dotácie práve takýmto výrobcom elektriny z týchto obnoviteľných zdrojov.
Tá tarifa za prevádzkovanie systému sa podieľa na celkovej cene od tých 10 až do 12 %, čo nie je málo, keď si uvedomíme, že teda ceny elektrickej energie na Slovensku sú stále jedny z najvyšších v okolitých krajinách v porovnaní s okolitými krajinami a tak isto v rámci Európskej únie.
Potom je tam ešte poplatok do Národného jadrového fondu, ktorý nie je až taký vysoký.
Ale jednu tú položku by som tiež chcel zdôrazniť. A to je odvod do štátneho rozpočtu prostredníctvom spotrebnej dane. To, samozrejme, platia podniky, ale na druhej strane domácnosti zas platia DPH, čo je takisto 20 %, čo výrazne navyšuje, samozrejme, potom tú celkovú výslednú cenu energií.
Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver zhrnúť podstatu tohto návrhu zákona. Skutočne chceme, aby na Slovensku sme pristupovali k tvorbe cien či už elektrickej energie alebo plynu, alebo ostatných druhov energií systémovo. Chceme, aby sme jasne identifikovali zraniteľné skupiny obyvateľov, aby sme ich vedeli buď špeciálnou tarifou, alebo ako v našom prípade zabezpečiť tak, aby získali tú minimálnu potrebu energie na to, aby mohli viesť dôstojný život, a na druhej strane aby sme odbremenili tú nevyhnutnú reguláciu na to, aby aj ten trh mohol ovplyvňovať tie ceny energie.
Ešte raz opakujem, to, že sa zníži miera regulácie, neznamená automaticky, že sa zvýšia ceny energie. Hovoril som na niekoľkých prípadoch, že ak by sme tú mieru regulácie mali o niečo nižšiu, tak jednoducho tie ceny energií takisto za elektrinu, ako aj za plyn by sme mali ďaleko, ďaleko nižšie. To neznamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by nezasahoval v prípade, ak by ten trh zlyhával, v podstate do tvorby cien, aby jednoducho vedel chrániť, samozrejme, predovšetkým tie sociálne odkázané skupiny ľudí, ale na druhej strane, samozrejme, aj podniky, pretože nemôžeme v tejto súvislosti zobrať mimo toho v podstate podniky, ktoré významným spôsobom sú závislé od dodávok energií. A je to jeden významný faktor v ich konkurencieschopnosti.
Ešte poviem príklad. Z výboru pre hospodárske záležitosti sme boli na návšteve jednej automobilky tuto na Slovensku v Trnave, kde bolo jasné, že ceny energie, povedzme, pre podniky aj v tomto prípade pre túto automobilku boli pre nich v porovnaní s ostatnými krajinami tam, kde má táto automobilka svoje pobočky, ďaleko vyššie teda na Slovensku ako v ostatných krajinách. A mne z toho vyplývalo, že ak by tuto nemali inú komparatívnu výhodu, to znamená, že cena ľudskej práce na Slovensku je stále ešte jedna z najnižších, tak by dávno tu neboli, pretože v porovnaní s ostatnými krajinami, kde je v priemere 55 eur za megawatthodinu, túto cenu dostali za tú energiu ja neviem v Belgicku, ako hovorili, v Španielsku a podobne. Na Slovensku platia za to 95 eur, čiže takmer ešte raz toľko. Čiže vidíte, aký dopad majú ceny energie nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky tak, aby vlastne mohli byť konkurencieschopné, aby mohli generovať zdroje a, samozrejme, aby mohli zamestnávať, lebo to nie je samoúčelné, tá konkurencieschopnosť je nevyhnutná nielen preto, aby vedeli svoje produkty, samozrejme, umiestňovať v okolitých krajinách na európskom trhu, ale aj preto, aby vlastne ten hospodársky rast bol spojený aj so zamestnávaním, so zvyšovaním nových pracovných miest a tak ďalej.Chcel by som vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ja si myslím, že tento návrh zákona má svoje opodstatnenie. Myslím si, že by sme tak mohli výrazným spôsobom zlepšiť situáciu a predovšetkým riešiť tieto vážne veci systémovým spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis