Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja v podstate iba tak na doplnenie toho, čo tu povedal aj kolega Hlina a v podstate aj, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke. Tým, že tejto problematike sa venujem už od roku 2012, koniec-koncov ja to vnímam, ten problém, už prakticky ono to tak vypuklejšie začalo prenikať svojím spôsobom, ako vznikla tá hospodárska kríza v roku 2007-2008. Predtým tá druhotná platobná neschopnosť, mali sme ju možnosť registrovať...
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja v podstate iba tak na doplnenie toho, čo tu povedal aj kolega Hlina a v podstate aj, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke. Tým, že tejto problematike sa venujem už od roku 2012, koniec-koncov ja to vnímam, ten problém, už prakticky ono to tak vypuklejšie začalo prenikať svojím spôsobom, ako vznikla tá hospodárska kríza v roku 2007-2008. Predtým tá druhotná platobná neschopnosť, mali sme ju možnosť registrovať kedysi začiatkom 90. rokov, keď nikto nikomu neplatil. To boli iné dôvody a samozrejme, že nikto vám nerobil, neurobil, či už nedodal tovar alebo službu bez toho, aby sme mu nedali nejaký preddavok, alebo dokonca dopredu zaplatili a podobne.
Potom neskôr sa tá situácia zlepšila, prišla určitá hospodárska konjunktúra, dalo sa povedať, že je to v poriadku, aj keď aj vtedy boli problémy, po roku 2007-2008 vlastne tento problém začal sa výrazne vyostrovať a ja som si uvedomil aj v roku 2012, že s tým musíme niečo robiť a predovšetkým, čo sa týka verejných zdrojov, pretože tam štát nieže môže, ale má povinnosť intervenovať do týchto procesov. A poviem od toho prvotného, by som povedal, vstupu tých verejných zdrojov od obstarávateľa, až po toho posledného subdodávateľa, ktorý vlastne sa podieľa na dodávke tovaru, služby, resp. stavebných prác. Čiže štát musí odkontrolovať ten tok tých verejných zdrojov, lebo má mať takéto výhrady, niekto mi, teda niektorí ľudia mi hovoria, že ale veď štát nemôže intervenovať do nejakých obchodných vzťahov medzi dvoma subjektmi, podnikateľskými subjektmi, áno to je pravda, ale nie vtedy, keď tam nie sú verejné zdroje.
Akonáhle sú tam verejné zdroje, ktoré idú od obstarávateľa a vlastne sa podieľajú na realizácii tejto zákazky, až pokiaľ nie je ukončená, pokiaľ skutočne nie je odovzdaný tovar, služba, resp. skolaudovaná nejaká stavba, dovtedy štát má právo intervenovať do týchto procesov. A toto si je treba uvedomiť. A ak si zoberieme, že vo verejných zákazkách ročne sa otáča cca 2 mld. eur, uvedomte si tú sumu, 2 mld. eur a keď z tých 2 mld. eur si tí tzv. úspešní uchádzači, čiže tí vyvolení, ponechajú väčšinu týchto zdrojov a vlastne nedávajú, neposkytujú tieto prostriedky ďalej tým subdodávateľom, čo tu hrozí? Veď tu v podstate hrozí kolaps tým malým, povedzme sčasti stredným podnikateľom, ale predovšetkým tým živnostníkom, ktorí sú teda najviac zraniteľnejší, najzraniteľnejší a jednoducho nemôžu sa brániť.
A už prichádzam k tomu, ako reagujú jednotlivé subjekty, ktoré by mohli intervenovať do toho procesu, okrem samotného štátu, samozrejme, a to prostredníctvom legislatívy a ak teda vláda nie je schopná, tak mala akceptovať nás, zákonodarcov, ktorí chceme pomôcť tomuto procesu, ale ani médiá tomu nie sú nápomocné. Médiá, viete, niekedy vstupujú do takýchto, akože kvázi riešenia problémov, čo sa čudujete, že akú váhu tomu dávajú, tomu ohromného problému teraz, ktorý teraz tu je, ako keby sa ich to nedotýkalo. Viete, ja už teraz mám tú skúsenosť, že už štvrtýkrát dávam, ale tie médiá to nezaujíma, absolútne ich to nezaujíma, veď čo, veď nič sa nedeje.
Ďalší problém, čo tu Lojzo Hlina hovoril, a to je zastrašovanie, to je zastrašovanie tak tých jednotlivých podnikateľov, tých, ktorí nedostali zaplatené, tých veriteľov, tých živnostníkov malých, ale v podstate aj celé skupiny týchto podnikateľov prostredníctvom tých asociácií, ktoré majú, či už živnostníkov, komory a pod. To sa mi sťažovali, že v podstate, viete, ony akýmsi spôsobom sú stále napojené nejak na, buď na tie veľké podniky, alebo aj na štát, ktorý povedzme v tomto prípade vláda, ktorá kryje týchto darebákov, ktorí neplatia. A tak radšej sú ticho.
Viete, my sme vytvorili portál "nezaplatili mi faktúru", kde dostávame desiatky, stovky podnetov od týchto malých živnostníkov, malých podnikateľov, ktorí sa sťažujú, ktorí opisujú svoje príbehy, to by som vám dal prečítať, to už je, možnože vydám aj knižku z toho, v akých zúfalých situáciách sú. Ale akonáhle im poviete, že teda, že aby prišli na nejakú tlačovku, akonáhle im poviete, a či môžete zverejniť, minule som aj čítal, ale s tým, že som neuvádzal ich mená, teda názvy firiem, resp. u živnostníkov mená, lebo sa boja, lebo ešte stále veria, no veď viete, situácia je taká, ja potrebujem žiť a oni mi teda nezaplatili zatiaľ, ja ešte čakám, že asi mi zaplatia, alebo možno mi zaplatia a viete, oni sa dostávajú k ďalším a ďalším zákazkám a predsa len mám šancu, keď nebudem sa nejakým spôsobom sťažovať, alebo nedám to na súd, že predsa ešte k tej zákazke sa nejakej dostanem a ešte takýmto spôsobom môžem fungovať.
No, ale toto je systém nejaký? Toto je nejaké fungovanie nejaké? Toto je podnikateľské prostredie, ktoré by malo pomáhať podporovať tých, ktorí berú zodpovednosť za seba, za svoje rodiny a odbremeňujú štát? A ešte nielenže odbremeňujú, ale sa podieľajú daňami, odvodmi, v podstate na tvorbe sociálneho systému, na tom, aby štát mohol cez OPC, cez verejné projekty zveľaďovať infraštruktúru, všetko čo je nevyhnuté a oni doplácajú prakticky na to všetko.
A najhoršie, viete, čo je ešte, že štát tým, že tí darebáci, tie veľké firmy, tí tzv. úspešní uchádzači vlastne neplatia týmto svojim subdodávateľom a ešte nie sú, a tým pádom dosť často povedzme v prípade Váhostavu, že niektorí tí živnostníci ani možno ani nie preto, že by nechceli, že poviem tak dosť, už nebudem, lebo možno nemá jednoducho na to, povedzme si, zoberme, keď má niekto, nejaký živnostník nákladné auto a tam participuje, chodí tam v podstate voziť nejaký materiál, on nemá už na naftu, čiže on vlastne už nemôže pokračovať na tejto stavbe a potom sa nečudujme, že tie zákazky, tie stavby stoja a máme príklady pri Prešove, pri Levoči, čo všetko stojí, už polročné, ročné pomaly meškanie, o aké hodnoty prichádza tento štát? O aké veľké hodnoty prichádza tento štát?
Na jednej strane, keď vládna strana alebo vláda argumentuje tým, ako je treba rýchlo robiť, riešiť dopravnú infraštruktúru cez veľké PPP projekty, pretože o aké ďalšie hodnoty prichádzame tým, že z časového hľadiska povedzme meškáme a podľa nich PPP projekty, to sú rýchle, rýchla realizácia a toto ich netrápi, že niektoré úseky diaľnic stoja nedokončené pol roka, rok, tam neprichádzame o hodnoty, tam absolútne neprichádzame o hodnoty. Čiže toto sú len také útržky toho, čo, čo sa deje jednoducho, o čo prichádza táto krajina a v konečnom dôsledku predovšetkým tí chudáci, tí malí podnikatelia, živnostníci, pričom tie dopady, nejdú, nejdú, alebo štát neprichádza, len štát teda, že už nie sú schopní povedzme zaplatiť odvody, alebo prípadne už nehovoriac o nejakých daniach, ale jednoducho oni nie sú schopní už zabezpečovať vlastnú rodinu so živobytím.
Čiže toto sú, toto sú vážne, toto sú vážne dopady, ktoré s týmto súvisia, ale ja neviem, ako chceme pokračovať v podstate vo fungovaní tej takej štandardnej ekonomiky, ak zabijeme tých malých podnikateľov a živnostníkov, ktorí aj teraz, no síce ten, ten sektor malého a stredného podnikania plus živnostníci vytvára takmer 50 % pracovných miest a významný podiel na hrubom domácom produkte. Neviem, ako chceme ďalej pokračovať na Slovensku a hovorím, nie je ani, ani sa nečudujem, že Európska komisia za rok 2014 vyčíta Slovensku vo svojej správe, že podnikateľské prostredie sa výrazne zhoršilo. Ani sa vôbec nečudujem.
Takže toľko na dôvažok. Samozrejme, že v prípade, ak budete mať ešte nejaké pripomienky alebo návrhy, podnety, takže môžem ešte reagovať potom na záver.
Zatiaľ ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
