27. schôdza

Ďakujem za slovo. Ďakujem, vážený pán minister, za vašu ochotu aj záujem aj o taký praktický prístup k tejto otázke. Ja by som chcel zdôrazniť, že určite z mojej strany nejde o nejaké negativizovanie tejto učebnice alebo práce toho kolektívu. Ja som ako zástupca občanov len reagoval na námietky, ktoré prišli, ako vy. A viem, že už medzitým sa rozbehli nejaké tie kontakty a rokovania. Chcem len teda zdôrazniť, že je to naozaj dôležitá otázka pri učebniciach na základných školách, špeciálne v prípade šlabikára. Chcem len položiť krátku doplňujúcu otázku, či v rámci tých recenzentov, ktorí posudzujú jednotlivé učebnice, sa nachádzajú napríklad aj detskí psychológovia, ďalej, a akým spôsobom majú možnosť do tohto schvaľovania týchto učebníc, špeciálne pre tých najmenších, napríklad toho šlabikára, vstupovať zástupcovia rodičov. Ďakujem.

Pán minister, nech sa páči.

Budem sa snažiť byť stručný. Predovšetkým výber recenzentov sa v tej databáze orientoval predovšetkým priamo na pedagógov, priamo z pedagogického procesu. Nikto lepšie nemôže poznať problematiku tej-ktorej triedy, teda ročníka v jednotlivých školách, a tých predmetov, za ktoré nesie zodpovednosť, kto vie, čo tie deti z hľadiska metodického, z hľadiska didaktického potrebujú. Ja nemôžem teraz povedať priamo, či tam sú psychológovia alebo nie sú psychológovia. Výber je predovšetkým robený z oblasti teda fakúlt pedagogických, z našich univerzít. A osobitne sú tam ľudia v rámci predmetových komisií pre jednotlivé predmety, ktoré sú schválené v Štátnom pedagogickom ústave. A sú tam zástupcovia učiteľov, ktorí majú právo k tejto veci povedať svoj názor a vysloviť ho aj na týchto vnútorných hodnoteniach, recenzných. Prirodzene, otvorený proces je na diskusiu aj pre rodičov, ale nie priamo v zastúpení týchto komisií. Celkom úprimne priznávam, že takýto spôsobom celá táto smernica z roku 2011 nebola nastavená. A ak budú v podstate niektoré ďalšie problémy vznikať, budeme sa musieť zamerať na to, že tú smernicu z roku 2011 budeme musieť zmeniť a obsahovo a aj z hľadiska metodiky, aj z hľadiska didaktiky upraviť tak, aby nám nevznikali podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať druhou otázkou, ktorú položil pán poslanec Anton Martvoň podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, ako hodnotíte stav požiarnej ochrany v Slovenskej republike a postavenie i technické vybavenie dobrovoľníkov v rámci Dobrovoľnej požiarnej ochrany?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, situácia nie je jednoduchá najmä v poslednom období. A nechcem to hodnotiť, či je to spojené s klimatickými zmenami alebo globálnym otepľovaním, pretože všetci vieme, že tak ako sa globálne otepľuje, tak je väčšia zima v skutočnosti. A skôr by som to adresoval na to, že Slovensko je konfrontované s čím ďalej, tým väčším množstvom extrémnych situácií. Dobre si pamätáme minulý rok. Pokiaľ sme ešte minulý rok v apríli zachraňovali spod snehovej prikrývky niekoľko metrov ľudí na južnom Slovensku neďaleko Komárna, ktoré je najtypickejšie svojimi najvyššími teplotami, a bolo niekoľko stoviek ľudí zafúkaných v závejoch v apríli, tak už v júni sme tým istým ľuďom poskytovali nadštandardný servis v oblasti pitného režimu, pretože boli neznesiteľné horúčavy. To sú výkyvy, s ktorými Slovensko je konfrontované čoraz častejšie. A na to musíme, samozrejme, nastaviť a pripraviť aj celý systém záchrany a aj protipožiarnych opatrení v rámci Slovenskej republiky.
V rámci prvej vlády v rokoch 2006 až 2010 sme spustili program kompletnej obnovy hasičskej techniky. Vďaka najmä zákonu z dielne ešte poslanca Roberta Fica, ktorým sa zaviedla osempercentná daň alebo osempercentný poplatok z vybratého poistného, sa podarilo postupne obnoviť kompletne techniku profesionálnych hasičských zborov na európsku úroveň. A môžem povedať, že v tejto chvíli v rámci výzbroje a výstroja profesionálnych hasičov sme naozaj na špičke.
Tam, kde ešte trochu krivkáme, aby som nepoužil český výraz, tak najmä v súvislosti so samotným zázemím, teda s budovami hasičov a toho, aký čas tam vlastne trávia v rámci svojho výcviku, ale aj prípravy na zásah, sa nám podarilo v uplynulom období pripraviť rekonštrukciu približne osemdesiatich staníc z celkového počtu asi stotridsať. Čiže máme pred sebou ešte, by som povedal, poslednú míľu toho, aby sme aj túto časť upravili.
Výsledky sa dostavili prakticky okamžite. Niekedy som naozaj reagoval tak nadľahčene až pobavene z toho, keď som v návrhu štátnych rozpočtov čítaval, že tento rok plánujeme uhasiť 3 520 požiarov a zasiahnuť pri takom množstve nehôd. Nejaký plán teda, samozrejme, treba mať.
Ale treba povedať, že sú aj konkrétne výsledky, ktoré sú veľmi hmatateľné, toho, akým spôsobom Hasičský a záchranný zbor dokáže od roku 2008 veľmi intenzívne zlepšovať svoju zásahovú činnosť. Nie je to len v miliónoch ušetrených hodnôt, ktoré rýchlym a profesionálnym zásahom dosiahnu, ale je to aj konkrétny počet ľudských životov. V posledných rokoch, od roku 2008, ak si pamätáte, sme vyhlásili vojnu s cestnými pirátmi pri čísle 627 obetí na cestách, obetí dopravných nehôd. A podarilo sa nám to v úvode prakticky výrazne znížiť po tom, čo sme zaviedli niektoré nové pravidlá a opatrenia. Ale tento trend pokračuje aj ďalej, z pôvodných 627 mŕtvych sme sa dostali minulý rok na 296, ak sa dobre pamätám, a teda prvýkrát Slovenská republika dodržala záväzok smerom k Európskej únii, tento rok bude ten pokles ešte výraznejší, ešte výraznejší. A zamýšľame sa teda nad tým, aké sú faktory, ktoré to ovplyvňujú, pretože, samozrejme, má na to zásadný vplyv zákon o pravidlách cestnej premávky bezpochyby, aby sa zvýšila bezpečnosť, výkon práce dopravnej polície, zlepšovanie cestnej infraštruktúry. Veľmi zásadný vplyv má na to aj modernizácia autoparku. Šrotovné, ktoré sme prijali v minulom volebnom období, zásadne vylepšilo autopark aj s bezpečnostnými prvkami, ktoré sú už samozrejmosťou v autách, ktoré sú nové.
Ale bolo pre nás veľkým prekvapením, pozitívnym, samozrejme, keď sme zistili, že 25 % podielu na tom, akým spôsobom sa nám darí zachraňovať ľudí, znižovať počet ťažko zranených, ale znižovať aj počet predovšetkým mŕtvych, je práve rýchly profesionálny zásah Hasičského a záchranného zboru. Podľa jednoduchého výpočtu sa nám podarilo dôjsť k zaujímavým číslam, že v porovnaní s rokom 2000 v roku 2010 alebo aj v tomto roku sme schopní o 20 minút rýchlejšie odovzdať zraneného človeka z motorového vozidla do rúk ošetrujúcemu lekárovi. To každý uzná, že to sú rozhodujúce minúty pre budúcu záchranu života alebo pre zmiernenie následkov a vývoja zranení po dopravnej nehode. Čiže práve starostlivosť o profesionálnych hasičov je mimoriadne zásadná práve z pohľadu záchrany ľudských životov.
Hasičský zbor, ktorý svojím názvom a organizáciou je relatívne malý alebo má krátku tradíciu, samozrejme, u nás funguje viac ako 50 rokov v rôznych podobách a od roku 2002 aj ako Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky, za toto obdobie naozaj výrazným spôsobom skvalitnil svoju prácu. Ale je podstatnejšie, že výrazným spôsobom mu narástli aj povinnosti, práve v oblasti technických zásahov, dnes sú vlastne hasiči volaní ku každému typu ohrozenia, od dopravnej nehody, od vyliatia nebezpečnej látky na cestu, od ohrozenia nebezpečným plynom, čímkoľvek, nielen priamym požiarom, požiare dneska tvoria de facto necelých 50 % výjazdov profesionálnych hasičov. A teda ten pomer práce im ďaleko narástol po tom, čo vlastne Slovensko po roku 1989 zmiernilo vlastne tú aktivizáciu civilnej ochrany a rôznych ďalších zložiek, to už je jedno, z akých dôvodov, či ekonomických alebo štrukturálnych to bolo. Faktom zostáva, že práca hasiča dnes je ďaleko širšia z pohľadu spektra činností, ktoré musí hasič vykonávať.
Z tohto dôvodu a z dôvodu, ktorý som uvádzal ako prvý, to znamená konfrontáciu so zmenami predovšetkým klimatickými v rámci Slovenskej republiky, a teda ďaleko častejšími povodňami, ďaleko častejšími lesnými požiarmi, ďaleko častejšími veternými smršťami, snehovými problémami, sme sa rozhodli, že musíme zintenzívniť alebo zväčšiť kapacitu slovenských záchranných zložiek práve v tejto oblasti. Po ruke tu bola jedna možnosť. A to je cesta, ktorá smeruje k zvýšeniu počtu profesionálnych hasičov, vytvoreniu väčšieho množstva hasičských staníc a väčšieho množstva techniky. To, samozrejme, sú už čísla, ktoré sa pohybujú v takmer miliarde eur, ktorú by sme potrebovali, aby sme dokázali tento systém vlastne dvakrát nafúknuť. Na druhej strane tu máme inú formu tradície, ktorá na Slovensku je stará už 150 rokov. A možno práve kvôli časom po druhej svetovej vojne a časom komunistického režimu vlastne táto tradícia síce nevymizla, ale pomerne výrazne sa transformovala skôr na nejakú záujmovú činnosť ako reálne nasadzovanie pri zásahoch. Z tohto pohľadu v rokoch deväťdesiatych, keď na nič neboli peniaze, pochopiteľne, tá činnosť utrpela asi najväčšie straty, a dobrovoľné hasičstvo na Slovensku, o ktorom vlastne chcem najviac hovoriť, zažilo naozaj veľmi ťažké chvíle. Z môjho pohľadu sme preto začali tvoriť určitý tím, ktorý pripravil nový systém fungovania dobrovoľných hasičov. A sme, samozrejme, monitorovali jeho vývoj aj to, akým spôsobom by mal vyzerať v porovnaní s týmto systémom v ďalších krajinách, ktoré sú v našom susedstve. Tradícia podobná ako na Slovensku je, samozrejme, v Čechách. Tradícia veľmi podobná je v Rakúsku, v Nemecku, kde dokonca je záchranný systém postavený iba na dobrovoľných hasičoch, kde profesionálnych hasičov majú len vo veľkých mestách alebo vo veľkých fabrikách. A vzhľadom na to, akým spôsobom sú na nás kladené úlohy, pretože v mnohých iných štátoch pri dopravných nehodách nezasahujú hasiči, ale skôr nejaké automobilové kluby a podobne a asistenčné služby, tak sme si povedali, že pre nás je asi taký najbližší model niečo medzi Českou republikou a Holandskom, kde sa vzájomne dopĺňajú tieto dve zložky.
Systém, ktorý sme začali trochu rozvíjať v roku 2008, kde sme začali s určitou formou obmeny techniky pre dobrovoľných hasičov, sa javil ako dobrý ako pilotný projekt, ale nedostačujúci pre budúcnosť, preto sme sa rozhodli, že vytvoríme úplne nový systém (A nebudem to dlhšie rozvádzať, aby sme mali príležitosť aj u ostatných kolegov odpovedať na otázky.), o ktorom budeme hovoriť v utorok, keď bude na programe práve zákon o dobrovoľnej požiarnej ochrane, ale rád by som v jednoduchosti iba uviedol, že dôležité je, aby sme vytvorili určitú dohodu medzi štátom a dobrovoľnými hasičmi a vytvorili im podmienky, aby sme boli schopní v extrémnych situáciách dostať stovky dobrovoľných, vycvičených a vybavených hasičov na miesta nešťastí a na miesta ohrozenia obyvateľov Slovenskej republiky v počtoch, ktoré sú dramaticky vyššie, ako je celý súbor profesionálnych hasičov. Keď si predstavíme povodne v roku 2010, či už na rieke Nitra alebo na rieke Ondava, v prípade fungovania systému, ktorý máme záujem zaviesť, ktorý nevyžaduje takéto finančné prostriedky dramatické, ako som uviedol predtým, a ktorého nákladovosť je naozaj mimoriadne zaujímavá a efektívna, my sme boli schopní v jednej chvíli doručiť na miesta nešťastí viac ako dvetisíc až tritisíc hasičov, ktorí by boli schopní pomáhať jednotlivým obyvateľom, ich domom, ale aj celým obciam a mestám, čo, samozrejme, z kapacity profesionálneho Hasičského a záchranného zboru nie je možné. A k tomuto cieľu sa chceme dopraviť, aby tá ľudská sila, ktorá je najpodstatnejšia v katastrofách, keď často technika nestíha odpovedať na túto otázku, bola k dispozícii v dramaticky väčšom počte.
Hovoríme o tom, že tento projekt by mal zahŕňať približne 30 tisíc dobrovoľných hasičov z celkového počtu 100 tisíc, ale tam sú, samozrejme, aj deti, aj dôchodcovia, aj starší členovia, ale tá tridsaťtisícka by vedela byť veľmi aktívna, veľmi pružná a schopná rýchlej odpovede na ohrozenie Slovenska. To je niečo, čo Slovensko veľmi potrebuje.
A dnes v spolupráci s Európskou úniou a osobitne s Komisariátom pre mimoriadne situácie sme pripravení tento systém na Slovensku spustiť, čo bude znamenať výrazné zlepšenie pomoci obyvateľom a výrazné ušetrenie hodnôt nielen života alebo financií, ale celkovo toho, akým spôsobom je schopná obec alebo mesto sa dostať z vážneho problému povodní.
Čiže tak ako sa preukázalo, že investícia a zmena systému profesionálnych hasičov nielen dokáže rýchlejšie uhasiť požiare a zvýšiť uchránenú hodnotu podnikov alebo budov, ktoré boli zasiahnuté, ale že zásadným spôsobom vybavenosť a profesionálny výcvik profesionálnych hasičov dokáže zachrániť ľudské životy, je podľa jasnej a zreteľnej štatistiky, tak to isté platí aj o tomto systéme dobrovoľného hasičstva, na ktorý sa pýtate. Čiže je nevyhnutné, aby sme v najbližšom období práve spustili tento nový projekt, ktorý dokáže, Slovensko aby bolo odolnejšie, aby zvýšilo svoju intervenčnú kapacitu vo vzťahu ku klimatickým zmenám, ktoré Slovensko v najbližšom období bezprostredne čakajú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán poslanec, chcete doplniť túto otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, chcel by som poďakovať za vašu odpoveď. Zároveň by som chcel na tomto mieste poďakovať všetkým hasičom a dobrovoľným hasičom na Slovensku, ktorí pomáhajú práve v týchto situáciách, čo spomínal pán podpredseda vlády, a zároveň im týmto chcem aj vyjadriť úctu. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za odpoveď. (Potlesk.)

Treťou otázkou v poradí je otázka od poslanca Ľuboša Blahu na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, ktorého zastupuje pán Peter Kažimír, vicepremiér, nech sa páči. Otázka znie: „Vážený pán minister, na Slovensku sa v poslednom čase čoraz viac množia útoky na základné európske hodnoty, na toleranciu, otvorenosť a zrovnoprávnenie menšín, ultrakonzervatívci dokonca napádajú zrovnoprávnenie žien a rodovú rovnosť, útočia na každého, kto sa snaží pomôcť sexuálnym menšinám, nenávidia tých, ktorí tolerujú a snažia sa slovenskú spoločnosť modernizovať, som presvedčený, že v takejto nenávistnej atmosfére treba ešte dôslednejšie chrániť a presadzovať ľudské práva a zrovnoprávnenie menšín, ako chcete reagovať na agresívne kampane voči hodnotám tolerancie a rovnosti?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, vážené dámy a páni, prečítam vám odpoveď, ktorú pripravil pán minister Lajčák:
„Predpokladám, že vašou otázkou smerujete na proces prípravy celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku a s ňou spojenú verejnú diskusiu. Stratégia ako významný celospoločenský dokument zameraný na vnútroštátnu ochranu a podporu ľudských práv by mala reflektovať moderné ponímanie ľudských práv a hodnotového systému v zmysle medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenska ako člena Organizácie Spojených národov, Rady Európy, Európskej únie a ďalších medzinárodných organizácií.
Tento dokument na Slovensku prvý svojho druhu je výnimočný aj spôsobom prípravy. Participatívny mechanizmus tvorby predpokladá zapojenie širokého spektra mimovládnych organizácií a iných relevantných zástupcov občianskej spoločnosti. Ukázalo sa však, že v diskusii na také zložité a rozsiahle témy, akými sú aj ľudské práva, tolerancia či rovnosť príležitostí, má slovenská spoločnosť značné rezervy v ochote zapojiť sa do odborného dialógu aj v kultúre komunikácie a aj v schopnosti načúvať jeden druhému. Povzbudením pri plnení tejto neľahkej úlohy bolo pre nás vyhlásenie, aby Slovensko bolo krajinou pre všetkých, vydané zástupcami viacerých mimovládnych neziskových organizácií 24. októbra tohto roku. Podporili v ňom iniciatívy vlády a štátnych orgánov, ktoré smerujú k zdokonaľovaniu ľudskoprávneho prostredia, k zlepšovaniu kvality života obyvateľov našej krajiny, a tak i k naplneniu všetkých záväzkov, ktoré Slovensko v tejto oblasti má. Zasadili sa za prijatie stratégie. Vážime si podporu , ktorú nám mimovládne organizácie vyjadrili. A vnímame ju ako zásadný impulz k zmysluplnej celospoločenskej diskusii o rozmere a hĺbke podpory a ochrany ľudských práv na Slovensku.
Proces prípravy stratégie teda intenzívne pokračuje a v týchto dňoch vstupuje do ďalšej fázy. Odborníci aj široká verejnosť sa môžu podieľať na jej príprave, a to prostredníctvom odborných workshopov organizovaných gestormi jednotlivých ľudskoprávnych tém. Tieto workshopy budú prebiehať od decembra tohto roku do jari budúceho roku v gescii vecne príslušných ministerstiev a rôznych regiónov Slovenska. Prvé workshopy sa uskutočnia v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 4. decembra. A budú to workshop k právam seniorov a dňa 9. decembra k právam osôb so zdravotným postihnutím. V dňoch 3., 4. a 11. decembra tohto roku sa budú konať regionálne stretnutia k problematike práv osôb žijúcich na hranici chudoby v gescii Úradu splnomocnenca vlády Slovenska pre rómske komunity v spolupráci s ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny.
Som presvedčený, že konštruktívna diskusia všetkých zúčastnených prispeje k tvorbe strategického dokumentu, ktorý bude reprezentovať čo možno najširší spoločenský záujem a vytvorí proporčný priestor pre všetky, naozaj všetky zraniteľné skupiny. Ľudské práva 21. storočia si vyžadujú vysokú mieru tolerancie k odlišnostiam. A výnimočnosť univerzality ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti každého z nás.“
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Pán Blaha, chcete doplniť otázku? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči.