34.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som tiež zareagoval na zákon, resp. novelu zákona o dani z pridanej hodnoty z viacerých dôvodov. Predovšetkým ten závažný, aj najzávažnejší dôvod je ten, že potrebujeme zlepšiť podmienky pre malých a stredných podnikateľov, hlavne čo sa týka platobnej disciplíny, ktorá je skutočne katastrofálna. A ja sa venujem podnikateľskému prostrediu už nejaký ten rok, nejaký, desiatky rokov, môžem to takto povedať a myslím si, že po čase Mečiarovej vlády sa podmienky, čo sa týka platobnej disciplíny, nezhoršili do takej miery, ako je, ako je to v súčasnosti. Je to dané mnohými faktormi, ale jeden z týchto faktorov, o ktorých už tu bolo aj hovorené, je aj to, že firmy nie sú tlačené do toho, aby nejakým spôsobom si plnili svoje záväzky voči svojim partnerom, obchodným partnerom a samozrejme, že najvypuklejší problém bol práve, aj je práve predovšetkým pri plnení si záväzkov v rámci verejných projektov. A tu si myslím, že je treba urobiť čo najrýchlejšie opatrenia, ktoré spadajú vlastne do viacerých zákonných opatrení, a jedno z nich je aj novela zákona o dani z pridanej hodnoty.
Ja na začiatku vlastne môžem deklarovať, že tento návrh zákona o dani z pridanej hodnoty ja a aj moji kolegovia z KDH určite podporíme, pretože rieši ten problém a vytvára lepšie podmienky pre zlepšenie platobnej disciplíny, ako som hovoril. Ja som konzistentný už od roku 2012, čiže od nástupu aj tejto vlády, keďže som mal mnoho spätnej väzby od podnikateľov, tých malých a stredných podnikateľov, ktorí v podstate v rámci obchodných vzťahov mali problémy, nedostali zaplatené za svoje tovary, služby, za svoje stavebné práce, a to súviselo, už sa opakujem, predovšetkým v súvislosti s ich participáciou na verejných zákazkách. Aj preto som prišiel už v roku 2012 s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov, ktorí s týmto súvisel. V podstate tento zákon hovoril o ničom inom, ako len o tom, aby štát si vedel dohliadať nad tokom verejných zdrojov. Čiže finančných tokov od toho obstarávateľa až po konečného toho živnostníčka, ktorý bol kdesi na konci reťazca týchto subdodávateľov. Žiaľ, štyrikrát som dával tento návrh zákona, a nebol prijatý, čo bolo na škodu, pretože dneska sme nemuseli až takto teraz bazírovať na novele zákona o dépeháčku, aj keď aj tá je potrebná. Lebo to je ďalší krok k tomu, aby sme, aby sme zlepšili platobnú disciplínu, pretože vlastne pritlačíme tie podniky, tí, ktorí vlastne majú si plniť záväzky, aby si ich vlastne naplnili. A ja som po tom druhom kroku opäť dával minulý rok v decembri, pokiaľ sa pamätám, tú istú novelu, ktorá teraz prichádza, zákona o dani z pridanej hodnoty, žiaľ, opäť vládni poslanci to nepodporili, čakali zrejme až teraz na novelu zákona, na vládnu novelu zákona. Myslím si, že čas v tomto procese hraje rolu, a významnú rolu. Viete, ak vám nezaplatia firmy, a hlavne tým malým živnostníkom, za vaše, za vaše činnosti, za, hovorím, tovary, služby alebo práce, nedostanete zaplatené, tak toho malého živnostníka to zabije. A on nemôže čakať, on nemá rezervy nejakých desiatky tisíc, stotisíc eur alebo niekoľko dokonca milióny eur na to, aby vedel si vykryť túto dieru v jeho toku hotovosti, ale jednoducho je skutočne závislý na tej konkrétnej platbe. A preto tu čas hral rolu a hraje rolu v tomto procese a myslím si, že táto novela zákona, hovorím, je dobré, že je na svete a mohla byť riešená už ďaleko skôr. Ja si myslím, že bolo treba to riešiť už v roku 2012.
Čiže hovorím, ja som jednoznačne konzistentný v tomto procese. Dával som návrh zákona o ochrane subdodávateľov, dával som návrh, teda novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, teraz zhodou okolností aj na tomto programe je aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom opäť chcem chrániť predovšetkým tých veriteľov, ktorí, ktorí sú malí, ktorí nemajú takúto silu, aby si vedeli uplatniť tie svoje nároky, tie svoje pohľadávky voči firmám, ktoré idú do konkurzu, resp. potom následne do reštrukturalizácií.
Čiže snažím sa robiť veci systémovo a ja si myslím, že je na škodu, že možno aj ministerstvo, resp. vláda nepristupovali tak seriózne k týmto veciam a dopustili sme tú situáciu plnení si takých normálnych záväzkov, ako je platba faktúry alebo za faktúru, že toto je problém na Slovensku. Však my sme dvadsaťpäť rokov po revolúcii. Ja si myslím, že tie obchodné vzťahy a tým pádom aj krytie svojich záväzkov v rámci zaplatenia faktúry by mala byť normálna vec. Normálna vec.
Rovnako bude sa treba zapodievať, a to som tiež dával novelu zákona Obchodného zákonníka, aby sa znížila doba splatnosti zo šesťdesiat dní na tridsať dní. Tak ako jednak je to odporúčanie aj z Európskej komisie, ale na druhej strane ja si myslím, že aj toto by prispelo k tomu, aby firmy boli donútené v podstate zaplatiť za svoje záväzky v nejakom normálnom štandardnom čase tak, ako to funguje vo vyspelých krajinách. Šesťdesiat dní, ja si myslím, že nie je nevyhnutné. A koniec koncov veď tie podnikateľské subjekty sa navzájom môžu dohodnúť o dobe splatnosti. Ale ak sa nedohodnú, tak by malo platiť nie šesťdesiat dní, ako je teraz, ale tridsať dní. Čiže to všetko súvisí s týmto procesom, resp. s týmto problémom platenia faktúr, resp. platobnej disciplíny ako takej, pretože potom to spôsobujem ďalší problém, takzvaná tá druhotná platobná neschopnosť, nezaplatí mne, ja nezaplatím ja ďalšiemu, pretože či už je to taký akože princíp, si zoberiem, lebo poznám aj takéto firmy, ktoré jednoducho aj napriek tomu, že majú zdroje, nedostane zaplatené, má zdroje na to, aby zaplatil svojmu dodávateľovi, ale nezaplatí. Ten nezaplatil mne, ja nezaplatím tomu druhému. Ale to už musíme z toho bludného kruhu vyjsť, pretože toto je cesta do pekla a koniec koncov to má dopad aj potom na príjem štátu. Či už cez dépeháčko alebo, alebo možno aj v podstate, čo sa týka daňových príjmov. Lebo firma, ktorá, ktorá jednoducho môže vykázať normálne zisk, tak nevykáže, pretože nedostane zaplatené, má veci v pohľadávkach, no tak, samozrejme, aj štát prichádza v konečnom dôsledku o finančné zdroje.
Chcem sa vyjadriť ešte k tomu limitu obratu, teda 75-tisíc eur- jednoznačne je nízky, nevystihuje tú potrebu, ktorá na tomto trhu je. Aj ten predpoklad tých 100-tisíc eur, ja viem, že živnostníci, keď ministerstvo rokovalo s zástupcami živnostníkov, tak, samozrejme, tí živnostníci nemajú až také vysoké obraty, možno tých 100-tisíc eur im stačí. Ale už keď si zoberieme tie malé firmy, eseročky a podobne, tých 100-tisíc je veľmi málo a ja si myslím, že 500-tisíc eur je namieste. Pretože aj si zoberieme európsku klasifikáciu firiem, tak už len podľa toho ja viem, že nemôžeme úplne tie obraty podľa tejto klasifikácie zobrať ako bernú mincu, ale povedzme malá firma, teda respektíve mikrofirma do desať zamestnancov v podstate sa počíta vtedy, keď má obrat do 2 mil. eur. Potom je tam malá firma, je ohraničená päťdesiatimi zamestnancami a s obratom 10 mil. eur a stredná firma do dvestopäťdesiat zamestnancov. obrat do 50 mil. eur. Samozrejme, všetko nad už je veľká firma. Ale keď si zoberieme tú európsku klasifikáciu firiem ako takých, tak jednoducho tých 75-tisíc eur limitu pre platenie, pre v podstate za naštartovanie takéhoto systému, že firma zaplatí dépeháčku, až keď dostane zaplatené, s obratom teda takým do 75-tisíc eur, jednoducho neodráža tú potrebu na tomto trhu. Ja viem, že európske firmy, resp. firmy vo veľkých vyspelých krajinách majú iné obraty, už to tu bolo povedané. Na druhej strane je treba, aby sme sa trochu priblížili k takým tým štandardným číslam, a ja si myslím, že pol milióna eur je normálne prirodzené číslo, s ktorým by sme mohli ísť do hry, a ja pravdepodobne takisto budem uvažovať o pozmeňovacom návrhu. Takže toto by. A možnože bude treba uvažovať ešte aj možno vyššiu, vyššiu sumu, ale je treba, aby možno aj ministerstvo a relevantné inštitúcie rokovali v podstate s firmami, zástupcami aj tých stredných firiem, ktoré určite majú iný názor na v podstate ten limit, o ktorom sa teraz bavíme.
Čo je veľmi dôležité, a to by malo byť v podstate nad, alebo to by malo byť brané pri riešení takéhoto problému, ako je platobná disciplína, je, že štát musí zobrať ďaleko vyššiu zodpovednosť za tieto veci, ktoré, a tieto problémy a resp. riešenie týchto problémov, ktoré, ktoré sú tu, na ktoré je poukazované, a si myslím tak ako v prípade, hovorím, ochrany subdodávateľov v rámci verejných zákazok, verejného obstarávania, tak čo sa týka dépeháčka, resp. aj čo sa týka povedzme firmy, ktoré sú v konkurze, prípadne v reštrukturalizácii, aby tí malí nezabezpečení veritelia mali ďaleko lepšie možnosti, aby sa k svojim peniazom vedeli dostať, ako len tie veľké firmy, len tie veľké spoločnosti.
Takže hovorím, ja chcem vyzvať aj pána ministra, aj keď teraz ma nepočúva, v každom prípade, aby štát sa pokúsil, aby štát teda zobral na seba ďaleko vyššiu zodpovednosť pri riešení týchto problémov ako, ako doteraz.
Ďakujem pekne za pozornosť.
