Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.12.2014 o 16:33 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2014 16:33 - 16:35 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Začnem možno pánom Suskom v súvislosti s týmito analýzami, alebo môžem vám garantovať, že tie ani nie tak analýzy, ja som hovoril, že som si niečo dal, v podstate už ja, lebo som sa pýtal ich na, ako oni by videli tú cenu, čo sa týka nastavenia, za takéto činnosti, samozrejme, že jednoznačne mi potvrdili, že to je predražené. A keď som si ja v podstate to premietol potom na podmienky tohto tendra, tak to jednoznačne bolo zjavne predražené.
Pán Bagačka, štátny tajomník, odporúčal by som ti mať takúto skúsenosť, ja si myslím, čo sa týka týchto, či som vedel, alebo dokonca nevedel, to je aj zároveň odpoveď na túto druhú otázku. Pokiaľ viem, prvá alternatíva od pána ministra bola súťaž pre NDS-ku a pre SkyToll a druhá alternatíva bola ale rokovanie, čo sa týka prijatého zadania, pretože vtedy bol zákon o verejnom obstarávaní trochu iný ako teraz s tým, že by sa zmenili úplne podmienky. Takže trochu prekrúcate v podstate tieto fakty.
Kolega Fronc, platobné karty, áno, ja si myslím, že mali by byť unifikované a bez toho, že by tam boli palivové, nepalivové, jednoznačne, čiže toto by aj v podstate umožnilo, možnože by to znížilo aj tú samotnú cenu, čo sa týka nákladov na vybudovanie takéhoto systému. Určite je to, myslím, že dobrá pripomienka.
Pani Hufková, poslanecký prieskum, no, ja som aj v podstate poďakoval pánovi ministrovi, že aspoň takouto formou nás pustil do NDS-ky. V každom prípade, ak by bol poslanecký prieskum, išli by sme trochu hlbšie a ja si myslím, že tie informácie možno by sme mali teraz ďaleko kvalitnejšie a mohli by sme ďaleko konkrétnejšie a kompetentnejšie reagovať na tento problém.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.12.2014 16:06 - 16:26 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ani som nečakal, že tak rýchlo sa dostanem k slovu. V každom prípade budem sa snažiť, rovnako ako môj kolega predo mnou Jožko Mikuš, byť skutočne vecný, byť možno nad tým politikum, ktoré sa ako keby dostalo, a už nehovoriac o emóciách, ktoré sú s tým spojené.
Prakticky ja som sa k tomuto problému alebo k tejto kauze už teraz, ak ju môžem takto nazvať, dostal na základe mnohých informácií, takže ešte raz opakujem, už som to hovoril kdekomu. Ako predseda hospodárskeho výboru som musel reagovať, pretože to boli tak závažné informácie tak závažného charakteru v súvislosti s verejnými zdrojmi, a teda ich efektívnym využitím, že mi v podstate nič neostávalo, a preto som bez nejakého váhania zvolal mimoriadny výbor pre hospodárske záležitosti za účelom, samozrejme, pozval som tak pána ministra Počiatka, ako aj generálneho riaditeľa NDS, za účelom, aby sme si vysvetlili, čo skutočne je pravda na tom, čo nie je pravda, aký bol proces výberu týchto uchádzačov, ktorí sa dostali koniec koncov do finále. Nakoniec sme prišli k informáciám, že za tým boli dve firmy, jedna firma Paywell a druhá firmeaKedros. Postupne sme odhaľovali vlastne ďalšie a ďalšie informácie, keďže nie o všetkom sme, samozrejme, už na začiatku vedeli, a to vlastne o tom, že svojím spôsobom na začiatku celého toho procesu a aj na konci toho procesu je spoločnosť SkyToll, ktorá prevádzkuje celý mýtny systém.
Ak mám teda už v ústach alebo na jazyku firmu alebo spoločnosť SkyToll, musím jedným dychom povedať, že keď za takéto ťažké peniaze dostala túto zákazku, mám na mysli mýtny systém, cirka, okolo 850 mil. eur, a garantovala alebo nejakým spôsobom proklamovala, že bude zabezpečovať komplexné služby, ktoré sa dotýkajú mýta, že takúto relatívne nízku sumu oproti týmto 850 mil. eur, jednoducho relatívne nízku sumu, ktorá, teraz nehovorím celkom o tých 135 mil., pretože tak by sme sa dostali, a dostanem sa k tomu, ako sme sa dostali k takejto cene, ktorá vygenerovala za tých 13 rokov 135 mil. eur, že vlastne takúto bokovku, keď to tak môžem nazvať, že ju predsa musí urobiť normálne, však to ako keby len poďakovanie sa za to, že takúto zákazku za 850 mil. eur mohla získať, a teda mohla nám naplniť ten cieľ, ktorý sme očakávali od tejto firmy SkyToll, že bude vedieť aj identifikovať platby palivovými kartami, alebo povedzme vo všeobecnosti rôzne platby tak, aby boli jasne autorizované, že tí, ktorí využívajú diaľničnú sieť, sieť rýchlostných komunikácií, prípadne ciest I. triedy, že jednoducho za používanie týchto ciest aj riadne zaplatili.
Keď som sa pri týchto debatách na mimoriadnom výbore dozvedel, ale že toto bolo extra, že firma SkyToll, ktorá, ešte raz opakujem, bola na začiatku tohto procesu a je aj na konci tohto procesu, si jednoducho, ešte si túto tzv. bokovku nielenže nezobrala pod tie náklady, ktoré už v podstate, ktoré zakrývala tá suma 850 mil. eur, ale že, a musím to teraz tak povedať doslova, že bola nenažratá. Doslova musím povedať, že bola nenažratá.
Pretože zadať ďalšej spoločnosti službu, len aby som vytiahol ďalšie a ďalšie peniaze, ktoré, hovorím, zo začiatku mohli to, mohli to byť relatívne nízke, ako nie veľká suma peňazí. Dôjdem k tomu až, ako sme sa vlastne dostali k tým 7 percentám. Že ešte takúto službu si v podstate objednala u subdodávateľa. Samozrejme, je zrejmé, nerád používam to slovo zrejmé, pretože sa ako keby zdalo, že to opäť len nejaký dohad alebo čosi také. Nie, to je ako normál, aj keď k týmto zmluvám sme sa nedostali, pretože tak na mimoriadnom výbore, ako potom na návšteve Národnej diaľničnej spoločnosti nám povedali, že keď vtedy nemuseli ešte zverejňovať zmluvy, nebola to povinnosť, tak to jednoducho momentálne je dôverná informácia a takúto informáciu, teda za akých podmienok boli stanovené tieto, nejaká taká spolupráca alebo subdodávka jednoducho, teda nemôžeme dostať takúto informáciu.
Následne, keď sa už dostanem a posuniem ďalej, keďže Európska komisia dala niekoľko pripomienok vôbec k samotnej kauze SkyTollu a tendra vôbec na poskytovanie tých mýtnych služieb, ale zároveň dala už aj výhradu k tomu, že SkyToll zadal priamym zadaním firme Fleetpay tie dodatočné služby, ktoré sme očakávali, ešte raz opakujem, že SkyToll to mohol bez problémov robiť vo vlastnej réžii, nebolo by to stálo poplatníkov ani euro a zrejme každý by bol spokojný.
Teraz budem reagovať možno na to, čo tu povedali viacerí rečníci, predovšetkým kolegovia zo strany SMER, že prečo ste s tým nič nerobili? No veď v podstate zachraňovali sme situáciu. Ak sme nechceli zrušiť celú tú súťaž, ktorá bola v podstate orientovaná na SkyToll, a chceli sme, aby ten celý projekt elektronického výberu mýta pokračoval, ale na druhej strane aby sme mohli nejakým spôsobom ďalej upravovať tie podmienky, ktoré tu boli, a zle nastavené, tak sme museli obhajovať skôr pozíciu, povedzme to, čo tu bolo. Čo tu bolo.
Prejdem ďalej teda. Samozrejme, že vybrala sa priamym zadaním firma Fleetpay, my sme tú pripomienku zo strany Európskej komisie dostali relatívne neskôr, aby sme mohli reagovať, a budem teraz hovoriť aj o tom, čo tu opäť bolo povedané, že minister dopravy Ján Figeľ povedal alebo naznačil, alebo určil, alebo dokonca alebo nariadil, aby sa pokračovalo priamym zadaním. Vôbec to nie je pravda. Prvá alternatíva, jednoznačne pre NDS-ku, bola výberové konanie. Medzitým, samozrejme, prišla nová vláda a už ostalo na vás, aby ste konali. Dobre, samozrejme, rešpektovali ste túto podmienku Európskej komisie, vyhlásili ste v roku 2013 výberové konanie, verejné obstarávanie. Žiaľ, to verejné obstarávanie dopadlo, ako dopadlo, to, čo sme neočakávali. Pretože tie podmienky, o ktorých hovoríte, že boli transparentné, že jednoducho nezakladali nejaký problém, aby sa tam nemohli dostať, teda aby do toho nemohli vstúpiť aj iné spoločnosti, boli nastavené skutočne pre jednu spoločnosť, a to spoločnosť Fleetpay.
Hovorím to preto, pretože jednak o tom svedčia tie konkrétne, a už som o tom hovoril aj v niektorých faktických poznámkach, že sa dotýkajú práve, a chcem sa dotknúť teda tej technickej spôsobilosti. Pretože na jednej strane sa hovorí, že veď do toho mohol ísť každý. Že v tých podmienkach bolo, teda že aj obdobného charakteru, že mohli tam v podstate vstupovať firmy, ktoré realizujú, identifikujú, autorizujú v podstate karty nielen palivové, ale teda karty obdobného charakteru.
Nie je to celkom pravda. Pretože ako som už čítal, dokonca som to citoval z týchto technických podmienok alebo podmienok technickej spôsobilosti, v tom ďalšom môžete jasne vidieť, že to bolo čiste orientované len na palivové karty. Len na palivové karty. A ak niekto v tom vidí nejaký ešte, že to nie, tak minimálne, čo môžem k tomu povedať, že to bolo nejednoznačné. Nejednoznačné pre spoločnosti, ktoré by mohli do toho ísť, a na druhej strane už ich toto mohlo jednoznačne odradiť prakticky prihlásiť sa do tejto súťaže. Naviac, keby som citoval aj ďalšie tie podmienky, uvidíte, že aj v súvislosti presne tie tri roky objemy obratov a podobne, toto všetko v podstate len naznačuje o tom, že všetko bolo orientované na firmu Fleetpay.
Dotknem sa aj tej druhej časti kauzy, a to je dohodnutá cena. Nebudem tu opakovať už potom, čo bolo ako prvotné podmienky, že tá prvá firma, teda prvá firma, svojím spôsobom tá istá firma Fleetpay, mala tým priamym zadaním v podstate určenú cenu 6,72 % a tak ďalej a že potom tá firma Paywell, resp. Fleetpay, pretože poskytovala referencie nielen jej ako víťaznej firme Paywell, ale aj ďalšej firme, v podstate mala predtým sumu 6,72 a vyhrala firma Paywell, ktorá mala dokonca ešte vyššie. Potom ste kozmeticky upravili, aby to nebolo takto na očiach, na 6,15.
Skôr ide o to, že na základe akých referencií, na základe čoho, na základe akej nákladovej nejakej štúdie, analýzy vôbec sa došlo k takejto cene? K takejto výške provízie? Na základe čoho? Jedna referencia, určitý bench marking, referenčná hodnota, o ktorú ste sa mohli oprieť, boli banky. Pretože prakticky bankové domy sú takmer jediné, nehovorím, že iba jediné, alebo ďalšie finančné inštitúcie, ktoré autorizujú alebo v podstate nejakým spôsobom takto verifikujú platby kartami, hocijakými kartami, teraz nemusíme hovoriť o konkrétnych druhoch kariet.
Čiže na základe akej referencie, keď banky majú v podstate tú províziu vo výške 0,5 až 1,5 percenta, na základe akej referencie tých, ktorí nastavovali podmienky, nastavili v podstate do podmienok do 7 %? To mi úplne, neviem. Keby to bolo, ja neviem, povedzme 2 % alebo 3 % s tým, že sa zoberie, dobre, je treba nejaké úvodné náklady investičné, ktoré súvisia so založením systému, ktoré súvisia možno s trochu špecifickejším softvérom, pretože jedná sa o palivové karty. Bral by som, v podstate fajn, no tak čo už? Asi je treba skutočne vybudovať ten systém nejako a je treba nejaké tie iniciačné náklady, tie investičné náklady, ktoré sú s týmto spojené, sieť a podobne.
Rozprával som sa s viacerými bankármi. Rozprával som sa s viacerými IT ľuďmi, ktorí tomuto rozumejú, že čo by mohlo stáť také to zavedenie takéhoto systému. No keď som to zrátal a dal a premietol to do tejto marže, ktorú potom berú, alebo ktorá je nastavená, jednak banky, ktorú majú, a potom som porovnal s týmto, čo tých 7 %, resp. povedzme, dobre, výsledná suma 6,15, tak to je absolútne neporovnateľné. To vychádzalo tak okolo tých 2 %. Čiže jedna vážna otázka: Ako ste sa dostali k tým 7 percentám, resp. 6,15 %, to mi totálne nejde do hlavy.
Čiže ak niekto povie, že tá cena nie je premrštená, lebo preto a preto a preto, prakticky, no nech mi dá nejakú vážnu analýzu, a keď mi ju tu predloží, tak poviem, pardon, mýlil som sa. A ja len čo som sa rozprával s viacerými ľuďmi, pretože jednoducho nerád idem do debát, nerád, v podstate tí, čo ma poznajú, vedia, že skutočne sa snažím byť vecný, že nechcem politizovať, že jednoducho že sa snažím skutočne hrať s číslami, faktami, a toto mi teda nejde do hlavy. A vy takto len, niekto len tak to obhajuje mirnix-dirnix v podstate, že veď, veď to sú, je niečo špeciálne a jednoducho je to tak. Je to fakt.
Ale ten fakt, vážené dámy a páni, činí 100 mil. eur. To je, keby sme zobrali tú najnižšiu maržu, ktorú poskytujú banky, 1,5 percenta, tak ten rozdiel je 100 mil. eur. Keby sme vedeli teda, dobre, hovoríme, je to niečo špeciálne, fajn, nech budú 2 %, ešte stále by to možno bolo nejakých 80 mil. eur.
A toto, to sú veci, ktoré sme chceli na ne, teda to sú otázky, na ktoré sme chceli odpoveď aj na mimoriadnej schôdzi, aj potom, keď sme boli na návšteve v NDS-ke a, žiaľ, tieto odpovede sme nedostali.
Na mimoriadnej schôdzi sme predkladali dve uznesenia. Jedno to, aby pán minister, sme ho vyzývali, aby zrušil túto zmluvu a vypísal nové výberové konanie, pretože je veľa dôvodov na to, aby jednoducho to urobil . A na druhej strane, keď neprešlo toto uznesenie, sme chceli, aby sme urobili poslanecký prieskum. Ale hlbší poslanecký prieskum. Pretože argumentovať tým, že už nemáme tieto materiály, dokumentáciu, že už je na ÚVO, my si nepamätáme. A neviem si predstaviť, že by jeden manažér v Národnej diaľničnej spoločnosti alebo predseda predstavenstva, alebo generálny riaditeľ si nepamätal tak závažné fakty, ako je, za akých podmienok v podstate bola podpísaná zmluva, ktorá momentálne teda je ako dôverná, a aby sme nevedeli potom porovnať alebo povedať, že, áno, tie podmienky boli dobré, nedobré, boli nastavené spravodlivo, nespravodlivo, diskriminačne, nediskriminačne. A to je ten problém.
Tu nie je ani tak problém samotného pána ministra, ale nesie za to politickú zodpovednosť. Pán minister mohol povedať, preverím to povedzme aj na mimoriadnom výbore. Nehnevajte sa, preverím to, zdá sa mi to čudné tiež. Ale pán minister nedal ani len slovo generálnemu riaditeľovi. Čiže zrejme musel vedieť o všetkom.
Takže potom sa nečudujte, že prichádza krok, ktorý ja teda nikdy nie s nadšením obhajujem, aby sme odvolávali ministra vlády, pretože viem si predstaviť, bol som v exekutíve, viem si predstaviť, že ktorýkoľvek úradník vám môže urobiť také problémy, že sa len divíte. Môžte sa len diviť, čo vám narobí. A čo vám ostane? Tak zobrať politickú zodpovednosť a odstúpiť. Napriek tomu, že na tom nemáte ani toľko viny. Osobnej myslím. V tomto prípade pán minister obhajoval celú túto kauzu, obhajoval vlastnými slovami. Generálneho riaditeľa v podstate nepustil k slovu.
Takže napriek tomu sme si mysleli ešte, keďže ten proces trval dva týždne, že predsa len príde k nejakej náprave. Pre mňa by stačilo, pretože mne ide o tie zdroje, o tie verejné zdroje, ktoré sa mohli využívať ďaleko efektívnejšie, ako sa využili alebo ako sa budú využívať. Že ešte som stále čakal, že ak ten minister Počiatek jednoducho zastaví túto, resp. stopne túto zmluvu a vypíše nové obstarávanie, tak sám by som bojoval za to, aby takáto schôdza tu nebola. A ešte dokonca by som ho pochválil za to. Nestalo sa však, a preto sme tu. Preto sme tu.
Čo sa týka ešte tej tretej časti, už nebudem dlhý, tých schránkových firiem. Pre mňa možnože na počudovanie mnohých, pre mňa to je najmenší problém. Skutočne, najmenší problém na celej tejto kauze. Pretože tie schránkové firmy, nehovorím, že teda, že nie je problém schránková firma. Pretože nie je dobré, keď nevieme, kde idú zdroje zo Slovenska, do ktorých rúk, to je ten konečný užívateľ týchto výhod. A čo je horšie, a bežne, keď idú do tých schránkových firiem, ktoré, kde nevieme, kto je ten konečný užívateľ, a môže to byť ktokoľvek, mafián alebo ja neviem čo, tie peniaze môžu byť použité, ja neviem, na kriminálnu činnosť, dokonca organizovanú, môžu ísť, ja neviem, na nákup zbraní, ja neviem, na čo môžu ísť tie peniaze. Čiže z tohto pohľadu je to problém.
Ale pre nás musí byť dôležité, aby akákoľvek firma, ktorá vstupuje do súťaže, či už schránková, neschránková, jednoducho nemohla získať netransparentným spôsobom s prehnanou cenou takúto zákazku. Toto je problém na Slovensku.
Takže, vážené dámy, vážení páni, toto bol môj pohľad možno v niektorých častiach subjektívny, ale nikdy sa nesnažím v podstate hovoriť o niečom, čo si nejakým spôsobom nezistím, veľa je to možno, teda ani nie tak veľa, ale sú tu určité, samozrejme, dohady, ale len preto, že sme sa nedostali k relevantným informáciám. Nie preto, že sme nechceli.
Takže toľko z mojej strany, budem sa tešiť na prípadné faktické. Vidím, že sú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2014 12:01 - 12:02 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem zareagovať na pána ministra v tejto súvislosti, aká bola transparentná teda tá súťaž, že či teda bolo alebo neboli šité podmienky na firmu Fleetpay. A dotknem sa práve tej technickej spôsobilosti v rámci oznámenia o vyhlásení tejto verejnej súťaže a tam sa píše: "Záujemca vo svojej žiadosti o účasť, okrem iného teda za roky 2010, ´11 a ´12, preukáže, že realizoval minimálne jednu zákazku alebo projekt rovnakého alebo obdobného charakteru." Potiaľ by to bolo v poriadku. V podstate mohli by do toho ísť banky, ktokoľvek, kto chce.
Lenže, pokračujem ďalej, ale "s nasledovnými parametrami". A teraz: "Počas požadovanej doby realizácie zákazky projektu zabezpečenie výberu finančných prostriedkov prostredníctvom", počúvajte dobre, "palivových kariet", minimálne piatich vydavateľov týchto palivových kariet, "tak v režime predplatenia, ako aj v režime následného platenia".
Myslím si, že k tomu nič nie je treba dodávať. Jednoducho banky na základe tejto podmienky technickej spôsobilosti nemohli vstupovať do tejto súťaže. Takže toto je ten výsledok, prečo bola táto súťaž šitá na mieru firmy Fleetpay.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2014 11:22 - 11:23 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pokúsim sa dostať tú celú diskusiu trochu do vecnejšej roviny a budem reagovať na pána ministra, ktorý dosť často tu spomínal, ako za firmou Fleetpay, resp. Paywell, je tá základná referencia od firmy Cromwell. V podstate ja proti firme Cromwell nemám nič, čo by som jej mohol vytýkať. Pôsobí na tomto trhu, to je jasné. V každom prípade zabezpečuje len, nie je vôbec materskou spoločnosťou, zabezpečuje len referenciu v oblasti ekonomickej a finančnej spôsobilosti pre firmu Paywell, ktorá vyhrala túto súťaž. Aby sme v podstate vedeli, o čom rozprávame, pretože tu sa snaží, alebo snažíme dostať do povedomia ľudí aj poslancov, že vlastne za tým všetkým je kredibilná firma Cromwell, ktorá, prakticky potom už nemôžeme viac-menej nič spochybňovať. Čiže nie je to celkom tak. Firma Cromwell zabezpečuje len referencie v oblasti ekonomickej a finančnej spôsobilosti pre firmu Paywell.
Ja potom vo vystúpení konkrétne poviem, kde boli v podstate, kde vidíme tú netransparentnosť, kde boli v podstate našité tie podmienky na firmu Paywell, a to predovšetkým technickej spôsobilosti, ale nebudem v tejto faktickej poznámke o tom hovoriť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.12.2014 17:31 - 17:31 hod.

Ján Hudacký
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie bude zajtra ráno o 8.30 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.12.2014 11:05 - 11:05 hod.

Ján Hudacký
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, po dohode všetkých predkladateľov Vás chcem požiadať o stiahnutie návrhu zákona, tlač 1225, poradové číslo 60 a teda, aby sa dnes o tom ani nehlasovalo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2014 11:57 - 11:59 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja iba na doplnenie niektorých skutočností, o ktorých som, samozrejme, hovoril predtým, alebo aby tá informácia bola komplexná, pretože možno niektorí a možno aj z pozície vlády a ministerstva financií, alebo niektorí, ktorí sa venujete možno týmto ekonomickým daňovým záležitostiam, možno by ste mohli oponovať, že máme tu inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty, ktorý uviedlo ministerstvo financií do praxe v roku 2012 v rámci balíka opatrení na boj proti daňovým únikom. Myslím si, že toto opatrenie absolútne nie je dostatočné a prakticky aj prax ukazuje, že nespĺňa ciele, s ktorým bolo etablované.
Podľa informácií, ktoré som získal, momentálne na základe takej čiernej listiny, kde sú v podstate firmy, ktoré neplatia DPH, je ich niečo cez 5-tisíc. No len táto čierna listina vôbec nehovorí o tom, z akého dôvodu neplatia títo podnikatelia, a obyčajne je to práve preto, že im neplatí niekto iný.
Takže ja by som len chcel ešte zdôrazniť tento faktor, že napriek tomu, že je tu aj nejaký iný nástroj, ktorý by mal motivovať, resp. tlačiť tých podnikateľov, ktorí nemajú zaplatené DPH, v každom prípade treba sa pozrieť na to, na dôvody, prečo tie platby teda netransferujú na štát. A myslím si, že ten problém je hlbší, tak ako som ho uvádzal, že je treba sa pozrieť na to a minimálne, čo sa týka verejných zdrojov, aby sme vedeli túto situáciu ovplyvniť, aby sme znížili alebo zlepšili finančnú disciplínu a znížili druhotnú platobnú neschopnosť na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2014 11:46 - 11:55 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť spomínaný návrh zákona.
Chcem už na začiatku pripomenúť, že tento návrh zákona spadá do určitej skupiny legislatívnych návrhov, ktoré sa orientujú na podporu podnikateľov, resp. určitých podmienok fungovania v podnikateľskej praxi medzi jednotlivými podnikateľskými subjektami, a teda nielen medzi nimi, tak, aby sa vytvorilo čo najlepšie a najpriaznivejšie podnikateľské prostredie.
Tu musím zdôrazniť jeden smutný fakt, že v poslednom období čelíme vážnemu problému, a to je zlá platobná disciplína medzi podnikateľskými subjektmi a následne to vytvára ten efekt, ten škodlivý efekt tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Markantnejšie je to ešte v prípadoch realizácie projektov v rámci verejného obstarávania, kde veľkí generálni dodávatelia neplatia, alebo len s veľkým oneskorením, malým podnikateľom - subdodávateľom, aj keď platbu od obstarávateľa, čo sú verejné zdroje, dostanú.
A preto môžem len pripomenúť, že v nedávnej minulosti a dokonca opakovane som predkladal návrh zákona o ochrane subdodávateľov, žiaľ, poslanci vládnej strany tento zákon nepodporili a tá situácia sa zo dňa na deň zhoršuje. Ja dostávam množstvo listov, ale aj priamych intervencií a už som tiež spomínal, že máme urobený aj internetovský portál Nezaplatili mi faktúru, kde dostávame desiatky a desiatky podnetov od nešťastných, musím povedať, podnikateľov, obyčajne to sú malí podnikatelia - živnostníci, ktorí nedostanú zaplatené za svoje služby, za svoje tovary, za svoje práce. A táto situácia ich dostáva, nielenže vytvárajú ten nekonečný bludný kruh druhotnej platobnej neschopnosti, ale dostáva ich do existenčných problémov a existenčných problémov ich rodín. Doslova mal som možnosť rozprávať s viacerými takýmito ľuďmi, ktorí sa takmer idú dostať na ulicu len preto, že exekútori im siahajú na ich vlastný majetok. Nie je to už skutočne nejaká len politická záležitosť, je to tak vážna spoločenská záležitosť, že už by sme si to mohli zobrať na vedomie a začať s tým čosi vážne robiť.
Pri rozprave o tomto návrhu zákona som takisto avizoval, že v krátkom období prídem s návrhom novely zákona o DPH a Obchodného zákonníka, aby sme riešili ďalší problém, ktorý s týmto súvisí, vlastne s neplatením faktúr za tovary alebo služby spojenými s týmto. Vystavením faktúry vzniká totiž podnikateľovi - dodávateľovi povinnosť uhradiť daň z pridanej hodnoty. V súvislosti so zlou platobnou disciplínou sa u nás bežne stáva, že dodávateľ tovarov alebo služieb nedostane zaplatené za svoj tovar alebo služby, pričom svoju daňovú povinnosť si splniť musí.
Príkladom okrem mnohých iných sú smutne známe veľké spoločnosti, aby som poukázal na vážnosť tohto problém, ako je Doprastav, Váhostav, ktoré sú už momentálne v konkurze alebo v procese reštrukturalizácie, čo znamená, že malí subdodávatelia nielen sa nedostanú k svojim pohľadávkam, ale ešte musia uhradiť, alebo teda museli už uhradiť vlastne daň z pridanej hodnoty. Znamená to, že okrem straty za nezaplatený tovar alebo služby musia znášať ďalšiu finančnú ujmu, a to je odvedenú daň z pridanej hodnoty. Čiže aj v procese reštrukturalizácie alebo konkurzu v podstate ten zvyšok toho majetku tej firmy, ktorá je v konkurze alebo v reštrukturalizácii, je tak nízky, obyčajne tak nízky, že tí malí podnikatelia - živnostníci prakticky sa už nedostanú k žiadnym finančným zdrojom.
Preto v našom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty a Obchodného zákonníka riešime tento problém tým, že platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 14 dní od prijatia platby alebo časti platby od, samozrejme, odberateľa, a to najmenej vo výške daňovej povinnosti za dodaný tovar alebo službu. Ak sa platiteľ dohodol na dlhšej lehote splatnosti platby za dodaný tovar alebo službu, ako je 30 dní od dodania tovaru alebo služby, splatnosť časti platby najmenej vo výške daňovej povinnosti je 30 dní od dodania tovaru alebo služby. Ak si odberateľ túto povinnosť nesplní v danej lehote, nemá právo si potom odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, tzv. vratku DPH.
To je také určité, určitý mechanizmus, ktorý by mal donútiť týchto odberateľov, aby jednak zaplatili, a ak nie, tak minimálne aby prednostne poslali platbu vo výške dane z pridanej hodnoty, aby aspoň tento záväzok neprechádzal potom neskôr na, v prípade, ak by sa už ďalšia časť platby nedostavila, aby sa to nedostalo na plecia tohto dodávateľa, ktorý nedostane jednak zaplatené ani za tovar alebo ani službu a nedostane ani len toľko, že by si mohol vykompenzovať aspoň to dépeháčko. A štát, keďže v podstate s tým ako keby nemal nič spoločné, berie ruky preč od toho. Pretože štát v konečnom dôsledku dostane toto, čo mu patrí podľa zákona, ale už nepozerá na to, čo sa deje medzi podnikateľmi, čo sa deje v rámci tých obchodných vzťahov a ako keby dal ruky preč od tohto problému.
V tejto súvislosti tiež navrhujem aj novelu Obchodného zákonníka, podľa ktorej zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby nesmie presiahnuť 30 dní. Doteraz je to 60 dní. Ja si myslím, že 30 dní je dostatočná lehota, samozrejme, pokiaľ sa tí partneri nedohodnú na dlhšej lehote splatnosti na to, aby odberateľ či už tovarov, služieb alebo prác jednoducho mohol si tento záväzok splniť a tak v podstate riešiť ten problém tej zhoršenej platobnej disciplíny, resp. potom následne toho dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem sa prostredníctvom aj tohto návrhu zákona a vystúpenia obrátiť aj na predstaviteľov vládnej strany SMER, na poslancov, ktorých tu síce tiež nie je veľa, ale takisto sa pokúsim potom komunikovať aj s ministrom financií, pretože som zachytil informáciu, že vláda, resp. ministerstvo financií prichádza s obdobným návrhom zákona, myslím si, že by bolo dobré práve vzhľadom na vážnosť tejto situácie, vzhľadom na to, že už nemáme čas nejakým spôsobom pracovať na vládnom návrhu zákona, ktorý opäť zoberie niekoľko mesiacov, aby akceptovali tento návrh zákona, samozrejme, v druhom čítaní sa dá veľa vecí vylepšiť, v podstate sa dá dohodnúť aj na kompromisoch, tak, aby sme mohli čo najrýchlejšie prísť s konkrétnym riešením, aby sme takéto finančné záväzky neprenechávali na strane tých, ktorí pracujú, ktorí vytvárajú hodnoty, ktorí v podstate poskytujú tovary, služby, práce, a namiesto toho nedostanú nič a ešte v podstate majú tú ťarchu nezaplatenej dane na svojej strane.
Takže toľko na úvod. Ďakujem pekne za pozornosť a chcem vás vyzvať, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, na to, aby ste teda boli ochotní podporiť tento návrh zákona nielen v prospech podnikateľov, ale skutočne v prospech tejto krajiny, pretože v konečnom dôsledku na to doplácajú rodiny a bežní ľudia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2014 10:57 - 10:59 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Poliačik, nie celkom súhlasím s tým, že Slovensko je malá krajina s nejakým geografickým vyčlenením a že tu pozná každý každého a načo nejakých lobistov a podobne. To ani nejde takto o lobistov, čo sa týka ako individuálnych osôb, fyzických osôb, ide tu o to, aby v podstate teda združenia, asociácie, povedzme zamestnávateľov, ale aj odborári, koniec koncov, ak sa tu môže dostať zástupca odborov, prečo by sa tu nemohol dostať niekde zástupca nejakého konkrétneho priemyslu, zástupca nejakej konkrétnej skupiny, zástupca zdravotných sestier, zástupca iných týchto profesných skupín? To nejde tu o nejakého konkrétneho lobistu, ktorý má tašku alebo igelitu plnú teda peňazí.
Nechcem priamo reagovať na pána Martvoňa, ale, pán Martvoň, myslím, že ste ďaleko od reality. Ja mám skúsenosti z Európskeho parlamentu, takže myslím, že nemusíte tu hovoriť o veciach, ktoré nepoznáte. (Reakcia z pléna.) V každom prípade my sme dostávali množstvo relevantných informácií, vedomostí, skúseností od takýchto skupín a ďaleko posilnilo kvalitu legislatívy v Európskom parlamente. Toto isté by sa mohlo udiať na úrovni Národnej rady, toto isté by sa mohlo udiať na úrovni regionálnych zastupiteľstiev, miestnych zastupiteľstiev a podobne.
Takže vy vyberáte si len takéto príklady, ktoré ako keby ostro odsudzovali nejaký lobing, spájate, áno, je tam tá čiara veľmi úzka medzi korupciou a lobingom, ale na druhej strane my musíme začať komunikovať, my musíme vytvoriť dôveru medzi inštitúciami, verejnou správou, verejnými zástupcami, tak ako sme my poslanci, a verejnosťou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2014 10:35 - 10:39 hod.

Ján Hudacký Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento návrh zákona.
Návrh zákona o lobingu a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa prekladá s cieľom zvýšiť transparentnosť v komunikácii medzi verejnými funkcionármi a záujmovými skupinami a tým ustanoviť základný rámec právnej regulácie už v existujúcom prostredí vo vzťahu medzi lobujúcimi a lobovanými.
Vo viacerých tradičných demokratických krajinách, ako napríklad v Spolkovej republike Nemecko, ale aj v samotných inštitúciách Európskej únie, akými sú Európsky parlament či Európska komisia, je lobovanie legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je právne regulované.
Lobing je však na Slovensku často spájaný s korupciou a s klientelizmom. Nedávno medializovaná kauza Gorila vo verejnosti iba umocnila nedôveru vo verejných funkcionárov. Sme svedkami každodenných príkladov, ktoré odôvodňujú potrebu vzniku právneho predpisu upravujúceho lobing, ktorý by jasne uviedol na správnu mieru obsah tohto pojmu a urobil tento proces pre občanov transparentným a prehľadným.
Cieľom predkladateľov je zakotvenie lobingu v slovenskom právnom poriadku a tým snaha o väčšiu mieru transparentnosti a očistenie verejného života.
Účelom tohto návrhu je zároveň aj vytvoriť určitú verejnú diskusiu k tejto téme. Predložený návrh zákona definuje pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť, a zároveň určuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zároveň stanovujeme sankcie za porušenie príslušných ustanovení.
Lobista vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovanými sú verejní funkcionári, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí musí v návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.
Podstatnou súčasťou predmetného návrhu zákona sú ustanovenia definujúce práva a povinnosti lobistov. Lobista má právo zúčastňovať sa na verejnej schôdzi výborov Národnej rady a schôdzi ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a na jednotlivých úrovniach regionálnych samospráv.
Za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok je oprávnený vystúpiť s časovo ohraničeným príspevkom. Môže taktiež požadovať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci. Lobista je povinný v prípade uskutočnenia lobistického kontaktu s verejným funkcionárom oznamovať pravidelne písomne i elekronicky raz za polrok zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností je uložená lobistovi pokuta, a to až do výšky 33 194 eur, alebo zákaz činnosti na päť rokov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona môže zakladať zvýšené výdavky na časť štátneho rozpočtu so zreteľom na povinnosti vytvoriť a viesť zoznam lobistov. Predpokladá sa však, že pôjde o nízke výdavky. Navrhovaná právna úprava nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vážené dámy, vážené páni, môžem takto ešte na margo toho celého, čo som prečítal, povedať, že aj za môjho pôsobenia v Európskom parlamente, myslím si, že lobizmus je štandardný spôsob, ako prakticky napĺňať požiadavky tých, o ktorých sa máme my ako legislatívci alebo verejní funkcionári starať, v podstate na to, aby sme mali dôslednejšie, konkrétnejšie informácie o veciach, o ktorých rozhodujeme. A myslím si, že takýto návrh zákona, resp. takáto legislatíva je na Slovensku takisto potrebná v prospech transparentnosti všetkých týchto procesov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis