29. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predseda Národnej rady, drahé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predkladám spolu s kolegami Jánom Figeľom a Pavlom Hrušovským.
V tomto návrhu navrhujeme rozšíriť súčasne platnú ochrannú činnosť v obci o oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred jej poslednou novelizáciou. Znamená to, že navrhovaná novela preberá jestvujúcu právnu konštrukciu, umožňujúcu prevádzkovať hazardné hry len na základe licencie. Zároveň však musí byť naplnená podmienka, že toto prevádzkovanie neobmedzí obec všeobecne záväzným nariadením.
Navrhovaná novela rozširuje okruh hazardných hier, v ktorých môže obec využiť toto svoje regulačné opatrenie na rozsah pred predchádzajúcou zmenou zákona, a hlavne vracia sa k princípu, podľa ktorého sa môže obec rozhodnúť regulovať prevádzkovanie hazardných hier i z vlastného podnetu. To znamená, obecné alebo mestské zastupiteľstvo svojím vezedenkom troma pätinami hlasov môže rozhodnúť o zákaze hracích automatov. I túto možnosť obec už mala v znení zákona pred jej ostatnou novelizáciou. Predložená novela zachováva aj možnosť iniciovať takéto rozhodnutie obce i zo strany obyvateľov obce, a to vtedy, ak sa najmenej 30 % oprávnených voličov obce petíciou sťažuje, že sa v súvislosti s hraním hazardných hier narúša verejný poriadok. V takomto prípade je obec povinná rokovať o návrhu všeobecného záväzného nariadenia. Ak by obec takýto návrh zamietla, v takom prípade sa v predloženej novele navrhuje, aby bola obec povinná o požiadanie z petície vyhlásiť miestne referendum podľa zákona o obecnom zriadení a prenechala rozhodnutie o regulačnom opatrení voči prevádzkovaniu hracích hier na obyvateľov obce.
Predložená novela ďalej ustanovuje, že v Bratislave a v Košiciach budú tieto regulačné opatrenia vykonávať orgány samosprávy ich mestských častí, to znamená, nie ako, tak ako to bolo doteraz, že celé mesto Bratislava, celé Košice, ale mestské časti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko predložený návrh zákona, viac sa vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:07
Uvádzajúci uvádza bod 18:07
Pavol ZajacV tomto návrhu navrhujeme rozšíriť súčasne platnú ochrannú činnosť v obci o oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred jej poslednou...
V tomto návrhu navrhujeme rozšíriť súčasne platnú ochrannú činnosť v obci o oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred jej poslednou novelizáciou. Znamená to, že navrhovaná novela preberá jestvujúcu právnu konštrukciu, umožňujúcu prevádzkovať hazardné hry len na základe licencie. Zároveň však musí byť naplnená podmienka, že toto prevádzkovanie neobmedzí obec všeobecne záväzným nariadením.
Navrhovaná novela rozširuje okruh hazardných hier, v ktorých môže obec využiť toto svoje regulačné opatrenie na rozsah pred predchádzajúcou zmenou zákona, a hlavne vracia sa k princípu, podľa ktorého sa môže obec rozhodnúť regulovať prevádzkovanie hazardných hier i z vlastného podnetu. To znamená, obecné alebo mestské zastupiteľstvo svojím vezedenkom troma pätinami hlasov môže rozhodnúť o zákaze hracích automatov. I túto možnosť obec už mala v znení zákona pred jej ostatnou novelizáciou. Predložená novela zachováva aj možnosť iniciovať takéto rozhodnutie obce i zo strany obyvateľov obce, a to vtedy, ak sa najmenej 30 % oprávnených voličov obce petíciou sťažuje, že sa v súvislosti s hraním hazardných hier narúša verejný poriadok. V takomto prípade je obec povinná rokovať o návrhu všeobecného záväzného nariadenia. Ak by obec takýto návrh zamietla, v takom prípade sa v predloženej novele navrhuje, aby bola obec povinná o požiadanie z petície vyhlásiť miestne referendum podľa zákona o obecnom zriadení a prenechala rozhodnutie o regulačnom opatrení voči prevádzkovaniu hracích hier na obyvateľov obce.
Predložená novela ďalej ustanovuje, že v Bratislave a v Košiciach budú tieto regulačné opatrenia vykonávať orgány samosprávy ich mestských častí, to znamená, nie ako, tak ako to bolo doteraz, že celé mesto Bratislava, celé Košice, ale mestské časti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko predložený návrh zákona, viac sa vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predseda Národnej rady, drahé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona č. 171/2005 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predkladám spolu s kolegami Jánom Figeľom a Pavlom Hrušovským.
V tomto návrhu navrhujeme rozšíriť súčasne platnú ochrannú činnosť v obci o oprávnenia, ktoré im už priznávala právna úprava pred jej poslednou novelizáciou. Znamená to, že navrhovaná novela preberá jestvujúcu právnu konštrukciu, umožňujúcu prevádzkovať hazardné hry len na základe licencie. Zároveň však musí byť naplnená podmienka, že toto prevádzkovanie neobmedzí obec všeobecne záväzným nariadením.
Navrhovaná novela rozširuje okruh hazardných hier, v ktorých môže obec využiť toto svoje regulačné opatrenie na rozsah pred predchádzajúcou zmenou zákona, a hlavne vracia sa k princípu, podľa ktorého sa môže obec rozhodnúť regulovať prevádzkovanie hazardných hier i z vlastného podnetu. To znamená, obecné alebo mestské zastupiteľstvo svojím vezedenkom troma pätinami hlasov môže rozhodnúť o zákaze hracích automatov. I túto možnosť obec už mala v znení zákona pred jej ostatnou novelizáciou. Predložená novela zachováva aj možnosť iniciovať takéto rozhodnutie obce i zo strany obyvateľov obce, a to vtedy, ak sa najmenej 30 % oprávnených voličov obce petíciou sťažuje, že sa v súvislosti s hraním hazardných hier narúša verejný poriadok. V takomto prípade je obec povinná rokovať o návrhu všeobecného záväzného nariadenia. Ak by obec takýto návrh zamietla, v takom prípade sa v predloženej novele navrhuje, aby bola obec povinná o požiadanie z petície vyhlásiť miestne referendum podľa zákona o obecnom zriadení a prenechala rozhodnutie o regulačnom opatrení voči prevádzkovaniu hracích hier na obyvateľov obce.
Predložená novela ďalej ustanovuje, že v Bratislave a v Košiciach budú tieto regulačné opatrenia vykonávať orgány samosprávy ich mestských častí, to znamená, nie ako, tak ako to bolo doteraz, že celé mesto Bratislava, celé Košice, ale mestské časti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko predložený návrh zákona, viac sa vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
18:10
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:10
Ivan ŠvejnaUvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej...
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím po prvé, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh prerokovala Národná rada v druhom čítaní a po druhé, aby v súlade s rozhodnutím Národnej rady (Pozn. red.: správne má byť - "predsedu Národnej rady".) č. 766 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
4.2.2014 o 18:10 hod.
Ing.
Ivan Švejna
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, som vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady pána Figeľa, Hrušovského, Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 181/2005 Z. z. o hazardných hrách.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky podľa § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie tejto schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím po prvé, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh prerokovala Národná rada v druhom čítaní a po druhé, aby v súlade s rozhodnutím Národnej rady (Pozn. red.: správne má byť - "predsedu Národnej rady".) č. 766 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Autorizovaný
18:13
O tom, ako hazard postihuje široké vrstvy obyvateľov, by mohli rozprávať napríklad Martin Majda, farár z Lomničky pod Tatrami, kde dva a pol tisíc obyvateľov tvoria prevažne sociálne odkázaní Rómovia, ktorí sociálne dávky v minulosti prehrávali v priebehu niekoľkých dní komplet v najbližšom Podolínci, kde boli tieto hracie automaty. Martin Majda písal nám pred rokom a pol, keď sme tu preberali na podnet vlády SMER-u zákon o hazardných hrách, písal všetkým poslancom. Ja som s ním intenzívne komunikoval a teraz, keď už pôsobí v Bratislave, aj minulý týždeň sme sa stretli a rozoberali sme tieto praktické problémy. Ďalej by o tom mohol hovoriť pán MUDr. Jozef Benkovič, primár psychiatrickej liečebne z Prednej Hory. Ten by mohol rozprávať o tom, koľko percent pacientov, ktorí sa prídu liečiť z tohto patologického gamblingu, prešlo už neúspešným pokusom o samovraždu a ďalší sú takí, ktorí aj dokonali túto samovraždu.
Určite aj každý z poslancov Národnej rady pozná príbehy ľudí v svojom okolí, v svojej širokej rodine, ale i v meste, v ktorom býva, alebo v obci, ktorí prepadli tomuto gamblingu a priviedli do nešťastia celé svoje rodiny.
Teraz, ako to bolo v minulosti, čo sa týka návrhu zákona. Myslím si, že v polovičke roku 2011 poslanci za KDH Jana Žitňanská, Radoslav Procházka a Pavol Hrušovský predložili návrh zákona, ktorým navrhli, aby obecné a mestské zastupiteľstvá mohli prijať všeobecne záväzné nariadenie troma pätinami hlasov, kde môžu slobodne rozhodnúť o tom, či chcú alebo nechcú mať hazard v svojej obci. Som presvedčený, že prináleží to týmto obecným a mestským zastupiteľstvám. Prišla ale jeseň v roku 2012 a vládny návrh zákona o hazardných hrách, ktorý s podporou vládnych poslancov SMER-u tento zákon zmenili tak, že síce môžu obecné a mestské zastupiteľstvá troma pätinami hlasov rozhodnúť o zákaze hazardných hier, ale podmienkou je, aby predtým prebehla, najprv bolo navrhované referendum. Keď sme tu dva dni do toho opoziční poslanci bili, tak nakoniec tuším, že pán poslanec Petrák predložil pozmeňujúci návrh, kde povedal, dobre, nie referendum, ale petícia. To znamená 30 % oprávnených voličov v tom príslušnom meste alebo obci musí podpísať petíciu, že v súvislosti s prevádzkou hracích automatov, teda sú, dochádza ku nejakej, ku ohrozovaniu alebo narúša sa verejný poriadok, a keď sa zozbiera 30 % podpisov, tak môže až obecné, mestské zastupiteľstvo troma pätinami hlasov rozhodnúť.
Dovoľte mi, aby som spomenul, ako to funguje v praxi. Tento zákon má niečo vyše roka. Dneska už môžme hovoriť o tom, o aplikačnej praxi, ako to funguje v našich obciach a mestách. No funguje to tak presne, ako sme tu viacerí, musím povedať, že aj ja, hovorili už vtedy. Bude to fungovať v malých obciach, teda v obciach a v menších mestách. A uvediem vám niekoľko príkladov, kde sa podarilo pozberať petíciou tieto podpisy a následne obecné zastupiteľstvo zrušilo hracie automaty na území svojej obce. Spomeniem obce ako Beluša, ktorá má 4900 oprávnených voličov. Na vyzbieranie je potrebné 1494 podpisov. Mestečko Podolínec, 2466 oprávnených voličov, na, jedna tretina tvorí 740 podpisov. Sabinov, to je najväčšie mesto, kde sa podarilo zrušiť za posledný rok hracie automaty, má 9414 oprávnených voličov, treba vyzbierať alebo trebalo vyzbierať 2825 podpisov pod petíciu. Dobšiná, 3672, tretina 1102 podpisov. Madunice, 1692 oprávnených voličov, treba vyzbierať 508 podpisov. Tam všade sa podarilo petíciou vyzbierať týchto 30 % podpisov oprávnených voličov a následne obecné zastupiteľstvo svojím vezedenkom zrušilo hracie automaty na území príslušnej obce.
Ale musím uviesť aj jeden prípad z tejto praxe, kde sa podarilo vyzbierať 30 % podpisov, to je okresné mesto Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa má 12 405 oprávnených voličov, teda osôb nad osemnásť rokov, potrebné na vyzbieranie je 3722 podpisov. V Starej Ľubovni sa vyzbieralo niečo cez 5000 podpisov, ale keďže tam boli, bola táto petícia kontrolovaná, prehodnocovaná, došlo tam ku takým detailom, že niektorí občania napísali dátum narodenia 1. 12. ´64 a nie 1964, boli tam zoškrtané nejaké podpisy. Aj tak tých podpisov tuším zostalo okolo 4300, takže úplne v pohode prekročili túto hranicu. V Starej Ľubovni to bolo 3700, keďže podpisov bolo 4300, petícia bola predložená na mestskom zastupiteľstve, došlo tam síce k nejakým obštrukciám, takže sa nestihlo do toho 1. 7. a mestské zastupiteľstvo svojím hlasovaním z devätnástich poslancov túto petíciu podporilo iba jedenásť poslancov, ôsmi poslanci SMER-u sa zdržali. Chýbal jeden hlas na to, aby v Starej Ľubovni na žiadosť 30 % oprávnených, teda 4300 občanov, bol zrušený hazard, chýbal jeden hlas na to, lebo tri pätiny z 19-ch je síce 1,4 ale keďže ľudí nemôžme deliť, malo to byť dvanásť poslancov.
Dámy a páni, prečo hovorím o tom, o tej aplikačnej praxi? No preto, lebo to, čo sme tu hovorili, že pri obciach a menších mestách sa, teda nebude až taký problém vyzbierať tých 30 % podpisov, pri väčších mestách už to je problém. Je to vážny problém. Zozbierať 30 % oprávnených voličov na podpis nie je také jednoduché. Ale čudujem sa poslancom v Starej Ľubovni, že ignorovali týchto 30 % voličov, pretože pri 50-percentnej účasti volebnej, tých 30 % voličov, ak by došli do volebnej miestnosti, tvoria nadpolovičnú väčšinu. A takých poslancov nabudúce by občania si za svojich teda zástupcov, teda už nemali zvoliť.
Keď sme už pri tom, že hovoríme konkrétne, koľko, aké množstvo podpisov je potrebné na zrušenie hracích automatov. Len pre vašu informáciu, ale aj pre občanov, ktorí to počúvajú, musím povedať, že v Bratislave na zákaz hazardu by ste potrebovali 116 000 podpisov. V Košiciach 59 000. Tretie najväčšie mesto na Slovensku Prešov, je potrebné 22 000 podpisov. V Žiline 21 tisíc, v Banskej Bystrici 20 000, v Trnave 16 000 podpisov.
Podotýkam, že na to, aby občan Slovenskej republiky mohol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky, stačí 15 000 podpisov, ktoré tento občan vyzbiera na území Slovenskej republiky. Ale ak chce zakázať hracie automaty v Bratislave, podľa dnešnej úpravy, zákonnej úpravy treba 116 000 podpisov. V Košiciach 59 000, opakujem to, v Prešove 22 000, len na území Prešova.
Toto považujeme za neprimerané, preto podstata nášho návrhu je v tom, aby mestské, obecné zastupiteľstvá mohli slobodne troma pätinami hlasov prijať vezedenko o tom, že nechcú hazard na území svojho mesta. Keď som spomínal toľko miest, nedá mi aby som nespomenul okresné mesto Humenné. V meste Humenné na základe zákona, ktorý bol tu prijatý v roku 2011, bol zrušený, teda hracie automaty boli v meste Humenné zrušené aj s určitými problémami. Vstúpil tam do toho prokurátor, ktorý namietal počet prítomných a hlasujúcich, potom prebehlo ešte raz hlasovanie a bolo prijaté také vezedenko, na základe ktorého hracie automaty boli v Humennom zrušené. Keďže ale Humenné má 28 000 voličov a na vyzbieranie petície je 8,5 tis. podpisov, čo nie je také jednoduché, tak takáto petícia tam neprebehla a dneska hracie automaty v Humennom sú opäť.
Majú právo, majú oprávnenie obecní, mestskí poslanci troma pätinami hlasov rozhodnúť o zákaze hracích automatov? Toto je podstatná otázka. My v KDH, ale aj predkladatelia, aj ja osobne, sme presvedčení o tom, že mestskí poslanci, obecní poslanci, ktorí získali mandát od občanov v komunálnych voľbách, majú právo rozhodovať o živote v tej danej obci. Hovoril som to pred rokom a pol a poviem to aj dneska, obecní poslanci dneska rozhodujú o možnej výstavbe skládky komunálneho odpadu, spaľovne, prevádzky baru, schvaľujú otváracie hodiny pohostinstva alebo toho príslušného baru. Rozhodujú o rôznych veciach, ale pri hazarde, či chcú hazard v svojej obci alebo nie, musia najprv občania tej obce podstúpiť určitú tortúru, to znamená petíciu. Prečo tí poslanci v Humennom nemali dostatočný mandát na zákaz hazardu? Áno, mali a zakázali ho. Ale prišiel návrh vlády, poslancov SMER-u, ktorý im to znepríjemnil, ktorý povedal, ale najprv musíte ešte absolvovať petíciu. Prečo? Prečo šikanovať takto občanov Slovenskej republiky?
Na druhej strane treba objektívne povedať, že mestskí, obecní poslanci, ak sa rozhodnú zakázať hracie automaty v meste, tak stoja pred dilemou, že či zakážu hracie automaty a nebudú mať z nich príjem. Áno, to je vážne rozhodnutie, hlavne v dnešných časoch, keď naše obce a mestá finančných prostriedkov nemajú nazvyš. Je to vážne rozhodnutie a nie je to také jednoduché povedať ako v Sabinove, že mestskí poslanci povedali, áno a ešte aj primátor za SMER to povedal, áno, tých 80 000 eur my skúsime nahradiť nejako inak, my tie hracie automaty nechceme v svojom meste. Takže tá dilema tu samozrejme, tu samozrejme je. A my spolu s mojimi kolegami, aj my v KDH si myslíme, že hazard prináša veľmi veľa zlého do našej spoločnosti. Ale na druhej strane sme takí demokrati, že keď to obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo sa slobodne rozhodne, že chce tie hracie automaty, lebo z nich má príjem a ten príjem nie je zrovna malý, tak budeme to rešpektovať. Ale nesťažujme im to ešte petíciou.
A keď som pri petícii, v našom návrhu zákona hovoríme, že áno, nech to je slobodné rozhodnutie obecného, mestského zastupiteľstva, ale nie ako podmienku, ale ak občania sa rozhodnú vykonať takúto petíciu, aby mestské, obecné zastupiteľstvo malo povinnosť sa takouto petíciou zaoberať. A ďalej navrhujeme, aby ak teda obecné, mestské zastupiteľstvo bude ignorovať petíciu občanov, 30 % oprávnených voličov, aby po negatívnom stanovisku zastupiteľstva muselo nastupovať miestne referendum. Je to pomerne dosť tvrdý nátlak aj cez zákon na týchto obecných, mestských zastupiteľov, hlavne tých, ktorí si teda nevážia vôľu svojich voličov, svojich občanov, ako som to ukázal na príklade Starej Ľubovne. Je to nátlak, že ak rozhodnete negatívne, keď 30 % občanov to chce a vy rozhodnete negatívne, budete musieť znášať náklady na miestne referendum. Ja viem, že zorganizovať miestne referendum nie je ani lacná záležitosť a jeho úspech závisí od účasti voličov. Ale teda čo s takým zastupiteľstvom, ktoré ignoruje 30 % svojich voličov?
Na záver mi dovoľte povedať, vládni poslanci, ktorí tu momentálne teda nie sú, ale určite ma počúvajú vo svojich kanceláriách, veľa vládnych poslancov je zároveň starostami, primátormi, obecnými poslancami, pôsobia proste na komunálnej úrovni. My si v KDH myslíme, že vykonávať funkciu starostu a zároveň poslanca Národnej rady, že sa plnohodnotne nedá. Ale v tomto prípade, keď tu už teda takíto podľa dnešného zákona, takíto poslanci sedia a poznajú, ako to funguje v našich obciach a mestách, myslím si, že vedia, že spolu s poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev veľmi zodpovedne sa rozhodujú o tom, ako ten život v obci bude prebiehať. A keď by pristúpili k rozhodnutiu, že nechcú hracie automaty, tak to bude slobodné rozhodnutie. A chcem tým povedať, prečo poslanci za SMER, ktorí sú starostami, primátormi, obecnými zastupiteľmi, pred rokom a pol hlasovali, že nie sú svojprávni vo svojich obciach a mestách, že nevedia sa rozhodnúť zodpovedne a že najprv musia podstúpiť občania tortúru petície? Ja som presvedčený o tom, že poslanci za SMER, ktorí sú starostami, primátormi, vedia, že ich obecné, mestské zastupiteľstvá sa veľmi zodpovedne rozhodujú a túto kompetenciu nepotrebujú cez vládny návrh zákona prenášať a sťažovať život občanov ešte cez petíciu. Poslancami mestských a obecných zastupiteľstiev sú práve preto, aby občania nemuseli každú chvíľu robiť petície, referendá a tieto petície a referendá aby robili len vo výnimočných prípadoch. Nakoniec občania môžu kedykoľvek navštíviť obecné, mestské zastupiteľstvo.
Takže som presvedčený a chcem požiadať vládnych poslancov za SMER, ako aj ostatných poslancov, o návrh podpory takéto, takéhoto zákona.
Ďakujem.
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, problém závislosti na hazardných hrách je vážnym spoločenským problémom. Nemusíme si to tu dlho vysvetľovať, je to tak. Priamo ohrozuje tých, ktorí tomu prepadnú, ale často nielen ich, ale celé ich rodiny. Často bývajú obeťami aj deti. Často ten, kto prepadne tomuto gamblingu, stratí kontrolu nad svojím konaním a ohrozuje aj tých, ktorí s ním žijú a hospodária. Hazardný hráč sa nezriedka zadlží a dovedie do nešťastia nielen seba, ale aj celú svoju rodinu. Hazardné hry napriek prísnej právnej regulácii bývajú často spojené s inou činnosťou, ktorú zákon nedovoľuje, a nezriedka i s organizovanou trestnou činnosťou. Výnosnosť takého podnikania spojená so závislosťou mnohých ľudí, ktorí využívajú tieto služby, je často legálnou vstupnou bránou ku prostitúcii, kupliarstvu, obchodu s drogami a ďalšími nelegálnymi činnosťami.
O tom, ako hazard postihuje široké vrstvy obyvateľov, by mohli rozprávať napríklad Martin Majda, farár z Lomničky pod Tatrami, kde dva a pol tisíc obyvateľov tvoria prevažne sociálne odkázaní Rómovia, ktorí sociálne dávky v minulosti prehrávali v priebehu niekoľkých dní komplet v najbližšom Podolínci, kde boli tieto hracie automaty. Martin Majda písal nám pred rokom a pol, keď sme tu preberali na podnet vlády SMER-u zákon o hazardných hrách, písal všetkým poslancom. Ja som s ním intenzívne komunikoval a teraz, keď už pôsobí v Bratislave, aj minulý týždeň sme sa stretli a rozoberali sme tieto praktické problémy. Ďalej by o tom mohol hovoriť pán MUDr. Jozef Benkovič, primár psychiatrickej liečebne z Prednej Hory. Ten by mohol rozprávať o tom, koľko percent pacientov, ktorí sa prídu liečiť z tohto patologického gamblingu, prešlo už neúspešným pokusom o samovraždu a ďalší sú takí, ktorí aj dokonali túto samovraždu.
Určite aj každý z poslancov Národnej rady pozná príbehy ľudí v svojom okolí, v svojej širokej rodine, ale i v meste, v ktorom býva, alebo v obci, ktorí prepadli tomuto gamblingu a priviedli do nešťastia celé svoje rodiny.
Teraz, ako to bolo v minulosti, čo sa týka návrhu zákona. Myslím si, že v polovičke roku 2011 poslanci za KDH Jana Žitňanská, Radoslav Procházka a Pavol Hrušovský predložili návrh zákona, ktorým navrhli, aby obecné a mestské zastupiteľstvá mohli prijať všeobecne záväzné nariadenie troma pätinami hlasov, kde môžu slobodne rozhodnúť o tom, či chcú alebo nechcú mať hazard v svojej obci. Som presvedčený, že prináleží to týmto obecným a mestským zastupiteľstvám. Prišla ale jeseň v roku 2012 a vládny návrh zákona o hazardných hrách, ktorý s podporou vládnych poslancov SMER-u tento zákon zmenili tak, že síce môžu obecné a mestské zastupiteľstvá troma pätinami hlasov rozhodnúť o zákaze hazardných hier, ale podmienkou je, aby predtým prebehla, najprv bolo navrhované referendum. Keď sme tu dva dni do toho opoziční poslanci bili, tak nakoniec tuším, že pán poslanec Petrák predložil pozmeňujúci návrh, kde povedal, dobre, nie referendum, ale petícia. To znamená 30 % oprávnených voličov v tom príslušnom meste alebo obci musí podpísať petíciu, že v súvislosti s prevádzkou hracích automatov, teda sú, dochádza ku nejakej, ku ohrozovaniu alebo narúša sa verejný poriadok, a keď sa zozbiera 30 % podpisov, tak môže až obecné, mestské zastupiteľstvo troma pätinami hlasov rozhodnúť.
Dovoľte mi, aby som spomenul, ako to funguje v praxi. Tento zákon má niečo vyše roka. Dneska už môžme hovoriť o tom, o aplikačnej praxi, ako to funguje v našich obciach a mestách. No funguje to tak presne, ako sme tu viacerí, musím povedať, že aj ja, hovorili už vtedy. Bude to fungovať v malých obciach, teda v obciach a v menších mestách. A uvediem vám niekoľko príkladov, kde sa podarilo pozberať petíciou tieto podpisy a následne obecné zastupiteľstvo zrušilo hracie automaty na území svojej obce. Spomeniem obce ako Beluša, ktorá má 4900 oprávnených voličov. Na vyzbieranie je potrebné 1494 podpisov. Mestečko Podolínec, 2466 oprávnených voličov, na, jedna tretina tvorí 740 podpisov. Sabinov, to je najväčšie mesto, kde sa podarilo zrušiť za posledný rok hracie automaty, má 9414 oprávnených voličov, treba vyzbierať alebo trebalo vyzbierať 2825 podpisov pod petíciu. Dobšiná, 3672, tretina 1102 podpisov. Madunice, 1692 oprávnených voličov, treba vyzbierať 508 podpisov. Tam všade sa podarilo petíciou vyzbierať týchto 30 % podpisov oprávnených voličov a následne obecné zastupiteľstvo svojím vezedenkom zrušilo hracie automaty na území príslušnej obce.
Ale musím uviesť aj jeden prípad z tejto praxe, kde sa podarilo vyzbierať 30 % podpisov, to je okresné mesto Stará Ľubovňa. Stará Ľubovňa má 12 405 oprávnených voličov, teda osôb nad osemnásť rokov, potrebné na vyzbieranie je 3722 podpisov. V Starej Ľubovni sa vyzbieralo niečo cez 5000 podpisov, ale keďže tam boli, bola táto petícia kontrolovaná, prehodnocovaná, došlo tam ku takým detailom, že niektorí občania napísali dátum narodenia 1. 12. ´64 a nie 1964, boli tam zoškrtané nejaké podpisy. Aj tak tých podpisov tuším zostalo okolo 4300, takže úplne v pohode prekročili túto hranicu. V Starej Ľubovni to bolo 3700, keďže podpisov bolo 4300, petícia bola predložená na mestskom zastupiteľstve, došlo tam síce k nejakým obštrukciám, takže sa nestihlo do toho 1. 7. a mestské zastupiteľstvo svojím hlasovaním z devätnástich poslancov túto petíciu podporilo iba jedenásť poslancov, ôsmi poslanci SMER-u sa zdržali. Chýbal jeden hlas na to, aby v Starej Ľubovni na žiadosť 30 % oprávnených, teda 4300 občanov, bol zrušený hazard, chýbal jeden hlas na to, lebo tri pätiny z 19-ch je síce 1,4 ale keďže ľudí nemôžme deliť, malo to byť dvanásť poslancov.
Dámy a páni, prečo hovorím o tom, o tej aplikačnej praxi? No preto, lebo to, čo sme tu hovorili, že pri obciach a menších mestách sa, teda nebude až taký problém vyzbierať tých 30 % podpisov, pri väčších mestách už to je problém. Je to vážny problém. Zozbierať 30 % oprávnených voličov na podpis nie je také jednoduché. Ale čudujem sa poslancom v Starej Ľubovni, že ignorovali týchto 30 % voličov, pretože pri 50-percentnej účasti volebnej, tých 30 % voličov, ak by došli do volebnej miestnosti, tvoria nadpolovičnú väčšinu. A takých poslancov nabudúce by občania si za svojich teda zástupcov, teda už nemali zvoliť.
Keď sme už pri tom, že hovoríme konkrétne, koľko, aké množstvo podpisov je potrebné na zrušenie hracích automatov. Len pre vašu informáciu, ale aj pre občanov, ktorí to počúvajú, musím povedať, že v Bratislave na zákaz hazardu by ste potrebovali 116 000 podpisov. V Košiciach 59 000. Tretie najväčšie mesto na Slovensku Prešov, je potrebné 22 000 podpisov. V Žiline 21 tisíc, v Banskej Bystrici 20 000, v Trnave 16 000 podpisov.
Podotýkam, že na to, aby občan Slovenskej republiky mohol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky, stačí 15 000 podpisov, ktoré tento občan vyzbiera na území Slovenskej republiky. Ale ak chce zakázať hracie automaty v Bratislave, podľa dnešnej úpravy, zákonnej úpravy treba 116 000 podpisov. V Košiciach 59 000, opakujem to, v Prešove 22 000, len na území Prešova.
Toto považujeme za neprimerané, preto podstata nášho návrhu je v tom, aby mestské, obecné zastupiteľstvá mohli slobodne troma pätinami hlasov prijať vezedenko o tom, že nechcú hazard na území svojho mesta. Keď som spomínal toľko miest, nedá mi aby som nespomenul okresné mesto Humenné. V meste Humenné na základe zákona, ktorý bol tu prijatý v roku 2011, bol zrušený, teda hracie automaty boli v meste Humenné zrušené aj s určitými problémami. Vstúpil tam do toho prokurátor, ktorý namietal počet prítomných a hlasujúcich, potom prebehlo ešte raz hlasovanie a bolo prijaté také vezedenko, na základe ktorého hracie automaty boli v Humennom zrušené. Keďže ale Humenné má 28 000 voličov a na vyzbieranie petície je 8,5 tis. podpisov, čo nie je také jednoduché, tak takáto petícia tam neprebehla a dneska hracie automaty v Humennom sú opäť.
Majú právo, majú oprávnenie obecní, mestskí poslanci troma pätinami hlasov rozhodnúť o zákaze hracích automatov? Toto je podstatná otázka. My v KDH, ale aj predkladatelia, aj ja osobne, sme presvedčení o tom, že mestskí poslanci, obecní poslanci, ktorí získali mandát od občanov v komunálnych voľbách, majú právo rozhodovať o živote v tej danej obci. Hovoril som to pred rokom a pol a poviem to aj dneska, obecní poslanci dneska rozhodujú o možnej výstavbe skládky komunálneho odpadu, spaľovne, prevádzky baru, schvaľujú otváracie hodiny pohostinstva alebo toho príslušného baru. Rozhodujú o rôznych veciach, ale pri hazarde, či chcú hazard v svojej obci alebo nie, musia najprv občania tej obce podstúpiť určitú tortúru, to znamená petíciu. Prečo tí poslanci v Humennom nemali dostatočný mandát na zákaz hazardu? Áno, mali a zakázali ho. Ale prišiel návrh vlády, poslancov SMER-u, ktorý im to znepríjemnil, ktorý povedal, ale najprv musíte ešte absolvovať petíciu. Prečo? Prečo šikanovať takto občanov Slovenskej republiky?
Na druhej strane treba objektívne povedať, že mestskí, obecní poslanci, ak sa rozhodnú zakázať hracie automaty v meste, tak stoja pred dilemou, že či zakážu hracie automaty a nebudú mať z nich príjem. Áno, to je vážne rozhodnutie, hlavne v dnešných časoch, keď naše obce a mestá finančných prostriedkov nemajú nazvyš. Je to vážne rozhodnutie a nie je to také jednoduché povedať ako v Sabinove, že mestskí poslanci povedali, áno a ešte aj primátor za SMER to povedal, áno, tých 80 000 eur my skúsime nahradiť nejako inak, my tie hracie automaty nechceme v svojom meste. Takže tá dilema tu samozrejme, tu samozrejme je. A my spolu s mojimi kolegami, aj my v KDH si myslíme, že hazard prináša veľmi veľa zlého do našej spoločnosti. Ale na druhej strane sme takí demokrati, že keď to obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo sa slobodne rozhodne, že chce tie hracie automaty, lebo z nich má príjem a ten príjem nie je zrovna malý, tak budeme to rešpektovať. Ale nesťažujme im to ešte petíciou.
A keď som pri petícii, v našom návrhu zákona hovoríme, že áno, nech to je slobodné rozhodnutie obecného, mestského zastupiteľstva, ale nie ako podmienku, ale ak občania sa rozhodnú vykonať takúto petíciu, aby mestské, obecné zastupiteľstvo malo povinnosť sa takouto petíciou zaoberať. A ďalej navrhujeme, aby ak teda obecné, mestské zastupiteľstvo bude ignorovať petíciu občanov, 30 % oprávnených voličov, aby po negatívnom stanovisku zastupiteľstva muselo nastupovať miestne referendum. Je to pomerne dosť tvrdý nátlak aj cez zákon na týchto obecných, mestských zastupiteľov, hlavne tých, ktorí si teda nevážia vôľu svojich voličov, svojich občanov, ako som to ukázal na príklade Starej Ľubovne. Je to nátlak, že ak rozhodnete negatívne, keď 30 % občanov to chce a vy rozhodnete negatívne, budete musieť znášať náklady na miestne referendum. Ja viem, že zorganizovať miestne referendum nie je ani lacná záležitosť a jeho úspech závisí od účasti voličov. Ale teda čo s takým zastupiteľstvom, ktoré ignoruje 30 % svojich voličov?
Na záver mi dovoľte povedať, vládni poslanci, ktorí tu momentálne teda nie sú, ale určite ma počúvajú vo svojich kanceláriách, veľa vládnych poslancov je zároveň starostami, primátormi, obecnými poslancami, pôsobia proste na komunálnej úrovni. My si v KDH myslíme, že vykonávať funkciu starostu a zároveň poslanca Národnej rady, že sa plnohodnotne nedá. Ale v tomto prípade, keď tu už teda takíto podľa dnešného zákona, takíto poslanci sedia a poznajú, ako to funguje v našich obciach a mestách, myslím si, že vedia, že spolu s poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev veľmi zodpovedne sa rozhodujú o tom, ako ten život v obci bude prebiehať. A keď by pristúpili k rozhodnutiu, že nechcú hracie automaty, tak to bude slobodné rozhodnutie. A chcem tým povedať, prečo poslanci za SMER, ktorí sú starostami, primátormi, obecnými zastupiteľmi, pred rokom a pol hlasovali, že nie sú svojprávni vo svojich obciach a mestách, že nevedia sa rozhodnúť zodpovedne a že najprv musia podstúpiť občania tortúru petície? Ja som presvedčený o tom, že poslanci za SMER, ktorí sú starostami, primátormi, vedia, že ich obecné, mestské zastupiteľstvá sa veľmi zodpovedne rozhodujú a túto kompetenciu nepotrebujú cez vládny návrh zákona prenášať a sťažovať život občanov ešte cez petíciu. Poslancami mestských a obecných zastupiteľstiev sú práve preto, aby občania nemuseli každú chvíľu robiť petície, referendá a tieto petície a referendá aby robili len vo výnimočných prípadoch. Nakoniec občania môžu kedykoľvek navštíviť obecné, mestské zastupiteľstvo.
Takže som presvedčený a chcem požiadať vládnych poslancov za SMER, ako aj ostatných poslancov, o návrh podpory takéto, takéhoto zákona.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:33
Vystúpenie v rozprave 18:33
Jana ŽitňanskáDovoľte mi na úvod pre tých, ktorí ste tu zostali, jeden citát. Možno viacerí poznáte diela spisovateľa Roberta van Gulika, ten citát znie:...
Dovoľte mi na úvod pre tých, ktorí ste tu zostali, jeden citát. Možno viacerí poznáte diela spisovateľa Roberta van Gulika, ten citát znie: "Hrát hazard je jistý způsob, jak peníze ztratit a ne je vydělat." A ak by sme aj nechceli počúvať slová ctihodného a múdreho sudcu Ti, ktorého ste možno spoznali, existujú mnohé štúdie a analýzy, ktoré dokazujú, že hazard má podstatne viac negatívnych dopadov ako pozitív. Prednedávnom vyšiel v New York Times jeden zaujímavý článok o tom, ako sa Taliansko za ostatných desať rokov prepracovalo medzi popredných hráčov na trhu s hazardom. Po Spojených štátoch, Japonsku, Makau je Taliansko teda štvrtou veľmocou, pokiaľ ide o prítomnosť hazardu. Pred desiatimi rokmi totižto prišlo k uvoľneniu regulácie a dnes sa dostavujú tie neblahé výsledky. Špeciálne redaktori tohto, týchto nových sa zamerali na jednu časť Talianska, na Lombardsko alebo Lombardiu, kde zistili, že pripadá jeden automat na 104 obyvateľov, že každá domácnosť z 8-ch dolárov dá 1 dolár do hazardu, čo je štyrikrát viac ako pred pätnástimi rokmi, že celkovo v Taliansku v roku 2001 bol výnos z hazardu 5,6 mld. dolárov, v roku 2012 už to bolo 22,4 mld. Aj na základe týchto čísel, aj na základe skutočnosti, že sa tie automaty vymkli spod kontroly, pretože ich naozaj pribúdalo ako huby po daždi, až 80 % automatov je mimo herní a sú doslova všade, dokonca aj v lekárňach. A podľa ich analýzy je až 790 000 Talianov vážne ohrozených diagnózou závislosti na hracích automatov alebo na hazarde. Aj preto sa rozhodli v Taliansku nenechať tento problém len tak, ale začali sa aj na lokálnej, aj na národnej úrovni tým zaoberať a obmedzovať rozšírenosť hazardu a hracích automatov.
Aká je situácia na Slovensku? Dovoľte mi zacitovať z jedného článku. "Na Slovensku pribúda počet stávkarov. Podľa najnovšej analýzy UniCredit Bank od roku 2002 do roku 2012 sa finančné prostriedky vložené do hazardu v prepočte na obyvateľa zvýšili o 170 percent. Aj po očistení o rast cien sa objem hazardu na Slovensku v spomínanom období takmer zdvojnásobil. Vrchol pritom objem hazardu dosiahol tesne pred vypuknutím krízy v roku 2008," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Na druhej strane však Slováci v rámci Európy na hazardných hrách vzhľadom na veľkosť ekonomiky prerábajú viac ako väčšina obyvateľov krajín Európske únie. Straty obyvateľstva z hazardu na Slovensku sa odhadujú na úrovni okolo 0,7 až 0,8 percenta z hrubého domáceho produktu a sú porovnateľné so susednými Českom a Maďarskom, ale výrazne vyššie ako v Poľsku," dopĺňa Koršňák. A ešte jednu vetu dodám z tohto článku: "Sklon občanov na Slovensku k hazardným hrám pritom môže zvýšiť aj bločková lotéria, ktorá bude oddnes fungovať." To je článok teda staršieho dáta.
Faktom je, že na Slovensku sa hazardu mimoriadne darí a darí sa mu oveľa lepšie, odkedy bola schválená posledná novela zákona pred vyše rokom. A čo s tým? Čo sa s tým dá robiť, čo by sme s tým mali robiť? Ja vítam túto iniciatívu kolegov z KDH, ktorí chcú vrátiť ten stav do situácie alebo do stavu, aký, v akom bol pred tým vyše rokom, aby samosprávy mohli slobodnejšie rozhodovať o tom, či chcú, alebo nechcú na svojom území mať hazard. Psychiater Ludvík Nábělek v jednom článku na SME upozorňuje, že: "Mestá by nemali pred následkami gamblerstva zatvárať oči. Až štvrtina pacientov prichádza na liečbu po neúspešnom pokuse o samovraždu, ďalší ju dokonali, varuje. S patologickými hráčmi spravidla trpí celá rodina a tento problém sa tak dotýka stoviek tisíc ľudí." Čiže nie je to len problém jednotlivcov, je to problém rodín a aj komunít.
Kolegovia v novele zákona navrhli niektoré z riešení. Ja si myslím, že tých riešení môže byť podstatne viacej ako zabrániť rozmachu týchto hracích automatov a hazardu na Slovensku. Už spomínaný návrh, aby opäť bez nejakej potreby zbierať 30 % podpisov oprávnených voličov na nejakú sťažnosť o tom, že tá herňa alebo to zariadenie narušuje verejný poriadok, mali by sme sa vrátiť k tomu, čo bolo, aby naozaj mohli samosprávy slobodne rozhodovať. Mali by sme sa vrátiť k tomu, že výherné automaty by mali byť len v herniach a nie v rôznych pohostinstvách, baroch, obchodoch. Môže tá situácia dospieť naozaj tak ďaleko, že budeme pomaly aj v lekárňach, jak v tom Taliansku, sa stretávať s výhernými automatmi.
Taktiež pôvodne schválený návrh, ktorý sme predložili pred niekoľkými rokmi, hovoril o tom, aby sa v herniach nefajčilo a nepodával alkohol, pretože aj odborníci na závislosti vám povedia, že jedna závislosť podporuje ďalšie. A preto prostredie, kde by sa nepodával alkohol a kde by sa nemohlo fajčiť určite by bolo menej podnetné voči hráčom, ktorí majú naozaj problémy udržať sa na uzde.
A ešte posledná pripomienka alebo návrh, ak by nebodaj tento návrh novely prešiel do druhého čítania, ktorý by som určite podala, je, aby herne nemohli byť v blízkosti škôl. Je to absurdná situácia, na ktorú sme upozorňovali pred vyše rokom, že kým hracie automaty, ktoré sú voľne teda dostupné v rôznych baroch, reštauráciách, nemôžu byť pri školách, tak herne môžu byť kľudne aj vo vedľajších dverách pri škole alebo pri domove sociálnych služieb. Myslím si, že skúsenosti ľudí, ktorí dosť často chodia okolo takýchto herní, by vedeli rozprávať o tom, aké to býva nepríjemné, keď tam stoja hlúčiky podgurážených ľudí, ľudí, ktorí sú možno smutní z toho, že prehrali, možno sú agresívni. A myslím si, že by bolo vhodnejšie, keby že tieto zariadenia sú niekde inde a nie v bezprostrednej blízkosti pri školách.
A preto naozaj vyzývam, keďže nepredpokladám a je mi to ľúto, že tento návrh neprejde ani do druhého čítania, vyzývam vládu, aby sa konečne zamyslela nad tým, čo jej v skutočnosti hazard prináša. Či to nie je tak, ako to povedal istý aj taliansky komunálny politik, že síce hazard prináša vláde zisk alebo má to nejaký prínos pre vládu, tak v skutočnosti pre tie obce, pre ten terén prináša len, len problémy. Aby sa vláda zamyslela nad tým, ako chce vstúpiť aj do prevencie. Ako chce upozorňovať mladých ľudí na to, že s hazardom neradno hazardovať. Ako chce lepšie zabezpečiť liečbu ľudí, ktorí, žiaľ, už sú závislí na hazarde. Pretože aj v tom máme veľké medzery a nedostane sa každému táto starostlivosť. Je s tým veľký problém napriek tomu, že máme skvelých odborníkov, nie vždy ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť, sa k nej dostanú. A je to škoda.
Možno by to chcelo viacej rozumu, viacej odvahy a zobrať si príklad zo susedného Brna, kde, ak ste zaregistrovali, začiatkom januára sa dohodli na tom, že v meste budú, pokiaľ sa nemýlim, dve kasína a herne vytlačia do nejakých bočných ulíc. V každom prípade pochopili to, že možno pre niekoho podnikanie, pre niekoho vidina prínosu peňazí z odvodov a daní z hazardu je plus, je na tej miske váh na tej plusovej strane, ale faktom je, že tých mínusov v podobe negatívnych dopadov na zdravie, na spoločnosť je oveľa ťažšia a tá miska sa nám prepadá. A ak s tým nič nebudeme robiť, tak naozaj budeme mať veľký problém.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
4.2.2014 o 18:33 hod.
Mgr.
Jana Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, už kolegyne tu nevidím. A chce sa mi aj povedať, že ctení pozostalí, lebo mi to pripadá naozaj, že už len zopár vás tu pozostalo. Napriek tomu, že téma, si myslím, že je, že je vážna a mali by sme jej venovať väčšiu pozornosť.
Dovoľte mi na úvod pre tých, ktorí ste tu zostali, jeden citát. Možno viacerí poznáte diela spisovateľa Roberta van Gulika, ten citát znie: "Hrát hazard je jistý způsob, jak peníze ztratit a ne je vydělat." A ak by sme aj nechceli počúvať slová ctihodného a múdreho sudcu Ti, ktorého ste možno spoznali, existujú mnohé štúdie a analýzy, ktoré dokazujú, že hazard má podstatne viac negatívnych dopadov ako pozitív. Prednedávnom vyšiel v New York Times jeden zaujímavý článok o tom, ako sa Taliansko za ostatných desať rokov prepracovalo medzi popredných hráčov na trhu s hazardom. Po Spojených štátoch, Japonsku, Makau je Taliansko teda štvrtou veľmocou, pokiaľ ide o prítomnosť hazardu. Pred desiatimi rokmi totižto prišlo k uvoľneniu regulácie a dnes sa dostavujú tie neblahé výsledky. Špeciálne redaktori tohto, týchto nových sa zamerali na jednu časť Talianska, na Lombardsko alebo Lombardiu, kde zistili, že pripadá jeden automat na 104 obyvateľov, že každá domácnosť z 8-ch dolárov dá 1 dolár do hazardu, čo je štyrikrát viac ako pred pätnástimi rokmi, že celkovo v Taliansku v roku 2001 bol výnos z hazardu 5,6 mld. dolárov, v roku 2012 už to bolo 22,4 mld. Aj na základe týchto čísel, aj na základe skutočnosti, že sa tie automaty vymkli spod kontroly, pretože ich naozaj pribúdalo ako huby po daždi, až 80 % automatov je mimo herní a sú doslova všade, dokonca aj v lekárňach. A podľa ich analýzy je až 790 000 Talianov vážne ohrozených diagnózou závislosti na hracích automatov alebo na hazarde. Aj preto sa rozhodli v Taliansku nenechať tento problém len tak, ale začali sa aj na lokálnej, aj na národnej úrovni tým zaoberať a obmedzovať rozšírenosť hazardu a hracích automatov.
Aká je situácia na Slovensku? Dovoľte mi zacitovať z jedného článku. "Na Slovensku pribúda počet stávkarov. Podľa najnovšej analýzy UniCredit Bank od roku 2002 do roku 2012 sa finančné prostriedky vložené do hazardu v prepočte na obyvateľa zvýšili o 170 percent. Aj po očistení o rast cien sa objem hazardu na Slovensku v spomínanom období takmer zdvojnásobil. Vrchol pritom objem hazardu dosiahol tesne pred vypuknutím krízy v roku 2008," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. "Na druhej strane však Slováci v rámci Európy na hazardných hrách vzhľadom na veľkosť ekonomiky prerábajú viac ako väčšina obyvateľov krajín Európske únie. Straty obyvateľstva z hazardu na Slovensku sa odhadujú na úrovni okolo 0,7 až 0,8 percenta z hrubého domáceho produktu a sú porovnateľné so susednými Českom a Maďarskom, ale výrazne vyššie ako v Poľsku," dopĺňa Koršňák. A ešte jednu vetu dodám z tohto článku: "Sklon občanov na Slovensku k hazardným hrám pritom môže zvýšiť aj bločková lotéria, ktorá bude oddnes fungovať." To je článok teda staršieho dáta.
Faktom je, že na Slovensku sa hazardu mimoriadne darí a darí sa mu oveľa lepšie, odkedy bola schválená posledná novela zákona pred vyše rokom. A čo s tým? Čo sa s tým dá robiť, čo by sme s tým mali robiť? Ja vítam túto iniciatívu kolegov z KDH, ktorí chcú vrátiť ten stav do situácie alebo do stavu, aký, v akom bol pred tým vyše rokom, aby samosprávy mohli slobodnejšie rozhodovať o tom, či chcú, alebo nechcú na svojom území mať hazard. Psychiater Ludvík Nábělek v jednom článku na SME upozorňuje, že: "Mestá by nemali pred následkami gamblerstva zatvárať oči. Až štvrtina pacientov prichádza na liečbu po neúspešnom pokuse o samovraždu, ďalší ju dokonali, varuje. S patologickými hráčmi spravidla trpí celá rodina a tento problém sa tak dotýka stoviek tisíc ľudí." Čiže nie je to len problém jednotlivcov, je to problém rodín a aj komunít.
Kolegovia v novele zákona navrhli niektoré z riešení. Ja si myslím, že tých riešení môže byť podstatne viacej ako zabrániť rozmachu týchto hracích automatov a hazardu na Slovensku. Už spomínaný návrh, aby opäť bez nejakej potreby zbierať 30 % podpisov oprávnených voličov na nejakú sťažnosť o tom, že tá herňa alebo to zariadenie narušuje verejný poriadok, mali by sme sa vrátiť k tomu, čo bolo, aby naozaj mohli samosprávy slobodne rozhodovať. Mali by sme sa vrátiť k tomu, že výherné automaty by mali byť len v herniach a nie v rôznych pohostinstvách, baroch, obchodoch. Môže tá situácia dospieť naozaj tak ďaleko, že budeme pomaly aj v lekárňach, jak v tom Taliansku, sa stretávať s výhernými automatmi.
Taktiež pôvodne schválený návrh, ktorý sme predložili pred niekoľkými rokmi, hovoril o tom, aby sa v herniach nefajčilo a nepodával alkohol, pretože aj odborníci na závislosti vám povedia, že jedna závislosť podporuje ďalšie. A preto prostredie, kde by sa nepodával alkohol a kde by sa nemohlo fajčiť určite by bolo menej podnetné voči hráčom, ktorí majú naozaj problémy udržať sa na uzde.
A ešte posledná pripomienka alebo návrh, ak by nebodaj tento návrh novely prešiel do druhého čítania, ktorý by som určite podala, je, aby herne nemohli byť v blízkosti škôl. Je to absurdná situácia, na ktorú sme upozorňovali pred vyše rokom, že kým hracie automaty, ktoré sú voľne teda dostupné v rôznych baroch, reštauráciách, nemôžu byť pri školách, tak herne môžu byť kľudne aj vo vedľajších dverách pri škole alebo pri domove sociálnych služieb. Myslím si, že skúsenosti ľudí, ktorí dosť často chodia okolo takýchto herní, by vedeli rozprávať o tom, aké to býva nepríjemné, keď tam stoja hlúčiky podgurážených ľudí, ľudí, ktorí sú možno smutní z toho, že prehrali, možno sú agresívni. A myslím si, že by bolo vhodnejšie, keby že tieto zariadenia sú niekde inde a nie v bezprostrednej blízkosti pri školách.
A preto naozaj vyzývam, keďže nepredpokladám a je mi to ľúto, že tento návrh neprejde ani do druhého čítania, vyzývam vládu, aby sa konečne zamyslela nad tým, čo jej v skutočnosti hazard prináša. Či to nie je tak, ako to povedal istý aj taliansky komunálny politik, že síce hazard prináša vláde zisk alebo má to nejaký prínos pre vládu, tak v skutočnosti pre tie obce, pre ten terén prináša len, len problémy. Aby sa vláda zamyslela nad tým, ako chce vstúpiť aj do prevencie. Ako chce upozorňovať mladých ľudí na to, že s hazardom neradno hazardovať. Ako chce lepšie zabezpečiť liečbu ľudí, ktorí, žiaľ, už sú závislí na hazarde. Pretože aj v tom máme veľké medzery a nedostane sa každému táto starostlivosť. Je s tým veľký problém napriek tomu, že máme skvelých odborníkov, nie vždy ľudia, ktorí potrebujú starostlivosť, sa k nej dostanú. A je to škoda.
Možno by to chcelo viacej rozumu, viacej odvahy a zobrať si príklad zo susedného Brna, kde, ak ste zaregistrovali, začiatkom januára sa dohodli na tom, že v meste budú, pokiaľ sa nemýlim, dve kasína a herne vytlačia do nejakých bočných ulíc. V každom prípade pochopili to, že možno pre niekoho podnikanie, pre niekoho vidina prínosu peňazí z odvodov a daní z hazardu je plus, je na tej miske váh na tej plusovej strane, ale faktom je, že tých mínusov v podobe negatívnych dopadov na zdravie, na spoločnosť je oveľa ťažšia a tá miska sa nám prepadá. A ak s tým nič nebudeme robiť, tak naozaj budeme mať veľký problém.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
18:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:43
Pavol ZajacČo sa týka toho, či prejde tento návrh zákona, vy ste skôr...
Čo sa týka toho, či prejde tento návrh zákona, vy ste skôr povedali, že neprejde. Ja chcem byť optimista. Väčšina opozície bude za, ak nás podporia starostovia, primátori, obecní, mestskí poslanci za SMER, nevidím dôvod, aby to neprešlo. V druhom čítaní niektoré veci môžme vylepšiť, ale meritórne a zásadné v tomto návrhu zákona je to, aby naozaj tie mestské, obecné zastupiteľstvá mohli rozhodnúť o vezedenku, ktorým zakážu hracie automaty.
A prečo spomínam toľkokrát tých poslancov, starostov, primátorov za SMER? Veď hádam sa neboja sami seba? Veď predsa vedia, ako rozhodujú. Rozhodujú zodpovedne? No tak keď rozhodujú zodpovedne, tak nech sa neboja samých seba a nech nesťažujú reguláciu hazardu, o ktorom všetci vieme, že je škodlivý. Niekto občas hovorí na výherný hrací automat. Výherný hrací automat prináša zisky iba prevádzkovateľovi. Klient nikdy nevyhrá nad hracím automatom. Takže chcem poprosiť starostov, primátorov za SMER, nebojte sa sami seba, podporte tento návrh zákona a on prejde.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.2.2014 o 18:43 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie a za podporu návrhu zákona. Naozaj, máme podobné materiály. Veď minulý týždeň to vyšlo v SME-čku, kde na znenie súčasne platného zákona o hazarde, hovorí pán psychiater: "Náš zákon bol zrejme aj pod lobistickým tlakom formulovaný tak, aby regulácia automatov skôr nešla, ako šla." To ste povedali aj vy, ja to chcem zdôrazniť.
Čo sa týka toho, či prejde tento návrh zákona, vy ste skôr povedali, že neprejde. Ja chcem byť optimista. Väčšina opozície bude za, ak nás podporia starostovia, primátori, obecní, mestskí poslanci za SMER, nevidím dôvod, aby to neprešlo. V druhom čítaní niektoré veci môžme vylepšiť, ale meritórne a zásadné v tomto návrhu zákona je to, aby naozaj tie mestské, obecné zastupiteľstvá mohli rozhodnúť o vezedenku, ktorým zakážu hracie automaty.
A prečo spomínam toľkokrát tých poslancov, starostov, primátorov za SMER? Veď hádam sa neboja sami seba? Veď predsa vedia, ako rozhodujú. Rozhodujú zodpovedne? No tak keď rozhodujú zodpovedne, tak nech sa neboja samých seba a nech nesťažujú reguláciu hazardu, o ktorom všetci vieme, že je škodlivý. Niekto občas hovorí na výherný hrací automat. Výherný hrací automat prináša zisky iba prevádzkovateľovi. Klient nikdy nevyhrá nad hracím automatom. Takže chcem poprosiť starostov, primátorov za SMER, nebojte sa sami seba, podporte tento návrh zákona a on prejde.
Autorizovaný
18:46
Vystúpenie 18:46
Jozef MikloškoĎakujem, že ste mi umožnili dneska vystúpiť, pretože z Jura sa sem dostať na deviatu není až také jednoduché. Chcel by som samozrejme podporiť túto novelu. Je presne v súlade s princípom subsidiarity, ktorý hovorí, že o...
Ďakujem, že ste mi umožnili dneska vystúpiť, pretože z Jura sa sem dostať na deviatu není až také jednoduché. Chcel by som samozrejme podporiť túto novelu. Je presne v súlade s princípom subsidiarity, ktorý hovorí, že o problémoch ľudí treba rozhodovať tam, kde tie problémy vznikajú, t. j. zdola, čiže v obciach a mestách. Niekde som čítal, že na Slovensku je dnes asi 15 000 hracích automatov a už existujú obce, ktoré prijatím zákona 171 ešte z roku 2005, ale z júla 2011 využili legislatívnu úpravu zákona o hazardných hrách a zásadným spôsobom zasiahli do riešenia tohto problému na vlastnom území.
Primátori a starostovia tak dostali nástroj, ktorý umožnil samosprávam rozhodovať o tom, či na svojom území budú alebo nebudú trpieť hazard. Nedávno som dostal telefonát zo Zuberca, že tam bola úspešná petícia a že teda je šanca, že odtiaľ hazard, z tejto peknej turistickej a lyžiarskej obce, zmizne. Aj pán poslanec Zajac už povedal, že Sabinov bol takým priekopníkom u nás v boji proti hazardu, kde všeobecným záväzným nariadením sa vlastne zakázali hazardné hry a tak sa prakticky zrušilo prevádzkovanie 60 automatov v tomto meste. A mesto týmto spôsobom prišlo asi okolo 100 000 eur ročne.
Ja som hľadal rýchlo nejaké štatistiky, ale našiel som iba štatistiku, ale aj tá je zaujímavá, z roku 2002, kde sa do hazardu investovalo 24,5 mld. korún. To je toľko ako polovica tržieb U.S Steel. Z toho tri štvrtiny, 18 mld. sa vyplácajú na výhrach, vyplatili vtedy na výhrach a 6,4 mld. sa dával do štátneho rozpočtu, daňovým úradom a do rozpočtov obcí. Čiže obidve tie čísla sú poučné, že teda 18 mld. výhercom a 6,4 mld. štátu. To je prakticky, temer za nič dostane takúto sumu. Nevidel som, jak to išlo ďalej, ale ďakujem pani poslankyni Žitňanskej, ktorá vlastne povedala aj o tých štatistikách ďalej.
Podľa dnešnej legislatívy primátori a starostovia, to tu už vlastne aj bolo, takéto rozhodnutie už nemôžu urobiť, lebo schválená novela zákona o hazardných hrách z decembra 2012 vyšla v ústrety práve prevádzkovateľom týchto zariadení. Týmto sa fakticky obmedzila právomoc obcí a miest, ako aj záujmy obyvateľov a znížila sa tak aj ochrana občanov pred negatívnymi javmi hazardu. Preto rád podporím svojich kolegov, ktorí týmto návrhom sa snažia o prinavrátenie možnosti obciam regulovať vývoj hazardných hier na vlastnom území a tým vrátiť samosprávam to, čo im zákony o obecnej samospráve prisudzujú, medzi inými aj zodpovednosť za zdravý vývoj obyvateľov v ich obciach.
Už mnohí to tu povedali, že hazard je spoločenským problémom, ktorý výrazne negatívne zasahuje do medziľudských vzťahov a osobnosti človeka. Samozrejme to netrápi len nás, ale mnohé krajiny aj susedia bojujú s hazardom. Niektorí to berú vážne, iní menej vážne, lebo sú to aj veľké peniaze, ktoré tečú takto do pokladni štátu, miest a obcí.
Pár takých príkladov týkajúcich sa našich susedov, Rakúska, Nemecka aj Švajčiarska, ktoré by snáď mohli byť aj inšpiráciou pre nás. Napríklad v Rakúsku je taký zákon z roku ´89, ktorý toto prevádzkovanie hazardných hier upravuje. Podľa zahraničnej tlače, teda rakúskej, väčšina Rakúšakov si myslia, že hazard by mal štát viacej obmedziť. Rakúšania oceňujú, že zákon ukladá majiteľom herní a kasín obmedziť prístup do ich priestorov ľuďom, ktorí nie sú spôsobilí hrať hazardné hry. Je taký prípad, Kasíno Austria dokonca muselo nahradiť vysoké prehry ľuďom, ktorých súd uznal za neprispôsobivých hrať hazardné hry. V Nemecku je to tak, že hráč pri automate, zákon o to dbá, by nemal stratiť viac ako 80 eur. Nielen prehra, ale aj výška výhry je obmedzená. Nesmie vyhrať viac ako 500 eur za hodinu. Zákon to nedovoľuje. Samosprávy majú aj právomoc určovať vek občanov, ktorí môžu vstúpiť do kasína. Kým napríklad v Berlíne radnica umožnila hrať mladým od 18-ch rokov, v Stuttgarte môžu vstúpiť iba hráči starší než 21 rokov. V Nemecku, aby z hazardných hier vylúčili sociálne najslabšie skupiny, na vstup do kasín platí prísny kódex odievania. Kto nemá sako a kravatu, do kasín nemôže vstúpiť. V Nemecku až 80 % príjmu kasín vyprodukujú hracie automaty na rozdiel od Slovenska. Tam však eurokríza zasiahla aj priemysel hazardu. Pre odliv hráčov museli zavrieť v nemeckých mestách desiatky kasín. Asi najdemokratickejšie a s veľkou subsidiaritou je to vo Švajčiarsku, kde razantne postupujú proti hazardu. Ich zákon zakazuje umiestniť hracie automaty v baroch, krčmách a herniach. Dá sa to iba v kasíne. Len čo sa v niektorom mieste alebo obci objaví požiadavka na otvorenie kasína alebo herne, samospráva usporiada miestne referendum, v ktorom občania povedia, či s týmto zámerom súhlasia alebo nie.
Záverom, som za túto novelu a budem ju podporovať a verím, že by mohla prísť, pretože prináša rozumný prvok do regulácie našich herní.
Ďakujem.
Vystúpenie
4.2.2014 o 18:46 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia. Pani Žitňanská mi pripomenula jeden pohreb, kde jeden pán farár nepovedal, že "vážení pozostalí", ale povedal "vážení zosnulí". Tak ale už teraz ďalej vážne, áno.
Ďakujem, že ste mi umožnili dneska vystúpiť, pretože z Jura sa sem dostať na deviatu není až také jednoduché. Chcel by som samozrejme podporiť túto novelu. Je presne v súlade s princípom subsidiarity, ktorý hovorí, že o problémoch ľudí treba rozhodovať tam, kde tie problémy vznikajú, t. j. zdola, čiže v obciach a mestách. Niekde som čítal, že na Slovensku je dnes asi 15 000 hracích automatov a už existujú obce, ktoré prijatím zákona 171 ešte z roku 2005, ale z júla 2011 využili legislatívnu úpravu zákona o hazardných hrách a zásadným spôsobom zasiahli do riešenia tohto problému na vlastnom území.
Primátori a starostovia tak dostali nástroj, ktorý umožnil samosprávam rozhodovať o tom, či na svojom území budú alebo nebudú trpieť hazard. Nedávno som dostal telefonát zo Zuberca, že tam bola úspešná petícia a že teda je šanca, že odtiaľ hazard, z tejto peknej turistickej a lyžiarskej obce, zmizne. Aj pán poslanec Zajac už povedal, že Sabinov bol takým priekopníkom u nás v boji proti hazardu, kde všeobecným záväzným nariadením sa vlastne zakázali hazardné hry a tak sa prakticky zrušilo prevádzkovanie 60 automatov v tomto meste. A mesto týmto spôsobom prišlo asi okolo 100 000 eur ročne.
Ja som hľadal rýchlo nejaké štatistiky, ale našiel som iba štatistiku, ale aj tá je zaujímavá, z roku 2002, kde sa do hazardu investovalo 24,5 mld. korún. To je toľko ako polovica tržieb U.S Steel. Z toho tri štvrtiny, 18 mld. sa vyplácajú na výhrach, vyplatili vtedy na výhrach a 6,4 mld. sa dával do štátneho rozpočtu, daňovým úradom a do rozpočtov obcí. Čiže obidve tie čísla sú poučné, že teda 18 mld. výhercom a 6,4 mld. štátu. To je prakticky, temer za nič dostane takúto sumu. Nevidel som, jak to išlo ďalej, ale ďakujem pani poslankyni Žitňanskej, ktorá vlastne povedala aj o tých štatistikách ďalej.
Podľa dnešnej legislatívy primátori a starostovia, to tu už vlastne aj bolo, takéto rozhodnutie už nemôžu urobiť, lebo schválená novela zákona o hazardných hrách z decembra 2012 vyšla v ústrety práve prevádzkovateľom týchto zariadení. Týmto sa fakticky obmedzila právomoc obcí a miest, ako aj záujmy obyvateľov a znížila sa tak aj ochrana občanov pred negatívnymi javmi hazardu. Preto rád podporím svojich kolegov, ktorí týmto návrhom sa snažia o prinavrátenie možnosti obciam regulovať vývoj hazardných hier na vlastnom území a tým vrátiť samosprávam to, čo im zákony o obecnej samospráve prisudzujú, medzi inými aj zodpovednosť za zdravý vývoj obyvateľov v ich obciach.
Už mnohí to tu povedali, že hazard je spoločenským problémom, ktorý výrazne negatívne zasahuje do medziľudských vzťahov a osobnosti človeka. Samozrejme to netrápi len nás, ale mnohé krajiny aj susedia bojujú s hazardom. Niektorí to berú vážne, iní menej vážne, lebo sú to aj veľké peniaze, ktoré tečú takto do pokladni štátu, miest a obcí.
Pár takých príkladov týkajúcich sa našich susedov, Rakúska, Nemecka aj Švajčiarska, ktoré by snáď mohli byť aj inšpiráciou pre nás. Napríklad v Rakúsku je taký zákon z roku ´89, ktorý toto prevádzkovanie hazardných hier upravuje. Podľa zahraničnej tlače, teda rakúskej, väčšina Rakúšakov si myslia, že hazard by mal štát viacej obmedziť. Rakúšania oceňujú, že zákon ukladá majiteľom herní a kasín obmedziť prístup do ich priestorov ľuďom, ktorí nie sú spôsobilí hrať hazardné hry. Je taký prípad, Kasíno Austria dokonca muselo nahradiť vysoké prehry ľuďom, ktorých súd uznal za neprispôsobivých hrať hazardné hry. V Nemecku je to tak, že hráč pri automate, zákon o to dbá, by nemal stratiť viac ako 80 eur. Nielen prehra, ale aj výška výhry je obmedzená. Nesmie vyhrať viac ako 500 eur za hodinu. Zákon to nedovoľuje. Samosprávy majú aj právomoc určovať vek občanov, ktorí môžu vstúpiť do kasína. Kým napríklad v Berlíne radnica umožnila hrať mladým od 18-ch rokov, v Stuttgarte môžu vstúpiť iba hráči starší než 21 rokov. V Nemecku, aby z hazardných hier vylúčili sociálne najslabšie skupiny, na vstup do kasín platí prísny kódex odievania. Kto nemá sako a kravatu, do kasín nemôže vstúpiť. V Nemecku až 80 % príjmu kasín vyprodukujú hracie automaty na rozdiel od Slovenska. Tam však eurokríza zasiahla aj priemysel hazardu. Pre odliv hráčov museli zavrieť v nemeckých mestách desiatky kasín. Asi najdemokratickejšie a s veľkou subsidiaritou je to vo Švajčiarsku, kde razantne postupujú proti hazardu. Ich zákon zakazuje umiestniť hracie automaty v baroch, krčmách a herniach. Dá sa to iba v kasíne. Len čo sa v niektorom mieste alebo obci objaví požiadavka na otvorenie kasína alebo herne, samospráva usporiada miestne referendum, v ktorom občania povedia, či s týmto zámerom súhlasia alebo nie.
Záverom, som za túto novelu a budem ju podporovať a verím, že by mohla prísť, pretože prináša rozumný prvok do regulácie našich herní.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:53
Vystúpenie v rozprave 18:53
Štefan KuffaGambler alebo gambling dovoľujem si prirovnať ku droge, ktorú ak si nejak tak zvykneš na ten hazard, ťažko je sa od toho odvykať. A je to akákoľvek forma toho hazardu. Sú rôzne tieto. Možno aj to tipovanie v tých tiposoch a podobne. Poznal som človeka, ktorý pritom zomrel. Zomrel, čo sledoval stále, jak, jak dopadnú tie futbalové zápasy a podobne. Nehovoriac o tých herniach, ktoré sú ako v tom priamom prenose, a tam možno veľakrát aj deti sú prítomné a pozerajú sa, ejha, vyhral 100 eur alebo 200 eur a podobne.
Ja preto chcem oceniť týchto iniciátorov tohto návrhu zákona, ja podporím každý návrh zákona, ktorý hazard u nás na Slovensku obmedzí. Tak ako to pán kolega Zajac tu spomínal, takú tú štatistiku slovenských obcí, kde sa dokázali ľudia zmobilizovať a vyzbierali dostatočný počet tých podpisov, a mestské zastupiteľstvá. Musím povedať, že sa správali zodpovedne, lebo akceptovali teda aj tých občanov a ich vôľu a teda zakázali na ich území ten hazard. Ale nie je tomu všade tak. Aj tuná bola spomínaná tá Stará Ľubovňa, okresné mesto, kde v podstate títo občania boli neúspešní, cez to všetko, že vyzbierali cez 5 000 podpisov. Naozaj to nie je malý počet. A veľmi aj správne prirovnania, veľmi pekné, to štatistické, že v Bratislave na to, aby sa vôbec len začalo zaoberať mestské zastupiteľstvo, treba vyše 116 000 podpisov. Čo je enormné množstvo, to je skutočne neprimeraná požiadavka. A v tom prípade si to dovolím označiť ako aj za nespravodlivú tú požiadavku, pretože keď človek, ktorý spĺňa podmienky na to, aby mohol sa uchádzať o post hlavy štátu, tak mu stačí 15 000 podpisov, dávam to do úvodzoviek, hej, lebo ani tých 15 000 podpisov nie je málo, ale keď v porovnaní s tým gamblingom alebo s tým hráčstvom, tak je to také neúmerné. Samozrejme tí občania, ktorí sú iniciatívni a zbierajú tieto podpisy, viem si to predstaviť, že narážajú na kopec problémov. Jednak pri tom samotnom zbere týchto podpisov a údajov sme takí veľakrát povrchní, nenapíšeme ten rok a dátum narodenia, proste úplne presný a tak povypadávajú aj tieto mnohé iniciatívy občanov, ktorí teda majú úmysel dobrý, ale tie údaje neposkytnú také, aké majú byť. A na druhej strane, keď to zastupiteľstvo je nepriaznivo naklonené, ako vo vzťahu k tejto veci, tak jednoducho ťažko je to preraziť.
No tak tiež to bolo spomenuté, že aby sme tak nezabúdali na takú tú skutočnosť, že tie voľby sa nám opakujú, či do miestnych samospráv, vúciek, rovnako aj parlamentu. Tiež vyzývam občanov tejto krajiny, aby pamätali na to, koho volím, aby ma reprezentoval, či už v mojej obci, meste, VÚC-ke, v parlamente. Či obhajuje záujmy, všeobecné dobro, hľadí na všeobecné dobro alebo hľadí na nejaké osobné záujmy. Tie príjmy, ktoré možno tie mestské kasy, ktoré rátajú, a to je to, čo ste spomínali tuná, ktoré rátajú s tým príjmom pre tú mestskú kasu, tak ja si dovolím povedať, že to negatívne a to mínusové je naozaj oveľa, oveľa ťažšie, oveľa horšie. A je to veľmi správne, lebo ten gambling je veľmi často sprevádzaný aj s tým kupliarstvom, prostitúciou, alkoholizmom. Aj to, že sa fajčí a pije alkohol pri týchto hracích automatoch, nie je to náhoda. Človek sa zabudne, taký je úplne sústredený, je to skutočne choroba, že nevníma, ani ako plynie čas a, samozrejme, nevníma ani peňaženku, až keď siahne na dno a zistí, že je to málo. Najlepšie a najideálnejšie, poviem to, to by bol ideál, najlepšie by bolo, keby sme zakázali ten hazard úplne, bez akýchkoľvek výnimiek. Viem, že je to skôr ako utópia, ale ten cieľ, aby sme mali pred sebou, to je ten ideál, keby sme tuná ten hazard nemuseli mať, to by bolo to najlepšie. A ak teda ho už tuná trpíme, poviem, že trpíme, tak naozaj všetkou tou silou a vážnosťou, aby sme tieto hazardné hry a ten hazard podľa možností obmedzovali.
Sám osobne poznám vo svojom okolí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, iba sa chcem spýtať, že...
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Končím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Hej, že či nechcete prerušiť.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
A najväčšou tragédiou, ďakujem, najväčšou tou tragédiou, teda dôsledky, tie negatívne a to sú v podstate tí samovrahovia. Je to veľké nešťastie pre tú rodinu, ešte oveľa väčšie ako prehrať ten majetok a všetko pomíňať. Určite aj tá rodina potrebuje žiť z niečoho, teda z peňazí a tie finančné zdroje nie sú zanedbateľné, ale keď to končí a vyúsťuje do tragédií, kedy otec rodiny sa obesí alebo zastrelí alebo podobne, je toto najhoršie, čo môže byť. Samozrejme, aj ak je to naše dieťa, syn či dcéra.
Myslím si, že keď sa tak zamyslíte aj vy všetci, kolegovia, ja tak isto, tak vo svojom širšom okolí nájdeme takýchto závislých hráčov. Preto ja tento návrh zákona podporím a ďakujem predkladateľom, že prišli do pléna Národnej rady s týmto návrhom.
Ďakujem za pozornosť a želám dobrý večer všetkým, pekný večer.
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, milá pani podpredsedníčka parlamentu, navrhovatelia, spravodajca, dovoľte niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Netušil som, že tento zákon bude toľkokrát ohýbaný v pléne Národnej rady. Naposledy tomu tak bolo, to bolo na Mikuláša roku 2012. Pre rokom aj niečo, kedy pán minister opakovane prišiel tuná do pléna Národnej rady. To sa trošku posunulo, boli tam nejaké nedostatky, spojili sa tam ďalšie návrhy zákonov. Ja som sa tak nad tým zamyslel, aj nad pánom ministrom. Ja viem, že má veľa problémov udržať ten štátny rozpočet a teda on ráta ako aj do toho príjmu tej kasy, myslím, že to bolo 90 mil. eur, keď si to tak dobre pamätám ešte spred toho roka a pol, čo je príjmom štátneho rozpočtu. Myslím si, že asi ten náš pán minister, je mu to málo, lebo aj, aj súvisí to s tým hazardom. Určite chcem doceniť to, že chce zvýšiť tú efektivitu výberu daní, ale tá cesta tých bločkov, tá lotéria bločková, aj mňa to napadlo, že aj toto je jeden zo spôsobov, ako možno navádzať alebo udržiavať ten hazard v tom spoločenskom systéme a v povedomí ľudí, akože je to niečo pozitívne. Nie je to pozitívne, dovolím si povedať, že nie je. Ono tie príjmy toho štátneho rozpočtu tu zdanlivo naozaj sú vysoké a veľké, keď to povieme v takomto objeme. Ale my nemáme tú štatistiku, ktorá nám tu chýba zase na druhej strane, aké sú výdaje na liečbu, prevenciu. Potom tie rodiny, ktoré sa veľakrát rozpadávajú, hej, to je kopec nešťastia v týchto rodinách. Nehovoriac o tom, kde sú tie straty nielen finančné, ale nezvratne sú preč. A to je suicídium mnohých týchto gamblerov, kde už nevedia, kam z konope a zadlžení sú tak a ten tlak je na nich vyvíjaný, že v podstate riešia tento problém samovraždou.
Gambler alebo gambling dovoľujem si prirovnať ku droge, ktorú ak si nejak tak zvykneš na ten hazard, ťažko je sa od toho odvykať. A je to akákoľvek forma toho hazardu. Sú rôzne tieto. Možno aj to tipovanie v tých tiposoch a podobne. Poznal som človeka, ktorý pritom zomrel. Zomrel, čo sledoval stále, jak, jak dopadnú tie futbalové zápasy a podobne. Nehovoriac o tých herniach, ktoré sú ako v tom priamom prenose, a tam možno veľakrát aj deti sú prítomné a pozerajú sa, ejha, vyhral 100 eur alebo 200 eur a podobne.
Ja preto chcem oceniť týchto iniciátorov tohto návrhu zákona, ja podporím každý návrh zákona, ktorý hazard u nás na Slovensku obmedzí. Tak ako to pán kolega Zajac tu spomínal, takú tú štatistiku slovenských obcí, kde sa dokázali ľudia zmobilizovať a vyzbierali dostatočný počet tých podpisov, a mestské zastupiteľstvá. Musím povedať, že sa správali zodpovedne, lebo akceptovali teda aj tých občanov a ich vôľu a teda zakázali na ich území ten hazard. Ale nie je tomu všade tak. Aj tuná bola spomínaná tá Stará Ľubovňa, okresné mesto, kde v podstate títo občania boli neúspešní, cez to všetko, že vyzbierali cez 5 000 podpisov. Naozaj to nie je malý počet. A veľmi aj správne prirovnania, veľmi pekné, to štatistické, že v Bratislave na to, aby sa vôbec len začalo zaoberať mestské zastupiteľstvo, treba vyše 116 000 podpisov. Čo je enormné množstvo, to je skutočne neprimeraná požiadavka. A v tom prípade si to dovolím označiť ako aj za nespravodlivú tú požiadavku, pretože keď človek, ktorý spĺňa podmienky na to, aby mohol sa uchádzať o post hlavy štátu, tak mu stačí 15 000 podpisov, dávam to do úvodzoviek, hej, lebo ani tých 15 000 podpisov nie je málo, ale keď v porovnaní s tým gamblingom alebo s tým hráčstvom, tak je to také neúmerné. Samozrejme tí občania, ktorí sú iniciatívni a zbierajú tieto podpisy, viem si to predstaviť, že narážajú na kopec problémov. Jednak pri tom samotnom zbere týchto podpisov a údajov sme takí veľakrát povrchní, nenapíšeme ten rok a dátum narodenia, proste úplne presný a tak povypadávajú aj tieto mnohé iniciatívy občanov, ktorí teda majú úmysel dobrý, ale tie údaje neposkytnú také, aké majú byť. A na druhej strane, keď to zastupiteľstvo je nepriaznivo naklonené, ako vo vzťahu k tejto veci, tak jednoducho ťažko je to preraziť.
No tak tiež to bolo spomenuté, že aby sme tak nezabúdali na takú tú skutočnosť, že tie voľby sa nám opakujú, či do miestnych samospráv, vúciek, rovnako aj parlamentu. Tiež vyzývam občanov tejto krajiny, aby pamätali na to, koho volím, aby ma reprezentoval, či už v mojej obci, meste, VÚC-ke, v parlamente. Či obhajuje záujmy, všeobecné dobro, hľadí na všeobecné dobro alebo hľadí na nejaké osobné záujmy. Tie príjmy, ktoré možno tie mestské kasy, ktoré rátajú, a to je to, čo ste spomínali tuná, ktoré rátajú s tým príjmom pre tú mestskú kasu, tak ja si dovolím povedať, že to negatívne a to mínusové je naozaj oveľa, oveľa ťažšie, oveľa horšie. A je to veľmi správne, lebo ten gambling je veľmi často sprevádzaný aj s tým kupliarstvom, prostitúciou, alkoholizmom. Aj to, že sa fajčí a pije alkohol pri týchto hracích automatoch, nie je to náhoda. Človek sa zabudne, taký je úplne sústredený, je to skutočne choroba, že nevníma, ani ako plynie čas a, samozrejme, nevníma ani peňaženku, až keď siahne na dno a zistí, že je to málo. Najlepšie a najideálnejšie, poviem to, to by bol ideál, najlepšie by bolo, keby sme zakázali ten hazard úplne, bez akýchkoľvek výnimiek. Viem, že je to skôr ako utópia, ale ten cieľ, aby sme mali pred sebou, to je ten ideál, keby sme tuná ten hazard nemuseli mať, to by bolo to najlepšie. A ak teda ho už tuná trpíme, poviem, že trpíme, tak naozaj všetkou tou silou a vážnosťou, aby sme tieto hazardné hry a ten hazard podľa možností obmedzovali.
Sám osobne poznám vo svojom okolí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, iba sa chcem spýtať, že...
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Končím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Hej, že či nechcete prerušiť.
Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
A najväčšou tragédiou, ďakujem, najväčšou tou tragédiou, teda dôsledky, tie negatívne a to sú v podstate tí samovrahovia. Je to veľké nešťastie pre tú rodinu, ešte oveľa väčšie ako prehrať ten majetok a všetko pomíňať. Určite aj tá rodina potrebuje žiť z niečoho, teda z peňazí a tie finančné zdroje nie sú zanedbateľné, ale keď to končí a vyúsťuje do tragédií, kedy otec rodiny sa obesí alebo zastrelí alebo podobne, je toto najhoršie, čo môže byť. Samozrejme, aj ak je to naše dieťa, syn či dcéra.
Myslím si, že keď sa tak zamyslíte aj vy všetci, kolegovia, ja tak isto, tak vo svojom širšom okolí nájdeme takýchto závislých hráčov. Preto ja tento návrh zákona podporím a ďakujem predkladateľom, že prišli do pléna Národnej rady s týmto návrhom.
Ďakujem za pozornosť a želám dobrý večer všetkým, pekný večer.
Autorizovaný
9:03
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku včerajšej rozprave a záverečným slovom prispel k tomu, aby bolo šanca na podporu tohto návrhu zákona. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, všetko opoziční, moji kolegovia, všetci podporili tento návrh zákona, ale dovoľte mi, aby som to okomentoval.
Pani kolegyňa Jana Žitňanská poukázala na to, aký negatívny prínos má...
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku včerajšej rozprave a záverečným slovom prispel k tomu, aby bolo šanca na podporu tohto návrhu zákona. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, všetko opoziční, moji kolegovia, všetci podporili tento návrh zákona, ale dovoľte mi, aby som to okomentoval.
Pani kolegyňa Jana Žitňanská poukázala na to, aký negatívny prínos má hazard pre celú spoločnosť. Poukázala príklady aj zo zahraničia, napr. z Talianska, a rozprávala o tom, že ak by prešiel tento návrh zákona do druhého čítania, čím všetkým by sa dal ešte vylepšiť, a so všetkým, čo povedala, akoby sa dal ešte tento návrh zákona vylepšiť, si viem predstaviť, že by sme sa v druhom čítaní zhodli a podporili aj jej doplňujúce návrhy.
Pán kolega Mikloško, ale aj pán kolega Kuffa rozprávali o tom, koľko hracích automatov v našej republike podľa štatistík je, koľko finančných prostriedkov z toho má štát. Poukázali na to, že pán minister Kažimír, minister financií, v súčasnosti naháňa každú korunu a nie je mu jedno, či tých 90 miliónov dostane do štátneho rozpočtu, alebo nie. V tejto súvislosti chcem povedať, že náš návrh zákona nie je o celoplošnom zákaze hazardu. Náš návrh zákona je, podstata toho návrhu je o tom, aby mestské, obecné zastupiteľstvá mohli slobodne rozhodnúť o tom, či v ich obci bude hazard alebo nebude. Ja si nemyslím, že všetky zastupiteľstvá v republike sa rozhodnú zakázať hazard. Naozaj v súčasnej napätej finančnej situácii pre obce a mestá sa veľakrát rozhodujú poslanci medzi tým, či zakážu hazard, alebo ho ponechajú a budú mať tie príjmy.
A spomenul to aj pán kolega Kuffa, že či by nestálo za to zakázať hazard v celej našej republike. Je to oprávnený názor. Sú štáty vo svete, ktoré hazard zakázali celoplošne, sú štáty, ktoré vyhradili určité jedno miesto vo svojom štáte, kde sa môže prevádzkovať hazard a v ostatnej krajine sa tento hazard nemôže prevádzkovať. Čo ich asi k tomu viedlo? No, viedlo ich k tomu to, že filozofia toho je taká, že ten, kto chce teda ako ísť si zahrať, nech má určitú prekážku. To znamená, musí tam vycestovať, veľakrát si musí kúpiť letenku, musí si zaplatiť hotel tam, kde sa prevádzkuje hazard, a táto prekážka nedovolí hrať napríklad hracie automaty tým najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Takto tieto štáty chránia tých sociálne odkázaných a tých, poviem rovno, chudobných. No nie sme ďaleko ani v našej republike od toho. Naozaj veľké skupiny sociálne odkázaných občanov veľakrát, ktorí žijú aj v rómskych osadách, dokážu, keď 18.-19. zoberú sociálne dávky, dokážu celé sociálne dávky prehrať na hracích automatoch a ja som uvádzal príklad tej Lomničky pod Tatrami, pomerne dosť veľkej obce, kde pôsobil Martin Majda, pán farár, skoro 10 rokov a rozprával o tom, ako celé sociálne dávky končili v Podolínci v hracích automatoch. Na druhý-tretí deň po vybratí si sociálnych dávok chodili ženy žobrať k nemu, ale aj ku rehoľným sestričkám, chodili žobrať, aby mali na jedlo pre seba a pre svoje deti. Toto sa deje v našej spoločnosti. Ja nehovorím, že chodia hrať iba sociálne odkázaní občania, patologickým gamblingom trpia ľudia rôzneho spoločenského postavenia, ale ak štát dáva sociálne dávky v rôznych formách, teda rôzne sociálne sociálne dávky, ktoré si títo občania vyberú v hotovosti a nahádžu ich do hracích automatov, a na druhý-tretí deň ich deti nemajú čo jesť. Naozaj v tomto smere aj po rozhovore s Martinom Majdom povedal, áno, riešením by boli tie IP karty, ktoré ako pilotný projekt navrhovala vláda Ivety Radičovej, minister Mihál. V niektorých obciach to chceli spustiť ako pilotný projekt. Viete, kto sa prvý postavil proti tomu projektu? Kto prvý išiel za Rómami a hovoril, aby štrajkovali proti tomu? Boli to úžerníci, nelegálni, legálni, ale aj prevádzkovatelia hracích automatov, lebo títo občania by nemohli cez tieto karty míňať tieto prostriedky v hracích automatoch. Prevádzkovatelia hracích automatoch by ten biznis, ktorý majú toho 18., 19., 20., by nemali. Treba sa nad tým zamyslieť do budúcnosti, lebo naozaj sociálne dávky nemajú končiť v hracích automatoch, ale prioritne nie sú určené ani na to, aby boli prepíjané v pohostinstvách. Pán kolega Kuffa spomenul aj bločkovú lotériu, či aj tá není určitým takým podnetom a aj taký druhotný výsledok nie je to, že tí ľudia sa naučia chodiť do stávkových kancelárii s tými bločkami. Áno, pravdepodobne je to taký možno aj nechcený výsledok tejto bločkovej lotérie, lebo jej podstata mala byť niekde inde. Ja som sa tiež negatívne vyjadril aj verejne ku bločkovej lotérii. Mne na tom vadili náklady, ktoré štát má na túto bločkovú lotériu a ktoré sú enormné. Som presvedčený, že náklady, ktoré štát má na bločkovú lotériu, budú vyššie ako benefity, ktoré budú z tejto bločkovej lotérie, veľmi málo sa hovorí o nákladoch na bločkovú lotériu. Naozaj tie televízie, ktoré púšťajú reklamu na bločkovú lotériu, ani tá pani alebo ďalší herci, ktorí vystupujú v tej reklame, oni nevystupujú zadarmo ani televízie nepúšťajú tieto spoty zadarmo. (Reakcia z pléna.) Ani softvér, ktorý je, ďakujem za poznámku, ani softvér, ktorý, ktorý musia mať tieto, tieto spoločnosti nestojí málo. Je to rádovo niekde cez 100 miliónov eur.
Spomenul som týchto troch kolegov, ktorí vystupovali v rozprave, ale veľmi mi vadilo, veľmi mi vadilo, že nevystúpil v rozprave ani jeden vládny poslanec za stranu SMER. Masaryk hovoril o tom, že demokracia je diskusia. Naozaj keď včera sme tu preberali zákon Občiansky zákonník od kolegov poslancov zo SMER-u, ktorý má za cieľ bojovať proti nebankovkám, tak úplne prirodzene sme vystupovali aj opoziční poslanci, poukázali sme na to, čo je zlé na tom zákone. Niektorí povedali, že sa zdržia, uvidia, čo v druhom čítaní sa podarí zmeniť, niektorí sme povedali, že podporíme tento návrh od vládnych poslancov, a tak by to v parlamente malo byť. V parlamente by sa malo diskutovať o predloženom návrhu zákona a prvoradý cieľ poslancov Národnej rady by mal byť v tom, či predložený návrh zákona pomôže občanom Slovenska. Ak Občiansky zákonník, ktorý predkladali včera poslanci SMER-u, môže napomôcť občanom Slovenska, tak som povedal, že ho podporím. Hazard sa nedotýka poslancov SMER-u? Nevedia sa k tomu vyjadriť, nechcú sa k tomu vyjadriť? Pýtam sa prečo. (Reakcia z pléna.) Pri tom Občianskom zákonníku som sa dozvedel od kolegov poslancov zo SMER-u, keď sem, keď som sa teda pýtal, že podobné návrhy sme dávali minulého roku aj my, prečo ich nepodporili. Dozvedel som sa, že oni napĺňajú vládny program. Program vládny vlády Roberta Fica. No zamýšľam sa nad tým, ak opozičný poslanec navrhuje návrh zákona, ktorý má napomôcť občanom Slovenska a je v súlade s programovým vyhlásením vlády, hoci predložený návrh opozičného poslanca nie je prioritne o podpore vládneho programu, ale keď pomáhal občanom Slovenska a ide v súlade s programovým vyhlásením vlády, prečo ho nepodporiť. Pripadá mi to ako tak, pripadá mi to, taký príklad uvediem, ako keby vláda stavala nejaký obrovský múr z tehál, a prídu nejakí opoziční poslanci a povedia, my tu zadarmo donesieme tehly a časť toho múru postavíme. A vláda povie, ja nechcem vaše tehly. Ja nechcem vaše riešenia, ony síce napomôžu občanom Slovenska, ale my chceme predkladať svoje návrhy. Nás nezaujímajú vaše návrhy. A v súvislosti s programovým vyhlásením vlády sa chcem spýtať, lebo som si ho prečítal, ale nenašiel som tam vety typu: "Vláda sa všemožne bude snažiť napomáhať rozvoju prevádzkovaniu hracích automatov." Nenašiel som tam vetu, že vláda sa bude snažiť sťažiť reguláciu hazardu na Slovensku. Nenašiel som tam takéto vety. Prečo potom vláda prišla pred rokom a niečo s návrhom zákona, ktorý jednoznačne podľa odborníkov, ktorých sme citovali aj ja a Jana Žitňanská, minulého týždňa to bolo v SME-čku, ktorí jednoznačne objektívne hovoria, tento návrh zákona, vládny návrh zákona sťažil, jednoznačne sťažil reguláciu hazardu na Slovensku.
A musím uviesť ďalší príklad, to je projekt Metropolis. Už prvá vláda Roberta Fica jednoznačne presadzovala tento projekt, ktorý mal byť najväčším hráčskym centrom minimálne v strednej Európe. Minister Počiatek vehementne presadzoval tento projekt. V Bratislave sa našlo cez 100-tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu proti Metropolisu, a až vtedy sa vláda SMER-u zastavila a bála sa týchto 100-tisíc podpisov, tak nešla, nespustila tento projekt.
Dnes pred pár týždňami vláda podporila tento projekt a označila ho ako významnú investíciu. Investor tvrdí, že v prvej etape tam nebude kasíno. Nebudú tam hracie automaty v prvej etape. Nezávislí odborníci hovoria, že bez kasína tento megaprojekt, aj keď s akvaparkom, nebude rentabilný. A je len otázka času, keď sa postaví tá prvá etapa, kedy sa príde s druhou etapou a povie sa, už keď to tu je postavené, keď sú tam zamestnaní ľudia, keď sme tam postavili diaľnice, tak teda ideme tam postaviť aj to kasíno.
Dámy a páni, vláda si nenapísala do vládneho programu, že bude podporovať hracie automaty ani že bude sťažovať reguláciu hazardu, ale praktickými krokmi nás presviedča o tom, že je priateľom hazardu. Vláda Roberta Fica je priateľom hazardu. Je hazard friendly. Dámy a páni, ak ma Robert Fico, dneska prezidentský kandidát, chce presvedčiť o tom, že nie je hazard friendly, nech dá príkaz poslancom SMER-u, aby hlasovali za tento návrh zákona, ktorý neruší hazard na Slovensku, ale len dáva možnosť obecným, mestským zastupiteľstvám, aby sa slobodne mohli rozhodnúť, aby slobodne mohli rozhodnúť o tom, či na svojom území chcú hracie automaty, alebo nechcú. Keď sa môžu slobodne rozhodovať o živote v obci pri iných činnostiach a nie sú podmienení petíciou. Ani keď sa rozhodnú schváliť spaľovňu komunálneho odpadu alebo skládku komunálneho odpadu, nie je ich rozhodnutie podmienené petíciou. Veľmi dobre vieme, že poslanci SMER-u hlasujú podľa toho, ako si praje vláda, ako si to praje Robert Fico. A nech minimálne dá voľné slobodné hlasovanie pre vládnych poslancov v tejto otázke.
Nemám presnú štatistiku, ale možno viac ako polovička poslancov SMER-u sú starostami, primátormi, mestskými, obecnými poslancami. Pýtal som sa už včera: "Boja sa sami seba, rozhodovanie, rozhodovania o tom, ako má prebiehať život v ich obci alebo meste?" Myslím si, že určite nie. Určite sa toho rozhodovania neboja, pretože na našich obciach a mestách to je vidno, že aj pri menších finančných prostriedkoch dokázali dokázali urobiť veľmi veľa. Naše obce a mestá, je to možno to najlepšie, čo sa nám od revolúcie v '89 podarilo. Ja si veľmi vážim prácu poslancov, starostov, primátorov na komunálnej úrovni. Vážim si veľmi a chcem poďakovať aj tým občanom Slovenska, ktorí boli ochotní sa angažovať v petíciách proti hracím automatom. Ukázali svoj občiansky postoj a urobili takéto petície, takéto petície sa im podarilo, vyzberali 30 % oprávnených voličov, teda podpisov a následne mestské, obecné zastupiteľstvá schválili VZN-ko o tom, že si neprajú hazard na svojom území. Preto som presvedčený o tom, že ak by poslanci SMER-u mali voľné hlasovanie od Roberta Fica, tak väčšina z nich by tento náš návrh, aby mohli obecné a mestské zastupiteľstvá rozhodovať o tom, či chcú hracie automaty na svojom území, alebo nie, by hlasovala za takýto návrh zákona.
V druhom čítaní sa môžme baviť o ďalších detailoch. Ja si myslím, že väčšina opozície bude hlasovať za tento návrh zákona, a keď sa k tomu pridajú títo komunálni poslanci, ktorí sedia za stranu SMER v parlamente, tento návrh musí prejsť.
Dámy a páni, ja chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a pevne verím, že tento návrh na Slovensku, teda v Národnej rade Slovenskej republiky určite prejde. Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán spravodajca, vážení páni, dobré ráno.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku včerajšej rozprave a záverečným slovom prispel k tomu, aby bolo šanca na podporu tohto návrhu zákona. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, všetko opoziční, moji kolegovia, všetci podporili tento návrh zákona, ale dovoľte mi, aby som to okomentoval.
Pani kolegyňa Jana Žitňanská poukázala na to, aký negatívny prínos má hazard pre celú spoločnosť. Poukázala príklady aj zo zahraničia, napr. z Talianska, a rozprávala o tom, že ak by prešiel tento návrh zákona do druhého čítania, čím všetkým by sa dal ešte vylepšiť, a so všetkým, čo povedala, akoby sa dal ešte tento návrh zákona vylepšiť, si viem predstaviť, že by sme sa v druhom čítaní zhodli a podporili aj jej doplňujúce návrhy.
Pán kolega Mikloško, ale aj pán kolega Kuffa rozprávali o tom, koľko hracích automatov v našej republike podľa štatistík je, koľko finančných prostriedkov z toho má štát. Poukázali na to, že pán minister Kažimír, minister financií, v súčasnosti naháňa každú korunu a nie je mu jedno, či tých 90 miliónov dostane do štátneho rozpočtu, alebo nie. V tejto súvislosti chcem povedať, že náš návrh zákona nie je o celoplošnom zákaze hazardu. Náš návrh zákona je, podstata toho návrhu je o tom, aby mestské, obecné zastupiteľstvá mohli slobodne rozhodnúť o tom, či v ich obci bude hazard alebo nebude. Ja si nemyslím, že všetky zastupiteľstvá v republike sa rozhodnú zakázať hazard. Naozaj v súčasnej napätej finančnej situácii pre obce a mestá sa veľakrát rozhodujú poslanci medzi tým, či zakážu hazard, alebo ho ponechajú a budú mať tie príjmy.
A spomenul to aj pán kolega Kuffa, že či by nestálo za to zakázať hazard v celej našej republike. Je to oprávnený názor. Sú štáty vo svete, ktoré hazard zakázali celoplošne, sú štáty, ktoré vyhradili určité jedno miesto vo svojom štáte, kde sa môže prevádzkovať hazard a v ostatnej krajine sa tento hazard nemôže prevádzkovať. Čo ich asi k tomu viedlo? No, viedlo ich k tomu to, že filozofia toho je taká, že ten, kto chce teda ako ísť si zahrať, nech má určitú prekážku. To znamená, musí tam vycestovať, veľakrát si musí kúpiť letenku, musí si zaplatiť hotel tam, kde sa prevádzkuje hazard, a táto prekážka nedovolí hrať napríklad hracie automaty tým najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Takto tieto štáty chránia tých sociálne odkázaných a tých, poviem rovno, chudobných. No nie sme ďaleko ani v našej republike od toho. Naozaj veľké skupiny sociálne odkázaných občanov veľakrát, ktorí žijú aj v rómskych osadách, dokážu, keď 18.-19. zoberú sociálne dávky, dokážu celé sociálne dávky prehrať na hracích automatoch a ja som uvádzal príklad tej Lomničky pod Tatrami, pomerne dosť veľkej obce, kde pôsobil Martin Majda, pán farár, skoro 10 rokov a rozprával o tom, ako celé sociálne dávky končili v Podolínci v hracích automatoch. Na druhý-tretí deň po vybratí si sociálnych dávok chodili ženy žobrať k nemu, ale aj ku rehoľným sestričkám, chodili žobrať, aby mali na jedlo pre seba a pre svoje deti. Toto sa deje v našej spoločnosti. Ja nehovorím, že chodia hrať iba sociálne odkázaní občania, patologickým gamblingom trpia ľudia rôzneho spoločenského postavenia, ale ak štát dáva sociálne dávky v rôznych formách, teda rôzne sociálne sociálne dávky, ktoré si títo občania vyberú v hotovosti a nahádžu ich do hracích automatov, a na druhý-tretí deň ich deti nemajú čo jesť. Naozaj v tomto smere aj po rozhovore s Martinom Majdom povedal, áno, riešením by boli tie IP karty, ktoré ako pilotný projekt navrhovala vláda Ivety Radičovej, minister Mihál. V niektorých obciach to chceli spustiť ako pilotný projekt. Viete, kto sa prvý postavil proti tomu projektu? Kto prvý išiel za Rómami a hovoril, aby štrajkovali proti tomu? Boli to úžerníci, nelegálni, legálni, ale aj prevádzkovatelia hracích automatov, lebo títo občania by nemohli cez tieto karty míňať tieto prostriedky v hracích automatoch. Prevádzkovatelia hracích automatoch by ten biznis, ktorý majú toho 18., 19., 20., by nemali. Treba sa nad tým zamyslieť do budúcnosti, lebo naozaj sociálne dávky nemajú končiť v hracích automatoch, ale prioritne nie sú určené ani na to, aby boli prepíjané v pohostinstvách. Pán kolega Kuffa spomenul aj bločkovú lotériu, či aj tá není určitým takým podnetom a aj taký druhotný výsledok nie je to, že tí ľudia sa naučia chodiť do stávkových kancelárii s tými bločkami. Áno, pravdepodobne je to taký možno aj nechcený výsledok tejto bločkovej lotérie, lebo jej podstata mala byť niekde inde. Ja som sa tiež negatívne vyjadril aj verejne ku bločkovej lotérii. Mne na tom vadili náklady, ktoré štát má na túto bločkovú lotériu a ktoré sú enormné. Som presvedčený, že náklady, ktoré štát má na bločkovú lotériu, budú vyššie ako benefity, ktoré budú z tejto bločkovej lotérie, veľmi málo sa hovorí o nákladoch na bločkovú lotériu. Naozaj tie televízie, ktoré púšťajú reklamu na bločkovú lotériu, ani tá pani alebo ďalší herci, ktorí vystupujú v tej reklame, oni nevystupujú zadarmo ani televízie nepúšťajú tieto spoty zadarmo. (Reakcia z pléna.) Ani softvér, ktorý je, ďakujem za poznámku, ani softvér, ktorý, ktorý musia mať tieto, tieto spoločnosti nestojí málo. Je to rádovo niekde cez 100 miliónov eur.
Spomenul som týchto troch kolegov, ktorí vystupovali v rozprave, ale veľmi mi vadilo, veľmi mi vadilo, že nevystúpil v rozprave ani jeden vládny poslanec za stranu SMER. Masaryk hovoril o tom, že demokracia je diskusia. Naozaj keď včera sme tu preberali zákon Občiansky zákonník od kolegov poslancov zo SMER-u, ktorý má za cieľ bojovať proti nebankovkám, tak úplne prirodzene sme vystupovali aj opoziční poslanci, poukázali sme na to, čo je zlé na tom zákone. Niektorí povedali, že sa zdržia, uvidia, čo v druhom čítaní sa podarí zmeniť, niektorí sme povedali, že podporíme tento návrh od vládnych poslancov, a tak by to v parlamente malo byť. V parlamente by sa malo diskutovať o predloženom návrhu zákona a prvoradý cieľ poslancov Národnej rady by mal byť v tom, či predložený návrh zákona pomôže občanom Slovenska. Ak Občiansky zákonník, ktorý predkladali včera poslanci SMER-u, môže napomôcť občanom Slovenska, tak som povedal, že ho podporím. Hazard sa nedotýka poslancov SMER-u? Nevedia sa k tomu vyjadriť, nechcú sa k tomu vyjadriť? Pýtam sa prečo. (Reakcia z pléna.) Pri tom Občianskom zákonníku som sa dozvedel od kolegov poslancov zo SMER-u, keď sem, keď som sa teda pýtal, že podobné návrhy sme dávali minulého roku aj my, prečo ich nepodporili. Dozvedel som sa, že oni napĺňajú vládny program. Program vládny vlády Roberta Fica. No zamýšľam sa nad tým, ak opozičný poslanec navrhuje návrh zákona, ktorý má napomôcť občanom Slovenska a je v súlade s programovým vyhlásením vlády, hoci predložený návrh opozičného poslanca nie je prioritne o podpore vládneho programu, ale keď pomáhal občanom Slovenska a ide v súlade s programovým vyhlásením vlády, prečo ho nepodporiť. Pripadá mi to ako tak, pripadá mi to, taký príklad uvediem, ako keby vláda stavala nejaký obrovský múr z tehál, a prídu nejakí opoziční poslanci a povedia, my tu zadarmo donesieme tehly a časť toho múru postavíme. A vláda povie, ja nechcem vaše tehly. Ja nechcem vaše riešenia, ony síce napomôžu občanom Slovenska, ale my chceme predkladať svoje návrhy. Nás nezaujímajú vaše návrhy. A v súvislosti s programovým vyhlásením vlády sa chcem spýtať, lebo som si ho prečítal, ale nenašiel som tam vety typu: "Vláda sa všemožne bude snažiť napomáhať rozvoju prevádzkovaniu hracích automatov." Nenašiel som tam vetu, že vláda sa bude snažiť sťažiť reguláciu hazardu na Slovensku. Nenašiel som tam takéto vety. Prečo potom vláda prišla pred rokom a niečo s návrhom zákona, ktorý jednoznačne podľa odborníkov, ktorých sme citovali aj ja a Jana Žitňanská, minulého týždňa to bolo v SME-čku, ktorí jednoznačne objektívne hovoria, tento návrh zákona, vládny návrh zákona sťažil, jednoznačne sťažil reguláciu hazardu na Slovensku.
A musím uviesť ďalší príklad, to je projekt Metropolis. Už prvá vláda Roberta Fica jednoznačne presadzovala tento projekt, ktorý mal byť najväčším hráčskym centrom minimálne v strednej Európe. Minister Počiatek vehementne presadzoval tento projekt. V Bratislave sa našlo cez 100-tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu proti Metropolisu, a až vtedy sa vláda SMER-u zastavila a bála sa týchto 100-tisíc podpisov, tak nešla, nespustila tento projekt.
Dnes pred pár týždňami vláda podporila tento projekt a označila ho ako významnú investíciu. Investor tvrdí, že v prvej etape tam nebude kasíno. Nebudú tam hracie automaty v prvej etape. Nezávislí odborníci hovoria, že bez kasína tento megaprojekt, aj keď s akvaparkom, nebude rentabilný. A je len otázka času, keď sa postaví tá prvá etapa, kedy sa príde s druhou etapou a povie sa, už keď to tu je postavené, keď sú tam zamestnaní ľudia, keď sme tam postavili diaľnice, tak teda ideme tam postaviť aj to kasíno.
Dámy a páni, vláda si nenapísala do vládneho programu, že bude podporovať hracie automaty ani že bude sťažovať reguláciu hazardu, ale praktickými krokmi nás presviedča o tom, že je priateľom hazardu. Vláda Roberta Fica je priateľom hazardu. Je hazard friendly. Dámy a páni, ak ma Robert Fico, dneska prezidentský kandidát, chce presvedčiť o tom, že nie je hazard friendly, nech dá príkaz poslancom SMER-u, aby hlasovali za tento návrh zákona, ktorý neruší hazard na Slovensku, ale len dáva možnosť obecným, mestským zastupiteľstvám, aby sa slobodne mohli rozhodnúť, aby slobodne mohli rozhodnúť o tom, či na svojom území chcú hracie automaty, alebo nechcú. Keď sa môžu slobodne rozhodovať o živote v obci pri iných činnostiach a nie sú podmienení petíciou. Ani keď sa rozhodnú schváliť spaľovňu komunálneho odpadu alebo skládku komunálneho odpadu, nie je ich rozhodnutie podmienené petíciou. Veľmi dobre vieme, že poslanci SMER-u hlasujú podľa toho, ako si praje vláda, ako si to praje Robert Fico. A nech minimálne dá voľné slobodné hlasovanie pre vládnych poslancov v tejto otázke.
Nemám presnú štatistiku, ale možno viac ako polovička poslancov SMER-u sú starostami, primátormi, mestskými, obecnými poslancami. Pýtal som sa už včera: "Boja sa sami seba, rozhodovanie, rozhodovania o tom, ako má prebiehať život v ich obci alebo meste?" Myslím si, že určite nie. Určite sa toho rozhodovania neboja, pretože na našich obciach a mestách to je vidno, že aj pri menších finančných prostriedkoch dokázali dokázali urobiť veľmi veľa. Naše obce a mestá, je to možno to najlepšie, čo sa nám od revolúcie v '89 podarilo. Ja si veľmi vážim prácu poslancov, starostov, primátorov na komunálnej úrovni. Vážim si veľmi a chcem poďakovať aj tým občanom Slovenska, ktorí boli ochotní sa angažovať v petíciách proti hracím automatom. Ukázali svoj občiansky postoj a urobili takéto petície, takéto petície sa im podarilo, vyzberali 30 % oprávnených voličov, teda podpisov a následne mestské, obecné zastupiteľstvá schválili VZN-ko o tom, že si neprajú hazard na svojom území. Preto som presvedčený o tom, že ak by poslanci SMER-u mali voľné hlasovanie od Roberta Fica, tak väčšina z nich by tento náš návrh, aby mohli obecné a mestské zastupiteľstvá rozhodovať o tom, či chcú hracie automaty na svojom území, alebo nie, by hlasovala za takýto návrh zákona.
V druhom čítaní sa môžme baviť o ďalších detailoch. Ja si myslím, že väčšina opozície bude hlasovať za tento návrh zákona, a keď sa k tomu pridajú títo komunálni poslanci, ktorí sedia za stranu SMER v parlamente, tento návrh musí prejsť.
Dámy a páni, ja chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a pevne verím, že tento návrh na Slovensku, teda v Národnej rade Slovenskej republiky určite prejde. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:22
Momentálne sme zhruba v polovici volebného obdobia, preto tento návrh zákona nemusím označiť ako, ako politický, skôr ako odborný. Skôr...
Momentálne sme zhruba v polovici volebného obdobia, preto tento návrh zákona nemusím označiť ako, ako politický, skôr ako odborný. Skôr či neskôr, a to zrejme ku koncu volebného obdobia a potom na začiatku nového nás toto dobehne, ak neprijmeme to, čo navrhujeme. Včera tu pán kolega Martvoň zo strany SMER povedal, že aj keď je, plus-mínus budem parafrázovať, aj keď je návrh zlý a úmysel je dobrý, máme druhé čítanie, môžeme ho posunúť ďalej, môžme o ňom rokovať. Tak predpokladám, že nikto z vás mi nepovie, že zlaté padáky je dobrá vec alebo že nekvalifikovaní nominanti v orgánoch štátu je dobrá vec. Presne toto sa pokúšame zmeniť, pokúšame sa napraviť tento žalostný stav práve týmto zákonom. Ak sú tu nejaké chyby, poprosím vás, posuňte ho do druhého čítania a tento návrh upravme.
K meritu veci. Je pravidlom na Slovensku, že v štátnych podnikoch s kvalifikovanou účasťou štátu sa nachádzajú ľudia ako štatutári - či v dozornej rade -, ktorí tam nepatria. Sú to buď známi, priatelia, obchodní partneri či príbuzní, a to bez možno akejkoľvek kvalifikácie. Samozrejme, česť výnimkám, sú tam aj ľudia, ktorí sú naozaj kvalifikovaní, ale stalo sa niekoľkokrát, že v týchto firmách boli ľudia, ktorí tam nepatrili. My s kolegom Hraškom zavádzame alebo plánujeme zaviesť v prvom rade verejné výberové konania na týchto ľudí. Bude zverejnená verejná výzva pre všetkých občanov Slovenska, aby sa prihlásili do verejného výberového konania, a potom ako splnia kvalifikačné predpoklady, ktoré nie sú jednoduché, vyžaduje sa vysokoškolské vzdelania druhého stupňa napríklad, môžu sa tohto výberového konania zúčastniť a môžu verejne prezentovať svoje názory a svoj projekt riadenia tej-ktorej štátnej spoločnosti.
Chceme, aby toto konanie bolo transparentné, preto zavádzame alebo plánujeme zaviesť, že bude to verejné, to znamená, ktokoľvek bude chcieť, môže prísť a vypočuť si prezentáciu konkrétneho kandidáta, rovnako tak bude potrebné zabezpečiť, aby toto verejné výberové konanie bolo na webovom sídle v priamom prenose, čiže verejná kontrola tu bude stopercentná.
Druhou vecou, ktorú zavádzame, je odmeňovanie zástupcov štátu a navrhujeme, aby sa odmena týchto konkrétnych ľudí skladala z troch zložiek, a to ekonomickej, variabilnej a pevnej zložky. V prvom rade bude to ekonomická, to znamená, ak podnik dosahuje zisky, aj tá osoba, ktorá je štatutárom alebo v dozornej rade, bude mať vyšší príjem. Navrhujeme, aby nebol možný súbeh odmien, bude patriť, ak bude osoba v dvoch orgánoch štátu, bude mu patriť iba odmena jedna, a to tá prvá. A čo považujem ja osobne za podstatné, odmena bude závisieť od toho, ako sa táto osoba účastní na zasadnutiach štatutárneho orgánu alebo, pardon, dozornej rady alebo ako pôsobí v tom štátnom podniku. Ak sa účastniť nebude, bude strácať nárok na odmenu, toto je to, čo navrhujeme.
Ešte raz, podľa mňa každému z nás, čo tu sedíme, vadili mimoriadne odmeny pre bývalého šéfa š. p. Lesy vo výške 40-tisíc, každému z nás vadilo odstupné bývalému šéfovi Železníc Slovenskej republiky vo výške 170-tisíc a každý si určite spomenie na bývalú šéfku Slovenskej pošty, ktorá odstala odstupné 178-tisíc. Neviem si predstaviť, že niekomu toto nevadí! My s kolegom Igorom Hraškom navrhujeme, aby sa toto už nikdy neudialo, preto vás prosím o podporu a opakujem, ak návrh má chyby, prosím, posuňte ho ďalej, možno ho zmeniť.
Uvádzajúci uvádza bod
5.2.2014 o 9:22 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení páni poslanci aj pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som predniesol návrh, ktorý predkladáme spolu s Igorom Hraškom, o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, v zásade veľmi jednoduchý zákon, ale s ďalekosiahlymi dôsledkami.
Momentálne sme zhruba v polovici volebného obdobia, preto tento návrh zákona nemusím označiť ako, ako politický, skôr ako odborný. Skôr či neskôr, a to zrejme ku koncu volebného obdobia a potom na začiatku nového nás toto dobehne, ak neprijmeme to, čo navrhujeme. Včera tu pán kolega Martvoň zo strany SMER povedal, že aj keď je, plus-mínus budem parafrázovať, aj keď je návrh zlý a úmysel je dobrý, máme druhé čítanie, môžeme ho posunúť ďalej, môžme o ňom rokovať. Tak predpokladám, že nikto z vás mi nepovie, že zlaté padáky je dobrá vec alebo že nekvalifikovaní nominanti v orgánoch štátu je dobrá vec. Presne toto sa pokúšame zmeniť, pokúšame sa napraviť tento žalostný stav práve týmto zákonom. Ak sú tu nejaké chyby, poprosím vás, posuňte ho do druhého čítania a tento návrh upravme.
K meritu veci. Je pravidlom na Slovensku, že v štátnych podnikoch s kvalifikovanou účasťou štátu sa nachádzajú ľudia ako štatutári - či v dozornej rade -, ktorí tam nepatria. Sú to buď známi, priatelia, obchodní partneri či príbuzní, a to bez možno akejkoľvek kvalifikácie. Samozrejme, česť výnimkám, sú tam aj ľudia, ktorí sú naozaj kvalifikovaní, ale stalo sa niekoľkokrát, že v týchto firmách boli ľudia, ktorí tam nepatrili. My s kolegom Hraškom zavádzame alebo plánujeme zaviesť v prvom rade verejné výberové konania na týchto ľudí. Bude zverejnená verejná výzva pre všetkých občanov Slovenska, aby sa prihlásili do verejného výberového konania, a potom ako splnia kvalifikačné predpoklady, ktoré nie sú jednoduché, vyžaduje sa vysokoškolské vzdelania druhého stupňa napríklad, môžu sa tohto výberového konania zúčastniť a môžu verejne prezentovať svoje názory a svoj projekt riadenia tej-ktorej štátnej spoločnosti.
Chceme, aby toto konanie bolo transparentné, preto zavádzame alebo plánujeme zaviesť, že bude to verejné, to znamená, ktokoľvek bude chcieť, môže prísť a vypočuť si prezentáciu konkrétneho kandidáta, rovnako tak bude potrebné zabezpečiť, aby toto verejné výberové konanie bolo na webovom sídle v priamom prenose, čiže verejná kontrola tu bude stopercentná.
Druhou vecou, ktorú zavádzame, je odmeňovanie zástupcov štátu a navrhujeme, aby sa odmena týchto konkrétnych ľudí skladala z troch zložiek, a to ekonomickej, variabilnej a pevnej zložky. V prvom rade bude to ekonomická, to znamená, ak podnik dosahuje zisky, aj tá osoba, ktorá je štatutárom alebo v dozornej rade, bude mať vyšší príjem. Navrhujeme, aby nebol možný súbeh odmien, bude patriť, ak bude osoba v dvoch orgánoch štátu, bude mu patriť iba odmena jedna, a to tá prvá. A čo považujem ja osobne za podstatné, odmena bude závisieť od toho, ako sa táto osoba účastní na zasadnutiach štatutárneho orgánu alebo, pardon, dozornej rady alebo ako pôsobí v tom štátnom podniku. Ak sa účastniť nebude, bude strácať nárok na odmenu, toto je to, čo navrhujeme.
Ešte raz, podľa mňa každému z nás, čo tu sedíme, vadili mimoriadne odmeny pre bývalého šéfa š. p. Lesy vo výške 40-tisíc, každému z nás vadilo odstupné bývalému šéfovi Železníc Slovenskej republiky vo výške 170-tisíc a každý si určite spomenie na bývalú šéfku Slovenskej pošty, ktorá odstala odstupné 178-tisíc. Neviem si predstaviť, že niekomu toto nevadí! My s kolegom Igorom Hraškom navrhujeme, aby sa toto už nikdy neudialo, preto vás prosím o podporu a opakujem, ak návrh má chyby, prosím, posuňte ho ďalej, možno ho zmeniť.
Neautorizovaný
9:27
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:27
Juraj Miškovaž jedna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška na vydanie zákona o výbere štátu... a o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorú, ktorý...
až jedna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška na vydanie zákona o výbere štátu... a o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorú, ktorý máme pod tlačou 790.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Milí kolegovia, dovoľte mi možno povedať aj pár vlastných slov k predkladanému návrhu zákona. Návrh zákona vychádza zo schváleného uznesenia vlády, Radičovej vlády, koniec koncov vy to priznávate aj v dôvodovej správe. V podstate je to do veľkej miery, dovolím si povedať, možno 80 % Copy Paste, to znamená okopírované uznesenie vlády. Nemám to vôbec za zlé, len chcel by som sa možno spýtať, aký je dôvod na to, aby sme uznesenie vlády, ktoré je platné, ktoré Ficova vláda nezrušila, ktoré sa dodržuje, ja mám informácie, aspoň čo sa týka rezortu ministerstva hospodárstva, tak toto uznesenie vlády je dodržiavané, ľudia pod rezortom hospodárstva sú odmeňovaní na základe uznesenia, ktoré prijala naša vláda, a preto sa len pýtam, že či existuje nejaký, nejaký skutočný dôvod na to, aby sme prijali, ako vy hovoríte, právny akt vyššej, vyššej účinnosti formou zákona. Vy ste o tom presvedčení, ja zatiaľ o tom presvedčený nie som, ale toto nie je, toto nie je podstatné. A naozaj ja nie som ješitný a možno by som k tomu vôbec nevystupoval, ale keď som bol priradený ako spravodajca a prečítal som si ten návrh zákona, čo som si ako zodpovedný spravodajca prečítať chcel, tak som si povedal, že pár slov k tomu vám poviem, lebo keby to bolo, kolegovia, keby to bolo normálne, tak by ste prišli za mnou vzhľadom na to, že tie pravidlá som vypracoval ja. To uznesenie vlády, ktoré prijala naša vláda, som vypracoval ja. Čiže keby ste prišli za mnou, tak vám možno k tomu niečo poviem a upozorním vás na isté úskalia návrhu, ktorý predkladáte, a dovoľte mi, teda možno aby som, aby som povedal, prečo si myslím, že ten návrh, tak ako povedal kolega predkladateľ, ak sa dostane do druhého čítania, bude treba upraviť.
Takže možno úplne, úplne prvú vec, ktorú ste uvádzali, a to sú, citujem teraz z dôvodovej správy: "Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je celospoločenská situácia - v čase ekonomickej krízy je spoločnosť opakovane traumatizovaná správami o vysokých odmenách, poprípade neprimeraných odstupných (tzv. zlaté padáky) pre osoby, ktoré vykonávajú funkcie v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu."
No, niečo k tým zlatým padákom. Najväčší problém alebo vlastne dôvod, prečo, prečo vznikali zlaté padáky, ani, ani nebolo odmeňovanie zástupcov štátu v štatutárnych orgánoch. Ten problém, ktorý vznikol, ten problém vznikol v úplnej inej súvislosti a ten problém vznikol v pracovnoprávnych vzťahoch. A toto tento návrh zákona nerieši. Koniec koncov neriešilo to ani uznesenie vlády, ktoré sme prijali, to znamená, že zlaté padáky pre nominantov štátu v predstavenstvách a v dozorných radách boli zrušené už uznesením našej vlády.
Problém, ktorý vznikol, sa týkal pracovnoprávnych zmlúv, to znamená, že väčšina tých zlatých padákov, či to bola nominantka v Slovenskej pošte alebo to boli nominanti v Štátnych lesoch, alebo, ja neviem, v teplárňach a podobne, tak ten problém spočíval v tom, že išlo o súbeh funkcií člena predstavenstva, resp. predsedu predstavenstva a zároveň generálneho riaditeľa danej spoločnosti a gro tých padákov pochádzalo zo zmluvy, ktorú mal daný nominant ako generálny riaditeľ, to znamená pracovnoprávny vzťah a ten zlatý padák pochádzal - a teraz počúvajte dobre - z kolektívnej zmluvy. To znamená, že bola uzatvorená nejaká kolektívna zmluva v rámci podniku medzi odbormi a zamestnávateľom a na základe tejto kolektívnej zmluvy boli v podstate vyplácané vysoké odstupné zamestnancom. A táto kolektívna zmluva sa vzťahovala nielen na posledného referenta daného podniku, ale táto kolektívna zmluva sa vzťahovala aj na generálneho riaditeľa. A v týchto kolektívnych zmluvách, ktoré uzatvorili odborári, boli 12-mesačné, 24-mesačné odstupné a tieto sa vzťahovali na generálnych riaditeľov a toto je ten problém, prečo vlastne dochádzalo k tým veľkým sumám a tým veľkým padákom, pretože plat generálneho riaditeľa bol pomerne vysoký, a pokiaľ si to vynásobíte 12 alebo 24 mesiacmi, tak toto tvorilo gro toho, toho zlatého padáku. No a toto je problém, že v podstate toto sa nedá vyriešiť týmto návrhom zákona, ale v podstate treba hľadať iný spôsob úpravy pracovnoprávnych vzťahov, buď, ja neviem, zrušiť súbeh funkcií člena predstavenstva s pracovnoprávnym vzťahom, to znamená, že člen predstavenstva nebude zároveň generálnym alebo predseda predstavenstva nebude zároveň generálnym riaditeľom, alebo hľadať nejaký iný spôsob úpravy, či cez Zákonník práce, alebo cez dohodu s odbormi, kde jednoducho sa nebudú kolektívne zmluvy vzťahovať na generálnych riaditeľov s majetkovou účasťou štátu. Čiže to len možno na objasnenie, celý ten problém nie je naozaj v nominantoch predstavenstva dozornej rady, pretože už uznesením vlády, našej vlády, ktoré nasledujúca vláda nezrušila, jednoducho nie je možné vyplácať, vyplácať zlaté padáky členom predstavenstva a členom dozornej rady, ale ten problém spočíva niekde inde.
Ďalšia vec, na ktorú chcem len upozorniť, v podstate sa týka § 2 bod c) a je to definícia kvalifikovanej účasti, kde vy uvádzate kvalifikovanú účasť ako 100 % podiel štátu alebo fondu na spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu alebo fondu. Potom logicky napadá otázka, čo s tými spoločnosťami, kde má štát len 51 %? Pretože, pretože to je väčšina spoločností, napr. kde je vykonávateľom akcionárskych práv ministerstvo hospodárstva. To znamená, že by to riešilo iba, iba spoločností s majetkovou účasťou štátu 100 % a neriešilo by to tých, tých, ktoré majú 51 %, ale to je vec, ktorá sa dá, dá opraviť.
Čo sa týka výberových konaní, jasné, transparentnosť. Ja som za transparentné výberové konanie, vôbec uznesenie vlády, ktoré sme prijali ako prvé vôbec, nastavilo nejaké pravidlá pre výberové konania, pretože dovtedy tie pravidlá neboli, a toto uznesenie vlády takisto nastavilo aj pravidlá pre odmeňovanie, pretože takisto neboli žiadne pravidlá stanovené. Na druhej strane moje skúsenosti z rezortu sú jednoducho také, že máme parlamentnú demokraciu, máme nominovaných zástupcov štátu, vládu, ktorá zodpovedá, zodpovedá parlamentu, a takisto tento princíp priamej zodpovednosti by mal byť dodržaný, aj čo sa týka výberových konaní. To znamená, že ja som za transparentné výberové konania, ja som za verejné vypočutie jednotlivých uchádzačov, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť za výber daného nominanta je na ministrovi, pretože minister ide s kožou na trh, minister ide s vlastnou tvárou pred verejnosť, pred voličov, pred parlament a minister zodpovedá za celý svoj rezort. To znamená, že ja si naozaj neviem predstaviť, že by ministrovi niekto vybral nejakého nominanta, nejaká, nejaká výberová, výberová komisia a minister by mal byť jednoducho zodpovedný za konanie nominantov, za ktorých nedokáže niesť zodpovednosť.
Takže v poriadku, nech je verejné vypočutie aj cez internet, ako ja som za to, ale v konečnom dôsledku je minister ten, ktorý podpíše danému nominantovi dekrét a nesie plnú zodpovednosť za konanie tohto nominanta a, samozrejme, za aj prúsery a škandály, ktoré táto nominácia so sebou nesie. Takže to som vás chcel upozorniť na to, že musí byť naďalej jasná zodpovednosť a zachovaná jasná zodpovednosť, nie kolektívna zodpovednosť nejakej výberovej komisie, lebo v podstate minister si potom môže veľmi ľahko umyť ruky nad tým a povedať, nehnevajte sa, ale čo ja s tým mám, tuto proste nejaká výberová komisia vybrala, ja s tým, ja s tým nemám nič spoločné. Potom nie je jasné, kto bude zodpovedný v tej výberovej komisii. Ty, ty, ty alebo kto? Pretože v momente, keď je kolektívna zodpovednosť, tak sa stráca individuálna zodpovednosť a ja som za to, aby každý niesol individuálnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Takže možno len toľko o nejakých praktických poznámok k veci.
Na záver chcem povedať, ja tento návrh podporím, aj keď sám nevidím zatiaľ dôvod na to, aby sme upravili tieto podmienky zákonom, ale v prípade, že nájde váš návrh dostatočnú podporu zo strany ostatných kolegov poslancov, tak v druhom čítaní sa veľmi rád, a teda podávam z mojej strany pomocnú ruku, budem podieľať na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú za cieľ vylepšiť predkladaný návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.2.2014 o 9:27 hod.
PhDr.
Juraj Miškov
Videokanál poslanca
Príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne -
až jedna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 252 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška na vydanie zákona o výbere štátu... a o výbere a odmeňovaní zástupcov štátu v orgánoch spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, ktorú, ktorý máme pod tlačou 790.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Milí kolegovia, dovoľte mi možno povedať aj pár vlastných slov k predkladanému návrhu zákona. Návrh zákona vychádza zo schváleného uznesenia vlády, Radičovej vlády, koniec koncov vy to priznávate aj v dôvodovej správe. V podstate je to do veľkej miery, dovolím si povedať, možno 80 % Copy Paste, to znamená okopírované uznesenie vlády. Nemám to vôbec za zlé, len chcel by som sa možno spýtať, aký je dôvod na to, aby sme uznesenie vlády, ktoré je platné, ktoré Ficova vláda nezrušila, ktoré sa dodržuje, ja mám informácie, aspoň čo sa týka rezortu ministerstva hospodárstva, tak toto uznesenie vlády je dodržiavané, ľudia pod rezortom hospodárstva sú odmeňovaní na základe uznesenia, ktoré prijala naša vláda, a preto sa len pýtam, že či existuje nejaký, nejaký skutočný dôvod na to, aby sme prijali, ako vy hovoríte, právny akt vyššej, vyššej účinnosti formou zákona. Vy ste o tom presvedčení, ja zatiaľ o tom presvedčený nie som, ale toto nie je, toto nie je podstatné. A naozaj ja nie som ješitný a možno by som k tomu vôbec nevystupoval, ale keď som bol priradený ako spravodajca a prečítal som si ten návrh zákona, čo som si ako zodpovedný spravodajca prečítať chcel, tak som si povedal, že pár slov k tomu vám poviem, lebo keby to bolo, kolegovia, keby to bolo normálne, tak by ste prišli za mnou vzhľadom na to, že tie pravidlá som vypracoval ja. To uznesenie vlády, ktoré prijala naša vláda, som vypracoval ja. Čiže keby ste prišli za mnou, tak vám možno k tomu niečo poviem a upozorním vás na isté úskalia návrhu, ktorý predkladáte, a dovoľte mi, teda možno aby som, aby som povedal, prečo si myslím, že ten návrh, tak ako povedal kolega predkladateľ, ak sa dostane do druhého čítania, bude treba upraviť.
Takže možno úplne, úplne prvú vec, ktorú ste uvádzali, a to sú, citujem teraz z dôvodovej správy: "Hlavným dôvodom prijatia predloženého návrhu zákona je celospoločenská situácia - v čase ekonomickej krízy je spoločnosť opakovane traumatizovaná správami o vysokých odmenách, poprípade neprimeraných odstupných (tzv. zlaté padáky) pre osoby, ktoré vykonávajú funkcie v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu."
No, niečo k tým zlatým padákom. Najväčší problém alebo vlastne dôvod, prečo, prečo vznikali zlaté padáky, ani, ani nebolo odmeňovanie zástupcov štátu v štatutárnych orgánoch. Ten problém, ktorý vznikol, ten problém vznikol v úplnej inej súvislosti a ten problém vznikol v pracovnoprávnych vzťahoch. A toto tento návrh zákona nerieši. Koniec koncov neriešilo to ani uznesenie vlády, ktoré sme prijali, to znamená, že zlaté padáky pre nominantov štátu v predstavenstvách a v dozorných radách boli zrušené už uznesením našej vlády.
Problém, ktorý vznikol, sa týkal pracovnoprávnych zmlúv, to znamená, že väčšina tých zlatých padákov, či to bola nominantka v Slovenskej pošte alebo to boli nominanti v Štátnych lesoch, alebo, ja neviem, v teplárňach a podobne, tak ten problém spočíval v tom, že išlo o súbeh funkcií člena predstavenstva, resp. predsedu predstavenstva a zároveň generálneho riaditeľa danej spoločnosti a gro tých padákov pochádzalo zo zmluvy, ktorú mal daný nominant ako generálny riaditeľ, to znamená pracovnoprávny vzťah a ten zlatý padák pochádzal - a teraz počúvajte dobre - z kolektívnej zmluvy. To znamená, že bola uzatvorená nejaká kolektívna zmluva v rámci podniku medzi odbormi a zamestnávateľom a na základe tejto kolektívnej zmluvy boli v podstate vyplácané vysoké odstupné zamestnancom. A táto kolektívna zmluva sa vzťahovala nielen na posledného referenta daného podniku, ale táto kolektívna zmluva sa vzťahovala aj na generálneho riaditeľa. A v týchto kolektívnych zmluvách, ktoré uzatvorili odborári, boli 12-mesačné, 24-mesačné odstupné a tieto sa vzťahovali na generálnych riaditeľov a toto je ten problém, prečo vlastne dochádzalo k tým veľkým sumám a tým veľkým padákom, pretože plat generálneho riaditeľa bol pomerne vysoký, a pokiaľ si to vynásobíte 12 alebo 24 mesiacmi, tak toto tvorilo gro toho, toho zlatého padáku. No a toto je problém, že v podstate toto sa nedá vyriešiť týmto návrhom zákona, ale v podstate treba hľadať iný spôsob úpravy pracovnoprávnych vzťahov, buď, ja neviem, zrušiť súbeh funkcií člena predstavenstva s pracovnoprávnym vzťahom, to znamená, že člen predstavenstva nebude zároveň generálnym alebo predseda predstavenstva nebude zároveň generálnym riaditeľom, alebo hľadať nejaký iný spôsob úpravy, či cez Zákonník práce, alebo cez dohodu s odbormi, kde jednoducho sa nebudú kolektívne zmluvy vzťahovať na generálnych riaditeľov s majetkovou účasťou štátu. Čiže to len možno na objasnenie, celý ten problém nie je naozaj v nominantoch predstavenstva dozornej rady, pretože už uznesením vlády, našej vlády, ktoré nasledujúca vláda nezrušila, jednoducho nie je možné vyplácať, vyplácať zlaté padáky členom predstavenstva a členom dozornej rady, ale ten problém spočíva niekde inde.
Ďalšia vec, na ktorú chcem len upozorniť, v podstate sa týka § 2 bod c) a je to definícia kvalifikovanej účasti, kde vy uvádzate kvalifikovanú účasť ako 100 % podiel štátu alebo fondu na spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu alebo fondu. Potom logicky napadá otázka, čo s tými spoločnosťami, kde má štát len 51 %? Pretože, pretože to je väčšina spoločností, napr. kde je vykonávateľom akcionárskych práv ministerstvo hospodárstva. To znamená, že by to riešilo iba, iba spoločností s majetkovou účasťou štátu 100 % a neriešilo by to tých, tých, ktoré majú 51 %, ale to je vec, ktorá sa dá, dá opraviť.
Čo sa týka výberových konaní, jasné, transparentnosť. Ja som za transparentné výberové konanie, vôbec uznesenie vlády, ktoré sme prijali ako prvé vôbec, nastavilo nejaké pravidlá pre výberové konania, pretože dovtedy tie pravidlá neboli, a toto uznesenie vlády takisto nastavilo aj pravidlá pre odmeňovanie, pretože takisto neboli žiadne pravidlá stanovené. Na druhej strane moje skúsenosti z rezortu sú jednoducho také, že máme parlamentnú demokraciu, máme nominovaných zástupcov štátu, vládu, ktorá zodpovedá, zodpovedá parlamentu, a takisto tento princíp priamej zodpovednosti by mal byť dodržaný, aj čo sa týka výberových konaní. To znamená, že ja som za transparentné výberové konania, ja som za verejné vypočutie jednotlivých uchádzačov, ale v konečnom dôsledku zodpovednosť za výber daného nominanta je na ministrovi, pretože minister ide s kožou na trh, minister ide s vlastnou tvárou pred verejnosť, pred voličov, pred parlament a minister zodpovedá za celý svoj rezort. To znamená, že ja si naozaj neviem predstaviť, že by ministrovi niekto vybral nejakého nominanta, nejaká, nejaká výberová, výberová komisia a minister by mal byť jednoducho zodpovedný za konanie nominantov, za ktorých nedokáže niesť zodpovednosť.
Takže v poriadku, nech je verejné vypočutie aj cez internet, ako ja som za to, ale v konečnom dôsledku je minister ten, ktorý podpíše danému nominantovi dekrét a nesie plnú zodpovednosť za konanie tohto nominanta a, samozrejme, za aj prúsery a škandály, ktoré táto nominácia so sebou nesie. Takže to som vás chcel upozorniť na to, že musí byť naďalej jasná zodpovednosť a zachovaná jasná zodpovednosť, nie kolektívna zodpovednosť nejakej výberovej komisie, lebo v podstate minister si potom môže veľmi ľahko umyť ruky nad tým a povedať, nehnevajte sa, ale čo ja s tým mám, tuto proste nejaká výberová komisia vybrala, ja s tým, ja s tým nemám nič spoločné. Potom nie je jasné, kto bude zodpovedný v tej výberovej komisii. Ty, ty, ty alebo kto? Pretože v momente, keď je kolektívna zodpovednosť, tak sa stráca individuálna zodpovednosť a ja som za to, aby každý niesol individuálnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Takže možno len toľko o nejakých praktických poznámok k veci.
Na záver chcem povedať, ja tento návrh podporím, aj keď sám nevidím zatiaľ dôvod na to, aby sme upravili tieto podmienky zákonom, ale v prípade, že nájde váš návrh dostatočnú podporu zo strany ostatných kolegov poslancov, tak v druhom čítaní sa veľmi rád, a teda podávam z mojej strany pomocnú ruku, budem podieľať na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré majú za cieľ vylepšiť predkladaný návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný