Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak dovolíte, tak budem pokračovať v tom, kde som teda prestal, a budem sa dotýkať ďalších teda obmedzení a ďalších výdavkov, ktoré sa dotýkajú tohto návrhu zákona.
Nechcem konkretizovať nejaké položky, či už sa to dotýka niektorých marketingových predmetov, či už cigariet alebo vína a tak ďalej, do určitej miery toto nie je až také podstatné, podstatnejšie sú niektoré iné výdavky, myslím si, už také certifikáty, ktorých čím ďalej, tým ich teda je viac, a či už keď spomeniem teda okrem tých certifikátov kvality, ak sa chcete, povedzme, presadiť na zahraničných trhoch alebo v súvislosti s vysokou konkurenciou a odberatelia to požadujú, to už nie sú malé sumy, povedzme, a takisto energetickú certifikáciu budov, kde ešte vlastne sa len začína ten proces. Myslím si, že to bude prinášať ďalšie a ďalšie výdavky aj pre podnikateľské subjekty. A tam sa už môžu v podstate tieto prostriedky alebo tieto výdavky prejaviť teda výrazne. A ak opäť tie výdavky sa budú rozkladať do nejakých budúcich období, tiež to môže zasiahnuť celkový hospodársky výsledok, výrazne teda celkový hospodársky výsledok konkrétnej spoločnosti.
Prejdem k výdavkom na výskum. Myslím, že to je jedno z tých mála opatrení, ktoré skutočne vítam. Ja sa len chcem na to opýtať. Možno, pán minister, ten výskum je dosť široký pojem. Dúfam, že tam sa bude dať zahrnúť či už technologický vývoj, inovácie a tak ďalej, ktoré sú bežne pre firmy ďaleko dôležitejšie, pretože výskum obyčajne robia už inštitúcie, či už sú to univerzity alebo špecializované inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu. Skôr by som povedal, čo sa týka tej podnikateľskej sféry, tam teda sa asi zrejme budeme musieť orientovať na technologický vývoj, inovácie ako také. A dúfam, že tieto opatrenia budú platiť práve aj pre takéto možnosti. Áno, samozrejme, vítam aj možnosť teda zníženia mzdových nákladov o 25 %, teda ak sa zamestnávajú aj teda absolventi. Problém je v tom, či teda tam nebudú aj také snahy o také fiktívne vývojové projekty, ako sa to budeme vedieť tomu vyhnúť.
No a čo sa týka limitov na odpis drahých áut, ja sa k tomu teda vyjadrovať nebudem, ja s tým vôbec problém nemám, na rozdiel možno od iných ja si myslím, že s tým, ako je to nastavené, dá sa žiť.
Trochu k úrokovým stropom v súvislosti s tým, ak materská firma dáva teda svojej dcérskej spoločnosti nejaké úvery. Neviem, prečo sa to opatrenie v podstate odvíja nie od nejakej úrokovej miery, povedzme, Európskej centrálnej banky a na to sa, povedzme, nejaké percentá nenastavia, ale v podstate sa to určuje k miere zisku, teda že nemôže to prevýšiť 25 % zo zisku pred zdanením vrátane odpisov a ďalších nákladov, úrokov. Nejako som to neanalyzoval dopodrobna, ale myslím si, že bolo by asi jednoduchšie ten úrok posudzovať z hľadiska nejakej úrokovej miery, povedzme, Európskej centrálnej banky alebo inej.
Sponzorské výdavky na lekárov. S týmto problém teda určite nemám.
Možno čo sa týka tých pohľadávok, to súvisí s tým, na čom ja dlhodobo pracujem. A v podstate to súvisí so subdodávateľmi, ktorí majú pohľadávky u väčších subdodávateľov alebo generálnych dodávateľov. A tam tie čísla nemusia byť veľké, povedzme, u nejakých malých podnikateľov. A v podstate neviem, prečo tá hranica je teda do 332 eur a si ich môže podnikateľ odpísať až teda po dobu 36 mesiacov, nie v kratšom období, čo platilo doteraz.
Takisto tu už bola spomínaná náhrada nemajetkovej ujmy. Ja teda si to neviem tiež predstaviť, ak súd rozhodne o nejakej nemajetkovej ujme a teda že takýto príjem by sa mal zdaňovať. Myslím si, že to je už trochu pritiahnuté za vlasy.
Ostatné veci. Myslím si, že aj k tomu by som mohol mať nejaké pripomienky, ale už nebudem naťahovať čas.
V každom prípade toto všetko, čo som hovoril, do určitej miery jednoznačne zhoršuje podnikateľské prostredie, či to chceme alebo nechceme, pretože to obmedzuje tie výdavky, na druhej strane aj celý ten systém odvodov prakticky takisto v konečnom dôsledku zvyšuje dane pre podnikateľov.
A neviem, skade ste zobrali, pán minister, že sme pokročili, čo sa týka konkurencieschopnosti v Slovenskej republike. Ja tu mám iné číslo, že tu teda na základe Global Competitiveness Report v rokoch 2013 a 2014 sme na 78. mieste, pričom rok predtým sme tam boli na 71. mieste, už nehovoriac o podnikateľskom prostredí, kde stále figurujeme v rôznych štatistikách na horšom a horšom mieste, kde teraz, myslím, sme si medziročne zhoršili svoje postavenie o 6 miest, poklesli sme na 49. miesto zo 189 hodnotených krajín.
Čiže ak sa prijme tento návrh zákona, ja očakávam, že aj tam sa zrejme odrazia tie ukazovatele v neprospech Slovenska. Ale nejde o ukazovatele, ide o reálnu podporu podnikateľov, ide o reálne zaťaženie podnikateľov. A myslím si, že skutočne tento návrh zákona zhorší podnikateľské prostredie a prakticky určite nebude motivovať k vyššej zamestnanosti, práve, naopak, zrejme opäť to bude mať dopad na sociálnu sféru, kde budeme musieť opäť hľadať nové a nové zdroje, aby sme v podstate sanovali potom Sociálnu poisťovňu a celý sociálny systém.
Myslel som si, pán minister, že tá daňová licencia, s ktorou ste prišli a kde ste chceli v podstate eliminovať skutočnosť, aby firmy išli do straty, a v podstate zaťažili ste ich daňovou licenciou, to už bude nejaká taká vaša konečná intervencia do tohto problému. Vidím, že to tak nie je. A rozhodne v druhom čítaní sa zrejme konkrétnejšie dotknem niektorých týchto problémov a pravdepodobne prídem aj s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, pán minister, začnem trochu politicky. Ja nie som z tých, ktorí práve takto nejako populisticky začínajú svoje vystúpenie, ale v každom prípade je zrejmé, že tento návrh zákona je nástrojom, ako dostať do rozpočtu ďalšie peniaze. A myslím si, a som takmer o tom presvedčený, že to je spojené aj s tým, ako robí vládna strana SMER politiku, aj možno voči, povedzme, sociálne slabým, voči tým, ktorí sú nezamestnaní, voči dôchodcom a podobne, naoko tzv. sociálnu politiku. Len veľmi málo sa robí pre to, aby týchto ľudí nezamestnaných, možnože sociálne odkázaných sme dostali čo najrýchlejšie do pracovného procesu, aby sme nemuseli potom takéto sociálne balíčky vytvárať, možno teda okrem dôchodcov, aby sme potom nelátali, neplátali prakticky takýmito opatreniami verejné financie, aby sme mali z čoho vykryť potom takéto náklady takýchto sociálnych balíkov. Niekedy mám taký dojem, ako keby vládna strana mala záujem, aby tu hádam bolo čo najviac nezamestnaných alebo nejakých odkázaných ľudí, pretože títo sú tu závislí. Žiaľ, myslím si, je to aj dedičstvo bývalého režimu, že títo ľudia ešte stále sú presvedčení, že štát sa musí postarať o nich. A veľmi málo vytvárame určitý motivačný systémový nástroj na to, aby sme týchto ľudí dostali do aktívneho či už podnikania alebo aktívnej nejakej pracovnej činnosti. A tu ja vidím ten problém, že opäť prichádzame ako keby s účelovým návrhom novely zákona, ktorá potom vyžaduje hľadať zdroje a najlepší spôsob, ako tieto zdroje dostať, je opäť dostať ich len od tých, ktorí sú aktívni, ktorí generujú tieto zdroje a vytvárajú síce takisto aj pracovné miesta. No ale ak ich budeme zaťažovať či už daňovo-odvodovo, tak zrejme tých pracovných miest bude opäť menej. A je to taký začarovaný kruh. Jednoducho my sa nevieme pohnúť z miesta, aj keď napriek tomu, že sa, povedzme, vládna strana SMER chváli nejakým pokrokom v zamestnanosti, pomaly sú tlačovky, keď stúpne zamestnanosť o nejaké promile, a vyhlasuje sa to za úspech, ja si myslím, že keď už len sa pozrieme na západ od nás, Českej republike, tam je nezamestnanosť o polovicu nižšia.
Tie opatrenia, ktoré teraz sú navrhované skrz túto novelu, sa, samozrejme, dotýkajú systému odpisov a takisto aj potom následne aj v súvislosti s tým oprávnených výdavkov, ktoré sa započítavajú do základu dane. Mnohé ustanovenia tejto novely na druhej strane nie sú jednoznačné, nevieme, do akej miery budú posudzované tieto oprávnené náklady alebo súvislosti s tými uvedenými odpismi. Budú o tom rozhodovať daňovníci, daňové úrady alebo iné kontrolné inštitúcie, ktoré, samozrejme, budú ich posudzovať len z toho subjektívneho pohľadu. A bude na nich, či táto položka alebo tam tá položka bude oprávneným nákladom, do akej miery bude v podstate ten oprávnený náklad teda môcť byť zahrnutý 80 %, 100 %, čím už sa dotýkam niektorých tých konkrétnych opatrení, ktoré tu sú.
Tu je otázka na pána ministra, aj keď je to trochu mimo, zachytil som, že bolo k návrhu šesťsto pripomienok, koľko z týchto pripomienok ste nejakým spôsobom zakomponovali do tohto návrhu, lebo, opäť, komunikujem s podnikateľmi a nezachytil som nejaký pozitívny signál, aby nejaké tie opatrenia, ktoré navrhli, boli akceptované. Ale možnože sa mýlim, budem rád, keď by ste prípadne aj reagovali na túto záležitosť.
Čo sa týka zníženia viacerých odpisových skupín zo štyroch na šesť, v podstate tam by som nemal ešte nejakú takú vážnu výhradu, pokiaľ by tieto odpisové skupiny alebo to prerozdelenie a predovšetkým to, čo sa týka niektorých súčastí hmotného investičného majetku, či už sú to technologické zariadenia a podobne, bolo zaradené skôr do tej nižšej odpisovej skupiny, teda s nižšou dobou odpisu a, samozrejme, v súvislosti s tým aj aby mohlo byť uplatnené zrýchlené odpisovanie vzhľadom na to, že práve technológie, technologické zariadenia dosť často sú významným prvkom konkurencieschopnosti výrobných podnikov. Ja si myslím, že každé jedno inovatívne zariadenie, technologické zariadenie by malo byť zahrnuté do tej čo najnižšej odpisovej skupiny, aby jednoducho tieto firmy mohli byť. No tam máte ale len osem položiek. Neviem, prečo práve tieto položky tam sú, ja si myslím, že každé jedno inovatívne technologické zariadenie by mohlo takto byť zahrnuté bez toho, aby sme ho museli nejako významne posudzovať. A ak toto zariadenie pomôže firme, inak by ho zrejme nekupovala tá firma, tak automaticky by malo byť zaradené do nejakej tej nižšej odpisovej skupiny, teda aby tam bolo uplatnené aj to zrýchlené odpisovanie.
Chcem sa dotknúť niektorých ďalších týchto opatrení.
Už som spomenul tú metódu zrýchleného odpisovania, že ste to posunuli vlastne už na 2. a 3. odpisovú skupinu. Myslím si, že neviem, či to bolo nevyhnutné.
Čo sa týka limitovaných daňových výdavkov, ja sa nechcem k tomu vracať, to bolo stále tých 80, 100 %.
Ja mám iba jednu výhradu k tomuto návrhu. A to je to, že v podstate bude tam uplatňovaný ten subjektívny činiteľ z pohľadu týchto daňových kontrol, respektíve kontrol iných kontrolných inštitúcií. A tam, si myslím, možno niekedy príde ku krivde v súvislosti s tým, či to teda bude považované za to, že sa to aj na osobnú spotrebu alebo potrebu využíva alebo nevyužíva.
Čo sa týka registračných a virtuálnych pokladníc, ja s tým nemám vážny problém, aj keď počul som mnohých lekárov, že s tým problém majú. Ale do určitej miery si myslím, že ten návrh je akceptovateľný.
Čo sa týka limitu 36 mesiacov na výdavky v súvislosti s marketingovými štúdiami, respektíve prieskumom trhu, no toto som už spomínal aj vo faktickej poznámke, že ten podnikateľ, ktorý teda prichádza s novým projektom alebo začína podnikať, tak marketingová štúdiá alebo marketingový prieskum je doslova nevyhnutnosť pre to, aby vedel overiť, či to podnikanie mu pôjde alebo nepôjde. A my už vlastne natiahneme tento výdavok prakticky tak, že to budeme odpisovať alebo teda zaraďovať do účtovníctva po tri roky, keď ešte táto firma ani negeneruje, hovorím, pokiaľ, povedzme, sa jedná o začínajúcu firmu. A vlastne my už vlastne rozkladáme ako keby tento výdavok do budúcich období, pričom nevieme, či prežije vôbec nejaký ten prvý rok svojho fungovania, už nehovoriac o zmarenej investícii. Povedzme, z akýchkoľvek dôvodov máte zmarenú investíciu. Čiže v podstate ani nezačnete podnikať, ale už nainvestovali, už ste v podstate možnože nakúpili aj možno nejaké technológie. Alebo čosi príde, niekto vám zmarí túto investíciu. Ale vy ho nemôžete pritom jednorazovo odpísať. A možno to súvisí už aj s ukončením podnikania zároveň, keď prakticky tak môžete urobiť len s tou jednou tretinou tohto roku, dokedy vlastne končíte toto podnikanie.
Takže tu sú také veci skôr na úvahy a zrejme v druhom čítaní možnože aj prídem s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi v súvislosti s touto novelou zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, je po 17.00 hodine, chcem sa len spýtať, či máte ešte toho veľa. Ak by bol všeobecný súhlas, by sme to dokončili, len máme potom hlasovanie.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Asi ešte niečo by som povedal.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Máte to na dlho?

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Budem pokračovať. Koľko ešte teda by ste mi dali čas?

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dve minúty.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
No tak to nie, to už nebudem pokračovať teraz.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem len zdôrazniť niektoré veci, ktoré tu kolega Mihál vypichol. A v podstate ten základný aspekt toho celého je, že deformujeme opäť podnikateľské prostredie cez odvodový systém, respektíve cez odpisový systém, ktorý zhoršuje, samozrejme, bilanciu toho podnikateľa tým, že základ dane sa mu bude zrejme zvyšovať a bude musieť zaplatiť vyššiu daň.
Chcel by som pripomenúť len niektoré tie aspekty tohto návrhu. A tu mám pred sebou z nich jeden taký v súvislosti s limitom 36 mesiacov na výdavky, ktoré sa dotýkajú napríklad marketingových štúdií, prieskumu trhu alebo zmarených investícií. V podstate ten podnikateľ ešte nezačne podnikať alebo má pripravený projekt, dá si pripraviť marketingovú štúdiu prieskumu trhu, už tobôž, keď hovoríme o zmarenej investícii, že sa mu vôbec nevydarí, tak my mu prakticky takýto výdavok rozdelíme na tri roky.
Takže to sú veci, ktoré určite nepomôžu podnikaniu na Slovensku, ale zhoršia podnikateľské prostredie.
A keď som odporca harmonizácie základu dane z úrovne Európskej únie, niekedy rozmýšľam, že ak to pôjde tak ďalej, či nie je lepšie nechať v podstate Európskej únii rozhodovať, ako budeme mať v podstate stanovený základ dane. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán kolega, veľmi dobre ste skutočne nabrífovaný a chcem veriť, že to bolo v záujme riešenia tejto problematiky.
V každom prípade pri terajšom stave vy ste tu kládli nejaké otázky teda koho trestať, čo trestať, ako trestať, v podstate je to obdobné, aj keď je čin klasifikovaný ako podvod. Rozšírili ste sa tu dosť významne, čo sa týka systémov odhaľovania manipulácie s tými odometrami a tak ďalej, že čo nám bráni, aby sme tieto systémy ďalej zavádzali, aby sme ich rozvíjali, aby sme v podstate skutočne vedeli odhaľovať tieto skutky.
Na druhej strane ak takto explicitne vyjadríme tento trestný čin novou skutkovou podstatou, ja si myslím, že práve to je rovnako určitý čin prevencie, aby sme zdôrazňovali túto nekalú skutočnosť, ktorá je rozšírená na Slovensku. A ja si myslím, ešte raz opakujem, že neurobíme nič zlého, ak v podstate možno aj takýmto spôsobom budeme poukazovať na tie nekalé praktiky.
No a ešte ten český model, respektíve toto, na čo ste poukazovali, že my by sme mali nakupovať nejaké informácie od nejakej českej spoločnosti, ktorá nemá tie informácie, sú nejasné a ťažko identifikovateľné. Veď toto tu hovorí o tom, že my by sme mali využívať pri odhaľovaní týchto trestných činov práve takéto zdroje. Veď budujme naše systémy, naše technické podporné systémy, aby sme ich vedeli odhaliť a potrestať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Susko, je pravda, že ste sa v podstate snažili vyriešiť tú právnickú stránku tohto problému a dať to do súladu s Trestným zákonom a klasifikovať tento čin, nech to už akokoľvek nazveme, či je to trestný čin alebo teda v tej klasifikácii uvedenie do omylu, podvod a podobne. V každom prípade ja si myslím, že táto téma si zaslúži pozornosť a treba, aby sme to zobrali do úvahy. A myslím si, že práve nami navrhovaná úprava to rieši. Napriek tomu, že skutok ako podvod je už teraz postihnuteľný, ja si myslím, že neurobíme nič zlého, ak budeme explicitne v Trestnom zákone tento podvod postihovať. Je pravda, že či teraz je už ten trestný skutok alebo tento čin zahrnutý pod podvodom a je ťažko dokázateľný, takisto aj potom, keby bol explicitne uvedený, by bol takisto ťažšie dokázateľný. Ale rozhodne treba, aby sme možno aj takýmto spôsobom poukázali na všeobecnú nebezpečnosť takýchto počinov a do určitej miery vytvorili prostredie, aby sa takéto činy v podstate ďalej nerealizovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, no snažili ste sa nám tu vysvetliť tú podstatu z tohto ekonomického pohľadu, dokonca až na základe nejakých ekonomických zákonov. Vy viete dobre, že prakticky tento návrh je skôr orientovaný na veľkozamestnávateľov. V podstate tie obchodné reťazce zneužívajú vlastne tú lacnú prácu. Na druhej strane to všetko speje k tomu, aké záujmy sú za týmito veľkými reťazcami.
A ak ste spomínali aj živnostníkov alebo malé obchodíky, ktoré fungujú, a prečo teda sa nezameriavame viac na nich a tak ďalej, ale ako keby sme v podstate diskriminovali tých veľkých, tak ide tu o tie konkrétne záujmy v podstate, kde je zjavné, že za tými veľkými je zisk za každú cenu. A potom to sú aj platy tých žien, ktoré robia a musia robiť v podstate aj v nedeľu.
A ďalej čo vadí nám kresťanským demokratom, to je konzumizmus, ktorý sa tu takýmto spôsobom presadzuje. A ja vám to poviem na niektorých príkladoch. A len by ste to videli v tých veľkoobchodoch, respektíve v tých supermarketoch na východe Slovenska, kde zjavne sociálne odkázaní ľudia, obyčajne Rómovia, nakupujú toho toľko, čo, som si istý, jednak si nemôžu dovoliť a jednak ani poriadne neskonzumujú. A myslím si, že aj toto by sme mali brať do úvahy, ak hovoríme o tom, ako aj týmto spôsobom eliminovať prakticky tie praktiky, ktoré potom tie veľké spoločnosti u nás uplatňujú. Teraz nechcem povedať, že ideme, že by sme mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega Figeľ, no som veľmi rád, že si vo svojom vystúpení zdôrazňoval fenomén tradičnej kultúry, tej európskej. Dotkol sa teraz toho aj Alojz Hlina.
Ja si myslím, že okrem tých hodnotových aspektov treba brať, samozrejme, do úvahy aj tie sociálno-ekonomické aspekty života ľudí. A tu treba v podstate pripomenúť presne toto, čo tu bolo povedané, že v tých vyspelých európskych ekonomikách, aké ich majú Nemci, Švajčiari, Rakúšania, v podstate tento fenomén tradičnej kultúry funguje, jednoducho je vlastne založený na tých tradíciách. A my, kresťanskí demokrati, samozrejme, zdôrazňujeme ten hodnotový aspekt ľudskej prirodzenosti a dôstojnosti, ktorý musí mať prednosť pred partikulárnymi podnikateľskými záujmami a postupujúcou kultúrou konzumizmu, a teda zisku za každú cenu.
Ja som veľmi rád, že si rovnako spomenul aj tú rodinnú politiku, ktorá je u nás, kresťanských demokratov, samozrejme, konzistentná, a chcem možno doplniť politiku rodinného podnikania, ktorá je na akoby opačnom póle v súvislosti s elimináciou konzumnej politiky veľkých obchodných reťazcov. Myslím si, že tu by bolo dobré, aby sme si všetci uvedomovali prakticky tieto súvislosti. Som veľmi rád, že toto si vo svojom vystúpení zdôrazňoval. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, ja ti chcem, samozrejme, poďakovať za taký komplexný exkurz do celej tej problematiky, ktorá je spájaná s prácou v nedeľu, respektíve ja by som nehovoril priamo o práci v nedeľu, ja by som hovoril skôr o odpočinku ľudí, o oddychu ľudí a v podstate o tom, aby rodiny mohli byť spolu, pretože toto je aktuálny problém nielen Slovenska, ale povedal by som až globálny. Potom máme tu problémy s deťmi, máme tu problémy, samozrejme, so starými rodičmi, pretože sa navzájom tie generácie sebe nevenujú a samotná rodina, samozrejme, potom sa rozpadá a tie väzby sa strácajú. V každom prípade okrem teda tých náboženských aspektov tých tradičných, ktoré súvisia s týmto problémom oddychu a nedele, chcem dať do pozornosti ten skôr, ten aspekt, to je o takej ľudskej prirodzenosti, že človek si potrebuje jednoducho oddýchnuť, že potrebuje byť v tejto rodine a je to súčasť aj európskej kultúry. Žiaľ, v podstate ten liberalizmus a relativizmus ovplyvňuje aj tieto veci, ktoré, s ktorým sú spájané, v podstate aj deň oddychu. A ak by som sa mal dostať ešte k žene matke, už nehovoriac o tom, že väčšina tých zamestnankýň, ktoré pracujú v týchto supermarketoch, sú ženy, že vlastne chýbajú, chýbajú deťom, chýbajú celej rodine a toto je ten veľmi dôležitý aspekt a je preto treba zobrať aj do úvahy aj tie iniciatívy, ktoré sú tu, aj 70-tisíc podpisov pod, pod túto podporu voľnej nedele, takže je treba, aby sme všetky tieto veci chápali. A ja ti ďakujem za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadanie výboru bude dnes o 12.30 hodine v miestnosti č. 148.
Ďakujem pekne.