Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Vážený pán minister Žiga, pamätám si, lebo hovorili ste o tom, že platby aj vo vašom rezorte do Operačného programu Životné prostredie boli pozastavené, a tak ste naznačili, že v podstate to bola záležitosť predošlej vlády, čiže Radičovej vlády. Len viete, tie platby, ktoré boli pozastavené, a teda aj Operačný program Životné prostredie, boli pozastavené na základe auditu Európskej komisie, ktorá bola vykonávaná z polovice roku 2009 do polovice roku 2010. A tie platby sa neuvoľnili až dovtedy, dokiaľ ste neprišli vy. Čiže je jasné, že tie výsledky boli zlé, ale boli spôsobené predovšetkým vašou vládou, predošlou prvou vládou Roberta Fica. Čiže zakrývať vlastné nedostatky tým, že ako ste prišli do rezortu a zistili ste čerpanie cirka na 19 %, veď nemohli čerpať, keď platby boli pozastavené. Kontrahovanie, povedzme 70 %, toto mohlo byť aj vyššie, ale viete, to všetko sú to relatívne informácie vzťahované len na konkrétny čas, kedy ste prišli, len treba pozerať aj na tie príčiny, z ktorých tieto výsledky potom boli stanovené alebo ku ktorým sa prišlo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja som skutočne veľmi rád, že si zdôraznil aj tú celú chronológiu vlastne prípravy Národného strategického referenčného rámca, pretože to je dôležité v tom zmysle, ako sme začali. A začali sme veľmi nešťastne s tým, že sa po nástupe vlády Roberta Fica začal prekopávať celý Národný strategický referenčný rámec. My sme, samozrejme, stratili, ja si dovolím tvrdiť, minimálne rok, pretože následne tie ďalšie výzvy, keď sa, teda už definitívne Európska komisia schválila samotný Národný strategický referenčný námet, potom jednotlivé operačné programy, ktoré ste si v podstate urobili na mieru podľa jednotlivých ministerstiev, samozrejme, tam sme stratil veľa času.
Na druhej strane, keď spomeniem niektoré operačné programy, predovšetkým operačný program doprava, kde prakticky ste sa ako keby od začiatku uchýlili k PPP projektom a vy ste vlastne zanedbali prípravu projektov pre realizáciu prostredníctvom štrukturálnych fondov. Samozrejme, že keď sme my prišli potom do vlády, bolo treba čo najrýchlejšie, jednak po exspirovaní vlastne tých zmlúv, ktoré vlastne neboli ani pokryté ani finančne a boli aj ďalšie nedostatky, povedzme environmentálneho charakteru, tak jednoducho opäť to nabralo časový sklz, pokiaľ sme rozdelili PPP projekty do jednotlivých konkrétnych projektov pre štrukturálne fondy. Čiže všetko toto sa nabaľovalo a výsledok je taký, že nemáme dočerpaných 3,4 mld. eur, ešte neviem, koľko prídeme v podstate na korekciách o verejné zdroje, nehovorím o projektoch, ktoré vlastne boli realizované povedzme veľmi divným spôsobom verejného obstarávania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán minister. Aj povedzme za tie drobné opravy, ktoré síce nehrajú rolu v súvislosti s meritom tejto otázky, vzhľadom na to, že ja momentálne mám tu v ruke, a predpokladám, že aj vy máte k tomu dosah, výpis z registra maltskej finančnej správy, kde tento investičný fond, o ktorom som hovoril, bol založený 7. mája 2014 a teda iba pár týždňov pred uzavretím tendra na privatizáciu o 12-tisíc železničných vagónov štátneho Carga. Chcem sa, chcem sa vás teda opýtať ako doplňujúcu otázku, či máte informácie o tom, že tento investičný fond bol špekulatívne zriadený iba pre túto privatizáciu a stoja za ním určité osoby zo Slovenska. A ak máte takéto info, viete aj identifikovať takéto osoby?

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Zajac, ja som veľmi rád, že si zdôraznil tú skutočnosť, že tento návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní skutočne nerieši toto, čo sme očakávali od tohto návrhu, s tým, že definitívne už budeme eliminovať pôsobenie takzvaných schránkových firiem a rovnako aj vedieť o tom, že kto je konečným užívateľom výhod. To sa skutočne nenaplnilo týmto návrhom zákona. Naviac som veľmi rád, že si spomenul aj tú skutočnosť, ktorá, ja osobne si myslím, že je príčinou toho všetkého, čo tu vzniká aj v súvislosti s Váhostavom, a to je otázka transparentných finančných tokov od obstarávateľa až po toho posledného subdodávateľa, pretože toto je najväčšia slabina súčasného podnikateľského prostredia, keď títo, kto majú platiť, tak neplatia svojim subdodávateľom, a pritom získavajú obrovské zákazky.
V tomto zmysle si myslím a očakával som trošku aj od pána ministra, že predsa len aj na základe tohto môjho návrhu, respektíve nášho predkladaného návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, že čosi tam vloží, aby sme konečne mohli, už keď to riešili v roku 1920 v bývalom Československu za prvej republiky, ja si myslím, že už by bolo načase, aby aj my sme to vedeli vyriešiť, aby štát si jednoducho mohol dovoliť mať dohľad nad tým, ako tie verejné zdroje tečú od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až k poslednému subdodávateľovi. Toto sa nenaplnilo. Ja som skutočne sklamaný z tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
=====

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som pripomenul členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru budeme mať o dvanástej hodine v miestnosti č. 30 spolu so zahraničným výborom. Ďakujem pekne.

Môžem? Áno, no nie celkom.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
45.
Ale už to ide.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
46.
Dobre. Ale v každom prípade, pán kolega Martvoň, vy asi zrejme neberiete vážne verejnosť, ktorá či už cez médiá, alebo aj priamo, asi sa zrejme nerozprávate s bežnými ľuďmi, ako reagujú na tú kauzu, čo sa týka podvodnej a účelovej reštrukturalizácie Váhostavu. Ak by ste skutočne rozprávali s ľuďmi, ak by ste rozprávali so živnostníkmi, tak by ste nemohli povedať, že riešenie, s ktorým ste prišli, že vyhovuje či už tým samotným živnostníkom, resp. verejnosti a predovšetkým daňovým poplatníkom. Pretože toto, čo ste urobili akože týmto riešením, to je nič iné, len rozliate mlieko, ktoré pozbierate špinavou handrou, potom ho vyžmýkate, toto ponúknete tým nezabezpečeným veriteľom. A za toto mlieko pôvodne, ktoré bolo pripravené na to, aby boli uspokojení títo veritelia, toto zaplatia vlastne daňoví poplatníci.
A ešte čo týka odvolávania pána podpredsedu parlamentu Figeľa. Ja som hrdý, že som mohol byť v jeho tíme na ministerstve dopravy. A toto, čo sme urobili, samozrejme, urobili sme veľký precedens, ale urobili sme veľký precedens v prospech tejto krajiny. V prospech toho, aby sa nemrhalo s verejnými zdrojmi. A skutočne som na to veľmi hrdý.
Ďakujem.

Pán minister, ja si myslím, že nemáte celkom pravdu. Je možno pravda, že povedzme ten obstarávateľ nemôže riešiť všetky tie právne vzťahy, čo sa týka zmluvných vzťahov, teda medzi konkrétnymi, teda medzi generálnym dodávateľom a subdodávateľom, respektíve medzi subdodávateľom a ďalším subdodávateľom v reťazci subdodávateľov, ale v každom prípade ja predovšetkým riešim, aby bol jasný ten tok verejných zdrojov. Verejných zdrojov. A na to, ja si myslím, že obstarávateľ by mal mať právo, pretože sú to verejné zdroje. Nie je to normálne, aj keď je to obchodný vzťah a platí pod rámec Obchodného zákonníka, ale jednoducho on musí vedieť a nájsť mechanizmus, aby vedel odkontrolovať a v prípade nevyhnutnosti aj intervenovať, aby tieto verejné zdroje išli až ku tomu konečnému dodávateľovi, čiže k tomu poslednému subdodávateľovi. A o to tu ide. O to tu ide jednoducho.
A ja si myslím, že toto riešenie je konformné aj s Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník vo všeobecnosti dáva určitý rámec pre všetky obchodné vzťahy. Ale myslím si, že toto riešenie, ja som aj povedal, že toto vlastne, ten náš zákon by mal byť súčasťou zákona o verejnom obstarávaní. Jednoducho toto my musíme doriešiť, či to bude extra zákon, tak ako som ho ja navrhoval, alebo to bude súčasť zákona o verejnom obstarávaní, ale štát musí vedieť, musí, ešte raz opakujem, vedieť odkontrolovať tok verejných zdrojov, aby bola splnená tá verejná zákazka. O to tu ide celé. A o to asi treba aj v podstate viac zabojovať.

V podstate ďakujem pekne Richardovi Vašečkovi, že potvrdil len to, čo som hovoril. V každom prípade tu bol seriózny záujem riešiť veci, pretože ak vám dennodenne prichádzajú smutné histórie v podstate o týchto živnostníkoch, ak vám hovoria v podstate, ako im siahajú na majetok, ako nemajú deťom za čo kúpiť, ja neviem, základné veci do školy a podobne, tak vás, či chcete alebo nechcete, takáto situácia musí pritlačiť k tomu, že navrhujete seriózne veci. To nie je o politikárčení, ako si niekto myslí. Ak je niekto zvyknutý na politikárčenie, je mi to ľúto, že takýmto spôsobom sa zahmlievajú tie skutočné príčiny a dôvody toho, čo sa tu deje. Ale rozhodne to nebol môj prípad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som tiež, pokúsim sa stručne zareagovať na to, čo sa deje v súvislosti s tým, ako kompenzovať všetko to, čo sa tu udialo, predovšetkým v súvislosti s nezabezpečenými veriteľmi a predovšetkým v súvislosti s Váhostavom. Ale týka sa to samozrejme aj ostatných ďalších veľkých spoločností, ktoré si neplnili svoje finančné záväzky a v každom prípade obišli veľmi dobre vzhľadom na to, že sme nemali predtým určené nástroje, či už zákon o konkurze a reštrukturalizácii v nejakej efektívnejšej podobe, ale ani sme sa nesnažili nájsť nejaké účinné legislatívne nástroje, aby sme zamedzili príčine. Pretože ja teraz toto, čo my tu riešime momentálne, to je riešenie dopadov, dôsledkov toho, čo sa stalo. A, samozrejme, mlieko je rozliate. A čo teraz s ním? Čiže prichádzame s niektorými takými záplatami na toto, čo v legislatíve máme.
No a ja môžem konštatovať, že žiadne riešenie, s ktorým sa tu teraz prichádza, nie je dobré. Pretože jednoducho je neskoré a potom diskriminuje tých, ktorí už doplatili na to, že sme nemali riešenie. Či už sú to nezabezpečení veritelia Doprastavu alebo iných firiem. Čiže teraz tu vykrikovať, s akými riešeniami kto prichádza, vláda, prípadne opozícia, je to také, hovorím, zahmlievanie situácie.
Ja sa chcem vrátiť k tomu, čo som hovoril a čo budem tvrdiť stále, že jednoducho neriešili sme problém na začiatku. Čiže príčinu vzniku, prečo takéto spoločnosti jednoducho si dovolili neplatiť svoje finančné záväzky, a ešte naviac pokiaľ sa to dotýka verejných zdrojov. Čo robil štát? Veď štát má ochraňovať verejné zdroje daňových poplatníkov. Náš zákon, pán minister, ktorý ste povedali, že je pamfletom, paškvilom, pán predseda Národnej rady sa tiež nejak k tomu... Nebol som tu, bol som na zahraničnej pracovnej ceste. Jednoducho je to o ničom inom, pán minister, len o tom, že ste trestuhodne zanedbávali dlhodobo tie príčiny, ktoré tu boli. Viete, pán minister, potom môžte vystúpiť. Jednoducho najprv pán Počiatek, ktorý mal to v gescii, stále sa vyhováral. Nejaký pamflet dvojstranový, verím, že ho v živote nemal v ruke, a verím, že ho nikdy nečítal, po prvé. Samozrejme hovoril a prišiel s výhovorkou, že my máme lepší, alebo teda pripravujeme komplexnejší návrh. Samozrejme prešiel jeden rok, druhý rok, nič. Na to po čase potom, keďže ten problém sa stále a stále zhoršoval, mnohé a mnohé firmy, malé firmy, živnostníci nedostávali zaplatené, dostal túto agendu pán minister Borec. Pamätáte sa, pán minister, že ste dokonca priamo ma oslovili, keďže som už prichádzal asi tretíkrát s týmto návrhom zákona, že by sme si mohli možnože sadnúť a možnože by ste si vedel aj osvojiť niektoré veci z tohto môjho návrhu. To bolo niekedy v polovici minulého roka, 2014-tym rokom. Samozrejme, že doteraz na riešenie príčiny, nehovorím, dopadoch dôsledkov, lebo zákon o konkurze a reštrukturalizácii, to je o dopadoch, dôsledkoch, to ma nikto nepresvedčí, čiže my sme neriešili príčinu týchto problémov.
A teraz jednoducho prišlo na lámanie chleba, jednoducho cez médiá, cez toto, čo všetko tu sa stalo, nebol som tu, žiaľ, prítomný, sledoval som to v podstate len, síce online, ale spoza veľkej mláky, a jednoducho odrazu počúvam, že všetko toto, čo sme my riešili alebo čo som dával návrh o ochrane subdodávateľov, že je to nejaký zdrap papiera, paškvil a tak ďalej. Jednoducho nie je to paškvil, je to materiál, ktorý skutočne spĺňa všetky nevyhnutné kritériá na to, aby sme zamedzili takýmto spôsobom v podstate riešenia finančnej disciplíny veľkých firiem. A rád by som bol, tí kritici, ktorí sa ozývali k tomuto návrhu zákona, aby si ho konečne prečítali. Ja som presvedčený, že ani pán minister Borec a ďalší, minister Počiatek, to už ani nehovorím, na 100 % ho neprečítal tento návrh zákona.
Po ďalšie. Chcem vám teraz predsa len v stručnosti povedať, o čom je tento zákona, keďže nemáte čas na to, aby ste si ho prečítali. Tak jednoducho je to o tom, že štát nielenže môže, ale musí intervenovať do procesov, aj keď sú to obchodné vzťahy. Ale figurujú tam verejné zdroje, musí intervenovať jednoducho do týchto procesov tak, aby neboli poškodení, aby tá finančná disciplína platila pre každého, nielen pre generálneho dodávateľa, ale v reťazci subdodávateľa aj pre toho nižšieho dodávateľa. Štát musí odkontrolovať všetky tie finančné toky – od obstarávateľa, čiže od štátu, verejné zdroje, až jednoducho k tomu poslednému živnostníčkovi, ktorý robí možno nejaké výkopové práce. A netýka sa to iba stavebného sektora. Týka sa to dodávania tovarov, týka sa dodávok služieb. Kdekoľvek verejné zdroje v rámci verejného obstarávania. Takže nezavádzajte tu, prosím vás, verejnosť, že odrazu čosi riešime, že kdesi na začiatku je nejaký Figeľ. Je problém finančnej disciplíny, je problém finančnej disciplíny vo verejných projektoch, v realizácii verejných projektov, štát tam musí intervenovať.
A tento môj návrh zákona bol tento nástroj. Bol tento nástroj a je dobrý nástroj. A ja vám ukážem o chvíľu prečo. Nebudem teda konkretizovať, ale môžem niektoré veci teda, že my chceme, aby medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača a teda subdodávateľov intervenoval štát. Samozrejme, že ak jednoducho ten úspešný uchádzač, generálny dodávateľ, ako chcete, jednoducho si neplní svoje záväzky a subdodávateľ v ktoromkoľvek tom reťazci tých subdodávateľov dá sťažnosť tomu obstarávateľovi, ten musí konať. V tom prvom momente jednoducho môže zablokovať platby, potom neskôr, ak napriek tomu si ten generálny dodávateľ neplní tieto povinnosti, tak môže ho doslova vylúčiť v podstate vlastne z tejto zákazky a v spolupráci s ÚVO potom ho dokonca vymazať zo zoznamu podnikateľov. Čiže nebude môcť, je diskvalifikovaný z ďalších možností uchádzať sa o verejné zákazky pri verejnom obstarávaní. To je celé.
A aby ste vedeli, že to nie je žiadna hlúposť. Počul som niečo, že ste spájali tento môj návrh zákona s nejakým poľským modelom, čo to vôbec nie je pravda, po prvé. A po druhé, možno ani ten poľský model nie je zlý, aby obstarávateľ priamo platil tým subdodávateľom, čo nie je môj prípad. Ale ja vám prečítam, pán minister, teraz počúvajte dobre, to je nařízení vlády republiky Československé ze dne 17. prosince, moja čeština nie je až taká dobrá, teraz počúvajte rok, 1920, 1920. A teraz vám vyberiem z § 35, budem citovať, budem čítať, teda ešte raz ospravedlňte moju češtinu, "Povinnost podnikatele k plnění závazků vůči živnostníkům, řemeslníkům a zaměstnancům", to je zákon o zadávaní státních dodávek a prácí z roku 1920, aby som bol presný. A teraz po prvé: "Dodavatel nebo podnikatel jest povinen podati na úřední vyzvání vysvětlení o smlouvách uzavřených se živnostníky, řemeslníky a zaměstnanci a o plnění těchto smluv. Nevyhoví-li podnikatel takovému vyzvání, anebo není-li vysvětlení postačitelné, může úřad zadržeti splátky až do podání vyhovujícího vysvětlení."
Bod č. 2 toho istého paragrafu. "Nesplní-li dodavatel nebo podnikatel smluvních povinností vůči živnostníkům, řemeslníkům a zaměstnancům, může zadávací místo (čiže povedzme ten obstarávateľ – štát) jejich splatné pohledávky zaplatiti samo na účet dodavatele nebo podnikatele z jeho výdělků." Čiže sme teraz tu pritom, čo hovoríme, keby sme to prepojili ešte na zákon o reštrukturalizácii, z jeho výdělků" (čiže nie zo štátnej kasy, z výdělků toho darebáka, tej veľkej spoločnosti, ktorý jednoducho nechce zaplatiť) "nebo ze složené kauce".
A teraz čo sa týka ešte ďalšieho § 21, kto môže byť vylúčený zo súťaže, a opäť budem citovať, okrem toho "písm. g) nabídky uchazečů, již se provinili při veřejných pracích nebo dodávkách i jen pokusem podplatiti úřední orgány; a písm. h) nabídky uchazečů, kteří prokazatelně v posledních třech letech opětovně hrubě porušili zákonná nebo smluvní ustanovení na ochranu dělníků a živnostníků (...)", atď.; "písm. ch) nabídky uchazečů, kteří byli prokázaně shledány při některé v posledních 3 letech provedené veřejné dodávce nebo práci nesolidním nebo nespolehlivým způsobem."
Takže, pán minister, už v roku 1920 mali takéto zákonné ustanovenie, čo v podstate, čo som, a to som ešte nevedel, že čosi také bolo, to som zistil až teraz v posledných dňoch, čo chýbalo našej legislatíve, čo chýbalo našej legislatíve samozrejme v zákone o verejnom obstarávaní. Pričom ja som tento návrh zákona o ochrane subddodávateľov, dával preto osobitný zákon, aby som zdôraznil tento problém, aby som ho zdôraznil. A jednoducho vy ste ani len toľko, možno slušnosti neprejavili, aby ste ho možno zobrali ako nejaký seriózny spôsob intervencie do riešenia tohto problému. A ešte ste sa ho snažili zosmiešňovať, bagatelizovať, jednoducho paškvil, pamflet a podobne.
Takže skutočne som veľmi prekvapený, pán minister, nemilo prekvapený, pretože namiesto toho, aby ste, teraz nemyslím len na vás, aby ste konali ako vláda, či už pán Počiatek, potom neskôr vy, ale ešte takýmto spôsobom znehodnocujete môj skutočne úprimný záujem. Petože ja som už v roku 2012 začal dostávať množstvo listov, množstvo e-mailov práve od týchto malých živnostníkov. Dokonca som potom vytvoril webovskú platformu na to, "nezaplatilimifakturu", aby nám dávali tieto informácie, aby sme sa snažili nejakým spôsobom pomôcť, intervenovať a podobne. Následne sme prišli s týmto návrhom zákona skutočne so serióznym záujmom riešiť veci. Ale jednoducho nemôžete vyčítať čosi, že to je nejaký pamflet, atď., keď my sme skutočne, a som presvedčený, že ak by ste ho boli pustili do druhého čítania, tak či už, ak sú tam nejaké legislatívne chyby, ale tá myšlienka, tá obsahová stránka v podstate sa dala upraviť tak, aby bol účinný. A som 100-percentne presvedčený, že účinný by aj bol. Jednoducho nemôžem sa zbaviť presvedčenia, že tento zákon nebol prijatý len preto, aby sa tá reštrukturalizácia, ktorú považujem za účelovú a dokonca podvodnú, aby sa reštrukturalizácia Váhostavu uskutočnila. Čiže toľko k tomu.
Budem rád, aj keď hovorím, je neskoro, mlieko je rozliate, veľa sa zachrániť nedá, predovšetkým u týchto prípadov samozrejme retroaktívne, ktoré už skončili, myslím tie reštrukturalizácie, ktoré skončili, takže môžeme len dúfať, že niečo podobné sa v budúcnosti nestane. Napriek tomu si myslím, že bude treba pripraviť úplne nový zákon o verejnom obstarávaní, kde táto časť, ktorú my sme riešili ako konkrétnym návrhom zákona, bude musieť byť zakomponovaná do takéhoto kompletného zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne.