29. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prednesenie interpelácie
6.2.2014 o 15:16 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, členka vlády, príjemné popoludnie, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil so siedmimi interpeláciami, zoznam odpovedí na ne v chronologickom poradí sa dá nájsť v tlači 817, ktorú máme na svojich laviciach.
Začnem, ak dovolíte, odpoveďou na moju interpeláciu z 11. novembra 2013, ktorú som adresoval predsedovi vlády a v ktorej sa písalo, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v období, keď ste boli prvý raz predsedom vlády, došlo k nevýhodnému predaju emisných povoleniek firme Interblue Group. Z porovnania s cenami, za ktoré sa takéto povolenky predávali v tom istom čase v okolitých krajinách (napr. v Českej republike a v Maďarsku), vyplýva, že týmto predajom štát prišiel minimálne o 65 mil. eur. Občania od vašej vlády oprávnene očakávali, že v čase, keď vo verejných financiách je dobré každé euro, ktoré sa nám podarí získať, alebo ušetriť, vyviniete maximálne úsilie na to, aby sa vyšetrovanie tejto kauzy, za ktorú nesiete ako vtedajší predseda vlády nemalú časť politickej zodpovednosti, doviedlo do úspešného konca a prostriedky, o ktoré konkrétne osoby Slovensko pripravili, sa vrátili do štátneho rozpočtu.“
Keďže všetko nasvedčuje tomu, že to tak nie je, som nútený interpelovať vás s niekoľkými otázkami: 1. Súhlasíte s tým, že za „emisnú kauzu“ nesiete nemalú časť politickej zodpovednosti? 2. Súhlasíte s rozhodnutím policajných orgánov zastaviť vyšetrovanie tejto kauzy? 3. Súhlasíte s ministrom životného prostredia, ktorý sa proti zastaveniu vyšetrovania tejto kauzy odvolal? 4. Zaradili ste diskusiu o tomto probléme, v ktorom okrem iného stoja proti sebe stanoviská dvoch rezortov, na rokovanie vlády, ktorej ste predsedom?
A teraz k odpovediam premiéra na moje otázky.
Čo sa týka mojej otázky na politickú zodpovednosť z čias jeho prvej vlády, počas ktorej celá kauza vznikla, som sa z odpovede pána premiéra dozvedel, že politickú zodpovednosť v tom čase vyvodil voči dvom ministrom životného prostredia, ktorí boli na jeho návrh prezidentom Slovenskej republiky odvolaní.
Niekomu bude takéto vysvetlenie a takéto chápanie politickej zodpovednosti zo strany vtedajšieho i súčasného predsedu vlády možno stačiť, mne však nestačí, zvlášť v tomto prípade, a to hneď z viacerých dôvodov.
Po prvé. Robert Fico je predseda vlády, ktorý si zakladá na tom, aký má prehľad o všetkom, čo sa v tomto štáte deje. Podotýkam, že to konštatujem skôr s uznaním než s dešpektom. Ale pokračujem: Nie je preto mysliteľné, aby nevedel, čo sa deje na jednom z ministerstiev v štruktúre jeho vlády, najmä ak ide o desiatky miliónov eur.
Po druhé. Nie je možné – ak bol vedený skutočne dobrou vôľou a išlo mu o záujmy Slovenska, a nie niekoho iného –, aby zasiahol až niekoľko mesiacov po tom, ako sa o tejto kauze začalo podrobne písať a hovoriť v médiách.
Po tretie. Neverím, že ak by mu skutočne záležalo na dôslednom vyšetrení celej kauzy, že by to počas tých cca piatich rokov, počas ktorých mal v tomto štáte hlavné slovo, nedokázal dosiahnuť.
Po štvrté. Nemožno nevidieť to, že celú kauzu, od jej vzniku až doposiaľ, lemujú vzájomne si protirečiace výroky vtedajšieho i súčasného premiéra.
A po piate. Možnosť priamo na pôde Národnej rady rozptýliť všetky podozrenia, týkajúce sa tejto kauzy, páni poslanci a panie poslankyne zvolení za jeho stranu SMER – SD odmietli. Súdiac podľa vnútrostraníckej disciplíny v jeho strane i podľa nasledujúcich komentárov samotného predsedu vlády, určite tak neurobili proti jeho vôli.
V závere odpovede mi pán premiér pripomenul, že ani predseda vlády, ani jednotliví jej členovia nie sú oprávnení akýmkoľvek spôsobom vstupovať či zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. S tým možno len súhlasiť, až na to, že sme už boli svedkami toho, že túto zásadu niektorí členovia vlády dokážu aj porušiť – samozrejme, len vtedy, keď sa im to hodí.
Apropo, odpovedí na ďalšie dve otázky z mojej interpelácie som sa nedočkal. Už aj preto nemôžem byť s touto odpoveďou na moju interpeláciu spokojný.
V ten istý deň a v tej istej veci som sa obrátil aj na ministra vnútra, citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia, spadajúca pod váš rezort, zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, podotýkam, že dnes sa tá kalkulácia upravila na 47 mil. eur, ale vtedy som vychádzal z tejto odhadovanej sumy, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrenie a súdnu dohru celej kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto – pre mňa i pre širokú verejnosť – nepochopiteľnému rozhodnutiu.
Zároveň si vás dovolím požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o trestný čin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým trestným činom ako ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur.“
Vo svojej pomerne podrobnej odpovedi pán minister vnútra okrem iného cituje trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ Policajného zboru začal konať, vyhodnotil všetky zadovážené podklady a 16. decembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Ďalej som sa dozvedel, že vykonaným rozsiahlym vyšetrovaním a vyhodnotením všetkých dosiaľ zadovážených dôkazov sa nepodarilo preukázať naplnenie zákonných znakov skutkových podstát uvedených trestných činov. Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru 18. septembra 2013 trestné stíhanie zastavil. Poškodený si voči predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola spolu s vyšetrovacím spisom postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý k dnešnému dňu o sťažnosti nerozhodol, a tým uznesenie o zastavení trestného stíhania nenadobudlo právoplatnosť.
Nepochybujem o tom, že odpoveď pána ministra je po vecnej stránke korektná. Nepresvedčila ma však o tom, že zámerné pripravenie Slovenskej republiky o niekoľko desiatok miliónov eur nie je trestným činom.
Keďže ide o pomerne veľké peniaze, obrátil som sa v ten istý deň a v tejto veci aj na ministra financií Slovenskej republiky. Citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v Národnej rade Slovenskej republiky si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, či vám na príjmovej strane rozpočtu nechýba cca 65 miliónov eur, ktoré sú Slovensku dlžné osoby zodpovedné za nevýhodný predaj emisných povoleniek firme Interblue Group.
Keďže ide o evidentné ochudobnenie štátnych financií, chcel by som sa vás, ako člena vlády zodpovedného za rezort financií, zároveň opýtať, či ste sa proti zastaveniu vyšetrovania „emisnej kauzy“ zo strany polície odvolali podobne ako pán minister životného prostredia. Ak ste tak neurobili, rád by som poznal dôvod.“
Odpoveď pána ministra financií bola stručná a v istom zmysle aj prekvapujúca. Uvádza sa v nej okrem iného, citujem: „Predaj predmetných emisných kvót bol zrealizovaný v roku 2008, pričom uvedené emisné kvóty sú súčasťou prvého obchodovateľného obdobia a ich platnosť končí v roku 2013. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo financií SR nemohlo tieto príjmy zahrnúť do rozpočtu verejnej správy na rok 2014 pri tvorbe rozpočtu na roky 2014 až 2016.“
Mám tomu rozumieť tak, že keby sa aj stal zázrak, a tie desiatky miliónov zmiznutých eur by sa podarilo objaviť a nasmerovať späť do slovenských verejných financií, vlastne by sa ani nemali kam vrátiť len preto, lebo príslušné obchodovateľné obdobie sa už skončilo?
A napokon som sa v tejto veci obrátil aj na ministra životného prostredia, citujem: „Vážený pán minister, prednedávnom sme sa mali možnosť z médií dozvedieť, že polícia zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek firme Interblue Group, ako aj to, že vy, respektíve vami vedený rezort životného prostredia ste sa proti takémuto rozhodnutiu policajných orgánov odvolali.“
Dovoľte, vážený pán minister, aby som vás formou interpelácie požiadal 1. o text vyššie uvedeného odvolania proti zastaveniu vyšetrovania emisnej kauzy, 2. o informáciu, ako príslušné orgány na vaše odvolanie reagovali, 3. o informáciu, či ste iniciovali rokovanie na túto tému na pôde vlády SR, napríklad v súvislosti so schvaľovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, 4. o informáciu, ako plánujete v tejto záležitosti ďalej pokračovať.
Z odpovede pána ministra životného prostredia vyplýva, že MŽP SR trvá na dôslednom zákonnom vyšetrení predaja emisných kvót. Vzhľadom na to, že v tejto veci prebieha trestné konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, neexistoval podľa názoru pána ministra osobitný dôvod na zaradenie tejto témy na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Toľko stručne k stanovisku ministerstva životného prostredia k tejto otázke, na ktoré sa nedá reagovať jednoznačne, lebo samotná odpoveď je podľa mňa vnútorne protirečivá. Na jednej strane nás môže tešiť konštatovanie, resp. prísľub, že rezort trvá na dôkladnom a zákonnom vyšetrení tejto kauzy. Na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že by nebol dôvod zaradiť tento bod na rokovanie vlády, už aj preto, lebo tesne pred mojou interpeláciou sa polícia dala počuť, že ukončuje šetrenie v tejto kauze s tým, že dospela k záveru, že žiadny trestný čin sa nestal. Čítam to tak, že jedna zložka výkonnej moci v rezorte vnútra (teda polícia) konštatovala niečo, kým iný orgán štátnej moci (ministerstvo životného prostredia) podal voči tomuto rozhodnutiu protest a adresoval ho Prezídiu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Došlo tým, podľa môjho názoru, k diametrálne odlišnému postoju dvoch ústredných orgánov štátnej správy k tomu istému problému, ktorý je navyše v centre záujmu médií i verejnosti, a tak predstavuje vec verejnú s vysokým stupňom závažnosti, ktorú by vláda, najmä ak v rámci nej samotnej existuje rozpor, rozhodne nemala ignorovať. Z toho dôvodu nemôžem hodnotiť postup ministerstva životného prostredia, ako aj odpoveď pána ministra na moju interpeláciu za uspokojivé.
Čo povedať na záver k týmto štyrom odpovediam na otázky, týkajúce sa jednej témy. O kauze emisie sa už popísali tony papiera. Kvôli nej sa menili ministri a aj keď to nikdy verejne neodznelo, možno dôvodne predpokladať, že táto kauza bola jedným z hlavných dôvodov inak vecne nezdôvodneného zrušenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2010 na konci prvej vlády Roberta Fica. Takže by sa mohlo zdať, že o tejto kauze vie už každý všetko. Pri slovíčku každý sa však treba pristaviť a nahradiť ho slovným spojením takmer každý, respektíve každý, okrem polície a niektorých ďalších orgánov činných v trestnom konaní. A to je práve nepríjemné a malo by sa to zmeniť, lebo bez zásadného stanoviska práve týchto orgánov a bez podobne zásadného postoja, aký po dlhom váhaní zaujal premiér Fico počas svojej prvej vlády (Myslím tým konkrétne odňatie ministerstva životného prostredia nominantom Slovenskej národnej strany.), nám všetky naše poznatky o tejto kauze budú viac-menej zbytočné, lebo nám nevrátia do štátneho rozpočtu tých, teraz už upravených minimálne 47 miliónov eur, o ktoré Slovensko zásluhou tohto zjavného podvodu prišlo, a nebudeme s istotou poznať ani mená všetkých vinníkov. Navyše, nebudeme vedieť to, čo je pre nás – ako členov a členky parlamentu – vari najpodstatnejšie, či, ako a s kým boli vinníci prepojení.
Dlhé roky vyšetrovania tejto kauzy, pri ktorej sa dá vcelku presne odhadnúť spôsobená škoda, v rámci ktorej sú viac-menej známi aj jej aktéri, nápadne pripomína kocúrkovo, ktoré určite nevrhá dobré svetlo na prvú, ale ani na druhú vládu Roberta Fica.
V situácii pred prezidentskými a ďalšími voľbami, ktoré sa na nás tento rok chystajú, sa Robert Fico a jeho vláda veľmi snažia rozptýliť akékoľvek tiene podozrenia, ktoré by na nich mohli spočinúť. Z toho by malo logicky vyplývať, že urobia všetko pre to, aby tiene emisnej kauzy rozptýlili. Ak tomu tak nie je, vzniká dôvodné podozrenie, že súčasný stav, akokoľvek je pre nich kompromitujúci, je lepší, ako priznať celú pravdu. Dosiaľ posledný dôkaz o tom nám poskytli poslanci a poslankyne za vládnu stranu tým, že odmietli program 31. schôdze Národnej rady, na ktorej sa malo o tejto kauze diskutovať. Menej jednoznačne, ale aj tak dosť zreteľne to isté odmietavé posolstvo zaznieva aj z odpovedí na moje interpelácie, s ktorými som sa ešte v novembri minulého roku obrátil na predsedu vlády a ďalších relevantných členov vlády.
Dňa 11. novembra 2013 som sa obrátil na pána premiéra aj s nasledujúcou interpeláciou, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER – SD túto moju iniciatívu nepodporili, a preto ju Národná rada odmietla.
Keďže informácie na túto tému potrebujem na svoju poslaneckú prácu, ako aj kompetentný výkon funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam priebežne konfrontovaný ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa priamo na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave príprav vlády na slovenské predsedníctvo v EÚ v roku 2016 s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia.“
Vo svojej odpovedi pán premiér cituje webové stránky, na ktorých je možné nájsť relevantné materiály. Vďaka, pán premiér, za túto informáciu. Ale mne išlo aj o niečo iné. Išlo mi aj o to, aby sme o príprave nášho predsedníctva diskutovali v pléne Národnej rady. Zodpovedalo by to konštatácii vo vašej odpovedi, podľa ktorej prípravu na predsedníctvo v Rade EÚ od začiatku vnímate ako celospoločenskú záležitosť, a teda nielen ako záležitosť vlády Slovenskej republiky.
A napokon, 25. novembra som sa s dvoma obdobnými interpeláciami obrátil na predsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Obe sa týkali pripravovaného nového stavebného zákona. Odcitujem len to, čo sa uvádza v tej prvej zo spomínaných interpelácií. Citujem: „Vážený pán predseda vlády, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali.
Napriek tematickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť. Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov, akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby. Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade, aby sa diskusia o tomto vládnom návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil.
Ako jeden z organizátorov spomínaného podujatia, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán premiér, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste sa zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.
Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.“
V závere svojej odpovede mi pán premiér píše, citujem: „Vážený pán poslanec, na rozdiel od vás som presvedčený, že ministerstvo predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh stavebného zákona, ktorý bude zodpovedať európskym štandardom, ako aj očakávaniam odbornej obce a širokej verejnosti.“
Rád by som zdieľal optimizmus pána premiéra. Na základe pomerne podrobnej znalosti inkriminovaného návrhu zákona tento jeho optimizmus, žiaľ, zdieľať nemôžem. Avšak je tu aj niečo, čo je možné označiť za svetielko na konci tunela, a to je skutočnosť, že vláda netrvala na tom, aby sa návrh zákona objavil na jej rokovaní už v januári, ako pôvodne plánovala, čím sa vytvoril predsa len aký taký priestor na jeho prepracovanie v zmysle početných pripomienok odbornej obce, samospráv, stavovských a mimovládnych organizácii. Takže z tohto dôvodu „dočasne zakopávam vojnovú sekeru“ a v tejto chvíli nenavrhujem hlasovať za neprijatie týchto dvoch odpovedí. Dúfam, že tak nebudem nútený urobiť na najbližšej schôdzi.
Vzhľadom na vyššie uvedené musím však požiadať Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády na otázky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5, čiže prvými piatimi bodmi, o ktorých som sa zmienil. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:16
Prednesenie interpelácie 15:16
Mikuláš HubaZačnem, ak dovolíte, odpoveďou na moju interpeláciu z 11. novembra 2013, ktorú som adresoval predsedovi vlády a v ktorej sa písalo,...
Začnem, ak dovolíte, odpoveďou na moju interpeláciu z 11. novembra 2013, ktorú som adresoval predsedovi vlády a v ktorej sa písalo, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v období, keď ste boli prvý raz predsedom vlády, došlo k nevýhodnému predaju emisných povoleniek firme Interblue Group. Z porovnania s cenami, za ktoré sa takéto povolenky predávali v tom istom čase v okolitých krajinách (napr. v Českej republike a v Maďarsku), vyplýva, že týmto predajom štát prišiel minimálne o 65 mil. eur. Občania od vašej vlády oprávnene očakávali, že v čase, keď vo verejných financiách je dobré každé euro, ktoré sa nám podarí získať, alebo ušetriť, vyviniete maximálne úsilie na to, aby sa vyšetrovanie tejto kauzy, za ktorú nesiete ako vtedajší predseda vlády nemalú časť politickej zodpovednosti, doviedlo do úspešného konca a prostriedky, o ktoré konkrétne osoby Slovensko pripravili, sa vrátili do štátneho rozpočtu.“
Keďže všetko nasvedčuje tomu, že to tak nie je, som nútený interpelovať vás s niekoľkými otázkami: 1. Súhlasíte s tým, že za „emisnú kauzu“ nesiete nemalú časť politickej zodpovednosti? 2. Súhlasíte s rozhodnutím policajných orgánov zastaviť vyšetrovanie tejto kauzy? 3. Súhlasíte s ministrom životného prostredia, ktorý sa proti zastaveniu vyšetrovania tejto kauzy odvolal? 4. Zaradili ste diskusiu o tomto probléme, v ktorom okrem iného stoja proti sebe stanoviská dvoch rezortov, na rokovanie vlády, ktorej ste predsedom?
A teraz k odpovediam premiéra na moje otázky.
Čo sa týka mojej otázky na politickú zodpovednosť z čias jeho prvej vlády, počas ktorej celá kauza vznikla, som sa z odpovede pána premiéra dozvedel, že politickú zodpovednosť v tom čase vyvodil voči dvom ministrom životného prostredia, ktorí boli na jeho návrh prezidentom Slovenskej republiky odvolaní.
Niekomu bude takéto vysvetlenie a takéto chápanie politickej zodpovednosti zo strany vtedajšieho i súčasného predsedu vlády možno stačiť, mne však nestačí, zvlášť v tomto prípade, a to hneď z viacerých dôvodov.
Po prvé. Robert Fico je predseda vlády, ktorý si zakladá na tom, aký má prehľad o všetkom, čo sa v tomto štáte deje. Podotýkam, že to konštatujem skôr s uznaním než s dešpektom. Ale pokračujem: Nie je preto mysliteľné, aby nevedel, čo sa deje na jednom z ministerstiev v štruktúre jeho vlády, najmä ak ide o desiatky miliónov eur.
Po druhé. Nie je možné – ak bol vedený skutočne dobrou vôľou a išlo mu o záujmy Slovenska, a nie niekoho iného –, aby zasiahol až niekoľko mesiacov po tom, ako sa o tejto kauze začalo podrobne písať a hovoriť v médiách.
Po tretie. Neverím, že ak by mu skutočne záležalo na dôslednom vyšetrení celej kauzy, že by to počas tých cca piatich rokov, počas ktorých mal v tomto štáte hlavné slovo, nedokázal dosiahnuť.
Po štvrté. Nemožno nevidieť to, že celú kauzu, od jej vzniku až doposiaľ, lemujú vzájomne si protirečiace výroky vtedajšieho i súčasného premiéra.
A po piate. Možnosť priamo na pôde Národnej rady rozptýliť všetky podozrenia, týkajúce sa tejto kauzy, páni poslanci a panie poslankyne zvolení za jeho stranu SMER – SD odmietli. Súdiac podľa vnútrostraníckej disciplíny v jeho strane i podľa nasledujúcich komentárov samotného predsedu vlády, určite tak neurobili proti jeho vôli.
V závere odpovede mi pán premiér pripomenul, že ani predseda vlády, ani jednotliví jej členovia nie sú oprávnení akýmkoľvek spôsobom vstupovať či zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. S tým možno len súhlasiť, až na to, že sme už boli svedkami toho, že túto zásadu niektorí členovia vlády dokážu aj porušiť – samozrejme, len vtedy, keď sa im to hodí.
Apropo, odpovedí na ďalšie dve otázky z mojej interpelácie som sa nedočkal. Už aj preto nemôžem byť s touto odpoveďou na moju interpeláciu spokojný.
V ten istý deň a v tej istej veci som sa obrátil aj na ministra vnútra, citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia, spadajúca pod váš rezort, zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, podotýkam, že dnes sa tá kalkulácia upravila na 47 mil. eur, ale vtedy som vychádzal z tejto odhadovanej sumy, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrenie a súdnu dohru celej kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto – pre mňa i pre širokú verejnosť – nepochopiteľnému rozhodnutiu.
Zároveň si vás dovolím požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o trestný čin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým trestným činom ako ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur.“
Vo svojej pomerne podrobnej odpovedi pán minister vnútra okrem iného cituje trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ Policajného zboru začal konať, vyhodnotil všetky zadovážené podklady a 16. decembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Ďalej som sa dozvedel, že vykonaným rozsiahlym vyšetrovaním a vyhodnotením všetkých dosiaľ zadovážených dôkazov sa nepodarilo preukázať naplnenie zákonných znakov skutkových podstát uvedených trestných činov. Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru 18. septembra 2013 trestné stíhanie zastavil. Poškodený si voči predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola spolu s vyšetrovacím spisom postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý k dnešnému dňu o sťažnosti nerozhodol, a tým uznesenie o zastavení trestného stíhania nenadobudlo právoplatnosť.
Nepochybujem o tom, že odpoveď pána ministra je po vecnej stránke korektná. Nepresvedčila ma však o tom, že zámerné pripravenie Slovenskej republiky o niekoľko desiatok miliónov eur nie je trestným činom.
Keďže ide o pomerne veľké peniaze, obrátil som sa v ten istý deň a v tejto veci aj na ministra financií Slovenskej republiky. Citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v Národnej rade Slovenskej republiky si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, či vám na príjmovej strane rozpočtu nechýba cca 65 miliónov eur, ktoré sú Slovensku dlžné osoby zodpovedné za nevýhodný predaj emisných povoleniek firme Interblue Group.
Keďže ide o evidentné ochudobnenie štátnych financií, chcel by som sa vás, ako člena vlády zodpovedného za rezort financií, zároveň opýtať, či ste sa proti zastaveniu vyšetrovania „emisnej kauzy“ zo strany polície odvolali podobne ako pán minister životného prostredia. Ak ste tak neurobili, rád by som poznal dôvod.“
Odpoveď pána ministra financií bola stručná a v istom zmysle aj prekvapujúca. Uvádza sa v nej okrem iného, citujem: „Predaj predmetných emisných kvót bol zrealizovaný v roku 2008, pričom uvedené emisné kvóty sú súčasťou prvého obchodovateľného obdobia a ich platnosť končí v roku 2013. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo financií SR nemohlo tieto príjmy zahrnúť do rozpočtu verejnej správy na rok 2014 pri tvorbe rozpočtu na roky 2014 až 2016.“
Mám tomu rozumieť tak, že keby sa aj stal zázrak, a tie desiatky miliónov zmiznutých eur by sa podarilo objaviť a nasmerovať späť do slovenských verejných financií, vlastne by sa ani nemali kam vrátiť len preto, lebo príslušné obchodovateľné obdobie sa už skončilo?
A napokon som sa v tejto veci obrátil aj na ministra životného prostredia, citujem: „Vážený pán minister, prednedávnom sme sa mali možnosť z médií dozvedieť, že polícia zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek firme Interblue Group, ako aj to, že vy, respektíve vami vedený rezort životného prostredia ste sa proti takémuto rozhodnutiu policajných orgánov odvolali.“
Dovoľte, vážený pán minister, aby som vás formou interpelácie požiadal 1. o text vyššie uvedeného odvolania proti zastaveniu vyšetrovania emisnej kauzy, 2. o informáciu, ako príslušné orgány na vaše odvolanie reagovali, 3. o informáciu, či ste iniciovali rokovanie na túto tému na pôde vlády SR, napríklad v súvislosti so schvaľovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, 4. o informáciu, ako plánujete v tejto záležitosti ďalej pokračovať.
Z odpovede pána ministra životného prostredia vyplýva, že MŽP SR trvá na dôslednom zákonnom vyšetrení predaja emisných kvót. Vzhľadom na to, že v tejto veci prebieha trestné konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, neexistoval podľa názoru pána ministra osobitný dôvod na zaradenie tejto témy na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Toľko stručne k stanovisku ministerstva životného prostredia k tejto otázke, na ktoré sa nedá reagovať jednoznačne, lebo samotná odpoveď je podľa mňa vnútorne protirečivá. Na jednej strane nás môže tešiť konštatovanie, resp. prísľub, že rezort trvá na dôkladnom a zákonnom vyšetrení tejto kauzy. Na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že by nebol dôvod zaradiť tento bod na rokovanie vlády, už aj preto, lebo tesne pred mojou interpeláciou sa polícia dala počuť, že ukončuje šetrenie v tejto kauze s tým, že dospela k záveru, že žiadny trestný čin sa nestal. Čítam to tak, že jedna zložka výkonnej moci v rezorte vnútra (teda polícia) konštatovala niečo, kým iný orgán štátnej moci (ministerstvo životného prostredia) podal voči tomuto rozhodnutiu protest a adresoval ho Prezídiu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Došlo tým, podľa môjho názoru, k diametrálne odlišnému postoju dvoch ústredných orgánov štátnej správy k tomu istému problému, ktorý je navyše v centre záujmu médií i verejnosti, a tak predstavuje vec verejnú s vysokým stupňom závažnosti, ktorú by vláda, najmä ak v rámci nej samotnej existuje rozpor, rozhodne nemala ignorovať. Z toho dôvodu nemôžem hodnotiť postup ministerstva životného prostredia, ako aj odpoveď pána ministra na moju interpeláciu za uspokojivé.
Čo povedať na záver k týmto štyrom odpovediam na otázky, týkajúce sa jednej témy. O kauze emisie sa už popísali tony papiera. Kvôli nej sa menili ministri a aj keď to nikdy verejne neodznelo, možno dôvodne predpokladať, že táto kauza bola jedným z hlavných dôvodov inak vecne nezdôvodneného zrušenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2010 na konci prvej vlády Roberta Fica. Takže by sa mohlo zdať, že o tejto kauze vie už každý všetko. Pri slovíčku každý sa však treba pristaviť a nahradiť ho slovným spojením takmer každý, respektíve každý, okrem polície a niektorých ďalších orgánov činných v trestnom konaní. A to je práve nepríjemné a malo by sa to zmeniť, lebo bez zásadného stanoviska práve týchto orgánov a bez podobne zásadného postoja, aký po dlhom váhaní zaujal premiér Fico počas svojej prvej vlády (Myslím tým konkrétne odňatie ministerstva životného prostredia nominantom Slovenskej národnej strany.), nám všetky naše poznatky o tejto kauze budú viac-menej zbytočné, lebo nám nevrátia do štátneho rozpočtu tých, teraz už upravených minimálne 47 miliónov eur, o ktoré Slovensko zásluhou tohto zjavného podvodu prišlo, a nebudeme s istotou poznať ani mená všetkých vinníkov. Navyše, nebudeme vedieť to, čo je pre nás – ako členov a členky parlamentu – vari najpodstatnejšie, či, ako a s kým boli vinníci prepojení.
Dlhé roky vyšetrovania tejto kauzy, pri ktorej sa dá vcelku presne odhadnúť spôsobená škoda, v rámci ktorej sú viac-menej známi aj jej aktéri, nápadne pripomína kocúrkovo, ktoré určite nevrhá dobré svetlo na prvú, ale ani na druhú vládu Roberta Fica.
V situácii pred prezidentskými a ďalšími voľbami, ktoré sa na nás tento rok chystajú, sa Robert Fico a jeho vláda veľmi snažia rozptýliť akékoľvek tiene podozrenia, ktoré by na nich mohli spočinúť. Z toho by malo logicky vyplývať, že urobia všetko pre to, aby tiene emisnej kauzy rozptýlili. Ak tomu tak nie je, vzniká dôvodné podozrenie, že súčasný stav, akokoľvek je pre nich kompromitujúci, je lepší, ako priznať celú pravdu. Dosiaľ posledný dôkaz o tom nám poskytli poslanci a poslankyne za vládnu stranu tým, že odmietli program 31. schôdze Národnej rady, na ktorej sa malo o tejto kauze diskutovať. Menej jednoznačne, ale aj tak dosť zreteľne to isté odmietavé posolstvo zaznieva aj z odpovedí na moje interpelácie, s ktorými som sa ešte v novembri minulého roku obrátil na predsedu vlády a ďalších relevantných členov vlády.
Dňa 11. novembra 2013 som sa obrátil na pána premiéra aj s nasledujúcou interpeláciou, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER – SD túto moju iniciatívu nepodporili, a preto ju Národná rada odmietla.
Keďže informácie na túto tému potrebujem na svoju poslaneckú prácu, ako aj kompetentný výkon funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam priebežne konfrontovaný ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa priamo na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave príprav vlády na slovenské predsedníctvo v EÚ v roku 2016 s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia.“
Vo svojej odpovedi pán premiér cituje webové stránky, na ktorých je možné nájsť relevantné materiály. Vďaka, pán premiér, za túto informáciu. Ale mne išlo aj o niečo iné. Išlo mi aj o to, aby sme o príprave nášho predsedníctva diskutovali v pléne Národnej rady. Zodpovedalo by to konštatácii vo vašej odpovedi, podľa ktorej prípravu na predsedníctvo v Rade EÚ od začiatku vnímate ako celospoločenskú záležitosť, a teda nielen ako záležitosť vlády Slovenskej republiky.
A napokon, 25. novembra som sa s dvoma obdobnými interpeláciami obrátil na predsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Obe sa týkali pripravovaného nového stavebného zákona. Odcitujem len to, čo sa uvádza v tej prvej zo spomínaných interpelácií. Citujem: „Vážený pán predseda vlády, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali.
Napriek tematickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť. Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov, akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby. Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade, aby sa diskusia o tomto vládnom návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil.
Ako jeden z organizátorov spomínaného podujatia, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán premiér, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste sa zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.
Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.“
V závere svojej odpovede mi pán premiér píše, citujem: „Vážený pán poslanec, na rozdiel od vás som presvedčený, že ministerstvo predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh stavebného zákona, ktorý bude zodpovedať európskym štandardom, ako aj očakávaniam odbornej obce a širokej verejnosti.“
Rád by som zdieľal optimizmus pána premiéra. Na základe pomerne podrobnej znalosti inkriminovaného návrhu zákona tento jeho optimizmus, žiaľ, zdieľať nemôžem. Avšak je tu aj niečo, čo je možné označiť za svetielko na konci tunela, a to je skutočnosť, že vláda netrvala na tom, aby sa návrh zákona objavil na jej rokovaní už v januári, ako pôvodne plánovala, čím sa vytvoril predsa len aký taký priestor na jeho prepracovanie v zmysle početných pripomienok odbornej obce, samospráv, stavovských a mimovládnych organizácii. Takže z tohto dôvodu „dočasne zakopávam vojnovú sekeru“ a v tejto chvíli nenavrhujem hlasovať za neprijatie týchto dvoch odpovedí. Dúfam, že tak nebudem nútený urobiť na najbližšej schôdzi.
Vzhľadom na vyššie uvedené musím však požiadať Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády na otázky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5, čiže prvými piatimi bodmi, o ktorých som sa zmienil. Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
6.2.2014 o 15:16 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, členka vlády, príjemné popoludnie, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil so siedmimi interpeláciami, zoznam odpovedí na ne v chronologickom poradí sa dá nájsť v tlači 817, ktorú máme na svojich laviciach.
Začnem, ak dovolíte, odpoveďou na moju interpeláciu z 11. novembra 2013, ktorú som adresoval predsedovi vlády a v ktorej sa písalo, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v období, keď ste boli prvý raz predsedom vlády, došlo k nevýhodnému predaju emisných povoleniek firme Interblue Group. Z porovnania s cenami, za ktoré sa takéto povolenky predávali v tom istom čase v okolitých krajinách (napr. v Českej republike a v Maďarsku), vyplýva, že týmto predajom štát prišiel minimálne o 65 mil. eur. Občania od vašej vlády oprávnene očakávali, že v čase, keď vo verejných financiách je dobré každé euro, ktoré sa nám podarí získať, alebo ušetriť, vyviniete maximálne úsilie na to, aby sa vyšetrovanie tejto kauzy, za ktorú nesiete ako vtedajší predseda vlády nemalú časť politickej zodpovednosti, doviedlo do úspešného konca a prostriedky, o ktoré konkrétne osoby Slovensko pripravili, sa vrátili do štátneho rozpočtu.“
Keďže všetko nasvedčuje tomu, že to tak nie je, som nútený interpelovať vás s niekoľkými otázkami: 1. Súhlasíte s tým, že za „emisnú kauzu“ nesiete nemalú časť politickej zodpovednosti? 2. Súhlasíte s rozhodnutím policajných orgánov zastaviť vyšetrovanie tejto kauzy? 3. Súhlasíte s ministrom životného prostredia, ktorý sa proti zastaveniu vyšetrovania tejto kauzy odvolal? 4. Zaradili ste diskusiu o tomto probléme, v ktorom okrem iného stoja proti sebe stanoviská dvoch rezortov, na rokovanie vlády, ktorej ste predsedom?
A teraz k odpovediam premiéra na moje otázky.
Čo sa týka mojej otázky na politickú zodpovednosť z čias jeho prvej vlády, počas ktorej celá kauza vznikla, som sa z odpovede pána premiéra dozvedel, že politickú zodpovednosť v tom čase vyvodil voči dvom ministrom životného prostredia, ktorí boli na jeho návrh prezidentom Slovenskej republiky odvolaní.
Niekomu bude takéto vysvetlenie a takéto chápanie politickej zodpovednosti zo strany vtedajšieho i súčasného predsedu vlády možno stačiť, mne však nestačí, zvlášť v tomto prípade, a to hneď z viacerých dôvodov.
Po prvé. Robert Fico je predseda vlády, ktorý si zakladá na tom, aký má prehľad o všetkom, čo sa v tomto štáte deje. Podotýkam, že to konštatujem skôr s uznaním než s dešpektom. Ale pokračujem: Nie je preto mysliteľné, aby nevedel, čo sa deje na jednom z ministerstiev v štruktúre jeho vlády, najmä ak ide o desiatky miliónov eur.
Po druhé. Nie je možné – ak bol vedený skutočne dobrou vôľou a išlo mu o záujmy Slovenska, a nie niekoho iného –, aby zasiahol až niekoľko mesiacov po tom, ako sa o tejto kauze začalo podrobne písať a hovoriť v médiách.
Po tretie. Neverím, že ak by mu skutočne záležalo na dôslednom vyšetrení celej kauzy, že by to počas tých cca piatich rokov, počas ktorých mal v tomto štáte hlavné slovo, nedokázal dosiahnuť.
Po štvrté. Nemožno nevidieť to, že celú kauzu, od jej vzniku až doposiaľ, lemujú vzájomne si protirečiace výroky vtedajšieho i súčasného premiéra.
A po piate. Možnosť priamo na pôde Národnej rady rozptýliť všetky podozrenia, týkajúce sa tejto kauzy, páni poslanci a panie poslankyne zvolení za jeho stranu SMER – SD odmietli. Súdiac podľa vnútrostraníckej disciplíny v jeho strane i podľa nasledujúcich komentárov samotného predsedu vlády, určite tak neurobili proti jeho vôli.
V závere odpovede mi pán premiér pripomenul, že ani predseda vlády, ani jednotliví jej členovia nie sú oprávnení akýmkoľvek spôsobom vstupovať či zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. S tým možno len súhlasiť, až na to, že sme už boli svedkami toho, že túto zásadu niektorí členovia vlády dokážu aj porušiť – samozrejme, len vtedy, keď sa im to hodí.
Apropo, odpovedí na ďalšie dve otázky z mojej interpelácie som sa nedočkal. Už aj preto nemôžem byť s touto odpoveďou na moju interpeláciu spokojný.
V ten istý deň a v tej istej veci som sa obrátil aj na ministra vnútra, citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia, spadajúca pod váš rezort, zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, podotýkam, že dnes sa tá kalkulácia upravila na 47 mil. eur, ale vtedy som vychádzal z tejto odhadovanej sumy, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrenie a súdnu dohru celej kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto – pre mňa i pre širokú verejnosť – nepochopiteľnému rozhodnutiu.
Zároveň si vás dovolím požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o trestný čin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým trestným činom ako ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur.“
Vo svojej pomerne podrobnej odpovedi pán minister vnútra okrem iného cituje trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ Policajného zboru začal konať, vyhodnotil všetky zadovážené podklady a 16. decembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Ďalej som sa dozvedel, že vykonaným rozsiahlym vyšetrovaním a vyhodnotením všetkých dosiaľ zadovážených dôkazov sa nepodarilo preukázať naplnenie zákonných znakov skutkových podstát uvedených trestných činov. Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru 18. septembra 2013 trestné stíhanie zastavil. Poškodený si voči predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola spolu s vyšetrovacím spisom postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý k dnešnému dňu o sťažnosti nerozhodol, a tým uznesenie o zastavení trestného stíhania nenadobudlo právoplatnosť.
Nepochybujem o tom, že odpoveď pána ministra je po vecnej stránke korektná. Nepresvedčila ma však o tom, že zámerné pripravenie Slovenskej republiky o niekoľko desiatok miliónov eur nie je trestným činom.
Keďže ide o pomerne veľké peniaze, obrátil som sa v ten istý deň a v tejto veci aj na ministra financií Slovenskej republiky. Citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v Národnej rade Slovenskej republiky si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, či vám na príjmovej strane rozpočtu nechýba cca 65 miliónov eur, ktoré sú Slovensku dlžné osoby zodpovedné za nevýhodný predaj emisných povoleniek firme Interblue Group.
Keďže ide o evidentné ochudobnenie štátnych financií, chcel by som sa vás, ako člena vlády zodpovedného za rezort financií, zároveň opýtať, či ste sa proti zastaveniu vyšetrovania „emisnej kauzy“ zo strany polície odvolali podobne ako pán minister životného prostredia. Ak ste tak neurobili, rád by som poznal dôvod.“
Odpoveď pána ministra financií bola stručná a v istom zmysle aj prekvapujúca. Uvádza sa v nej okrem iného, citujem: „Predaj predmetných emisných kvót bol zrealizovaný v roku 2008, pričom uvedené emisné kvóty sú súčasťou prvého obchodovateľného obdobia a ich platnosť končí v roku 2013. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo financií SR nemohlo tieto príjmy zahrnúť do rozpočtu verejnej správy na rok 2014 pri tvorbe rozpočtu na roky 2014 až 2016.“
Mám tomu rozumieť tak, že keby sa aj stal zázrak, a tie desiatky miliónov zmiznutých eur by sa podarilo objaviť a nasmerovať späť do slovenských verejných financií, vlastne by sa ani nemali kam vrátiť len preto, lebo príslušné obchodovateľné obdobie sa už skončilo?
A napokon som sa v tejto veci obrátil aj na ministra životného prostredia, citujem: „Vážený pán minister, prednedávnom sme sa mali možnosť z médií dozvedieť, že polícia zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek firme Interblue Group, ako aj to, že vy, respektíve vami vedený rezort životného prostredia ste sa proti takémuto rozhodnutiu policajných orgánov odvolali.“
Dovoľte, vážený pán minister, aby som vás formou interpelácie požiadal 1. o text vyššie uvedeného odvolania proti zastaveniu vyšetrovania emisnej kauzy, 2. o informáciu, ako príslušné orgány na vaše odvolanie reagovali, 3. o informáciu, či ste iniciovali rokovanie na túto tému na pôde vlády SR, napríklad v súvislosti so schvaľovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, 4. o informáciu, ako plánujete v tejto záležitosti ďalej pokračovať.
Z odpovede pána ministra životného prostredia vyplýva, že MŽP SR trvá na dôslednom zákonnom vyšetrení predaja emisných kvót. Vzhľadom na to, že v tejto veci prebieha trestné konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, neexistoval podľa názoru pána ministra osobitný dôvod na zaradenie tejto témy na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Toľko stručne k stanovisku ministerstva životného prostredia k tejto otázke, na ktoré sa nedá reagovať jednoznačne, lebo samotná odpoveď je podľa mňa vnútorne protirečivá. Na jednej strane nás môže tešiť konštatovanie, resp. prísľub, že rezort trvá na dôkladnom a zákonnom vyšetrení tejto kauzy. Na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že by nebol dôvod zaradiť tento bod na rokovanie vlády, už aj preto, lebo tesne pred mojou interpeláciou sa polícia dala počuť, že ukončuje šetrenie v tejto kauze s tým, že dospela k záveru, že žiadny trestný čin sa nestal. Čítam to tak, že jedna zložka výkonnej moci v rezorte vnútra (teda polícia) konštatovala niečo, kým iný orgán štátnej moci (ministerstvo životného prostredia) podal voči tomuto rozhodnutiu protest a adresoval ho Prezídiu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Došlo tým, podľa môjho názoru, k diametrálne odlišnému postoju dvoch ústredných orgánov štátnej správy k tomu istému problému, ktorý je navyše v centre záujmu médií i verejnosti, a tak predstavuje vec verejnú s vysokým stupňom závažnosti, ktorú by vláda, najmä ak v rámci nej samotnej existuje rozpor, rozhodne nemala ignorovať. Z toho dôvodu nemôžem hodnotiť postup ministerstva životného prostredia, ako aj odpoveď pána ministra na moju interpeláciu za uspokojivé.
Čo povedať na záver k týmto štyrom odpovediam na otázky, týkajúce sa jednej témy. O kauze emisie sa už popísali tony papiera. Kvôli nej sa menili ministri a aj keď to nikdy verejne neodznelo, možno dôvodne predpokladať, že táto kauza bola jedným z hlavných dôvodov inak vecne nezdôvodneného zrušenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2010 na konci prvej vlády Roberta Fica. Takže by sa mohlo zdať, že o tejto kauze vie už každý všetko. Pri slovíčku každý sa však treba pristaviť a nahradiť ho slovným spojením takmer každý, respektíve každý, okrem polície a niektorých ďalších orgánov činných v trestnom konaní. A to je práve nepríjemné a malo by sa to zmeniť, lebo bez zásadného stanoviska práve týchto orgánov a bez podobne zásadného postoja, aký po dlhom váhaní zaujal premiér Fico počas svojej prvej vlády (Myslím tým konkrétne odňatie ministerstva životného prostredia nominantom Slovenskej národnej strany.), nám všetky naše poznatky o tejto kauze budú viac-menej zbytočné, lebo nám nevrátia do štátneho rozpočtu tých, teraz už upravených minimálne 47 miliónov eur, o ktoré Slovensko zásluhou tohto zjavného podvodu prišlo, a nebudeme s istotou poznať ani mená všetkých vinníkov. Navyše, nebudeme vedieť to, čo je pre nás – ako členov a členky parlamentu – vari najpodstatnejšie, či, ako a s kým boli vinníci prepojení.
Dlhé roky vyšetrovania tejto kauzy, pri ktorej sa dá vcelku presne odhadnúť spôsobená škoda, v rámci ktorej sú viac-menej známi aj jej aktéri, nápadne pripomína kocúrkovo, ktoré určite nevrhá dobré svetlo na prvú, ale ani na druhú vládu Roberta Fica.
V situácii pred prezidentskými a ďalšími voľbami, ktoré sa na nás tento rok chystajú, sa Robert Fico a jeho vláda veľmi snažia rozptýliť akékoľvek tiene podozrenia, ktoré by na nich mohli spočinúť. Z toho by malo logicky vyplývať, že urobia všetko pre to, aby tiene emisnej kauzy rozptýlili. Ak tomu tak nie je, vzniká dôvodné podozrenie, že súčasný stav, akokoľvek je pre nich kompromitujúci, je lepší, ako priznať celú pravdu. Dosiaľ posledný dôkaz o tom nám poskytli poslanci a poslankyne za vládnu stranu tým, že odmietli program 31. schôdze Národnej rady, na ktorej sa malo o tejto kauze diskutovať. Menej jednoznačne, ale aj tak dosť zreteľne to isté odmietavé posolstvo zaznieva aj z odpovedí na moje interpelácie, s ktorými som sa ešte v novembri minulého roku obrátil na predsedu vlády a ďalších relevantných členov vlády.
Dňa 11. novembra 2013 som sa obrátil na pána premiéra aj s nasledujúcou interpeláciou, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER – SD túto moju iniciatívu nepodporili, a preto ju Národná rada odmietla.
Keďže informácie na túto tému potrebujem na svoju poslaneckú prácu, ako aj kompetentný výkon funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam priebežne konfrontovaný ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa priamo na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave príprav vlády na slovenské predsedníctvo v EÚ v roku 2016 s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia.“
Vo svojej odpovedi pán premiér cituje webové stránky, na ktorých je možné nájsť relevantné materiály. Vďaka, pán premiér, za túto informáciu. Ale mne išlo aj o niečo iné. Išlo mi aj o to, aby sme o príprave nášho predsedníctva diskutovali v pléne Národnej rady. Zodpovedalo by to konštatácii vo vašej odpovedi, podľa ktorej prípravu na predsedníctvo v Rade EÚ od začiatku vnímate ako celospoločenskú záležitosť, a teda nielen ako záležitosť vlády Slovenskej republiky.
A napokon, 25. novembra som sa s dvoma obdobnými interpeláciami obrátil na predsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Obe sa týkali pripravovaného nového stavebného zákona. Odcitujem len to, čo sa uvádza v tej prvej zo spomínaných interpelácií. Citujem: „Vážený pán predseda vlády, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali.
Napriek tematickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť. Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov, akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby. Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade, aby sa diskusia o tomto vládnom návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil.
Ako jeden z organizátorov spomínaného podujatia, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán premiér, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste sa zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.
Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.“
V závere svojej odpovede mi pán premiér píše, citujem: „Vážený pán poslanec, na rozdiel od vás som presvedčený, že ministerstvo predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh stavebného zákona, ktorý bude zodpovedať európskym štandardom, ako aj očakávaniam odbornej obce a širokej verejnosti.“
Rád by som zdieľal optimizmus pána premiéra. Na základe pomerne podrobnej znalosti inkriminovaného návrhu zákona tento jeho optimizmus, žiaľ, zdieľať nemôžem. Avšak je tu aj niečo, čo je možné označiť za svetielko na konci tunela, a to je skutočnosť, že vláda netrvala na tom, aby sa návrh zákona objavil na jej rokovaní už v januári, ako pôvodne plánovala, čím sa vytvoril predsa len aký taký priestor na jeho prepracovanie v zmysle početných pripomienok odbornej obce, samospráv, stavovských a mimovládnych organizácii. Takže z tohto dôvodu „dočasne zakopávam vojnovú sekeru“ a v tejto chvíli nenavrhujem hlasovať za neprijatie týchto dvoch odpovedí. Dúfam, že tak nebudem nútený urobiť na najbližšej schôdzi.
Vzhľadom na vyššie uvedené musím však požiadať Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády na otázky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5, čiže prvými piatimi bodmi, o ktorých som sa zmienil. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:37
Prednesenie interpelácie 15:37
Alojz HlinaPána Richtera som interpeloval, bola to vlastne sekundárna interpelácia.
Prvá interpelácia bola na pána premiéra, či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana. Pán premiér sa vyhol odpovedi, povedal, že menovanie bolo na vláde a v zmysle neviem akého zákona, nejakého proste, vyhol sa kulantne odpovedi, či preberá politickú zodpovednosť. Preto som si dovolil interpelovať pána ministra, či preberá zodpovednosť za svojho štátneho tajomníka. A prišla mi odpoveď, s ktorou vyjadrujem nespokojnosť. V krátkosti poviem, prečo tak tvrdím. Keby ste tu boli, tak ako mám tu postupnosť, tak by som to nemusel hľadať.
Tým, že som konštruktívny a interpelujem postupne, ako ste tu, tak musím to hľadať. Áno tu to je. Pán Burian bol navrhnutý na uvedenú funkciu na základe jeho skúseností v sociálnej a ekonomickej oblasti. Venuje sa problematike sociálnej a dôchodkovej. A pán Burian dokazuje, že odborne a politicky predpoklady napĺňa. Tak je to vami podpísané, pán minister. Verím, že raz príde možno doba, keď sa vás na to budú pýtať viacerí okrem mňa.
Pani Zvolenskej som sa pýtal, a konečne som sa dopracoval k odpovedi na otázku, či vytvorením budúcej pohľadávky alebo záväzku voči niekomu zvýšite jeho cenu pri predpokladanom odkupe. Už som to formuloval inač ako pri interpelácii, už som to nekonkretizoval, už som to napísal len ako modelovú situáciu, či také niečo môže mať pri tom danom odkupe vplyv na cenu podniku. Oceňujem, pani ministerka, že ste odpovedali teda podľa očakávania „áno“. Takže znova len pre zápis, pre históriu treba uviesť, že v tejto snemovni bol dvakrát preschválený zákon, ktorý zvýšil hodnotu zdravotných poisťovní, ktoré, bolo to už avizované, budú odkupované. Ak niekto v tom vidí logiku, tak mi ju prípadne povedzte, rád sa poučím.
Pána Malatinského som interpeloval v znova pokračujúcej interpelácii. Bolo treba informovať reklamu SPP. Prebehla na prekvapenie iba v jednej mediálnej skupine JOJ Group, tak moja otázka bola, či to teda prešlo nejakým procesom. Odpoveď bola aj v tej doplňujúcej otázke, že v zásade pre plánované, čo sa plánovalo, to spĺňali iba dve skupiny, buď JOJ Group, alebo Markíza. A v máji sa to vyhodnotilo a v máji sa teda vybrala JOJ Group. Doposiaľ je to všetko v poriadku, ja vás len potom poprosím, by som chcel naozaj vidieť tú ponuku televízie alebo skupiny Markíza, pokiaľ existuje. Ona musela byť doručená, musí mať nejakú spisovú značku. Predpokladám, že poviete, že tam sú veci, ktoré patria pod nejaké tajomstvo, to nevylučujem, môžete to kľudne vybieliť, pre potreby mojej interpelácie je dôležité, či to došlo, kedy to bolo doručené, akú to malo spisovú značku a že to teda naozaj skutočne doručené bolo. A vtedy vyjadrím spokojnosť. Čiže zatiaľ vyjadrujem nespokojnosť, samozrejme, s touto odpoveďou na interpeláciu.
Vidím pána Počiatka, zastupujúceho pána ministra Kaliňáka, tam to pôjde rýchlo. Pán minister verný svojej reputácii etalónu a arogancie aj tak odpovedal. A naozaj ja som ho interpeloval v troch interpeláciách. A jedna z nich bola, či je v poriadku , že červené ferrari má ŠPZ umiestnenú iba vzadu, a nie vpredu. Prišla mi odpoveď, že takéto červené ferrari nemá pridelenú takúto značku. A naozaj už aj banujem, že som si to neodfotil, ale nechcel som si pripadať ako taký blbec, že si fotím autá pred Sheratonom. Ale keď sa niekto nepoučí, tak nechám niekoho, nech odfotí to červené ferrari. Skutočne tú značku malo. A skutočne ju malo iba vzadu. Takže som rád, že pán minister mi odpovedal, že neexistuje výnimka na to, aby bolo možné umiestnenie šiltu, teda ŠPZ, iba vzadu. Tomu som rád. Mňa prekvapila odpoveď, že táto ŠPZ nebola priradená automobilu značky Ferrari. To znamená, v tom danom čase ten daný vlastník toho auta porušoval dva predpisy, jazdil na značke, ktorá mu nepatrila a ešte nebola umiestnená v zmysle predpisov. To je jedna vec. Samozrejme, som nespokojný s touto odpoveďou. A budem sa snažiť aj cez výbor sa dopátrať iných informácií.
Potom som sa pýtal, kto, kedy, ako a prečo vydal vozidlu skupiny pána Majského oprávnenie a výnimku na používanie zvukových výstražných svetelných znamení. Znova v zmysle firemnej kultúry ministra vnútra mi prišla odpoveď, že som mal uviesť konkrétne auto. Nuž poviem pravdu. Až tak som po tom ani nepátral. Ale sme si to už minule vydiskutovali, že je, existuje také auto, ktoré tú výnimku má. Znova mi neodpovedal na otázku. Znova arogantne bolo povedané, že policajný orgán postupuje v zmysle zákona pri prideľovaní tohto. Ako keby sme to nevedeli. Znova dovoľte vyjadriť nespokojnosť s touto odpoveďou na interpeláciu.
A tretiu interpeláciu som mal, po Bratislave jazdia autobusy, ktoré vykazujú znaky a potenciálne nebezpečenstvo, že môžu ohroziť účastníkov cestnej premávky. Existoval podnet občana, ktorý dal podozrenie na možné spáchanie trestného činu ohrozenia účastníkov cestnej premávky. Samozrejme, veľmi expresne bolo toto zamietnuté bez akýchkoľvek úkonov. Vyšetrovateľ sa spýtal toho, o ktorom sa uvažovalo, že by to jeho vozidlo mohlo spôsobiť, či si myslí, či to môže spôsobiť. Skúste si to namodelovať, keby sa vás pýtali, či vy viete alebo chcete niečo urobiť. Tak poviete, že nechcete alebo neviete to urobiť alebo že nie je to spôsobilé. Vyšetrovateľ sa s touto odpoveďou uspokojil a celé podanie zamietol. Takže naďalej jazdia po Bratislave autobusy, ktoré v Prahe praskajú, kde ich vrátili, u nás jazdia. Ale však tuná túto bedač môžete voziť. Však oni vám ešte budú aj ďakovať. Čiže moja interpelácia bola v tom, či je tento postup polície v zmysle všetkých parametrov, čo má byť. Znova v zmysle firemnej kultúry ministerstva vnútra prišla odpoveď, áno, je to v tom zmysle, hotovo. Ja si to nemyslím. V uvedenej veci budem pokračovať.
Ďakujem, to sú interpelácie na pána Kaliňáka.
Ešte mám tu pána Jahnátka, ďakujem veľmi pekne, ja som sa pýtal aj vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v známej kolibe večne známy, Pečniansky les, ako sa vyvíjajú zámeny lesných pozemkov. Zákony aktuálne platné hovoria, že najprv sa posudzujú na Štátnych lesoch a následne sú posúvané na ministerstvo pôdohospodárstva. Som si dovolil interpelovať, aké sú momentálne posudzované u vás na vašom ministerstve, aké sú posudzované na Štátnych lesoch. Dopracoval som sa naozaj k zaujímavým informáciám. Verím, že aj vás, prípadne ak ste tomu venovali určitú pozornosť, zaujali. A vlastne dopracujeme sa k tomu, že zámeny lesných pozemkov sa konajú za určitým úmyslom. Z ich existujúcich či posudzovaných na Štátnych lesoch alebo u vás nevyplýva, že sú zámeny lesných pozemkov za účelom scelenia, za účelom ja neviem nejakého zbierania šišiek. Vôbec to tak nie je. Ja to zadokumentujem na jednom prípade. Existuje osem návrhov na zámeny v okolí Liptovskej Mary v celkovej výmere 150 hektárov. Viete, z tohto je úplne jednoznačné, že tým, čo to zamieňajú, vôbec nejde o to, zbierať šišky. Možno, prirodzene, teda vidia určitý potenciál pozemkov okolo Mary a chcú ich zhodnotiť. Ja by som teda poprosil, že by sme nehrali túto hru na mačku a myš a na slepého a na blbého, aby sme teda povedali, čo s tým. Ja netvrdím a priori že by sa nemali zameniť tie pozemky, len, prosím vás, nehrajme tú hru, že pozemky v Liptovskom Trnovci (20-hektárové) zameníte v Nižnej Olšave niekde pri Stropkove, lebo to naozaj všetci budeme musieť asi uznať aj bez toho, že by sme sa tomu nejako hlboko venovali, že to asi celkom nie je v poriadku, už keby som nespomenul tú povestnú zámenu Pečnianskeho lesa, kde lesy oproti parlamentu nám zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke, tak sa pýtam: Koľkí z vás vedia, kde je Šiatorská Bukovinka a aké sú cenné tie lesy pre Bratislavčanov? Čiže čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačne, že zámeny lesných pozemkov sa dejú za účelom možno aj nejakého hospodárskeho využitia. Ale hovorím, krv v očiach nemám, a priori nie, len nájdite model, systém, aby sme sa navzájom neklamali. Čiže okrem toho, že to zamenia, v prípade, že sa dôjde k hospodárskemu využitiu, a k nemu sa dôjde, že sa prekvalifikujú lesné pozemky na nelesné pozemky, čo potom bude? Viete, by potom prípadne tí ľudia doplatili nie vám, hej... (Reakcia z pléna.) No neviem, či aj vy nie ste v tom Trnovci alebo podobne niekde. Takže som rád, že s tým súhlasíme, a teda že keby to došlo, tak niekde tá potom následná hodnota sa objaví, však koniec koncov vždycky je čo opraviť. Viete, vždycky je čo opraviť, aspoň deťom do škôlky dajte, im opravte strechu. Som rád, že sa to prepotvrdilo, už ani nehovorím o tom, že lexovci chcú zameniť 75 hektárov, tuná nejaký pán Rusovciach má zálusk na 50 hektárov a vymieňa to. Bohviekde to je, Šurice, to ani neviem, kde je. A potom sú tu aj nejakí chlapci z RM – S Marketu, obchodných cenných papierov. To som nevedel, že obchodníci s cennými papiermi sa zaoberajú výmenou lesných pozemkov, by ste neverili, tí majú zase zálusk, a to je pri mne blízko, preto ma to zaujíma, že v Lozorne (Stupava), špeciálne tí zamieňajú za tie v Nižnej Olšave. A Nižnú Olšavu poznám, lebo tam je pán Horváth, ktorý nemá nohu a ktorý si požičal od vášho štátneho tajomníka Buriana pôžičku na hrnce. A zničili ste mu pomaly život. Čiže vidíte, svet je malý a všetko so všetkým súvisí. Budem zvedavý, ako sa tieto výmeny budú realizovať, ako bude tomu prípadne koniec. Ďakujem.
No, pán Glváč, vás som interpeloval, to bolo znova podanie od občana, asi zrejme informovaného, že nie všetko je v poriadku, ohľadom nejakých fyzických previerok vašich vojakov. No vaša odpoveď, zdá sa, to potvrdzuje. Ja som si spravil jednoduchý prepočet. Ak máte cca 12 tisíc vojakov a z toho 500 ich vám maródi alebo nemôže službu vykonávať zo zdravotných dôvodov, no nie je ďaleko od 5 %. Čiže v čase mieru máte 5 % nebojaschopného vojska. Čo by to bolo v čase vojny? Čiže ja si dovolím tvrdiť, že to je relatívne vysoké percento. A to je asi to, čo niekto namietal. Bol to ten, čo mi poslal tú informáciu. Ja už neviem, či to je choroba. Viete, ak je niekto vojak, tak by sa mal starať o svoje zdravie. Ja to ináč hovorím aj ľuďom, ktorí nie sú vojaci, že o zdravie sa treba starať. A obzvlášť to platí, keď ste vojak. Ja o tom trošku niečo viem. A o zdravie sa dá starať. Takže naozaj je to na zamyslenie, keď máte 5 % nebojaschopného vojska alebo 5 % vojakov, ktorí neprechádzajú zdravotnými prehliadkami zo zdravotných dôvodov. Takže bude to stáť. A to zase by som skúsil cez výbor sa zamyslieť nad tým, čo sú to za diagnózy, aké dlhodobé sú to diagnózy, lebo vám to sekundárne môže spôsobovať to, predpokladám to, že to spôsobuje demotiváciu vojska, lebo ten, čo mi to písal, bol vojak. A asi sa mu niekto vyškiera, že furt nosí nejakú maródku a nemusí chodiť behať kolečká. Takže to by bolo dobré, keby sme to dotiahli. A psychiatrické už vôbec by... (Reakcie z pléna.) Psychiatrických diagnóz, tých už je tu dosť aj vo volených zboroch. A tam zase to nevieme ovplyvniť, ale v určitých zboroch to vieme ovplyvniť. Tak tam by sme mali byť na to mimoriadne prísni. No ďakujem.
A teraz som sa dostal na posledné dve interpelácie. To mám na pána premiéra, ktorého som interpeloval. Poprosím... (Ruch v sále.) Som avizoval teda na začiatku, že budem interpelovať pána premiéra, tak v zmysle rokovacieho poriadku by som bol naozaj rád, keby sme si nepokazili dnešný deň. Viete, snažil som sa byť konštruktívny, rýchly, vecný, nerozvádzal som to ani to nebudem rozvádzať. Dve interpelácie na pána premiéra vybavíme za tri-štyri minúty. V ďalšom bode som pripravený byť veľmi rýchly, konštruktívny, vecný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Vážená, pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tomto bode. Chcem povedať, že budem sa vyjadrovať k odpovediam na moje interpelácie zo strany ministerky zdravotníctva pani Zvolenskej, zo strany pána Kaliňáka, ktorý je dnes zastúpený pánom Počiatkom, a odpovedi na interpeláciu od pána Malatinského, odpovedi na interpeláciu od pána Richtera, pána Jahnátka a od pána Glváča a zároveň aj odpovedi na interpeláciu od pána premiéra Fica. Miesto rokovacieho poriadku vás prosím, aby sme si dnešný deň nepokazili. Dnes je výnimočný deň aj pre mňa, dneska je premiéra Boleka Polívku Dedičstvo. Prosím vás, naozaj, na 20.20 hodinu mám lístky kúpené, teším sa. Takže bol by som rád, keby sme to zbehli rýchlo. Takže ja počkám, kým postupne prídu páni členovia vlády, ako som ich menoval. Začnem tými, ktorí sú momentálne tu, vidím tu pána Richtera, aby som teda bol konštruktívny.
Pána Richtera som interpeloval, bola to vlastne sekundárna interpelácia.
Prvá interpelácia bola na pána premiéra, či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana. Pán premiér sa vyhol odpovedi, povedal, že menovanie bolo na vláde a v zmysle neviem akého zákona, nejakého proste, vyhol sa kulantne odpovedi, či preberá politickú zodpovednosť. Preto som si dovolil interpelovať pána ministra, či preberá zodpovednosť za svojho štátneho tajomníka. A prišla mi odpoveď, s ktorou vyjadrujem nespokojnosť. V krátkosti poviem, prečo tak tvrdím. Keby ste tu boli, tak ako mám tu postupnosť, tak by som to nemusel hľadať.
Tým, že som konštruktívny a interpelujem postupne, ako ste tu, tak musím to hľadať. Áno tu to je. Pán Burian bol navrhnutý na uvedenú funkciu na základe jeho skúseností v sociálnej a ekonomickej oblasti. Venuje sa problematike sociálnej a dôchodkovej. A pán Burian dokazuje, že odborne a politicky predpoklady napĺňa. Tak je to vami podpísané, pán minister. Verím, že raz príde možno doba, keď sa vás na to budú pýtať viacerí okrem mňa.
Pani Zvolenskej som sa pýtal, a konečne som sa dopracoval k odpovedi na otázku, či vytvorením budúcej pohľadávky alebo záväzku voči niekomu zvýšite jeho cenu pri predpokladanom odkupe. Už som to formuloval inač ako pri interpelácii, už som to nekonkretizoval, už som to napísal len ako modelovú situáciu, či také niečo môže mať pri tom danom odkupe vplyv na cenu podniku. Oceňujem, pani ministerka, že ste odpovedali teda podľa očakávania „áno“. Takže znova len pre zápis, pre históriu treba uviesť, že v tejto snemovni bol dvakrát preschválený zákon, ktorý zvýšil hodnotu zdravotných poisťovní, ktoré, bolo to už avizované, budú odkupované. Ak niekto v tom vidí logiku, tak mi ju prípadne povedzte, rád sa poučím.
Pána Malatinského som interpeloval v znova pokračujúcej interpelácii. Bolo treba informovať reklamu SPP. Prebehla na prekvapenie iba v jednej mediálnej skupine JOJ Group, tak moja otázka bola, či to teda prešlo nejakým procesom. Odpoveď bola aj v tej doplňujúcej otázke, že v zásade pre plánované, čo sa plánovalo, to spĺňali iba dve skupiny, buď JOJ Group, alebo Markíza. A v máji sa to vyhodnotilo a v máji sa teda vybrala JOJ Group. Doposiaľ je to všetko v poriadku, ja vás len potom poprosím, by som chcel naozaj vidieť tú ponuku televízie alebo skupiny Markíza, pokiaľ existuje. Ona musela byť doručená, musí mať nejakú spisovú značku. Predpokladám, že poviete, že tam sú veci, ktoré patria pod nejaké tajomstvo, to nevylučujem, môžete to kľudne vybieliť, pre potreby mojej interpelácie je dôležité, či to došlo, kedy to bolo doručené, akú to malo spisovú značku a že to teda naozaj skutočne doručené bolo. A vtedy vyjadrím spokojnosť. Čiže zatiaľ vyjadrujem nespokojnosť, samozrejme, s touto odpoveďou na interpeláciu.
Vidím pána Počiatka, zastupujúceho pána ministra Kaliňáka, tam to pôjde rýchlo. Pán minister verný svojej reputácii etalónu a arogancie aj tak odpovedal. A naozaj ja som ho interpeloval v troch interpeláciách. A jedna z nich bola, či je v poriadku , že červené ferrari má ŠPZ umiestnenú iba vzadu, a nie vpredu. Prišla mi odpoveď, že takéto červené ferrari nemá pridelenú takúto značku. A naozaj už aj banujem, že som si to neodfotil, ale nechcel som si pripadať ako taký blbec, že si fotím autá pred Sheratonom. Ale keď sa niekto nepoučí, tak nechám niekoho, nech odfotí to červené ferrari. Skutočne tú značku malo. A skutočne ju malo iba vzadu. Takže som rád, že pán minister mi odpovedal, že neexistuje výnimka na to, aby bolo možné umiestnenie šiltu, teda ŠPZ, iba vzadu. Tomu som rád. Mňa prekvapila odpoveď, že táto ŠPZ nebola priradená automobilu značky Ferrari. To znamená, v tom danom čase ten daný vlastník toho auta porušoval dva predpisy, jazdil na značke, ktorá mu nepatrila a ešte nebola umiestnená v zmysle predpisov. To je jedna vec. Samozrejme, som nespokojný s touto odpoveďou. A budem sa snažiť aj cez výbor sa dopátrať iných informácií.
Potom som sa pýtal, kto, kedy, ako a prečo vydal vozidlu skupiny pána Majského oprávnenie a výnimku na používanie zvukových výstražných svetelných znamení. Znova v zmysle firemnej kultúry ministra vnútra mi prišla odpoveď, že som mal uviesť konkrétne auto. Nuž poviem pravdu. Až tak som po tom ani nepátral. Ale sme si to už minule vydiskutovali, že je, existuje také auto, ktoré tú výnimku má. Znova mi neodpovedal na otázku. Znova arogantne bolo povedané, že policajný orgán postupuje v zmysle zákona pri prideľovaní tohto. Ako keby sme to nevedeli. Znova dovoľte vyjadriť nespokojnosť s touto odpoveďou na interpeláciu.
A tretiu interpeláciu som mal, po Bratislave jazdia autobusy, ktoré vykazujú znaky a potenciálne nebezpečenstvo, že môžu ohroziť účastníkov cestnej premávky. Existoval podnet občana, ktorý dal podozrenie na možné spáchanie trestného činu ohrozenia účastníkov cestnej premávky. Samozrejme, veľmi expresne bolo toto zamietnuté bez akýchkoľvek úkonov. Vyšetrovateľ sa spýtal toho, o ktorom sa uvažovalo, že by to jeho vozidlo mohlo spôsobiť, či si myslí, či to môže spôsobiť. Skúste si to namodelovať, keby sa vás pýtali, či vy viete alebo chcete niečo urobiť. Tak poviete, že nechcete alebo neviete to urobiť alebo že nie je to spôsobilé. Vyšetrovateľ sa s touto odpoveďou uspokojil a celé podanie zamietol. Takže naďalej jazdia po Bratislave autobusy, ktoré v Prahe praskajú, kde ich vrátili, u nás jazdia. Ale však tuná túto bedač môžete voziť. Však oni vám ešte budú aj ďakovať. Čiže moja interpelácia bola v tom, či je tento postup polície v zmysle všetkých parametrov, čo má byť. Znova v zmysle firemnej kultúry ministerstva vnútra prišla odpoveď, áno, je to v tom zmysle, hotovo. Ja si to nemyslím. V uvedenej veci budem pokračovať.
Ďakujem, to sú interpelácie na pána Kaliňáka.
Ešte mám tu pána Jahnátka, ďakujem veľmi pekne, ja som sa pýtal aj vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v známej kolibe večne známy, Pečniansky les, ako sa vyvíjajú zámeny lesných pozemkov. Zákony aktuálne platné hovoria, že najprv sa posudzujú na Štátnych lesoch a následne sú posúvané na ministerstvo pôdohospodárstva. Som si dovolil interpelovať, aké sú momentálne posudzované u vás na vašom ministerstve, aké sú posudzované na Štátnych lesoch. Dopracoval som sa naozaj k zaujímavým informáciám. Verím, že aj vás, prípadne ak ste tomu venovali určitú pozornosť, zaujali. A vlastne dopracujeme sa k tomu, že zámeny lesných pozemkov sa konajú za určitým úmyslom. Z ich existujúcich či posudzovaných na Štátnych lesoch alebo u vás nevyplýva, že sú zámeny lesných pozemkov za účelom scelenia, za účelom ja neviem nejakého zbierania šišiek. Vôbec to tak nie je. Ja to zadokumentujem na jednom prípade. Existuje osem návrhov na zámeny v okolí Liptovskej Mary v celkovej výmere 150 hektárov. Viete, z tohto je úplne jednoznačné, že tým, čo to zamieňajú, vôbec nejde o to, zbierať šišky. Možno, prirodzene, teda vidia určitý potenciál pozemkov okolo Mary a chcú ich zhodnotiť. Ja by som teda poprosil, že by sme nehrali túto hru na mačku a myš a na slepého a na blbého, aby sme teda povedali, čo s tým. Ja netvrdím a priori že by sa nemali zameniť tie pozemky, len, prosím vás, nehrajme tú hru, že pozemky v Liptovskom Trnovci (20-hektárové) zameníte v Nižnej Olšave niekde pri Stropkove, lebo to naozaj všetci budeme musieť asi uznať aj bez toho, že by sme sa tomu nejako hlboko venovali, že to asi celkom nie je v poriadku, už keby som nespomenul tú povestnú zámenu Pečnianskeho lesa, kde lesy oproti parlamentu nám zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke, tak sa pýtam: Koľkí z vás vedia, kde je Šiatorská Bukovinka a aké sú cenné tie lesy pre Bratislavčanov? Čiže čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho jednoznačne, že zámeny lesných pozemkov sa dejú za účelom možno aj nejakého hospodárskeho využitia. Ale hovorím, krv v očiach nemám, a priori nie, len nájdite model, systém, aby sme sa navzájom neklamali. Čiže okrem toho, že to zamenia, v prípade, že sa dôjde k hospodárskemu využitiu, a k nemu sa dôjde, že sa prekvalifikujú lesné pozemky na nelesné pozemky, čo potom bude? Viete, by potom prípadne tí ľudia doplatili nie vám, hej... (Reakcia z pléna.) No neviem, či aj vy nie ste v tom Trnovci alebo podobne niekde. Takže som rád, že s tým súhlasíme, a teda že keby to došlo, tak niekde tá potom následná hodnota sa objaví, však koniec koncov vždycky je čo opraviť. Viete, vždycky je čo opraviť, aspoň deťom do škôlky dajte, im opravte strechu. Som rád, že sa to prepotvrdilo, už ani nehovorím o tom, že lexovci chcú zameniť 75 hektárov, tuná nejaký pán Rusovciach má zálusk na 50 hektárov a vymieňa to. Bohviekde to je, Šurice, to ani neviem, kde je. A potom sú tu aj nejakí chlapci z RM – S Marketu, obchodných cenných papierov. To som nevedel, že obchodníci s cennými papiermi sa zaoberajú výmenou lesných pozemkov, by ste neverili, tí majú zase zálusk, a to je pri mne blízko, preto ma to zaujíma, že v Lozorne (Stupava), špeciálne tí zamieňajú za tie v Nižnej Olšave. A Nižnú Olšavu poznám, lebo tam je pán Horváth, ktorý nemá nohu a ktorý si požičal od vášho štátneho tajomníka Buriana pôžičku na hrnce. A zničili ste mu pomaly život. Čiže vidíte, svet je malý a všetko so všetkým súvisí. Budem zvedavý, ako sa tieto výmeny budú realizovať, ako bude tomu prípadne koniec. Ďakujem.
No, pán Glváč, vás som interpeloval, to bolo znova podanie od občana, asi zrejme informovaného, že nie všetko je v poriadku, ohľadom nejakých fyzických previerok vašich vojakov. No vaša odpoveď, zdá sa, to potvrdzuje. Ja som si spravil jednoduchý prepočet. Ak máte cca 12 tisíc vojakov a z toho 500 ich vám maródi alebo nemôže službu vykonávať zo zdravotných dôvodov, no nie je ďaleko od 5 %. Čiže v čase mieru máte 5 % nebojaschopného vojska. Čo by to bolo v čase vojny? Čiže ja si dovolím tvrdiť, že to je relatívne vysoké percento. A to je asi to, čo niekto namietal. Bol to ten, čo mi poslal tú informáciu. Ja už neviem, či to je choroba. Viete, ak je niekto vojak, tak by sa mal starať o svoje zdravie. Ja to ináč hovorím aj ľuďom, ktorí nie sú vojaci, že o zdravie sa treba starať. A obzvlášť to platí, keď ste vojak. Ja o tom trošku niečo viem. A o zdravie sa dá starať. Takže naozaj je to na zamyslenie, keď máte 5 % nebojaschopného vojska alebo 5 % vojakov, ktorí neprechádzajú zdravotnými prehliadkami zo zdravotných dôvodov. Takže bude to stáť. A to zase by som skúsil cez výbor sa zamyslieť nad tým, čo sú to za diagnózy, aké dlhodobé sú to diagnózy, lebo vám to sekundárne môže spôsobovať to, predpokladám to, že to spôsobuje demotiváciu vojska, lebo ten, čo mi to písal, bol vojak. A asi sa mu niekto vyškiera, že furt nosí nejakú maródku a nemusí chodiť behať kolečká. Takže to by bolo dobré, keby sme to dotiahli. A psychiatrické už vôbec by... (Reakcie z pléna.) Psychiatrických diagnóz, tých už je tu dosť aj vo volených zboroch. A tam zase to nevieme ovplyvniť, ale v určitých zboroch to vieme ovplyvniť. Tak tam by sme mali byť na to mimoriadne prísni. No ďakujem.
A teraz som sa dostal na posledné dve interpelácie. To mám na pána premiéra, ktorého som interpeloval. Poprosím... (Ruch v sále.) Som avizoval teda na začiatku, že budem interpelovať pána premiéra, tak v zmysle rokovacieho poriadku by som bol naozaj rád, keby sme si nepokazili dnešný deň. Viete, snažil som sa byť konštruktívny, rýchly, vecný, nerozvádzal som to ani to nebudem rozvádzať. Dve interpelácie na pána premiéra vybavíme za tri-štyri minúty. V ďalšom bode som pripravený byť veľmi rýchly, konštruktívny, vecný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skontrolovaný
16:09
Vystúpenie 16:09
Alojz HlinaLaššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale máte tu generálne splnomocnenie od vlády vyjadrené v uznesení „v prípade neprítomnosti pána predsedu“. Pán predseda musel odísť, takže je tu prítomný pán podpredseda a minister financií. Poprosím vás, aby ste...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, ja vám to skúsim odcitovať. Pán premiér dneska o 14.00 hodine povedal...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale nehádajme sa, vieme, čo pán premiér povedal. Ale no...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja sa nechcem s vami hádať, len vám to rekapitulujem. Ja sa nechcem s vami hádať, ja mám dneska významný deň, dneska je dvojka Dedičstvo. Prosím vás, nekazte mi to.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No tak práve preto.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Takže vám hovorím, čo povedal.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nekazte si to sám.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja si to nebudem kaziť. Vy si plňte svoje povinnosti alebo si zmeňte rokovací poriadok. Nemôže sem niekto prísť nafúknutý ako balón s tým, že odbije si svojich pätnásť minút a zmizne. Keď chcel zmiznúť, mal povedať: „Prepáčte, odchádzam, zastúpi ma kolega. Bol by som to rešpektoval. A budem to rešpektovať. Môžete to sekundárne napraviť, že sem donesiete telefonické ospravedlnenie, že, žiaľ, sa to zabudlo a do budúcna sa to nestane. Budem to rešpektovať. Prosím vás pekne, vydržte to so mnou, vydržte to, naučte sa to. Som to avizoval dopredu. Minule som to avizoval. Teraz to avizujem. Keby bol prišiel a povedal, že bude musieť odísť, zastúpi ho, nepoviem pol slova. Prišiel a povedal, že bodu hodina otázok a interepelácií sa nezúčastní pán minister vnútra, zastupuje ho pán Počiatek, a pán minister Žiga, zastúpi ho pán, neviem, kto ho zastupoval, Jahnátek. To je celé, čo povedal. Môžete si to prehrať. Keď vám pán Knapp doniesol toto, nech vám donesie prepis toho, čo povedal. Nepovedal, že odchádza, bol povinný tu byť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Neproste ma, prosím vás, zabezpečte mi, čo som povedal.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Rozprávajte, máte slovo, ste pri mikrofóne, nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nemám koho interpelovať.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale podpredseda vlády je prítomný.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja som dal dve interpelácie na premiéra.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nebudem sa s vami hádať. Naozaj nebudem sa s vami hádať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
A som poslanec poslaneckého zboru, ma sem zvolili. A ja mám právo ich odpoveď na tie interpelácie klásť jemu, pokiaľ nie je ospravedlnený. Nebol ospravedlnený. Nerozumiete. Ešte raz a pomaly, prosím vás, ja nie som vo vašej firemnej kultúre, možno je u vás taká firemná kultúra, so mnou rozprávajte ináč...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale však sa rozprávame ako najslušnejšie môžeme, pán poslanec.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No tak.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
A nejdeme vôbec takto komunikovať. Ja vás žiadam, ste pri rečníckom pulte, takže pokračujte vo svojich interpeláciách.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nemám koho interpelovať. Nerozumiete tomu?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči, môžete stáť, asi naozaj dneska skončíme. Do 19.00 hodiny nebudeme o ničom rokovať. Podľa schváleného programu bod interpelácie trvá do 19.00 hodiny. Takže až chcete mať všetkých poslancov ako rukojemníkov, nech sa páči. (Hlasy v sále.)
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, choďte si na pivo, nech si tu stojím. Choďte tam a rozprávajte sa, ako tam jeden blbec stojí, to ešte vydržíte. Ja viem, že vy vydržíte, že sú rukojemníci ľudia tejto krajiny. To choďte, nech sa páči, pán Blanár. Choďte, nech sa páči. A ešte do ďalších piatich funkcií kandidujte, lebo vy a...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás pekne, aby ste vypli pána poslanca, keďže vôbec nehovorí k veci.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... to zvládnete. Ste povedali, že idete na pivo, nie?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, vypnite pána poslanca.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak choďte na pivo. Ja čakám na vášho premiéra. Vy si choďte na pivo.
Pani predsedajúca, ak dovolíte, ja som naozaj prišiel aj som začal s tým, aby sme si to nepokazili. Minule som avizoval, že, prosím vás, nechcem tak veľa. Je to raz za mesiac plus-mínus. Toto, čo mi ukazujete, je formálne zastupovanie. Tomu ja rozumiem. O 14.00 hodine tu stál pán premiér, odbil si svojich pätnásť minút a zmizol. Ja by som bol rešpektoval, keby povedal, že: „Prepáčte, budem musieť odísť. Počas mojej neprítomnosti na tomto bode a nasledujúcom bode ma zastúpi pán Kažimír. Vtedy by som povedal, že je to v zmysle štábnej kultúry. Možno ste tu mali nejaké zvykové práva, ale ja nie som povinný rešpektovať vaše zvykové práva, to si hryznem do jazyka, budem akceptovať pre túto chvíľu, keď sa mi niekto ospravedlní a povie, že zabudol, že musel odísť. A ja budem rešpektovať, avizujem, že ho zastúpi pán Kažimír. Ale nebudem rešpektovať toto, prosím vás. Tomuto rozumiem, toto viem. To ste mi nemuseli od pána Knappa nosiť, úplne zbytočne.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale máte tu generálne splnomocnenie od vlády vyjadrené v uznesení „v prípade neprítomnosti pána predsedu“. Pán predseda musel odísť, takže je tu prítomný pán podpredseda a minister financií. Poprosím vás, aby ste...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, ja vám to skúsim odcitovať. Pán premiér dneska o 14.00 hodine povedal...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale nehádajme sa, vieme, čo pán premiér povedal. Ale no...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja sa nechcem s vami hádať, len vám to rekapitulujem. Ja sa nechcem s vami hádať, ja mám dneska významný deň, dneska je dvojka Dedičstvo. Prosím vás, nekazte mi to.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
No tak práve preto.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Takže vám hovorím, čo povedal.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nekazte si to sám.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja si to nebudem kaziť. Vy si plňte svoje povinnosti alebo si zmeňte rokovací poriadok. Nemôže sem niekto prísť nafúknutý ako balón s tým, že odbije si svojich pätnásť minút a zmizne. Keď chcel zmiznúť, mal povedať: „Prepáčte, odchádzam, zastúpi ma kolega. Bol by som to rešpektoval. A budem to rešpektovať. Môžete to sekundárne napraviť, že sem donesiete telefonické ospravedlnenie, že, žiaľ, sa to zabudlo a do budúcna sa to nestane. Budem to rešpektovať. Prosím vás pekne, vydržte to so mnou, vydržte to, naučte sa to. Som to avizoval dopredu. Minule som to avizoval. Teraz to avizujem. Keby bol prišiel a povedal, že bude musieť odísť, zastúpi ho, nepoviem pol slova. Prišiel a povedal, že bodu hodina otázok a interepelácií sa nezúčastní pán minister vnútra, zastupuje ho pán Počiatek, a pán minister Žiga, zastúpi ho pán, neviem, kto ho zastupoval, Jahnátek. To je celé, čo povedal. Môžete si to prehrať. Keď vám pán Knapp doniesol toto, nech vám donesie prepis toho, čo povedal. Nepovedal, že odchádza, bol povinný tu byť.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Neproste ma, prosím vás, zabezpečte mi, čo som povedal.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Rozprávajte, máte slovo, ste pri mikrofóne, nech sa páči.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nemám koho interpelovať.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale podpredseda vlády je prítomný.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ja som dal dve interpelácie na premiéra.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nebudem sa s vami hádať. Naozaj nebudem sa s vami hádať.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
A som poslanec poslaneckého zboru, ma sem zvolili. A ja mám právo ich odpoveď na tie interpelácie klásť jemu, pokiaľ nie je ospravedlnený. Nebol ospravedlnený. Nerozumiete. Ešte raz a pomaly, prosím vás, ja nie som vo vašej firemnej kultúre, možno je u vás taká firemná kultúra, so mnou rozprávajte ináč...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale však sa rozprávame ako najslušnejšie môžeme, pán poslanec.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No tak.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
A nejdeme vôbec takto komunikovať. Ja vás žiadam, ste pri rečníckom pulte, takže pokračujte vo svojich interpeláciách.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nemám koho interpelovať. Nerozumiete tomu?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči, môžete stáť, asi naozaj dneska skončíme. Do 19.00 hodiny nebudeme o ničom rokovať. Podľa schváleného programu bod interpelácie trvá do 19.00 hodiny. Takže až chcete mať všetkých poslancov ako rukojemníkov, nech sa páči. (Hlasy v sále.)
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, choďte si na pivo, nech si tu stojím. Choďte tam a rozprávajte sa, ako tam jeden blbec stojí, to ešte vydržíte. Ja viem, že vy vydržíte, že sú rukojemníci ľudia tejto krajiny. To choďte, nech sa páči, pán Blanár. Choďte, nech sa páči. A ešte do ďalších piatich funkcií kandidujte, lebo vy a...
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás pekne, aby ste vypli pána poslanca, keďže vôbec nehovorí k veci.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... to zvládnete. Ste povedali, že idete na pivo, nie?
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, vypnite pána poslanca.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak choďte na pivo. Ja čakám na vášho premiéra. Vy si choďte na pivo.
Skontrolovaný
17:03
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:03
Radoslav ProcházkaVystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:03 hod.
doc. JUDr. PhD. J.S.D.
Radoslav Procházka
Videokanál poslanca
Ja si myslím, že pán poslanec Hlina má pravdu, keď chce interpelovať priamo predsedu vlády. A zároveň asi všetci vieme, že vydrží tu do 19.00 hodiny. Čiže keď to má byť takto ďalšie dve hodiny, tak ja dávam procedurálny návrh, aby ste všeobecným súhlasom dali skončiť rokovanie dnešnej schôdze k 17.15 hodine. Ďakujem.
Skontrolovaný
17:04
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:04
Richard SulíkVystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:04 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja mám podobný procedurálny návrh. Momentálne je prerušená rozprava k správe ministra zahraničných vecí. A aj keby sa táto situácia hneď vyriešila, budú ešte tie normálne interpelácie. Čiže my nezačneme skôr ako pred 18.00 hodinou o nej rokovať. A idú ešte všetci ústne prihlásení rečníci. Čiže aj tak sa to dnes neskončí. Pán minister Lajčák zajtra nemôže byť prítomný, príde tak či tak v utorok o 14.00 hodine. A môj návrh je, aby sme či už všeobecným súhlasom alebo hlasovaním rozhodli, možnože nás je tu dosť, o tom, že tento bod rokovania o tej zahraničnej správe teraz prerušíme a budeme pokračovať v utorok o 14.00 hodine tým, že sa prihlásia tí rečníci, ktorí majú záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy. Keby ste, pani predsedníčka, dali o tomto, prosím vás, hlasovať.
Skontrolovaný
17:05
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:05
Richard SulíkVystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:05 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, procedurálny návrh pokiaľ by bolo umožnené ho predniesť, tak ja nepoznám taký zákon alebo taký paragraf, ktorý by zakazoval dať hlasovať teraz o tom, že prerušíme bod programu, ktorý je momentálne prerušený, že v ňom budeme pokračovať v utorok o 14.00 hodine. Ja nepoznám také pravidlo, ktoré by tomuto bránilo. Je tu niekto, kto si myslí, že nesmieme hlasovať o tom, že budeme v prerušenom bode (správa ministra zahraničných vecí) pokračovať v utorok o 14.00 hodine, v čom budeme pokračovať tak či tak? Veď ide len o to, či tí, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy, musia tu kvargliť teraz do 19.00 hodiny. Veď len o to ide, hej, o nič iné nejde. Dajte, prosím vás, hlasovať. Ja nepoznám také pravidlo, ktoré by bránilo o tom dať hlasovať.
Skontrolovaný
17:06
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:06
Radoslav ProcházkaVystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:06 hod.
doc. JUDr. PhD. J.S.D.
Radoslav Procházka
Videokanál poslanca
Pani podpredsedníčka, podľa mňa vás zmiatlo to, že pán kolega Sulík to uviedol tak, že je návrh prerušiť ten bod a pokračovať o 14.00 hodine o ňom potom v rokovaní. Ale on je prerušený. Čiže hlasovať o tom, že sa o ňom bude pokračovať o 14.00 hodine potom, je úplne v súlade s rokovacím poriadkom. A dá sa o tom hlasovať, lebo je prerušený. Rokovanie o správe zahraničnej politiky je prerušené.
Skontrolovaný
17:07
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:07
Dušan JarjabekVystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:07 hod.
doc. Mgr. art.
Dušan Jarjabek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja navrhujem, aby opozícia sa stretla s lídrom opozície pánom poslancom Hlinom a dohodla sa na ďalšom postupe. (Potlesk.)
Skontrolovaný
17:07
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:07
Richard SulíkTakže ešte raz k tomuto. Prosím vás pekne, pani predsedajúca, ten bod je prerušený a normálne by pokračoval potom, ako skončia interpelácie. A môj návrh, a ja sa domnievam, že je to vaša povinnosť, nechať o tom hlasovať, že nebude pokračovať ihneď po skončení interpelácií, ale že bude pokračovať v utorok o 14.00...
Takže ešte raz k tomuto. Prosím vás pekne, pani predsedajúca, ten bod je prerušený a normálne by pokračoval potom, ako skončia interpelácie. A môj návrh, a ja sa domnievam, že je to vaša povinnosť, nechať o tom hlasovať, že nebude pokračovať ihneď po skončení interpelácií, ale že bude pokračovať v utorok o 14.00 hodine. Veď to nechcem žiaden svet, nič hrozného.
Teraz dovoľte mi, prosím vás, môj návrh odôvodniť. Dôvod je ten, že viacerí rečníci, viacerí poslanci, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do tejto rozpravy, ktorá prebiehala na vysokej úrovni a bola aj odborná, aj slušná, aj kvalitná, tak sa prihlásia v utorok o 14.00 hodine do nej, aby tu teraz nemuseli kvargliť a dívať sa na pána Hlinu, ako sa díva on na nás. Tak veď dajte, prosím vás, o tom hlasovať.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:07 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No tak, pán Jarjabek, je to milé od vás. Snažíme sa tu seriózne niečo vyriešiť a vy zapotíte nejakú kravinu.
Takže ešte raz k tomuto. Prosím vás pekne, pani predsedajúca, ten bod je prerušený a normálne by pokračoval potom, ako skončia interpelácie. A môj návrh, a ja sa domnievam, že je to vaša povinnosť, nechať o tom hlasovať, že nebude pokračovať ihneď po skončení interpelácií, ale že bude pokračovať v utorok o 14.00 hodine. Veď to nechcem žiaden svet, nič hrozného.
Teraz dovoľte mi, prosím vás, môj návrh odôvodniť. Dôvod je ten, že viacerí rečníci, viacerí poslanci, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do tejto rozpravy, ktorá prebiehala na vysokej úrovni a bola aj odborná, aj slušná, aj kvalitná, tak sa prihlásia v utorok o 14.00 hodine do nej, aby tu teraz nemuseli kvargliť a dívať sa na pána Hlinu, ako sa díva on na nás. Tak veď dajte, prosím vás, o tom hlasovať.
Skontrolovaný
17:08
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:08
Jozef ViskupičVystúpenie s procedurálnym návrhom
6.2.2014 o 17:08 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ja by som si dovolil navrhnúť, v tejto situácii by mohol prispieť k riešeniu toho aj pán premiér. A keby teda mu mohlo vedenie parlamentu odkázať, že je zablokovaný parlament kvôli jeho neprítomnosti, a keby sa medzi nami ukázal a mohli sme ďalej rozbehnúť rokovanie parlamentu. Ďakujem.
Skontrolovaný