2. schôdza

Ďakujem pekne. Som rád, že sme si to vysvetlili, pán poslanec Hlina. Čiže ja som presne to povedal, že to sú príklady osobného nasadenia, tak ako z vlastných peňazí zrejme si financoval tú búdku či kontajner s tými sociálnymi zariadeniami, takú istú príležitosť mal pán minister aj pani štátna tajomníčka, niečo osobne urobiť, aby presvedčili ľudí, že to myslia úprimne, a to neurobili, to aj teraz povedali. Jediné, na čo sa, samozrejme, v tejto chvíli zmohol, je kritika vlády, ktorá tu bola pred šiestimi rokmi, a mal dva roky šancu dokázať, že to vie robiť lepšie, a nedokázal. Čiže to je proste celý ten problém. A rovnako tak z toho proste netreba mať strach, pán poslanec Galko. Treba najprv počítať, lebo je mesiac, čo sme vo vláde, jeden mesiac, po mesiaci sa predkladá programové vyhlásenie vlády a práca začína potom, keď dostanete dôveru, ale veď hovorím, ja, my sme boli vo vláde, boli sme v opozícii, presne rešpektujeme všetky pravidlá, vždy sme ich rešpektovali. My sme boli vždy za veľmi vysokú kontrolu, aj ju zvyšujeme vo všetkých oblastiach, najmä v tých, za ktoré si dovolím zodpovedať ja, to znamená bezpečnostné. Aj tam bude vyššia kontrola, čiže budete mať možnosť podrobne kontrolovať všetky kroky štátu a vlády, a v zásade tu chcem povedať, že diskutujeme už druhý alebo tretí deň a keby v tom programovom vyhlásení vlády nič nebolo, tak by nebolo o čom diskutovať, ale keďže už druhý-tretí deň diskutujete, tak zjavne tam niečo je, o čom diskutovať chcete. Čiže si v tom smere teda protirečí a určite by ste tam našli aj mnohé opatrenia, ktoré chceme robiť aj v tom, na čo ste sa pýtali, pán poslanec. A treba si to podrobne prečítať, nielen proste ísť po tom, čo píšu v médiách, ale naozaj si tie strany prečítať a kľudne si tam zakrúžkujete jednotlivé opatrenia mnohých mimovládnych organizácií a tak ďalej. Určite ich tam nájdete. Len to treba prečítať.
Pán poslanec Kaník, ja si myslím, že to je cesta. Áno, to musím povedať, že to je, vám dať za pravdu, že áno, to je názor, kde by som nevyškrtol vlastne ani čiarku.
Takže tak, ďakujem pekne.

S reakciou šesť poslancov, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády, aj keď riskujem štvrté kolo odpovedí, a tým, že teda na vás budú môcť reagovať aj potom faktickými, tak možno, že to pôjde donekonečna.
Mňa ale, nedá mi povedať alebo spýtať sa jednu vec. Pripadá mi to trošička také, až mentorské z vášho alebo z tvojho, pardon, vystúpenia, a to hlavne v tom bode, že na základe akého osobného príkladu tu hovoríš ty. Už sme sa tu pýtali Alojza Hlinu, takisto pani Nicholsonovej. Ak má, ak máš nejaký taký príklad, ja by som ho veľmi rád vedel, lebo si to už trikrát spomínal. Čiže tá tvoja osobná rovina v tomto probléme by možno už teraz, po treťom prihlásení, mohla dostať priestor a ja na záver chcem povedať to, že sa skutočne teším záujmu o tento problém, ktorý v osobe podpredsedu vlády je a zároveň aj v osobe ministra vnútra. Takže dúfam, že tento záujem aj pretrvá, nielen preto, že práve teraz si prítomný v sále, ale že tá kontinuita bude trvať aj počas celej vlády.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja vidím, že tá moja osobná angažovať vám nedá spávať, tak ja niekoľko tých vecí vymenujem. Ja si asi nespomeniem na všetky, ale niekoľko vymenujem. Ja som zohnala najlepšieho očného chirurga pre slepého rómskeho chlapca, ktorý žil v obci Sása-Lomno v zemľanke, a kvôli tomu, aký bol hrozne zanedbaný jeho zdravotný stav, pretože matka nedokázala dochádzať desať kilometrov a viac do Zvolena k očnému lekárovi, ten chlapec oslepol. Rezervovala som hotel, zaplatila som hotel, zohnala som očného chirurga.
Druhá vec, zamestnala som jednu z rómskych sestier Samkových ako svoju poradkyňu. Musím povedať, že bola obrovským prínosom, ak si spomínate, to bol medializovaný prípad dvoch rómskych sestier, ktoré mali dve vysoké školy, a nedokázali sa zamestnať.
Takže ja som túto možnosť využila, musím povedať, že to boli veľmi dobre investované peniaze.
Ďalšia vec, za môjho pôsobenia na ministerstve som zorganizovala dve alebo tri veľké zbierky šatstva, školských potrieb a hračiek pre deti zo sociálne vylúčených spoločností, ktoré sme potom nosili do osád. A ja mám skutočne prejdených väčšinu zo sedemsto rómskych separovaných, segregovaných osídlení. A keď tam idem, tak komunikujem predovšetkým s ľuďmi zo sociálne vylúčených spoločenstiev, mám medzi nimi niekoľko, nenazvala by som to priateľov, ale veľmi spriaznených duší.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. By som aj, ak dovolíte, aj navrhol pomaly aj tuto cez tie faktické poznámky ukončiť tú rómsku problematiku, lebo tá je tak rozsiahla a tak závažná, že myslím si, že nejak sa nedopracujeme tu ku konkrétnym výsledkom. Ak hociktorá vláda alebo ktokoľvek podá návrh na riešenie rómskej problematiky a ja budem ten, ktorý bude iniciovať udelenie Nobelovej ceny za vyriešenie tohto problému.
Skúsenosť s rómskou problematikou, takú osobnú by som aj ja ako tak spomenul, ako pán minister tu možno takto priamo na, nejak oslovil ako tých ľudí, že ako konkrétne pomohli. Rómom alebo vo všeobecnosti ľuďom veľmi ťažko a veľmi náročne sa ako pomáha a kto si očakáva nejakú odmenu alebo vďaku za to, že ako pomáha týmto ľuďom, nedočká sa jej, určite nie. Naopak, nejakého výsmechu alebo dehonestácie.
Konkrétne pri povodniach. Veľmi aktívne sme pomáhali ľuďom postihnutých po povodniach, je to záležitosť ako dvoch rokov. Keď sme chodili aj pomedzi rómskych, rómske rodiny a pomáhali sme im, tak Nerómovia nás napádali: A to len pomáhate len Cigánom? Nie, my pomáhame ľuďom postihnutých ako povodňami. Rovnako aj teraz nedávno, keď vyhoreli konkrétne obce alebo osady, tu boli spomenuté Stráne pod Tatrami, ale okrem iného aj pri Huncovciach vyhoreli naraz šesť alebo sedem rómskych ako rodín.
Choďte sa pozrieť do, do bývania, ako bývajú ako títo ľudia. Boli sme v jednej ich chalupe, kde sme stáli na dvakrát šesť, dvakrát štyri metre. Končím, je to veľmi rýchle.
Ďakujem.

Pán poslanec Mihál.

Pán minister, neviem načo je dobré takéto to vzájomné sa prekáranie, že kto čo viac urobil. Ale dobre, tak pani ex-štátna tajomníčka už povedala pár takých konkrétnych poznámok, tak ja poviem tiež teda, keď veľmi chcete počuť, čo som teda ja urobil. Dva týždne potom, ako som sa stal ministrom v lete 2010, bol som na východe, bolo to po tých ničivých záplavách. Bol som na Zemplíne, medzi Trebišovom, Michalovcami. Bol som v rómskych osadách, ľudia, ktorí tam ako dostali naozaj dobre zabrať od toho, tých rozvodnených riek, pretože si postavili svoje obydlia, tú svoju osadu veľmi blízko toho koryta.
Takže jedna, jedna z tých konkrétnych aktivít bolo prijatie protipovodňového príspevku, čím sa po prvé, za prvé, pomohlo obciam dať do poriadku ten zúfalý katastrofický stav, ktorý tam nastal, a po druhé, títo ľudia, ktorí si veľmi ťažko zháňajú prácu, nebudem rozvádzať prečo, tak túto prácu cez tie protipovodňové opatrenia získali. Čiže vyriešili sme dva problémy jednou ranou.
Ja teda sa pokúšam hľadať ešte teraz, keď ste teda vyzvali, tak dobre, tak hľadám, čo ste napísali do programového vyhlásenia vlády. Napísali ste napríklad takúto úžasnú vec: "Stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie."
Tomu, samozrejme, rozumie každý človek na Slovensku, každý človek by si možno rád, tí ľudia by si radi možno prečítali, akým spôsobom chcete dať Rómom prácu. Akým spôsobom ich chcete zaangažovať do toho, aby namiesto dávok urobili niečo užitočné pre ten svoj región, pre tú svoju obec alebo aspoň pre tú svoju osadu.
Nič také konkrétne, nič také sa vo vašom programovom vyhlásení jednoducho nenachádza, uvidíme, čo konkrétne vymyslíte.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Matovič.