Videokanál poslanca

98.
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne, pán kolega. Predovšetkým chcem vyzdvihnúť dva také dôležité aspekty tvojho vystúpenia, a to, že si poukázal na konzistentnosť týchto našich návrhov, ktoré sa týkajú zlepšenia, povedal by som, podnikateľského prostredia vo všeobecnosti, ale týka sa to samozrejme eliminovania tej druhotnej platobnej neschopnosti. A to tým, že sme jednak chceli riešiť tieto problémy týmto návrhom zákona o ochrane subdodávateľov potom zákonom o DPH, aby teda firmy, ktoré teda dodávajú tovary, služby, tak aby v podstate platili depeháčku až po zaplatení za tieto faktúry. A potom zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré tak isto takým, by som povedal, prirodzeným vstupom do celého riešenia týchto problémov ohľadom, povedzme, lepšieho podnikateľského prostredia, respektíve aj eliminácie, teda hlavne eliminácie druhotnej platobnej neschopnosti.
Druhý ten aspekt, ktorý si zdôraznil, a ja ho chcem tak isto ešte raz takto pripomenúť, je, že v tom procese verejného obstarávania je jasné, že kto do neho vstupuje. To sú tí subdodávatelia. A čo je dôležité, bolo by dobré možno aj vedieť a z toho určite cez tú elektronickú fakturáciu s tým, že kópie by sa dávali verejnému obstarávateľovi, že ten verejný obstarávateľ by mal prehľad, koľko vlastne, či ten generálny obstarávateľ alebo teda generálny dodávateľ alebo ďalší subdodávatelia v tom reťazci, koľko vlastne platia tým konečným živnostníkom, ktorí pracujú na týchto subdodávkach, pretože to sú už len omrvinky za vykonanú prácu.
Takže tie dva aspekty sú myslím, že veľmi dôležité, aj keď stojí pred nami veľmi ťažká úloha dostať do praxe takéto navrhované riešenie.
Ďakujem.

 

94.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega Bobík, ja som veľmi rád, že si vyzdvihol jeden dôležitý fakt, ktorý je zrejmý a jasný, ale ja som ho nespomenul. Takže som veľmi rád, že si ho pripomenul, a to je súkromného investora ako dobrého hospodára. Ten sa skutočne postará, aby ak zaplatí tomu svojmu generálnemu dodávateľovi, aby tie prostriedky skutočne išli až k tomu poslednému možno živnostníčkovi, ktorý tam behá s fúrikom po stavbe, pretože jednak to dáva kredit jemu samotnému ako tomu investorovi, ale na druhej strane si je istý, že táto stavba sa dokončí v kvalite, sa dokončí načas a bude môcť kolaudovať.
A ja dávam do rúk týmto návrhom zákona ohromný nástroj verejnému obstarávateľovi, aby mohol vstupovať do týchto procesov, aby mohol on odkontrolovať tok týchto zdrojov, aby skutočne aj ten posledný živnostníček dostal zaplatené. A na druhej strane, aby ten verejný obstarávateľ, čo je štát, aby bolo jasné, že táto stavba, tá zákazka, na ktorej sú vynaložené verejné prostriedky, čiže prostriedky od daňových poplatníkov, že bude zrealizovaná v kvalite a načas. Veľmi pekne ti ďakujem, že si spomenul toho súkromného investora.
Ale vidíte, jednoducho napriek tomu, že ponúkame vláde, štátu, ohromný nástroj na to, aby skutočne mohol dohliadnuť nad tokom týchto prostriedkov, aby nevyšli nazmar, aby tá verejná zákazka bola urobená načas a v patričnej kvalite, napriek tomu oni nechcú takýto nástroj. Môžeme sa opýtať, prečo zástupcovia vlády, prečo poslanci za vládnu stranu, prečo nechcete využiť takýto nástroj?
Ďakujem pekne.

 

88.
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, kolegovia, aby som, tak ako som v tej prvej časti pri uvedení tohto návrhu zákona už povedal, máme záujem serióznym spôsobom a konzistentne pokračovať v riešení problému neplatenia faktúr. Samozrejme následne z toho čo vyplýva, tá druhotná platobná neschopnosť. Pretože povedzme, niekto si myslí, že je za tým, sú tu určite nejaké ekonomické vzťahy, ako keby sa to nedotýkalo bežných ľudí. Môžem vám garantovať, že z tých všetkých podnetov, ktoré dostávam, sú ich desiatky a už môžem počítať na stovky. Okrem iného ja som etabloval práve preto, aby sme zachytávali tie podnety, taký internetovský portál nezaplatilimifaktúru.sk, kde skutočne dostávame desiatky takýchto podnetov, a nie sú to čiste problémy, aj keď z toho to vyplýva, len určitých ekonomických vzťahov, ale sú to problémy, ktoré doliehajú už na konkrétne rodiny. A mnohé, mnohí takíto živnostníci, žiaľ, musia podliehať exekúcii alebo podliehajú exekúcii, keďže nie sú schopní po tom, ak nedostanú zaplatené, riešiť svoje ďalšie záväzky. A, samozrejme, takéto rodiny sa skutočne dostávajú do veľmi ťažkých sociálnych podmienok.
Tak ešte na úvod, aby sme si uvedomili, že má to skutočne nielen ekonomický aspekt, ekonomický dopad na firmy, spoločnosti, ktoré sú subdodávateľmi v rámci verejného obstarávania, ale že je to vážny sociálny aspekt celého tohto procesu.
Už ako som spomínal, vlastne my sme konzistentní v tomto procese, to znamená, že vlastne sme upravili určité riešenie, ktoré tu bolo doteraz. Tým, že štát prostredníctvom verejného obstarávateľa, či už sú to ministerstvá, či už sú to štátne, resp. verejné inštitúcie, alebo sú to miestna alebo regionálna samospráva, môže vstupovať do týchto procesov v prípade, ak generálny dodávateľ alebo v reťazci subdodávateľov niektorý z tých väčších, silnejší subdodávateľ nezaplatí v tom reťazci tomu nižšiemu subdodávateľovi, aby jednoducho mohol reagovať, aby ten verejný obstarávateľ mohol urobiť nápravu. Tá náprava je, samozrejme, v určitom upozornení týchto, či už generálneho dodávateľa alebo týchto subdodávateľov, aby si plnili svoje záväzky. Ak nie, potom, samozrejme, môže nastať zablokovanie platieb. To je po prvé.
Po druhé, ak aj napriek tomu si ten generálny dodávateľ alebo subdodávateľ v tom reťazci subdodávateľov nebude naďalej plniť svoje záväzky, tak môže byť vyškrtnutý cez Úrad pre verejné obstarávanie zo zoznamu podnikateľov. To znamená, že je diskvalifikovaný pre ďalšiu možnosť účasti na verejnom obstarávaní.
Čiže sú to také významné nástroje na to, aby sme konečne urobili na trhu v súvislosti s verejnými zákazkami poriadok. Žiaľ, tento návrh zákona už štyrikrát neprešiel a ja si myslím, že ak tento návrh zákona by bol schválený už v roku 2012, som presvedčený, že nejaká kauza Váhostav, Doprastav a ďalšie kauzy, ktoré súvisia s neplatením faktúr v rámci verejných zákaziek, by tu momentálne už neexistovali a posunuli by sme sa ďaleko dopredu, čo sa týka určitej finančnej disciplíny v tých ekonomických alebo teda podnikateľských aktivitách.
My naviac v súčasnosti sme upravili tento návrh zákona o zavedenie povinnej elektronickej fakturácie o všetkých ekonomických vzťahoch, ktoré sú súčasťou plnenia zákazky, ak bola predmetom verejného obstarávania. To znamená, že skutočne všetky subjekty, ktoré sú súčasťou toho verejného obstarávania, od generálneho dodávateľa, resp. od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až po posledného subdodávateľa, musia, obligatórne musia v podstate svoje faktúry vystavovať aj elektronicky.
Súčasne sa v návrhu počíta s tým, že subdodávateľ vo verejnom obstarávaní elektronickú faktúru odošle nielen príjemcovi tovaru alebo služby, ale jej kópiu pošle aj verejnému obstarávateľovi, aby v prípade, že nejde o priameho subdodávateľa, tak aj úspešnému uchádzačovi.
Čo to znamená? To znamená, že ktorýkoľvek subdodávateľ, ak teda splnil si svoju zákazku a vystaví faktúru, tak ju vystaví v tomto prípade už elektronicky a tú kópiu nezašle len svojmu odberateľovi, prípadne generálnemu dodávateľovi, ale pošle ju v podstate aj generálnemu dodávateľovi, ak medzitým bol subdodávateľ v tom reťazci, alebo aj verejnému obstarávateľovi. Čo to znamená? Znamená to, že ten verejný obstarávateľ má konkrétny prehľad o tom, v akom stave sú toky tých verejných zdrojov, ktoré boli uplatnené v rámci verejného obstarávania, a jednoducho môže konať. Môže absolútne bez nejakého časového omeškania, môže intervenovať do tohto procesu a môže hneď v prípade, ak tento generálny dodávateľov alebo niektorý subdodávateľ nesplnil si svoje záväzky: tak prečo si ich nesplnil? Čiže tam nedochádza k žiadnemu časovému oneskoreniu. Takže hovorím, že prakticky transparentným spôsobom môže vstupovať do týchto procesov a môže eliminovať vlastne neplatenie týchto faktúr.
Ja si myslím, že je to veľmi dobrý spôsob na to, aby sme na jednej strane aj motivovali tieto subjekty pre v podstate, by som povedal, serióznejšie konanie, ale na druhej strane prípadne, ak sa stanú prípady, že ten generálny dodávateľ, lebo niektorý podnikateľ v rámci toho reťazca, subdodávateľ si nesplní svoje povinnosti, aby tento verejný obstarávateľ mohol účinne konať.
Zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní do roku 2016 vyzval členské štáty Európskej únie vo svojom uznesení z roku 2012 už Európsky parlament a podrobnejšie sa ním zaoberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní z roku 2014. Čiže my prakticky zároveň vlastne vstupujeme alebo sa snažíme uplatniť aj európsku legislatívu v súvislosti s využívaním elektronických faktúr aj do nášho právneho poriadku. Ale to nie je samoúčelné. (Ruch v pléne.) Pán predseda, skúste povedať...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Páni kolegovia, poprosím, keby ste nerušili pána navrhovateľa.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je to samoúčelné, pretože len naplniť, len naplniť ako keby európsku legislatívu implementovaním do našej legislatívy ešte nemusí nič znamenať. Ja si myslím, že v tomto prípade, keď sa týka takýchto vážnych problémov v rámci obchodných vzťahov medzi podnikateľmi vo verejnom obstarávaní, ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme aj takúto povinnú elektronickú fakturáciu zaviedli aj v našej legislatíve.
Nebudem sa ďalej rozširovať, mohli by sme tu hovoriť o konkrétnych prípadoch. Mohli by sme tu hovoriť o tom, ako tento problém je naďalej vážnym, ako sme nedoriešili tento problém, lebo po kauze Váhostav, ešte raz opakujem, ako keby sa zdalo, že všetko je v najlepšom poriadku v tejto krajine. Vôbec tomu nie je tak, a preto aj chcem vás vyzvať, vážení kolegovia, kolegyne, aby ste podporili tento návrh zákona. Myslím si, že urobíte dobrú službu nielen tým dotknutým podnikateľom, ale aj tým dotknutým rodinám, ktoré, žiaľ, v prípade, že ich, že teda tí živnostníci alebo malé firmy nedostali zaplatené, v podstate musia znášať vážne sociálne dopady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý v podstate už piatykrát predkladám so svojimi kolegami na rokovanie Národnej rady, má za cieľ viac-menej ten istý ako, ako keď sme ho dávali prvýkrát, a to eliminovať ten istý problém, len, žiaľ, už ďalej so širším, väčším rozsahom ako takmer pred troma rokmi v roku 2012, keď som ho dával prvýkrát.
Spoločnosti, ktoré boli úspešné pri verejnom obstarávaní a realizujú verejné zákazky, často arogantným spôsobom neplnia svoje finančné záväzky voči subdodávateľom, firmám a živnostníkom, ktorí participujú na dodávkach tovarov, služieb alebo stavebných prác. Subdodávatelia, ktorých sa to týka, sú neraz malé firmy alebo malí živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne úspešného uchádzača, my ho nazývame obyčajne, generálneho dodávateľa, sa často dostanú do existenčných problémov, pretože nemajú dostatočné vlastné finančné rezervy, aby mohli prekonať platobné omeškanie alebo dokonca nezaplatenie faktúr od generálneho dodávateľa. Výsledkom je takzvaná druhotná platobná neschopnosť, čo znamená, že tieto malé firmy a živnostníci nie sú schopní zaplatiť svojim zamestnancom, ale aj, samozrejme, aj svojim prípadným subdodávateľom.
Na prvý pohľad sa zdá, že po kauze Váhostav, ktorú vláda Roberta Fica, v úvodzovkách, vyriešila po svojom, je problém nezaplatenia faktúr zažehnaný. Tak tomu, žiaľ, nie je. Mnohé malé firma a živnostníci naďalej nedostávajú zaplatené za svoje práce, za svoje služby, predovšetkým stavebné práce. A, žiaľ, vláda sa naďalej nečinne prizerá, ako stovky a možno aj tisíce ľudí, predovšetkým domácnosti alebo rodinní príslušníci týchto firiem alebo živnostníkov, ako doplácajú vlastne na tento stav.
Súčasná situácia je skutočne kritická. Nie je vyhrotená len preto, že v spoločnosti rezonujú momentálne vážnejšie problémy spojené možno s migračnou krízou. Vláda navyše prekrýva tento problém štedrými sociálnymi balíčkami. Čiže ako keby v skutočnosti ten problém neexistoval. Ale ja vás môžem ubezpečiť, dámy a páni, že tento problém naďalej existuje. Ja dostávam opäť desiatky podnetov od živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí sa stále sťažujú, že jednoducho nedostávajú platby za svoje práce práve v rámci verejných zákazok.
Ja pre istotu zopakujem v podstate aj toto jadro tohto návrhu po tej obsahovej stránke. Tento návrh zákona dáva štátu možnosť prostredníctvom verejného obstarávateľa intervenovať do procesov v rámci verejných projektov. Toky týchto zdrojov musia byť samozrejme na jednej strane transparentné, na druhej strane nemajú byť omeškané alebo tobôž nie zastavené.
Chcem len v tej úvodnej reči, alebo v rámci uvedenia tohto návrhu zákona pripomenúť, že my dopĺňame, a toto je podstata tohto upraveného návrhu zákona, dopĺňame k tomuto návrhu zákona alebo rozširujeme ten pôvodný návrh zákona o povinnosť elektronickej fakturácie vo všetkých ekonomických vzťahoch, ktoré sú súčasťou plnenia zákazky, ak bola premetom verejného obstarávania. To znamená, že chceme, aby všetky tie subjekty, ktoré sú súčasťou verejnej zákazky, fakturovali elektronicky, aby bola vyššia transparentnosť, aby samozrejme boli prehľadné tie toky financií od generálneho dodávateľa až po posledného subdodávateľa. A takýmto spôsobom, aby verejný obstarávateľ mal dokonalý prehľad, ktoré záväzky nie sú plnené alebo prečo nie sú plnené, aby mohol konať, aby mohol reagovať. Aby mohol, jednoducho mohol, tak ako som povedal, vstupovať do týchto procesov a snažiť sa, aby bol tento zákon prijatý, aby sme eliminovali neplatenie týchto faktúr.
Chcem vás na záver samozrejme požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ešte raz zopakujem, ten problém tu je stále, kauzou Váhostav sa tento problém absolútne nevyriešil. Momentálne sme v situácii, keď sú tu a rezonujú tu vážne iné problémy v spoločnosti aj v Európe. Zdá sa, ako keby tento problém neexistoval. Ale ja vám hovorím, že tento problém tu je a je vážny.
Takže poprosím vás, vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za porozumenie.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán kolega, súhlasím s vami, že stav, keď mnohé spoločnosti, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, nedostali zaplatené za tieto svoje služby, tú dotáciu určenú na tieto účely len preto, že si nesplnili určitý administratívny záväzok, a vlastne takéto nesplnenie potom postačilo na to, aby dostali minimálne na jeden rok, respektíve aby nedostali minimálne na jeden rok v podstate túto dotáciu, určite to prinesie neblahé dôsledky, od straty zamestnanosti až po, samozrejme, hospodársky, až po hospodárske efekty v tejto krajine. Myslím si, že keď 1200 subjektov si nesplní takýto záväzok, niečo v tom systéme nehrá. A preto súhlasím s tebou, že by bolo dobré upraviť tento zákon o obnoviteľných zdrojoch tak, aby v podstate sa dotýkalo len určitej sankcie, ktorú by mohla potom realizovať Slovenská obchodná inšpekcia, namiesto toho, aby tieto spoločnosti, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, boli takto postihované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený kolega, ja súhlasím s tebou, že vlastnícke práva sú skutočne veľmi citlivá záležitosť, a každé jedno takéto rozhodnutie o vyvlastňovaní skutočne naráža na Ústavu Slovenskej republiky. Mali by sme samozrejme, že posúdiť nutnosť toho vyvlastňovania veľmi citlivo. Naviac, ak prichádzajú k tomuto procesu vyvlastňovania takéto špekulatívne obchody, ako teraz vnímame v súvislosti s vykupovaním pozemkov pre investíciu Jaguar Land Rover. Žiaľ, myslím si, že ani v tomto prípade, tak ako v prípade Kii vtedajšia vláda, ani táto vláda nebola schopná zaručiť transparentné vykupovanie, a vlastne špekulanti sa dostali k tomu, čiže za 70 centov vykupovali meter štvorcový a následne ho idú predávať za 15 eur. Myslím si, že toto je veľká čierna škvrna na celom tomto procese.
V každom prípade chcem ešte zdôrazniť, že táto novela zákona, stavebného zákona bola absolútne nevyhnutná aj vzhľadom na to, že my máme, aj napriek tomu, že ten stavebný zákon je starý, ale je štandardný, nie je teda dokonalý, ale v každom prípade na toto, čo potrebujeme v súvislosti s touto investíciou, je postačujúci, nie je treba ani urýchľovať, ani skracovať tento proces. Pretože ja si myslím, že aj títo investori vedia pochopiť celý ten proces a určite sú pripravení aj na dĺžku tohto procesu. Takže myslím si, že táto novela absolútne nie je nevyhnutná a nemusím byť takto servilný. Ja si myslím, že aj títo investori vedia pochopiť, že ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Možno trochu expresívnejšie zareagujem. Pán kolega Hlina vlastne vyjadril to, čo ja takisto cítim v súvislosti s etickým kódexom správania poslancov v parlamente. Veď ak niekto nemá etické konanie, etické správanie vžité, ak niekoho rodičia alebo to najbližšie okolie počas ja neviem koľkých rokov nevychovalo k nejakému etickému správaniu, tak myslím si, že žiaden etický kódex nám tu už nepomôže. Ja som si myslel, že koncom etického kódexu budovateľa komunizmu hocijaké ďalšie etické kódexy už hádam nebudú v tejto krajine. Myslím si, že toto absolútne nepomôže správaniu poslancov v Národnej rade. Máme rokovací poriadok, áno, tam treba zakomponovať, čo treba, nejaké etické kódexy. Môžem hovoriť, skutočne to sú také hlúposti, absurdity. Ešte raz hovorím, myslel som si, že už sa skončí toto, deväťdesiatym rokom minulého storočia nejaký etický kódex. Je to tak sprofanované. Áno, tá myšlienka kdesi v Amerike tie vznešené ideály, to je všetko fajn, ale nová doba sprofanovala tieto veci. Konečne už odíďme od takých proklamatívnych aktov a poďme normálne k prirodzenému správaniu aj tu v parlamente. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán kolega, ja súhlasím s viacerými vašimi pripomienkami k tejto investícii, aj v postate do určitej miery o tom, že tá lokalizácia je nešťastná. Neviem, či investor, predstavitelia Jaguaru skutočne až tak trvali na tejto lokalite, ako sa o tom bežne hovorí. Nechcem to síce na druhej strane spochybňovať, v každom prípade čo mi vadí na celom tomto procese, to je servilnosť, nenormálna servilnosť. My sme schopní pomaly len preto, aby sme ho dostali tuto na Slovensko, pomaly zmeniť ústavu. Však my musíme trošku rešpektovať nejaké štandardné procesy, ktoré tu fungujú v tejto krajine, tu sa nedá, že pre každého investora budeme teraz prispôsobovať legislatívu a ísť až na úplne na hranu. Veď prakticky už snažme sa byť nejakou kredibilnou, rešpektovanou krajinou, pretože pripadá mi to, ako keby sme boli banánovou republikou, ktorá sa za každú cenu chce prispôsobiť tomuto investorovi.
Takže o tom to je celé. Ja vítam túto investíciu, vítam rozhodnutie Jaguara, ale nie za každú cenu, aby sme servilne zohýnali chrbty a prispôsobovali legislatívu do krajnosti. O tom to celé je.
Na druhej strane, v každom prípade táto investícia prinesie, samozrejme, hospodársky efekt, zamestnanosť, ale na druhej strane sú tu ďalšie negatívne aspekty, o ktorých sa nehovorí. Či chceme alebo nechceme, bude to montážna hala s nízkou pridanou hodnotou. Bude problém so zamestnancami, bude problém v podstate s migráciou ľudí za zamestnaním. O tom sa málo hovorí, hovorí sa málo o tom, koľko bude stáť tá investícia, či by nebolo lepšie iným spôsobom tieto peniaze minúť, podporiť naše podnikateľské subjekty, ktoré možno by zamestnali toľko isto ľudí. O tom sa vôbec nehovorí. Len v podstate servilne prispôsobujeme všetko možné, aby títo investori tu prišli.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Som veľmi rád, pán kolega, že si zdôraznil niektoré aspekty v súvislosti s tým skráteným legislatívnym konaním, ktoré môžu byť, samozrejme, buď rizikové pre našu krajinu, respektíve porušujú niektoré možno a sú na hrane, ako ste spomínali, ústavnosti.
Ja by som chcel zdôrazniť hádam jeden fakt, ktorý tu nebol spomenutý, a to je, že každá krajina, ktorá chce byť kredibilnou, musí, samozrejme, dodržiavať, a vláda, samozrejme, a aj občania krajiny dodržiavať existujúce zákony. Ja si myslím, že zákony, ktoré súvisia povedzme s vykupovaním pôdy, vyvlastňovaním pôdy, v podstate či je to ten pôvodný stavebný zákon, alebo ďalšie súvisiace zákony, musia byť rešpektované prakticky aj potenciálnymi investormi a aj inštitúciami štátnymi, verejnými. A je len dobré, keď krajina povie aj tomuto potenciálnemu investorovi, akokoľvek významný je, v tomto prípade Jaguar, že žiaľ, ale musíte v podstate prejsť štandardnými procedúrami, ktoré sú tu.
A ja vám garantujem, že takéto veľké spoločnosti, ako je Jaguar, tak ďaleko viac budú rešpektovať túto krajinu, pretože servilné správanie voči všetkým tým možným investorom a tak ďalej len poškodzuje dobré meno Slovenska. Áno, však choďte na Slovensko, zamávajte v podstate nejakou dobrou ponukou a oni vám urobia v podstate dokonca aj zmenu ústavy, keď bude treba.
Však nechajme v podstate týchto potenciálnych investorov, nech rešpektujú štandardné procesy v tejto krajine, a ja vám garantujem, že oni neodídu. Oni neodídu. Nemusíme sa báť. Oni vyčkajú. Keď doteraz vyčkali, aj teraz vyčkajú. Takže buďme trochu hrdí na túto krajinu, na naše zákony, na našu legislatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

40.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, jednoznačne s tebou súhlasím, lebo bez dobrého podnikateľského prostredia ťažko očakávať nejaké zmeny v sociálno-hospodárskom rozvoji na Slovensku. Ja si nemyslím, že je treba nejak extra upravovať podnikateľské prostredie jednotlivých okresov. Tu je treba nastaviť dobre podnikateľské prostredie v celej krajine a potom aj tieto okresy, ktoré sú na tom veľmi slabo, budú mať ďaleko lepšie podmienky pre svoj rozvoj. Veď keď len uvediem príklad v súvislosti s problémami subdodávateľov pri veľkých verejných zákazkách, títo subdodávatelia vo väčšine prípadov pochádzajú práve z týchto východoslovenských okresov, resp. aj banskobystrický, lebo títo, povedzme, živnostníci berú každú jednu zákazku, len aby sa uživili, aby uživili svoje rodiny. Čiže tu ide o to, aby sme hľadali spôsoby ako zlepšiť podnikateľské prostredie. A, žiaľ, súčasná vláda v tomto veľa neurobila, ba priam naopak, poškodzovala podnikateľské prostredie. Ešte raz opakujem, tieto okresy nepotrebujú nejaký extra nový zákon. Ja už som hovoril v predošlej faktickej poznámke, pán minister, že s tými akčnými plánmi už ste mali začať dávno, pretože my vieme dobre, že tie okresy majú problémy už takmer dvadsať rokov. Takže teraz hľadať nejaké riešenia v podobe nového zákona, aj keď ešte raz opakujem, stále lepšie ako nič. Čiže ja beriem stále tento návrh zákona ako niečo, čím pôjdeme aspoň ako tak dopredu, aj keď nevidím dôvod, aby sme tie riešenia už nerealizovali teraz.
Ďakujem pekne.