Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem ti poďakovať, pán kolega, že si pripomenul tejto snemovni aj odvahu a statočnosť otca biskupa Milana Lacha, ktorý veľmi jasne popísal marazmus v našom zdravotníctve a to, čo je veľmi smutné, kto v skutočnosti vládne v našom zdravotníctve a nielen v zdravotníctve. Prečo teraz mlčia naše autority, žiaľ, aj cirkevné? Asi im treba pripomenúť odkaz Svätého otca Jána Pavla II.: „Nebojte sa.“

Veľmi ma tiež znepokojuje aj situácia v prešovskej nemocnici, o ktorej si hovoril, predovšetkým arogancia jej vedenia, ktoré nerieši už kritickú situáciu tejto nemocnice. Ale na druhej strane tam nemajú problém ponižovať, pokorovať sestry, ktoré sa rozhodli vrátiť na svoje pozície a takisto donútiť pracovníkov tejto nemocnice, aby podpisovali petíciu proti návratu tých zdravotných sestier, ktoré z nej odišli.V podstate ten problém je ďaleko, ďaleko hlbší. Mal som tam možnosť sa rozprávať s jedným nemenovaným primárom, ktorý hovoril, že tie sestry, ktoré u nich potom prijali narýchlo, v podstate sú nepoužiteľné minimálne jeden rok. Takže o akej situácii tu vedenie prešovskej nemocnice hovorí? Skutočne tá situácia je kritická a pokiaľ sa nebude čo najrýchlejšie riešiť, myslím si, že to môže dopadnúť ešte horšie ako sa nám to momentálne zdá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, myslím si, že si vystihol toto, čo je skutočne podstatou, jednak vrátenia návrhu zákona, respektíve zákona, ktorý bol schválený a pán prezident sa k tomu vyjadril v tom zmysle, že s tým nesúhlasil a na druhej strane je jasné, že táto takzvaná antiteroristická legislatíva je skôr súčasťou marketingových nástrojov v rámci predvolebnej kampane. Je zjavné, že niektoré tie opatrenia sú tam zásahom do súkromia a slobôd občanov a bolo by treba, aby ďaleko viac sa legislatívci alebo teda poslanci mohli venovať tejto problematike a konzultovať veci tak, aby sme skutočne našli to najvhodnejšie riešenie.
Takisto je treba zdôrazniť, že pán prezident má dosť informácií o tom, aká je skutočne teroristická hrozba na Slovensku a či bolo treba až takéto opatrenia, aby sme mohli čeliť prípadnej hrozbe. Ja si myslím, že stále ide len o zahmlievaní niektorých tých skutočností, zahmlievaní aj káuz z vládnej strany, niektoré veci, ktoré vládna strana v rámci už predvolebnej kampane veľmi rada zdôrazňuje, a to je bezpečnosť občanov a podobne.
Na druhej strane niektoré kauzy, ktoré, samozrejme, zhoršujú jej obraz, veľmi rada, veľmi rada zahmlieva. Jedno z tých, aj keď to celkom tu nepatrí, ale v každom prípade je teraz otázka takzvaného memoranda o porozumení medzi ENEL-om a Slovenskou republikou a dohodou obcí. Ja si myslím, že tá dohoda je len o tom, že sa dohodnú, žiadna opcia ešte v rukách, žiadnu opciu ešte v rukách štát nevlastní alebo nemá, takže to je jeden, hovorím, z tých marketingových nástrojov, ktorými sa vládna strana oháňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými vetami vyjadril svoj pohľad na skutočnosť vrátenia zákona o tepelnej energetike pánom prezidentom, resp. jeho kanceláriou.
Budem, budem krátky, do faktickej poznámky by sa to nevmestilo, a teda o niečo možno dlhšie, ako je faktická, ale v každom prípade chcem v podstate povedať, že budem konzistentným v názore, ktorý som presadzoval aj pred schválením tejto novely zákona o tepelnej energetike vzhľadom na to, že som videl už vtedy niekoľko vážnych problémov, ktoré súvisia s ochranou v podstate štátnych podnikov, ktoré sa, ktoré sa, ktoré poskytujú v podstate služby vzhľadom, teda súvisiace s výrobou tepla.
Je pravda, že ten zákon je jednoznačne účelový, veď v podstate aj predkladatelia sa nebránili takýmto argumentom, jednoducho štát chce, aby sa ochránil majetok štátnej spoločnosti, resp. v spoločnosti, kde štát má 100 % podiel, a to je Bratislavská teplárenská spoločnosť, no problém je v tom, že tu narážame na viaceré záležitosti, ktoré, ktoré, ak berieme do úvahy naše podnikateľské prostredie, tak, tak vidíme, že nie celkom, alebo teda v mnohých veciach s týmto koliduje. Predovšetkým tu je otázka, otázka diskriminácie ostatných spoločností, ktoré takisto sa podieľajú na službách verejnosti, čiže v podstate reprezentujú určitý verejný záujem a to je otázka, tak ako to tu bolo povedané, či už ostatných teplární, ktoré sú a fungujú ako centrálne zdroje tepla, to znamená, že takisto reprezentujú verejný záujem tam, kde povedzme má mesto nejaký podiel, alebo v podstate sú to súkromné firmy a takisto bez ich poskytovania služieb, teda dodávok tepla, by mnohé mestá, zoberme si hypotetický príklad, že by takéto vodárne v podstate museli, teda teplárne museli čeliť exekúcii a vlastne by prestali dodávať teplo v zime. No čo by sa stalo jednoducho?
Tak rovnako vidím tam v tomto zmysle, že ak by sme zobrali túto filozofiu, tak by sme museli povedať, takéto teplárne súkromného charakteru alebo tam v podstate, kde súkromníci majú väčší podiel, alebo v podstate mestá, samospráva, tak jednoducho osobne si myslím, že by mali potom tiež na základe takejto filozofie byť chránené možno v rámci takéhoto zákona. Ale nedeje sa to, tak ja hovorím, ten diskriminačný faktor je tu zjavný.
Ďalšia vec, čo už bolo povedané tu, že prečo by sme to nemali rozšíriť potom na ďalšie spoločnosti, ktoré poskytujú služby vo verejnom záujme, ako sú vodárne, ako sú v podstate energetické spoločnosti. Teraz hypoteticky si opäť predstavme, že distribučné, energetické distribučné spoločnosti by nejakým spôsobom boli exekvované, čiže boli paralyzované v tomto. Takže teraz by sme mali byť niekoľko mesiacov povedzme bez dodávok elektriny alebo...? Čiže vidíme to, mnohé paralely, ktoré vlastne zjavne nám vyjadrujú určitý konflikt v súvislosti s týmto návrhom zákona o tepelnej energetike.
A hovorím, ja len chcem byť konzistentný a chcem zdôrazniť ten faktor, ktorý tu je, a aby sme ho zvážili, pretože ja si myslím, ono pravdepodobne tento návrh alebo táto novela, aj keď je vrátená prezidentom, prejde, ale na druhej strane si myslím, že je to škoda, pretože bude treba zrejme rozmýšľať o novele zákona o tepelnej energetike nielen v súvislosti povedzme s ochranou štátneho majetku, keď už sa to dotýka nejakej exekučnej imunity, ale v každom prípade je tu treba v podstate riešiť ďalšie a ďalšie problémy, ktoré sa dotýkajú povedzme aj centrálnych zdrojov tepla, ich alternatívami, teda menšími zdrojmi, ktoré by mohli postupne potom nejakým spôsobom nahrádzať tie centrálne zdroje, ale je tu, samozrejme, na to je treba nejaký čas, treba nejakú diskusiu k tomu, aby sme mohli potom pristúpiť k tomuto, k tomuto kroku.
Ja si myslím, že každá spoločnosť, ktorá vykonáva komerčnú podnikateľskú činnosť, musí si plniť záväzky vyplývajúce z obchodného vzťahu. V podstate to hovorí či už Obchodný zákonník a tu je otázne potom, že čo na to veritelia. Nedávno alebo relatívne v podstate po celú, možno tri-štyri roky máme problém s platičmi, resp. neplatičmi faktúr. Čiže v podstate sú tu spoločnosti, sú tu veritelia, ktorí nedostali zaplatené po mnohé a mnohé mesiace, predovšetkým malí živnostníci, malí podnikatelia. Osobne sme to riešili. Ja som dával niekoľkokrát opakovane zákon o ochrane subdodávateľov, a to s tým súvisí, pretože my nevieme ochrániť tých dodávateľov alebo subdodávateľov, či už tovarov, služieb, stavebných prác, ktorí realizujú štátne, verejné zákazky. Čiže štát nemá v ostatných prípadoch chrániť subdodávateľov tam, kde má svoje peniaze. Tam, kde jednoducho by mal kontrolovať toky peňazí, ako idú k tým vykonávateľom, vlastne realizátorom týchto zákazok. Ale tu nemá problém v podstate prísť, alebo teda tento návrh nemá problém riešiť exekučnú imunitu voči niekomu, čo, ktorý si možnože neplnil svoje alebo neplní svoje záväzky, alebo jednoducho vytvoril takéto prostredie, takúto kauzu, ktorá do určitej miery, z ktorej vyplýva, teda že si musí plniť záväzok voči určitému veriteľovi, a ideme ho chrániť. Takže mali by sme to zobrať ďaleko komplexnejšie. Nesústrediť sa iba na jeden prípad, pretože, hovorím, tento, táto novela bola účelová. To v podstate aj ten navrhovateľ to, to potvrdil a ja sa ani nečudujem, že prezident tento návrh novely vrátil.
Aj z pohľadu Ústavného súdu, ktorý síce akceptuje takúto možnosť nejakej exekučnej imunity, ale na druhej strane má určité výhrady voči rozsahu, resp. primeranosti takéhoto opatrenia. Tam, si myslím, že je tiež priestor na špekulácie, a potom zrejme bude aj v budúcnosti problém, ako sa v prípade nejakých takých podobných káuz budeme vedieť vysporiadať s týmto problémom.
Takže ak to zhrniem ešte raz, myslím si, že skutočne exekučná imunita alebo tento problém exekučnej imunity je, je, si myslím, dosť vážny, je treba ho v podstate brať v širšom kontexte. A myslím si, že novela zákona o tepelnej energetike v tomto zmysle nebola šťastným riešením.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie výboru bude dnes o 12.30 v hradných priestoroch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Ja chcem len zdôrazniť ten fakt, pán kolega Zajac, že opatrenia na elimináciu možných teroristických útokov by mali smerovať viac do oblasti konania bezpečnostných zložiek a rovnako aj spravodajských služieb a taktiež jednoznačne zintenzívniť spoluprácu s bezpečnostnými zložkami iných okolitých krajín v rámci Európskej únie alebo možno aj Severoatlantickej aliancie.
Rovnako súhlasím tiež s názorom, že pán predseda vlády, ak skutočne mu záleží na boji proti terorizmu, na tom, aby sa prípadne urobila dobrá legislatíva proti možným teroristickým útokom, aby sa im vedelo, samozrejme, aj predchádzať, bolo treba, aby zvolal okrúhly stôl, kde by za účasti tak vládnej strany, ale aj opozičných strán, aby sme hľadali skutočné a konkrétne riešenia tak legislatívne, ale aj iné na to, aby sme mohli efektívne eliminovať prípadné teroristické útoky.
Minister Kaliňák na včerajšom výbore pre európske záležitosti nám hovoril, že ak by sme poznali konkrétnu bezpečnostnú situáciu, tak by sme hovorili zrejme inak. Ja si myslím, že práve preto, práve preto bolo treba urobiť taký okrúhly stôl, aby sme vedeli tie konkrétne hrozby a na základe týchto konkrétnych hrozieb, aby sme sa vedeli rozhodnúť či legislatívnymi opatreniami, alebo ďalšími opatreniami, aby sme jednoznačne eliminovali takéto možné ataky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len preto, že som v tej faktickej nie celkom bol schopný odpovedať možno na také tie otvorené otázky pani kolegyni Mezenskej, ešte jednu vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, spomeniem. A to je energetické minimum. My sme v tomto návrhu zákona dali jasnú kompetenciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Koniec koncov v tej koncepcii, ak ste ju, pani kolegyňa, čítali, tam vlastne podľa počtu členov v týchto domácnostiach je stanovená sadzba pre to energetické minimum. Takže toto sa, samozrejme, môže meniť, pretože ten vývoj na trhu s energiami sa mení. Takže zároveň Úrad pre reguláciu sieťových odvetví bude tak mať možnosť stanovovať prakticky to tzv. energetické minimum čiže tú minimálnu potrebu energií na to, aby tá domácnosť mohla dôstojne nejako fungovať. Ja som sa touto vecou zaoberal už vtedy, keď som bol v Európskom parlamente. Koniec koncov som participoval na tzv. treťom energetickom balíčku, čoho súčasťou už bolo vlastne riešenie problému energetickej chudoby. Je pravda, že tie predošlé vlády sa toho nedotkli, ani táto vláda sa toho nedotkla, čo je smutné, pretože ja si myslím, že tu máme vážny problém, ktorý neriešime. Čiže v tom našom návrhu zákona my sme sa snažili riešiť tú situáciu aspoň tých, ktorí sú skutočne najzraniteľnejší. A to sú práve tí, ktorí sú v podstate identifikovaní ako občania v hmotnej núdzi. Ale keďže sa posudzujú spoločné domácnosti, tak hovoríme o domácnostiach v hmotnej núdzi.

Vy ste hovorili o úrovni 500-tisíc eur na zriadenie toho úradu. Samozrejme, to je položka veľmi nízka oproti tomu, koľko z takéhoto fondu by išlo pre týchto občanov, pre tieto cieľové skupiny. My odhadujeme, že v priemere by ročne z toho fondu išlo 30 mil. eur. Čiže to je ďaleko neporovnateľná suma. Tých konceptov, ako eliminovať energetickú chudobu, je viacero. Aj my sme sa rozhodovali, či pôjdeme cez dotácie, či nastavíme nejaké tarify pre tie vybrané cieľové skupiny. Nie je to jednoduché.Myslím si, že ak náhodou tento zákon nebude prijatý, tak jednoducho sme schopní pripraviť ešte ďaleko, si myslím, systémovejší koncept v tomto smere. Ja ho v podstate mám rozpracovaný. Takže by sme to vedeli riešiť určite ďaleko systémovejšie. A ja si myslím, že na Slovensku potrebujeme tento problém vyriešiť čo najskôr. A ja som pripravený takýto materiál rozvíjať ďalej, aby bol k dispozícii možno pre budúcu vládu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, ja som veľmi rád, že ste sa tak konkrétne zaoberali aj týmto naším návrhom zákona. Ja si myslím, že ten problém je vážny a treba ho vyriešiť. My sme prišli s návrhom, ktorým sa snažíme riešiť problém predovšetkým tých, ktorí sú skutočne v tej najväčšej núdzi. Možno by sa na prvý pohľad dalo povedať, že sme si ako keby tú robotu uľahčili. Ale je pravda, že táto skupina, ktorá je tak či tak identifikovaná už teraz úradmi práce, pretože tieto domácnosti dostávajú dávky v hmotnej núdzi, je vlastne, samozrejme, veľmi rýchlo a ľahko identifikovateľná skupina. A môžeme to začať riešiť práve touto skupinou obyvateľov.Je pravda alebo treba si vziať do úvahy aj ten fakt, že v domácnostiach v tzv. hmotnej núdzi alebo medzi občanmi v hmotnej núdzi sú aj dôchodcovia, ktorí žijú samostatne, sú aj hendikepovaní občania, sú aj skutočne mnohopočetné rodiny. Čiže nedá sa to hovoriť tak, že by sme teraz my vylúčili nejako z tej skupiny ľudí v hmotnej núdzi alebo domácností v hmotnej núdzi ostatné tie skupiny. Sú tam. Čiže my sme v prvom rade chceli podporiť práve tie najviac zraniteľné skupiny, ktoré momentálne majú najvážnejšie problémy. Je na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, aby v podstate rozširoval tú množinu vlastne tých ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní, alebo tie domácnosti, ktoré sú sociálne odkázané, ale ja ešte asi raz vystúpim na záver, ešte vám odpoviem na niektoré vaše otázky, pretože ten čas sa mi kráti a nestíham to urobiť.

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, tak isto sa pripájam aj k privítaniu našich spoluobčanov z Vranova. Teším sa, že ste tu medzi nami, a som veľmi rád, že ste akurát na uvedení alebo interpretovaní nášho návrhu zákona, ktorý sa dotýka, samozrejme, aj vás ako spotrebiteľov energií.
Dovoľte mi teda, aby som pokračoval v tom, v čom som skončil v piatok pri uvádzaní tohto návrhu zákona. Teraz chcem trochu možno konkrétnejšie rozviesť tie dôvody, prečo prichádzame s takýmto návrhom a čo vlastne tento návrh môže urobiť pre to, aby sme na Slovensku využívali energiu systémovo, aby sme ju vedeli využiť, samozrejme, čo najefektívnejšie s tým, aby každý jeden, kto túto energiu odoberá, či už sú to domácnosti alebo firmy, priemysel, mohol získavať tú cenu čo najnižšiu, respektíve najspravodlivejšiu tak, aby domácnosti nemali problém ani to neohrozovalo ich sociálny štatút na jednej strane a na druhej strane podniky aby boli dostatočne konkurencieschopné, lebo, žiaľ, tá situácia na Slovensku je práve opačná. Tá cena aj elektrickej energie, aj plynu je v porovnaní s ostatnými krajinami Európy, respektíve ak zoberieme len krajiny V4, je ďaleko vyššia. A tak väčšia časť, hlavne zraniteľných občanov, a teda domácností má s tým vážny problém. A zároveň je príliš vysoká na to, aby naše podniky, naši podnikatelia mohli konkurovať na európskej úrovni. A toto všetko vlastne prináša tie negatívne dopady, ktoré chceme aj týmto návrhom zákona odstrániť. Chceme aby, samozrejme, tento zákon zabezpečil pre určité odkázané sociálne skupiny občanov cenovo dostupnú minimálnu spotrebu energie. A na druhej strane chceme, aby sme mali transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami.

Zopakujem niektoré záležitosti tohto návrhu zákona, aby nám, hlavne pre tých, čo tu neboli v piatok, to bolo jasnejšie.
Tento návrh zákona, ako som už uviedol, rieši systémovo problém takzvanej energetickej chudoby, teda stavu, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky alebo aj ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby.
Už som uviedol, že súčasná situácia mnohých sociálne slabých rodín je často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom. Preto náš návrh zákona umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. My sme pre účely tohto zákona identifikovali ako zraniteľných spotrebiteľov tých, ktorí sú v hmotnej núdzi, teda im prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok (takzvanú energetickú dávku), ktorý pokrýva minimálnu potrebu energie. Samozrejme, táto potreba energie sa líši podľa počtu členov domácností takejto domácnosti v hmotnej núdzi. A napríklad, keď môžem povedať niektoré konkrétne údaje, tak pre trojčlennú domácnosť, ktorá je v hmotnej núdzi, je tá minimálna potreba okolo 300 kWh za mesiac. Samozrejme, pri jednočlennej domácnosti je to ďaleko nižšie, cirka okolo 150 kWh za mesiac a tak ďalej. Čiže my berieme do úvahy nielen to, na čo tú energiu by využívali, ale, samozrejme, predovšetkým aj počet členov takýchto domácností, ktorí majú určitý sociálny problém a sú v takzvanej hmotnej núdzi. Už som hovoril, že minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy počet členov domácnosti.

Čo so týka Fondu energetickej solidarity, tak tento, samozrejme, bude etablovaný na základe tohto zákona a bude plnený príspevkami z energetických spoločností. Výšku energetického minima určuje toto, čo som aj teraz čítal. Cirka, povedzme, pre tú trojčlennú domácnosť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie aj zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov zo zákona a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona. Na prvý pohľad sa zdá, že povinnými dávkami do tohto fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované tzv. mimoriadnym odvodom pre regulované spoločnosti. Na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme práve priestor pre regulátora, pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na nižšiu mieru regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami, kde menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr, naopak, na Slovensku sa ako keby bral automaticky do úvahy fakt, že akonáhle sa nechá ten energetický trh na ako keby nejakú samoreguláciu alebo že zmiernime ten spôsob regulácie, automaticky tie ceny budú vysoké. V súčasnej situácii, a to môžem povedať na niektorých konkrétnych príkladoch, je tá situácia práve opačná. Keď si zoberieme, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil celoplošne cenu plynu, povedzme, o 5 % v minulom roku, na rok 2016, neviem, či ste zachytili takúto informáciu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí o znížení ceny plynu o okolo 3,6 % a ceny elektrickej energie o okolo 1 %.
Ak si zoberieme, aký je vývoj na trhu v prípade plynu, keďže ceny plynu sú odvádzané od ceny ropy a tá za niekoľko rokov, za štyri roky klesla cca zo 125 amerických dolárov za barel na súčasných okolo 47 amerických dolárov za barel, na základe toho experti odhadujú, že ceny plynu by mohli byť nižšie aj o 20 %, tak môžeme to porovnať, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý rok znížil plošne tú cenu o 5 %, pre budúci rok hovoríme o jej znížení o 3,6 %, pričom ak by sme brali skutočné pomery na trhu, mohla by byť nižšia o 20 %. Čiže to je ohromný rozdiel oproti tomu, aká je skutočnosť. Rovnako aj pri cene elektrickej energie je tá situácia obdobná, žiaľ, pretrváva ako keby stále záujem skôr populistický takým populárnym spôsobom znížiť ceny plošne pre všetkých spotrebiteľov, a teda aj pre tých, ktorí takéto zníženie ceny, povedzme, by nepotrebovali a možnože vyhrievajú bazény alebo svoje vily v podstate plynom, pričom sociálne odkázané skupiny obyvateľov, ktoré by mohli mať ďaleko nižšiu tú cenu, vlastne musia ju platiť rovnakú za, povedzme, v tomto prípade plyn.

Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov k regulácii cien elektriny, keďže doteraz som hovoril viac o plyne. Málo našich občanov, a teda aj spotrebiteľov si je vedomých, za čo vlastne platia dodávateľom elektriny. Cena elektrickej energie pre koncového odberateľa sa skladá z niekoľkých položiek. A za rok 2014 sme platili v priemere okolo tých 150, teda to bola tá horná hranica, regulovaná hranica, o ktorej hovoríme, 152 eur za megawatthodinu. Táto cena elektrickej energie má nasledujúcu štruktúru. Po prvé, sa skladá z tzv. ceny silovej elektriny. Táto takisto výrazne išla dole. Tak ako som hovoril o cene plynu, ktorá na svetových trhoch išla výrazne dole, teda je odvádzaná od ceny ropy, cena elektrickej energie tiež za niekoľko rokov, asi za štyri roky alebo päť rokov spadla z cca 55 eur za megawatthodinu na súčasných 34 eur za megawatthodinu. To je tá cena silovej elektriny, ktorá sa vyrába v elektrárňach a ktorá sa vlastne ponúka ďalej na prenos a distribúciu. Keď si zoberieme, že tá výsledná cena je 152 eur, pričom cena, za ktorú sa to vyrába v elektrárňach, je 34 eur. Vidíte, že kdesi ten rozdiel je cca až okolo 110 – 120 eur, kdesi je v ďalších nákladových položkách. A tieto položky, ktoré o chvíľu uvediem, sú práve regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Čiže vidíte, aký vplyv má regulácia na koncovú cenu, v tomto prípade elektrickej energie pre domácnosti, ale aj pre podniky.
Takže len tak veľmi krátko by som príliš nešiel do detailov.

Samozrejme, je tam potom cena za služby distribútora, ktorá je takisto relatívne vysoká, činí v tom celkovom balíku z tých 100 % okolo tých 26 až 30 %. Potom sú tu tarify za straty pri distribúcii a tarify za systémové služby, čo nie sú veľké percentuálne položky. Napriek tomu sú to nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené vlastne s prenosom a distribúciou dodatočne.

Ale čo je veľmi dôležité? A teraz chcel by som zdôrazniť tzv. tarifu za prevádzkovanie systému. A v tejto tarife sú zahrnuté náklady na podporu ťažby domáceho uhlia, ale aj výroby elektriny z domáceho uhlia na Slovensku len preto, aby sme umelo udržiavali zamestnanosť baníkov. Ja si cením prácu baníkov, samozrejme, ale na druhej strane my nemôžeme ťažiť niečo, čo je stratové. Hnedé uhlie v podstate nemá ani vysokú účinnosť. Následne v týchto tepelných elektrárňach sa opäť pri výrobe elektriny z hnedého uhlia dá povedať, že táto výroba je výrazne stratová.
Potom ďalšia položka v rámci tejto tarify je podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tu by som sa chcel trochu pozastaviť. Určite viete dobre, keď sme voľakedy spomínali, začalo to niekedy v rokoch 2007 – 2008, tzv. fotovoltaický Klondike. Je pravda, že Slovensko takisto musí prispieť aj obnoviteľnými zdrojmi do naplnenia cieľov, ktorými sme sa zaviazali Európskej únii, Európskej komisii do roku 2020 naplniť 14 % výroby energií teda z obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane v podstate, tak ako sme nastavili platby za takúto výrobu elektrickej energie, resp. ďalšej energie z obnoviteľných zdrojov, to nemá obdobu, a preto každý jeden zo spotrebiteľov, a teda aj z domácností si musí uvedomiť, že v tejto cene elektrickej energie platí vlastne aj týmto firmám, ktoré majú na poliach, na lánoch, tam, kde sa mala pestovať pšenica, teraz veľké plochy fotovoltaických panelov, a my vlastne platíme v cene za elektrickú energiu aj dotácie práve takýmto výrobcom elektriny z týchto obnoviteľných zdrojov.
Tá tarifa za prevádzkovanie systému sa podieľa na celkovej cene od tých 10 až do 12 %, čo nie je málo, keď si uvedomíme, že teda ceny elektrickej energie na Slovensku sú stále jedny z najvyšších v okolitých krajinách v porovnaní s okolitými krajinami a tak isto v rámci Európskej únie.

Potom je tam ešte poplatok do Národného jadrového fondu, ktorý nie je až taký vysoký.

Ale jednu tú položku by som tiež chcel zdôrazniť. A to je odvod do štátneho rozpočtu prostredníctvom spotrebnej dane. To, samozrejme, platia podniky, ale na druhej strane domácnosti zas platia DPH, čo je takisto 20 %, čo výrazne navyšuje, samozrejme, potom tú celkovú výslednú cenu energií.
Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver zhrnúť podstatu tohto návrhu zákona. Skutočne chceme, aby na Slovensku sme pristupovali k tvorbe cien či už elektrickej energie alebo plynu, alebo ostatných druhov energií systémovo. Chceme, aby sme jasne identifikovali zraniteľné skupiny obyvateľov, aby sme ich vedeli buď špeciálnou tarifou, alebo ako v našom prípade zabezpečiť tak, aby získali tú minimálnu potrebu energie na to, aby mohli viesť dôstojný život, a na druhej strane aby sme odbremenili tú nevyhnutnú reguláciu na to, aby aj ten trh mohol ovplyvňovať tie ceny energie.

Ešte raz opakujem, to, že sa zníži miera regulácie, neznamená automaticky, že sa zvýšia ceny energie. Hovoril som na niekoľkých prípadoch, že ak by sme tú mieru regulácie mali o niečo nižšiu, tak jednoducho tie ceny energií takisto za elektrinu, ako aj za plyn by sme mali ďaleko, ďaleko nižšie. To neznamená, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by nezasahoval v prípade, ak by ten trh zlyhával, v podstate do tvorby cien, aby jednoducho vedel chrániť, samozrejme, predovšetkým tie sociálne odkázané skupiny ľudí, ale na druhej strane, samozrejme, aj podniky, pretože nemôžeme v tejto súvislosti zobrať mimo toho v podstate podniky, ktoré významným spôsobom sú závislé od dodávok energií. A je to jeden významný faktor v ich konkurencieschopnosti.
Ešte poviem príklad. Z výboru pre hospodárske záležitosti sme boli na návšteve jednej automobilky tuto na Slovensku v Trnave, kde bolo jasné, že ceny energie, povedzme, pre podniky aj v tomto prípade pre túto automobilku boli pre nich v porovnaní s ostatnými krajinami tam, kde má táto automobilka svoje pobočky, ďaleko vyššie teda na Slovensku ako v ostatných krajinách. A mne z toho vyplývalo, že ak by tuto nemali inú komparatívnu výhodu, to znamená, že cena ľudskej práce na Slovensku je stále ešte jedna z najnižších, tak by dávno tu neboli, pretože v porovnaní s ostatnými krajinami, kde je v priemere 55 eur za megawatthodinu, túto cenu dostali za tú energiu ja neviem v Belgicku, ako hovorili, v Španielsku a podobne. Na Slovensku platia za to 95 eur, čiže takmer ešte raz toľko. Čiže vidíte, aký dopad majú ceny energie nielen pre domácnosti, ale aj pre podniky tak, aby vlastne mohli byť konkurencieschopné, aby mohli generovať zdroje a, samozrejme, aby mohli zamestnávať, lebo to nie je samoúčelné, tá konkurencieschopnosť je nevyhnutná nielen preto, aby vedeli svoje produkty, samozrejme, umiestňovať v okolitých krajinách na európskom trhu, ale aj preto, aby vlastne ten hospodársky rast bol spojený aj so zamestnávaním, so zvyšovaním nových pracovných miest a tak ďalej.Chcel by som vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ja si myslím, že tento návrh zákona má svoje opodstatnenie. Myslím si, že by sme tak mohli výrazným spôsobom zlepšiť situáciu a predovšetkým riešiť tieto vážne veci systémovým spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o ochrane zraniteľných spotrebiteľov energií alebo tzv. zákon o energetickej chudobe.
Po mnohých nesystémových a často populistických riešeniach súčasnej vlády prinášam systémové a dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré na jednej strane chráni sociálne slabé skupiny pred tzv. energetickou chudobou, to znamená nedostatkom cenovo dostupnej minimálnej potreby energie, a na druhej strane zabezpečuje transparentný a spravodlivý rozvoj trhu s energiami. Tento návrh zákona rieši systémový alebo teda systémovo problém tzv. energetickej chudoby. Čo to je tá energetická chudoba? To je stav, keď domácnosť nie je schopná udržať vo svojich obytných priestoroch vhodné teplotné podmienky, alebo ak domácnosť nie je schopná zadovážiť si za dostupnú cenu základné energetické služby. Tie energetické služby, samozrejme, sú spojené s osvetlením aj s varením, ale aj v podstate s možnosťou napojenia takýchto energetických spotrebičov, ako je chladnička, ako je pračka a podobne.
Súčasná situácia v mnohých sociálne slabých rodinách, keďže máme na balkóne aj dôchodcov, dosť často sa to spája v podstate v domácnostiach s dôchodcami, je často z toho energetického pohľadu často neúnosná. Ceny energií pre domácnosti sú síce regulované, ale plošne, čo neumožňuje selektívne podporovať najzraniteľnejších spotrebiteľov, a to spotrebiteľov, ktorí sú v hmotnej núdzi. Navyše striktná regulácia cien je často bariérou pre nižšie ceny energií, ktoré môžu byť vygenerované trhom.
Náš návrh zákona teda umožňuje identifikovať zraniteľných spotrebiteľov. Pre účely tohto zákona je zraniteľným spotrebiteľom domácnosť, ktorej zo zákona prislúcha dávka v hmotnej núdzi. Na základe takejto identifikácie každá domácnosť ako zraniteľný spotrebiteľ je oprávnená požiadať z Fondu energetickej solidarity o finančný príspevok, tzv. energetickú dávku, ktorá pokrýva minimálnu potrebu energie, skutočne minimálnu potrebu energie, my hovoríme tomu v tomto zákone energetické minimum. Minimálna potreba energie zahŕňa energiu na vykurovanie, na ohrev vody a inú spotrebu a berie do úvahy aj počet členov domácnosti. Fond energetickej solidarity, ktorý vlastne takisto etablujeme týmto návrhom zákona, bude plnený potom z príspevkov energetických spoločností. Výška energetického minima je určovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zároveň vedie zoznam energetických podnikov, určuje výšku príspevku energetických podnikov do Fondu energetickej solidarity a plní aj ďalšie úlohy podľa osobitného zákona.
Na prvý pohľad sa možno zdá, že povinnými dávkami do fondu opäť zaťažujeme energetické subjekty, ktoré už teraz sú zaťažované mimoriadnymi odvodmi pre regulované spoločnosti. Asi si pamätáte, že súčasná vláda v podstate prišla s takýmto návrhom zákona, a je pravda, že regulované spoločnosti sú zaťažované týmito mimoriadnymi odvodmi, na druhej strane chcem zdôrazniť fakt, že diferencovaným prístupom k podpore sociálne odkázaným domácnostiam uvoľňujeme priestor Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k nižšej miere regulácie, čo môže priniesť spravodlivejšie pomery na trhu s energiami. Menej regulácie neznamená automaticky vysoké ceny energií, skôr naopak, ja potom ešte uvediem, keď vystúpim v rozprave, porovnanie týchto cien, a aké ceny by sme mohli mať, keby sme neboli mali striktnú reguláciu cien energie. Budete vidieť, o čo prichádza slovenský národ v slovenskej domácnosti.
Príkladom môže byť aj súčasná situácia týkajúca sa plynu. ÚRSO na základe výraznej intervencie vlády minulý rok znížil ceny plynu plošne o 5 %. Okrem faktu, že je to len populistické riešenie a že takéto plošné zníženie cien pomáha viac ekonomicky bohatším rodinám, ktoré majú vyššiu spotrebu, pretože to sa odráža na vyššej spotrebe, ten, kto má vyššiu spotrebu, vlastne na tom získava, na plošnom znížení energií vlastne získavajú skôr tie bohaté domácnosti ako tie chudobné, čiže aj také, čo vyhrievajú svoje bazény plynom a podobne.
Silno regulovaný segment trhu neumožnil pozitívnu situáciu na globálnom trhu. Ceny plynu sú totiž odvádzané od cien ropy na svetových trhoch, v súčasnosti je cena ropy na úrovni cca 47 dolárov za barel oproti roku 2012, keď cena bola na úrovni cca 125 amerických dolárov za barel. Podľa názoru mnohých expertov v oblasti energetiky je zrejmé, že ceny plynu sú v našej krajine stále veľmi vysoké predovšetkým paradoxne kvôli vysokej miere regulácií. Na základe týchto poznatkov by cena plynu na Slovensku mohla byť nižšia viac ako o 20 % v porovnaní s tým, čo určil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aj to v podstate len tlakom vlády Roberta Fica.
Nie som proti určitej miere regulácie, tá musí byť, pretože, samozrejme, niekedy môže ten trh zlyhať a jednoducho tie ceny môžu vyletieť z rôznych dôvodov. Ale v každom prípade regulácia nemôže byť modlou a všeúčinným liekom v podstate na fungovanie trhu s energiami.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.
Máte slovo, pán poslanec.

Nie, nie nemusíš, ale môžeš počúvať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)